Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/118/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423202742
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4423202742.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov

JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Daniela Ilavského, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX/X,
zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Ivana Starzyková, s.r.o., so sídlom: Šurany,
M. R. Štefánika 14 a matky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. D. G., G. XXXX/XX,
zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom: Nové
Zámky, Ernestova bašta 2, o návrhu otca na zmenu úpravy styku a o návrhu matky na zvýšenie

výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/107/2023-109 zo
dňa 16.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a závislých výrokoch III. a IV. v časti zmeny úpravy
bežného styku otca s maloletým a počas sviatkov a prázdnin p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch V. a VI. m e n í tak, že od 01.11.2023 zvyšuje
vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne,

ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Zročné výživné
za obdobie od 01.11.2023 do 31.01.2024 v sume 300,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k.
7P/59/2021-69 zo dňa 25.10.2021 v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom (špecifikovaným vyššie) súd prvej inštancie rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k.
7P/59/2021-69 zo dňa 25.10.2021 zmenil v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec

je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku, v čase od piatka od 19:30 hod. do
nedele do 17:00 hod., táto úprava nebude platiť počas vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov
(výrok I.). Ďalej je otec oprávnený stýkať sa s maloletým počas jarných prázdnin určených vyhláškou
ministerstva školstva, každý rok v čase od pondelka od 10:00 hod. do stredy do 17:00 hod., počas
Veľkonočných sviatkov, každý párny rok od štvrtka od 19:00 hod. do soboty do 18:00 hod. a každý párny
rok na veľkonočný pondelok, v čase od 13:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny rok od soboty od
18:00 hod. do pondelka do 13:00 hod. a počas vianočných sviatkov, každý párny rok od 22.12. od 10:00

hod. do 24.12. do 17:00 hod., a každý párny rok od 29.12. od 10:00 hod. do 31.12. do 17:00 hod. a každý
nepárny rok od 24.12. od 17:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od 17:00
hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 17:00 hod. (výrok II.). Otec je oprávnený maloletého v určený
čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase je povinný maloletého matkev mieste bydliska odovzdať (výrok III.). Matka je povinná maloletého na tento styk pripraviť a v určený
čas v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať (výrok IV.). Zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky
č.k. 7P/59/2021-69 zo dňa 25.10.2021 v časti o výživnom na maloletého tak, že vyživovacia povinnosť

otca sa zvyšuje zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne, od 01.11.2023 (výrok V.).
Zročné výživné za obdobie od 01.11.2023 do 31.01.2024 vo výške 210,- eur je otec povinný zaplatiť
naraz do 15.03.2024 (výrok VI.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu (výrok VII.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 25 ods. 1 a 2, § 26, § 28 ods. 1, § 62 ods. 1, 2,
4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoR“), článku 9, 29 a 31 Dohovoru o právach dieťaťa a vecne tým, že od posledného
rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletým a úprave vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej
zmene pomerov odôvodňujúcej širšiu úpravu styku a vyššie výživné.

3. Zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/59/2021-69 zo dňa 25.10.2021 súd
schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal
prispievať na jeho výživu vo výške 100,- eur mesačne od 01.11.2021. Zároveň súd upravil styk otca
s maloletým tak, že otec je oprávnený vziať si maloletého k sebe každý nepárny týždeň v sobotu o 9:00
hod. v mieste bydliska matky a je povinný vrátiť maloletého späť matke na to isté miesto v ten istý týždeň

v nedeľu o 17:00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2021. Otcov priemerný mesačný
čistý príjem bol v tom čase vo výške 954,- eur. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 275,- eur
mesačne. Styk otca sa realizoval podľa rozsudku. Otec platil výživné.

