Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/167/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220204055
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7220204055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v spore žalobcu: ZOET.gallery s.r.o., sídlo:
Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 930 519, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: Vojčík & Partners, s.r.o., sídlo: Rázusova 13, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO:
36 866 563, proti žalovanému: bart.sk s.r.o., sídlo: Pollova 1206/54, 040 18 Košice, IČO: 36 593 966,
zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., sídlo: A. XXX/
XX, XXX XX A. - B. C. D., IČO: 47 240 482, o zaplatenie 31.180,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 35Cb/1/2020 – 480 zo dňa 11. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 35Cb/1/2020 – 480 zo dňa 11. mája 2022.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 35Cb/1/2020 – 480 zo dňa 11. mája
2022 (ďalej aj „rozsudok“) rozhodol tak, že žalobu zamieta (výrok I.) a žalovanému voči žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy

31.180,80 eur s príslušenstvom titulom vrátenia platieb zaplatených žalobcom na základe Rámcovej
zmluvy o dielo zo dňa 9.12.2014 po odstúpení od danej zmluvy zo strany žalobcu (zo dňa 2.5.2016).

3. Žalovaný uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, čo odôvodnil spôsobom
uvedeným v tomto odseku. Rámcová zmluva bola iba rámcom, na základe ktorého sa podľa objednávok
a ich akceptácie uzatvárali jednotlivé čiastkové, realizačné zmluvy o dielo. Konečným cieľom oboch
strán sporu bolo vybudovanie „ecommerce portálu“ pre žalobcu. Konečný cieľ nebol dosiahnutý, o

čom žalobca tvrdí, že to bolo spôsobené iba žalovaným, avšak k tomuto žalovaný namietal, že
žalobca si nikdy neobjednal celý rozsah diela, teda ani neobjednal všetky práce na celom „ecommerce
portáli,“ predpokladané v rámcovej analýze. K faktúram, ohľadom ktorých žalobca požadoval vrátiť ich
preplatenie žalovaný uviedol, že všetky práce uvedené v daných faktúrach (v zmluve označované ako
„Časti Diela“) žalovaný vyfakturoval žalobcovi až po tom, čo ich žalobca akceptoval. V tejto súvislosti
žalovaný dodal, že zmluvné strany sa praxou odchýlili od článku VII. ods. 1 zmluvy, kedy žalovaný
neodovzdával jednotlivé Časti Diela žalobcovi písomne (emailom), ale prostredníctvom svojho portálu

E., na ktorom postupne sprístupňoval jednotlivé Časti Diela, pričom žalobca si tu uvedené C. F. vyskúšal,
vyzval na odstránenie vád a po ich odstránení dielo akceptoval. Tiež dodal, že zmluvné strany sa
odchýliliajodobjednávaniaaprijímaniaobjednávoknazhotoveniejednotlivýchČastíDiela,keďzmluvné
strany nahradili e-mailovú komunikáciu (pôvodne podľa článku III. ods. 3 a 4 Zmluvy) objednávaníma prijímaním objednávok na internetovom portáli žalovaného www.klient.bart.sk.Až s veľkým časovým
odstupom, žalobca prišiel s tvrdením, že C. F. nie sú zhotovené riadne. V odstúpení od záväzkov
na vykonanie Častí Diela zo dňa 02.05.2016 žalobca prvýkrát uviedol výhradu, že mu neboli dodané

zdrojové kódy, pričom táto výhrada bola celkom v rozpore s doterajšou, takmer jeden a pol ročnou
praxou strán sporu, počas ktorej žalobca ani raz nereklamoval, že potrebuje tieto neúplné zdrojové kódy
k Častiam Diela. K žalobcom tvrdenému nedodávaniu zdrojových kódov a dokumentácie k zdrojovému
kódu uviedol, že táto dokumentácia preukázateľne bola pravidelne dodávaná, pričom poukázal na
viaceré e-maily žalovaného. Ak by aj súd dospel k záveru, že žalovaný sa mal dostať do omeškania,

v tom prípade nie je odstúpenie od zmluvy platné pre rozpor s § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka,
teda žalobca neoznámil odstúpenie od zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvedel o
ním tvrdenom podstatnom porušení zmluvy (t.j. tvrdené omeškanie žalovaného o viac ako 30 dní
oproti náhradnému termínu). Pokiaľ žalobca ním tvrdené právo na odstúpenie nevyužil bez zbytočného
odkladu, tak ho mohol následne použiť len tak, ako je to pri nepodstatnom porušení zmluvy. Zmluvné
strany sa nijako neodchýlili od § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ani nevylúčili jeho aplikáciu. Všetky

Časti Diela označené v žalobe boli už riadne odovzdané žalobcovi, ktorý ich akceptoval a uhradil za
ne odplatu. Žalovanému teda patrí celá táto suma, lebo zodpovedá rozsahu riadne vykonaných prác
na príslušných Častiach Diela a zároveň ide o sumu v rozsahu predpokladanej objednávkami. Žalobca
preukázateľnedisponujetýmitoČasťamiDielaapretojejehoodstúpenieodzmluvy(akbyhosúdposúdil
ako platné) relevantné iba pre tie jeho objednávky, ktoré by v čase odstúpenia od zmluvy ešte neboli

vybavené. Ide o prípad účinkov odstúpenia od zmluvy „ex nunc“ ktoré v obchodnoprávnych vzťahoch
platia do budúcna (nie do minulosti, nie od počiatku). Poukázal v tejto súvislosti na znenie článku XI.
ods. 2 zmluvy.

4. Žalobca nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, pričom uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy došlo po

opakovaných rokovaniach a márnych prísľuboch zo strany žalovaného na včasné dokončenie diela, keď
napríklad ešte na konci mesiaca marec 2016 žalovaný uznával omeškanie a sľuboval dokončenie diela.
Žalobca nemal žiadnu povinnosť dožadovať sa dodania zdrojových kódov. Dodanie zdrojových kódov
bolo v rámcovej zmluve jednoznačne definované ako povinnosť žalovaného. Žalobca ešte v marci 2016
požiadal žalovaného e-mailom o dodanie aktuálneho popisu API a akýchkoľvek ďalších dokumentov/

podkladov týkajúcich sa programátorských prác. Je zjavne preukázané, že žalovaný zdrojové kódy
častí Diela žalobcovi nedodal. K žalovaným predloženému podrobnému výpisu odpracovaných hodín
uviedol, že na jeho základe žalobca súhlasil s vystavením faktúry s dôverou, že práce boli vykonané a
po dokončení celého diela bude daná časť správne fungovať ako súčasť celku.

5. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zo dňa 24.9.2021 uviedol, že email zo dňa 31.3.2016 bol žalovaným
zaslaný v čase, kedy žalovaný už 3 mesiace vykonával práce nad rámec oficiálnych objednávok (teda aj
nad rámec tohto sporu, keďže predmetom tohto konania sú iba diela uvedené v 8 ks faktúr predložených
žalobcom v prílohe žaloby). V tom čase už žalovaný pracoval na tzv. redesign-e webstránky, čo sa
spomína aj v spornom e-maili. Všetky diela vymenované v odstúpení od zmluvy žalobcu, boli odovzdané

do konca roku 2015, čo je zrejmé z prehľadov – reportov prác, ktoré tvoria prílohu každej akceptácie
časti diela. Teda tie práce, ktoré si žalobca objednal, boli zo strany žalovaného aj riadne zhotovené.
Následne boli žalobcom akceptované, a potom za ne žalovaný vystavil faktúry a žalobca tieto faktúry
riadne uhradil. Tento stav platil ku koncu roku 2015. E-mail žalovaného odoslaný 31.3.2016 sa netýka
prác ukončených v decembri 2015, ale týka sa už prác na redesign-e. Pre predmet tohto konania sú

kľúčové tie časti diela, ktoré si žalobca objednal (rozpis častí diela uvedený v odstúpení od zmluvy zo
dňa 2.5.2016). Tieto objednané časti diela boli žalovaným zhotovené a boli odovzdané žalobcovi do
konca roku 31.12.2015 (dôkaz: 28 ks listín akceptácie Častí Diela uvedené v „Popise“ faktúry č. 150102,
150120, 150286, 150446, 150526, 150628, 150630 a 150668.). Ďalej dodal, že keď žalobca odstúpil
od zmluvy podaním zo dňa 2.5.2016, tak odstúpil od tých čiastkových plnení, ktoré mu boli odovzdané

