Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722201406
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5722201406.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
ADMEUM, s. r. o., so sídlom Mudroňova 14, 036 01 Martin, IČO: 43 870 902 proti žalovanému A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, samostatne hospodáriaci roľník nezapísaný v obchodnom registri, so sídlom Belá-
Dulice 422, 038 11 Belá-Dulice, IČO: 37 903 179, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., v konaní o žalobe na

obnovu konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17Cb/74/2019, o návrhu žalobcu na
o odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/74/2019-39 zo dňa
04.12.2019, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/92/2024-179
zo dňa 14. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/92/2024-179 zo dňa 14. júna 2024 mení tak, že návrh
žalobcu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/74/2019-39

zo dňa 04.12.2019 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie odložil vykonateľnosť platobného rozkazu vydaného
Okresným súdom Martin dňa 04.12.20219 sp. zn. 17Cb/74/2019-39.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobou na obnovu konania

doručenou Okresnému súdu Martin dňa 01.04.2022, doplnenou podaním zo dňa 06.05.2022, sa
žalobca domáhal, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn.
17Cb/74/2019 a zároveň odložil vykonateľnosť platobného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn.
17Cb/74/2019 – 39 zo dňa 04.12.2019. V odôvodnení žaloby na obnovu konania žalobca uviedol,
že návrh na obnovu konania podal z dôvodu, že rozhodnutie v ňom vydané, ktoré je podkladom
a exekučným titulom prebiehajúcej exekúcie, bolo vydané sudkyňou, ktorá bola neskôr vylúčená z

prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. V podaní zo dňa 06.05.2022 žalobca doplnil, že si u
žalovaného nikdy neobjednal akékoľvek služby, nikdy neuzavrel žiadnu zmluvu a nikdy nezaúčtoval v
účtovníctvepodvodnevystavenéfaktúryodžalovaného.Vsúvislostisnávrhomnaodkladvykonateľnosti
vydaného platobného rozkazu žalobca uviedol, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa spočívajúce v tom, že v súčasnosti prebieha exekúcia na majetok spoločnosti žalobcu, ktorá
ho môže výrazne poškodiť, pričom navrátenie do pôvodného stavu už nebude možné. V súčasnosti

prebieha výkon exekúcie na podklade nezákonne vydaného rozhodnutia reálnym zablokovaním majetku
spoločnosti v podobe zadržania všetkých motorových vozidiel evidovaných na ODI Martin na spoločnosť
žalobcu. Žalovaný, vystupujúci v exekučnom konaní v pozícii oprávneného, je až prehnane iniciatívny,
osobne sa zúčastňuje na úkonoch realizovaných v rámci exekúcie, zabezpečuje uskladnenie hnuteľných
vecí zo súpisu exekučného konania, pričom žalobca sa obáva, že kým súd rozhodne o jeho žalobe na
obnovu konania, dôjde k nenapraviteľným škodám na majetku spoločnosti žalobcu v podobe predaja

vecí potrebných pre podnikateľské aktivity žalobcu.3. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o odklade
vykonateľnosti zohľadnil ujmu, ktorá môže žalobcovi vzniknúť v prípade, že nebude odložená
vykonateľnosť platobného rozkazu, ako aj prípadnú ujmu protistrany, spočívajúcu v tom, že táto strana

sporu sa v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia dočasne musí zdržať realizácie práv, ktoré jej
z tohto rozhodnutia vyplývajú. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výkon exekúcie zablokovaním
majetku žalobcu v podobe zadržania všetkých motorových vozidiel žalovaného môže neprimerane
obmedziťpodnikateľskéaktivityžalobcu(avzhľadomnadĺžkukonaniaajobmedzuje)apoškodiťžalobcu
do takej miery, že v prípade možného následného povolenia obnovy konania navrátenie do pôvodného

stavu nebude možné. Súd prvej inštancie v kontexte žalobcových tvrdení zohľadnil najmä tú skutočnosť,
žepovolenieodkladuvykonateľnostimáúčinkynapôvodnérozhodnutievtomzmysle,žestáledisponuje
vlastnosťou právoplatnosti, avšak dočasne stráca charakter exekučného titulu, keďže stráca vlastnosť
vykonateľnosti, ktorá spôsobuje možnosť núteného výkonu tohto rozhodnutia prostredníctvom exekúcie.
Odklad vykonateľnosti trvá až do momentu skončenia konania o obnove konania. V prípade, ak
bude žaloba na obnovu konania zamietnutá, stráca tým účinky i uznesenie o odklade vykonateľnosti.