4. V prejednávanej veci sa otec domáhal širšej úpravy styku s maloletým v každý párny týždeň od

piatku od 19:00 hod. (pôvodne od 16:00 hod.) do nedele do 18:00 hod. a aj úpravy styku počas sviatkov
a prázdnin, dôvodiac, že jeho vzťah s maloletým je vynikajúci, maloletý je starší a pripravený na dlhší
pobyt u otca. Súhlasil so zvýšením výživného na sumu 140,- eur mesačne. Matka navrhla zvýšiť výživné
na maloletého na sumu 250,- eur od 01.11.2023. Spočiatku (na informatívnom stretnutí dňa 23.08.2023)
súhlasila s rozšírením bežného styku od piatku od 18:00 hod. do nedele do 13:00 hod., ale v priebehu

konania zmenila názor, keď maloletý mal adaptačné problémy po návrate od otca. Na prejavy správania
maloletého upozornili aj učiteľky v škôlke. Matke bolo uvedené, že je očividné, kedy je maloletý u otca
a kedy sa nachádza len u matky. Preto sa rozhodla obrátiť na psychológa. Maloletý je na matku citovo
naviazaný. V piatok má tanečnú do 19:00 hod., preto jeho následný presun vo večerných hodinách nie je
v záujme maloletého. Navrhla upraviť styk otca s maloletým počas bežného roka každý nepárny týždeň

v sobotu od 9:00 hod. do 16:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 16:00 hod. a počas vianočných sviatkov
v každý nepárny rok dňa 26.12. od 9.00 hod. do 16:00 hod. a každý nepárny rok dňa 27.12. od 9:00
hod. do 16:00 hod, každý párny rok dňa 29.12. od 9:00 hod. do 16:00 hod. a dňa 30.12. od 9:00 hod. do
16:00 hod. Kolízny opatrovník navrhol rozšíriť styk otca počas bežného roka na každý párny týždeň od
piatku od 19:30 hod. do nedele do 17:00 hod. a upraviť styk otca s maloletým počas sviatkov a prázdnin.

Zároveň navrhol zvýšiť výživné na sumu 170,- eur mesačne.

5. Zistil, že maloletý navštevuje materskú školu. Jeho odôvodnené mesačné potreby vyčíslil v sume
343,30,- eur (strava doma 120,- eur, strava v škôlke 25,- eur, na oblečenie a obuv v priemere 50,-
eur, školné 10,- eur, angličtina 8,30 eura, tanečná 30,- eur, karate 15,- eur, hygienické potreby 10,-

eur, poplatky do škôlky 5,- eur, prípadné zdravotné problémy 20,- eur, bývanie 50, - eur mesačne).
Matka bola zamestnaná v H. H. F. od 19.7.2023 do 15.11.2023, jej priemerný mesačný čistý príjem
bol 412,69,- eur. Od 06.12.2023 je zamestnaná u zamestnávateľa I. B. J. B., B., v riadnom pracovnom
pomere, ako pomocná sila v kuchyni. Pracovný pomer je na dobu určitú do 05.12.2024. Dohodnutá mzda
matky je 750,- eur mesačne. Poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 60,- eur mesačne, nemá

ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býva s maloletým v spoločnej domácnosti s rodičmi a dvoma plnoletými
súrodencami. Brat je postihnutý, o ktorého sa stará jej matka, sestra je zamestnaná. Bývajú v rodinnom
dome, ktorý patrí matke maloletého. Náklady na bývanie platia na polovicu, čiastka matky je 100,- eur
mesačne. Matka iný nehnuteľný majetok nevlastní, vlastní motorové vozidlo zn. Volkswagen, je to staršie
vozidlo. Má jednu exekúciu zo zdravotnej poisťovne, ktorú jej sťahujú z výplaty. Iné splátky nemá. Otec

maloletého platí výživné 100,- eur mesačne. Okrem výživného kúpil maloletému oblečenie v septembri
a potom mu kúpil tiež oblečenie na Vianoce. Otec je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere,
jeho priemerný mesačný čistý príjem je 1 079,90,- eur. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi. Na
bývanie rodičom prispieva 200,- eur mesačne. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, vlastní motorovévozidlo zn. Volkswagen, ktoré má asi 13 rokov. Spláca úver v sume 280,- eur a úver v sume 90,- eur
mesačne. Okrem toho si spláca mobil 50,- eur mesačne. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zo správ
z poradensko-psychologického procesu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa

