Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309214238
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2309214238.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom
C. D. XXXXX/XX, E., zastúpená advokátkou: Doc. JUDr. Hana Kováčiková, PhD., so sídlom Nábr. arm.
gen. L. Svobodu 32, Bratislava, 2/ D. A., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/X, G. - H., 3/ I. J. K., nar. X.X.XXXX,
bytom K. XXXX/X, L., 4/ B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, G. - H., 5/ M. E., nar. X.XX.XXXX,
bytom E. XXX/X, L., 6/ N. J. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, E., 7/ ROĽNÍCKE DRUŽSTVO
ŠAĽA, so sídlom Hviezdoslavova 2, Šaľa, IČO: 00 192 180, žalobcovia 2/ až 7/ zastúpení advokátom:
JUDr. Jozef Zámožík, PhD., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovaným : 1/ Cortina Slovakia, s.r.o.,

so sídlom Bernolákova 5162, Šaľa, IČO: 34 135 499, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Haládik,
so sídlom Clementisove sady 1616, Galanta, 2/ H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, G., 3/ P. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom K.. D.. C. XX/X, E., Česká republika, 4/ P. Q., nar. X.X.XXXX, bytom C. H. XXX/XX,
E. - F. C. H., Česká republika, 5/ A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/X, E. - M., Česká republika,
6/ R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, G., 7/ A. K., nar. X.X.XXXX, bytom K. X, G., 8/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, G., 9/ S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, G., 10/ T. K.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, G., žalovaní 3/ až 5/ zastúpení splnomocnencom: Mgr. Kateřina

Bělehrádková, LL.M., so sídlom náměstí T. G. Masaryka 38/10, Břeclav, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného 1/ a odvolaní žalovaných 3/ až 5/ proti rozsudku Okresného
súdu Galanta z 19. októbra 2023 č. k. 16C/154/2009-897, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaných 3/ až 5/ o d m i e t a .

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobcom priznáva proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. určil, že nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Šaľa, pre okres Šaľa, obec
G., k. ú. G.: pozemok C-KN parc. č. 3626/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 993 m2, pozemok
C-KN parc. č. 3626/17 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 176 m2, pozemok C-KN parc. č. 3631
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2, pozemok C-KN parc. č. 3632 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 106 m2, patria v podiele 1-ina k celku do dedičstva po neb. A. E., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelom dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom K. XX/X, E.; výrokom II. určil, že nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Šaľa, pre okres Šaľa, obec G., k.
ú. G.: pozemok C-KN parc. č. 3626/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 993 m2, pozemok C-
KN parc. č. 3626/17 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 176 m2, pozemok C-KN parc. č. 3631
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2, pozemok C-KN parc. č. 3632 - zastavaná plocha anádvorie o výmere 106 m2, patria v podiele 1-ina k celku do dedičstva po neb. R. E., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom L. X, E.; výrokom III. určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Šaľa, pre okres Šaľa, obec G., k. ú. G.: pozemok C-

KN parc. č. 3626/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 993 m2, pozemok C-KN parc. č. 3626/17
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 176 m2, pozemok C-KN parc. č. 3631 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 57 m2, pozemok C-KN parc. č. 3632 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2,
patria v podiele 1-ina k celku do dedičstva po neb. E. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy
bytom C. XXXX/XX, G.; výrokom IV. určil, že vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Šaľa,

obci G., kat. úz. G., zapísanej na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX - skladové priestory, postavená na
pozemku parc. č. 3632 je žalobca 7/ v celosti; výrokom V. určil, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Šaľa, pre okres Šaľa, obec G., k. ú. G. ako stavba
súp.č. XXXX - administratívna budova s prístavbou, postavená na pozemkoch parc. č. 3631 a 3626/17,
patrí do dedičstva po neb. H. E., nar. H. A. XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. v
podiele 1-ica k celku a po neb. J. E., A. O., nar. X.XX.XXXX, zomrelej dňa X.XX.XXXX, naposledy bytom

