Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317211470
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2317211470.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek

senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXX
XXXX, trvalo bytom C., D. E. XXX/X, proti žalovaným: 1/ F. C. B., nar. XX. XXXXX XXXX, zomrel
XX. XXXXXXXXX XXXX, naposledy bytom G., H. I. XXX/XX, 2/ E. J. B., nar. X. XXXXX XXXX,
bytom Maďarsko, XXXX B., B. F. K. X, F. L. X, zastúpená advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová,
Alžbetínske námestie 2, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 45014671, o určenie neplatnosti závetu,
o odvolaniach žalobcu a žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 21. januára 2020 č. k.
18C/48/2017-316, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovanej 2/ voči I. a II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie a voči jeho
odôvodneniu o d m i e t a.

II. Nepripúšťa pristúpenie žalovanej 2/ do konania na strane žalobcu.

III. V konaní pokračuje s dedičmi žalovaného 1/, a to s M. B., H. N., nar. XX. XXXXXXXX
XXXX, trvalo bytom G., H. I. XXX/XX, ako so žalovanou 1/, a s O. M., H. B., nar. XX.

XXXXXXXX XXXX, trvalo bytom M. XXX, ako so žalovanou 3/.

IV. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

V. Žalovaná 1/ M. B. a žalovaná 3/ O. M. majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. priznal žalovanému 1/ nárok na
plnú náhradu trov konania voči žalobcovi; III. žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“); § 37 ods. 1, § 38 ods. 1 a 2, § 39,
§ 476e, § 476f zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O.z.“); § 36 ods. 1, § 47, § 50, § 53 ods. 1 zákona č. 323/92 Z.z. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení účinnom ku dňu vyhotovenia notárskej zápisnice (ďalej len „Notárskeho poriadku“).
Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 2.5.2017 domáhal určenia
neplatnosti závetu napísaného na Notárskom úrade v Bratislave notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa

17.7.2012 číslo N 771/2012, NZ 25620/2012 M. B., H. P., nar. XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že
matkažalobcuažalovaných1/a2/,ktorísújehosúrodenci,M.B.,H.P.,nar.X.X.XXXX,naposledybytom
G., B. XXX/X, zomrela dňa XX.X.XXXX. Dedičská vec po nebohej poručiteľke je evidovaná na Okresnom
súde v Galante pod sp. zn. 5D 66/2015, Dnot 134/2015. Na pojednávaní v dedičskej veci po ich nebohejmatke ich konajúci notár oboznámil so závetom nebohej poručiteľky zo dňa 17.7.2012 spísaným formou
notárskej zápisnice notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod č. N 7712012, NZ 25620/2012, ktorým
poručiteľka všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok zanechala výlučne žalovanému 1/ bez listiny

vydedenia. Po oznámení tejto skutočnosti sa pokúsili pozostalí zákonní dedičia o možnosť uzavretia
dedičskej dohody, týkajúcej sa majetku ich nebohého otca, aj ich nebohej matky, avšak neúspešne. Z
uvedeného dôvodu žalobca dňa 2.2.2017 oznámil notárskemu úradu, že neuznáva závet jeho matky,
navrhuje prerušiť dedičské konanie a rozhodnúť o určení lehoty na podanie žaloby o určenie, že závet
poručiteľky nie je platný. Tvrdil, že jeho matka vzhľadom na jej vek 81 rokov v čase vyhotovenia závetu

a hlavne vzhľadom na jej zdravotný stav nebola schopná reálne posúdiť následky svojho konania a
zanechanie závetu nebola vôľa jeho matky, ale žalovaného 1/. Svoje tvrdenia opieral o skutočnosť, že
v ich rodine vždy o dôležitých otázkach rozhodoval ich otec H. B., nar. XX.X.XXXX a keď zistil, že je
nevyliečiteľne chorý, pri nejednej rodinnej oslave, kde boli prítomní všetci súrodenci a ich rodiny, sa
vyjadril tak, že v prípade úmrtia rodičov nehnuteľnosť v kat. úz. G. evidovaná na LV č. XXX v celosti má
pripadnúť žalobcovi, nehnuteľnosť v kat. úz. M. evidovaná na LV č. XXX má pripadnúť žalovanej 2/ a

nehnuteľnosť v kat. úz. C. evidovaná na LV č. XXXX má pripadnúť žalovanému 1/. O ostatom majetku
sa vyjadroval tak, že si ho majú vyporiadať v rovnakom pomere a majú sa o ich matku postarať. Po smrti
ich otca, matka zostala bývať na rodičovskej nehnuteľnosti v kat. úz. G.. Žalovaný 1/ hneď po pohrebe
prišiel na nehnuteľnosť, prehlásil, že on bude rozhodovať o vyporiadaní rodičovského majetku, dcéru
žalobcu, ktorá v tom čase na nehnuteľnosti bývala a opatrovala ich matku, z nehnuteľnosti vykázal,

s každým sa pohádal a od uvedeného obdobia sa vzťahy v rodine vážne narušili. Žalovaný 1/ začal
matku izolovať a každému z nich robiť schválnosti. Jeho matka začiatkom roka 2011 utrpela vážny úraz,
bola hospitalizovaná a od uvedenej doby mala veľmi vážne zdravotné problémy. Začalo to tým, že ich
ako deti a ani svojich vnukov nespoznávala, bolo potrebné na ňu dohliadať a opatrovať ju. Žalovaný
1/ ju síce zamykal v dome, ale bežne sa stalo, že z domu odišla, nevedela sa domov vrátiť a vtedy

susedia, s ktorými bol žalobca v dobrom vzťahu, ho upovedomili o probléme. Viackrát bola vyšetrovaná
na neurologickom a psychiatrickom oddelení a brala rôzne antidepresívne lieky. O týchto skutočnostiach
majú vedomosti ošetrujúca všeobecná lekárka M. A. Q., odborná lekárka M. R. S., lekári, psychiatri a
neurológovia. V neposlednom rade k jej zdravotnému stavu sa kvalifikovane vie vyjadriť žalovaná 2/,
ktorá sa snažila jej ako lekárka pomôcť, vybavovala vyšetrenia lekárov, zadovažovala predpísané lieky.

Ich matka do roku 2010 bežne navštevovala všetkých svojich známych, príbuzných, čítala dennú tlač,
sledovala televízor, viedla si ekonomický denník domácnosti. Po úraze v roku 2011 mala tak vážne
zdravotné problémy, že takmer s každým, okrem susedy, prerušila pravidelné stretávania, vždy jej boli
nútení pripomenúť s kým hovorí a následkom konania žalovaného 1/, ktorý ju zamykal a izoloval, nikam
nechodila. Nedovolil jej zúčastniť sa ani jedného pojednávania v dedičskej veci po ich nebohom otcovi,

aby tam prejavila svoju vôľu ako navrhuje vyporiadať dedičstvo. Žalovaný 1/ sa neustále dožadoval v
dedičskom konaní po nebohom otcovi, aby vyporiadali majetok tak, že sa všetci zrieknu svojich podielov
v prospech ich matky. Boli uzrozumení s tým, že celý rodičovský majetok má záujem získať žalovaný 1/,
a preto tak neučinili. Keďže žalovaný 1/ nemohol získať rodičovský majetok formou darovacej zmluvy,
lebo dedičské konanie po nebohom otcovi nebolo ukončené, zabezpečoval svoje predstavy formou

závetu. Vôľou ich matky nikdy nebolo vyporiadanie majetku v prospech jedného dieťaťa a matka o
žiadnom závete nevedela. Žalobca a žalovaná 2/ sú presvedčení, že spísať závet je vôľa žalovaného
1/. Vzhľadom na zdravotný stav ich matky nevylučujú, že jej vôľu ovplyvnil žalovaný 1/, ale skôr prijmú
vysvetlenie, že tento úkon nebola vôľa ich matky a s poukazom na § 37 ods. 1 a § 39 OZ navrhujú určiť,
že právny úkon závet č. N 771/2012, NZ 25620/2012 zo dňa 17.2.2012 je neplatný.

Žalovaný 1/ vo svojich vyjadreniach nesúhlasil s podanou žalobou. Nebohej matke spísanie závetu ani
darovanie nikdy nespomenul, starali sa o ňu spolu s jeho manželkou viac ako 6 rokov. Jeho manželka
upratovala, varila, chodila s matkou k lekárovi a on zabezpečoval ostatné potreby. Uviedol, že žalobca
býval s rodičmi, kým mu rodičia nepomohli finančne, prípadne materiálne s výstavbou jeho rodinného
domu. Žalovaný 1/ to bral tak, že pokiaľ sa žalobca z vďačnosti postará o rodičov v starobe a v núdzi,

tak jeho podiel z dedičstva rodinného domu v G. evidovaný na LV č. XXX mu zanechá. Žalobca však
rodičov v starobe a chorobe opustil, napriek tomu, že otec mu pomohol s výstavbou domu tak, že mu
daroval pozemok, ktorý brat vymenil a predal, a týmto spôsobom získal od otca financie na stavbu svojho
rodinného domu. Uviedol, že rodinný dom v G. vo veľkej miere staval žalovaný 1/ s otcom počas 2-3
rokov, keď žalobca slúžil v armáde. Pri stavbe chaty v katastri C., žalobca mal len 8-10 rokov, takže

nepomáhal. Prevažnú časť prác robil žalovaný 1/ za pomoci svojich kamarátov a ich matka stavbu
financovala. Nehnuteľnosť v M. staval otec, žalovaný 1/ mu pomáhal dodaním materiálu podľa potreby
a možnosti. Stavba bola financovaná zase pričinením ich matky - reštitúcia. Dcéru žalobcu J. nevidel
minimálne 10 rokov, takže ju nemohol vykázať z rodičovského domu. Poprel tvrdenia, že sa žalobcovadcéraoichmatkustaralaaopatrovalaju.VrodičovskomdomebývalaJ.ajspriateľomapodľavyjadrenia
ich matky, Katka neprispievala riadne na chod bývania, správala sa nevhodne proti svojej babke, ani ju
nepozdravila. Katka sa sama rozhodla, že sa odsťahuje. Matka dňa 3.8.2012 podala na Mestský úrad

Galanta žiadosť na zrušenie trvalého pobytu žalobcovej dcéry, avšak Mestský úrad nevyhovel žiadosti,
nakoľko prebiehalo dedičské konanie. Aby žalovaný 1/ s manželkou mohli riadne opatrovať nebohú
matku, museli aj v rodičovskom dome prespávať. Nebohá matka napísala dňa 20.9.2012 list žalobcovi,
aby odomkol izby v rodičovskom dome, keď už tam viac rokov nebýval. Keďže žalobca na list matky
nereagoval, matka požiadala Mestskú políciu o asistenciu pri otváraní uvedených izieb zámočníckou

firmou. Matku nikdy neizoloval, všetko prebiehalo podľa jej vôle. V roku 2011 nemala ich matka žiaden
vážny úraz, len v záhrade spadla a udrela si hlavu, bola ošetrená LSPP, bola v nemocnici na pozorovaní
a pustená domov. Vyšetrenia v roku 2011 nepreukazujú žiaden akútny stav, niektoré z vyšetrení sú veľmi
dobré, ostatné sú primerané veku. Každý starší človek má problém s pamäťou, že si nespomína na
mená a má stareckú demenciu. Matka bola 15.12.2014 hospitalizovaná, lekárske vyšetrenia ani vtedy
nepreukázali vážne a ťažké ochorenie, závery vyšetrení sú primerané veku 83 ročnej ženy. Poznamenal,

že atrofia zistená na CT vyšetrení je pri takom vysokom veku primeraný stav. Dňa 23.12.2014 po dohode
s lekárkou matku žalovaný 1/ spolu s manželkou zobrali domov. Podpísali reverz, že matke poskytnú
neustálu starostlivosť. S manželkou sa striedali, snažili sa, aby nikdy nebola sama. Keďže matka mala
choré dolné končatiny, nezúčastňovala sa dedičského konania, a preto splnomocnila na zastupovanie
advokáta C. F. H. S.. Nebohá svoje vysvetlenie napísala vlastnoručne listom zo dňa 17.11.2013 notárke

JUDr. Janke Plachej. Žalovaný 1/ s manželkou nemohli bývať s matkou preto, že žalobca pozamykal
všetky izby, starali sa tak, že sa s manželkou striedali pri starostlivosti ich nebohej matky, pričom
dochádzali z ich bytu. Po smrti otca žalovaný 1/ s manželkou zabezpečili zosnulej matke dôstojný život.
Za zhoršenie jej zdravotného stavu po poslednej hospitalizácii môžu sestra a brat. Keď žalovaný 1/
s manželkou bývali spolu s nebohou matkou tak v noci často zazvonil telefón, ale nikto sa neozval.

Poslednýkrát keď nebohá vyšla na ulicu, bola vyľakaná z toho, že nemohla nájsť mobil, skúsila volať
na pevnú linku, ale zle zadala predvoľbu, tak ešte viacej spanikárila a susedka zavolala do C. žalobcovi
a žalobca asi aj s manželkou prišli pre nebohú matku. Manželka žalovaného 1/ išla ráno pre lieky pre
nebohú a keď sa vrátila s liekmi, nebohá podľa vyjadrenia susedky bola už v C.. Keď sa žalovaný 1/ aj s
manželkou domáhali informácií u žalobcu čo je s matkou, tak nereagovali ani na telefonáty ani na sms-

ky. Po piatich dňoch nebohú matku si zobrala žalovaná 2/ do Maďarska. Bola tam asi tri dni a žalovaná
2/ dala nebohú do hospicu v K.. Žalovaná 2/ taktiež nereagovala na telefonáty ani na sms-ky. O pobyte
nebohej v hospici nebol žalovaný 1/ vôbec informovaný. Nakoniec matku vypátrala jeho dcéra O. M. aj
s manželom O. M. a našli nebohú matku žalovaného v zúboženom stave. Nebohá telefonicky prosila
žalovaného 1/, aby pre ňu prišiel a zobral ju domov. Sľúbil jej, že pre ňu príde na druhý deň. Rozhovor

žalovaného 1/ s matkou ho tak rozrušil, že jeho manželka musela zavolať pohotovosť a okamžite bol
hospitalizovaný v nemocnici, kde ešte ten deň dostal správu o matkinej smrti. Žalobca so žalovanou 2/
deň po smrti matky zobrali žalovanému 1/ kľúče od rodičovského domu, kde žalovaný 1/ prenocoval aj s
manželkou pri opatrovaní svojej matky. Osobné veci žalovaného 1/ tak zostali v rodičovskom dome. Tak
sa správal žalobca aj počas dedičského konania po nebohom otcovi a bez súhlasu ostatných dedičov

začal užívať a dodnes užíva traktor a zrejme mu slúži k zárobku. K skutočnosti, že žalobca má v držbe
USB kľúč o prejave nebohej poručiteľky považoval žalovaný 1/ za hyenizmus, čo urobil so svojou matkou
tesne pred smrťou, ktorá sa ho celý život bála. Poukázal tiež na to, že žalobca sa v žalobe vyjadruje aj
za žalovanú 2/, ktorá však žalobu nepodala, ale bola žalobcom žalovaná.
Žalobca v replike trval na podanej žalobe a tvrdil, že zdravotný stav ich matky v čase vyhotovenia závetu

(pred aj po vyhotovení závetu) bol tak zlý, že jej vôľa bola absolútne ovplyvniteľná a matka nebola
schopná posúdiť následky svojho konania. Tvrdil, že nie náhodou sa zdravotná karta ich matky stratila,
pretože žalovaný 1/ má záujem, aby zdravotný stav ich matky bolo ťažké preverovať niekoľko rokov
pred vyhotovením závetu aj po vyhotovení závetu. Uviedol, že matka mala zdravotné problémy už v
roku 2007, kedy požiadali o vyšetrenie jej zdravotného stavu M. G. T. psychiatra, ktorý už v tom čase

posúdil jej zdravotný stav a nariadil liečenie. Ním zistenú diagnózu zistila aj ošetrujúca lekára M. R.
S. a bola zistená aj v Nemocnici v Galante. Žalovaná 2/ ochorenie matky konštatovala ešte za života
ich otca, snažila sa jej zadovážiť príslušné lieky a vždy keď sa zdravotný stav zhoršoval, tak okamžite
pricestovala matke pomôcť. Tvrdil, že nie náhodou sa stalo, že matka sa ani jedenkrát nezúčastnila
pojednávaniaponebohomotcovi,kdežalovaný1/tvrdil,žeichmatkapoverilazastúpenímjehoprávneho

zástupcu a žalovaný 1/ prednášal vôľu ich matky na pojednávaní tak, že keď matku konfrontovali s
uvedenýminávrhmi,takichrozhodnepopieralaatvrdila,žetakétonávrhynikdyneprednášala.Žalobcovi
aj žalovanej 2/ matka tvrdila, že nemá právneho zástupcu a na ich dotazy, či podpisovala listiny, alebo
závet, rozhodne túto skutočnosť popierala. Mal za to, že ak by matka mala záujem zriadiť závet, takby určite zriadila prostredníctvom pre ňu známych právnych zástupcov a nežiadala by zriadiť závet u
neznámeho notárskeho úradu a neznámeho notára. Ďalej uviedol, že skutočne žil so svojou rodinou v
dome jeho rodičov od roku 1979 do roku 2009, s otcom aj s matkou dobre vychádzali a pomáhali si.

Problémy v rodine vždy boli kvôli žalovanému 1/, ktorý od roku 1991 nechodil do domácnosti rodičov
a začal prichádzať po XX.XX.XXXX, kedy ich otec zomrel. Od uvedenej doby matku od nich začal
izolovať, začal tvrdiť, že má záujem matku opatrovať a podľa dokladov ich matky, matka uhrádzala
manželke žalovaného 1/ za opateru matky 150 eur mesačne. Až do smrti matka zdôrazňovala žalobcovi
aj žalovanej, že má záujem, aby bol majetok vyporiadaný podľa vôle otca. V samostatnom vyjadrení

tiež žalobca poprel tvrdenia žalovaného 1/ ohľadom starostlivosti žalovaného 1/ o ich matku, pomoci
žalovaného 1/ pri stavbe domu v G., chate v C. a dome v M., tiež tvrdenia, že žalobcova dcéra ich
matke nepomáhala a že žalovaný 1/ nemohol prespávať v rodinnom dome, keďže hosťovská izba ako
aj obývačka boli otvorené a napokon aj tvrdenia o zdravotnom stave a dôstojnom živote matky.
Žalovaný 1/ v duplike k strate zdravotnej karty uviedol, že matka ju mala doma aj s jej peniazmi 18.470
eur a ďalšiu sumu 9.424,53 eur mala matka uloženú spolu aj so svojím zošitom príjmov a výdavkov

v jednom obale. O existencii týchto peňazí svojich súrodencov informoval, ale oni ich nález popreli.
Žalobca im zobral kľúč od rodičovského domu, jedine on mal do neho prístup. Žalobca na pojednávaní
u notárskeho koncipienta priznal, že zošit príjmov a výdavkov matky našiel, teda logicky teda musel
nájsť aj peniaze, ktoré boli pri zošite v spoločnom obale. Mal podozrenie, že žalobca matkine úspory
uložil na svoj účet. Odmietol obviňovanie jeho osoby zo straty zdravotnej karty, že mal a má záujem, aby

zdravotnýstavichmatkyboloťažképreverovať.Akodôkazprimeranéhozdravotnéhostavumatkyvčase
ich starostlivosti až do jej smrti navrhol ako svedka predvolať jej obvodnú lekárku M. A. Q.. Pokiaľ ide o
liek pre matku zabezpečený M. G. T., tvrdil, že matka po jeho požití cítila malátna a spomalená a cítila
sa lepšie pred užitím tohto lieku, preto po konzultácii s obvodnou lekárkou táto súhlasila s vysadením
Citalecu a matke boli podávané vitamíny a výživové doplnky. Tvrdil, že ide o účelové konanie žalobcu,

keď u svojho rodinného psychiatra si nechal vyhotoviť odborný posudok, ktorý nie je nikde zaevidovaný,
konkrétne u obvodného lekára. To, že psychiater ich nebohú matku videl v roku 2007 a potom v roku
2015, aj to na popud žalobcu asi 2-3 týždne pred jej smrťou a že ho hneď nepoznala, je samozrejmé,
nakoľko sa bežne nestretávali, to sa stáva aj u mladších ľudí. Taktiež M. R. S. považuje za zaujatú,
nakoľkojekamarátkoužalovanej2/.Smerodajnésúvýsledkyzdravotnéhostavuvobdobíroka2012,ako

aj v roku 2014, ktoré sú uvedené v prepúšťacích správach z nemocnice, ako aj v záznamoch obvodnej
lekárky. Keď bol žalobca presvedčený, že mala ich matka ťažké psychiatrické ochorenie, mal jej ďalšie
psychiatrické vyšetrenie iniciovať cez matkinu obvodnú lekárku. O matku sa vôbec nestaral, nenavrhol
ju pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Ani jeden z ošetrujúcich lekárov sa o ich matke nevyjadril, že
by nebola spôsobilá na právne úkony, ani nedoporučil zbaviť ich matku spôsobilosti na právne úkony.

Poprel taktiež tvrdenia žalobcu, že žalovaný 1/ prednášal vôľu ich matky pri dedičskom konaní po ich
nebohom otcovi. Matka riadne splnomocnila právneho zástupcu, ktorý jej návrhy aj uplatňoval. To, že
závet bol spísaný na notárskom úrade v Bratislave bolo vlastné rozhodnutie matky a poznamenal, že
na žiadosť matky pri konaní o závete bola prítomná tlmočníčka z jazyka maďarského do slovenského
a opačne. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že matka bežne nepoznávala už viac rokov najbližších. Do

toho dňa, kedy ju žalobca odviedol k sebe, resp. do hospicu, veľmi dobre sa orientovala a tých ľudí, s
ktorými sa častejšie stretávala aj poznala. Poprel tvrdenia žalobcu, že dcéra žalobcu dávala ich matke
za bývanie 150 eur mesačne. Podľa slov ich matky jej dávala a so svojím priateľom túto sumu asi pol
roka, ale v dome bývali minimálne 3 roky. Presné záznamy o všetkých príjmoch mala matka vo svojom
zošite príjmov a výdavkov a žiadal žalobcu, nech tento zošit predloží. Ďalej uviedol, že dôvodom, prečo

nenavštevoval rodičovský dom, bol práve žalobca, nakoľko po jeho odchode z bratovho podnikania sa
žalobcovi prestalo dariť, no jemu sa v podnikaní darilo. Spočiatku sa delil o jednu predajňu so svojou
matkou, a to až kým si nepostavil v susedstve predajňu vlastnú. Aj po presťahovaní do vlastnej predajne
bol s matkou v dennom kontakte a aj otec ich takmer každý deň navštívil. Poprel tvrdenia žalobcu, že by
matku izoloval. Žalobca aj žalovaná 2/ matku aj po smrti otca občas navštívili. Podľa vyjadrení matky,

žalobca matku navštevoval hlavne vtedy, keď potreboval od nej finančnú hotovosť. Najviac sa matka
nahnevala na žalobcu po tom, ako žalobca uzamkol v dome matky celé poschodie. Tvrdil, že matka
neuhrádzala jeho manželke 150 eur mesačne za opateru, nakoľko táto suma bola určená a aj použitá
výhradne na potreby matky a to na bežné nákupy potravín, liekov, čistiacich potrieb do domácnosti,
rôzne drobné opravy v dome. Jeho manželka už od roku 2008 na prosbu jeho otca pomáhala pri vedení

účtovníctva rodinného podnikania, a teda požívala dôveru oboch jeho rodičov. Okrem účtovníctva robila
jeho manželka jeho rodičom všetky bežné nákupy, chodila pre lieky, nosila matku k lekárom na kontroly.
Spočiatku matka každý nákup hneď podľa účtenky jeho manželke preplácala a toto si vždy zapísala
do svojho zošita. K tvrdeniam žalobcu, že nakoniec žalovaná 2/ a žalobca zariadili opateru ich matky astarostlivosť o ňu, uviedol, že po poslednom odchode matky z domu, dňa 31.3.2015, sa o ňu žalobca
staral vo svojom rodinnom dome v C. 5 dní. Potom ju k sebe do Maďarska zobrala žalovaná 2/, a to na
3 dni. Hneď na to ju odviezla do hospicu v K., kde pracovala jej kamarátka M. S. aj napriek tomu, že

pobyt v hospici ich matka vždy veľmi dôrazne odmietala. Žalovaný 1/ bol viackrát svedkom, ako M. S.
telefonicky kontaktovala ich matku a nahovárala ju na pobyt v tomto zariadení, pričom matka ju vždy,
opakovane, odmietala. Taktiež sa žalovaný vyjadril k tvrdeniam žalobcu o stavbe rodičovského domu v
G., chate v C., dome v M., i k starostlivosti o matku a zdravotnému stavu matky, pričom tvrdenia žalobcu
poprel. Uviedol tiež stanovisko svojej dcéry O. M..

Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení so žalobou v plnom rozsahu súhlasila a navrhla, aby súd žalobe
v plnom rozsahu vyhovel. Tvrdila, že závet, o ktorého existencii sa dozvedela až na pojednávaní v
dedičskej veci po ich nebohej matke, nemôže byť platným právnym úkonom. Uviedla, že zdravotný stav
ich nebohej matky bol už v roku 2010 zlý, nevedela sa postarať ani o otca a po jeho smrti v októbri
2010 sa jej stav zhoršoval. Po úraze začiatkom roka 2011 nespoznávala svojich blízkych, bolo potrebné
ju opatrovať a dohliadať na ňu, blúdila vonku, nevedela sa vrátiť domov. Následne bola vyšetrená u

všeobecnej lekárky M. A. Q. a u odborných lekárov, neurológa a psychiatra. Žalovaná 2/ ako lekárka
mala najlepší prehľad o týchto veciach, väčšinou vyšetrenia vybavovala a zabezpečovala aj predpísané
lieky, dôverne poznala zdravotný stav matky a bola rozhodnutá to riešiť. Na vyšetrení po páde v záhrade
u internistu M. S. ako vyplýva z lekárskej správy z 27.05.2011, sama matka udávala rýchlo sa zhoršujúcu
zábudlivosť, vypadávanie mien, výrazov a v strede vety zabudla, čo chcela povedať, pričom lekárka

objektívne uviedla, že myšlienkový chod pacientky je zabiehavý, došlo k výraznému zhoršeniu psychiky
s možnosťou existencie choroby Alzheimera, odporučila neurologické a psychiatrické vyšetrenie. Keď
matku začala opatrovať rodina žalovaného 1/, nemala ako dcéra možnosť sa stretnúť s matkou,
žalovaný 1/ jej neoznámil ani to, že matka je chorá, že je v nemocnici. Žalovaná 2/ však našla spôsob
ako ju kontaktovať a navštíviť, pričom matka pri stretnutiach bola veľmi neistá, vyľakaná, niekedy jej

nerozumela a bolo zjavné, že nechápe niekedy ani o čom hovorili. K vyjadreniu žalovaného 1/ uviedla,
že od roku 1991 do smrti otca k rodičom nechodieval, pretože sa s otcom pohádali na oslavách jeho 60-
tky, otec mu povedal, aby domov radšej nechodil. V rodinnom dome s rodičmi býval do roku 2009, t. j. 30
rokov žalobca a potom jeho dcéra J.. Rodičov spolu so žalobcom nikdy neopustili a práve so žalovaným
1/ rodičia v kontakte neboli. Je presvedčená, že matka o veciach okolo dedičstva nebohého otca nemala

ani tušenie, nakoľko ju v dedičskom konaní zastupoval a vec vybavoval advokát, ktorý ani maďarský
jazyk neovláda. Tiež uviedla, že matka sa po smrti otca správala zvláštne, bolo potrebné zabezpečiť
lieky i vyšetrenie a po vážnom ochorení otca sa dostala do stavu, že otca nedokázala ani opatrovať,
musel byť umiestnený v domove. Bola presvedčená, že v dobe spísania notárskej zápisnice už nebola
schopná posúdiť jeho následky a následky svojho konania a medzi svojimi deťmi nemohla robiť rozdiely,

mala ich rovnako rada. Spolu so žalobcom jej boli vždy oporou, nevie si predstaviť, že by prijala také
rozhodnutie, že by ako výlučného dediča určila hociktorého z nich.
Žalovaný 1/ k vyjadreniu žalovanej 2/ zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia a doplnil, že žalovaná
2/ ako to sama uvádza, dôverne poznala zdravotný stav matky - hlavne ako lekárka - mohla sa o ňu
starať, nikto jej v tom nebránil. Rozhodnutie riešiť jej stav ostalo v tejto rovine niekoľko rokov, kým

ju opatroval žalobca s manželkou. Až ju nakoniec dali aj so žalobcom do hospicu bez ich vedomia -
pritom bola fyzicky, mentálne a hlavne odborne spôsobilá na matkinu opateru. Zopakoval, že zdravotná
dokumentáciabysamalanachádzaťužalobcu,nakoľkojuzobralzrodinnéhodomu,kdesijuporučiteľka
uchovávala aj s inými dokladmi a ušetrenými hotovostnými peniazmi. Po smrti poručiteľky žalobca
rodičovský dom, v ktorom poručiteľka bývala a kde bola najmenej 5 rokov opatrovaná žalovaným v 1/

rade ako aj jeho manželkou, zamkol. Do domu mal prístup len žalobca a nedal im možnosť zobrať si ani
svoje osobné veci, ktoré mali v dome počas opatrovania ich matky. Poukázal na to, že sama žalovaná
2/ vo svojom vyjadrení doznáva, že rodina žalovaného 1/ opatrovala jej matku, ale nepravdivo uvádza,
že sa nemohla stretnúť s matkou.
Súd vec prejednal na pojednávaní za prítomnosti strán sporu, ako aj ich právnych zástupcov.