13.12.2023 a 15.02.2024 mal súd preukázané, že rodinná konzultácia sa niesla v príjemnej atmosfére.
Maloletý prejavoval zvedavosť o hračky, na otázky odpovedal bez problémov. S rodičmi bol kooperujúci,
bez známok napätia, pri spoločnej hre pristupoval k obom rodičom rovnako. Rodičia maloletého si však
stoja každý za svojím. Rodičom bolo navrhnuté, aby skúsili zrealizovať víkend, kedy si otec vezme
maloletého už v piatok. Otec uvádzal, že maloletý počas styku nemá žiadne ťažkosti s tým, že by mu

bolo u neho dlho alebo by sa bral domov k matke. Matka je toho názoru, že maloletý u otca nevydrží
od piatka do nedele. Zo záverov správy vyplýva, že maloletý počas konzultácií na otázky odpovedal
spontánne, nebolo na ňom badať známky napätia či agresivity.

6. Dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá
spočívala predovšetkým v tom, že maloletý je starší, pripravený na širší styk s otcom oproti poslednej

súdnej úprave. Začal navštevovať materskú školu, s čím sú spojené vyššie výdavky, zároveň sa rodičom
zvýšilpríjem,čoodôvodňujezvýšenievyživovacejpovinnostiotca.Maloletýkooperovalsobomarodičmi,
nebolo na ňom badať známky napätia. Súd prihliadol na to, aby sa na výchove maloletého podieľal aj
ten rodič, ktorému nebol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, v danom prípade otec, ktorý môže
na výchovu maloletého vplývať jedine formou návštev a stretávania sa. Toto nie je len jeho právom,

ale aj povinnosťou, ktorá vyplýva pre oboch rodičov zo zákona rovnako. Súd preto rozšíril styk otca
s maloletým počas bežného roka o jednu noc, teda od piatka od 19:30 hod., pretože maloletému končí
tanečná o 19:00 hod., až do nedele do 17:00 hod. Rozšíreným stretávaním otec strávi s maloletým viac
času a takto rozšírené stretávanie sa otca s maloletým je v súčasnej dobe primerané a postačujúce,
aby sa medzi otcom a synom naďalej rozvíjali vzájomné vzťahy a upevňoval sa cit spolupatričnosti.

Styk otca s maloletým počas veľkonočných, jarných a vianočných prázdnin upravil pomerne, aby každý
s rodičom strávil čas s maloletým približne rovnako. Počas letných prázdnin bude zatiaľ taká úprava ako
počas bežného roka. Pri zvýšení výživného zohľadnil zárobkové a majetkové pomery rodičov, poberanie
prídavkov matkou, odôvodnené potreby maloletého, prevažnú osobnú starostlivosť matky, pravidelné
stretávanie sa otca s maloletým a skutočnosť, že mu kupuje oblečenie a hračky. Ak otec zaplatí výživné

vo výške 170,- eur zo svojho priemerného čistého mesačného príjmu 1 079,- eur, zostane mu ešte 909,-
eur, čo je o 640,12 eura viac, ako je jeho životné minimum podľa zákona (1 079,- eur - 170,- eur = 909,-
eur-268,88,-eur(životnéminimum)=640,12,-eur).Otcovitakzostaneeštedostatočnevysokásumana
pokrytie svojej výživy, na reprodukciu svojej pracovnej sily, pokrytie svojich výdavkov a nebude dotknutá
jeho životná úroveň. Nedoplatok na výživnom od 01.11.2023 do 31.01.2024 v sume 210,- eur (70,- eur x

3) súd zaviazal otca zaplatiť naraz, vzhľadom na jeho príjem, do 15.03.2024. O trovách konania rozhodol
v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“), podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s poukazom na § 365 ods. 1

písm. f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“). Matka nepovažuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie za dostatočne odôvodnené vo vzťahu k styku i začiatku styku otca
s maloletým v piatok o 19:30 hod, keď o 19:00 hod. mu končí tanečný krúžok, pričom cesta otca k nemu
domov trvá približne 30 minút. Maloletý tak bude vystavený vo večerných hodinách, po tanečnej, kedy už
je primerane unavený, presunu, neopomínajúc zimné mesiace, kedy sú cesty klzké. Prevzatie v sobotu