ešte počas roku 2015. Poukázal na nemožnosť odstúpiť od zmluvy po dodatočnom splnení povinnosti
v zmysle § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca prvýkrát až v odstúpení od zmluvy uviedol, že
odstupuje z dôvodu, že mu žalovaný nedodal zdrojový kód k dielu. Žalobca tento zdrojový kód počas 1
roka a 4 mesiacov nikdy nežiadal, keďže sa zmenil spôsob objednávania a odovzdávania diela, tak sa
vôbec nerealizovalo ani odovzdávanie zdrojového kódu, ako pôvodne bolo medzi stranami dohodnuté

v čl. IV. ods. 4 Rámcovej zmluvy. Žalovaný tiež namietal, že žalobca nevyužil včas právo odstúpiť od
zmluvy, podľa § 345 ods. 1 a 3 Obch. zákonníka, bol oprávnený odstúpiť od zmluvy len spôsobom
ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, čo však nevykonal. Poukázal na čl. XI.
ods. 2 zmluvy, z ktorého podľa neho vyplýva, že ak by aj odstúpenie od zmluvy bolo platné, tak žalobcanemá nárok žiadať späť peňažné plnenie za tie práce, ktoré boli vykonané do momentu odstúpenia od
zmluvy. Žalovanému teda patrí celá táto suma, lebo zodpovedá rozsahu riadne vykonaných prác na
príslušných Častiach Diela a zároveň ide o sumu v rozsahu predpokladanej objednávkami.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k skutkovým a právnym záverom uvedeným v nasledovných odsekoch 7 až 14,
na základe ktorých žalobu ako neoprávnenú zamietol a žalobcu zaviazal na nahradenie trov konania
žalovaného.

7. Dňa 9.12.2014 uzavrel žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom Rámcovú zmluvu
o dielo, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa vyhotoviť pre objednávateľa dielo ,,ecommerce
portál“ podľa požiadaviek objednávateľa a podľa podmienok stanovených touto zmluvou a záväzok
objednávateľa prevziať vykonané dielo a zaplatiť za neho dohodnutú cenu diela podľa podmienok
stanovených touto zmluvou. Podľa čl. III. bod 2 Rámcovej zmluvy, dielo uvedené v bode 1 tohto článku

zmluvy sa malo vykonávať po častiach a jeho plánovaný rozsah a štruktúra diela je uvedená v Prílohe
č. 1 tejto zmluvy. Podľa čl. III. bod 3 Rámcovej zmluvy mal zhotoviteľ pre objednávateľa vykonávať
jednotlivé Časti Diela vždy na základe objednávky objednávateľa odoslanej na email: G.. Objednávka sa
považuje pre zhotoviteľa za záväznú, ak zhotoviteľ bez výhrad potvrdí prijatie Objednávky. Podľa čl. III.
bod 6. Rámcovej zmluvy, objednávateľ a zhotoviteľ sa dohodli, že konečným termínom odovzdania diela

je 31.12.2015. Podľa čl. IV. bod 4. Rámcovej zmluvy, zhotoviteľ je povinný odovzdať objednávateľovi
všetky veci, ktoré sa vzťahujú k odovzdanej časti diela a ktoré sú potrebné na jej užívanie, a to najmä
zdrojový kód a dokumentáciu k zdrojovému kódu a k príslušnej Časti Diela (najmä návod na obsluhu)
platné a aktuálne v čase ich odovzdania. Pri odovzdaní finálnej verzie diela po odstránení prípadných
vád a nedorobkov bude objednávateľovi odovzdaný aj finálny zdrojový kód a finálna dokumentácia

vzťahujúca sa na zdrojový kód a na dielo. Podľa čl. VI. bod 1. Rámcovej zmluvy mal objednávateľ zaplatiť
zhotoviteľovi za vykonané práce na základe faktúry, ktorú zhotoviteľ vystaví po akceptovaní odovzdanej
Časti Diela, pričom podkladom na vystavenie faktúry zo strany zhotoviteľa bude schválený výkaz prác a
písomný súhlas objednávateľa (emailom), že prevzatá Časť Diela je bez chýb a je dodaná v dohodnutej
forme. Splatnosť faktúry je 14 dní od jej doručenia objednávateľovi. Ak do 3 pracovných dní od uplynutia

skúšobnej prevádzky podľa tohto bodu objednávateľ nezašle zhotoviteľovi súhlas a prehlásenie podľa
druhej vety ani reklamáciu podľa tretej vety tohto bodu, odovzdaná Časť Diela sa uplynutím tretieho
pracovného dňa považuje za Časť Diela bez chýb a ako dodaná v dohodnutej forme. Podľa čl. XI. bod 1.
Rámcovej zmluvy, objednávateľ je oprávnený odstúpiť od jednotlivého záväzku zhotoviteľa na vykonanie
Časti Diela v nasledujúcich prípadoch: a/ ak je zhotoviteľ v omeškaní s vykonaním a odovzdaním Časti

Diela v náhradnom termíne o viac ako 30 kalendárnych dní, alebo b/ ak je zhotoviteľ v omeškaní s
odstránením vady alebo nedorobku Časti Diela alebo so splnením inej povinnosti zo zodpovednosti za
vady o viac ako 30 kalendárnych dní. Podľa čl. XI. bod 2 Rámcovej zmluvy, ak objednávateľ vykoná
právo podľa bodu 1, bez ďalšieho nastávajú účinky podľa článku IV. bodov 3 až 6 tejto zmluvy vo
vzťahu k výsledkom prác vykonaných zhotoviteľom na príslušnej Časti Diela do okamihu odstúpenia od

príslušného záväzku. Zhotoviteľovi patrí v takom prípade výlučne pomerná časť ceny za príslušnú Časť
Diela podľa článku V tejto zmluvy, zodpovedajúca rozsahu riadne vykonaných prác na príslušnej Časti
Diela, najviac však v rozsahu predpokladanej ceny stanovenej pre príslušnú Časť Diela objednávkou
objednávateľa. Podľa čl. XV. Rámcovej zmluvy, zmeny a dodatky tejto zmluvy musia byť vykonané
formou písomného dodatku k zmluve a musia byť podpísané oboma zmluvnými stranami.

8. Žalovaný počas plnenia Rámcovej zmluvy zhotovoval časti diela a vystavoval priebežne v období
od marca do decembra 2015 faktúry, ktoré žalobca uhradil v celkovej fakturovanej výške 31.180,80
eur. Mailom zo dňa 31.3.2016 oznámil konateľ žalovaného konateľovi žalobcu, že si je plne vedomý
omeškania s prácami a nedodržania pôvodného termínu, avšak ubezpečuje žalobcu, že prvoradým

záujmom žalovaného je dielo dokončiť a odovzdať ho v čo najkratšom možnom termíne. Následne
žalobca listom zo dňa 2.5.2016 odstúpil od záväzkov na vykonanie časti diela podľa čl. XI ods. 1.
písm. a/ Rámcovej zmluvy z dôvodu, že žalovaný dlhšie, ako 30 kalendárnych dní od zodpovedajúcich
náhradných termínov je v omeškaní s odovzdaním vyššie špecifikovaných častí diela, ako aj s
odovzdaním všetkých vecí, ktoré sa vzťahujú k príslušným častiam diela a ktoré sú potrebné na ich

užívanie, najmä zdrojových kódov, dokumentácie k zdrojovým kódom a dokumentácie k príslušným
častiam diela. Žalovaný na odstúpenie od zmluvy reagoval listom zo dňa 9.5.2016, v ktorom uviedol, že
toto odstúpenie od predmetných záväzkov neakceptuje a považuje ho v celom rozsahu za neplatné s
poukazom na viacero formálnych a obsahových nedostatkov odstúpenia s dôrazom na skutočnosť, žeak by aj skutočne došlo k omeškaniu žalovaného, tak zo strany žalobcu bolo právo na odstúpenie od
zmluvy resp. od jednotlivých záväzkov uplatnené oneskorene, nakoľko v zmysle ust. § 345 Obchodného
zákonníka je pri podstatnom porušení zmluvy možné uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy iba

bezodkladne po tom, čo sa druhá zmluvná strana o tomto porušení dozvedela. Uvedené však v
tomto prípade nie je splnené a preto má žalobca oprávnenie uplatňovať si len nároky vznikajúce pri
nepodstatnom porušení zmluvy.