D. XXX, G. v podiele 1-ica k celku a výrokom VI. priznal žalobcom 1/ až 7/ voči žalovaným 1/ až 10/
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 písm. a), § 2 ods. 1 až 3, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1
až 3, § 5 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, účinného

v čase podpísania notárskej zápisnice (ďalej „zákon č. 293/1992 Zb.“), § 155, § 158 zákona č. 141/1950
Zb. Občiansky zákonník, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, 4, § 135b ods. 1, 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 137 písm. c/ zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Vecne dôvodil, že pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorého právnym
názorom je súd prvej inštancie viazaný. Súd sa zaoberal možnosťou vydržania. Odvolací súd poukázal
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/47/2012, podľa ktorého pokiaľ ide o dobromyseľnosť právnych
predchodcov žalovaného 1/, u nich dobromyseľnosť vyplýva zo zákona. V predmetnom konaní
nebolo namietané, že by neboli splnené všetky zákonné podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

vydržaním. V tomto konaní však žalobcovia v konaní namietali práve dobromyseľnosť právneho
predchodcu žalovaného 1/ ako aj to, že u právnych predchodcov žalovaného 1/ (manželov F.)
neboli splnené zákonné podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. V súvislosti s
uvedeným súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 159/2010, ktorým NS SR konštatoval, že
odvolací súd správne skúmal splnenie podmienok pre osvedčenie vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti

a na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/191/2009, v ktorom NS SR konštatoval, že odvolací
súd sa nezaoberal relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa splnenia predpokladov tvrdeného a
preukazovaného vlastníckeho práva účastníkov konania. Na strane žalovanej sa nezaoberal tým, či
boli splnené všetky zákonné podmienky nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním a či boli
odstránené pochybnosti o oprávnenej držbe. Vzhľadom k uvedenému a k tomu, že žalobcovia namietali

práve splnenie zákonných podmienok nadobudnutia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním,
súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal tým, či boli splnené zákonné podmienky, a teda či právni
predchodcovia žalovaného 1/ boli dobromyseľní.

4. V konaní bol predložený celý spisový materiál týkajúci sa osvedčenia, že právni predchodcovia

žalovaného 1/ (manželia F.) boli na základe § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb. zapísaní ako vlastníci
sporných nehnuteľností. Z tohto spisového materiálu, ako aj z výpovedí svedkov N. E. U., J. U., V. F. mal
súd preukázané, že právni predchodcovia žalovaného 1/ (manželia F.) nemohli byť dobromyseľní, že
sú vlastníci, resp. oprávnení držitelia sporných nehnuteľností. Zároveň mal súd preukázané, že neboli
splnené všetky zákonné podmienky nadobudnutia vlastníctva vydržaním.

5. Osvedčenie, ako vyplýva z výslovného znenia § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb., možno vydať len
za podmienok v tomto zákone uvedených. Podľa § 3 ods. 2 osvedčenie možno vydať len pre držiteľa
nehnuteľnostinajehonávrh,kuktorémusapripojadokladyoskutočnostiachvyplývajúcichzustanovenia
v § 4 ods. 2 a pripojí sa čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené v § 5 (a/ čestné vyhlásenie dvoch, vo

veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov k spôsobu získania nehnuteľnosti navrhovateľom a
potvrdzujúce,ženavrhovateľjedržiteľomnehnuteľnosti,b/vyjadrenieobceookolnostiachdôležitýchpre
vydanie osvedčenia). Zároveň ako vyplýva z § 1 tohto zákona účelom zákona bolo upraviť podmienky a
postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam do evidencie nehnuteľností.6. V danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie chýba v návrhu (podľa § 4 ods. 2 zák. č.
293/1992 Zb.) riadne označenie skutočností preukazujúcich spôsob získania sporných nehnuteľností

navrhovateľmi. V žiadosti navrhovateľov, a teda aj v osvedčení, je iba uvedené, že predmetné
nehnuteľnosti tvorili pôvodné vlastníctvo H. E. a jeho manželky. Na základe rodinnej dohody z r. 1995
pripadli tieto nehnuteľnosti v rovnakých podieloch H. K., B. K., T. K., A. K., R. K. a A. B.. V žiadosti je ďalej
uvedené, že predmetné nehnuteľnosti boli v začiatku 90-tych rokov majetkovo vysporiadané v prospech
právnych predchodcov žalovaného 1/, nakoľko I. F. v uvedených priestoroch vykonáva podnikateľskú