Na pojednávaní sa žalobca pridržal podanej žaloby a následných vyjadrení, neuznával závet z
procesnoprávnych vád a hmotnoprávnych dôvodov. Namietal skutočnosť, že vôľou poručiteľky bolo
vyhotoviť závet, poručiteľka neovládala dobre úradný jazyk slovenský, závet je vyhotovený v
slovenskom jazyku. Zistil, že závet tlmočila tlmočníčka, ktorá v čase tlmočenia nebola evidovaná v
zoznameznalcov.Včasevyhotoveniazávetubolaneb.poručiteľkazdravotnenespôsobilákvyhotoveniu

tohto závetu, mala evidované vážne onemocnenie v roku 2007 a v roku 2011. V roku 2007 E. G. T.
navrhoval jej liečenie, túto diagnózu potvrdila aj E. S. a bola zistená aj v NsP v Galante pri viacerých
hospitalizáciách. Poukázal tiež na skutočnosť, že má v držbe videozáznam, ktorý je t. č. pretlmočený,
kde sa nebohá poručiteľka k týmto otázkam vyjadrovala a z ktorého záznamu je možné posúdiť jejzdravotný stav a jej vôľu. Žalovaný 1/ na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť a predložil v písomnej
forme dôvody matky na spísanie závetu, podľa ktorých po smrti ich otca poslala žalovaná 2/ matke
aj súrodencom svoj návrh na rozdelenie celého majetku medzi ich troch súrodencov, pričom matku z

návrhu na dedenie úplne vynechala, čo matku nahnevalo a trvala spolu so žalovaným 1/ na vysporiadaní
majetku po nebohom otcovi podľa zákona. Ďalej matku urazilo a nahnevalo, že žalovaná 2/ a žalobcova
manželka matke otvorili bankový účet senior s tým, že všetky rodinné príjmy z prenájmov vrátane jej
peňazí by išli na tento účet a s prostriedkami na účte by disponovali oni. Matka s tým nesúhlasila,
a preto účet zrušila. Žalovaná 2/ matke pri návšteve v G. a povedala, že ak dom v G. nedostane

ona, tak ho podpáli, pričom túto skutočnosť potvrdila na pojednávaní u notárky JUDr. Janky Plachej v
prítomnosti všetkých zúčastnených a vyhlásila, že matke ešte povedala, že bola na púti a celú rodinu
prekliala, čo matku, ktorá bola hlboko veriaca, veľmi nahnevalo. Žalobca dal matke najpádnejší dôvod na
spísanie závetu, keď po otcovej smrti uzamkol celé poschodie a medziposchodie rodičovského domu,
v ktorom matka bývala a taktiež všetky rodinné dokumenty, pričom znemožnil matke voľný pohyb do
izieb v jej vlastnom dome. Matka mnohokrát telefonicky aj písomne žiadala, aby zámky kvôli bezpečnosti

odstránil a odniesol si z poschodia svoje staré veci, avšak on sa jej vyhrážal, že ak zámky odstráni a
dotkne sa jeho vecí, tak ju zažaluje. Vtedy sa matka rozhodne vyjadrila, že chce spísať závet a dňa
17.7.2012 u notára JUDr. Ďuriača v Bratislave vyslovila rozhodnutie žalovanú 2/ a žalobcu vydediť.
Keďže žalovaný 1/ bol na prianie matky prítomný pri spísaní závetu, presvedčil ju, aby žalovanú 2/
a žalobcu nevydedila. Keďže žalobca nereagoval na prosby matky, aby odstránil zámky dverí, matka

ho dňa 26.9.2012 doporučeným listom vyzvala, aby do konca septembra 2012 zámky dverí odstránil.
Matka následne objednala odstránenie zámkov u profesionálneho zámočníka, ktorých ich odstránil za
prítomnosti mestskej polície, o čom je spísaný aj záznam. Matka po smrti manžela odmietla dávať
žalobcovi peniaze a vtedy sa začali nočné telefonáty na pevnú linku, ktoré matku vyľakali a bála sa
zaspať. Preto jej žalovaný 1/ kúpil mobilný telefón, ktorého číslo na prianie matky vedeli iba oni a ich

dcéra. Žalobca jej následne začal volať na jej mobilný telefón a hovoril jej strašné veci a rozprával o
žalovanom 1/ plno klamstiev. Matka sa po týchto telefonátoch nevedela upokojiť a znášala to veľmi
zle, bola stále nervóznejšia až kým sa koncom marca 2015 nešťastnou zhodou okolností nedostala
k žalobcovi do C., ktorý sa o ňu staral 5 dní a následne ju na 3 dni zobrala k sebe žalovaná 2/ a
odtiaľ ju odniesli do hospicu v K., kde matka dňa XX.X.XXXX zomrela. Žalovaná 2/ so žalobou v plnom

rozsahu súhlasila a navrhla, aby súd žalobe vyhovel. Zopakovala svoje písomné vyjadrenia ohľadom
zdravotného stavu poručiteľky a doplnila, že poručiteľka slovenský jazyk neovládala, poukázala na to,
že v notárskej zápisnici notár uvádza, že účastníčka ho požiadala, aby do notárskej zápisnice napísal
závet. Na konci posledný odsek notárskej zápisnice je uvedené, že tlmočníčka nerobila nič iné než
pretlmočila obsah notárskej zápisnice účastníčke pani M. B.. Bola toho názoru, že v prvom rade mala byť

pretlmočená vôľa účastníčky a následne vyhotovená notárska zápisnica. Stalo sa to opačne, vyhotovila
sa notárska zápisnica, nevie na základe akého pokynu a následne účastníčke to bolo pretlmočené.
Pokiaľ ide o obsah notárskej zápisnice, účastníčka M. B. uviedla dokonca aj rodné číslo žalovaného 1/ s
uvedením adresy ako to má pravdepodobne vo svojom OP. Z týchto dôvodov tvrdila, že závet vo forme
tejto notárskej zápisnice nemôže byť platným právnym úkonom. Súhlasila s tým, aby bola predvolaná

ako svedkyňa M. S..
Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil tento skutkový a právny stav: Uznesením Okresného
súdu Galanta č.k. 5D/66/2015-100 z 10.4.2017, súd dedičské konanie po nebohej M. B., nar. X.X.XXXX,
zomrelej XX.X.XXXX, prerušil (výrok I.). Vo výroku II. súd odkázal dediča A. B. (žalobcu), keďže
rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností a ktorého dedičské právo sa

javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo týkajúce sa absolútnej neplatnosti závetu spísaného
dňa 17.7.2012 pod sp. zn. N 771/2012, NZ 25620/2012, NCR1s 26197/2012, NCRza 3514/2012
uplatnil žalobou v lehote 30 dní od doručenia uznesenia. Z notárskej zápisnice č. N 771/2012, NZ
25620/2012, NCR1s 26197/2012, NCRza 3514/2012 napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so
sídlom Bratislava, Krížna 2, dňa 17.7.2012 vyplýva, že účastníčka M. B., nar. X.X.XXXX touto formou

zriadila pre prípad svojej smrti závet, ktorým zanechala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok,
ktorý bude v čase svojej smrti vlastniť, svojmu synovi F. C. B. (žalovaný 1/). Účastníčka vyhlásila,
že vie čítať po slovensky a slovenský jazyk ovláda len čiastočne, a preto bol do konania prizvaný
tlmočník. Účastníčka tiež vyhlásila, že plne spôsobilá na právne úkony a jej totožnosť bola zistená z
platného občianskeho preukazu. Ďalej prehlásila, že tento závet zriadila po dôkladnom zvážení, ktoré

trvalo minimálne 1 rok, nikým nebola nahovorená. Po poučení o neopomenuteľných dedičov vyhlásila,
že má 3 deti, je vdova, toto je jej posledná bola a žiada, aby všetci túto poslednú vôľu rešpektovali.
Prehlásila, že svoju poslednú vôľu podpísala pred notárom na každej strane po zrelej úvahe, v plnom
duševnom zdraví a bez nátlaku. Pri spisovaní závetu pôsobila tlmočníčka z jazyka slovenského dojazyka maďarského a opačne L. U. (totožnosť bola zistená podľa OP), ktorá vyhlásila, že má náležitosti
spôsobilého svedka. V notárskej zápisnici je tiež uvedené, že tlmočníčka vyhlásila, že účastníčke bol
obsah zápisnice doslovne pretlmočený, na pretlmočenie obsahu tejto notárskej zápisnice mala dostatok

času a M. B. prostredníctvom tlmočníčky vyhlásila, že obsahu zápisnice porozumela, je v súlade s
jej prejavom slobodnej a vážnej vôle, nežiada ju opraviť ani doplniť. Notárska zápisnica je na oboch
stranách podpísaná účastníčkou a tlmočníčkou a na poslednej strane notárom. Z Odborného vyjadrenia
M. G. T., vyplýva, že poručiteľku M. B., nar. X.X.XXXX poznal od detstva, išlo o svokru jeho sestry.
Nebohej bolo vo vyššom veku opakovane doporučené psychiatrické vyšetrenie pre depresivitu, emočnú

labilitu, ale ona sa zásadne odmietala podrobiť takému vyšetreniu. V roku 2003 ukončil Lekársku
fakultu UK a začal sa špecializovať v odbore psychiatria v Českej republike, rodina ho požiadala, či by
nedokázal M. B. pomôcť v tejto veci ako člen rodiny. Menovanú vyšetril cca. v lete roku 2007 počas
jeho návštevy na Slovensku a doporučil jej liečbu antidepresívom (Cipralexom). Rodina referovala,
že liečba mala požadovaný efekt, menovaná sa stala kľudnejšou, mala lepšiu náladu, emočne bola
vyrovnaná. Menovanej mal možnosť zabezpečiť spomínaný liek z Českej republiky s pomocou tzv.

liekových vzoriek počas cca. 3 rokov. Ďalej vzorky už nemal k dispozícii a menovanú odkázal na
jej praktickú lekárku (alebo na psychiatra), aby jej spomínaný liek bol predpisovaný a liečba mohla
pokračovať. Pani M. B. naposledy videl v roku 2015 asi 2-3 týždne pred jej smrťou, a to v rodinnom
dome jej syna v C.. Nespoznala ho, po vysvetlení, kto vlastne je, toto vysvetlenie evidentne nepochopila
- vykala mu. Bola aspontánna, vyjadrovala sa krátkymi vetami, bolo na nej vidieť, že nechápe situáciu,

ale snažila sa zachovať tzv. dekórum. Do rozhovoru sa zapojila až po výzve. Jej reč bola spomalená,
psychomotorika tiež. Chovala sa pasívne. Aj keď v rodinnom kruhu menovanú psychiatricky vtedy
nevyšetril, na základe jeho praxe bolo evidentné, že klinicky sa jedná o osobu postihnutú syndrómom
demencie, a to v stupni stredne ťažkom až ťažkom. Taký stav nevzniká akútne, jedná sa o dlhodobý
proces. Priemerná dĺžka prežívania napr. u Alzheimerovej demencii môže trvať v závislosti od varianty

(vznik pred 65-tym, alebo po 65-tym rokom života) 5 až 15 rokov. Tento fakt potvrdzuje nález M. S. z
27.5.2011, vyplýva tiež z prepúšťacej správy z Nemocnice Sv. Lukáša v Galante z 23.12.2014 a záverov
psychiatrického konzília z 17.12.2015. Na základe vyššie uvedených skutočností a z jeho odborného
pohľadu môže vyhlásiť, že nebohá M. B. v dobe svojho úmrtia trpela syndrómom demencie (či už na
základe Alzheimerovej choroby, alebo Zmiešanej kortikálnej a subkortikálnej demencie). Pred jej smrťou

jej demencia dosahovala stredne ťažký až ťažký stupeň. Začiatok tejto choroby datuje cca. minimálne 5
rokov pred jej úmrtím. Konštatoval, že vo všeobecnosti, úsudok, rozpoznávacie a ovládacie schopnosti,
náhľad,ovplyvniteľnosťutýchtopostihnutýchpacientovmôžubyťvýraznenarušené,atočastonezávisle
od stupňa demencie. K odbornému vyjadreniu pripojil tiež čestné prehlásenie o pravdivosti údajov. Z
úradného prekladu listu poručiteľky z 20.11.2012, adresovaného žalobcovi vyplýva, že poručiteľka mu

tento list napísala z dôvodu, že napriek jej telefonickým prosbám žalobca neodstránil zámky z dverí a
vyhrážal sa jej súdnym sporom. Vzhľadom na potrebu prekontrolovať kúrenie pred sezónou, žiadala
žalobcu o uvoľnenie zatvorených miestností do konca septembra 2012. Tiež ho žiadala o odstránenie
zámkov zo skrine nachádzajúcej sa v pivnici, kde sú rodinné spisy. V prípade ak tak neurobí, zámky
odstráni a vyzvala žalobcu nech si odstráni svoje cennosti. Ďalej uviedla, že jeho dcéra J. sa už do

domu nemôže vrátiť. Záverom dodala, že žalobca žil svoj život vedľa nich z priazne svojich súrodencov
a s podporou rodičov a v súčasnej situácii G. riadi nezištne vzniknuté problémy. Z úradného prekladu
listu poručiteľky zo 17.11.2013, adresovaného notárke JUDr. Janke Plachej, vyplýva, že M. B. oznámila
notárke, že sa nezúčastní dedičského konania, preto poverila C. F. H. S. na zastupovanie v jej veci. Ďalej
uviedla, že jej syn G. do svojho veku 45 rokov žil s nimi, so svojimi rodičmi a s ich pomocou vychoval

aj svoje deti u nich. K nákladom neprispieval v starom ani v novom dome. Počas stavby súčasného
rodinného domu na nich pripadla starostlivosť o jeho rodinu, nakoľko bol 2 roky vojakom. Robili to preto,
lebo dúfali, že v starobe budú môcť rátať s ich pomocou. Stal sa ale presný opak. Žiadali o pomoc
jej manžela, aby dal peniaze, lebo chcú stavať v C.. Z predaja hodnotného pozemku, ktorý by patril
ostatnýmdedičomatakistoijej,zčastipostavilsvojdomvC..IchdcéraJ.naďalejbývalaunichsosvojím

partnerom, s čím nesúhlasil ani jej nebohý manžel ani ona. Ich rodičia ani napriek svojim možnostiam
nechceli, aby bývala u nich. Po smrti jej manžela v novembri 2010, od syna G. okrem zastrašovacieho
postoja iné nedostala. Svoj podiel súčasného dedičstva po jej manželovi už doteraz prečerpal. Na
svojom oprávnenom podiele podľa zákona trvá aj ona. Tiež uviedla, že od smrti jej manžela jej dcéra
J. nepreukázala ozajstný záujem o jej osud, niekoľkokrát ju síce navštívila, ale jej návštevy neboli vždy

príjemné. Reálnu každodennú starostlivosť dostáva od svojho syna G. a jeho manželky a cíti, že sa vo
všetkommôženanichspoľahnúť.ZozáznamuMestskejpolícieGalantaz26.11.2012vyplýva,žehliadka
mestskej polície poskytla asistenciu ako nezúčastnená osoba na adrese G., B. XXX/X na požiadanie
majiteľky M. B., bytom na uvedenej adrese. Predmetom asistencie boli uzamknuté priestory v rodinnomdome na poschodí, ktoré užíval jej syn spred dvoch rokov, ktoré po odchode syna ostali zamknuté
(aj na visiace zámky). Na výzvy matky, aby jej umožnil vstup do priestorov z dôvodu odvzdušnenia a
nastavenia radiátorov nereagoval. Otvorenie zabezpečila zámočnícka firma a prítomný bol aj jej druhý

syn C. B.. Z lekárskeho nálezu internistu M. R. S., z 27.5.2011 vyplýva, že M. B. spadla v záhrade, udrela
si hlavu, presne si dej nepamätá, bola ošetrená na LSPP a pustená domov. Pre opakované nevoľnosti
a poruchy videnia bola ošetrená neurológom a hospitalizovaná na neurologickom oddelení. Subjektívne
udávala rýchle sa zhoršujúcu zábudlivosť, vypadávajú jej mená, výrazy, v strede vety zabudne, čo
chcela povedať. Objektívne bola pri vedomí, orientovaná, ale nedostatočne koncentrovaná, myšlienkový

chod zabiehavý, prišlo ku výraznému zhoršeniu psychiky. Lekárka mala podozrenie na akcelerovanú
sklerózu, prípadne diagnózu Alzheimer a odporučila jej neurologické ev. psychiatrické vyšetrenie. Z
prepúšťacej správy geriatrického oddelenia z 23.12.2014, kde bola M. B. hospitalizovaná od 15.12.2014
do 23.12.2014 vyplýva, že menovanú našli podchladenú, ako blúdi po vonku, v noci bola výrazne
dezorientovaná. Bola pri vedomí, orientovaná len čiastočne, kontakt bol možný, odpovedala na otázky s
latenciou, bola mobilná. Psychiatrické konzílium dňa 17.12.2014 určilo u menovanej diagnózu Zmiešaná

kortikálna a subkortikálna demencia, Delírium nadsadené na demenciu. Neurologické konzílium z
18.12.2014 určilo diagnózu Susp. depresívny sy. bez akútnej neurologickej symptomatiky, možný
náhly stav zmätenosti (aktuálne), polyneuropathia a odporučilo užívať skusmo antidepresíva. Podľa
CT vyšetrenia mozgu z 19.12.2014 sa u menovanej supra ani infratentoriálne patologické zmeny
nezobrazovali, komorový systém symetrický, dilatovaný II. komora presun 14 mm, SČŠ neprítomný, bez

patologického obsahu, bez známok traumy skeletu. Záver bol atrofia mozgu. Zo záverov znaleckého
posudku MUDr. Mária Straku č. 128/2019 z 5.9.2019 vyplýva, že nebohá M. B., zomrelá XX.X.XXXX
(nar. X.X.XXXX), v čase spísania závetu bola z hľadiska psychiatrického schopná posúdiť následky
svojho konania. Z hľadiska psychiatrického tiež bola menovaná vzhľadom na svoj zdravotný stav v
období spísania závetu (dňa 17.7.2012) spôsobilá na právne úkony. Stanoviť presne aký bol duševný

stav nebohej dňa v čase spísania závetu 17.7.2012, nemožno však definitívne, to by musela byť v
tento deň psychiatricky vyšetrená, nič z jej zdravotnej dokumentácie, prítomnej a predloženej, nezakladá
dostatočné a relevantné dôvody, že nebohá z hľadiska psychiatrického nebola schopná vykonať
predmetný právny úkon. Zároveň znalec uviedol, že k otázkam súdu sa vyjadruje len výlučne ako
znalec z odvetvia psychiatrie, nehodnotí žiadne právne skutočnosti. Zdôraznil, že vo svojich záveroch

vychádzal predovšetkým z prítomnej zdravotnej dokumentácie (dostupnej a predloženej). Tvrdenia vo
výpovediach a vyjadreniach zúčastnených strán (aj jemu osobitne predložené) bral na zreteľ, no neboli
a nie sú pre jeho závery kruciálnymi, sú vyjadreniami cui bono čo cui prodest pre jednotlivé strany
konania. Z psychopatologického rozboru duševného stavu žalovanej (časť II. znaleckého posudku)
vyplýva, že nebohá vykonala právny úkon a to spísanie závetu dňa 17.7.2012, teda v čase vykonaného

právneho úkonu mala nebohá 81 rokov. Z predloženej (dostupnej) zdravotnej dokumentácie vyplýva,
že nebohá počas života trpela telesnými ochoreniami, hlavne Ischemická choroba srdca, Hypertenziou
WHO II. stupeň. Podľa žalobcu M. B. začiatkom roka 2011 utrpela vážny úraz, bola hospitalizovaná a od
tejto doby mala vážne zdravotné problémy, avšak znalcovi nebola predložená zdravotná dokumentácia
svedčiacaovážnomúrazenebohejzačiatkomroka2011.ZnalecpritomcitovalnálezinternistuM.R.S.,z

27.5.2011,kdebolavzáverochspomenutáajdiagnózaAlzheimerabolojejodporučenéneurologickéev.
psychiatrické vyšetrenie, v dokumentácii však závery týchto vyšetrení predložené neboli. Počas života,
hlavne v roku 2012 a 2013 bola lekárkou prvého kontaktu uvádzaná diagnóza Reaktívne - depresívny
syndróm, bol jej medikovaný liek Citalec - antidepresívum. Znalec sa vyjadril tiež k vyjadreniu M. G. T.,
ku ktorému uviedol, že M. G. T. nebohej odporučil v lete 2007 liek, ktorý je antidepresívom, ak by v tomto

období trpela aj dementným syndrómom v závažnejšom stupni, domnieval sa, že by jej bol odporučil
aj medikáciu farmák na demenciu, nielen antidepresívum. To že v r. 2015, 2-3 týždne pred smrťou
osobne videl nebohú a správala sa ako osoba postihnutá syndrómom demencie v stupni stredne ťažkom
až ťažkom, nespochybňoval, bolo to však už viac ako dva roky po vykonaní predmetného právneho
úkonu. Pred 17.7.2012 znalec v predloženej zdravotnej dokumentácii nenašiel relevantné psychiatrické

nálezy, ktoré by nasvedčovali prítomnosti takého duševného ochorenia či poruchy, pre ktorú by nebohá
nebola schopná vykonávať právne úkony. Jediný pozoruhodný kontakt so psychiatrickou starostlivosťou
v dokumentácii je prepúšťacia správa geriatrického oddelenia, kde bola hospitalizovaná od 15.12.
do 23.12.2014. Tu konziliárny psychiater konštatoval diagnózu „Zmiešaná kortikálna a subkortikálna
demencia“ (zrejme vasculárna) a „Delírium nadsadené na demenciu“. Na CT mozgu neboli žiadne

patologické zmeny, prítomná atrofia mozgu (bez špecifickejšieho popisu), nebohá vtedy mala 83 rokov a
nález atrofie mozgu býva v tejto vekovej kategórii obvyklý, nemusí byť ako samostatný nález závažným.
Uvedená udalosť sa stala temer po 2,5 roka po spísaní závetu nebohou. Uvedená diagnóza (Zmiešaná
kortikálnaasubkortikálnademencia),mápriebehkaskádovitý,(narozdieloddemenciepriAlzheimerovejchorobe) náhly, čiže zo stavu stabilizácie do stavu náhlej dekompenzácie s dramatickým priebehom,
neskôr však s časom sa upravujúcim sa do relatívnej stabilizácie. Je nesporné, že nebohá trpela počas
života demenciou, vzhľadom na somatické diagnózy (ICHS, hypertenzia) vasculárneho (cievneho) typu.

Podľa dokumentácie išlo predovšetkým o jej afektívnu - depresívnu dokumentáciu. Jej najzávažnejšia
dekompenzácia bola v decembri 2014, kedy bola hospitalizovaná na geriatrii. Pred predmetným
právnym úkonom bola demencia prítomná zrejme tiež, no vzhľadom k medikácii (bolo jej podávané
iba antidepresívum, nie lieky na liečbu demenciu) a tiež, že nie sú dôkazy (lekárske správy, nálezy)
o obligátnosti psychiatrickej intervencie pre závažný stupeň demencie, stupeň demencie nebol zrejme

taký, aby nemohla vykonávať právne úkony. Ak taký bol, nie sú v dostatočnej miere prítomné lekárske
(predovšetkým) psychiatrické nálezy svedčiace pre jeho prítomnosť či jeho liečbu. Znalec tiež uviedol,
že písomne dňa 15.8.2019 vyžiadal od žalobcu predloženie ďalšej zdravotnej dokumentácie nebohej,
predovšetkým psychiatrickej, ak táto existuje, okrem dokumentácie predloženej v spise a dokumentácie,
ktorú si zadovážil sám. Do dňa vypracovania znaleckého posudku mu dokumentácia predložená
nebola, žalobca a ani jeho právny zástupca ho nekontaktovali ani na poskytnutom telefónnom kontakte.