9. Z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. konania 3Cob/113/2020-414 zo dňa 8.12.2021 v spore

žalobcuažalovaného,predmetomktoréhobolažalobaozaplateniesumy25.084,70eurztituluzmluvnej
pokuty vyplývajúcej z Rámcovej zmluvy, uzavretej stranami sporu dňa 9.12.2014 vyplýva, že odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú
sumu, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na tú skutočnosť, že napriek výslovnej dohode
strán sporu uvedenej v čl. XV. bod 2 Rámcovej zmluvy súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok
na zmluvnú pokutu v celej ním uplatnenej výške s poukazom na čl. IV. bod 4 Rámcovej zmluvy s

tým, že žalovaný pri odovzdaní časti diela žalobcovi neodovzdal zdrojové kódy a dokumentáciu k
zdrojovým kódom, pričom však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že iba objednávka prvej časti diela
bola vykonaná mailom zo dňa 10.12.2014 tak, ako to stanovuje Rámcová zmluva a následne počas
realizácie diela žalovaným dochádzalo k objednaniu, odovzdávaniu, skúšaniu, akceptácii jednotlivých
diel a následnej úhrade faktúr odlišným spôsobom oproti tomu, ako to bolo uvedené v Rámcovej zmluve.

Odvolací súd poukázal tiež nato, že žalovaný si riadne plnil povinnosti, časti diela zhotovil a odovzdal a
iba podľa tvrdenia žalobcu nedodal žalobcovi zdrojový kód.

10. V danom prípade nebolo sporné, a konštatuje to vo svojom rozhodnutí č.k. 3Cob/113/2020-414 i
Krajský súd v Košiciach, ktorý rozhodoval o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k.

33Cb/182/2016-311, že iba objednávka prvej časti diela bola vykonaná mailom zo dňa 10.12.2014
tak, ako to stanovuje Rámcová zmluva a následne počas realizácie diela žalovaným dochádzalo k
objednaniu, odovzdávaniu, skúšaniu, akceptácii jednotlivých diel a následnej úhrade faktúr odlišným
spôsobom oproti tomu, ako to bolo uvedené v Rámcovej zmluve. Vzhľadom na uvedené tak bolo
primárne posúdiť, či na zmluvný vzťah strán sporu je možné aplikovať zmluvné dojednania alebo

všeobecnú úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku.

11. Súd prvej inštancie poukázal na právnu úpravu právnych úkonov a ich výkladu podľa ustanovení §
34 až 42 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“). Zhrnul, že v zmysle ObZ

spoločná vôľa strán má prednosť pred písaným alebo inak vyjadreným prejavom. Celkovo možno
konštatovať, že sa tu akcentuje subjektívne kritérium (úmysel konajúcej strany), ktoré je zmiernené
požiadavkou, že tento úmysel je strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Poukázal aj na zásadu ochrany dobrej viery (dobromyseľnosti), s čím súvisí aj potreba vychádzať a
priori z predpokladu, že právne úkony sú platné. Preferovanie výkladu, že právny úkon je platný, pred

výkladom, že právny úkon je neplatný, za predpokladu, že oba výklady sú možné, akceptuje aj súdna
prax. S ohľadom na ustanovenie § 266 ods. 2 ObZ uviedol, že ObZ vychádza z kombinácie a vyváženosti
subjektívnej a objektívnej metódy interpretácie prejavu vôle. Poukázal na osobitné interpretačné pravidlo
uvedené v § 266 ods. 3 ObZ a o snahu prihliadať pri výklade prejavu vôle na také skutočnosti, ktoré
môžu čo najpresnejšie rozšifrovať úmysel strán pri robení právneho úkonu, pričom v zmysle uvedeného

zákon výslovne akcentuje tri skutočnosti: rokovania o uzavretí zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou
zaviedli, následné správanie strán. Pri právnom posúdení sporného právneho úkonu (Rámcová zmluva),
vychádzal súd najmä z vyššie vymedzených zásad viažucich sa na ustanovenie § 266 ods. 1 a 3 ObZ
pri danom skutkovom stave a premise, že spoločná vôľa strán má prednosť pred písaným alebo inak
vyjadreným prejavom a dospel k záveru, že je nutné vychádzať zo všeobecných ustanovení ObZ. K

tomuto záveru viedla súd i tá skutočnosť, že jednotlivé zmluvné dojednania boli na seba navzájom
nadväzujúce a závislé, avšak pri nezachovaní postupu vykonávania diela vymedzeného v čl. III zmluvy,
nemohli nastať dôsledky a vzniknúť práva a povinnosti tak, ako boli vyšpecifikované v ďalších častiach
zmluvy. Možné nebolo posudzovanie zmluvného vzťahu ani čiastočne podľa zmluvy, nakoľko okrem
uvedeného to potom viedlo k tomu, že strany sporu argumentovali bez zachovania kontextu zmluvy len

tými článkami, ktoré boli pre ne výhodné.

12. Pri posudzovaní otázky, či žalobca oprávnene odstúpil od predmetnej zmluvy listom zo dňa
2.5.2016, vychádzal súd zo záveru, ktorý prijal už i Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutísp.zn. 3Cob/113/2020, že žalovaný si riadne plnil povinnosti, časti diela zhotovil a odovzdal, avšak
nedodalžalobcovizdrojovýkód.Skutočnosť,ženedodaniezdrojovéhokódu(čiastočného),nespôsobuje
v konečnom dôsledku to, ako keby nebola dodaná ani časť diela, vyplýva aj z obsahu výpovede

samotného konateľa žalobcu, ktorý na pojednávaní konanom dňa 5.5.2021 uviedol, že zo zmluvy bolo
síce zrejmé i to, že žalovaný má dodávať žalobcovi aj zdrojové kódy, avšak pre žalobcu bol podstatný
v zásade len celý výsledok práce žalovaného a to realizácia internetového obchodu, keďže jednotlivé
čiastkové realizácie diela nebolo možné žiadnym spôsobom využiť a boli len fázami, na základe ktorých
celé dielo žalovaný realizoval. O uvedenom svedčí i to, že hoci predmetné faktúry boli vystavené

žalovaným a uhradené žalobcom bez ďalšieho v priebehu marca až decembra 2015, konateľ žalobcu
vyzval žalovaného na dodanie kódov až mailom dňa 16.3.2016. Aj z tejto skutočnosti vyplýva, že žalobca
bol uzrozumený s tým, že písomné zmluvné dojednania boli následne nahradené zhodnou vôľou strán
nanovo koncipovať ich zmluvný vzťah. Vychádzajúc z uvedeného tak mal súd za to, že žalovaný naplnil
dohodnutý predmet zmluvy o dielo, časti diela riadne zhotovil a žalobcovi odovzdal s tým, že nedodanie
čiastkových zdrojových kódov nespôsobovalo dôsledok, ktorý by viedol k záveru, že nebola dodaná ani

časť diela. V kontexte týchto skutočností tak súd nepovažoval odstúpenie žalobcu od Rámcovej zmluvy
a teda ani žalobu za dôvodnú.

13. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení: § 536 ods. 1 až 3, § 537
ods. 1 a 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1 a 2, § 562 ods. 1 a 2 písm. a), b), § 345 ods. 1, §

346 ods. 1, § 350 ods. 1 a 2, § 351 ods. 1 a 2, § 266 ods. 1 až 3 ObZ.

14. Výrok o náhrade trov konania súd, citujúc § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 a 2 CSP, odôvodnil tak, že
nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Žalobca doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku v celom
rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Svoje odvolanie odôvodnil spôsobom uvedeným v odsekoch 15.1 až 15.4.