o 9:00 hod. je v záujme maloletého, nebude od únavy podráždený, čo nakoniec je na prospech vzťahu
otca a maloletého. Súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal so správou psychologičky Mgr.
PaeDr. A. K. z 10.11.2023 a zo správou materskej školy zo dňa 12.10.2023, z ktorých vyplýva citové
naviazanie maloletého na matku a manifestovanie prejavov separačnej úzkosti v prípade narušenia
pocitu bezpečia. Zmenu správania u maloletého po návrate od otca spozorovala aj matka. Otec trávi

s maloletým čas u jeho brata, kde dochádza ku konfliktom medzi deťmi. V noci sa budí, behá po byte
a pýta sa matky, kde je jeho domov. Matke vyčíta, prečo nedvíhala telefón, z čoho má podozrenie,
že maloletého u otca zavádzajú, že ju kontaktovali, pričom tak neurobili. Navrhla, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel jej návrhu ohľadne bežnej úpravy styku a počas
vianočných sviatkov. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti namietala, že súd prvej inštancie zohľadnil

údajné pravidelné nákupy sezónneho oblečenia maloletému, čo otec žiadnym spôsobom nepreukázal.
Pokiaľ je v jeho možnostiach splácať úver splátkou 280,- eur mesačne, je v jeho možnostiach, aj
s poukazom na jeho podstatne vyšší príjem, splácať aj výživné v sume 250,- eur mesačne, teda aj v tej
časti navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok a vyhovel jej návrhu.8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že námietky matky považuje za nedôvodné. Keďže v septembri
2024 sa bude vytvárať nový rozvrh pre všetky krúžky, nie je zrejmé, či a aký krúžok bude maloletý od

uvedeného času absolvovať, preto námietka matky je plne neopodstatnená. Napriek tomu, že matka
maloletého bez jeho vedomia prihlásila na tento krúžok, otec to plne akceptuje a je ochotný vyzdvihovať
maloletého priamo na tanečnom krúžku. Na jednej strane matka navrhuje model bez prespatia, čo by
si vyžadovalo častejšie presuny a na strane druhej argumentuje klznými cestami v zimných mesiacoch.
Matka svoj návrh na zúženie styku oproti poslednej úprave nijak nezdôvodnila. Vzhľadom na vek

maloletého je nevyhnutné, aby mal vo svojom živote mužský vzor. Aj preto je tak citovo naviazaný na
matku, lebo s ňou trávi veľa času. Otec je pripravený zohľadňovať potreby maloletého. Cieľom matky je
brániť mu, aby so synom trávil viac času, čo nie je v záujme maloletého. Otec by práve preferoval skorší
začiatok styku, napríklad od 16:00 hod., ale vzhľadom na matkou iniciovaný krúžok súhlasil so začiatkom
styku až o 19:30 hod. Správa psychologičky Mgr. PaeDr. K. vychádza výlučne z tvrdení matky, preto
ju nemožno vnímať ako objektívnu. Poukázal na správu z poradensko-psychologických služieb zo dňa

13.12.2023, kde sú zohľadnené postoje maloletého k obom rodičom. Matka nebola ochotná vyskúšať
model prespatia od piatka s vyjadrením, že to ponechá na rozhodnutia súdu. Súd teda rozhodol a matka
sa voči rozsudku odvolala. Nesúhlasil s návrhom matky ohľadne sviatkov a prázdnin. Je dôležité, aby
maloletý spoznal tradície a zvyklosti u oboch rodičov a niet dôvodu pre preferovanie matky v tomto
smere. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

9. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť s poukazom na svoje
predchádzajúce vyjadrenia v konaní.

10. K vyjadreniu otca k odvolaniu sa následne vyjadrila matka tak, že otec síce deklaruje záujem konať

v záujme maloletého, ale nesnažil sa kooperovať so psychologičkou Mgr. PaeDr. K. s cieľom zmierniť
negatívne dopady separácie maloletého od matky. Negatívny vplyv prespávania maloletého u otca
potvrdzuje aj správa z materskej školy, na ktorú v odvolaní poukázala. Z výčitiek maloletého, prečo mu
nedvíha telefón je zrejmé, že by potreboval kontakt v čase, kedy je u otca, pritom ako uvádzala, maloletý
je v tomto smere zrejme zavádzaný, nakoľko jej nikto nevolal v čase, kedy bol maloletý u otca. Opätovne

poukázala na prejavy maloletého po návrate od otca, ako nočné prebúdzanie, jeho dezoriantáciu, keď
nevie, kde sa nachádza. Otec sa nesnaží maloletému vyjsť v ústrety, ale bráni maloletému v kontakte
s ňou, čím sleduje len svoj vlastný záujem. Zotrvala aj na ostatných námietkach v odvolaní.

11. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s
§ 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi

odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67CMP),bezpotrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania
(§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky

vo vzťahu k zmene úpravy styku otca s maloletým nie je dôvodné a vo vzťahu k zvýšeniu vyživovacej
povinnosti otca je z časti dôvodné.

12. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil, keď rozšíril styk otca s maloletým

(oproti pôvodnej úprave) v rozsahu špecifikovanom v odseku 1 a zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť zo
sumy 100,- eur na sumu 170,- eur, pričom matka navrhla zúžiť rozsah styku oproti poslednej úprave
na stretávanie sa otca s maloletým bez prespatia, nesúhlasila s úpravou styku počas jarných prázdnin
a veľkonočných sviatkov s výnimkou vianočných sviatkov, vo vzťahu ku ktorým navrhla upraviť styk otca
s maloletým v užšom rozsahu ako ho upravil súd prvej inštancie a navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť

otca na sumu 250,- eur mesačne.

13. Matka odvolaciu argumentáciu založila predovšetkým na tom, že súdom prvej inštancie upravený
styk otca s maloletým nezodpovedá záujmu maloletého, keď je vystavený presunom vo večernýchhodinách v piatok, po tanečnom krúžku, kedy je unavený, nezohľadňujúc nepriaznivé podmienky
presunu v zimných mesiacoch. Ďalej namietala, že maloletý sa po pobyte u otca v noci prebúdza, je
dezorientovaný,nevie,kdesanachádza,kdejejehodomov.Umaloletéhobolaodborníkmikonštatovaná

separačná úzkosť, pričom otec sa nesnaží tieto prejavy zmierniť, naopak, koná iba vo svojom záujme,
keď maloletému odopiera kontakt s ňou, zavádza ho, že ju kontaktoval, pričom tak neurobil. Správanie
otca tak má negatívny dopad na priaznivý vývin maloletého.

14. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)

úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na

rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

20. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má
teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu
nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby
s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.

Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9
ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do
svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo

útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).

21. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov

a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

22. Podľa § 36 ods. 1 prvej, druhej a štvrtej vety ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

23. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 25 ods. 1 až 3 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

25. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.

26. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je
imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 (a § 157
CMP), v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských
práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci.
Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom

konaní.

27. Nesporným bol záver súdu prvej inštancie o zmene pomerov na strane maloletého, odôvodňujúcej
rozšírenie styku otca s maloletým počas vianočných sviatkov. Matka však nesúhlasila s rozsahom
styku upraveným súdom prvej inštancie tak počas vianočných sviatkov, ako aj s úpravou styku otca

s maloletým počas jarných prázdnin a veľkonočných sviatkov. Vo vzťahu k bežnej úprave styku otca
s maloletým navrhla zúžiť rozsah styku otca, a to bez prespatia maloletého u otca.

28. V prvom rade je potrebné uviesť, že u maloletého je možné konštatovať zmenu pomerov už
s ohľadom na samotné plynutie času, keď naposledy bol styk otca s maloletým upravený 25.10.2021.

Maloletý má v súčasnosti 5 rokov, pričom sa predpokladá, že s narastajúcim vekom sa bude styk rodiča,
ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, rozširovať. Súd prvej inštancie rozšíril bežný styk
otca s maloletým oproti poslednej úprave o jednu noc, pričom styk rodiča s dieťaťom každý druhý víkend
s prespatím od piatka do nedele sa v zmysle ustálenej súdnej praxe považuje za tzv. úzky styk. Matka
nielenže nesúhlasí s takýmto rozsahom styku, ale navrhla pôvodne upravený styk zúžiť (bez prespatia).