Žalovaná 2/ nesúhlasila so závermi znaleckého posudku a uviedla, že ako lekárka sama si bola vedomá
toho, že ich matka trpí demenciou vyššieho stupňa a Alzheimerovou chorobou. Z lekárskych vyšetrení
jednoznačne vyplýva, že psychiatrické vyšetrenie matky lekármi dožadované bolo. Znalec napriek tomu
udáva, že „nie sú dôkazy o obligátnosti psychiatrickej intervencie pre závažný stupeň demencie“. Po
úraze v roku 2011 pre opakované nevoľnosti a poruchy videnia matka bola vyšetrená neurológom

a následne hospitalizovaná na Neurologickom oddelení. Znalec pritom udáva, že „nie je nález taký,
že išlo o vážny úraz“. V tejto súvislosti znalec nechal bez povšimnutia závery lekárskeho vyšetrenia
matky u M. R. S. dňa 27.5.2011. K okolnostiam spísania závetu žalovaná 2/ poukázala na to, že matka
slovenský jazyk neovládala, preto je ťažko vysvetliteľné a pochopiteľné, ako a prečo hľadala a sama
skontaktovala notára práve v Bratislave. Ide o notára, ktorý maďarský jazyk neovláda, veď pri spísaní

závetu s ňou komunikoval prostredníctvom tlmočníka. V tejto súvislosti je ďalej ťažko vysvetliteľné
a pochopiteľné, že k tomuto úkonu matka sama skontaktovala a zabezpečila tlmočníka. Žalovaný
1/ sám uviedol v podaní, označenom ako „Dôvody matky na spísanie závetu“, doručenom súdu na
pojednávaní dňa 14.5.2019, ktoré osobne podpísal, že pri spísaní závetu, vraj na prianie matky, bol
osobne prítomný, čo dokazuje, že spísanie závetu pripravil a zabezpečoval on osobne, pritom sám

mal byť dedičom po vyhotoviť sa majúcim závetom. Zneužil fyzický a psychický stav matky a sám
kontaktoval advokáta, notára a tlmočníka a zabezpečoval spísanie závetu v Bratislave. Žalovaná 2/
bola presvedčená, že matka si nebola vedomá toho, čo robí, prečo má ísť do Bratislavy, musela byť
a bola pod nátlakom žalovaného 1/ a jeho rodiny a vzhľadom najmä na svoj zdravotný stav nebola
schopná posúdiť následky svojho konania. Mala za preukázané, že u žalovaného 1/ a jeho rodiny sa

necítila v bezpečí, utiekla od nich, prosila žalobcu a žalovanú 2/, aby žalovaného 1/ a jeho rodinných
príslušníkov k nej nepustili, mala z nich panický strach. Nechcela, aby vedeli, kde je. Matka o tom,
že spísala závet nič nepovedala ani žalobcovi, ani žalovanej 2/, opakovane sa sťažovala, že žalovaný
1/ a jeho rodinní príslušníci jej dali podpísať prázdne papiere a nevie prečo. Tiež poukázala na to,
že súd musí venovať náležitú pozornosť aj formálnym náležitostiam notárskej zápisnice a hlavne

okolnostiam, za ktorých bola spísaná a vyhotovená notárska zápisnica. K okolnostiam, za ktorých bola
spísaná notárska zápisnica navrhla vypočuť v konaní žalobcu, konajúceho notára, ako aj tlmočníčku
L. U., bytom H. XXXX/XX, XXX XX V. - T. M.. Tvrdila, že právny úkon, závet je aj pre nedostatok
slobody vôle poručiteľky neplatný v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. Notárska zápisnica bola spísaná
pod nátlakom. Pri hodnotení vzájomných dlhoročných vzťahov matky a žalovaného 1/, závet v jeho

prospech sa prieči aj dobrým mravom. Žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku namietal, že znalec
neuviedol, že by sa bol oznámil s lekárskym nálezom M. R. S., s odborným vyjadrením M. G. T.
a hlavne sa znalec neoboznámil s nahrávkou, ktorú aj s prekladom k súdnemu spisu pripojil, preto
má vážne pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku. Ďalej namietal, že znalec nevysvetlil
jasne diagnózu zmiešanej kortikálnej a subkortikálnej demencie, jej dramatický priebeh, dekompenzácia

neskôr relatívna stabilizácia. Z údajov znalca nie je jasné, či pacientka bola hospitalizovaná na geriatrii
pre iné ochorenie, pre podchladenie alebo pre afektívnu depresívnu dekompenzáciu a v prípade, ak
bolo zistené, že jej bolo podávané na vyliečenie antidepresívum, ako je potom možné konštatovať,
či antidepresívum bolo dostačujúce na to, aby mohol byť vylúčený závažný stupeň demencie. Nie je
jednoznačné, aká je súvislosť s možnou afektívnou depresívnou dekompenzáciou a hospitalizáciou

na geriatrii. Mal výhrady voči konštatovaniu, že neexistencia psychiatrických lekárskych správ či
nálezov je dostačujúcim argumentom pre vylúčenie závažného stupňa demencie, nakoľko v žiadnych
dostupných lekárskych materiáloch nie je uvedené, či všetci chorí s demenciou ťažkého stupňa musia
navštevovať psychiatra, musia disponovať psychiatrickým nálezom. Namietal, že znalec v znaleckomposudku vychádzal predovšetkým z prítomnej zdravotnej dokumentácie, pričom sa javí byť otázne,
prečo nevyhodnotil predložený videozáznam s nebohou poručiteľkou, prečo by sa nedalo posúdiť
zdravotný stav nebohej podľa predloženého záznamu, keď už nie je fyzická možnosť posudzovanú

vyšetriť. Namietal tiež nepravdivé tvrdenie znalca, že pred vyhotovením napadnutého právneho úkonu
nie sú v dostatočnej miere zaznamenané psychiatrické nálezy svedčiace o liečbe uvedenej nemoci
nebohej, nakoľko v lekárskej správe z 18.3.2011 a 27.5.2011 od M. S. sú odporúčania na neurologické
a psychiatrické vyšetrenia. Zo záznamu, ktorý súdu predložil, je možné zistiť ako sa matka vyjadruje,
ako reaguje na otázky, aké má psychomotorické tempo, pričom tento záznam jednoznačne svedčí o

ťažkej demencii. Už v roku 2010 je možné zistiť začiatok demencie, v roku 2012 je možné konštatovať,
že ide o stredne ťažkú demenciu a v roku 2015 stredne ťažkú až ťažkú demenciu. Poukázal tiež
na skutočnosť, že ich otec bol pred smrťou pred 30.10.2010 ťažko chorý na nevyliečiteľnú chorobu,
vyžadoval opateru a fyzickú starostlivosť a už v tom čase nebolo možné túto povinnosť prenechať
ich matke práve pre diagnózu, na ktorú sa odvoláva a boli nútení požiadať o pomoc ústav. Z týchto
dôvodov sa domáhal kontrolného znaleckého posudku a výsluchu znalca, ako aj M. T.. Na pojednávaní

dňa 19.11.2019 žalovaný 1/ pri svojom výsluchu odpovedal na otázky žalovanej 2/ a žalobcu, pričom
uviedol, že matka nechcela, aby bol závet spisovaný v Galante, trvala na tom, aby tam bol jej právny
zástupca E. S., preto žalovaný 1/ našiel notára v Bratislave. Matka chcela jeho súrodencov vydediť,
ale on ju presvedčil, aby ich nevydedila. Notár potvrdil, že tam boli dané dôvody vydedenia, spísal sa
závet, matka ho podpísala, notár ho uložil do centrálneho registra závetov. Tlmočníčku zabezpečil notár,

ešte tam nebola, keď k notárovi prišli a následne tam prišla na požiadanie matky. Žalovaný 1/ bol s
matkou v miestnosti u notára celý čas, nakoľko to matka žiadala. Svoju poslednú vôľu povedala matka
notárovi po maďarsky, čo bolo následne preložené. O závete žalovaný 1/ s matkou nikdy nehovoril.
Matka sa nahnevala, keď brat nechcel otvoriť horné poschodie, napriek jej telefonickým aj písomným
žiadostiam. Žalovaný 1/ sa nepokúsil presvedčiť matku, aby závet neurobila, pretože takto rozhodnutú

ju v živote nevidel a dôvody matky považuje za vážne. Matka prejavila prvýkrát záujem dať vyhotoviť
závet v apríli 2012. Matka sa prvýkrát stretla so svojím právnym zástupcom asi v roku 2011. Svedok
M. G. T., švagor žalobcu, pri svojom výsluchu zopakoval svoje písomne podané odborné vyjadrenie.
Ďalej uviedol, že u nebohej sa podľa neho nejednalo o kortikálnu a subkortikálnu demenciu, nakoľko
tam by mali byť aj výrazné neurologické postihnutia, tzn. že menovaná, by mala prekonať napr. cievnu

mozgovú príhodu, pričom v zdravotnej dokumentácii o tom nie je zmienka. Keby sa jednalo o tento
typ demencie, jej začiatok by sa dal určiť, kedy menovaná prekonala nejakú mozgovú príhodu, ale
takú neprekonala. Bol toho názoru, že ide o druhý typ demencie, degeneratívny alebo alzheimerovský
typ, kde priebeh býva konštantný a nie kaskádovitý ako uviedol znalec. Keď ju videl v 2015 v štádiu
stredne ťažkej demencie, tak na základe obvyklého poklesu pamäťových funkcií sa dá dopracovať k

5 rokom. Aj napriek tomu, že ju v roku 2015 nevyšetril, má dostatok klinických skúseností na to, aby
vedel odhadnúť, že už v tom čase trpela stredne ťažkou až ťažkou demenciou. Oboznámil sa aj s
lekárskym nálezom M. S. z marca 2011, kde uviedla svoje podozrenie na alzheimera u poručiteľky
a práve takéto konštatovanie len potvrdzuje, že tam už sa muselo jednať minimálne o ľahký stupeň
demencie. Na základe obvyklého časového priebehu demencie určil hrubým odhadom, že v roku 2011

bola demencia len v začiatkoch. Na otázku ako sa vyšetruje alzheimerova demencia uviedol, že ničím
sa nelíši od bežného psychiatrického vyšetrenia, ale špeciálne sa zameriavajú na pamäťové funkcie. V
psychiatrickom vyšetrení má zásadný význam pozorovanie chorého človeka ako sa prejavuje, či chápe
položené otázky, či na otázky reaguje adekvátne, dostatočne rýchle, ako sa správa počas vyšetrenia,
ako sa správa v okruhu, kde žije a aj na základe informácií od najbližších. Takéto vyšetrenie u poručiteľky

prebehlo na alzheimera, nie na demenciu, a to v rámci psychiatrického konzília 17.12.2014. Mal za
to, že demenciu vo veľmi ťažkom stave môže rozpoznať aj laik, ale len na základe veľmi krátkeho
rozhovoru sa to zistiť nedá. Uviedol, že CT vyšetrenie poručiteľky konštatuje atrofiu mozgu, pričom CT
môže byť nápomocné, pri odlíšení alzheimerovského typu demencie od vaskulárneho cievneho typu,
nakoľko v tomto vyšetrení chýbajú príznaky toho, že menovaná prekonala cievnu mozgovú príhodu. Mal

zato, že poručiteľka mohla byť ovplyvniteľná v dôsledku svojho zdravotného stavu v období roka 2012.
V nemocnici v Galante ohľadne hospitalizácie poručiteľky v roku 2013 zistil, že informované súhlasy
pravdepodobne nepodpísala pacientka. Svedok tiež uviedol, že mozog človeka začne atrofovať po 50
roku, skoro u každého človeka. Znalec MUDr. Mário Straka pri výsluchu na pojednávaní zotrval na
záveroch svojho znaleckého posudku. Na otázky strán sporu uviedol, že M. S. vo svojej správe tvrdila

obe diagnózy aj cievnu demenciu aj alzheimerovu. Počas geriatrickej hospitalizácie v roku 2014 bola
diagnóza cievnej demencie, alzheimerova demencia sa dá zistiť definitívne jedine pitvou. Pomocné
vyšetrenie môže byť napr. CT mozgu, kde sa dá zistiť okrem atrofie mozgu, ktorú majú všetci, ale
pacient s demenciou alzheimerovou má atrofiu mozgovej kôry v špecifických miestach, napr. v čelovom,temennom laloku, je zmenený komorový systém mozgu tzv. rozšírenie mozgových komôr. Sú tam rôzne
špecifické nálezy ako sú amyloidné klky, to však vo vyšetrení CT z roku 2014 písané nebolo. Dal do
pozornosti, že poručiteľka nikdy nebola antialzheimerikami liečená, ani počas psychiatrického konzília

jej lekár neodporučil takýto liek. Keď on ako lekár chce diagnostikovať alzheimera, pacienta pošle na
CT mozgu, kde to zistia. U alzheimerovej demencie pacienti ňou trpiaci sú zvyčajne telesne zdraví, čiže
netrpia závažnejším stupňom hypertenzie alebo ischemickou chorobou srdečnou, ktorou poručiteľka
trpela. Nie je nutné, aby pacient s vaskulárnou demenciou mal cievnu mozgovú príhodu, väčšina
cievnych demencií prebieha postupným uzatvorením sa drobných mikrocievok, ktoré sú zodpovedné

za výživu mozgu. Skutočnosť, že človek trpí demenciou neznamená, že nie je spôsobilý na právne
úkony. Pred podaním znaleckého posudku si videozáznam žalobcu neprehral, k čomu uviedol, nie je
povinný ani oprávnený podľa zákona hodnotiť žiadne dôkazy, opiera sa len o vyšetrenie a o zdravotnú
dokumentáciu. Pri závere, že poručiteľka v čase spísania závetu bola spôsobilá na právne úkony
vychádzal z toho, že nemal predloženú zdravotnú dokumentáciu, ktorá by tvrdila opak. Na otázku, či
mohla byť poručiteľka ovplyvniteľná vo svojich rozhodnutiach v období roka 2012 uviedol, že sugestibilitu

- ovplyvniteľnosť posudzuje psychológ, on ju osobne nevyšetroval, človek môže byť úplne zdravý a môže
byť ovplyvniteľný. Žalobca v rámci záverečného vyjadrenia trval na podanej žalobe a zopakoval svoje
predchádzajúcevyjadrenia.Tvrdil,žeprivyhotovenízávetubolporušený§37ods.1a39O.z.Považoval
za neobvyklé, aby osobu, ktorá má záujem vyhotoviť závet alebo listinu o vydedení pri prejavení vôle
sprevádzala iná osoba. Žalovaný 1/ takto učinil z dôvodu, aby ich matka postupovala podľa jeho pokynov

a do listiny sa dostala vôľa ich brata. Matka v čase vyhotovenia závetu bola na tom zdravotne už
dávno zle, jej vôľa bola jednoznačne oslabená. Nie z toho dôvodu neprijali znalecký posudok znalca
MUDr. Straku, že nebol vyhotovený tak ako očakávali, ale z dôvodu, že bol vyhotovený nedôsledne.
Správy o hospitalizácii boli odoslané znalcovi MUDr. Strakovi, hoci tieto správy si mohol vyžiadať aj
úradnou cestou, pričom z ich strany pripojených dokladov nevyhodnotil lekárske nálezy a správy od

odborných lekárov, ošetrujúcich lekárov. Znalec mal k dispozícii aj video nahrávku aj s prekladom, ktorú
nevyhodnotil a na tejto video nahrávke okrem iného bol rozhovor týkajúci sa závetu, alebo inej listiny a
ich matka dôrazne tvrdila, že slovensky nevie a nepodpísala by dokument, ktorému rozumie. Znalecký
posudok konzultovali s dvomi psychiatrami a internistom, ktorí ich vyslovene upozornili na nezrovnalosti
v znaleckom posudku a práve z uvedeného dôvodu sa domáhali kontrolného znaleckého posudku.

Porozumeli tvrdeniu znalca, že znalecký posudok vyhotovil zo zdravotnej dokumentácie a ani toto jeho
tvrdenie nemôžu prijať pretože v zdravotnej dokumentácii v súdnom spise boli pripojené zistenia lekára
internistu z roku 2011, odborné vyjadrenie o vyšetrení psychiatrom z roku 2007, bol predložený video
záznam z jej správania sa a v konečnom dôsledku aj písomné vyjadrenia ich súrodencov, ktorí zdravotný
stav dobre poznali. Okolnosti vyhotovenia závetu, zdravotný stav matky, konanie ich brata, jednoznačne

nasvedčujú skutočnosti, že ich matka v čase vyhotovenia závetu bola ovplyvniteľná, konala na príkaz
ich brata, vôľová zložka bola značne oslabená a matka už dávno nevedela posúdiť svoje konanie a
jeho následky. Poukázal na text v notárskej zápisnice, kde notár uvádza, že zriaďovateľka závetu čítať
vie, slovenský jazyk ovláda len čiastočne. Poukázal tiež na skutočnosť, že okrem zdravotného stavu
matky, ktorý bráni platnosti tejto listiny, bol jednoznačne porušený zákon § 476e a 476f O.z. Žalovaný

1/ v záverečnom vyjadrení uviedol, že poručiteľka nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony,
čo žalobca vôbec nespochybnil. V záverečnej reči sa odvoláva na porušenie ustanovení § 476e a §
476f O.z., ktoré nemajú nič spoločné so zriadením závetu notárskou zápisnicou, nakoľko žalovaný 1/
nepôsobil ako svedok ani ako úradná osoba. Stotožnil sa v plnom rozsahu so závermi znaleckého
posudku znalca MUDr. Straku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že poručiteľka pri spisovaní závetu dňa

17.7.2012 nekonala pod vplyvom duševnej poruchy, a teda v čase spisovania závetu bola spôsobilá
na právne úkony. Vyjadril nespokojnosť s odpoveďami svedka M. G. T. na jeho otázky. Podotkol, že
demencia vo veľmi ťažkom stave sa dá veľmi rýchlo rozpoznať, čo potvrdzuje aj neurologické konzílium
z 18.12.2014, kde vyšetrujúci lekár uvádza, že poručiteľka komunikuje vyberavo, priliehavo a neprikláňa
sa k demencii. Pokiaľ o ide videozáznam, ten bol urobený žalobcom tesne pred smrťou poručiteľky, a

teda cca 3 roky po spísaní závetu notárskou zápisnicou dňa 17.7.2012 a poukázal na to, že v čase
vyhotovenia videozáznamu žalobca nebohú poručiteľku považoval za spôsobilú na právne úkony, keďže
ju žiadal o spísanie poručníctva na svoju osobu a pritom v celom súdnom konaní ako aj v záverečnej
reči poukazuje na zdravotný stav poručiteľky. Právny zástupca žalovaného 1/ poprel, že poručiteľka ho
nepoznala a že nevedela po slovensky. Uviedol, že pri prejednávaní dedičstva po otcovi žalovaná 2/

spochybňovala podpis svojej matky na plnomocenstve, ktorým ho poverila právnym zastupovaním a až
nakoniec žalobca jej potvrdil, že podpis je matkin. Právny zástupca žalovaného 1/ čestne prehlásil, že
poručiteľka ho poznala, nakoľko sa spolu viackrát stretli v rodinnom dome, kde bývala a prejednávali
spolu veci týkajúce sa dedičského konania a v prípade, ak by nebohá nevedela po slovensky a nevedelaby zrozumiteľne vyjadriť v slovenčine svoju vôľu, tak by zastupovanie prijať nemohol. Uzavrel, že
neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by s absolútnou istotou posúdil mentálny stav poručiteľky v
čase spísania závetu, z hypotéz nemožno vychádzať, platí prezumpcia dostatku rozumových a vôľových

vlastností poručiteľa pri prejave svojej vôle, a preto žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok
na náhradu trov konania. Žalovaná 2/ v záverečnom vyjadrení žiadala, aby súd žalobe v plnom rozsahu
vyhovel. Zopakovala svoje predchádzajúce vyjadrenia a ďalej uviedla, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že žalovaný 1/ bol priamo účastníkom pri spísaní závetu a týmto priamo ovplyvňoval
poručiteľkuprirozhodovaní.Zastávalapretonázor,žetýmtodošlokveľmivýraznémuporušeniudobrých

mravov (§ 39 O.z.), keďže dedičom po poručiteľke na základe závetu mal byť práve žalovaný 1/.
Tvrdila, že závet je neplatný aj pre nedostatok slobody vôle poručiteľky v zmysle § 37 ods. 1 O.z. Z
dôvodu vysokého veku - 81 rokov a zdravotného stavu - demencia, Alzheimerova choroba, poručiteľka
bola jednoznačne ovplyvniteľná vo svojich rozhodnutiach v čase spísania závetu (2012). Samotná
skutočnosť, že matka pri spísaní závetu chcela žalobcu a žalovanú 2/ vydediť dokazuje, že matka ani
nevedela čo robí. Žiadny dôvod na strane žalobcu ani žalovanej 2/ nemohol byť na vydedenie, keďže

žalobca aj žalovaná 2/ boli vždy otcovi a matke oporou a starali sa o nich. Trvala na tom, že súd musí
venovať náležitú pozornosť aj formálnym náležitostiam notárskej zápisnice a okolnostiam, za ktorých
bola spísaná a vyhotovená. Práve konaním a prístupom žalovaného 1/ bola rozbitá celá rodina, pričom
v konaní bolo poukázané aj na to, že žalovaný 1/ vyše 19 rokov domov nechodil, rodičov nenavštevoval
a v ničom im nepomáhal. Po smrti otca sa to na určitý čas menilo, ale v posledných mesiacoch svojho

života matka výslovne žiadala žalobcu a žalovanú 2/, aby žalovaného 1/ a jeho rodinu k nej nepustili,
mala z nich panický strach, prerušila s nimi pred smrťou kontakt. Toto bolo preukázané videonahrávkami,
ktoré, ale súd nechal bez povšimnutia. Žalovaná 2/ opätovne poukázala na skutočnosť, že je lekárkou
s dlhoročnou praxou a sama videla ako u matky dochádza k zhoršeniu zdravotného stavu, pozorovala
príznaky Alzheimerovej choroby a vážnej demencie. Chcela jej pomôcť po smrti otca, ale k psychiatrovi

matka odmietala ísť, aj keď to bolo od lekárov dožadované. Zastávala názor, že znalecký posudok
predložený súdu mal byť doplnený čo bolo aj navrhnuté, ale súd vykonanie tohto dôkazu zamietol.
Opätovnesavyjadrilaajklistom,ktorépredložilžalovaný1/azastávalanázor,želistyobsahujúklamstvá
a boli matke diktované, obsah listov je účelový a v čase ich spísania mala matka 83 rokov. V liste
adresovanom notárke tituly notárky aj zástupcu písala pravopisne úplne správne, pritom slovenský jazyk

neovládala a úradné záležitosti vybavoval vždy jej manžel a celý obsah dokazuje, že to bolo písané pod
dozorom zrejme žalovaného 1/ a jeho manželky.
Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti závetu na
podklade uznesenia vydaného v dedičskom konaní pod č. k. 5D/66/2015-100 zo dňa 10.4.2017, ktorým
ho súd odkázal, aby svoje právo týkajúce sa neplatnosti závetu uplatnil žalobou v lehote 30 dní. Z

týchto dôvodov nebolo zo strany žalobcu potrebné tvrdiť ani preukazovať naliehavý právny záujem na
požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ CSP.
Žalobca spolu so žalovanou 2/ tvrdili, že závet ich nebohej matky je neplatný jednak z dôvodu neslobody
jej vôle, keďže bola ovplyvnená žalovaným 1/, tiež z dôvodu, že ich matka v čase spísania závetu konala
v duševnej poruche, ktorá ju robila pre tento úkon nespôsobilou a napokon napádali aj okolnosti spísania

závetu, pre ich rozpor s dobrými mravmi a formálne nedostatky spísaného závetu. Predmetom sporu
je teda platnosť notárskej zápisnice ako právneho úkonu, ako aj platnosť závetu ako samostatného
právneho úkonu pojatého do notárskej zápisnice.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poručiteľka zriadila dňa 17.7.2012 formou notárskej zápisnice
závet, ktorým celý svoj majetok odkázala svojmu synovi žalovanému 1/, a to bez zanechania listiny

vydedenia ostatných jej potomkov (žalobcu a žalovanej 2/). Poručiteľka nebola rozhodnutím súdu
obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ ide o prvú žalobcom (aj žalovanou 2/) tvrdenú
skutočnosť, že závet nevyjadruje slobodnú vôľu poručiteľky, je potrebné si uvedomiť, že závet bol
spísaný formou notárskej zápisnice. Jedná sa teda o verejnú listinu, čím je zabezpečená vierohodnosť
závetu a spisuje ho notár, a preto nehrozí jeho neplatnosť a v prípade chyby zodpovedá notár za škodu

takto spôsobenú. Prítomnosť notára pri prejavení poslednej vôle je dostatočnou zárukou pravosti a
vierohodnosti závetu, keďže notár je pri spisovaní zápisnice viazaný zákonmi a všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Odpadá teda riziko ovplyvňovania závetcu, ktorý pred spísaním závetu dostane
právne poučenie o význame závetu a jeho právnych následkoch. Postup pri spísaní notárskej zápisnice
upravujú ustanovenia § 46 až § 55 Notárskeho poriadku, ktoré v prípade spísania napadnutého závetu

dodržané boli. Je preto vylúčené, že by závet spísaný formou notárskej zápisnice nevyjadroval skutočnú
a slobodnú vôľu poručiteľky. Navrhnutý výsluch notára JUDr. Ondreja Ďuriača bol v prejednávanej
veci nadbytočný, keďže notár je v zmysle § 36 Notárskeho poriadku povinný odmietnuť vykonať
požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon alebo sa prieči sa dobrýmmravom. Navyše aj s ohľadom na časový odstup možno len ťažko predpokladať, že by si notár pamätal
podrobnosti pri spisovaní predmetného závetu, rovnako ako pribratá tlmočníčka. Pokiaľ žalobca a
žalovaná 2/ považovali za rozporné s dobrými mravmi, že žalovaný 1/ bol ako závetný dedič prítomný

pri spisovaní závetu u notára, súd v tom žiadny rozpor s dobrými mravmi nevidí. Žalovaný 1/ pritom
nepôsobil pri spisovaní závetu ako úradná osoba, svedok, pisateľ, tlmočník alebo predčitateľ, a preto
argumentácia žalobcu (právne zastúpeného) o jednoznačnom porušení § 476e a § 476f O.z. vyznieva
pre súd nepochopiteľne. V priebehu konania tiež žalobca namietal, že tlmočníčka, ktorá pôsobila pri
spisovaní závetu nebola zapísaná v zozname tlmočníkov. K tomuto súd uvádza, že notársky poriadok

neukladá notárovi povinnosť pribrať ako tlmočníka osobu zapísanú v zozname tlmočníkov, práve
naopak, notár môže pribrať ktorúkoľvek osobu, ktorá ovláda slovenský jazyk a jazyk, akým hovorí
účastník, za predpokladu, že táto osoba spĺňa náležitosti spôsobilého svedka v zmysle § 50 Notárskeho
poriadku. Pokiaľ žalovaná 2/ poukazovala na to, že súd musí venovať náležitú pozornosť aj formálnym
náležitostiam notárskej zápisnice a hlavne okolnostiam, za ktorých bola spísaná, k tomuto súd uvádza,
že na skutočnosti, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, prihliada súd aj bez

návrhu, pravda, len v prípade, že vyjdú v konaní najavo. Súd nie je povinný z úradnej povinnosti skúmať
všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorého
platnosť skúma na návrh účastníka (napr. Ro NS ČR z 8.2.2001 sp. zn. 22 Cdo 752/1999). Žalovaná 2/
v súvislosti s neplatnosťou notárskej zápisnice dôvodila tým, že je ťažko vysvetliteľné a pochopiteľné, že
ich matka skontaktovala notára práve v Bratislave, ktorý maďarský jazyk neovláda, a tiež, že k tomuto

úkonu matka sama skontaktovala a zabezpečila tlmočníka, pričom žalovaný 1/ bol osobne prítomný
pri spisovaní závetu. Žiadna z týchto skutočností však neplatnosť notárskej zápisnice nespôsobuje.
Každý má právo spísať závet u ktoréhokoľvek notára, pričom súdu nie je zrejmé z čoho žalovaná 2/
vychádza, ak tvrdí, že ich matka si sama zabezpečila tlmočníka. Tlmočníka pritom zabezpečil notár,
čo vyplýva aj z notárskej zápisnice. K osobnej prítomnosti žalovaného 1/ pri spisovaní závetu sa súd

už vyjadril vyššie, teda ani táto skutočnosť nezakladá neplatnosť ani závetu a ani notárskej zápisnice.
Žalobca ani žalovaná 2/ teda netvrdili a ani nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať za
následok neplatnosť notárskej zápisnice ako verejnej listiny. Ďalej bolo pre meritórne rozhodnutie súdu
potrebné vyriešiť otázku, aký bol duševný stav nebohej M. B. v čase spísania závetu dňa 17.7.2012,
keďže žalobca a žalovaná 2/ tvrdili, že následky spísania závetu už vôbec nebola v tom čase schopná

posúdiť. Riešenie otázky, či osoba v čase, keď robila príslušný právny úkon, konala v duševnej poruche,
závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú v zmysle § 207 CSP potrebné odborné znalosti. Za týmto
účelom súd nariadil znalecké dokazovanie, nakoľko sa jedná o odbornú otázku, ktorú ani súd, ani
osoba bez odborných znalostí z odboru psychiatrie, zodpovedať nevie. Znalec ustanovený v tomto
konaní (MUDr. Straka) tak podal znalecký posudok vychádzajúci z relevantnej zdravotnej dokumentácie

nebohej M. B. a súd nemá žiadny dôvod pochybovať o objektívnosti a odbornosti znalca. Vzhľadom
k vyššie uvedenému, keďže súd nemôže disponovať takými odbornými vedomosťami z psychiatrie
ako znalec, bolo namieste vychádzať pri rozhodovaní práve zo záverov znalca, podľa ktorého nebohá
M. B., zomretá XX.X.XXXX (nar. X.X.XXXX), v čase spísania závetu bola z hľadiska psychiatrického
schopná posúdiť následky svojho konania a bola spôsobilá na právne úkony. Námietky žalobcu a

žalovanej 2/ voči znaleckému posudku, ktorý sa údajne nezaoberal zisteniami M. S., či odborným
vyjadrením M. T. boli celkovej zjavne nedôvodné, keďže sám znalec ich vo svojom znaleckom posudku
citoval a vyčerpávajúco sa k nim vyjadril (str. 5, 6, 9, 11, 12 znaleckého posudku). V tomto smere súd
poukázal na odsek 22. jeho rozsudku. Pokiaľ ide o hlavnú námietku žalobcu, že znalec sa neoboznámil
s videozáznamom nebohej M. B. na USB kľúči (resp. jeho prepisom), súd nevidí žiaden dôvod na

to, aby sa s ním znalec oboznamoval, keďže pre podanie znaleckého posudku za účelom zistenia,
aký bol duševný stav poručiteľky v čase spísania závetu, nemal predmetný videozáznam žiadnu
relevanciu. Podľa posudku znalca, ako aj z jeho výsluchu na pojednávaní vyplynulo, že poručiteľka
v čase spísania závetu bola z hľadiska psychiatrického schopná posúdiť následky svojho konania a
súčasne bola spôsobilá na právne úkony, pričom vychádzal z toho, že nemal predloženú zdravotnú

dokumentáciu, ktorá by tvrdila opak. Súd má zároveň za to, že znalec sa na pojednávaní dostatočne
jasne a zrozumiteľne vyjadril aj k všetkým námietkam žalobcu a žalovanej 2/ a súčasne aj pre laika
zrozumiteľným spôsobom vysvetlil rozdiel medzi cievnou a alzheimerovu demenciou. U poručiteľky
bola v roku 2014 bola diagnostikovaná cievna demencia, pričom ani CT vyšetrenie mozgu nepotvrdilo
prítomnosť alzheimerovej demencie, keďže pacient s demenciou alzheimerovou má atrofiu mozgovej

kôry v špecifických miestach, napr. v čelovom, temennom laloku, je zmenený komorový systém mozgu
tzv. rozšírenie mozgových komôr. Znalec tiež zdôraznil, že poručiteľka nikdy nebola antialzheimerikami
liečená, ani počas psychiatrického konzília jej lekár neodporučil takýto liek. Zo psychofarmakologickej
terapie bolo nebohej počas života podľa dostupnej dokumentácie medikované antidepresívum Citalec10 mg, žiadne iné. Citalec však nie je liek na liečbu dementných porúch, tie sa liečia inými farmakami.
Sám znalec však uviedol, že stanoviť presne aký bol duševný stav nebohej v čase spísania závetu
17.7.2012, nemožno definitívne, to by musela byť v tento deň psychiatricky vyšetrená, avšak nič z

jej zdravotnej dokumentácie, prítomnej a predloženej, nezakladá dostatočné a relevantné dôvody, že
nebohá z hľadiska psychiatrického nebola schopná vykonať predmetný právny úkon. Tieto závery
znalca súd považuje jednoznačne za správne, keď aj v odbornej literatúre bolo zdôraznené, že pri
posudzovaní spôsobilosti už zomretých osôb k jednotlivému právnemu úkonu je úloha znalca podstatne
znížená. Nemôže sa v takom prípade spoľahnúť na výpoveď posudzovaného, ale vychádza iba zo

spisového materiálu. Bol zaujatý a odôvodnený názor, že pri znaleckom skúmaní sa má v takom prípade
vychádzať len z niektorých svedeckých výpovedí, a to najlepšie z tých, ktorým súd uveril a o znalecké
zhodnotenie ktorých sudca znalca požiadal. Inak by sa mal zamerať skôr na zdravotnícke nálezy, najmä
na záznamy z doby najbližšej posudzovanému právnemu úkonu (Brichcín, S.: Soudně psychiatrická
expertíza z pohledu znalecké praxe, Bulletin advokacie. Bulletin advokácie č. 4/1998, s. 23 a nasl.).
V tomto smere súd tiež považuje za potrebné uviesť, že ak už v roku 2011 mali žalobca a žalovaná

2/ (ako lekárka) podozrenie, že ich matka trpí alzheimerovou demenciou, nič im nebránilo iniciovať
konanie o obmedzenie spôsobilosti ich matky na právne úkony, kde mohla byť ich matka psychiatricky
vyšetrená, resp. sa aj k takémuto návrhu mohla vyjadriť. Pokiaľ ide odborný posudok M. G. T. a jeho
výsluch ako svedka na pojednávaní, pri ktorom zopakoval svoje odborné vyjadrenie, v prvom rade
je potrebné zdôrazniť, že tohto svedka nemožno považovať za nezaujatého vzhľadom na jeho blízky

príbuzenský vzťah k žalobcovi (švagor). Napriek jeho vzdelaniu v odbore psychiatria, však jeho závery
o tom, že poručiteľka trpela alzheimerovou demenciou v celom rozsahu vyvrátil ustanovený znalec
MUDr. Straka, ktorý uviedol, že pacienti trpiaci alzheimerovou demenciou zvyčajne netrpia závažnejším
stupňom hypertenzie alebo ischemickou chorobou srdečnou, ktorou poručiteľka trpela a zároveň nie
je nutné, aby pacient s vaskulárnou demenciou mal cievnu mozgovú príhodu, keďže väčšina cievnych

demencií prebieha postupným uzatvorením sa drobných mikrocievok, ktoré sú zodpovedné za výživu
mozgu. Pokiaľ sa žalobca odvolával práve na závery M. T., ktorého viackrát požiadal, aby ich matku
psychiatricky vyšetril, tak sám svedok tvrdil, že matku vyšetril len v roku 2007 a vtedy ešte nemala
príznaky demencie, potom ju videl len sporadicky (neliečil ju) a naposledy ju videl v roku 2015, kedy ju
ani nevyšetril. V ponímaní žalobcu a žalovanej 2/ by pravdepodobne bolo potrebné dokazovať, že osoba

je spôsobilá na daný právny úkon, v tomto prípade zriadiť závet. V zásade platí prezumpcia spôsobilosti
na právne úkony, opak musí byť nespochybniteľným spôsobom dokázaný, k čomu v prejednávanej veci
nedošlo. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 O.z. vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že
účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť (Z
IV, s. 456 a B 34/1971). Zistenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom

prípade pod vplyvom duševnej poruchy, môže konštatovať iba súd, pričom svoje zistenie musí oprieť
o znalecký posudok, z ktorého musí vyplývať, že v danom prípade (in concreto) išlo u konajúceho o
prechodnú duševnú poruchu. Z výsledkov vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že poručiteľka v
čase vykonania právneho úkonu (zriadenia závetu) bola plne spôsobilá na právne úkony a netrpela ani
žiadnou duševnou poruchou, ktorá by ju robila pre tento úkon nespôsobilou.