15.1. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za absolútne nedostatočne odôvodnený a zmätočný. Súd sa v rozsudku obmedzil na rekapituláciu
vykonaného dokazovania na prvých piatich stranách, ďalej poukázal veľmi stručne na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/113/2020-414, ktorým v konaní medzi tými istými účastníkmi
o zaplatenie zmluvnej pokuty Krajský súd v Košiciach zrušil prvoinštančný rozsudok a vec vrátil na

ďalšie (ešte prebiehajúce) konanie a následne rozsudok obsahuje niekoľko strán všeobecných výkladov
o prejave vôle a jej interpretácii, až kým na strane 9 jednou vetou a na strane 10 niekoľkými vetami
zhrňuje prvoinštančný súd prekvapujúco svoje nedostatočne odôvodené úvahy do zamietavého výroku
o žalobe. V odôvodnení sa vôbec nevysporiadal s otázkami, akými je napríklad aplikácia rámcovej
zmluvy na vzťah sporových strán, nevyhodnotil dôkazy individuálne a vo vzájomnej súvislosti, nevyriešil

rozpory tvrdení svedkov na pojednávaní a listinné dôkazy a ich skoršie prejavy počas trvania zmluvného
vzťahu medzi sporovými stranami. Nijako súd nehodnotil, že žalovaný uznával a rešpektoval všetky
sankcie v zmysle textu rámcovej zmluvy (napr. e-mail zo dňa 31.3.2016), nijako sa nevysporiadal so
skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu, že aj keby sme pripustili, že sa sporové strany odklonili
od ustanovení rámcovej zmluvy (napríklad pri spôsobe zadávania objednávok), urobili tak slobodne,

vážne, určito a zrozumiteľne a že nebolo dôvodu vôbec uvažovať o tom, že vznikol medzi sporovými
stranami popri rámcovej zmluve iný zmluvný vzťah. Rovnako sa súd nevysporiadal s argumentáciou
žalobcu, ktorou tento hodnotil výsluchy svedkov a poukázal na možnosť odkloniť sa od rámcovej zmluvy
aj inou ako písomnou formou. Súd neuviedol, na ktoré dôkazy neprihliadol, na ktoré prihliadol a ako ich
hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Z odôvodnenia nie je vôbec jasné, ako a prečo dospel

k čiastkovému názoru, že nedodanie čiastkových zdrojových kódov nespôsobovalo dôsledok, ktorý by
viedol k záveru, že nebola dodaná časť diela.

15.2. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP uviedol, že sa mu javí, že súd si
odvodil akúsi právnu argumentáciu z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3CoB/113/2020-414,

keď z neho cituje, avšak prvoinštančný súd ďalej svoje úvahy, ako aplikoval názory prezentované
v tomto rozhodnutí, zrozumiteľne nerozvádza. Na strane 6 rozsudku prvoinštančný súd hovorí, že v
nadväznosti na ním citované rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach je treba posúdiť, či na zmluvný
vzťah strán sporu je možné aplikovať zmluvné dojednania alebo všeobecnú právnu úpravu. Potomv rozsudku nasleduje siahodlhá citácia ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov o vôli
a jej interpretácii. Žalobca považuje aplikáciu týchto noriem ak nie za nesprávnu, tak prinajmenšom
len za subsidiárnu. Medzi stranami predsa nebolo sporné, že uzavreli rámcovú zmluvu písomne a

ani to, že následne si dohodli realizáciu niektorých postupov, len neuzavreli žiadny písomný dodatok
k rámcovej zmluve. Ak potom prvoinštančný súd na strane 10 rozsudku ako svoj „záver“ k právnej
aplikácii noriem uvádza, že žalobca bol uzrozumený s tým, že písomné zmluvné dojednania boli
následne nahradené zhodnou vôľou strán nanovo koncipovať zmluvný vzťah strán, žalobca uvádza, že
na toto „zistenie“ neaplikoval prvoinštančný súd žiadnu právnu normu a toto tvrdenie nemá ani oporu

vo vykonanom dokazovaní. Strany nikdy neprejavili slobodnú, vážnu a zrozumiteľnú vôľu uzatvárať
popri písomnej rámcovej zmluve iný vzťah, len si inou ako písomnou formou tento vzťah upravili.
Prvoinštančný súd pritom navyše úplne odignoroval pri posúdení otázky aplikácie rámcovej zmluvy
a aplikácii právnych noriem a judikatúry argumentáciu žalobcu (podanie zo dňa 10.03.2022), podľa
ktoréhoajústnedojedanieozmeneobsahupísomneuzavretejzmluvy,ktoráobsahujevýhraduopotrebe
písomných dodatkov, nie je samo o sebe neplatné, keďže strany nemôžu byť viazané obmedzením,

ktoré na seba prevzali vlastnou dohodou, ak sa spoločne zhodnú na tom, že obmedzením viazané nie
sú. To je podstata súkromnej zmluvnej autonómie. Ak pripustíme, že zmena zmluvy, ktorá obsahuje
výhradu písomných dodatkov, je porušením zmluvy, ale strany toto „porušenie“ akceptujú, ide o novú
platnú vôľu zmluvných strán. Poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 1264/11,
podľa ktorého „písemně uzavřenou smlouvu se sjednanou výhradou změn v písemné podobě lze změnit

i jinou formou (např. ústně učiněnými právními úkony), není-li včas namítána jejich relativní neplatnost;
tento závěr se netýká smluv, u nichž písemnou formu stanoví zákon." Relatívnu neplatnosť včas žiadna
strana nenamietala a toto právo je premlčané.

15.3. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP uviedol, že strany v tomto konaní,

ani v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty medzi tými istými stranami, v ktorom doposiaľ právoplatne
nebolo rozhodnuté, neargumentovali, že rámcová zmluva nebola riadne uzatvorená, a ani nepopierali
zavedenie istej praxe medzi sebou. Až keď už spomínaný Krajský súd v Košiciach v konaní o zaplatenie
zmluvnej pokuty poukázal na určité skutočnosti a síce na potrebu meniť rámcovú zmluvu písomnou
formou, začal sa žalovaný špekulatívne brániť argumentáciou o neaplikovateľnosti rámcovej zmluvy na

vzťah sporových strán. Prvoinštančný súd sa k tomuto v rozsudku, hoci to bolo žalobcom namietané,
nijako nevyjadril. Konateľ žalovaného sa celý čas riadil obsahom rámcovej zmluvy, inak by predsa
logicky nevedel žalovaný, čo má pre žalobcu vykonávať, žalobca by nevedel, čo má objednávať a
dokedy má byť dielo alebo jeho časti hotové. Rovnako štatutár žalovaného potvrdil, že sa riadil a
rešpektoval dojednania rámcovej zmluvy o sankciách (e-mail zo dňa 31.03.2016), pričom je jasné,

že jednou zo sankcií bola aj možnosť odstúpenia od rámcovej zmluvy pre nedodanie zdrojových
kódov. Prvoinštančný súd len neurčito a nezrozumiteľne uzavrel na strane 9 rozsudku jednou vetou,
že nemohli nastať dôsledky a vzniknúť práva a povinnosti z rámcovej zmluvy, lebo spoločná vôľa má
prednosť pred písaným alebo inak vyjadreným prejavom. Uvedené je v totálnom rozpore s vykonaným
dokazovaním. Rovnako je v príkrom rozpore so skutočnosťou záver prvoinštančného súdu na s. 10

rozsudku, podľa ktorého nedodanie zdrojových kódov nespôsobovalo dôsledok, ktorý by viedol k záveru,
že nebola dodaná časť diela. Súd pre nepochopenie skutkového stavu nesprávne interpretoval výpoveď
konateľa žalobcu na pojednávaní zo dňa 5.5.2021, v rámci ktorej menovaný uviedol, že pre neho
bolo podstatné dielo ako celok. Súd ale zjavne nevzal do úvahy, že zdrojový kód je základnou a
jednou z dvoch foriem vyjadrenia počítačového programu (čo samo o sebe vyplýva zo zákonného

vymedzenia počítačového programu podľa Autorského zákona) a je podstatný pre objednávateľa vždy,
ak ho má od zhotoviteľa dostať. V prípade zdrojového kódu ide o podstatnú (imanentnú) zložku, resp.
súčasť počítačových programov, pod ktoré možno celkom nepochybne podradiť aj dielo. Zdrojový kód
predstavuje základnú a typickú formu vyjadrenia pre počítačový program. Zmluvné strany pravidelne v
zmluvách o zhotovenie diela (počítačového programu) vkladajú do ich obsahu práve aj ustanovenia o

povinnosti odovzdania zdrojového kódu, pretože práve ten je najpodstatnejším výsledkom tvorivej práce
zhotoviteľa počítačového programu. Len s prístupom ku zdrojového kódu môže objednávateľ s dielom
slobodne disponovať, t. j. predovšetkým ho ďalej sám vyvíjať, doplňovať a upravovať, prípadne poveriť
týmito činnosťami subjekt iný, než pôvodného zhotoviteľa. Práve v prípade dlhodobého zhotovovania
diela (počítačového programu) má podstatný význam nadobúdať aj zdrojový kód, hoci nie je úplný