Takýto návrh predstavuje závažný zásah do práv maloletého dieťaťa, ktoré má právo na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, rovnako aj do práv
otca, ktorý má právo i povinnosť vychovávať svoje dieťa, preto takýto návrh musí byť odôvodnený
závažnými a preukázaný skutočnosťami.

29. Matkou namietaný presun maloletého vo večerných hodinách v piatok, aj v zimných mesiacoch,
takouto skutočnosťou nie je.

30. Správne otec namietal, že pôvodne navrhoval začiatok styku s maloletým v piatok o 16:00 hod.,
pričom napokon súhlasí so začiatkom styku v piatok o 19:30 hod. práve s ohľadom na matkou iniciovaný

tanečný krúžok s ukončením o 19:00 hod. Čiže matka skutočnosť, ktorú sama vyvolala, žiada zohľadniť
v neprospech maloletého i otca. Nelogické je preto jej konštatovanie, že otec koná len vo svojom záujme,
keď naopak, v rozpore so svojim pôvodným návrhom súhlasil s posunom začiatku styku zohľadňujúc
tanečný krúžok, a teda záujem maloletého. Ako tiež otec správne namietal, matkin návrh smerujepráve k častejším presunom maloletého. Navyše, otec tvrdil dočasnosť krúžku, čo matka následne ani
nerozporovala. Nič nebráni rodičom prispôsobiť čas a miesto prevzatia maloletého na základe vzájomnej
dohody, tak ako navrhol otec. Pokiaľ rodičia k takejto dohode nedospejú, ani polhodinový presun

maloletého v piatok o 19:30 hod., v priebehu roka, nepredstavuje podľa odvolacieho súdu neprimeranú
záťaž pre maloletého odôvodňujúcu zúženie styku otca so začiatkom styku v nasledujúci deň.

31. Matka žiadala zohľadniť správu z materskej školy zo dňa 12.10.2023 a správu psychologičky Mgr.
PaeDr. A. K., L. zo dňa 10.11.2023, poukazujúc na adaptačné a separačné problémy u maloletého.

32. Nemožno súhlasiť s názorom, že súd prvej inštancie rezignoval na skúmaní a následnom hodnotení
matkou namietaných prejavov správania u maloletého, keď v súlade s odporúčaniami kolízneho
opatrovníka na pojednávaní dňa 31.10.2023 nariadil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, Referátu poradensko-psychologických služieb, aby vykonali pohovor, prípadne opakované
pohovory s rodičmi a maloletým ohľadne zmeny úpravy styku otca s maloletým, odpozorovali

správanie sa maloletého k obom rodičom, za účelom posúdenia napĺňania potrieb maloletého v záujme
jeho harmonického vývinu, schopnosti adaptačného procesu a aby poskytli rodičom poradensko-
psychologickú pomoc pri úprave styku. Matka s návrhom kolízneho opatrovníka sama súhlasila.

33. Súd prvej inštancie závery z poradenstva obsiahol v odseku 19 rozsudku, keď uzavrel, že zo správ

zo dňa 13.12.2023 a 15.02.2024 mal za preukázané, že rodinná konzultácia sa niesla v príjemnej
atmosfére. Maloletý prejavoval zvedavosť o hračky, na otázky odpovedal bez problémov. S rodičmi
bol kooperujúci, bez známok napätia, pri spoločnej hre pristupoval k obom rodičom rovnako. Rodičia
maloletého dieťaťa si však stoja každý za svojím. Rodičom bolo navrhnuté, aby skúsili zrealizovať
víkend, kedy si otec vezme maloletého už v piatok. Otec uvádzal, že maloletý počas styku nemá žiadne

ťažkosti s tým, že by mu bolo u neho dlho alebo by sa bral domov k matke. Matka je toho názoru, že
maloletý u otca nevydrží od piatka do nedele. Zo záverov správy vyplýva, že maloletý počas konzultácií
na otázky odpovedal spontánne, nebolo na ňom badať známky napätia či agresivity. Rodičia počas
konzultácií nedospeli k dohode týkajúcej sa realizácie styku, možno konštatovať, že úpravu ponechávajú
na rozhodnutie súdu.