Pokiaľ ide o návrh na vykonanie dôkazu videozáznamom na USB kľúči, resp. jeho prepisom, tento
návrh súd zamietol z nasledovných dôvodov. V prvom rade potrebné uviesť, že predmetný videozáznam
mal byť vyhotovený pár dní pred smrťou poručiteľky v roku 2015, pričom z hľadiska rozhodovania
súdu v tejto veci nie je významné aký bol zdravotný/duševný stav poručiteľky v období nasledujúcom
po spísaní závetu (17.7.2012), ale len v čase spísania závetu v roku 2012, resp. v období najbližšie

predchádzajúcom. Navyše medzi stranami ani nebolo sporné, že zdravotný stav poručiteľky bol už
v roku 2015 nepriaznivý, o čom svedčia aj lekárske správy z obdobia roku 2014. Zároveň pre súd
vyznievajú rozporuplne tvrdenia žalobcu a žalovanej 2/, že práve na tomto videozázname by mal byť
zachytený prejav skutočnej vôle poručiteľky, keď už v roku 2011 mali za to, že nevie posúdiť následky
svojho konania. Návrhy na výsluch svedkov (susedov, rodinných príslušníkov a ošetrujúcich lekárov

nebohej bez špecializácie v odbore psychiatria) súd považoval za nadbytočné, nakoľko súd má za
to, že svedkovia ako osoby bez odborného vzdelania z oblasti psychiatrie, nie sú schopní svojím
laickým úsudkom posúdiť duševný stav nebohej, preto nemohli ani vyvrátiť závery znaleckého posudku,
ktorý vychádzal z odborných znalostí a odborného posúdenia okolností prípadu. Za dôkaz opaku
záveru znaleckého dokazovania totiž nemožno považovať výsluchy svedkov, ale len medicínsky nález,

posudok. Teda ak pri hodnotení duševného stavu osoby proti sebe stoja znalecký posudok a svedecká
výpoveď osoby bez odborného vzdelania, je logické, že súd vychádza zo znaleckého posudku. V konaní
nebolo pritom preukázané, že by uvedený iný medicínsky dôkaz existoval. Ako už bolo uvedené vyššie,
pri posudzovaní spôsobilosti, resp. duševného stavu je namieste vychádzať z dostupnej zdravotnejdokumentácie poručiteľa, čo aj znalec MUDr. Straka urobil. Návrh na vykonanie kontrolného znaleckého
dokazovania súd zamietol, nakoľko znalecký posudok znalca MUDr. Straku nebol žiadnym relevantným
spôsobom spochybnený. Na margo znaleckého posudku je pritom potrebné uviesť, že súd ho hodnotí

voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce nahradiť odbornú
mienku znalca vlastnou laickou mienkou, ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z
toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či
sa skutkové východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti v konaní náležite zistené alebo
naopak o skutočnosti, ktoré sú pochybné, ba dokonca odporujúce iným výsledkom dokazovania a či

riešenie znalca logicky vyplýva z týchto skutkových predpokladov. Na základe vyššie uvedených hľadísk
možno konštatovať, že im znalecký posudok MUDr. Straku v plnom rozsahu vyhovuje bez akejkoľvek
potreby jeho opravy či doplnenia. Inak by to bolo v prípade, ak by sa znalec v posudku zaoberal, resp.
svoje závery by oprel o videonahrávku na USB kľúči, ktorá ani nebola v konaní ako dôkaz vykonaná,
keďže s predmetom sporu nesúvisí.
Predmetom sporu nie je posudzovanie danosti dôvodov vydedenia žalobcu a žalovanej 2/ ako

neopomenuteľných dedičov, preto by bolo nadbytočné zaoberať sa dôvodmi poručiteľky pre spísanie
závetu. Napriek tomu však bolo preukázané, že poručiteľka mohla mať dôvody na spísanie závetu najmä
s ohľadom na nepopreté skutkové tvrdenia žalovaného 1/, že žalovaná 2/ povedala matke, že ak dom v
G.nedostaneona,takhopodpáli,pričomtútoskutočnosťpotvrdilanapojednávaníunotárkyJUDr.Janky
Plachej v prítomnosti všetkých zúčastnených, kde tiež vyhlásila, že matke ešte povedala, že bola na

púti a celú rodinu prekliala, čo matku, ktorá bola hlboko veriaca, veľmi nahnevalo. Napokon nepopretou
zostala aj skutočnosť preukázaná listinnými dôkazmi (listom poručiteľky z 20.9.2012 - preklad č.l. 259
a záznamom mestskej polície čl. 53), že žalobca odmietol napriek žiadostiam matky odomknúť horné
poschodie domu, kde poručiteľka bývala a táto si na jeho otvorenie musela privolať mestskú políciu.
Tvrdenie žalobcu a žalovanej 2/, že listy poručiteľky zo dňa 20.11.2012 a 17.11.2013 jej boli nadiktované,

neboli ničím preukázané. Okrem toho len ťažko možno uveriť tvrdeniam žalobcu a žalovanej 2/, že
ak mali taký vehementný záujem tráviť čas s matkou (ktorú mal žalovaný 1/ izolovať), nenašli by si
spôsob ako sa s ňou stretnúť. V tejto súvislosti navyše žalovaná 2/ tvrdila, že si spôsob našla, čo
je preukázané aj listom poručiteľky z 17.11.2013 (preklad č.l. 253). Žalovaná 2/ tiež tvrdila, že mala
záujem ako lekárka od roku 2011 (príp. 2007) riešiť zdravotný stav svojej matky. V tejto súvislosti je

potom otázne, prečo tak neurobila. Zhrnutím vyššie uvedeného možno konštatovať, že neprichádza
do úvahy hodnotiť závet ako neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, ako tvrdili žalobca a žalovaná
2/. Ostatné tvrdenia strán týkajúce sa pomoci rodičom pri výstavbe rodinných nehnuteľností, či vzniku
rodinných nezhôd boli v prejednávanej veci bez právneho významu, preto sa súd s nimi nezaoberal.
Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III.

ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech žalobe, preto
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. Záverom súd prvej inštancie poukázal
na to, že v prípade sporu o platnosť či neplatnosť závetu by sa malo uplatniť výkladové pravidlo, ktoré
zaujal Ústavný súd SR v súvislosti s neplatnosťou zmluvy (nález ÚS SR z 22. 11. 2012, sp. zn. IV. ÚS
340/2012). To znamená, že v týchto prípadoch treba dať prednosť výkladu, že v prípade pochybností

platí, že závet je skôr platný ako neplatný (favor testamenti), pričom súčasne súd dodáva, že v konaní
nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by platnosť závetu ako samostatného právneho úkonu pojatého
do notárskej zápisnice, či samotnej notárskej zápisnice, spochybnili. Z týchto dôvodov súd žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP,

vecne plným úspechom žalovaného 1/ v konaní, z ktorého dôvodu mu priznal nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Žalovanej 2/ nárok na náhradu trov
konania nepriznal, napriek skutočnosti, že vystupovala na strane, ktorá bola v spore úspešná, keďže
žalovaná 2/ od začiatku konania so žalobou súhlasila a žiadala jej vyhovieť. Jej procesný úspech v spore

preto neprichádzal do úvahy.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalovaná 2/, s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne najeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu. Ak by odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil, navrhla rozhodnúť o zmene odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to tak, že bod
46. sa vynechá a ostatné body sa prečíslujú v súlade s týmto. Dôvodila, že žaloba bola podaná žalobcom

2.5.2017, žalovaná 2/ robila všetko preto, aby vec bola riešená dohodou, aby táto rodinná záležitosť
nerozdeľovala rodinu, nakoniec sa vec dostala na súd, od začiatku sa vyjadrovala, že s podanou
žalobou súhlasí, závet je neplatný, matka také niečo spraviť nemohla. Súd prvej inštancie Uznesením
18C/48/2017-112 z 1.10.2018 konanie prerušil na 6 mesiacov, keďže na pojednávaní 1.10.2018 sa
strany zhodli na tom, že chcú uzavrieť dohodu. K uzavretiu dohody , napriek snahe žalobcu, ktorý

predložil v dedičskej veci 7 návrhov a jej, žalovanej 2/, ktorá už predtým predložila niekoľko návrhov
na uzavretie dohody a to ešte v dedičskom konaní po neb. otcovi, nedošlo a súd pokračoval v konaní.
Uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a f/ CSP. Vytkla súdu prvej inštancie, že pristúpil
k znaleckému dokazovaniu skôr, než by boli strany sporu na pojednávaní vypočuté. Na pojednávaní
dňa 14.5.2019 dostali slovo iba zástupcovia strán. Strany, žalobca, žalovaný 1/ a žalovaná 2/ slovo
nedostali, nemali možnosť sa k veci vyjadriť. Po predbežnom právnom posúdení súd prvej inštancie

pojednávanie odročil. Uznesením č. 18C/48/2017-179 z 26.6.2019 súd prvej inštancie nariadil znalecké
dokazovanie a za znalca ustanovil MUDr. Mária Straku. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 26.9.2019.
Na tento termín súd prvej inštancie nezabezpečil tlmočníka a z dôvodu, aby sa vec uzavrela čím skôr,
súhlasila som s tým, aby sa pojednávanie konalo bez prítomnosti ustanoveného tlmočníka, čo bolo,
ako bolo zistené neskôr, chyba. Bola odkázaná na to, že čiastočne jej tlmočila jej zástupkyňa. Na

pojednávaní 19.11.2019 tlmočník bol síce prítomný – C. H. M., zamestnanec súdu, ale k slovu sa
nedostal. Odznelé príspevky pretlmočené neboli. Až na tomto pojednávaní, aj to na základe návrhu
jej zástupkyne bol nakoniec vypočutý žalovaný 1/. Jednoznačne potvrdil, že bol prítomný celý čas v
miestnosti u notára spolu s matkou pri spísaní notárskej zápisnice. Odpovede na otázky jej zástupkyne
nevyvolali u konajúcej sudkyne žiadne pochybnosti, otázky na žalovaného 1/ nepoložila. Na otázku jej

zástupkyne žalovaný 1/ odpovedal: „o závete sme s matkou nikdy nehovorili, nahnevala sa keď brat
nechcel otvoriť horné poschodie, napriek jej telefonickým aj písomných žiadostiam“ Na otázku zástupcu
žalobcu, kedy prejavila matka prvý krát záujem dať vyhotoviť závet? odpovedal žalovaný 1/ „v apríli
2012“. Konajúca sudkyňa, ako to vyplýva zo zápisníc z pojednávaní, jednotlivým stranám, svedkovi,
ba ani znalcovi ani jednu otázku nepoložila. Zrejme jej bolo všetko jednoznačné. Strany sporu, žalobca

a žalovaná 2/ navrhovali a žiadali vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. Vytýka súdu prvej
inštancie, že nevykonal navrhnuté dokazovanie vo veci. Kontrolné znalecké dokazovanie bolo navrhnuté
nie z toho dôvodu, že záver vykonaného znaleckého dokazovania bol v neprospech žalobcu a žalovanej
2/, ale z dôvodu, že pri vypracovaní znaleckého posudku znalec nebral do úvahy všetky dostupné
podklady a nevyjadril sa ani k možnej ovplyvniteľnosti poručiteľky pri spísaní závetu. Zastáva názor, že

v súdnej praxi kontrolné znalecké dokazovanie sa vykonáva vždy, keď to niektorá strana navrhuje a
nebránia tomu vážne okolnosti. Navrhnuté dôkazy boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
na náležité objasnenie veci. Súd prvej inštancie z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov z jej strany,
ale aj žalobcu, nedostatočne zistil skutkový stav, čo malo vplyv na nesprávne vyhodnotenie výsledkov
dokazovania. Zastáva názor, že napadnutý rozsudok trpí aj inou procesnou vadou, keďže súd prvej

inštancie nevenoval náležitú pozornosť formálnym náležitostiam notárskej zápisnice, okolnostiam, za
ktorých bola vyhotovená a spísaná, neskúmal absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 O.z.
Citovala § 3 ods. 1 O.z. s tým, že je všeobecne známe, že zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť
výkon práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. Súdna prax zaujala názor,
že postup súdu podľa § 3 ods. 1 O.z. má miesto v situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom

dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy
hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu. O takúto
situácia v danom prípade ide. Súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s tvrdením žalobcu a
žalovanej 2/, že závet je neplatný pre nedostatok slobody vôle poručiteľky v z zmysle § 37 ods. 1 O.z.
Súd prvej inštancie v bode 13. odôvodnenia rozsudku 18C/2017-316 z 21.1.2020 uviedol, že vykonal

dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to uznesením Okresného súdu v Galante 5D
66/2015, Dnot 50/2017 zo dňa 10.04.2017, notárskou zápisnicou zo dňa 17.07.2012, úmrtným listom
neb. M. B., zdravotnou dokumentáciou poručiteľky, záznamom mestskej polície, listami poručiteľky,
výsluchom svedka M. G. T., znaleckým posudkom č. 128/2019, výsluchom znalca, výsluchom
žalovaného 1/ a zistil skutkový a právny stav, ako je uvedené. Medzi dôkazmi nebolo zaradené medzi

inými ani podanie žalovaného 1/ - Dôvody matky na spísanie závetu, ktoré bolo súdu predložené na
pojednávaní 14.5.2019, zrejme súd toto nepovažoval za skutkové tvrdenia. Ak súd predsa len mal za
to, že sa jedná o rozhodujúce skutkové tvrdenia, mal prihliadnuť aj na nedodržanie procesnej povinnosti
relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia, t. j. pravdivo a úplne. Podľa čl. 9 CSP stranysporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadrovať
svoje stanovisko. Poukazuje na to, že „záznam mestskej polície“, označený v tomto bode odôvodnenia
napadnutého rozsudku doručený nebol, napriek tomu, že súd prvej inštancie ho považoval z hľadiska

vplyvu na svoje rozhodnutie za významný. Týmto došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže
sa to považuje za odňatie možnosti konať pred súdom. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Dokazovať v
spore je povinný každý, kto niečo tvrdí, strana sporu musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy.
Zo strany žalovaného 1/ sa tak nestalo.

Žiada zmenu rozhodnutia v časti odôvodnenia a to nasledovne: V bode 46. odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd prvej inštancie udáva, že predmetom sporu nie je posudzovanie danosti dôvodov
vydedenia žalobcu a žalovanej 2/ ako neopomenuteľných dedičov, preto by bolo nadbytočné zaoberať
sa dôvodmi poručiteľky na spísanie závetu. Podotkla, že písomnosť doručená žalovanej 2/ krátkou
cestou na pojednávaní dňa 14.5.2019 nebola žalovaným 1/ ani podpísaná. Súd prvej inštancie už pri
predložení zrejme vychádzal z toho, že sa s týmto zaoberať nemieni – napokon, ako už bolo poukázané

vyššie, pri označení listinných dôkazov v bode 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku túto písomnosť
ani neuviedol – a preto neumožnila a nedala priestor na to, aby sa k jednotlivým bodom tohto žalobca,
resp. žalovaná 2/ vyjadrili. Už pri predložení písomnosti na pojednávaní u nej táto vyvolala silnú ústnu
reakciu, keďže obsahuje klamstvá a osočovania. Je zarážajúce a nevysvetliteľné, z akého dôvodu súd
prvej inštancie v druhej vete tohto bodu udáva, že „Napriek tomu však bolo preukázané, že poručiteľka

mohla mať dôvody na spísanie závetu najmä s ohľadom na nepopreté skutkové tvrdenia žalovaného 1/,
že žalovaná 2/ povedala matke, že ak dom v G. nedostane ona, tak ho podpáli, pričom túto skutočnosť
potvrdila na pojednávaní u notárky JUDr. Janky Plachej v prítomnosti všetkých zúčastnených a vyhlásila,
že matke ešte povedala, že bola na púti a celú rodinu prekliala, čo matku, ktorá bola hlboko veriaca,
veľmi nahnevalo.“ Žalovaná 2/ dôrazne odmieta takéto konštatovanie. Toto sa vôbec nestalo, matke také

niečo nikdy nepovedala. Voči rodičom a to i voči matke vždy zachovávala úctu, bola s nimi v dobrom
vzťahu a pokladala vždy za svoju povinnosť im pomáhať a podporovať ich aj v starobe. Práve žalovaný
1/ bol ten, ktorý vyvolával konflikty a nakoniec na oslave 60. narodenín ich nebohého otca po vážnom
konflikte s nebohým otcom mal zakázané k rodičom chodiť. Bolo to v roku 1991, zmenilo sa to iba po
smrti otca po uplynutí 19 rokov, v roku 2010. Vtedy sa žalovaný 1/ a jeho rodina začali o matku zaujímať.

Na pojednávaní u notárky JUDr. Janky Plachej tieto nepravdivé a vykonštruované tvrdenia odzneli práve
z úst právneho zástupcu, C. F. H. S., ktorý v dedičskom konaní po neb. otcovi zastupoval aj žalovaného
1/, aj ich matku. Tieto boli žalovanou 2/ okamžite odmietnuté a popreté a pán C. F. H. S. ako aj žalovaný
1/ boli požiadaní, aby takéto klamstvá netvrdili. V tomto bode odôvodnenia napadnutého rozsudku súd
uviedol – posledná veta na str. 23 – „Okrem toho len ťažko možno uveriť tvrdeniam žalobcu a žalovanej

2/, že ak mali taký vehementný záujem tráviť čas s matkou (ktorú mal žalovaný 1/ izolovať), nenašli
by si spôsob ako sa s ňou stretnúť.“ Takýto postoj zo strany súdu je nepochopiteľný a nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. To isté sa vzťahuje na názor súdu, že „Žalovaná tiež tvrdila, že mala záujem ako
lekárka od roku 2011 (príp. 2007) riešiť zdravotný stav svojej matky. V tejto súvislosti je potom otázne,
prečo tak neurobila.“ Z čoho vyvodil súd takýto záver? Žalovaná 2/ pravidelne navštevovala svojich

rodičov a vo všetkom im pomáhala, zabezpečovala aj zdravotnú starostlivosť podľa svojich najlepších
schopností a možností. Zdravotnú starostlivosť zabezpečovala, čo môže potvrdiť žalobca, jej brat, ale
žiaľanijejsanepodarilomatkupresvedčiťopotrebevyhľadaniapsychiatra.Súdprvejinštancievostatnej
časti tohto bodu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia už poukazuje na to, že „podľa už konštantnej
judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.“ Pochybenie súdu prvej inštancie v tomto smere vidí v tom, že
túto argumentáciu uplatnil a použil iba v neprospech žalobcu a žalovanej 2/. Keď cieľom súdu, konajúcej

sudkyne bolo, aby ju osočovala, ponížila a urazila, tak sa to podarilo. Takýto postoj konajúcej sudkyne
považuje za nedôstojný a neadekvátny jej postaveniu a vážnosti súdu pri rozhodovaní.

3. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie aj žalobca, s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci na dokazovanie a nové rozhodnutie, navrhol v prospech neho a žalovanej

2/ rozhodnúť o trovách súdneho konania a právneho zastúpenia v plnej výške, alternatívne navrhol
rozhodnúť tak, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení a vyhovie žalobe v plnom
rozsahu a rozhodne o trovách konania. Rozhodne trvá na určení, že závet napísaný na Notárskom úrade
v Bratislave notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 17.7.2012 pod č. N 771/2012, NZ 25620/2012M. B. H. P. nar. X.X.XXXX je neplatný. Pri vyhotovení listiny - závetu jednoznačne tvrdí, že došlo k
závažnému porušeniu § 37 ods. 1 O.z., a to tým, že právny úkon nebol urobený slobodne, vážne z
dôvodu, že v žiadnom prípade nepripúšťa možnosť, že vôľa ich matky bola vyhotoviť závet v prospech

jedného dieťaťa. V skutočnosti nikdy nemala záujem vyhotoviť závet a v čase vyhotovenia závetu jej
zdravotný stav už dávno neumožňoval reálne posúdiť následky svojho konania a uvedený právny úkon
nebola vôľa ich matky, ale ich brata F. C. B.. V jeho písomných podaniach viackrát zdôraznil, že za života
ich otca H. B., nar. XX.X.XXXX, sa pravidelne v rodičovskom dom schádzali pri všetkých rodinných
príležitostiach alebo keď otec mal záujem rozhodnúť o nejakých investíciách so svojím majetkom, alebo

keď bolo potrebné rodičom pomáhať. Keď mal otec 60 rokov a celá rodina sa zišli, žalovaný 1/ tak ako
obvykle vyvolal konflikt a správal sa na oslave nevhodne, kedy sa ich otec nahneval a pred všetkými
prítomnýmimupovedal,žeaksvojesprávanienezmenínemusídomovchodiť.Žalovaný1/pouvedenom
vyhlásení rodičov nenavštívil 19 rokov. O rodičov sa starali spolu so sestrou, keď ich otec ochorel,
sestra pravidelne na jeho liečenie dozerala, zadovažovala lieky, vybavovala jeho liečenie. V tomto čase
už ich matka, ktorá psychicky veľmi ťažko znášala tento stav už nebola schopná fyzicky starať sa o

otca. Z uvedeného dôvodu na odporučenie lekára aj z dôvodu vhodnosti bol ich otec umiestnený v
ústave. Po smrti ich otca brat okamžite začal matku ovplyvňovať, začal chodiť domov a na ich šok
sa začal správať ako výlučný dedič majetku rodičov. Začal matku izolovať a zastrašovať. Predtým ako
boli predvolaní k notárovi žalobca a žalovaná 2/ mali záujem rokovať s mamou a žalovaným 1/ čo
všetko bude potrebné prihlásiť do dedičstva a ako by sa mali vyporiadať. Na ich veľké prekvapenie

brat oznámil, že celý otcov majetok „prejde" do vlastníctva ich matky a matka rozhodne kto bude dediť.
Chceli túto otázku prerokovať s matkou, ale brat im to nedovolil. Mamu pred nimi izoloval, nedovolil jej
prísť ani na jedno dedičské pojednávanie a svoje predstavy prednášal v mene matky na pojednávaní
u pána notára. Žalobcovi a žalovanej 2/ ich matka tvrdila, že nikoho nepoverila zastúpením a im
tvrdila, že si praje, aby dedili rovnakým dielom. V ich rodine si rodičov, aspoň žalobca a jeho sestra

vážili tak, že by si nikdy nedovolili sa niečoho násilím domáhať, alebo vyhrážaním si niečo žiadať. Je
nepravdivé a účelové tvrdenie žalovaného 1/, že žalovaná 2/ mala prehlásiť, že ak nezdedí nehnuteľnosť
v G. tak ju radšej podpáli. Takéto tvrdenie je účelovým tvrdením žalovaného 1/ a hlavne nepravdivým.
Žalovaná 2/ ako najstarší súrodenec napriek prejavom žalovaného 1/ sa snažila najmenej desaťkrát
dosiahnuť dohodu medzi nimi dedičmi týkajúcu sa celého rodičovského majetku, ktorý od roku 2010

chátra, stráca na hodnote len z dôvodu, že celý majetok má záujem získať žalovaný 1/. Pri vyhotovení
listiny - závetu došlo k závažnému porušeniu § 39 O.z. tým, že uvedená listina je neplatný právny úkon
z dôvodu, že odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Uvedená listina bola vyhotovená notárom,
ktorý neovláda jazyk maďarský a ku ktorému notárovi žalovaný 1/ ich matku odviezol a bol prítomný
pri vyhotovení závetu. Žalobca rozhodne tvrdí, že došlo k závažnému porušeniu § 476e O.z., pretože

svedkami vyhotovenia takejto listiny nemôžu byť osoby, ktoré majú podľa závetu dediť. Zároveň je
závažne porušené ust. § 476f O.z. z dôvodu, že ten kto má byť dedičom zo závetu ako aj zo zákona
nemôže pri spisovaní závetu byť prítomní ako svedkovia z dôvodu, že sú osobne zainteresovaný na
znení závetu. Uvedené zákonné ustanovenie sa rovnako vzťahuje na notára, ktorý spisuje zápisnicu o
takomto úkone. Uvedeným ustanovením zákon zabezpečuje, aby pri zriadení závetu pôsobili ľudia, ktorí

nie sú zainteresovaní na takomto úkone. Okrem uvedených skutočností poukázal na zlý zdravotný stav
ich matky už pred rokom 2010 a osobitne na jej zdravotný stav po roku 2011. V žiadnom prípade nemôže
prijať závery znaleckého posudku MUDr. Straku z dôvodu, že uvedený znalecký posudok so všetkými
lekárskymi správami od roku 2006 až do úmrtia matky žalobca konzultoval s lekármi a s psychiatrami,
ktorí poukázali na závažné rozpory a nedostatky v znaleckom posudku MUDr. Straku. Požiadal aj M.