dokončený pre všetky časti diela, a to presne pre taký prípad, ktorý nastal medzi sporovými stranami,
teda pre prípad, kedy zjavne nie je zhotoviteľ schopný dielo dokončiť. V čase predčasného ukončenia
zmluvného vzťahu, bez dokončenia diela (počítačového programu) potom nedisponuje objednávateľ so
zdrojovým kódom, ktorý by mohol, ak by ho mal, poskytnúť na dokončenie a úpravu inému zhotoviteľovi.V čase pred odstúpením od rámcovej zmluvy dostal žalovaný žalobcu do situácie, kedy žalobca nemohol
vykonávať zamýšľanú podnikateľskú činnosť, pre výkon ktorej bolo určené dielo, stratil konkurenčnú
výhodu na trhu, minul peňažné prostriedky na dielo, ktoré nevedel použiť a bez zdrojových kódov ho

ani nevedel dať prípadne dokončiť inému zhotoviteľovi. Celková investícia sa z dôvodov na strane
žalovaného stala pre žalobcu zmarenou. Preto je záver prvoinštančného súdu na strane 10 o tom,
že nedodanie zdrojových kódov nespôsobovalo následok, že nebola dodaná časť diela, nesprávny
a nevychádza z vykonaného dokazovania, ani znenia rámcovej zmluvy alebo akýchkoľvek dohôd
strán. Medzi stranami nebolo sporné, že zdrojové kódy žalovaný nedodal žalobcovi, čo bol dôvod

na odstúpenie od čiastočných plnení, keď bolo žalobcovi jasné, že žalovaný dielo nikdy nedokončí
a že nemá zdrojové kódy. Tiež je potom nepravdivé a nepochopiteľné, ako tvrdí súd na strane 10
rozsudku, že v tejto súvislosti bol žalobca uzrozumený s tým, že písomné zmluvné dojednania boli
následne nahradené zhodnou vôľou strán nanovo koncipovať zmluvný vzťah strán. Toto nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, okrem toho súd odignoroval judikatúru a argumentáciu žalobcu z vyjadrenia
zo dňa 10.03.2022.

15.4. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že v konaní medzi tými istými sporovými stranami,
kde Krajský súd v Košiciach vo veci o zaplatenie zmluvnej pokuty vrátil vec prvoinštančnému súdu,
prebieha aktuálne ďalšie dokazovanie. Ak sa v napadnutom rozsudku súd opiera o závery a usmernenia
Krajského súdu v Košiciach určené pre prvoinštančný súd v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty,

je podstatné, že na ostatnom pojednávaní konanom na prvom stupni vo veci zmluvnej pokuty dňa
24.5.2022 vyšli najavo skutočnosti, z ktorých sa javí, že v otázke zadávania objednávok podľa rámcovej
zmluvy sa strany odklonili od rámcovej zmluvy obchodnou praxou len zdanlivo. Na tomto pojednávaní
bola predmetom dokazovania práve aj otázka zadávania objednávok. V konaní o zaplatenie zmluvnej
pokuty bola uložená žalovanému súdom povinnosť, aby doložil v konaní e-mailové správy, ktoré

mu jeho interný systém zaslal (tzv. notifikačná správa) o tom, že žalobca zadal (rozumej zaslal na
email G.)objednávku cez interný systém žalovaného. Uvedené je podstatné pre odbúranie prípadného
extrémneho formalizmu pri výklade zmien rámcovej zmluvy alebo odklonenia sa od nej inak, ako
písomnou formou. Ak to, že namiesto e-mailovej správy z e-mailového programu poslal žalobca
žalovanému objednávku cez jeho interný systém (stránku), má znamenať takú zmenu rámcovej zmluvy,

následkom ktorej sa zvyšok zmluvy už nebude aplikovať na vzťah sporových strán, dostávame sa do
absurdnej situácie, ktorá popiera právnu istotu sporových strán. Preto navrhuje, aby súd pripojil spis
33Cb/182/2016 Okresného súdu Košice II a vyhodnotil obsah v súvislostiach uvedených pri rozhodovaní
o tomto odvolaní.

16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že žalobca zavádza odvolací súd keď v bodoch 8. a 10.
svojho odvolania, prezentuje skutkový stav jednostranne a neobjektívne. Konkrétne ohľadom žalobcom
tvrdeného uznania omeškania, ktoré žalovaný v podaniach objasňoval súdu a vyjadril sa k tomu aj
konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 25.08.2021 nasledovne: „Rovnako je pravda, že ja som mail z
31.3.2016 napísal ako odpoveď žalobcovi a informáciu o navrhovanom postupe kde som uvádzal aj tú

skutočnosť, že žalovaný si je vedomý tej skutočnosti, že je v omeškaní, avšak jednalo sa podľa môjho
názoru len o omeškanie s pár dňami s tým, že dielo nebolo odovzdané tak, ako bolo dohodnuté do
31.12.2015 z toho dôvodu, že žalobca meškal s objednávkami jednotlivých častí diela.“ Z uvedeného
je zrejmé, že konateľ žalovaného nikdy (ani v e-maili zo dňa 31.3.2016) neuznával omeškanie s tými
časťami diela v takom rozsahu, ako to tvrdí žalobca. Tieto skutočnosti sú pritom zrejmé aj priamo z textu

sporného e-mailu zo dňa 31.3.2016, kde konateľ žalovaného uvádza: „ ... Samozrejme som si vedomý
sankcií v zmysle uzavretej zmluvy. A prímam ich v plnom rozsahu. Navyše ponúkam realizáciu celého
redesignu na náš účet. Nemôžem však akceptovať Váš návrh sankcií. V tom znení ako ste ho predstavil
je neprijateľný. Skúste prosím zvážiť náš návrh. ... “.

16.1. Podľa žalovaného kľúčovou skutočnosťou pre toto konanie je to, že ani v tom čase, 3 mesiace
po termíne na odovzdanie diela, žalobca nežiadal od žalovaného zdrojové kódy. Ani v tom čase sa na
rokovaniach, ani v e-mailovej komunikácii neriešilo to, čo sa neúspešne snaží preukázať žalobca, že
údajne malo byť problémom a závažným porušením povinností, že mu žalovaný nedodával priebežne
zdrojovékódy.Tak,akosprávneustálilskutkovýstavsúdprvejinštancie,počascelejspoluprácetrvajúcej

od decembra 2014 do mája 2016, žalobca nikdy nevyzýval žalovaného na dodanie zdrojových kódov.
Rovnako žalobca nikdy nereklamoval, že mu tieto zdrojové kódy nie sú priebežne dodávané. Naopak,
žalobca postupne preberal a kontroloval časti diela a uhrádzal za nich odplatu. Až následne žalobca po
jeden a pol roka trvajúcej spolupráci, prekvapivo odstúpil od čiastkových záväzkov na vykonanie častídiela listom zo dňa 2.5.2016. Toto je nielen v rozpore s celou dovtedajšou praxou zmluvných strán, ale
najmä sa jedná o neplatné odstúpenie, pretože bolo realizované v rozpore s ustanovaním § 345 OBZ.
Žalobca totiž dlhodobo objednával časti diela, uhrádzal za ne odplatu, a potom keď mu to vyhovovalo,

tak poukázal na jeden formálny nedostatok (teda na to, že mu neboli priebežne odovzdávané zdrojové
kódy), a tento nedostatok uviedol ako podstatné porušenie zmluvy, pre ktoré od zmluvy odstúpil. Z textu
faktúr priložených žalobcom k podanej žalobe a tiež z výpisu z bankového účtu žalovaného je zrejmé, že
úhrady jednotlivých faktúr boli zo strany žalobcu realizované v čase od 15.01.2015 do 22.12.2015. Teda
už v uvedenom období žalobca o ním tvrdenom porušení zmluvy vedel. Preto je potom odstúpenie od

zmluvy zo dňa 2.5.2016, vykonané s enormným časovým odstupom a nemôže sa jednať o konanie bez
zbytočnéhoodkladu.StranysporusasvojoupraxoupreukázateľneodchýliliodRámcovejzmluvyodielo,
keď od začiatku spolupráce boli jednotlivé časti ináč objednávané, ináč dodávané, ináč boli testované
a reklamované a od začiatku spolupráce sa nevykonávalo žiadne dodávanie čiastkového zdrojového
kódu.Totovšetkostranysporu1apolrokaakceptovali,plnili.Zmluvnéstranyodzačiatkuzačalipoužívať
odlišný systém objednávania, začali používať osobitný systém Mantis na odstraňovanie nedostatkov,

teda na vybavovanie reklamácií, a najmä od začiatku sa obe strany sporu odchýlili nielen od spôsobu
odovzdávania diela, ale aj od toho čo všetko má byť s dielom dodané, nakoľko od začiatku sa nedodával
priebežný (čiastkový) zdrojový kód k dielu.

