Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200327
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200327.1

Uznesenie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnityFilovej,
zosudkyneMgr.KristínyBabiakovejazosudcuJUDr.RastislavaDlugoša,PhD.(sudcaspravodajca),vo
veci žalobcu (sťažovateľa): P.. A. N., nar. X. K. XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., proti žalovaným:
1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Trenčín, so sídlom Nemocničná 722, 911 01 Trenčín, 2.
Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, so sídlom Hviezdoslavova 36, 915 41 Nové Mesto nad Váhom,

3. Okresný úrad Myjava, so sídlom Moravská 1, 907 01 Myjava, 4. Obec Krajné, so sídlom Krajné 52,
916 16 Krajné, 5. Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom, so sídlom Hviezdoslavova 36, 915 01
Nové Mesto nad Váhom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaných v rade 1. až 5., o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-13S/97/2022-46 z 25.
apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca 14. októbra 2022 podal na Krajskom súde v Trenčíne pomerne ťažko zrozumiteľné a
nekoncepčné podanie označené ako „Neprimerané zaťažovanie a nemajetková ujma“, ktoré 10. januára
2023 a 16. januára 2023 doplnil o ďalšie nejasné podania označené ako „Rozširujem návrh 13S/97/22

z 14.10.22 o odporcu 3. Okresný úrad Myjava a 4. Obec Krajné“ a „Rozširujem návrh 13S/97/2022 z
14.10.22 o odporcu 5. Okresná prokuratúra NM“.
2. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z.
z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v
Trenčíne (ďalej len „správny súd“), vyzval žalobcu 17. augusta 2023, aby v lehote 15 dní od doručenia
výzvy predložil správnemu súdu splnomocnenie pre advokáta, ktorý ho bude v konaní zastupovať a

zároveň ho v zmysle § 49 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
poučil, v ktorých prípadoch zastupovanie advokátom nie je nevyhnutné. V nadväznosti na to žalobca
ďalším svojím podaním doručeným správnemu súdu 19. septembra 2023 žiadal „zverejniť informácie s
odôvodnením v rade: 1. až 5., kde je potrebné zastupovanie v spojitosti zák. č. 211/2000 Z. z., v písomnej
podobe a poštou, čo pre ľahšie pochopenie, vysvetľujem napr.: odporca: 4. je žiadosť o zverejnenie -
zastupovanie nemusí byť-§ 49 ods. 2 písm. c)“.

3. Správny súd podanie žalobcu z 19. septembra 2023 vybavil 21. septembra 2023 podľa zákona č.
211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) tak, že žalobcovi v zmysle § 5 ods. 1 písm. e) v spojení s § 16 ods. 1 cit. zák.
sprístupnil požadovanú informáciu „kde u účastníkov 1. až 5. je potrebné zastupovanie“, t. j. informáciu,
pri ktorých účastníkoch 1. až 5. vo veci sp. zn. TN-13S/97/2022 je potrebné zastupovanie v zmysle SSP.
Zároveň správny súd uviedol, že konanie vo vyššie zmienenej veci, je konaním o všeobecnej správnej

žalobe a povinné zastúpenie žalobcu je vyjadrené v § 49 ods. 1 SSP, pričom v § 49 ods. 2 SSP sú
uvedené výnimky z povinného zastúpenia.4. Správny súd uznesením z 20. decembra 2023 vyzval žalobcu podľa § 59 ods. 1 SSP, aby v
lehote 15 dní od doručenia predmetného uznesenia doplnil svoje podanie označené ako „Neprimerané
zaťažovanie a nemajetková ujma“ zo 14. októbra 2022, postupne rozšírené podaniami z 10. januára

2023, zo 16. januára 2023 a zo 14. septembra 2023, o nasledovné náležitosti: (i) označenie každého
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia s dňom ich vydania, voči ktorému žalobca podáva žalobu,
(ii) deň, kedy žalobcovi boli rozhodnutia alebo opatrenia oznámené, resp. doručené, (iii) či voči
rozhodnutiam alebo opatreniam žalobca podal odvolanie, (iv) predloženie fotokópii každého rozhodnutia
alebo opatrenia, ktoré majú byť predmetom súdneho prieskumu, (v) označenie dôvodov žaloby, teda

z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutí
alebo opatrení za nezákonné, (vi) uvedenie návrhu výroku rozhodnutia (žalobný návrh), teda ako má súd
rozhodnúť, (vii) označenie a doručenie iných listinných dôkazov, v prípade ich existencie, (viii) doloženie
dokladu (diplomu) preukazujúceho, že žalobca dosiahol vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. Správny súd zároveň žalobcu opakovane poučil, že v konaní pred správnym súdom musí byť
zastúpený advokátom a povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Taktiež ho poučil, že

nakoľko jeho podania neobsahovali všeobecné (§ 57 SSP) a ani osobitné náležitosti správnej žaloby (§
182 ods. 1 SSP), následkom nedoplnenia podania bude jeho odmietnutie.
5. Žalobca na uznesenie správneho súdu z 20. decembra 2023 reagoval podaním z 18. januára 2024, v
ktorom uviedol, že „považujem výzvu za bezpredmetnú, čo veľmi jednoducho odôvodňujem, že zákonný
stav má vyššiu váhu, ako nechápavosť pracovníkov súdu, navrhujem odstrániť vadu v myslení a začať