G. T., ktorý je taktiež znalcom z odboru psychiatria, ktorý ich matku vyšetril ešte keď žila a ktorý už
v tom čas konštatoval jej vážne ochorenie. Uvedený znalec sa na pojednávaní jednoznačne vyjadril
k nezrovnalostiam znaleckého posudku ako aj k tomu s akými odbornými otázkami sa znalec riadne
nevyporiadal. Žalovaná 2/ ako lekárka ochorenie ich matky konzultovala s dvomi lekármi internistkou
E. Q. a už v tom čase po roku 2011 bolo vážne onemocnenie ich matky lekármi potvrdené. Z dôvodu,

že poznali zdravotný stav ich matky, v žiadnom prípade sa nemôže stotožniť so závermi znaleckého
posudku lekára, ktorý znalecký posudok doložil v tomto konaní. Nemal záujem preťahovať toto konanie,
pretože už desiaty rok chátra majetok ich rodičov a okrem žalovaného 1/ nikto ním nedisponuje. Nemôže
sa však stotožniť s tvrdením žalovaného 1/, že to bola vôľa ich matky dať vyhotoviť závet u absolútne
cudzieho notára, keď sa ich matka veľmi dobre poznala s dvomi notármi v ich okrese. Nemôže sa

stotožniťstvrdenímžalovaného,žesamatkanahnevalanažalovaná2/anažalobcuprevykonštruované
tvrdenia žalovaného 1/ a toto mal byť dôvod zriadenia závetu. Keď matka potrebovala pomoc, tak vždy
volala žalobcu, alebo jeho manželku alebo žalovanú 2/. V prípade, že by bola na nich zanevrela, alebo
sa nahnevala, tak by ich nekontaktovala a nežiadala o pomoc a nevolala ich. Ich matka zdravotne užnebola schopná v roku 2012 vzhľadom na jej zdravotný stav reálne posúdiť následky svojho konania
a zriadenie závetu bolo vyslovene prianím žalovaného 1/, ktorý bol prítomný pri spísaní závetu, aby
závet obsahoval jeho vôľu. Pri takýchto závažných porušeniach O.z. sa v žiadnom prípade nemôže

stotožniť so skutočnosťou, že takto vyhotovená listina osobou vo veku 81 rokov, ktorá trpela demenciou
II. stupňa a vážnym podozrením choroby alzheimera by bola platná. Aj svedok M. G. T. poukázal na
viac nezrovnalostí v znaleckom posudku po odbornej stránke a práve z dôvodu, že znalec neprihliadol
na lekárske zistenia pred rokom 2012 sa žalobca domáhal kontrolného znaleckého posudku za tým
cieľom, aby znalec komplexne vyhodnotil všetky lekárske nálezy, predložené dôkazy a vyjadril sa či bola

schopná ich matka reálne posúdiť svoje konanie a následky svojho konania. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, mnou predložené písomné podania a dôkazy navrhol rozhodnúť v naznačenom smere.

4. Žalovaný 1/ sa v podaní zo 6.4.2020 vyjadril k obom odvolaniam.
K odvolaniu žalovanej 2/ uviedol, že jej výčitka voči súdu prvej inštancie, že pristúpil k znaleckému
dokazovaniu skôr, než by boli strany sporu na pojednávaní vypočuté, nie je na mieste, nakoľko

najdôležitejším dôkazom pre konanie o neplatnosti závetu je znalecký posudok z odboru psychiatrie.
Keďže len zistením psychického stavu zriaďovateľa závetu je určujúce či zriaďovateľ závetu je po
duševnej stránke spôsobilý vykonávať právne úkony. Pretože od tohoto dôležitého zistenia sa môže
určiť, či bol porušený zákon v ust. § 3, § 37, § 38 a § 39 O.z. S tým, že súd zabezpečil na tlmočenie
pre žalovanú 2/ ako náhradu zamestnanca súdu C. H. M., ktorý ovláda maďarský jazyk, žalovaná

2/ súhlasila s odôvodnením, že chce, aby sa vec čím skôr uzavrela a že tlmočiť jej bude jej právna
zástupkyňa. Vyčíta súdu, že tento tlmočník sa k slovu nedostal a že odznelé príspevky pretlmočené
neboli a že konajúca sudkyňa nepoložila jednotlivým stranám sporu ani jednu otázku. Žalovaný 1/ je toho
názoru, že stačilo konajúcu sudkyňu o slovo požiadať. Vytýka súdu, že nevykonal navrhnuté kontrolné
dokazovanie. Žalovaný 1/ je názoru, že súd sa dôkladne zaoberal všetkými doloženými dôkazmi

vrátane znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Máriom Strakom, ktorý nebol žiadnym relevantným
spôsobom spochybnený a žalovaná 2/ znalecký posudok vo svojom odvolaní ani nespomína, okrem
toho, že znalec nebral do úvahy všetky dostupné podklady a nevyjadril sa ani k možnej ovplyvniteľnosti
poručiteľky pri spísaní závetu. Toto konštatovanie žalovanej 2/ nie je pravdou, nakoľko znalec sa vyjadril
aj k ovplyvniteľnosti a to tak, že túto posudzuje psychológ a nie psychiater. Ďalej žalovaná 2/ vytýka

súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu a žalovanej 2/, že závet je neplatný pre
nedostatok slobody vôle poručiteľky v zmysle § 37 ods. 1 O.z. K tomuto nasledovné: takéto tvrdenie
nebolo ničím preukázané, hoci je to zákonná povinnosť tých, ktorí niečo tvrdia. Ostatné vyjadrenia sa
netýkajú samotnej sporovej veci, ani s ňou nesúvisia. Nedá mu však, aby nereagoval na nepravdy a
klamstvá žalovanej 2/, že by ju konajúca sudkyňa osočovala, ponižovala a urazila.

K odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v úvode svojho odvolania tvrdí, že pri vyhotovení závetu došlo
k závažnému porušeniu § 37 ods. 1 O.z., a to tým, že právny úkon nebol urobený slobodne a vážne z
dôvodu, že v žiadnom prípade nepripúšťa možnosť, že vôľa ich matky bola vyhotoviť závet v prospech
jednéhodieťaťa.Naplnenietohtoustanovenianebolonijakýmspôsobompreukázanéadokázané.Matka
svoju vôľu prejavila slobodne a nezávisle od nikoho. K takémuto kroku viedlo ich matku viacero dôvodov,

ktoré boli popísané a priložené do spisu. Spomenul len príklad, že žalobca býval v rodinnom dome
svojich rodičov aj so svojou rodinou, užívali si komfort a rodičia sa spoliehali na to, že ich z vďaky
doopatrujú. V časoch keď ich otec bol vážne chorý - ako to aj žalobca sám uviedol - aj napriek tomu sa
odsťahoval z rodičovského domu. Už aj v tomto čase bola nápomocná manželka žalovaného 1/. Po smrti
otca sa ujal starostlivosti o matku aj žalovaný 1/. Matka neustále spomínala, že ju žalobca často žiadal o

peniaze. Žalobca sa sťažuje na to, že chátra celý majetok, pritom on sám ním disponuje, nakoľko jediný
má kľúče od rodinného domu po rodičoch a teda jediný má prístup k tomuto majetku. Vzťahy v rodine
boli vysvetlené v písomných podaniach žalovaného aj v prílohe, ktorú prikladá. Aj napriek tomu, že tieto
nemajú žiaden právny význam v danom spore o neplatnosti závetu. Poukazovanie na porušenie ust. §
3, § 37, § 39, § 476 e/, § 476 f/ O.z. - toto poukazovanie písomne vyvrátil, najmä poukázal na to, že

žalovaný 1/ pri spisovaní závetu nepôsobil ako úradná osoba, svedok, pisateľ alebo tlmočník a preto
argumentácia žalobcu o jednoznačnom porušení uvedených ustanovení je nepochopiteľná a nie je tam
rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 O.z.
K vyjadreniu žalobcu, že nemôže prijať závery znaleckého posudku MUDr. Mária Straku z dôvodu, že
znalecký posudok konzultoval s lekármi a psychiatrami, ktorí poukázali na závažné rozpory a nedostatky

v znaleckom posudku a že požiadal M. G. T., ktorý je taktiež znalcom z odboru psychiatrie ktorý ich
matku vyšetril keď ešte žila a ktorý už v tom čase konštatoval jej vážne ochorenie a že na pojednávaní sa
jednoznačne vyjadril k nezrovnalostiam znaleckého posudku ako aj k tomu, s akými odbornými otázkami
sa znalec nevyporiadal, k tomuto poznamenal, že M. G. T. je švagrom žalobcu. Počas tohto sporu získalcca pred rokom štatút znalca z odboru psychiatrie, avšak v spore vystupoval ako svedok žalobcu. Určený
znalec súdom MUDr. Mário Straka na súdnom pojednávaní dňa 19.11.2019 zodpovedal na všetky
otázky jemu kladené zo strany právnej zástupkyne žalobcu, právnej zástupkyne žalovanej 2/ a nijakým

spôsobom nedokázali vyvrátiť záver posudku znalca MUDr. Mária Straku. Tento pri jeho výsluchu na
pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku aj po výpovedi svedka M. G. T., že videl
nebohú poslednýkrát v roku 2015 t. j. tesne pred jej smrťou. Na to znalec M. M. B. pripomenul, že to bolo
takmer 3 roky po zriadení závetu dňa 17.7.2012. Žalovaný 1/ poznamenal, že pri otázkach kladených
svedkovi M. G. T. zástupcom žalovaného 1/ nedostali dostatočné a adekvátne odborné odpovede, čo

uviedli v ich záverečnej reči. Znalecký posudok z hľadiska psychiatrického je najdôležitejší dôkaz v spore
o neplatnosti závetu. Taktiež konštatoval, že znalec pristupoval pri vypracovaní znaleckého posudku
dôsledne, odborne a zodpovedne. Súd prvej inštancie a najmä konajúca sudkyňa sa uvedeným sporom
dôsledne a vysokoodborne zaoberala a nakoniec rozhodla na základe príslušných ustanovení O.z., CSP
ako aj Notárskeho poriadku. Aj napriek tomu, že vzájomné rodinné vzťahy nie sú podstatnou časťou pri
rozhodovaní o neplatnosti závetu k vyššie uvedenému vyjadreniu priložil prílohu žalovaného 1/, ktorá je

reakciou na nepravdivé útoky žalobcu a žalovanej 2/ na žalovaného 1/.
V prílohe označenej Moje vyjadrenie na odvolanie žalobcu a žalovanej 2/ proti Rozsudku Okresného
súdu v Galante č. lSC/48/2017 zo dňa 21.01.2020, žalovaný 1/ uviedol, že sa doteraz snažil nereagovať
nanepravdivétvrdeniažalobcuažalovanej2/protijehoosobe,nakoľkotietosúvsporeoplatnosťzávetu
nepodstatné. Niektoré nepravdy však obaja neustále opakujú a prekrúcajú, až sa stále viac vzďaľujú

pravde. Preto považuje za nevyhnutné uviesť veci na pravú mieru. Do konca marca 1990 žalovaný
1/ pracoval v PNZZ v Dunajskej Strede, vo veľmi dobrej pozícií. Brat ho poprosil, aby mu pomohol s
jeho podnikaním so záhradnou technikou v C.. Nastúpil k nemu 1.4.1990. Hneď po nástupe sa ujal
predaja a behom pol roka sa tržby niekoľkonásobne zvýšili. Na jeseň 1990, teda po pol roku brata
upozornil na jednu chúlostivú vec v podnikaní. Brat mu neveril a zo dňa na deň ho z podnikania vyhodil.

Po rokoch sám uznal, že jeho tvrdenia boli pravdivé. Žalovaný 1/ však zostal bez práce a bez príjmu.
Začiatkom roka l991 začal podnikať samostatne. Podmienkou bol účet v banke a tak si za posledných
50 Kčs otvoril účet v G. banke. Matka mu umožnila podnikať v jej predajni kvetov. Pomáhali si navzájom.
Mal možnosť zaobstarať si tovar cez konsignačné sklady výrobcov. Faktúry sa uhrádzali až po predaní
tovaru. Skladové možnosti v predajni boli obmedzené, preto sa tovar uskladňoval v garáži rodičovského

domu. Jeho otec prejavil záujem podnikať spolu s ním. Po jeho odchode z bratovho podnikania v C.
im tržby rapídne klesali. Aj napriek tomu, že ho z podnikania vyhodil, snažil sa mu pomôcť tak, že cez
jeho firmu zaobstaral väčšie množstvo tovaru (rotavátory) a s bratom sa oň podelil. Žalovaný 1/ svoju
polovicu rýchlo predal a chcel zaplatiť faktúru, aby mohol objednať ďalší tovar. Brat mu však zatiaľ
nezaplatil nič, napriek tomu, že časť tovaru už predal. Preto, keď sa s bratom stretli na oslave otcových

narodenín, potichu ho poprosil, aby mu zaplatil aspoň za tie stroje, ktoré už predal. Brat od stola urazene
vyskočil zo slovami: Čo si to ku mne dovoľuješ! Otec nepoznal dôvod bratovej prudkej reakcie a povedal,
aby sme si svoje spory neriešili na rodinnej oslave. Nechcel sa s nikým hádať a radšej z oslavy bez
jediného slova, spolu s manželkou a dcérkou odišiel. Keď sa otec od matky dozvedel, čo bolo príčinou
bratovho výstupu, hneď prišiel za ním a veci si vyjasnili. Po dohode s bratom tovar, ktorý ešte nepredal

zobral k sebe a v krátkej dobe aj predal. Až potom vedel uhradiť faktúru a pokračovať v konsignačnom
predaji. V roku 1992 si postavil vlastnú predajňu so skladom. Stretnutiu s bratom sa radšej vyhýbal a
preto do domu rodičov, aj napriek ich prosbám, nechodil. S matkou bol v dennom kontakte, a s otcom
sa tiež často stretával. Do domu rodičov nechodil z vlastnej vôle a rodičia jeho rozhodnutie chápali a
akceptovali. Otcove darovanie pozemku bratovi, ktorého výmenou a následným predajom nadobudol

hotovosť na stavbu svojho rodinného domu v C., žalovaný 1/ nikdy nespochybňoval. Pôvodne chcel otec
tento pozemok darovať vnúčatám. V tom období staval svoj rodinný dom aj bratov syn. Napriek tomu, že
brat získal nemalú finančnú čiastku, svojmu synovi finančne nepomohol. V roku 2007 brat svoj rodinný
dom skolaudoval. Pozval aj svojich rodičov. Po tejto udalosti otec pochopil, že sa na syna, ktorému
celý život dôveroval a pomáhal, naďalej nemôže spoliehať. Brat úplne stratil otcovu dôveru. Krátko na

to prišiel za žalovaným 1/ otec s matkou a prosili ho, aby sa nasťahoval k nim do rodinného domu,
pretože poschodie bolo po odchode brata neobývané. Otec mu povedal, že sa v bratovi sklamal a keďže
my sme zostali s nimi, všetko by malo patriť nám. Žalovaný 1/ jeho slová bral s rezervou. Odovzdal
mu kľúče od všetkých rodinných nehnuteľnosti a poveril ho spravovaním rodinného majetku. O všetko
sa svedomito staral, čo mu otec neraz aj sám potvrdil. Otcov zdravotný stav sa kvôli nevyliečiteľnej

chorobe stále zhoršoval. Brat býval vo vzdialenosti 25 km, sestra 140 km od Galanty. Žalovaný 1/ s
rodinou býva 400 m od domu rodičov. V rodinnom dome ich rodičov zostala aj naďalej bývať bratova
dcéra J. aj s priateľom. Ona však skoro ráno cestovala do práce a vracala sa až večer. Matke preto so
všetkým pomáhal žalovaný 1/ s manželkou. Skutočná každodenná starostlivosť o ťažko chorého otcavšak zostala na pleciach matky. Situáciu zvládala veľmi dobre. Neustále sa zhoršujúci zdravotný stav
manžela ju pochopiteľne veľmi trápil. Vtedy začala užívať na ukľudnenie liek CITALEC. Mesiac pred
otcovou smrťou žalovaná 2/ bez toho, aby mu to oznámila, umiestnila otca v hospici, kde aj zomrel.

Nie je pravdou, že sa žalovaný 1/ správal ako výlučný dedič majetku rodičov. Po smrti matky svojim
súrodencom opakovane navrhoval rozdeliť dedičstvo na tretiny, aj napriek matkinmu závetu. Naposledy
to bolo 3.3.2019. Sestra však už mesiac po smrti otca listom žiadala matku, aby sa zriekla celého svojho
majetku a prenechala ho svojim deťom, pričom žalovanému 1/ by pripadlo cca. 20 % z celého dedičstva.
Matka vtedy vyhlásila, že nás chcú o všetko pripraviť. Žalobca píše, že celý rodičovský majetok od roku

2010 chátra. Po smrtí otca všetko fungovalo lepšie ako predtým. Až kvôli neustálemu obťažovaniu zo
strany brata a sestry nájomníci nehnuteľností zrušili svoj prenájom. Od smrti matky vlastní kľúče od
rodinného domu len žalobca. Žalovaný 1/ súrodencom navrhol, aby spoločne skontrolovali stav všetkých
rodinných nehnuteľností. Matka poverila C. H. S. svojim zastúpením v dedičskom konaní po nebohom
otcovi dňa 10.6.2011. Nie je pravdou, že ich matka neovládala slovenský jazyk. Celý život pracovala s
ľuďmi, spočiatku v reštauračnom zariadení, neskôr si otvorila predajňu s kvetmi a nakoniec predajňu s

oblečením. Galanta má prevažne slovenské obyvateľstvo a matka sa so svojimi zákazníkmi, ako aj so
svojou slovenskou susedkou vždy bez problémov dohovorila. Žalovaná 2/ vo svojom odvolaní tvrdí, že
slová, ktoré odzneli na pojednávaní u notárky JUDr. Jany Plachej okamžite odmietla a poprela. Nehovorí
však pravdu. A doteraz túto skutočnosť ani raz nepoprela. Keď C. F. H. S. na pojednávaní žalovanej
2/ povedal, že ona matke povedala, že ak rodinný dom nedostane ona, tak ho podpáli, žalovaná 2/ to

potvrdila so slovami: A nielen to. Po tomto notárka JUDr. Jana Plachá vyhlásila, že toto je veľmi vážna
vec a do zápisnice z pojednávania by to radšej nezapísala. S pani notárkou som súhlasil. Matka nám
povedala, že žalovaná 2/ jej povedala aj to, že bola na púti a tam celú rodinu prekliala. Na notárskom
úrade JUDr. Ondreja Ďuriača matka pred spísaním závetu v maďarskom jazyku uviedla svoje dôvody,
ktoré ju viedli k jeho spísaniu, čo tlmočníčka prekladala notárovi do slovenčiny. Notár na to matke

povedal,žetotosúdostatočnevážnedôvodyajnavydedenieaspýtalsajej,čiichnechcevydediť.Matka
na to veľmi rozhodne odpovedala, že áno. Žalovaný 1/ ju však presvedčil, aj napriek tomu, že na svojom
rozhodnutí trvala, aby tak neurobila. Notár na to matke povedal, že pokiaľ ich nechce vydediť, nemusí
uviesť žiadne dôvody. Po celý čas každé slovo matky aj notára prekladala tlmočníčka. Po vyhotovení
závetu tlmočníčka matke celý závet doslovne preložila do jazyka maďarského. Až potom matka závet

podpísala.

5. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že s jeho odvolaním a dôvodmi odvolania plne
súhlasí a navrhuje odvolaniu žalobcu vyhovieť. Proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie
podala odvolanie aj žalovaná 2/, pretože rozhodnutie považuje za nesprávne a je presvedčená, že

závet spísaný na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača dňa 17.7.2012 je neplatný. Matka
žalovanému 1/ nedôverovala, žalovaný 1/ a jeho rodina s rodičmi strán sporu neboli v kontakte 19
rokov. Až po smrti otca a od žalovanej 2/ a zastrašovať ju. Podľa tvrdenia žalovaného 1/ poverila svojim
zastupovaním v dedičskej veci po neb. otcovi advokáta C. F. H. S.. Žalobca a aj žalovaná 2/ od začiatku
poukazujúnato,žematkamenovanéhospomínalaibaakopríbuznéhomanželkyžalovaného1/atvrdila,

že žiadne plnomocenstvo nikomu nedala, nikoho nepoverila svojim zastupovaním. V tejto súvislosti bolo
poukázané na to, že C. F. H. S., advokát, maďarský jazyk neovláda (ako je to uvedené v zozname
advokátov SAK). Matka zas neovládala slovenský jazyk. Ako mohli prejednávať otázky súvisiace s
dedičstvom, prípadne spísaním závetu? Treba poukázať aj na to, že notár, u ktorého mal byť spísaný
závet, maďarský jazyk tiež neovláda. Je pravdou, čo udáva žalobca, že matka sa veľmi dobre poznala

s dvomi notármi z okresu Galanta, ktorým aj dôverovala, preto nemohlo byť slobodnou vôľou matky
vyhľadať cudzieho notára v Bratislave, ktorý neovláda maďarský jazyk. Zdravotný stav matky strán a
to najmä po smrti manžela bol zlý, ako to tvrdí žalobca. Žalovaná 2/ súhlasí s odvolaním žalobcu a
odôvodnením jeho odvolania proti záverom znaleckého posudku znalca MUDr. Mária Straku a ona sama
vo svojom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie odmietol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie.

Navrhla odvolaniu žalobcu vyhovieť, pričom brať do úvahy aj odvolanie a dôvody odvolania jej samotnej.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej 2/ vyjadril tak, že naďalej zotrváva na jeho návrhu s poukazom na §
389 ods. 1, písm. b/, c/ CSP a navrhuje naďalej zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že súd vec
vráti na dokazovanie a nové rozhodnutie. Naďalej navrhuje s poukazom na § 388 CSP rozhodnúť tak,

že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení a vyhovie žalobe v plnom rozsahu a rozhodne
o trovách konania. Je názoru, že závet napísaný na Notárskom úrade v Bratislave notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom dňa 17.7.2012 pod č. N 771/2012, NZ 25620/2012 M. B. H. P. nar. X.X.XXXX
je neplatný. Netvrdí a neprednáša uvedené stanovisko z dôvodu, že má záujem žalovanému 1/ robiťschválnosti, ale jednoznačne zotrváva na jeho názore od začiatku veci, že došlo k závažnému porušeniu
§ 37 ods. 1 O.z. a to tým, že právny úkon nebol urobený slobodne, vážne a opätovne zdôrazňuje, že
v žiadnom prípade nepripúšťa možnosť, že to bola vôľa ich matky. Zdravotný stav ich matky už dávno

neumožňoval reálne posúdiť následky svojho konania a po výsluchu žalovaného 1/ na pojednávaní sa
utvrdil v jeho tvrdení, že to nebola vôľa ich matky, ale zriadiť závet bola jednoznačne vôľa ich brata
F. C. B.. Žalovaný 1/ ak by bola právoplatne ukončená dedičská vec ich nebohého otca H. B., nar.
XX.X.XXXX, tak hneď po právoplatnosti by sa snažilzískaťcelý majetok matky formou zmluvy. Z dôvodu,
že dedičská vec ich nebohého otca dodnes nie je ukončená, nemal inú možnosť ako sa dostať k majetku

ich matky formou závetu. Toto nie je špekulácia žalobcu, k uvedenému záveru došiel vzhľadom na
konanie žalovaného 1/ od smrti ich otca. Ak by ich matka bola zdravotne v poriadku bola by to ona kto
by im navrhol ako si praje postupovať v dedičskom konaní po nebohom H. B.. Nie náhodou zabránil
žalovaný 1/, aby sa matka nezúčastnila čo i len jedného pojednávania. Na pojednávaní prednášal svoje
návrhy a nie návrhy ich matky, a to, že podiel ich otca z nehnuteľností a z hnuteľností majú prejsť do
výlučného vlastníctva ich matky. Aj žalobcovi a jeho sestre bolo jasné, že ide o jeho vôľu a nie vôľu ich

matky. Ich matka tvrdila počas celého konania, že nikoho nepoverila zastúpením a tvrdila, že svojho
právneho zástupcu nepozná. Žalobca potvrdzuje tvrdenia žalovanej 2/, že pred smrťou otca 19 rokov
žalovaný 1/ nechodil domov k rodičom z dôvodu, že vždy pri jeho návštevách vznikol problém, pretože
vyvolal nepríjemný konflikt a otec ho vykázal. Po smrti otca ovplyvňoval matku do takej miery, že ju
zamykal v dome a matka sa ho bála. Snažili sa so sestrou ju voziť k lekárom, snažili ju nahovoriť, aby

sa dala vyšetriť psychiatrom, ale matka dôverovala výlučne pani M. Q. a tvrdila, že jej lieky jej pomôžu.
Zdôraznil, že nie náhodou sa stalo, že opateru ich otca boli nútení zveriť ústavu, pretože všetci traja
boli zamestnaní a bola nevyhnutná 24 hodinová opatera pri všetkých jeho životných úkonoch. Ich mama
nebola schopná ani fyzicky, ani psychicky opateru už zvládnuť. Tieto skutočnosti ani súd, ani znalec
nebrali do úvahy. Je síce pravdou, že pán znalec pri výsluchu zdôraznil, že sa vyjadruje k zdravotnému

stavu pacientky, ktorú nevyšetril a posudzuje jej zdravotný stav výlučne podľa zdravotnej dokumentácie.
Neodôvodnil, že z akého dôvodu neprihliadol na lekársku správu o vyšetrení M. Q., M. G. T. a M. S.,
na tvrdenia žalovanej 2/. Žalovaná 2/ ako lekárka ich oboch súrodencov oboznámila s jej zdravotným
stavom ešte v roku 2011 a tvrdila, že ich mama trpí už v tom čase demenciou a je podozrenie, že mama
trpí aj alzheimerovou chorobou. Práve ona bola, ktorá zadovažovala lieky matke a mala záujem, aby

mama nebola sama zamknutá v dome, ale aby mala 24 hodinovú opateru pod odborným dozorom v
ústave. Poukázal na skutočnosť, že ich rodičia požívali úctu v rodine aj na verejnosti, boli váženými
občanmi. Ani cudzí, ani oni ako deti si nedovolili od rodičov niečo drzo nárokovať, alebo sa rodičom
vyhrážať. Ak niekto v rodine zvykol vyvolať konflikt kvôli majetku, alebo mať nevhodné invektívy, bol to
právežalovaný1/,ktorýnakoniecotcataknahneval,žehootecdôrazneupozornil,žeakbudeprichádzať

domov a robiť zlú krv, nemusí domov chodiť. Na tento prejav otca sa žalovaný 1/ tak urazil, že nenavštívil
rodičov 19 rokov. To znamená, že nepomáhal im, nezaujímal sa o nich. Žalobca s otcom od narodenia až
do jeho smrti vychádzal dobre, o ich podnikaní a dispozícii s majetkom sa vždy radili a zhovárali a jeho
sestra, napriek tomu, že žila v Maďarsku, chodila domov pravidelne a vždy sa zaujímala o zdravotný
stav oboch rodičov. Absolútne vylučuje, že by kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností bolo došlo k jej

prehláseniu, že si nárokuje konkrétne na niektorý majetok rodičov pod hrozbou vyhrážok. Zdôraznil, že
takéto správanie sa by jeho rodičia nikdy neboli tolerovali a ani jeden z nich by to nikdy nedovolil. To
čo si dovolil ich brat, žalovaný 1/ - vyhotovenie závetu si dovolil len z dôvodu, že zdravotný stav ich
matky mu to umožnil. Iba tušili so žalovanou 2/, že matku niekam odviezol, ale že by zašiel tak ďaleko,
že bol prítomný pri spísaní tejto listiny ani netušili, že si dovolil až tak ovplyvniť matku. Jednoznačne

zotrvávananázore,ževôľavyhotoviťzávetbolavôľažalovaného1/aniematkinaamatkauždávnopred
spísaním tejto listiny nebola zdravotne spôsobilá na prejavenie svojej vôle a následky závetu. Uvedeným
úkonom došlo k porušeniu § 37 ods. 1 O.z. a tak ako to on vo svojom odvolaní zdôraznil k závažnému
porušeniu aj § 476e a § 476f O.z. Poukazuje na skutočnosť, že predložil aj súdu, aj znalcovi doklad
týkajúci sa výpovede jeho matky, ktorá tvrdila, že nikdy žiadnu zmluvu, ani závet nevyhotovila, kde sa

vyjadrovala, že nepozná svojho právneho zástupcu a z jej vyjadrení, je zrejmé, že v akom zdravotnom
stave bola. Naďalej poukazuje na zistenie psychiatra M. G. T., ktorý matkin zdravotný stav posúdil za jej
života a zároveň sa vyjadril aj k znaleckému posudku pána MUDr. Straku. Ani uvedené dôkazy a tvrdenia
žalovanej 2/ nepostačovali k ich návrhom, aby sa k zdravotnému stavu nebohej poručiteľky vyjadril ďalší
znalec a aby ošetrujúca lekárka M. Q. a M. S. boli vypočuté. Z uvedených dôvodov považuje žalobca

tak ako aj žalovaná 2/ napadnutý závet za neplatný a navrhuje vo veci rozhodnúť v naznačenom smere.