16.2. Za logicky správny považuje žalovaný záver súdu prvej inštancie, že sa zmluvné strany natoľko

odchýlili od ich pôvodnej vôle vyjadrenej v Rámcovej zmluve zo dňa 9.12.2014, že v zmysle ustanovenia
§ 266 ods. 1 a 3 OBZ, konajúci súd prvej inštancie uprednostnil pri výklade vôle strán práve túto
prax zavedenú medzi stranami sporu a ich skutočný, prejavený úmysel. Teda ako to je vysvetlené aj v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nakoľko sa jedná o obchodnoprávny vzťah, tak súd prvej inštancie
pri výklade obsahu dojednanímedzi stranamisporu uprednostnil význam vôle pred jazykovým prejavom.

Nesúhlasí s názorom odvolateľa, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

16.3. K argumentácii žalobcu v bodoch 33. až 43. odvolania, kde poukazuje na jeden osamotený
e-mail zo dňa 31.3.2016, v ktorom žalovaný spomína zmluvu sa žalovaný vyjadril nasledovne:
Tento e-mail je celkom zjavne nepodstatný oproti praxi strán sporu vykonávanej medzi nimi počas

jeden a pol ročnej spolupráce. V rámci tejto spolupráce je prejavená skutočná vôľa strán sporu,
ktorá sa pritom už od začiatku ich spolupráce odchýlila od spôsobu objednávania častí diela, ich
zhotovovaniaaodovzdávania,kontrolovania,odsúhlasovaniaanáslednejfakturácie.Súdprvejinštancie
v posudzovanie veci správne a logicky dospel ku skutkovým zisteniam, podľa ktorých sa zmluvné
strany od začiatku ich spolupráce vôbec neriadili podpísanou Rámcovou zmluvou o dielo a však úkony

realizovali na základe ich ústnych dojednaní. To samo o sebe neznamená, že by bola Rámcová zmluva
o dielo neplatná, alebo že by bola zanikla. Avšak táto zmluva sa nebude aplikovať na tie vzťahy,
ktoré strany sporu medzi sebou založili pri realizovaní diela. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že sa pritom vôbec neriadili postupnosťou krokov a ustanovení Rámcovej zmluvy, ako sú podrobne
špecifikované na strane 2 a 3 napadnutého rozsudku. Dodatočná argumentácia odvolateľa, aké boli

pre neho údajne dôležité aj čiastkové zdrojové kódy, je v rozpore s výpoveďou konateľa žalobcu na
pojednávaní dňa 05.05.2021 („pre žalobcu bol v zásade podstatný celý výsledok práce žalovaného
realizácia internetového obchodu, keďže jednotlivé čiastkové realizácie diela nebolo možné žiadnym
spôsobom využiť, či zhmotniť a boli len fázami, na základe ktorých celé dielo žalovaný realizoval“).
Tvrdenie odvolateľa, že si zdrojový kód nestiahol a že ho údajne dodnes nemá, dokazuje tvrdenia

žalovaného, že žalobca nikdy zdrojový kód nepožadoval, nepotreboval ho, ani ho nikdy nežiadal.
Záver súdu prvej inštancie, že „konateľ žalobcu vyzval žalovaného na dodanie kódov až mailom dňa
16.3.2016,“ nie je správny, pretože v tejto komunikácii sa neuvádza nič o zdrojových kódoch, ktoré
si mal žalobca údajne v tejto komunikácii žiadať. K novotám uviedol, že uvedená argumentácia je
irelevantná, nakoľko žalobca sa ňou snaží poukázať na to, že údajne spôsob objednávania sa zmenil iba

čiastočne. Avšak žalobca opomína tú skutočnosť, že na strane 2 a 3 napadnutého rozsudku sú citované
ďalšie ustanovenia rámcovej zmluvy o dielo, od ktorých sa strany svojou dlhodobou praxou odchýlili.
S uvedenou skutkovou otázkou sa súd dostatočne vysporiadal (posledný odsek na s. 8 napadnutého
rozsudku a na s. 9). Neobstojí ani nová argumentácia žalobcu, prezentovaná v súdnom konaní vedenom
Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 33Cb/182/2016, že údajne si strany sporu zmenili iba jednu

formálnučasťobjednávania,aležeostatokichprávnehovzťahusamalúdajneriadiťRámcovouzmluvou
o dielo.17. Odvolateľ ku stanovisku žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o argumentáciu k nedodaniu zdrojových
kódov zo strany žalovaného, odkazuje na svoje skoršie podania (najmä na písomné vyjadrenia z
15.06.2021 a 10.03.2022). Je nesporné, že strany mali uzatvorenú Rámcovú zmluvu na dodanie diela.

Je nesporné a v konaní preukázané a potvrdené svedeckými výpoveďami a dôkazmi, že žalovaný mal,
okrem iného, zmluvnú povinnosť dodať žalobcovi zdrojové kódy a iné podklady k zhotovovanému dielu a
jeho častiam a že tieto nikdy nedodal. Pokiaľ ide o zmenu obsahu Rámcovej zmluvy inak ako písomnými
dodatkami, trvá na svojej argumentácii z písomného podania z 10.03.2022 a na argumentácii v odvolaní,
podľa ktorej aj ústne dojednanie o zmene obsahu písomne uzavretej zmluvy, ktorá obsahuje výhradu

o potrebe písomných dodatkov, nie je samo o sebe neplatné. V ďalšom odvolateľ poukázal na už skôr
uvádzané tvrdenia.

18. Žalovaný sa k vyjadreniu odvolateľa (odsek 17) vyjadril a zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia.
K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie sa údajne nijako nevysporiadal s jeho argumentáciou, že
zmena zmluvy je možná aj ústnou dohodou, a to aj v prípade, ak si zmluvné strany v písomnej zmluve

dojednali ako povinný, predpísaný spôsob zmeny písomnú formu uviedol, že z obsahu rozsudku je
zrejmý pravý opak. Súd prvej inštancie totiž akceptoval a uprednostnil skutočne realizovanú vôľu strán,
teda uprednostnil ústne dohody sporových strán pred tým, čo bolo písomne dojednané v Rámcovej
zmluve.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.
Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

20. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. S ohľadom na nižšie
uvedené odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody naplnené nie sú.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolacie dôvody tvrdené odvolateľom
v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu, odvolací súd navyše uvádza:

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu

zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie

strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaníuspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a

právneotázkysúvisiacespredmetomsporu.Popreskúmaníodvolaniazpohľaduexistencieodvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP dospel odvolací súd, k záveru, že tento odvolací dôvod nie je
naplnený (bližšie odôvodnenie v odseku 34).

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

26. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením

veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach
a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,

ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

27. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie uvažoval správne, ak konštatoval, že je v konaní
potrebné posúdiť, či na zmluvný vzťah strán sporu je možné aplikovať zmluvné dojednania (mysliac

dojednania v Rámcovej zmluve), alebo všeobecnú úpravu v ObZ. Možno zhrnúť, že súd prvej inštancie
správne dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi stranami (bez pochýb obchodnoprávny) po tom,
ako sa zmluvné strany svojou praxou odchýlili od ustanovení písomnej rámcovej zmluvy, nie je
možné posudzovať rigorózne podľa písomnej rámcovej zmluvy (nakoľko by strany argumentovali bez
zachovania kontextu zmluvy len článkami, ktoré sú pre ne výhodné). Uvedené právne vzťahy založené

medzi stranami sporu po odchýlení sa od ustanovení písomnej rámcovej zmluvy je potrebné podľa
súdu prvej inštancie podriadiť pod úpravu ustanovení ObZ o zmluve o dielo (citujúc pritom dotknuté
relevantné ustanovenia ObZ), zohľadňujúc spoločnú vôľu zmluvných strán (vychádzajúc z výkladových
pravidiel uvedených v § 266 ods. 3 ObZ). Nemožno súhlasiť s odvolateľom, že súd prvej inštancie sa
v napadnutom rozsudku nevysporiadal s otázkou aplikácie rámcovej zmluvy na vzťah sporových strán.