čítať s pochopením.“ Súdu navrhol opraviť výzvu (pozn. žalobca pravdepodobne myslel podanie) v
zmysle § 143 SSP. Ďalším podaním z 12. februára 2024 podal žalobca sťažnosť proti uzneseniu
správneho súdu z 20. decembra 2023. Táto sťažnosť bola uznesením správneho súdu zo 7. marca 2024
zamietnutá.
6. V dôsledku vyššie uvedeného správny súd uznesením č. k. TN-13S/97/2022-46 z 25. apríla 2024

(ďalej len „napadnuté uznesenie“) podanie žalobcu odmietol, pretože neobsahovalo náležitosti žiadnej
správnej žaloby a nebolo z neho bez pochybností možné zistiť, čoho sa žalobca skutočne domáha.
Nevyplynuli z neho ani základné skutkové tvrdenia (či sa vo veci jeho podania vedie u žalovaného nejaké
administratívne konanie, prípadne, aký je jeho výsledok). Správny súd tak uzavrel, že nedostatky a
neúplnosti v náležitostiach správnej žaloby v zmysle § 182 ods. 1 a 2 SSP boli tak zásadného charakteru,

že viedli k nemožnosti súdu efektívne konať a rozhodovať o veci samej, a preto viedli k odmietnutiu
žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. h) v spojení s § 59 ods. 3 SSP.
7. Žalobca adresoval správnemu súdu 20. mája 2024 podanie označené ako „Výzva a uznesenie -
sťažnosť“, ktoré bolo opätovne ako všetky ostatné podania žalobcu ťažko zrozumiteľné a nekoncepčné,
v dôsledku čoho ho správny súd uznesením zo 6. augusta 2024 vyzval, aby podľa § 59 SSP v lehote

15 dní od doručenia uznesenia uviedol, či jeho podanie je kasačnou sťažnosťou proti napadnutému
uzneseniu a doplnil ho o zákonom požadované náležitosti v zmysle § 445 ods. 1 SSP. Žalobca 19.
augusta 2024 adresoval správnemu súdu ďalšie podanie označené ako „Uznesenie - plnenie“, ktoré
správny súd v stanovisku pripojenom ku kasačnej sťažnosti vyhodnotil tak, že žalobca jednoznačne
a nespochybniteľne neuviedol, či jeho podanie z 20. mája 2024, je, kasačnou sťažnosťou. Ako však

správny súd v tomto stanovisku uviedol ďalej, z dôvodu žalobcovho práva na prístup k súdu a právnej
istoty,predložilvecnaposúdenieNajvyššiemusprávnemusúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„Najvyšší
správny súd“ alebo „kasačný súd“).
8. Najvyšší správny súd najskôr skúmal, či žalobcove podanie z 20. mája 2024 možno považovať za
kasačnú sťažnosť v zmysle § 438 ods. 1 SSP. Keďže žalobca vo svojom podaní z 20. mája 2024

prejavil zjavnú nespokojnosť s napadnutým uznesením správneho súdu a zároveň žiadal, aby bolo o
jeho „sťažnosti“ rozhodnuté, kasačný súd podanie žalobcu vyhodnotil v zmysle § 452 ods. 1 v spojení
s § 55 ods. 3 SSP podľa jeho obsahu tak, že ide o kasačnú sťažnosť proti uzneseniu správneho súdu
(pozn. z uvedeného dôvodu preto kasačný súd v ďalšom texte používa na označenie žalobcu pojem
„sťažovateľ“).

9. Kasačný súd ďalej pristúpil k skúmaniu splnenia procesných podmienok na vecné prejednanie
kasačnej sťažnosti.
10. Podľa § 449 ods. 1 SSP musí byť sťažovateľ (ten, kto podáva kasačnú sťažnosť, porov. § 442
ods. 1 SSP) v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Zároveň kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 449 ods. 2 SSP táto povinnosť neplatí, ak

má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm. a)]. Ak ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, t. j. správnej žalobe v sociálnych veciach alebo správnej žalobevo veciach azylu, zaistenia alebo administratívneho vyhostenia [písm. b)]. Prípadne, ak je žalovaným
Centrum právnej pomoci [písm. c)].
11. Kasačný súd konštatuje, že správny súd sťažovateľa v napadnutom uznesení v závere poučil, že

v konaní o kasačnej sťažnosti musí byť v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom a kasačná
sťažnosť musí byť advokátom aj spísaná. Na predmetné konanie sa nevzťahovala žiadna z výnimiek
uvedená v § 449 ods. 2 SSP. Sťažovateľ netvrdil, že by sám mal vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa [písm. a)] a žalovaným nebolo ani Centrum právnej pomoci [písm. c)]. Taktiež kasačná
sťažnosť nesmerovala proti uzneseniu správneho súdu v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach

alebo vo veciach azylu, zaistenia alebo administratívneho vyhostenia [písm. b)], ale proti uzneseniu v
konaní o všeobecnej správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a) v spojení s § 177 a nasl. SSP. Preto sa
na sťažovateľa vzťahovala povinnosť v zmysle § 449 ods. 1 SSP, čiže nechať sa pri podaní kasačnej
sťažnosti zastúpiť advokátom.
12. Kasačná sťažnosť sťažovateľa tak z dôvodov vyššie uvedených nespĺňa podmienky v zmysle § 449
SSP, a preto ju kasačný súd podľa § 459 písm. d) SSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal jej vecnými

dôvodmi.
13. O práve na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení
s § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.