7. Žalovaný 1/ k vyjadreniu žalovanej 2/ k odvolaniu žalobcu, uviedol, že žalovaná 2/ predkladá
vyjadrenie v 3 bodoch, pritom uvádza len domnienky a nepravdivé a ničím nepodložené tvrdeniaako napríklad, že je presvedčená, že závet je neplatný. Taktiež nie je pravda, že matka nedala C.
F. H. S., advokátovi, plnomocenstvo na zastupovanie v dedičskom konaní po nebohom manželovi,
hoci žalobca pri dedičskom konaní u notárky podpis matky na plnomocenstve označil za jej. Ďalej

poukazuje na neznalosť maďarského jazyka C. F. H. S., advokáta, a zároveň poukazuje, že matka
neovládala slovenský jazyk. K tomu žalovaný 1/ poznamenal, že nebohá pri každom stretnutí s
povereným advokátom vždy rozprávala po slovensky. Mala predajňu s kvetmi, s oblečením, pracovala
v reštauračnom zariadení a pritom bežne prichádzala do styku s ľuďmi ktorí rozprávajú slovenským
jazykom. Ďalej uvádza, že zdravotný stav matky, ako tvrdí žalobca, bol po smrti manžela zlý. To však

nie je pravda, jej zdravotný stav bol dobrý, čo preukazujú lekárske vyšetrenia. Okrem toho, žalobca na
druhej strane tiež považuje v čase pár dní pred smrťou matky jej zdravotný stav za dobrý, keď od nej vo
videonahrávke žiada, aby ho určila právnym úkonom za poručníka. Tu chýba logika, že na jednej strane
žalobcatvrdížematkabolapsychickynespôsobilánaprávneúkonyuždávnejšie,avšaknadruhejstrane
matku po takmer troch rokoch od závetu zrazu považuje za spôsobilú na právne úkony, keď ju žiada vo
videonahrávke aby žalobcu určila za poručníka. Je nezvyklý postoj žalovanej 2/, keď sa vyjadruje proti

žalovanému 1/ a súhlasí so žalobcom a sama žalobu nepodala.
Žalovaný 1/ k stanovisku žalobcu k odvolaniu žalovanej 2/ uviedol, že žalobca vo svojom stanovisku sa
vôbec nevyjadruje konkrétne k odvolaniu žalovanej 2/, ale len opakuje, čo uviedol v žalobe, prípadne v
záverečných rečiach, ako aj v jeho samotnom odvolaní. Žalovaný 1/ sa k týmto citovaným a opakovaným
vyjadreniam žalobcu už podrobne vyjadril. Ide o rôzne nepravdy a konštrukcie ničím nepodložené, ako aj

o osočovanie právneho zástupcu a žalovaného 1/. K tomuto pripojil prílohu č. 1: Vyjadrenie žalovaného
1/. Pripomína, že žalobca má zo zákona dôkazné bremeno, aby svojimi dôkazmi potvrdil opodstatnenosť
žaloby a nie osočovať žalovaného 1/, čo vôbec nesúvisí so žalobou o neplatnosti závetu. Priložil 1 ks
fotografie, na ktorej sú spolu jeho matka a jej advokát na oslave jej 81. narodenín, ktorá potvrdzuje, že
sa stretávali a poznali.

Ako Prílohu 1 predložil Vyjadrenie žalovaného 1/ k vyjadreniam a stanovisku žalobcu a žalovanej 2/:
Aj keď sa k tejto veci už mnohokrát vyjadroval, na osočovanie zo strany súrodencov, že matku v dome
zamykal,musíreagovať.Kľúčodrodinnéhodomunemal.Bolobytozbytočné,nakoľkovchodovdodomu
bolo až päť a ich matka mala vo všetkých zámkoch zvnútra zasunutý kľúč. Keď prichádzali k matke,
zavolali jej na mobil aby ich čakala a odomkla im, lebo pri príchode zazvonili dohodnutým zvonením

na zvončeku pri bránke. Kľúč od bránky mali až od začiatku zimy 2014. Napadlo vtedy mnoho snehu
a na chodníku a schodoch bol často ľad. Nechceli, aby sa matka na ľade pošmykla a spadla. Kľúč od
zadného vchodu do domu, cez pivničné dvere mali až od januára 2015, kvôli bezpečnosti matky. Matku
v dome nezamykali. Od jari do jesene trávila mnoho času vo svojej záhrade, kde pestovala zeleninu a
ovocie. Jej pýchou boli ruže na ulici pred domom, o ktoré sa sama starala a každý kto išiel okolo ich

obdivoval. Vždy sa pri nej pristavili susedky, s ktorými sa rada rozprávala. S kamarátkou, ktorá bývala
neďaleko sa často navzájom navštevovali. Aj poštárke vždy otvárala sama. Naposledy tak bolo v marci
2015, kedy si, tak ako vždy, osobne prevzala svoju penziu a zaplatila inkaso. Toto si zaznamenala do
svojho zošitu príjmov a výdavkov. Nie je pravdou, že žalovaný 1/ svojim rodičom počas rokov, keď kvôli
bratovi nechodil do rodičovského domu, nepomáhal. Keď otec potreboval čokoľvek do záhrady, či už to

bola kosačka na trávu, rotavátor, vyžínač, postrekovač, ponorné čerpadlo atď., vždy sa obrátil na neho,
aj napriek tomu, že brat tiež vlastnil predajňu so záhradnou technikou. V rodinnom dome aj brat so svojou
rodinou používali záhradnú techniku od žalovaného 1/. Pri stavbe W. S. M. všetok drevený materiál, ktorý
bol použitý na výrobu stolov a lavíc vo vnútri W., ako aj terase, cca pre 56 osôb, zaobstaral a financoval
žalovaný 1/. Aj pri kúpe nákladného auta AVIA s predĺženou korbou otcovi pomohol značnou sumou.

AVIU aj napriek tomu najviac používal brat A.. Je pravdou, že jeho súrodenci chceli ich matku už hneď
po smrti ich otca presvedčiť, aby išla do hospicu v K., kde zomrel aj ich otec, ktorý bol už v tom čase
ťažko chorý a ležiaci pacient. Matka bola v plných silách, preto tento návrh zo strany jeho súrodencov
vždy rozhodne odmietala. Jej želaním bolo ostať v rodinnom dome, v čom ju žalovaný 1/ podporoval a
pomáhal jej vo všetkom spolu so svojou manželkou. Aj napriek nevôli ich matky ísť do hospicu tak brat

(žalobca) a sestra (žalovaná 2/) ju tam umiestnili bez toho, aby ho o svojom zámere informovali. Počas
piatich rokov jeho a manželkinej starostlivosti o ich matku bola ich matka v dobrom zdravotnom stave,
avšak ten sa zhoršil až po tom, keď matku odviezol z jej rodinného domu brat G..

8. Žalovaná 2/ k vyjadreniu žalovaného 1/ z 6.4.2020 k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že z dôvodu, že

vypracovaný znalecký posudok má vo veci značnú váhu, žalovaná 2/ ako aj žalobca predložili súdu prvej
inštancie návrh na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Žalovaná 2/ naďalej zastáva názor,
že strany sporu mali byť vypočutí a až po tomto mal súd prvej inštancie prikročiť k ďalšiemu dokazovaniu.
Znalec ustanovený súdom mal znalecký posudok vypracovať po zohľadnení všetkých okolností prizriadení závetu poručiteľkou. Žalovaná 2/, ktorá je štátnym príslušníkom Maďarska, žiadala v konaní
zabezpečiť tlmočníka z jazyka slovenského do jazyka maďarského a späť. Z dôvodu údajnej kolízie C.
M. J. sa na pojednávanie, ktoré bolo dňa 19.11.2019 nedostavila (nevie, či bola vôbec predvolaná) a na

pojednávaní bolo konajúcou sudkyňou oznámené, že tlmočenie bude vykonávať zamestnanec súdu C.
H. M.. Na pojednávaní tlmočník neprekladal, k slovu sa nedostal. Znalecký posudok, predložený súdu
podľa názoru žalovanej 2/ ako aj žalobcu bol v určitých častiach spochybnený, resp. znalec nevyhodnotil
všetky dostupné podklady a predložené doklady a vôbec sa nevyjadril ani k možnej ovplyvniteľnosti
poručiteľky pri spísaní závetu, preto v záujme toho, aby bol náležite zistený skutkový stav vo veci a

súd prvej inštancie mohol rozhodnúť vo veci po vykonanom dokazovaní v potrebnom rozsahu, malo
byť nariadené podľa návrhu žalobcu ako aj žalovanej 2/ kontrolné znalecké dokazovanie. Žalovaná 2/
poukázala na to, že závet je neplatný aj pre nedostatok slobody vôle poručiteľky v zmysle ust. § 37 ods.
1 O.z. a práve doplnenie znaleckého dokazovania malo túto skutočnosť potvrdiť, alebo vyvrátiť.
Vyjadrila sa k predloženému a doručenému vyjadreniu žalovaného 1/ bez dátumu tak, že opakovane
poukazuje na to, že žalovaný 1/ uvádza tvrdenia, ktoré pravdivé nie sú. Opakovane klame, pričom je si

toho vedomý, že vzťahy v rodine sú známe aj žalobcovi, aj žalovanej 2/. Žalovaný 1/ opisuje tieto vzťahy
nepravdivo a v rozpore toho, ako sa veci mali v skutočnosti. Tvrdí, že otec s matkou ho prosili, aby
sa nasťahoval do rodinného domu a otec vraj mu odovzdal kľúče od všetkých rodinných nehnuteľností
a poveril ho spravovaním rodinného majetku. Toto tvrdenie pravdivé nie je a zo strany žalovaného 1/
nie je ničím preukázané. Keď by sa to tak stalo, otec by toto určite oznámil najmä žalobcovi, ale aj

žalovanej 2/, ale sa tak nestalo. Žalovaný 1/ od roku 1991 domov ani nechodil a začal chodiť k matke až
po otcovej smrti, t. j. po dvadsiatich rokoch. Obaja, žalobca, aj žalovaná 2/ videli, ako má snahu matku
od nich postupne izolovať, ovplyvňovať a zastrašovať. Matka to prežívala veľmi zle aj z toho dôvodu,
že jej zdravotný stav sa veľmi zhoršoval. Žalovaný 1/ po smrti otca mal v úmysle dosiahnuť, aby celé
dedičstvo po otcovi nadobudla matka a odvolával sa na rozhodnutie, vôľu matky. Žalobca, aj žalovaná 2/

mali záujem počuť to z úst matky a presvedčiť sa, že je to jej rozhodnutie, ale matka sa nezúčastňovala
jednaní ohľadne dedičstva u notára, napriek tomu, že žalovaná 2/, aj žalobca žalovaného 1/ prosili, aby
sa týchto jednaní matka zúčastnila osobne. V tom čase ju už opatrovala rodina žalovaného 1/, resp. jej
opatrovateľkou bola manželka žalovaného 1/. Žiaľ sa stalo aj to, že v deň konania jednania o dedičstve
po neb. otcovi u notárky v Galante, matku žalovaný 1/ s rodinou odviezli na neznáme miesto a keď

žalovaná 2/ ju chcela navštíviť doma, sa nedostala ani do rodinného domu a nemohla sa s matkou ani
stretnúť. Neskôr sa matka zdôverila žalovanej 2/, že o týchto jednaniach ani nevedela a poprela aj to,
že by v dedičskom konaní ustanovila za seba právneho zástupcu. E. S. spomínala ako priateľa sestry
manželky žalovaného 1/. Žalovaný v tomto vyjadrení 1/ účelovo udáva, že po smrti matky navrhoval
súrodencom rozdeliť dedičstvo na tretiny aj napriek závetu matky. Tomuto tvrdeniu žalovaná 2/ ani

nerozumie. Keby tomu tak bolo, toto konanie by vedené nebolo a dedičské konania mohli byť dávno
ukončené, veď a aj žalovaná 2/ nič iné nechcú, len aby sa dedičstvo rozdelilo rovným dielom medzi nimi
súrodencami na tretiny. Opakovane tvrdí, že poručiteľka slovenský jazyk riadne neovládala, v Galante
poznala viacerých notárov, nemala preto dôvod cestovať za notárom do Bratislavy a komunikovať s ním
po slovensky prostredníctvom tlmočníka a za prítomnosti advokáta a žalovaného 1/. Ak žalovaný 1/

udáva, že žalovaná 2/ sa matke vyhrážala podpálením rodinného domu, klame. Uvedené na jednaní
u notárky tvrdil jedine C. F. H. S. a žalovaná 2/ okamžite reagovala tak, že si to vyprosila a žiadala
pána právneho zástupcu, aby to odvolal a aby sa jej ospravedlnil. To, že by žalovaná 2/ prekliala celú
rodinu na púti, je tiež klamstvo a žalovaná 2/ ani nemá tušenie, odkiaľ to žalovaný 1/ zobral. Sama sa
snažila celý čas o to, aby sa veci riešili dohodou a v medziach slušnosti. O matku sa starala vždy podľa

svojich najlepších možností a svedomite. Opakovane poukazuje na to, že pri spísaní notárskej zápisnice
o závete žalovaný 1/ aktívne asistoval, bol prítomný a sám uviedol, že matku ovplyvňoval a radil jej.
Žalovaná na jej odvolaní a na dôvodoch odvolania trvá a žiada, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je
uvedené v odvolaní. Navrhuje vo veci ďalej konať.

9. Žalobca k vyjadreniu žalovaného 1/ k odvolaniu žalobcu, uviedol, že navrhuje naďalej s poukazom §
389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že súd vec vráti na dokazovanie a
nové rozhodnutie. Ak by vzťahy v rodine a medzi nimi súrodencami boli tak ideálne ako žalovaný 1/ seba
stavia do role najlepšieho syna a ak by bola pravdou skutočnosť, že vždy bol on kto pomáhal rodičom
a v starobe ich doopatroval a udržiaval harmonický vzťah v rodine, tak by dedičská vec po ich nebom

otcovi a matke bola dávno ukončená a zveľaďovali by majetok, ktorý im rodičia zanechali. Problém je v
tom, že žalovaný 1/ má záujem si ponechať celý majetok ich rodičov a práve on je ten kto narušil vzťahy
v rodine a medzi nimi súrodencami. Už aj doteraz aj za života rodičov a od ich smrti vysoko profituje z ich
majetku. Problém je však v tom, že mu spôsobuje radosť im robiť schválnosti. Okrem toho, že kvôli nemunevediauzavrieťdedičskékonaniaporodičoch,ichvosvojichvýpovediach,podaniachanávrhochhrubo
osočuje, znevažuje, hovorí nepravdy. Od smrti otca a matky mu predkladajú návrhy, aby boli dedičské
konania čo najrýchlejšie ukončené a tieto návrhy, ktoré vo viacerých alternatívach mu predložili boli tak

prepočítané, aby ani jeden z nich súrodencov nebol ukrátený. Žalovaný 1/ však neustále zdôrazňuje, že
ako najstarší súrodenec má prioritné právo rozhodovať o majetku rodičov a on bude rozhodovať o tom,
kto ktorý majetok prevezme. Toto právo mu neudelil ani zákon ani žiadne rozhodnutie. Skutočnosť, že ich
chorúmatkuprinútilspísaťzávetjeveľmismutnázáležitosťapriečisadobrýmmravom.Všetcitrajasiboli
vedomí, že už v čase ochorenia ich otca bola ich mama chorá, nielen následkom veku ale mala problémy

aj psychického rázu a práve z tohto dôvodu požiadali v rodine lekára, aby ju vyšetril a vyjadril sa k ich
podozreniu. Ich sestra, ktorá je lekárka ich už dávno upozorňovala na tento stav a podľa názoru žalobcu
žalovaný 1/ tento stav využil. Po obdržaní znaleckého posudku v danej veci tento neprijali a napadli z
dôvodu, že znalecký posudok obsahuje viaceré vady, nesprávne konštatácie a dospel k nesprávnemu
záveru. Pán znalec síce uviedol, že nebohá trpela za života demenciou, ale nebral do úvahy nálezy M.
S., M. T. a M. Q.. Nemôže sa stotožniť s názorom pána znalca, že neexistencia psychiatrických správ

a nálezov je dostačujúcim argumentom pre vylúčenie závažného stupňa demencie. Tak ako M. T. na
pojednávaní uviedol, poukazuje na jeho prehlásenie, že v žiadnych dostupných lekárskych materiáloch
nie je uvedené, že všetci nemocní s demenciou akéhokoľvek stupňa musia navštevovať psychiatra
a musia disponovať psychiatrickým nálezom. Je síce pravdou, že pán znalec uviedol, že vychádzal
výlučne zo zdravotnej dokumentácie, pričom mal pripojené aj video záznam, s nebohou poručiteľkou a aj

lekárske správy uvedených lekárov u ktorého video záznamu by sa tiež mohol vyjadriť k zdravotnému
stavu nebohej poručiteľky. Aj žalobca aj jeho sestra znalecký posudok konzultovali s viacerými lekármi,
ktorí sa taktiež priklonili k názoru, že znalec sa nevyjadril k diagnóze ich matky s úplnou vážnosťou a
znalecký posudok má vážne medzery. Od zahájenia konania o neplatnosti závetu tvrdia, že ich matka v
čase keď bol závet vyhotovený bola nemocná a jej vôľu ovplyvnil žalovaný 1/ podľa vlastných predstáv.

Ani zákon nepripúšťa, aby osoba, ktorá má o závet eminentný záujem bola prítomná pri jeho spisovaní,
aby si zabezpečila obsah závetu podľa vlastných predstáv. Práve kvôli tomu matku žalovaný 1/ nepustil
ani na pojednávania po nebohom otcovi, kedy tvrdil, že jej zdravotný stav nepripúšťa jej účasť na
pojednávaní. Stále tvrdil, že je potrebné, aby podiel otca prenechali ich matke a potom po jej smrti by
došlo k vyporiadaniu. Už v tom čase prejavoval záujem tak ako tvrdí žalobca od začiatku získať celý

majetok ich rodičov. Ich rodičia celý život veľmi pracovali, mali ich všetkých radi a otec ešte za života sa
vyjadril, ktorému dieťaťu, ktorý majetok s mamou majú záujem prenechať. Aj žalobca, aj jeho sestra sa
cítia veľmi dotknutí správaním sa ich brata a nemôžu sa stotožniť s tým, aby využijúc vek a zdravotný
stav ich matky získal celý majetok, pretože si to vôbec nezaslúži. Vo svojich vyjadreniach síce seba
mimoriadne zviditeľňuje a prikrášľuje, opak je pravdou čo vyplýva aj z jeho konania od úmrtia ich otca.

10. Žalobca k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol nasledovné: Ich otec H. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Ich matka M. B. zomrela dňa XX.X.XXXX. Od smrti rodičov uplynulo 10 rokov a 5 rokov a ich majetkom
po smrti rodičov nemôžu disponovať pre schválnosti žalovaného 1/. Majetok nebohých rodičov chátra
a keďže ním disponuje žalovaný 1/ výlučne sám je ich tvrdenie pravdivé, keď sa domáhajú súdnej

ochrany a pomoci súdu. Tvrdenia žalovaného 1/ ak by boli pravdivé tak by medzi nimi nedochádzalo
k žiadnemu nedorozumeniu a majetok rodičov by bol dávno vyporiadaný. Žalovaný 1/ si nedôvodne
prisvojuje právo rozhodovať o celom majetku a robí schválnosti od smrti ich otca. On, ktorý 20 rokov sa
o rodičov nestaral a nepomáhal im, si dnes dovoľuje voči nim robiť schválnosti a zavádzať súd. Závet
vyhotovený matkou je jednoznačne vôľa žalovaného 1/, ktorý hneď po smrti otca tento záujem prejavil

a aj ho napriek zdravotnému stavu matky zrealizoval. S jeho konaním sa nemôže uspokojiť, pretože
zneužil zdravotný stav matky, aby sa na ich úkor obohatil a obohacuje každý rok od úmrtia rodičov.

11. Žalobca k vyjadreniu žalovanej 2/ uviedol, že od smrti rodičov uplynulo 10 a 5 rokov a ich majetkom
po smrti rodičov nemôžu disponovať pre schválnosti ich brata žalovaného 1/. Majetok nebohých rodičov

chátra a keďže ním disponuje žalovaný 1/ výlučne sám je ich tvrdenie pravdivé keď sa domáhajú súdnej
ochranyapomocisúdu.Ichrodičiazaživotasavyjadriliakomajúzáujemsosvojímmajetkomdisponovať
a nikdy ani jeden sa nevyjadril tak, žeby mal záujem niektorého z troch súrodencov uprednostniť.
Z uvedeného dôvodu nemôže prijať tvrdenie žalovaného 1/, že on je povolaný rozhodovať o majetku
ich rodičov a jemu prináleží väčší podiel ako zákonný podiel. Toto tvrdenie si žalobca dovolí predniesť z

dôvodu, že ešte pred zahájením sporových konaní a pred pojednávaním v dedičskej veci po nebohom
otcovi brat prednášal návrhy v takom znení, že je povolaným rozhodovať o majetku rodičov a on bude
určovať kto čo prevezme z majetku rodičov a v akom podiele. Keď jeho návrh neakceptovali bola to práve
žalovaná 2/, ktorá aj v dedičských konaniach, aj v sporovom konaní viackrát vyzývala žalovaného 1/ abysa dohodli na vyporiadaní majetku rodičov a predložila mu viac alternatív. Žalovaný ich vždy odbil tým,
že má záujem prevziať celé dedičstvo a potom on rozdelí dedičstvo. Skutočnosť, že ich matke nedovolil
prísť na pojednávania ani v jednej dedičskej veci svedčí o skutočnosti, ktorú oni tvrdia od začiatku, že

mal obavy, že aj konajúci notár aj súd zistí aký je zdravotný stav matky a mal obavy z toho, žeby matka
predniesla niečo iné než čo tvrdí žalovaný 1/. Nielen žalobca, ale aj žalovaná 2/ má vážne výhrady
voči znaleckému posudku pána znalca MUDr. Straku a to nie z dôvodu, že záver znaleckého posudku
nie je podľa ich predstáv, ale z dôvodu, že oni za života ich matky už po smrti ich otca mali vedomosti
o zdravotnom stave ich matky a na základe lekárskych správ, ktoré súdu predkladali, aj z vyjadrenia

iných znalcov, s ktorými konzultovali znalecký posudok a v ich držbe sa nachádzajúce lekárske správy
svedčia o skutočnosti, že ich matka trpela vážnymi onemocneniami, ktoré jej jednoznačne bránili právny
úkon závet vyhotoviť slobodne a vážne a jej vôľa bola veľmi ľahko ovplyvniteľná, preto aj žalovaná 2/ aj
žalobca rozhodne tvrdia, že vôľa vyjadrená v závete nie je vôľa ich matky ale vôľa žalovaného 1/.

12. Žalovaný 1/ k vyjadreniam žalobcu a žalovanej 2/ uviedol, že si stojí za svojimi doteraz vykonanými

vyjadreniami a prejavmi v tejto veci v plnom rozsahu. Ďalej uviedol k vyjadreniu žalobcu zo dňa 9.7.2020:
1./ Vzťahy medzi súrodencami boli dá sa povedať dobré, kaziť sa začali až po smrti otca, presnejšie po
začatí dedičského konania po ňom. Je pravda, že s bratom nemal nikdy, ani pred smrťou otca ideálne
vzťahy. Kvôli nemu 19 rokov nechodil do rodičovského domu. O tom, že v čase keď ešte býval brat v
rodičovskom dome boli časté hádky a krik, vie od matky. Predmetom bratových hádok s otcom boli jeho

stupňujúceapremrštenépožiadavkynapeňažnédotáciestavbyjehonovéhorodinnéhodomuvC..Jeho
požiadavky odôvodňoval tým, že on nikdy nebude vedieť vyplatiť svojich súrodencov z rodičovského
domu v G.. 2./ Tvrdenia žalobcu, že si chce ponechať celý majetok po rodičoch je scestné. Práve opak
je pravdou, keď v minulosti niekoľko krát navrhoval rozdelenie dedičstva medzi súrodencov férovo. Z
ich strany neodznel ani jeden návrh, ktorý by bol akceptovateľný. Práve brat bol ten, ktorý sa správal

spôsobom, že vyvolával nezhody. Keď uvádza, že žalovaný 1/ vysoko profitoval za života rodičov aj po
ich smrti z ich majetku, toto považuje za veľké klamstvo. Práve žalovaný si postavil za života rodičov
svoj rodinný dom, ktorý v značnej časti rodičia dotovali a po smrti matky je práve on, ktorý má výhradne
kľúče od ich domu v G.. K profitu žalobcu sa aj matka jasne vyjadrila v liste adresovanom notárke JUDr.
Plachej.Žalovanýuvádza,žeakonajstaršísúrodenecsižalovaný1/vyžadujeprioritnéprávorozhodovať

o majetku rodičov a bude rozhodovať o tom, kto ktorý majetok prevezme. Žalovaný 1/ uviedol, že nie
on je najstarší zo súrodencov, ale je to ich sestra, žalovaná 2/, ktorá je najstaršie z nich. Na rozdiel
od žalobcu a žalovanej 2/, žalovaný 1/ sa im nikdy ani len nesnažil oktrojovať čo komu má patriť. 3./
Nikdy v živote by sa neznížil na to, aby matke spôsobil akékoľvek utrpenie alebo aby ju nútil proti jej
slobodnej vôli čokoľvek konať. Tvrdenie, že ju mal nútiť napísať závet je klamstvo, taktiež je klamstvo

tvrdenie, že sa mal k matke zachovať v rozpore s dobrými mravmi. Staral sa o ňu so svojou rodinou s
láskou a s úctou. Na rozdiel od žalobcu, ktorý matke spôsoboval svojimi nočnými telefonátmi traumu
a nepokoj bez spánku. Takéto správanie hraničí s tyraniou. V rozpore s dobrými mravmi bolo konanie
žalobcu tesne pred smrťou matky, keď s ňou vyhotovil videozáznam, v ktorom matku žiada o poručníctvo
celého rodičovského majetku, pričom v podanej žalobe tvrdí, že matka už dňa 17.7.2012, v čase

spísania závetu nebola spôsobilá na tento právny úkon. 4./ Znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne
potvrdené,žematkabolaspôsobilánaprávnyúkon,ktorýjenapadnutýžalobouoneplatnosť.Nazáklade
vykonaného dokazovania je jednoznačné, že závet tak z obsahového ako aj formálneho hľadiska
zodpovedá príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka a Notárskeho poriadku. Žalovaný 1/ ďalej
k vyjadreniu žalovanej 2/ uviedol: 1./ Má za to, že súd postupoval vo veci pribratia znalca správne a

znalec vypracoval znalecký posudok vyčerpávajúco, keď zodpovedal na všetky otázky a záver svojho
posudku aj obhájil, na pojednávaní vysvetlil a zodpovedal vyčerpávajúco na položené otázky. Súd vo
svojom rozsudku správne citoval znalca a zo znaleckého posudku správne posúdil pre rozhodnutie
potrebnézávery.2./Čosatýkatlmočníkanapojednávanídňa19.11.2020,žalovaná2/súhlasilastým,že
tlmočiť bude C. H. M.. Hneď však požiadala sudkyňu, aby v záujme rýchlejšieho priebehu pojednávania

jejmohlatlmočiťjejprávnazástupkyňaC.M.J.,čoboloodobrenéalepočaspojednávaniabolprítomnýaj
C. H. M.. K tejto veci žalovaný 1/ uviedol, že žalovaná 2/ maturovala zo slovenského jazyka na gymnáziu
v Galante, taktiež po ukončení lekárskej fakulty pracovala ako lekárka dva roky v nemocnici v Galante.
3./ V znaleckom posudku znalec zodpovedal na všetky položené otázky a aj na pojednávaní objasnil
závery svojho posudku a dostatočným spôsobom aj zdôvodnil z čoho vychádza. Jasne uviedol, že matka

bola spôsobilá na právny úkon, ktorý je žalobou nepadnutý. 4./ Žalobca a ani žalovaná 2/ neuviedli
takú relevantnú okolnosť, ani dôkaz, ktorý by svedčil neplatnosti závete, prípadne potreby vykonať
ďalšie znalecké dokazovanie. 5./ Čo sa týka pomerov medzi súrodencami po smrti otca a správanie sa
žalovaného 1/ k matke, ako to uvádza žalovaná o okolnostiach dedičského konania po otcovi, o týchtovzťahoch má najlepšiu výpovednú hodnotu list matky adresovaný notárke zo 17.11.2013 a taktiež list
matky adresovaný žalobcovi z 26.9.2012 v ktorom sa mu prosí o odomknutie časti svojho domu, ktorý list
„milujúci syn" odignoroval a nakoniec si musela matka pomôcť odborníkom za asistencie polície. 6./ Po

smrti matky obom súrodencom navrhoval rozdelenie celého dedičstva na tretiny, bez ohľadu na závet.
Naposledy sa tak stalo dňa 3.2.2017 o 14.13.18 hod a 14.20.47 hod prostredníctvom e-mailu, ktoré
boli prevzaté a čítané adresátmi, teda žalobcom a žalovanou 2/. 7./ Čo sa týka jazykovej vybavenosti,
ich matka svoj celý život vybavovala veci okolo rodiny a po prevrate podnikala v Galante, mala butik s
oblečením, kde pri svojej činnosti mala zákazníkov aj slovensky hovoriacich, s ktorými sa po slovensky

zhovárala. Ostatne počas svojho života aj cestovávala do Bratislavy na trhy, kde predávala kvety, čiže
aj tam komunikovala v slovenskom jazyku. 8./ Okolnosti, ktoré popisuje žalovaná 2/ za prítomnosti
notárky s podpálením domu a s prekliatím rodiny, sú pravdivé. Tieto slová tam odzneli a pani notárka
povedala, že takáto vec by sa nemala v zápisnici uvádzať. S jej vyjadrením súhlasili a preto sa v zápisnici
nenachádzajú. 9./ Je pravda, že žalovaný 1/ bol s matkou u notára kedy spísala závet. Do jej vôle
nezasahoval a ani aktívne nevystupoval pri spisovaní listiny, ktorá bola jej vôľou a teraz je predmetom

sporu. To čo bolo a aj je výsledkom spísania notára, bola výlučne matkina slobodná vôľa.