Naopak, ak bude obnova konania právoplatne povolená, nastáva odklad vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia zo zákona.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný s odôvodnením, že exekúciou bol
v minulosti úplne uspokojený nárok oprávneného z titulu platobného rozkazu vydaného Okresným

súdom Martin sp. zn. 17Cb/74/2019-39 dňa 04.12.20219, teda je nemožné uložiť odloženie niečoho,
čo už dávno nastalo.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 08.08.2024 doručil žalobcovi do jeho elektronickej
schránky [§ 106 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) v spojení s § 29, § 32 zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)] odvolanie
žalovaného na vedomie. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací [§ 34 ods. 2 písm. a) CSP] po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363
CSP), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP), dospel k záveru, že
odvolaním žalovaného napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a návrh žalobcu
na doklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/74/2019-39 zo dňa

04.12.2019 zamietnuť.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že v súdnom konaní vedeným Okresným súdom Martin pod sp. zn.
17Cb/74/2019 bolo o spore A. B. C. ako žalobcu proti spoločnosti ADMEUM, s.r.o. ako žalovanému
o zaplatenie 3050,- Eur s príslušenstvom rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu Martin sp.

zn. 17Cb/74/2019-39 zo dňa 04.12.2019, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť do 15 dní od jeho
doručenia zaplatiť žalobcovi sumu 3050,- Eur s príslušenstvom (ďalej len „platobný rozkaz“ alebo aj
„napadnuté rozhodnutie“). Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.1. 2020.

8. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že podanou žalobou zo dňa 01.04.2022 žalovaný žiadal o obnovu

konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17Cb/74/2019 a súčasne o odklad
vykonateľnosti platobného rozkazu vydaného v tomto súdnom konaní s odôvodnením, že o doručení
platobného rozkazu nemal vedomosť a vydal ho vylúčený sudca. O odklad vykonateľnosti žalovaný
žiadal z dôvodu, že nezákonne vydaný platobný rozkaz slúži ako podklad prebiehajúcej exekúcie,
pričom výkon exekúcie prebieha zablokovaním majetku žalovaného a kým súd rozhodne o jeho žalobe

na obnovu konania, dôjde k nenapraviteľným škodám na majetku žalovaného v podobe predaja vecí
potrebných pre jeho podnikateľské aktivity.

9. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že označenie sporových strán v konaní o žalobe
na obnovu konania vychádza z ich vzájomného postavenia v pôvodnom konaní (uzn. NS SR sp. zn.

1Obdo/1/2018), a nie z toho, kto žalobu na obnovu konania podal (uzn. NS SR sp. zn. 3Cdo/98/2011),
pretosprávneprocesnéoznačeniespoločnostiADMEUM,s.r.o.,ktorápodalažalobunaobnovukonania,
malo byť žalovaný a správne procesné označenie protistrany Mgr. Pavla Krišpinského malo byť žalobca,
ako tomu bolo v pôvodnom konaní. Napriek tomu, že sa spoločnosť ADMEUM, s.r.o správne v žalobena obnovu konania označila za žalovaného a Mgr. Pavla Krišpinského správne označila ako žalobcu,
súd prvej inštancie na účely konania o žalobe na obnovu konania a o odklade vykonateľnosti platobného
rozkazu spoločnosť ADMEUM, s.r.o. označuje ako žalobcu a A. B. C. ako žalovaného. Aby nedošlo

k rozporu medzi rozhodnutím súdu prvej inštancie a rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoré tvoria jednotu
(m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 320/2012), v označení strán, odvolací súd na
účely tohto rozhodnutia bude označovať strany sporu tak, ako ich (i keď nesprávne) označil súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí.

10. Súd prvej inštancie na návrh žalobcu odložil vykonateľnosť platobného rozkazu s odôvodnením,
že výkon exekúcie zablokovaním majetku žalobcu môže neprimerane obmedziť jeho podnikateľské
aktivity a poškodiť žalobcu do takej miery, že v prípade následného povolenia obnovy konania navrátenie
do pôvodného stavu nebude možné. Žalovaný v podanom odvolaní rozhodnutie súdu prvej inštancie
o odklade vykonateľnosti platobného rozkazu kritizoval z dôvodu, že v exekúcii už bol jeho nárok z
platobného rozkazu plne uspokojený. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. Z odpovede na

lustráciu v databáze súdov odvolací súd zistil, že na Okresnom súde Banská Bystrica bolo pod sp. zn.
61Ek/210/2022 vedené exekučné konanie o vymoženie 3.050,- Eur, kde ako navrhovateľ vystupoval B.
C. (teda žalovaný v tomto súdnom konaní) a ako odporca ADMEUM, s.r.o. (teda žalobca v tomto súdnom
konaní), s dátumom podania 30.01.2020. Stav konania podľa lustrácie je „Iný: Fáza konania [Archív]“.
Keďže odvolacie tvrdenie žalovaného o vymožení jeho nároku z platobného rozkazu v exekučnom

konaní nebolo žalobcom popreté (§ 151 ods. 1 CSP) a z výsledku lustrácie v databáze súdov vyplýva
ukončenie exekučného konania o vymoženie pohľadávky žalovaného v sume 3050,- Eur, odvolací súd
nemal pochybnosti o pravdivosti nesporného (nepopretého) tvrdenia žalovaného o uspokojení jeho
pohľadávky priznanej mu platobným rozkazom v exekučnom konaní (§ 186 ods. 2 CSP).