Uvedené súd prvej inštancie vyjadril aj tým, že žalobca bol uzrozumený s tým, že písomné zmluvné
dojednania boli následne čiastočne nahradené zhodnou vôľou strán nanovo koncipovať ich zmluvný
vzťah. S uvedeným tvrdením sa plne stotožňuje aj odvolací súd, nakoľko v konaní nebolo pochýb o tom,
že žalobca realizoval objednávky častí diela nie v zmysle znenia písomnej rámcovej zmluvy (odoslaním
na email uvedený v čl. III. bod 3), ale v zmysle iných zmluvných dojednaní (ktoré boli dohodnuté

zmluvnými stranami ústnou formou).

28. Je potrebné podotknúť, že písomná rámcová zmluva obsahovala ustanovenie o tom, že zmeny
a dodatky zmluvy je možné vykonať len formou písomných dodatkov k zmluve (na uvedené ustanovenie
zmluvy poukázal aj súd prvej inštancie na s. 3 rozsudku). Ako následok skutočnosti, že zmluvné

strany uvedené nerešpektovali (a zmeny zmluvy v určitých otázkach dojednali len ústnou formou),
pritom súd prvej inštancie nekonštatoval, že uvedené má za následok neplatnosť zmluvy. Správne súd
prvej inštancie poukázal na preferovanie výkladu platnosti právnych úkonov. Uvedené potvrdzuje aj
odvolací súd, t.j. táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť dojednaní, ktoré zmluvné strany prijali inounež písomnou formou a nemá za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.
K stanovisku žalobcu, že príslušnú Rámcovú zmluvu nebolo možné zmeniť ústnou formou a na
potvrdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie v tom zmysle, že ohľadom objednávania a dodávky

prostredníctvom e-mailu došlo k zmene (po ústnej dohode webovou stránkou), odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka táto ústna dohoda je iba relatívne neplatným
právnym úkonom, ktorý je potrebné považovať za platný, kým sa dotknutá osoba neplatnosti príslušným
spôsobom nedovolá.

29. Za nedôvodné považuje odvolací súd, ak odvolateľ na jednej strane namieta voči konštatovaniu
súdu prvej inštancie, že „.... písomné zmluvné dojednania boli následne nahradené zhodnou vôľou
strán nanovo koncipovať zmluvný vzťah strán“, pritom svoj výklad ozrejmuje v bode 29. odvolania
konštatovaním (obdobným ako uviedol súd prvej inštancie), že „ide o novú platnú vôľu zmluvných strán“.
Súd prvej inštancie pritom nikde v napadnutom rozsudku neuviedol, že zmluvné strany mali záujem
uzatvárať iný vzťah „popri“ rámcovej zmluve, ako uviedol odvolateľ v bode 28. odvolania. Niet pochýb

o tom, že aj keď strany sporu po uzatvorení písomnej rámcovej zmluvy o dielo zmenili v niektorých
ohľadoch svoju zmluvnú prax, naďalej v mnohých otázkach vychádzali z pôvodného znenia rámcovej
zmluvy.

30. K tvrdeniam odvolateľa v bode 34. odvolania, že sa žalovaný začal špekulatívne brániť

argumentáciou o neaplikovateľnosti rámcovej zmluvy na vzťah sporových strán až po rozhodnutí
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/113/2020 v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty, odvolací súd
uvádza, že žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu (zo dňa 29.7.2020) poukazoval na to, že
zmluvné strany sa odchýlili od rámcovej zmluvy. Citované rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach je
pritom zo dňa 8.12.2021. Uvedený argument odvolateľa preto odvolací súd nepovažoval za správny.

31. Odvolací súd má za to, že záver súdu prvej inštancie na s. 10. rozsudku (zaoberajúc sa záverom
odôvodnenia rozsudku tým, či žalobca oprávnene odstúpil od rámcovej zmluvy), že „.... zo zmluvy bolo
síce zrejmé i to, že žalovaný má dodávať žalobcovi aj zdrojové kódy, avšak pre žalobcu bol podstatný
v zásade len celý výsledok práce žalovaného ..... . O uvedenom svedčí i to, že hoci predmetné faktúry

boli vystavené žalovaným a uhradené žalobcom bez ďalšieho v priebehu marca až decembra 2015,
konateľ žalobcu vyzval žalovaného na dodanie kódov až mailom dňa 16.3.2016. Aj z tejto skutočnosti
vyplýva, že žalobca bol uzrozumený s tým, že písomné zmluvné dojednania boli následne nahradené
zhodnou vôľou strán nanovo koncipovať ich zmluvný vzťah“ znamená, že súd považoval za preukázané,
že v písomnej zmluve síce preukázateľne bol dohodnutý záväzok žalovaného dodávať žalobcovi spolu

s časťami diela aj čiastkové zdrojové kódy. K uvedenému však nedošlo, čo žalobca nenamietal, faktúry
za časti diela opakovane uhrádzal. Súd prvej inštancie teda mal za to, že tak, ako došlo k úprave práv
a povinností zmluvných strán ústnou formou (napr. v otázke spôsobu objednávania), došlo aj k úprave
tej zmluvnej povinnosti žalovaného, ktorá spočívala v dodávaní čiastkových zdrojových kódov a teda, že
žalobca už netrval na ich dodávaní. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že odstúpenie

od zmluvy z dôvodu nedodania čiastkových zdrojových kódov nebolo dôvodné. Uvedený názor zastáva
aj odvolací súd.

32. Podľa odvolacieho súdu bolo rozhodujúcou skutočnosťou v konaní to, že žalobca žalovanému bez
pochýb za jednotlivé časti diela zaplatil faktúry uvedené v žalobe, a to na základe v konaní preukázanej

skutočnosti, že k fakturovaným častiam diela nevzniesol žiadne námietky, resp. nevytkol žiadne vady.
V zmysle písomnej rámcovej zmluvy o dielo pritom bolo dohodnuté, že faktúry budú žalovaným
vystavené po akceptovaní odovzdanej časti diela. Ak v konaní žalobca niekedy tvrdil (aj v odvolaní), že
dodanie zdrojových kódov k jednotlivým častiam diela, bolo preňho podstatné, s uvedeným sa odvolací
súd nemohol stotožniť. Najmä z dôvodu, že v takom prípade nemal žalobca jednotlivé časti diela prevziať

ako bezvadné a nemal zaplatiť faktúry. Súd prvej inštancie uvedené neakceptoval aj s poukazom na
výpoveď konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 5.5.2021. V prípade, že žalobca v priebehu konania
začal tvrdiť, že preňho mal zmysel len celý výsledok práce, nemal uzatvoriť písomnú rámcovú zmluvu
o dielo, v zmysle ktorej bolo zrejmé, že dielo sa bude odovzdávať, preberať, fakturovať po častiach.
Rámcová zmluva tiež obsahovala v čl. I. bod 5. ustanovenie, z ktorého vyplývalo, že jednotlivé záväzky

na vykonanie častí diela, sú na sebe vzájomne nezávislé a práva a povinnosti z nich sa posudzujú
samostatne.33. Nijako nebolo preukázané, žeby došlo k zmene oproti písomnej rámcovej zmluve v tom, že zhotoviteľ
bude objednávateľovi odovzdávať jednotlivé časti diela. Uvedené vyplýva z nespornej skutočnosti, že
objednávateľ doručoval zhotoviteľovi jednotlivé objednávky a po ich realizácii za ne platil jednotlivé

faktúry. Nemožno preto akceptovať žalobcom tvrdené, že pre neho malo význam len poskytnutie diela
ako celku a došlo k zmareniu jeho investície. K tvrdeniam odvolateľa v bode 39. odvolania (súd prvej
inštancie nesprávne interpretuje výpoveď konateľa žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 5.5.2021 uviedol,
že pre neho je podstatné dielo ako celok, pričom odvolateľ poukázal na to, že zdrojový kód je základnou
a jednou z dvoch foriem vyjadrenia počítačového programu), odvolací súd uvádza, že ak bol čiastkový

zdrojový kód pre žalobcu taký podstatný, je logické, že by žalobca bol trval na jeho predložení pri úhrade
faktúry za jednotlivé časti diela. Dodatočné tvrdenia žalobcu o význame zdrojových kódov sú pre toto
súdne konanie irelevantné. Z akého dôvodu žalobca v čase akceptovania vykonania častí diela a v čase
úhrady faktúr postupoval tak ako postupoval (resp. možno postupoval neobozretne a ľahkovážne),
zaťažuje žalobcu a nie je v žiadnom ohľade okolnosťou, ktorú by súd mal skúmať (žalobcove tvrdenie
zo dňa 16.5.2021, v zmysle ktorého žalobca súhlasil s fakturáciou s dôverou, že práce boli vykonané

riadne a po dokončení celého diela bude daná časť správne fungovať).