13. Podľa § 355 ods. 1 a 2 CSP: (1) Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to
zákon nevylučuje. (2) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 357 písm. a/ až p/ CSP: Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a)

zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na
opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí
návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu

na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť
zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku
na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie
cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu
cudzieho rozhodnutia, p) postúpení právomoci do cudziny.

Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané
neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)
nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

Okrem objektívnej prípustnosti odvolania (t. j. existencia rozhodnutia, proti ktorému zákon pripúšťa
odvolanie), musí existovať aj subjektívna prípustnosť odvolania, to znamená, že odvolanie musí podať
tá strana, v neprospech ktorej bolo vydané rozhodnutie (§ 359 CSP), resp. ten subjekt, ktorý má právo
podať odvolanie (§ 360 a § 361 CSP). Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá
prijatie záveru o oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej ako aj subjektívnej).

Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až §
361 CSP. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Ak odvolanie nepodala strana sporu alebo za splnenia zákonných podmienok
intervenient alebo prokurátor, odvolací súd odvolanie odmietne. Ak odvolanie podala sporová strana, je
povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech.

V predmetnej veci odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie a aj proti jeho
odôvodneniu (v časti odôvodnenia týkajúcej sa veci samej, nie trov konania) podala strana sporu -
žalovaná 2/, avšak napádaným rozsudkom v jeho výrokoch I. a II. nebolo rozhodnuté v neprospech
žalovanej 2/. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná
ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola

spôsobená ujma.
V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, teda aj citované ustanovenie § 359
CSP, za to, že na strane žalovanej 2/, napádanými I. a II. výrokom rozsudku súdu prvej inštancie
nevznikla žiadna ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná. Takýto záver vyplýva zo skutkových zistení,
keďže práva alebo povinnosti žalovanej 2/ ako odvolateľky uvedenými výrokmi rozsudku súdu prvej

inštancie neboli dotknuté. Dané výroky - I. a II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovanej 2/ nijako
objektívne nedotýkajú, keďže osobou, ktorej žaloba bola zamietnutá a ktorej nebola (vo vzťahu žalobcu
a žalovaného 1/) priznaná náhrada trov konania, je žalobca.Odvolacísúdpretopodľa§386písm.b/CSPodmietolodvolaniežalovanej2/protiI.aII.výrokurozsudku
súdu prvej inštancie ako podané neoprávnenou osobou a podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol odvolanie
žalovanej2/protiodôvodneniurozsudkusúduprvejinštancie(keďžalovaná2/rozhodnutievovecisamej

účinne nenapadla, účinne napadla len výrok o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej 2/,
a odôvodnenie rozsudku napádala len v časti odôvodnenia týkajúcej sa veci samej, nie trov konania), a
to postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario bez pojednávania (I. výrok tohto rozsudku odvolacieho
súdu).

14. V priebehu odvolacieho konania, manželka žalovaného 1/ p. M. B. a dcéra žalovaného 1/ p. O.
M. listami „Oznámenie úmrtia k č.k. 18C/48/2017-447 a žiadosť o pristúpenie ako účastník konania“
z 25.9.2022, ktoré boli súdu prvej inštancie doručené 26.9.2022, oznámili, že dňa XX. XXXXXXXXX
XXXX zomrel žalovaný 1/ F. C. B.. Ako jeho pozostalá manželka a dcéra žiadali o pristúpenie ako
účastník konania. Predložili sobášny list a úmrtný list žalovaného 1/ a rodný list jeho dcéry. Na výzvu
súdu prvej inštancie mu notár JUDr. Fedor Klimo so sídlom v Galante oznámil listom z 31.1.2023, že

v dedičskej veci po poručiteľovi – žalovanom 1/ zatiaľ nie je možné záväzne označiť okruh dedičov,
avšak podľa predbežného vyšetrenia poručiteľ jednostranný právny úkon pre prípad smrti nezanechal
a jeho zákonnými dedičmi v I. skupine podľa § 473 ods. 1 O.z. sú pozostalá manželka M. B. a pozostalá
dcéra O. M..
Súd prvej inštancie uznesením z 8.2.2023 č. k. 18C/48/2017-563 rozhodol tak, že pokračuje v konaní

s právnymi nástupcami (dedičmi) žalovaného 1/, a to M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, G.,
ako žalovanou 3/ a O. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, ako žalovanou 4/. Toto rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodnil právne ust. § 63 ods. 1 až 3, § 65 ods. 1 až 3 CSP a vecne úmrtím žalovaného 1/,
podaniami jeho manželky a dcéry doručenými súdu prvej inštancie 26.9.2022 a tým, že dopytom na
JUDr. Fedora Klima, notára so sídlom v Galante, Ulica Z. Kodálya 769/29, Galanta, zistil, že právnymi

nástupcami (dedičmi) žalovaného 1/ v jeho právach ale aj povinnostiach vzťahujúcich sa na toto konanie
sú M. B. (manželka) a O. M. (dcéra).
Dňa 16.3.2023 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie advokátky JUDr. Heleny Buzgóovej
z 15.3.2023, v ktorom oznámila súdu, že žalovaná E. J. B. ju poverila zastúpením, plnú moc predkladá,
s poukazom na § 79 CSP navrhuje pripustiť pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu. Na

požiadanie oboch žalobcov vyhotovila návrh právnym nástupcom F. C. B., ktorý dnešným dňom
žalovaným odoslala.
Výzvou z 11.4.2023 pod č. k. 18C/48/2017-593, adresovanou JUDr. Helene Buzgóovej, jej súd prvej
inštancie oznámil, že v predmetnom konaní je E. J. B. žalovanou 2/, zároveň vyzval JUDr. Helenu
Buzgóovú, aby v lehote 10 dní súdu odôvodnila jej návrh na pripustenie žalovanej 2/ na stranu žalobcu

v zmysle § 79 CSP, ktorý súdu doručila 16.3.2023.
Výzvou z 13.6.2023 pod č. k. 18C/48/2017-603 súd prvej inštancie v predmetnej veci vyzval JUDr.
Helenu Buzgóovú, aby v lehote 10 dní súdu odôvodnila jej návrh na pripustenie žalovanej 2/ na stranu
žalobcu v zmysle § 79 CSP, ktorý súdu doručila 16.3.2023, nakoľko žalovaná 2/ E. J. B., nar. X.X.XXXX,
vystupuje v konaní ako žalovaná 2/, alebo aby súdu uviedla, či na tomto návrhu trvá, resp. ho berie späť.

Advokátka JUDr. Helena Buzgóová v jej podaní z 21.6.2023, doručenom súdu prvej inštancie 22.6.2023,
uviedal,žepodoručeníjejuzneseniaz8.2.2023,junajprvtelefonickyapotompísomneoslovilažalovaná
2/ a požiadala ju o zastúpenie v danej veci a prejavila záujem v spore vystupovať ako žalobkyňa popri
bratovi A. B.. Žalobca A. B. a žalovaná 2/ E. J. B. požiadali JUDr. Buzgóovú, aby písomne navrhla
dedičkámF.C.B.uzavretiesporovýchvecídohodou.Odôvodňovalitentonávrhtým,žeotecH.B.zomrel

XX.XX.XXXX a matka M. B., H. P. zomrela dňa XX.X.XXXX a od ich úmrtia rozsiahle dedičstvo chátra,
žiadny z dedičov z neho neprofituje, každý z účastníkov konania je vo vysokom veku a žalobcovia majú
záujem na ukončení veci. Žalobca A. B. a E. J. B. navrhli zákonným dedičkám uzavrieť dohodu tak,
že majetok určený do dedičstva po neb. H. B. a po neb. M. B. by bol odpredaný a výťažok z predaja
rozdelený po 1/3. Na návrh A. B. a E. J. B. zákonné dedičky F. C. B. sa nevyjadrili. Z dôvodu, že žalované

nejavia záujem o uzavretie dohody a súd v konaní bude nútený pokračovať, žalovaná E. J. B. má záujem
vystupovať v danej sporovej veci na strane žalobcu.
Výzvou z 30.6.2023 č. k. 18C/48/2017-609 súd prvej inštancie vyzval advokátku JUDr. Helenu Buzgóovú
s poukazom na jej návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu z 15.3.2023 a jej podania
z 21.6.2023, aby odstránila vadu konania (žaloby), nakoľko E. J. B., nar. X.X.XXXX, nemôže vystupovať

v predmetnom konaní na strane ako žalovaná 2/ (terajší stav), ale aj na strane ako žalobkyňa 2/, čo
svojim návrhom zo dňa 15.3.2023 JUDr. Buzgóová žiada.
Listom zo 17.7.2023, doručeným súdu prvej inštancie 18.7.2023, advokátka JUDr. Helena Buzgóová
uviedla, že v uvedenej veci žalobcu A. B. zastupuje od 14.1.2011, prvá vec bola dedičská vec po neb. H.B., zomr. XX.XX.XXXX (26D/137/2010, Dnot 190/2010), ďalšie zastúpenie bolo v dedičskej veci po neb.
M. B. H. P., zomr. XX.X.XXXX (5D/66/2015, Dnot 134/2015). Ďalšie poverenie bolo vo veci neplatnosť
závetu č. k. 18C/48/2017. Pri zahájení konania A. B. oslovil sestru E. J. B., či má záujem vo veci určenia

neplatnosti závetu vystupovať na strane žalobcov alebo na strane žalovaných. Pani E. J. B. sa vyjadrila
v tom čase tak, že bude vplývať na svojho brata F. C. B., aby došlo k dohode dedičov a rozhodla
sa vystupovať na strane žalovaných. Počas sporového konania sa snažila po každom stretnutí na
pojednávaní o rokovanie o dohode. Po smrti F. C. B. spolu s bratom A. B. vypracovali návrh dohody
v dedičskej veci po nebohom otcovi a aj nebohej matke a spolu tento predložili písomne zákonným

dedičkám F. C. B.. Ich návrh zostal bez odozvy, z uvedeného dôvodu sa rozhodla pani E. J. B., že má
záujem vystupovať na strane žalobcu z uvedeného dôvodu žiada s poukazom na § 79 CSP rozhodnúť
o pripustení pristúpenia ďalšieho subjektu na strane žalobcu.
Z uznesenia na základe poverenia Okresného súdu v Galante vydaného JUDr. Fedorom Klimom,
notárom-súdnym komisárom, dňa 25.7.2023 pod sp. zn. 10D/150/2022, Dnot 247/2022 vyplýva, že
v dedičskej veci po poručiteľovi F. C. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, I. určil všeobecnú

cenu BSM poručiteľa a pozostalej manželky, vyporiadal BSM na základe dohody účastníkov, II. určil
všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, III. schválil dohodu
dedičov o vyporiadaní dedičstva, IV. určil notárovi odmenu a náhradu nákladov spojených s konaním
auložiljuzaplatiťpreberateľkededičstva.Vodôvodneníjehorozhodnutiaokreminéhouviedol,ževoveci
prejednania dedičstva po poručiteľovi bol Okresným súdom v Galante poverený vykonávaním úkonov

súdneho komisára notár JUDr. Fedor Klimo so sídlom v Galante. Poručiteľ závet (listinu o vydedení)
nezanechal, zosnul ako ženatý a jeho zákonnými dedičmi v I. skupine podľa § 473 ods. 1 O. z. sú
pozostalá manželka M. B., H. N., nar. XX.XX.XXXX a pozostalá dcéra O. M., H. B., nar. XX.X.XXXX,
ktoré obe boli k dedeniu spôsobilé vzhľadom k ust. § 469 O. z., dedičstvo prijali podľa § 463 O. z. a nasl.
Účastníčky dedičského konania uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá bola schválená v zmysle §

195 CMP. Uzavreli aj dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva poručiteľa, ktorú súd podľa § 203 ods.
1 písm. c/ CMP schválil, nakoľko bola v súlade so zákonom. Toto dedičské rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 25.7.2023.
Podľa § 79 CSP síce na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu,

Podľa § 378 ods. 2 CSP na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná 2/ s poukazom na § 79 CSP navrhla v odvolacom konaní
pripustiť pristúpenie ďalšieho subjektu (žalovanej 2/) do konania na strane žalobcu. Odhliadnuc od toho,
že 1. iba na návrh žalobcu (nie žalovanej), a to iba súd prvej inštancie (nie odvolací súd) by mohol
iba počas prvoinštančného konania (nie odvolacieho konania) pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší

subjekt (JUDr. Buzgóvá však neuviedla, že návrh podáva aj v mene žalobcu, ktorého v tom čase ešte
zastupovala), 2. nie je prípustné aby E. J. B. vystupovala na strane žalobcu i na strane žalovaného, 3.
v zásade platí, že pasívne legitimovaní (žalovaní) sú všetci účastníci konania o dedičstve okrem tých,
ktorých dedičský súd odkázal na podanie žaloby (v predmetnej veci bol na podanie žaloby dedičským
súdom odkázaný iba žalobca, ostatní dedičia musia v súdnom konaní vystupovať ako žalovaní, aj

keď v dedičskom konaní sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo, prípadne vystupovali
pasívne, či ešte vôbec nevystupovali /porovnaj R 65/2003/), vylučuje ust. § 378 ods. 2 CSP pristúpenie
subjektov v odvolacom konaní, podľa dôvodovej správy k danému ustanoveniu z dôvodov procesnej
ekonómie, ako aj povahy veci - v systéme neúplnej apelácie je pristúpenie subjektov v odvolacom konaní
vylúčené. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepripustil pristúpenie žalovanej 2/ do konania na strane

žalobcu. (II. výrok tohto rozsudku odvolacieho súdu).
Zjavnéprekročeniepríslušnostiokresnéhosúdurozhodnúťourčitejprávnejotázke,ktorémákvalitatívnu
povahu fatálneho excesu z absentujúcej funkčnej príslušnosti tohto súdu, je spojené s nulitnosťou
dotknutého rozhodnutia okresného súdu. Dôsledkom takej vady v postupe orgánu verejnej moci je stav
právnej neexistencie dotknutého aktu, a tým aj jeho nespôsobilosti vyvolať akékoľvek právne účinky, a to

už od jeho vydania (quo nullum est, nullum producit effectum). (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. IV. ÚS 405/2020 z 25. augusta 2020)
Odvolací súd je názoru, že uznesenie súdu prvej inštancie z 8.2.2023 č. k. 18C/48/2017-563 je nulitné,
nespôsobilé vyvolať akékoľvek právne účinky, a to už od jeho vydania, z nasledovných dôvodov: Po
vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie už nemožno zo strany súdu prvej inštancie zasiahnuť do

jeho meritórneho rozhodnutia rozhodnutím o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami (dedičmi)
žalovaného 1/ (zomrelého po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie) a také rozhodovanie mal
prenechať odvolaciemu súdu v už prebiehajúcom odvolacom konaní. Ide o také zjavné prekročenie
príslušnosti súdu prvej inštancie rozhodnúť v odvolacom konaní o pokračovaní v konaní s právnyminástupcami (dedičmi) žalovaného 1/ podľa § 63 ods. 1 až 3 CSP, ktoré má kvalitatívnu povahu fatálneho
excesu z funkčnej príslušnosti súdu (okresný súd si prisvojil rozhodnutie krajského súdu ako súdu
odvolacieho) spojenú s nulitnosťou dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie. Napriek tomu, že v

právnom poriadku Slovenskej republiky chýba všeobecné zákonné vymedzenie vád spôsobujúcich
nulituaktupochádzajúcehozčinnostiorgánuverejnejmoci,zjudikatúrnych,akoajdoktrinálnychzáverov
vyplýva,žezajedenzmožnýchdôvodovnulityaktuorgánuverejnejmoci(všeobecnésúdynevynímajúc)
možno považovať aj popísanú situáciu. Dôsledkom takejto vady v postupe orgánu verejnej moci je
stav právnej neexistencie takého aktu orgánu verejnej moci, a tým aj jeho nespôsobilosti vyvolávať

akékoľvek verejnoprávne účinky, a to od svojho vydania (quo nullum est, nullum producit effectum).
Takéto rozhodnutie autoritatívnym spôsobom (záväzne a nezmeniteľne) nerieši právny pomer, o ktorom
savyslovuje,apretonemôženadobudnúťprávoplatnosťastaťsavykonateľným.Tátokategóriavadných
právnych aktov predstavuje zároveň výnimku zo zásady prezumpcie správnosti právnych aktov, v
dôsledku čoho nikto nie je povinný nulitné rozhodnutie rešpektovať a riadiť sa ním. Bolo preto úlohou
odvolacieho súdu v prebiehajúcom odvolacom konaní z dôvodu úmrtia žalovaného 1/ v odvolacom

konaní posúdiť podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
Podľa § 161 ods. l CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Uvedené zákonné generálne procesné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania
prihliadnuť na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby

súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky
(okrem iných), ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu po celý čas konania, patria procesné
podmienky strán sporu (účastníkov konania podľa CMP), ktoré musia disponovať určitými vlastnosťami,
aby súd mohol konať. Ide predovšetkým o procesnú subjektivitu (§ 61 a nasl. CSP), spôsobilosť
strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť podľa § 67 a nasl. CSP) a ak má strana

zástupcu, aj tzv. spôsobilosť byť zástupcom strany, resp. v niektorých prípadoch sa požaduje osobitná
kvalifikácia zástupcu, napr. zákon obligatórne stanovuje zastúpenie advokátom. Procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 CSP).
Jej predpokladom je hmotno-právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti
podľa hmotného práva. Hmotno-právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb

narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej
vyhlásením za mŕtveho. Súd môže za konania zistiť, že v konaní sa vyskytol nedostatok niektorej z
podmienok,zaktoréhoexistenciene/môžekonaťvoveci.Tentonedostatokmôžebyťodstrániteľnýalebo
neodstrániteľný. Ak ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd urobí pre odstránenie tohto
nedostatku vhodné opatrenia (§ 161 ods. 3 CSP). Ustanovenie § 62 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať

procesnú subjektivitu kedykoľvek počas konania, pretože jej neexistencia môže za istých okolností
viesť k odstrániteľnej i neodstrániteľnej vade konania. V prípade, ak strana nedisponovala procesnou
subjektivitou od začiatku sporu (t. j. v deň doručenia žaloby alebo doručenia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu), ide o neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, kedy súd postupuje podľa § 62 CSP a konanie zastaví. Ak by k strate procesnej

subjektivity došlo počas konania, t. j. po začatí konania, nemusí vždy nevyhnutne ísť o neodstrániteľnú
vadu konania, pretože takáto vada sa za istých okolností definovaných procesným postupom odstrániť
dá. Ak stranou sporu je fyzická osoba, strata jej procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na
práva a povinnosti (právnej subjektivity). Ak strana sporu zomrie počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže

pokračovať. Zastavenie konania prichádza do úvahy najmä v prípadoch iných ako majetkových sporov
(§ 63 ods. 2 CSP argument opačného významu /a contrario/), v ktorých strata procesnej subjektivity
vytvoríprekážkuďalšiemupokračovaniuvspore;jetomutakvprípadeviazanostiprávaalebopovinnosti,
ktorá je predmetom konania len na osobu strany konania a ich povaha vylučuje prechod na právneho
nástupcu(napr.náhradazasťaženiespoločenskéhouplatnenia),ďalejajvprípade,aksmrťou(zánikom)

strany konania dochádza podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu (napr. § 706 OZ), ak strana
v konaní nemá žiadneho právneho nástupcu a podobne. O zastavení konania, rovnako ako v prípade
pokračovania v konaní, súd rozhodne uznesením. Osobitná situácia nastáva v prípade, ak predmet
konania tvorí tzv. majetkový spor.
Podľa§80ods.1až3CSP:(1)Akpozačatíkonanianastalaprávnaskutočnosť,sktorousaspájaprevod

alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho
miestoalebonamiestožalovanéhovstúpilten,nakohobolitietoprávaalebopovinnostiprevedenéalebo
na koho prešli.(2) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k
prevodualeboprechoduprávaalebopovinnosti,aakstýmsúhlasíten,ktomávstúpiťnamiestožalobcu.Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. (3) Ten, kto vstupuje do konania, prijíma
stav konania ku dňu jeho vstupu.
Podľa § 66 CSP ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
Podľa § 63 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. (2) V konaní
súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi
strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o

ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
Ust. § 63 CSP (ako aj § 64 CSP) má charakter špeciality vo vzťahu k § 80 CSP, ktorý upravuje zmenu
účastníkov v prípade, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo
prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, a aplikuje sa len v prípade, ak právnou skutočnosťou,
s ktorou je spojený prechod práv, je smrť strany sporu, t.j. strata jej procesnej subjektivity.
Nová úprava procesného práva teda prikazuje súdu v prípade úmrtia strany sporu (ktorá je fyzickou

osobou) a z toho plynúcej straty procesnej subjektivity (v tejto súv. por. tiež § 61 CSP a § 7 O.z.), ak
k nim došlo pred právoplatným skončením konania, rozhodnúť o tom, že v konaní bude pokračovať s
dedičmi strany (pokiaľ nejde o prípad, v ktorom úmrtím strany stráca ďalšie konanie zmysel a má dôjsť
k jeho zastaveniu). Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a povinností, o ktoré v konaní
ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho

(uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 368/2012). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide
o majetkový spor. Súd v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku
dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to v zásade až po skončení
konania o dedičstve. Rozdielom oproti doterajšej právnej úprave (O.s.p.) je to, že súd o pokračovaní s
dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť, musí rozhodnúť.

Úmrtie žalovaného 1/ v odvolacom konaní (teda po začatí konania, po vyhlásení rozsudku súdu prvej
inštancie,popodaníodvolaníprotirozsudku,avšakpredprávoplatnýmskončenímveci)malodvolacísúd
preukázané (jeho úmrtným listom, vyjadreniami jeho manželky i dcéry, a lustráciou v Registri obyvateľov
SR), dedičské konanie po poručiteľovi – žalovanom 1/ právoplatne skončilo a z rozhodnutia o dedičstve
(viď vyššie) vyplýva, že poručiteľ-žalovaný 1/ závet (listinu o vydedení) nezanechal, zosnul ako ženatý

a jeho zákonnými dedičmi v I. skupine podľa § 473 ods. 1 O. z. sú pozostalá manželka M. B., H. N.,
nar. XX.XX.XXXX a pozostalá dcéra O. M., H. B., nar. XX.X.XXXX, ktoré obe boli k dedeniu spôsobilé
vzhľadom k ust. § 469 O. z., dedičstvo prijali podľa § 463 O. z. a nasl., dedičky uzavreli dohodu dedičov
o vyporiadaní dedičstva, ktorú súd schválil. Nakoľko v predmetnej sporovej veci nejde o prípad, v ktorom
úmrtím strany – žalovaného 1/ stráca ďalšie konanie zmysel, odvolací súd aplikoval ust. § 63 ods. 1 a 2

CSP ako špeciálne ustanovenia vo vzťahu k § 80 CSP a rozhodol tak, že v konaní pokračuje s dedičmi
žalovaného 1/, a to s M. B., H. N., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvalo bytom G., H. I. XXX/XX, ako so
žalovanou 1/, a s O. M., H. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvalo bytom M. XXX, ako so žalovanou 3/.
(III. výrok tohto rozsudku odvolacieho súdu).

15.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34ods.1CSP),pozistení,žeodvolaniabolipodanévčas(§
362 ods. 1 CSP), účinne vo veci samej a vo veci náhrady trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/
stranou /žalobcom/, vo veci náhrady trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej 2/ stranami /žalobcom
a žalovanou 2/, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej
inštancie, proti ktorému (proti jeho výrokom) zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm.

m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateliapoužilizákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.d/,e/,f/ah/CSP),preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2
CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie treba navzdory námietkam odvolateľov považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej
inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej

stránke.
Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštanciedostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť
a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí
učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods.

3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie
dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

16. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
V zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP, domáhať sa určenia právnej skutočnosti je prípustné iba vtedy, ak
to vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie § 194 CMP (predtým § 174k ods. 2 O.s.p.) je takýmto
osobitným predpisom. Žaloba na určenie spornej skutočnosti podľa § 194 CMP (predtým § 174k ods. 2

O.s.p.) je žalobou na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Možno sa tak stotožniť
so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v danom spore o určenie právnej skutočnosti nepreukazuje
naliehavý právny záujem, pretože je prezumovaný osobitným zákonným ustanovením, z ktorého vyplýva
procesná prípustnosť žaloby.
Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí od posúdenia sporných skutočností (napr. či poručiteľ v

čase podpisovania závetu bol alebo nebol spôsobilý na právne úkony), odkáže dedičský súd uznesením
toho z domnelých dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby podal žalobu
na určenie spornej právnej skutočnosti. Žalobný návrh je v týchto prípadoch vymedzený uznesením
dedičského súdu. Uznesenie dedičského súdu by malo (v zásade) vymedziť predmet budúceho sporu
tak, aby obsahom petitu bola otázka skutková, a nie otázka, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci.

V sporovom konaní však nemožno revidovať právoplatné uznesenie dedičského súdu.
V zmysle § 175k ods. 2 O. s. p. (teda zákona, podľa ktorého sa s poukazom na § 396 ods. 1 CMP dokončí
konanie o dedičstve po poručiteľke) platilo, že ak rozhodnutie o dedičskom práve záviselo od zistenia
sporných skutočností, odkázal súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého
dedičské právo sa javilo ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby

určil lehotu. Ak žaloba nebola v lehote podaná, pokračoval súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Postupom podľa ustanovenia § 175k ods. 2 O. s. p. sa riešila v občianskom súdnom konaní predbežná
otázka, významná pre konanie o dedičstve, či už išlo o spornú skutočnosť, od ktorej záviselo zistenie
okruhu dedičov alebo zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Rozhodnutím podľa ustanovenia
§ 175k ods. 2 O. s. p. bolo možné uložiť aj podanie návrhu na určenie (ne)platnosti závetu (listiny

o vydedení), pretože určenie, či závet (listina o vydedení) je alebo nie je platný, je súčasne určením
existencie či neexistencie tohto závetu (listiny o vydedení), a teda jedným z predpokladov pre posúdenie,
či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa.
Uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 5D/66/2015-100, Dnot 50/2017 zo dňa 10.4.2017, súd
dedičské konanie po nebohej M. B., H. P., nar. X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, prerušil (výrok I.), vo

výroku II. súd odkázal dediča A. B. (žalobcu), keďže rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia
sporných skutočností a ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo
týkajúce sa absolútnej neplatnosti závetu spísaného notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom
Bratislava, Krížna 2 dňa 17.7.2012 pod sp. zn. N 771/2012, NZ 25620/2012, NCRIs 26197/2012, NCRza
3514/2012 uplatnil žalobou v lehote 30 dní od doručenia uznesenia.