34. Odvolací súd nespochybňuje citovú naviazanosť maloletého na matku, keďže realizuje prevažnú
mieru osobnej starostlivosti a potrebu postupnej adaptácie maloletého na nové podmienky styku.
Rozšírenie styku otca s maloletým o jednu noc a počas jarných, veľkonočných a vianočných prázdnin
a sviatkov (najviac na dve noci) je potrebné hodnotiť ako citlivé a uvážlivé, zohľadňujúce vek

maloletého a súdom prvej inštancie zdôraznenú potrebu rozvíjania vzájomného vzťahu otca s maloletým
a upevňovania spolupatričnosti. Nemožno opomenúť námietku otca, že správa psychologičky Mgr.
PaeDr. A. K., L. zo dňa 10.11.2023 vychádza výlučne z tvrdení matky, preto ju nemožno vnímať ako
objektívnu.Znezávisléhoposúdeniapsychológa,I.M.N.,zaúčastinielenmatky,aleajotcaamaloletého
pritom neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by potvrdzovali negatívne pôsobenie otca na

maloletého. Pokiaľ matka pozoruje u maloletého takéto nepriaznivé prejavy počas výkonu jej osobnej
starostlivosti, mala by sa sama zamyslieť, či svojim protektívnym prístupom tieto prejavy u maloletého
nepodporuje, najmä ak otec naopak tvrdí, že maloletý počas jeho starostlivosti nemá žiadne ťažkosti
s tým, že by mu bolo u neho dlho alebo by sa bral domov k matke. V tomto smere aj výčitka otca, že
matka nebola ochotná vyskúšať model prespatia od piatka je namieste. Nezvládnutie dvoch prespatí

maloletého u otca tak zostáva v rovine matkinej domnienky. Poukaz na prejavy maloletého v materskej
škole po víkende u otca tiež neobstoja, keď maloletý prichádza do materskej školy od matky, keďže táto
realizuje osobnú starostlivosť o maloletého od nedele od 17:00 hod.

35. Na základe uvedeného, odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by maloletý napokon nemal stráviť

rovnomerný čas u oboch rodičov počas sviatkov a prázdnin. Dieťa má zákonom garantované právo
byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa
nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého
dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva
rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Je potrebné zdôrazniť,

že nie je namieste rozlišovať práva tzv. rezidentného rodiča a rodiča, ktorý má právo iba na styk
s dieťaťom, keďže rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 veta prvá ZoR). Za
neodôvodnený rozsudok by bolo preto potrebné považovať taký rozsudok, kedy by súd toto právo
jedného z rodičov obmedzil a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Keď neboli zistené dôvody preobmedzenie styku otca s maloletým počas jarných, veľkonočných a vianočných sviatkov a prázdnin,
odôvodnenie o rovnomernom rozdelení času prázdnin medzi rodičov je zrozumiteľné a vyhovujúce
zákonným požiadavkám.

36. Vzhľadom na uvedené sú námietky matky k styku otca s maloletým počas bežného roka a počas
jarných, veľkonočných a vianočných sviatkov a prázdnin neopodstatnené.

37. Na základe uvedeného, s poukazom na čl. 3 ods. 1 a 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5

ZoR, čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie
odvolací súd rozsudok vo výrokoch I., II. a závislých výrokoch III. a IV. v časti zmeny úpravy bežného
styku otca s maloletým a počas sviatkov a prázdnin podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

38. Matka ďalej namietala, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca nezodpovedá životnej úrovni otca,
pričom nebolo preukázané, že by otec prispieval na výživu maloletého pravidelnými nákupmi oblečenia,

ktoré súd prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti nesprávne zohľadnil.

39. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

40. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

41. Odvolací súd musí dať v tomto smere za pravdu matke, že nebolo preukázané pravidelné

prispievanie na výživu maloletého nákupmi sezónneho oblečenia a všeobecný záver súdu prvej
inštancie, bez konkrétneho vyčíslenia, o plnení vyživovacej povinnosti aj touto formou je nepostačujúce.