34. Odvolací súd síce zastáva názor, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je detailne
vyčerpávajúce, avšak poskytuje dostatočný podklad pre pochopenie myšlienkových úvah súdu a logicky
pochopiteľné vysporiadanie sa so žalobným nárokom, ako aj s uplatnenými prostriedkami procesnej

obrany. Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutie II. ÚS 76/2007, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 106/2010 zo dňa 15. 7. 2010) vyplýva, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument
účastníka konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné
skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Samotný názor strany sporu, ktorý

nekorešponduje so závermi súdu, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces a za
naplnenie odvolacieho dôvodu. Odvolací súd súhlasí s názorom odvolateľa, že súd prvej inštancie sa
obšírne venoval otázke výkladu vôle strán. Nesúhlasí však s tvrdením, že uvedené bolo neúčelné.
Úlohou súdu prvej inštancie bolo zaoberať sa primárne tou otázkou, pod aký právny režim podriadi
zmluvné vzťahy, ktoré sa čiastočne v úvode zmluvného vzťahu riadili písomnou rámcovou zmluvou

odielo(ktoráobsahovalaustanovenieomožnostijejzmenylenpísomnouformou),avšaknáslednedošlo
k zmluvnej praxi medzi stranami sporu na základe ústnych dojednaní. Nemožno súhlasiť s názorom
odvolateľa, že nebolo dôvodu uvažovať o tom, že medzi sporovými stranami vznikol popri rámcovej
zmluve iný zmluvný vzťah. Z argumentov sporových strán v konaní bolo zrejmé, že kým žalobca tvrdil
(a tvrdí aj v odvolaní v bode 27.), že celý zmluvný vzťah sa riadi písomnou rámcovou zmluvou, ku

ktorej zmluvné strany uzatvorili ústnou formou dodatok, žalovaný zdôrazňoval, že zavedenou praxou
došlo k odklonu od písomnej rámcovej zmluvy. Pre vyvodenie záverov o dôvodnosti odstúpenia od
zmluvy a žaloby ako takej (ktorej základom bolo vrátenie plnení poskytnutých pred odstúpením od
zmluvy), bolo nevyhnutné ustáliť otázku, čím (zmluva, zákon) sa zmluvné vzťahy zmluvných strán riadili.
Námietky odvolateľa týkajúce sa porušenia práva na spravodlivý proces preto odvolací súd hodnotil ako

nenaplnené.

35. Je zrejmé, že dôkazy z iného súdneho konania, sú novotami (posledná časť odvolania). Rozsudok
súdu prvej inštancie bol v tomto konaní vydaný dňa 11.5.2022. V odvolaní žalobca poukázal na
pojednávanie súdu prvej inštancie vo veci vedenej pod sp. zn. 33Cb/182/2016 dňa 24.5.2022, na ktorom

údajne „vyšli najavo nové skutočnosti, z ktorých sa javí, že v otázke zadávania objednávok podľa
Rámcovej zmluvy sa strany odklonili od Rámcovej zmluvy obchodnou praxou len zdanlivo. Na tomto
pojednávaní bola predmetom dokazovania práve aj otázka zadávania objednávok.“ Poukázal na to,
že žalovanému bola uložená povinnosť, aby doložil e-mailové správy, ktoré mu jeho interný systém
zaslal o tom, že žalobca zadal objednávku cez interný systém žalovaného. Odvolací súd neakceptoval

návrh odvolateľa na pripojenie spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 33Cb/182/2016 za účelom
vyhodnotenia jeho obsahu pri rozhodovaní o odvolaní v súvislostiach uvedených v odvolaní. Súdny spis
ako celok v prebiehajúcej právnej veci nemožno hodnotiť ako dôkaz, ktorý by súd mal vykonať v zmysle,
ako to uviedol odvolateľ. Strana sporu musí presne uviesť, akú skutočnosť mieni, ktorým dôkazom
preukázať. V zásade možno konštatovať, že súdny spis ako taký nemožno akceptovať ako dôkaz púhym

poukázaním na spis ako celok. Odvolateľ pritom uviedol to, že obsah súdneho spisu 33Cb/182/2016 má
súd vyhodnotiť v súvislostiach tu uvedených. Nie je podľa názoru odvolacieho súdu úplne zrejmé, čo
presne je úmyslom odvolateľa nad rámec dokazovania vykonaného v tomto konaní preukázať obsahom
iného súdneho spisu. Odvolací súd nepovažoval dokazovanie súdu prvej inštancie v konaní o zaplateniezmluvnej pokuty za rozhodujúce a nevyhnutné pre svoje rozhodnutie. Odvolací súd preto vychádzal
z tvrdení odvolateľa uvedených v samotnom odvolaní. Úlohou odvolacieho súdu nemôže byť hodnotenie
dokazovania v inom prebiehajúcom súdnom konaní. Napokon je potrebné konštatovať (s ohľadom na

skutočnosti uvedené v bode 50. odvolania), že v prejednávanej veci súd prvej inštancie nepostupoval
vôbec extréme formalisticky pri hodnotení prejavov vôle zmluvných strán.

36. Na záver ešte odvolací súd poukazuje aj na to, že aj v prípade, pokiaľ by nedošlo k ústnej zmene
zmluvy a malo byť naďalej platné dojednanie týkajúce sa povinnosti žalovaného dodávať žalobcovi

zdrojový kód k príslušnej časti diela (čl. IV. bod 4. zmluvy – v spojitosti s čl. XI. bod 1 písm. a), t.j.
s dojednanou možnosťou žalobcu odstúpiť od zmluvy), aj v takom prípade by bolo potrebné žalobu
zamietnuť. Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že žalobca neoznámil žalovanému odstúpenie od
zmluvy bez zbytočného odkladu. Dohoda zmluvných strán v bode čl. XI. bod 1 (o tom, že objednávateľ
je oprávnený od zmluvy odstúpiť v prípade omeškania zhotoviteľa s vykonaním a odovzdaním diela
v náhradnom termíne o viac ako 30 kalendárnych dní) automaticky nevylučovala aplikáciu § 345 ods.

1 ObZ (ak omeškanie dlžníka znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, druhá strana
môže svoje oprávnenie odstúpiť od zmluvy využiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného
odkladu). Zmluva neobsahovala ustanovenie, ktorým by zmluvné strany uvedené dohodli odlišným
spôsobom od ustanovenia § 345 ods. 1 ObZ, t.j. že by vylúčili to, že strana, ktorá mieni od zmluvy
odstúpiť, musí uvedené svoje oprávnenie oznámiť bez zbytočného odkladu strane v omeškaní. Preto

mal odvolací súd za to, že žalobca by bol povinný, či už v prípade režimu úpravy zmluvných vzťahov
podľa písomnej rámcovej zmluvy alebo podľa ustanovení ObZ, pri prípadnom podstatnom porušení
zmluvyomeškanémudlžníkovioznámiťbezzbytočnéhoodkladu(odmomentudozvedeniasaoporušení
zmluvnej povinnosti dlžníka) odstúpenie od zmluvy. Aj v takom prípade by teda súd musel konštatovať,
že žalobca nerealizoval odstúpenie od zmluvy včas, tak ako to stanovuje § 345 ods. 1 ObZ.

37. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, preto
podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

38. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalobcu, priznal odvolací súd náhradu trov

odvolacieho konania žalovanému voči žalobcovi.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).