V stanovenej lehote žalobca žalobou zo dňa 24.4.2017, doručenou súdu prvej inštancie dňa 2.5.2017,
uplatnil svoje právo týkajúce sa absolútnej neplatnosti uvedeného závetu, spísaného do notárskej
zápisnice z dôvodu, že poručiteľka (jeho matka) vzhľadom na jej vek a zdravotný stav v čase vyhotovenia
závetu nebola schopná reálne posúdiť následky svojho konania a zanechanie závetu nebola jej vôľa, ale
vôľa žalovaného 1/, vôľou poručiteľky nikdy nebolo vyporiadanie majetku v prospech jedného dieťaťa,

poručiteľka o žiadnej záveti nevedela. S poukazom na § 37 ods. 1 a § 39 O.z. navrhol určiť, že závet
napísaný na Notárskom úrade v Bratislave notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 17.7.2012 číslo N
771/2012, NZ 25620/2012 M. B., H. P., nar. X.X.XXXX, je neplatný.
Predmetom konania na súde prvej inštancie teda bolo určenie neplatnosti závetu spísaného do notárskej
zápisnice. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, o náhrade trov konania rozhodol

2 výrokmi, vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ priznal žalovanému 1/ nárok na plnú náhradu trov konania
voči žalobcovi a vo vzťahu žalobcu a žalovanej 2/ žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku
súdu prvej inštancie a odvolaciu argumentáciu žalobcu vo veci samej a oboch odvolateľov vo vzťahuk rozhodnutiu o náhrade trov konania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom vedúcim k zamietnutiu žaloby a uvedeným rozhodnutiam o náhrade trov konania.
Vzhľadom na odmietnutie odvolania žalovanej 2/ voči I. a II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie a voči

jeho odôvodneniu, sa odvolací vo vzťahu k veci samej zaoberal iba relevantnými odvolacími námietkami
žalobcu.

17.Žalobcavodvolanínamietal,žeprivyhotovenílistiny-závetudošlokzávažnémuporušeniu§37ods.
1 O.z. tým, že tento právny úkon nebol urobený slobodne a vážne, keďže žalobca nepripúšťa možnosť,

že vôľa ich matky bola vyhotoviť závet v prospech jedného dieťaťa, v skutočnosti nikdy nemala záujem
vyhotoviť závet a v čase vyhotovenia závetu jej zdravotný stav už dávno neumožňoval reálne posúdiť
následky svojho konania a uvedený právny úkon nebola vôľa ich matky, ale ich brata F. C. B.. V jeho
písomných podaniach viackrát zdôraznil, že za života ich otca H. B., nar. XX.X.XXXX, sa pravidelne v
rodičovskom dom schádzali pri všetkých rodinných príležitostiach alebo keď otec mal záujem rozhodnúť
onejakýchinvestíciáchsosvojímmajetkom,alebokeďbolopotrebnérodičompomáhať.Keďmalotec60

rokov a celá rodina sa zišli, žalovaný 1/ tak ako obvykle vyvolal konflikt a správal sa na oslave nevhodne,
kedy sa ich otec nahneval a pred všetkými prítomnými mu povedal, že ak svoje správanie nezmení
nemusí domov chodiť. Žalovaný 1/ po uvedenom vyhlásení rodičov nenavštívil 19 rokov. O rodičov sa
starali spolu so sestrou, keď ich otec ochorel, sestra pravidelne na jeho liečenie dozerala, zadovažovala
lieky, vybavovala jeho liečenie. V tomto čase už ich matka, ktorá psychicky veľmi ťažko znášala tento

stav už nebola schopná fyzicky starať sa o otca. Z uvedeného dôvodu na odporučenie lekára aj z dôvodu
vhodnosti bol ich otec umiestnený v ústave. Po smrti ich otca brat okamžite začal matku ovplyvňovať,
začal chodiť domov a na ich šok sa začal správať ako výlučný dedič majetku rodičov. Začal matku
izolovaťazastrašovať.Predtýmakobolipredvolaníknotárovižalobcaažalovaná2/malizáujemrokovať
s mamou a žalovaným 1/ čo všetko bude potrebné prihlásiť do dedičstva a ako by sa mali vyporiadať.

Na ich veľké prekvapenie brat oznámil, že celý otcov majetok „prejde" do vlastníctva ich matky a matka
rozhodne kto bude dediť. Chceli túto otázku prerokovať s matkou, ale brat im to nedovolil. Mamu pred
nimi izoloval, nedovolil jej prísť ani na jedno dedičské pojednávanie a svoje predstavy prednášal v mene
matky na pojednávaní u pána notára. Žalobcovi a žalovanej 2/ ich matka tvrdila, že nikoho nepoverila
zastúpením a im tvrdila, že si praje, aby dedili rovnakým dielom. V ich rodine si rodičov, aspoň žalobca

a jeho sestra vážili tak, že by si nikdy nedovolili sa niečoho násilím domáhať, alebo vyhrážaním si niečo
žiadať. Je nepravdivé a účelové tvrdenie žalovaného 1/, že žalovaná 2/ mala prehlásiť, že ak nezdedí
nehnuteľnosť v G. tak ju radšej podpáli. Takéto tvrdenie je účelovým tvrdením žalovaného 1/ a hlavne
nepravdivým. Žalovaná 2/ ako najstarší súrodenec napriek prejavom žalovaného 1/ sa snažila najmenej
desaťkrát dosiahnuť dohodu medzi nimi dedičmi týkajúcu sa celého rodičovského majetku, ktorý od

roku 2010 chátra, stráca na hodnote len z dôvodu, že celý majetok má záujem získať žalovaný 1/. Tiež
namietal, že sa nemôže stotožniť s tvrdením žalovaného 1/, že sa matka nahnevala na žalovanú 2/
a na žalobcu pre vykonštruované tvrdenia žalovaného 1/ a toto mal byť dôvod zriadenia závetu. Keď
matka potrebovala pomoc, tak vždy volala žalobcu, alebo jeho manželku alebo žalovanú 2/. V prípade,
že by bola na nich zanevrela, alebo sa nahnevala, tak by ich nekontaktovala a nežiadala o pomoc a

nevolala ich.
Námietku, že pri vyhotovení listiny - závetu došlo k závažnému porušeniu § 37 ods. 1 O.z. tým, že
právny úkon nebol urobený slobodne a vážne, keďže žalobca nepripúšťa možnosť, že vôľa ich matky
bola vyhotoviť závet v prospech jedného dieťaťa, v skutočnosti nikdy nemala záujem vyhotoviť závet
a uvedený právny úkon nebola vôľa ich matky, ale ich brata F. C. B., odvolací súd nepovažuje za

dôvodnú, s touto námietkou sa vysporiadal už súd prvej inštancie v 43. bode odôvodnenia napadnutého
rozsudku, kde o.i. uviedol, že závet bol spísaný formou notárskej zápisnice. Jedná sa teda o verejnú
listinu, čím je zabezpečená vierohodnosť závetu, spisuje ho notár, a preto nehrozí jeho neplatnosť a v
prípade chyby zodpovedá notár za škodu takto spôsobenú. Prítomnosť notára pri prejavení poslednej
vôle je dostatočnou zárukou pravosti a vierohodnosti závetu, keďže notár je pri spisovaní zápisnice

viazaný zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Odpadá teda riziko ovplyvňovania
závetcu, ktorý pred spísaním závetu dostane právne poučenie o význame závetu a jeho právnych
následkoch. Postup pri spísaní notárskej zápisnice upravujú ustanovenia § 46 až § 55 Notárskeho
poriadku, ktoré v prípade spísania napadnutého závetu dodržané boli. Je preto vylúčené, že by závet
spísaný formou notárskej zápisnice nevyjadroval skutočnú a slobodnú vôľu poručiteľky. Navrhnutý

výsluch notára JUDr. Ondreja Ďuriača bol v prejednávanej veci nadbytočný, keďže notár je v zmysle §
36 Notárskeho poriadku povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje
zákonu, obchádza zákon alebo sa prieči sa dobrým mravom. Navyše aj s ohľadom na časový odstupmožno len ťažko predpokladať, že by si notár pamätal podrobnosti pri spisovaní predmetného závetu,
rovnako ako pribratá tlmočníčka. S týmito závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Zostávajúce námietky odvolateľa z tohto bodu odvolací súd považuje za nedôvodné, stotožňuje so

závermi súdu prvej inštancie v 46. bode odôvodnenia jeho rozsudku, že predmetom tohto sporu nie
je posudzovanie danosti dôvodov vydedenia žalobcu a žalovanej 2/ ako neopomenuteľných dedičov,
preto by bolo nadbytočné zaoberať sa dôvodmi poručiteľky pre spísanie závetu. Tvrdenia týkajúce
sa pravidelného stretávania sa v rodičovskom dome, o vyvolávaní konfliktov žalovaným 1/ a jeho
nevhodnom správaní, o jeho dlhoročnom nenavštevovaní rodičov, o starostlivosti o rodičov zo strany

žalobcu, jeho manželky a žalovanej 2/, o ich záujme rokovať o vyporiadaní dedičstva, o zastupovaní
matky v dedičskom konaní po jej manželovi, o nepravdivosti a účelovosti tvrdenia žalovaného 1/, že
žalovaná 2/ mala prehlásiť, že ak nezdedí nehnuteľnosť v G. tak ju radšej podpáli, boli v prejednávanej
veci bez právneho významu, preto sa odvolací súd nimi nezaoberal.
K námietke, že v čase vyhotovenia závetu zdravotný stav poručiteľky jej už dávno neumožňoval reálne
posúdiť následky jej konania, viď 19. bod odôvodnenia tohto rozsudku odvolacieho súdu.

18. Ďalej žalobca namietal, že pri vyhotovení listiny - závetu došlo k závažnému porušeniu § 39 O.z. tým,
že uvedená listina je neplatný právny úkon z dôvodu, že odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom,
keďže bola vyhotovená notárom, ktorý neovláda jazyk maďarský a ku ktorému notárovi žalovaný 1/
ich matku odviezol a bol prítomný pri vyhotovení závetu, došlo k závažnému porušeniu § 476e O.z.,

pretože svedkami vyhotovenia takejto listiny nemôžu byť osoby, ktoré majú podľa závetu dediť, tiež k
závažnému porušeniu ust. § 476f O.z. z dôvodu, že ten kto má byť dedičom zo závetu ako aj zo zákona
nemôže pri spisovaní závetu byť prítomný ako svedok z dôvodu, že je osobne zainteresovaný na znení
závetu. Uvedené zákonné ustanovenie sa rovnako vzťahuje na notára, ktorý spisuje zápisnicu o takomto
úkone. Uvedeným ustanovením zákon zabezpečuje, aby pri zriadení závetu pôsobili ľudia, ktorí nie sú

zainteresovaní na takomto úkone. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovaného 1/, že to bola vôľa ich matky
dať vyhotoviť závet u absolútne cudzieho notára, keď sa ich matka veľmi dobre poznala s dvomi notármi
v ich okrese.
Súd prvej inštancie v 43 bode odôvodnenia jeho rozsudku uviedol, že pokiaľ žalobca a žalovaná 2/
považovali za rozporné s dobrými mravmi, že žalovaný 1/ bol ako závetný dedič prítomný pri spisovaní

závetu u notára, súd v tom žiadny rozpor s dobrými mravmi nevidí. Žalovaný 1/ pritom nepôsobil pri
spisovaní závetu ako úradná osoba, svedok, pisateľ, tlmočník alebo predčitateľ, a preto argumentácia
žalobcu (právne zastúpeného) o jednoznačnom porušení § 476e a § 476f O.z. vyznieva pre súd
nepochopiteľne. Žalovaná 2/ v súvislosti s neplatnosťou notárskej zápisnice dôvodila tým, že je ťažko
vysvetliteľné a pochopiteľné, že ich matka skontaktovala notára práve v Bratislave, ktorý maďarský jazyk

neovláda,atiež,žektomutoúkonumatkasamaskontaktovalaazabezpečilatlmočníka,pričomžalovaný
1/ bol osobne prítomný pri spisovaní závetu. Žiadna z týchto skutočností však neplatnosť notárskej
zápisnice nespôsobuje. Každý má právo spísať závet u ktoréhokoľvek notára, pričom súdu nie je zrejmé
z čoho žalovaná 2/ vychádzala, ak tvrdí, že ich matka si sama zabezpečila tlmočníka. Tlmočníka
pritom zabezpečil notár, čo vyplýva aj z notárskej zápisnice. K osobnej prítomnosti žalovaného 1/ pri

spisovaní závetu sa súd už vyjadril vyššie, teda ani táto skutočnosť nezakladá neplatnosť ani závetu
a ani notárskej zápisnice. Žalobca ani žalovaná 2/ teda netvrdili a ani nepreukázali žiadne skutočnosti,
ktoré by mohli mať za následok neplatnosť notárskej zápisnice ako verejnej listiny. Odvolací súd sa
s uvedenými závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a dopĺňa, že nie je možné sa stotožniť ani
s námietkou, že uvedená listina – závet je neplatný právny úkon z dôvodu, že odporuje zákonu a prieči

sa dobrým mravom, keďže bola vyhotovená notárom, ktorý neovláda jazyk maďarský a ku ktorému
notárovi žalovaný 1/ matku odviezol, keďže nie je zrejmé z čoho vyvodzuje odvolateľ rozpor so zákonom
alebo dobrými mravmi pokiaľ notár neovláda maďarský jazyk (ak si ako už bolo vyššie uvedené notár na
spísanie notárskej zápisnice pribral osobu, ktorá tento jazyk ovláda a ktorá spĺňa náležitosti spôsobilého
svedka /§ 53 ods. 1 a 3 v spojení s § 50 Notárskeho poriadku/) a pokiaľ žalovaný 1/ matku odviezol

k notárovi.

19. Žalobca v odvolaní poukázal na zlý zdravotný stav matky už pred rokom 2010 a osobitne po roku
2011. V žiadnom prípade nemôže prijať závery znaleckého posudku MUDr. Straku z dôvodu, že uvedený
znaleckýposudoksovšetkýmilekárskymisprávamiodroku2006aždoúmrtiamatkyžalobcakonzultoval

s lekármi a s psychiatrami, ktorí poukázali na závažné rozpory a nedostatky v znaleckom posudku
MUDr. Straku. Požiadal aj M. G. T., ktorý je taktiež znalcom z odboru psychiatria, ktorý ich matku vyšetril
ešte keď žila a ktorý už v tom čas konštatoval jej vážne ochorenie. Uvedený znalec sa na pojednávaní
jednoznačne vyjadril k nezrovnalostiam znaleckého posudku ako aj k tomu s akými odbornými otázkamisaznalecriadnenevyporiadal.Žalovaná2/akolekárkaochorenieichmatkykonzultovalasdvomilekármi
internistkou E. Q. a už v tom čase po roku 2011 bolo vážne onemocnenie ich matky lekármi potvrdené.
Z dôvodu, že poznali zdravotný stav ich matky, v žiadnom prípade sa nemôže stotožniť so závermi

znaleckého posudku lekára, ktorý znalecký posudok doložil v tomto konaní. Ich matka zdravotne už
nebola schopná v roku 2012 vzhľadom na jej zdravotný stav reálne posúdiť následky svojho konania
a zriadenie závetu bolo vyslovene prianím žalovaného 1/, ktorý bol prítomný pri spísaní závetu, aby
závet obsahoval jeho vôľu. Pri takýchto závažných porušeniach O.z. sa v žiadnom prípade nemôže
stotožniť so skutočnosťou, že takto vyhotovená listina osobou vo veku 81 rokov, ktorá trpela demenciou

II. stupňa a vážnym podozrením choroby alzheimera by bola platná. Aj svedok M. G. T. poukázal na
viac nezrovnalostí v znaleckom posudku po odbornej stránke a práve z dôvodu, že znalec neprihliadol
na lekárske zistenia pred rokom 2012 sa žalobca domáhal kontrolného znaleckého posudku za tým
cieľom, aby znalec komplexne vyhodnotil všetky lekárske nálezy, predložené dôkazy a vyjadril sa či bola
schopná ich matka reálne posúdiť svoje konanie a následky svojho konania.
Túto argumentáciu (rovnako ako prevažnú časť jeho ostatnej odvolacej argumentácie) žalobca uvádzal

už v konaní pred súdom prvej inštancie, s touto sa súd prvej inštancie vysporiadal najmä v 44. a 45.
bode odôvodnenia jeho rozsudku, kde uviedol, že pre meritórne rozhodnutie súdu bolo potrebné vyriešiť
otázku, aký bol duševný stav nebohej M. B. v čase spísania závetu dňa 17.7.2012, keďže žalobca
a žalovaná 2/ tvrdili, že následky spísania závetu už vôbec nebola v tom čase schopná posúdiť.
Riešenie otázky, či osoba v čase, keď robila príslušný právny úkon, konala v duševnej poruche, závisí

od posúdenia skutočností, na ktoré sú v zmysle § 207 CSP potrebné odborné znalosti. Za týmto
účelom súd nariadil znalecké dokazovanie, nakoľko sa jedná o odbornú otázku, ktorú ani súd, ani
osoba bez odborných znalostí z odboru psychiatrie, zodpovedať nevie. Znalec ustanovený v tomto
konaní (MUDr. Straka) podal znalecký posudok vychádzajúci z relevantnej zdravotnej dokumentácie
nebohej M. B. a súd prvej inštancie nemá žiadny dôvod pochybovať o objektívnosti a odbornosti znalca.

Keďže súd nemôže disponovať takými odbornými vedomosťami z psychiatrie ako znalec, bolo namieste
vychádzať pri rozhodovaní práve zo záverov znalca, podľa ktorého nebohá M. B., zomrelá XX.X.XXXX
(nar. X.X.XXXX), v čase spísania závetu bola z hľadiska psychiatrického schopná posúdiť následky
svojho konania a bola spôsobilá na právne úkony. Námietky žalobcu a žalovanej 2/ voči znaleckému
posudku, ktorý sa údajne nezaoberal zisteniami M. S., či odborným vyjadrením M. T. boli celkovej

zjavne nedôvodné, keďže sám znalec ich vo svojom znaleckom posudku citoval a vyčerpávajúco sa k
nim vyjadril (str. 5, 6, 9, 11, 12 znaleckého posudku). V tomto smere súd poukázal na odsek 22. jeho
rozsudku, kde sú podrobne uvedené závery znalca. Podľa posudku znalca, ako aj z jeho výsluchu na
pojednávaní vyplynulo, že poručiteľka v čase spísania závetu bola z hľadiska psychiatrického schopná
posúdiť následky svojho konania a súčasne bola spôsobilá na právne úkony, pričom vychádzal z toho,

že nemal predloženú zdravotnú dokumentáciu, ktorá by tvrdila opak. Súd má zároveň za to, že znalec sa
na pojednávaní dostatočne jasne a zrozumiteľne vyjadril aj k všetkým námietkam žalobcu a žalovanej
2/ a súčasne aj pre laika zrozumiteľným spôsobom vysvetlil rozdiel medzi cievnou a alzheimerovu
demenciou. U poručiteľky bola v roku 2014 diagnostikovaná cievna demencia, pričom ani CT vyšetrenie
mozgu nepotvrdilo prítomnosť alzheimerovej demencie, keďže pacient s demenciou alzheimerovou

má atrofiu mozgovej kôry v špecifických miestach, napr. v čelovom, temennom laloku, je zmenený
komorový systém mozgu tzv. rozšírenie mozgových komôr. Znalec tiež zdôraznil, že poručiteľka nikdy
nebola antialzheimerikami liečená, ani počas psychiatrického konzília jej lekár neodporučil takýto liek. Zo
psychofarmakologickej terapie bolo nebohej počas života podľa dostupnej dokumentácie medikované
antidepresívum Citalec 10 mg, žiadne iné. Citalec však nie je liek na liečbu dementných porúch, tie sa

liečiainýmifarmakami.Sámznalecvšakuviedol,žestanoviťpresneakýbolduševnýstavnebohejvčase
spísania závetu 17.7.2012, nemožno definitívne, to by musela byť v tento deň psychiatricky vyšetrená,
avšak nič z jej zdravotnej dokumentácie, prítomnej a predloženej, nezakladá dostatočné a relevantné
dôvody, že nebohá z hľadiska psychiatrického nebola schopná vykonať predmetný právny úkon. Tieto
závery znalca súd považuje jednoznačne za správne, keď aj v odbornej literatúre bolo zdôraznené, že pri

posudzovaní spôsobilosti už zomretých osôb k jednotlivému právnemu úkonu je úloha znalca podstatne
znížená. Nemôže sa v takom prípade spoľahnúť na výpoveď posudzovaného, ale vychádza iba zo
spisového materiálu. Bol zaujatý a odôvodnený názor, že pri znaleckom skúmaní sa má v takom prípade
vychádzať len z niektorých svedeckých výpovedí, a to najlepšie z tých, ktorým súd uveril a o znalecké
zhodnotenie ktorých sudca znalca požiadal. Inak by sa mal zamerať skôr na zdravotnícke nálezy, najmä

na záznamy z doby najbližšej posudzovanému právnemu úkonu (Brichcín, S.: Soudně psychiatrická
expertíza z pohledu znalecké praxe, Bulletin advokacie. Bulletin advokácie č. 4/1998, s. 23 a nasl.).
V tomto smere súd tiež považoval za potrebné uviesť, že ak už v roku 2011 mali žalobca a žalovaná
2/ (ako lekárka) podozrenie, že ich matka trpí alzheimerovou demenciou, nič im nebránilo iniciovaťkonanie o obmedzenie spôsobilosti ich matky na právne úkony, kde mohla byť ich matka psychiatricky
vyšetrená, resp. sa aj k takémuto návrhu mohla vyjadriť. Pokiaľ ide odborný posudok M. G. T. a jeho
výsluch ako svedka na pojednávaní, pri ktorom zopakoval svoje odborné vyjadrenie, v prvom rade

je potrebné zdôrazniť, že tohto svedka nemožno považovať za nezaujatého vzhľadom na jeho blízky
príbuzenský vzťah k žalobcovi (švagor). Napriek jeho vzdelaniu v odbore psychiatria, však jeho závery
o tom, že poručiteľka trpela alzheimerovou demenciou v celom rozsahu vyvrátil ustanovený znalec
MUDr. Straka, ktorý uviedol, že pacienti trpiaci alzheimerovou demenciou zvyčajne netrpia závažnejším
stupňom hypertenzie alebo ischemickou chorobou srdečnou, ktorou poručiteľka trpela a zároveň nie

je nutné, aby pacient s vaskulárnou demenciou mal cievnu mozgovú príhodu, keďže väčšina cievnych
demencií prebieha postupným uzatvorením sa drobných mikrocievok, ktoré sú zodpovedné za výživu
mozgu. Pokiaľ sa žalobca odvolával práve na závery M. T., ktorého viackrát požiadal, aby ich matku
psychiatricky vyšetril, tak sám svedok tvrdil, že matku vyšetril len v roku 2007 a vtedy ešte nemala
príznaky demencie, potom ju videl len sporadicky (neliečil ju) a naposledy ju videl v roku 2015, kedy ju
ani nevyšetril. V ponímaní žalobcu a žalovanej 2/ by pravdepodobne bolo potrebné dokazovať, že osoba

je spôsobilá na daný právny úkon, v tomto prípade zriadiť závet. V zásade platí prezumpcia spôsobilosti
na právne úkony, opak musí byť nespochybniteľným spôsobom dokázaný, k čomu v prejednávanej
veci nedošlo. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 O.z. vyžaduje bezpečné zistenie
o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie
ovládnuť (Z IV, s. 456 a B 34/1971). Zistenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý urobila fyzická osoba v

konkrétnom prípade pod vplyvom duševnej poruchy, môže konštatovať iba súd, pričom svoje zistenie
musí oprieť o znalecký posudok, z ktorého musí vyplývať, že v danom prípade (in concreto) išlo u
konajúceho o prechodnú duševnú poruchu. Z výsledkov vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že
poručiteľka v čase vykonania právneho úkonu (zriadenia závetu) bola plne spôsobilá na právne úkony
a netrpela ani žiadnou duševnou poruchou, ktorá by ju robila pre tento úkon nespôsobilou. Za dôkaz

opakuzáveruznaleckéhodokazovanianemožnopovažovaťvýsluchysvedkov,alelenmedicínskynález,
posudok. Teda ak pri hodnotení duševného stavu osoby proti sebe stoja znalecký posudok a svedecká
výpoveď osoby bez odborného vzdelania, je logické, že súd vychádza zo znaleckého posudku. V konaní
nebolo pritom preukázané, že by uvedený iný medicínsky dôkaz existoval. Ako už bolo uvedené vyššie,
pri posudzovaní spôsobilosti, resp. duševného stavu je namieste vychádzať z dostupnej zdravotnej

dokumentácie poručiteľa, čo aj znalec MUDr. Straka urobil. Návrh na vykonanie kontrolného znaleckého
dokazovania súd zamietol, nakoľko znalecký posudok znalca MUDr. Straku nebol žiadnym relevantným
spôsobom spochybnený. Na margo znaleckého posudku je pritom potrebné uviesť, že súd ho hodnotí
voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce nahradiť odbornú
mienku znalca vlastnou laickou mienkou, ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z

toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa
skutkové východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti v konaní náležite zistené alebo naopak
o skutočnosti, ktoré sú pochybné, ba dokonca odporujúce iným výsledkom dokazovania a či riešenie
znalca logicky vyplýva z týchto skutkových predpokladov. Na základe vyššie uvedených hľadísk možno
konštatovať, že im znalecký posudok MUDr. Straku v plnom rozsahu vyhovuje bez akejkoľvek potreby

jeho opravy či doplnenia. Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu
stotožňuje a námietky žalobcu uvedené v tomto bode tak považuje za nedôvodné. Súd prvej inštancie
nepochybil, pokiaľ nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, nakoľko vyhodnotenie potenciálnej relevancie
navrhovaných dôkazov, ako aj prípustnosti ich vykonania, je úlohou a doménou súdu. V odvolaní
uvádzaný navrhnutý ďalší dôkaz (kontrolné znalecké dokazovanie) nebol ani podľa názoru odvolacieho

súdu spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a súdom prvej inštancie zistený skutkový
stav považoval odvolací súd za dostatočný. Súd prvej inštancie znalecký posudok MUDr. Straku
zhodnotil komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov, s prihliadnutím
na priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodnil svoje
závery a zohľadnil i spôsob vyvodzovania záverov znalca. Súd neponechal bez povšimnutia vecnú

správnosť znaleckého posudku, pričom i s prihliadnutím na ďalšie vykonané dôkazy neboli pochybnosti
o správnosti záverov znaleckého posudku v spojitosti i s výsluchom znalca. Nebolo možné hodnotiť
znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, odvolací súd však zhodne so súdom prvej inštancie
považoval znalecký posudok za presvedčivý čo do jeho úplnosti a vo vzťahu k zadaniu, logickému
odôvodneniu znaleckého nálezu a jeho súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Kontrolné znalecké

dokazovanie by bolo nadbytočným dôkazom, keďže tvrdenie, ku ktorého overeniu bol dôkaz navrhovaný
(že poručiteľka nebola v čase spísania závetu vzhľadom na jej zdravotný stav reálne schopná posúdiť
svoje konanie a jeho následky), bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností vyvrátené.20. Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 115/03, uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,

ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán
sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech žalobe, preto súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.
V posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať
za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keďže zrozumiteľne poskytuje odpovede na právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania

a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Zisteniasúduprvejinštanciemajúvecnéilogickézakotvenievovykonanýchdôkazochaprijatéskutkové
a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho

súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy len skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov

zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie jasne a
výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno mu nič

vyčítať.
Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.

Francúzsko z 19. februára 1998). Na skutočnosti, ktoré žalobca uviedol až po uplynutí lehoty na podanie
odvolania, nebol odvolací súd oprávnený prihliadať a zároveň nemal povinnosť vo svojom rozhodnutí
uvádzať dôvod, pre ktorý na tieto skutočnosti nie je možné prihliadať (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 3Obdo/25/2016, sp. zn. 3Obdo/22/2016).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi,
tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým
zisteniam a následne správne právne vec posúdil, keď uzavrel, že v konaní nevyšli najavo žiadne
skutočnosti, ktoré by platnosť závetu ako samostatného právneho úkonu pojatého do notárskej
zápisnice, či samotnej notárskej zápisnice, spochybnili, z ktorých dôvodov súd prvej inštancie správne

žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti
potvrdil (IV. výrok tohto rozsudku odvolacieho súdu), čo sa týkalo aj vo výroku vecne správnehorozhodnutia o náhrade trov prvoinštančného konania, obsiahnutého v II. a III. výroku napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré oba výroky síce odvolaním napadol žalobca a III. výrok účinne
napadla aj žalovaná 2/, avšak ani jeden z nich neuviedol konkrétnu odvolaciu argumentáciu, ktorá by

spochybnila správnosť záverov súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným - žalovanej 1/ M. B. a žalovanej
3/ O. M. priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to
z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalované 1/ a 3/), má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca), keď nevidel dôvod pre
aplikáciu ust. § 257 CSP.

22. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta
a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.(§ 160 ods. 2 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)