42. Matka uvádzala, že otec okrem výživného kúpil maloletému oblečenie v septembri a potom mu
kúpil tiež oblečenie na Vianoce (odsek 6 rozsudku). Otec tento výdavok na oblečenie ani vo vyjadrení

k odvolaniu nekonkretizoval. Je samozrejmé, že každý z rodičov prispieva na výživu maloletého dieťaťa
aj nákupom materiálnych vecí. Avšak občasný nákup oblečenia, či darčekov nemožno zohľadniť vo
výživnom, ktoré je určené na úhradu pravidelných a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

43. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že od posledného rozhodovania o

rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému došlo k podstatnej zmene pomerov, keď maloletý
už navštevuje materskú školu s čím sú spojené zvýšené výdavky. Celkové výdavky maloletého súd prvej
inštancie vyčíslil v sume 343,30,- eur mesačne.

44. Odvolací súd týmto dáva do pozornosti Metodiku „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet

výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre
stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom
(schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva
spravodlivosti SR; ďalej len „Metodika“). Metodika vychádza z premisy, že výška výživného rodičov
k deťom by mala byť v skutkovo obdobných prípadoch obdobná, bez ohľadu na skutočnosť, ktorý

súd a v ktorom regióne o výške výživného rozhoduje. Z možných spôsobov objektivizácie výživného
bol ako najvyhovujúcejší spôsob stanovený výpočet pevným percentom, v závislosti od výšky príjmu
rodiča, životnej etapy dieťaťa a celkového počtu vyživovacích povinností rodiča. Uvedené skutočnosti
sú premietnuté do tabuľky, ktorá má výlučne odporúčací charakter.45. Podľa Metodiky by malo by byť všeobecne rešpektované, že potreby dieťaťa s vekom všeobecne
neustále rastú. Výživné sa totiž neurčuje podľa výšky výdavkov, ktoré rodič realizujúci osobnú

starostlivosť už platí v rámci svojich finančných možností. Takýto spôsob výpočtu by nebol v záujme
maloletého dieťaťa. V zmysle aktuálnej právnej úpravy má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Čím vyššia je životná úroveň rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby
oprávneného dieťaťa. Vyššia životná úroveň umožňuje napĺňať odôvodnené potreby vo väčšej miere.
Dieťa sa môže venovať viacerým voľnočasovým aktivitám, môže mať zdravšiu a pestrejšiu stravu,

kvalitnejšie oblečenie.

46. Výška výživného sa v zmysle Metodiky odvíja od čistého príjmu povinného rodiča a je určená
percentom z jeho čistého príjmu v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa nachádza a od celkového
počtu vyživovacích povinností. Ako už bolo konštatované, v danom prípade maloletý je v predškolskom
veku. Podľa tabuľky pre výpočet výživného rodičov k deťom v Slovenskej republike sa pri jednom dieťati

uplatní 18% podiel z príjmu rodiča, čo v prejednávanom prípade predstavuje sumu 194,22,- eur z čistého
mesačného príjmu otca v sume 1 079,- eur. Neboli zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca pod hranicu výživného predpokladaného Metodikou, po zaokrúhlení v sume
200,- eur mesačne. Pokiaľ časť výdavkov maloletého bude pokrytá prídavkami na dieťa (60,- eur)
a zvyšok sumy peňažným podielom matky (83,30,- eur; ), budú tým pokryté súdom prvej inštancie

ustálené mesačné výdavky maloletého v sume 343,30,- eur.

47. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca na maloletého zmenil (§ 388 CSP) tak, že od 01.11.2023 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na
maloletého zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne.

48. Vzhľadom k zvýšeniu výživného od 01.11.2023 vznikol otcovi ku dňu vyhlásenia rozsudku súdom
prvej inštancie nedoplatok na zročnom výživnom, teda za dobu od 01.11.2023 do 31.01.2024. Pri jeho
výpočte odvolací súd zohľadnil jednak termín splatnosti (20. deň v mesiaci vopred) a jednak výživné,
ktoré otec dovtedy platil podľa pôvodného rozhodnutia, t.j. 100,- Eur mesačne. Zročné výživné za

obdobie od 01.11.2023 do 31.01.2024 v sume 300,- eur (3 mesiace x 100,- eur) je otec povinný
zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Týmto odvolací súd zmenil rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/59/2021-69 zo dňa 25.10.2021 aj v časti určenia vyživovacej
povinnosti otca na maloletého.

49. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

50. O trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení
§ 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

51. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.