11. Podľa § 412 ods. 1 CSP, súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak
sú tu dôvody osobitného zreteľa.

12. Z právnej doktríny (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.) vyplýva, že v prípade

žaloby na obnovu konania súd o odklade vykonateľnosti môže rozhodovať len na návrh a len v prípade,
ak v danej veci existujú na odklad dôvody hodné osobitného zreteľa. Ust. § 412 ani iné ustanovenie
Civilného sporového poriadku nepodáva výklad pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Čo je možné
považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa bližšie neurčuje ani dôvodová správa k ustanoveniam
CSP upravujúcim obnovu konania a odklad vykonateľnosti rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Pojem

„dôvody hodné osobitného zreteľa“ však CSP používa aj v § 444 v súvislosti s návrhom odloženia
vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia a preto obsah tohto pojmu je možné vyabstrahovať
z rozhodnutí najvyššieho súdu vo vzťahu k § 444 CSP. Z judikatúry najvyššieho súdu možno vyvodiť,
že odloženie vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia je inštitút, ktorý umožňuje plniť predovšetkým
ochrannú a preventívnu funkciu pred vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy spôsobenej okamžitým

výkonom vykonateľného rozhodnutia (NS SR sp. zn. 6 Cdo/224/2019, NS SR sp. zn. 4 Cdo/82/2023). Z
uznesenia NS SR sp. zn. 4 Obdo/51/2020 zo dňa 19.05.2021 vyplýva, že ako dôvod hodný osobitného
zreteľa je možné vyhodnotiť riziko podania návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávnenej osoby
a vymoženie priznanej pohľadávky pred rozhodnutím o dovolaní. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa
je preto možné považovať hrozbu exekúcie alebo hrozbu núteného vykonania rozhodnutia napadnutého

žalobou na obnovu konania v exekučnom konaní pred rozhodnutím o žalobe na povolenie obnovy
konania. Povolenie odkladu vykonateľnosti má totiž účinky na napadnuté rozhodnutie v tom zmysle, že
síce stále disponuje vlastnosťou právoplatnosti, avšak stráca charakter exekučného titulu, keďže stratilo
vlastnosť vykonateľnosti, ktorá umožňuje nútený výkon tohto rozhodnutia prostredníctvom exekúcie. Ak
k odkladu vykonateľnosti exekučného titulu dôjde v priebehu exekučného konania, je to dôvod na odklad

exekúcie podľa § 61h zák. č. 255/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov.

13. Návrh žalobcu na odloženie vykonateľnosti platobného rozkazu z dôvodov hodných osobitného
zreteľa v podobe obavy z vedenia exekúcia a vymoženia pohľadávky na podklade napadnutého
rozhodnutia už nie je dôvodný vzhľadom na skutočnosť, že v čase, kedy bola vec s odvolaním

predložená odvolaciemu súdu, bolo exekučné konanie o nútené uspokojenie pohľadávky žalovaného
vyplývajúcej z tohto platobného rozkazu už skončené vymožením pohľadávky. Negatívnemu dopadu na
majetkovú sféru žalobcu v podobe núteného výkonu platobného rozkazu, ktorým žalobca odôvodňoval
potrebu odkladu vykonateľnosti tohto rozhodnutia, už nie je možné predísť návrhom na odklad jehovykonateľnosti a v danej veci preto niet dôvodu hodného osobitného zreteľa ako nevyhnutného
zákonného predpokladu odôvodňujúceho odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa §
412 CSP. Pokiaľ súd prvej inštancie na návrh žalobcu odložil vykonateľnosť platobného rozkazu

s odôvodnením, že výkon exekúcie zablokovaním majetku žalobcu môže neprimerane obmedziť jeho
podnikateľské aktivity a poškodiť žalobcu do takej miery, že v prípade následného povolenia obnovy
konania navrátenie do pôvodného stavu nebude možné, takéto rozhodnutie nenachádza podklad
v skutkovom stave a preto nemôže byť vecne správne [§ 365 ods. 1 pís. g) CSP].

14. Keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o odklade
vykonateľnosti platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Martin sp. zn. 17Cb/74/2019-39 zo dňa
04.12.2019, zmenil tak, že návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia zamietol.

15. Napriek tomu, že odvolaciemu súdu je známa súdna prax, podľa ktorej pokiaľ súd nezistí

splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nevydáva o tom samostatné
(zamietavé) rozhodnutie (napr. NS SR sp. zn. 4Cdo/144/2019, NS SR sp. zn. 9Cdo/72/2020, NS SR sp.
zn. 9Cdo/222/2021), odvolací súd vychádzajúc z ústavného princípu právnej istoty zastáva názor, že
pokiaľ nie je výslovne v zákone ustanovené inak, o každom procesnom návrhu strany sporu je potrebné
(výslovne) rozhodnúť a nečinnosť s fikciou negatívneho rozhodnutia súdu považuje za uplatniteľnú len

v prípadoch, v ktorých zákonná úprava takýto postup priamo predpokladá, čo však nie je daný prípad.

16. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).