činnosť. V osvedčení je ďalej uvedené, že dotknutí knihoví vlastníci H. K., A. K. a A. B. i v mene
ostatných spoluvlastníkov čestným vyhlásením zo dňa 7.12.1998 potvrdili, že dotknuté nehnuteľnosti
boli vyporiadané v prospech navrhovateľov, ktorí v týchto priestoroch už aj vykonávajú podnikateľskú
činnosť. Nakoľko predbežná dohoda z r. 1995 medzi pôvodnými knihovými vlastníkmi nie je ešte vložená
do katastra, niektorí z nich medzičasom pomreli, nie je po právnej stránke možné iným spôsobom tieto
nehnuteľnosti vyporiadať. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že chýba akýkoľvek právny titul

k tomu, aby sa právni predchodcovia žalovaného 1/ mohli domnievať, že sú dobromyseľnými držiteľmi
sporných nehnuteľností.

7. V spise týkajúcom sa osvedčenia sa okrem iného nachádza LV č. XXXX, na ktorom boli zapísané
vtedy ešte parc. č. 37/1 orná pôda o výmere 928 m2 a parc. č. 37/2 trvalé trávne porasty o výmere

4279 m2, kde sú ako podieloví spoluvlastníci uvedení právni nástupcovia H. E. a jeho manželky, t.j.
ich deti E. E., A. E. a R. E. každý v podiele 6/24-ín a ich vnuci H. K., B. K., T. K., A. K., R. K. a A.
B., každý v podiele 1/24-ina. Zároveň sa v spise nachádzajú geometrické plány č. 32356943-47-97
a 32356943-33-98, z ktorých vyplýva, že práve z parc. č. 37/1 a 37/2 zapísaných na LV č. XXXX
boli odčlenené parcely, ktoré boli predmetom osvedčenia. Zároveň sa v predmetnom spise nachádza

predbežná dohoda dedičov E. a spol. zo dňa 24.6.1995, ktorú podpísali iba A. E., M. E. a A. K., pričom
A. E. mal podľa záhlavia zastupovať pána R. E., M. E. pána E. E. a A. K. 5-tich súrodencov. Podpisy nie
sú úradne osvedčené a predmetná dohoda bola predložená bez plnomocenstiev. Predmetná dohoda
nielenženeobsahujepresnéoznačenieúčastníkovdohodytak,abybolitítodostatočnešpecifikovaní,ale
neobsahuje ani označenie nehnuteľností tak, aby z nich bolo zrozumiteľné a jasné, ktoré nehnuteľnosti

sú vôbec predmetom tejto dohody, zároveň predmetná dohoda nebola podpísaná všetkými právnymi
nástupcami H. E. a jeho manželky, ktorým svedčalo vlastnícke právo a ktorí aj boli ako podieloví
spoluvlastníci zapísaní na LV č. XXXX. Zo znenia predmetnej dohody, ktorá je spísaná rukou, vo forme
odrazníkov, označená ako predbežná dohoda, muselo byť preto právnym predchodcom žalovaného
1/ zrejmé, že na základe takejto dohody nemohli súrodenci K. (H., A., B., T., R.) a ich sestra A. B.

nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom ich osvedčenia. Z LV č. XXXX,
ale aj zo samotnej dohody muselo byť právnym predchodcom žalovaného 1/ zrejmé, že predmetná
dohoda bola podpísaná iba troma z 9 podielových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností, takisto si
museli byť vedomí toho, že nehnuteľnosti v nej nie sú riadne špecifikované, že táto dohoda nie je jasná
a zrozumiteľná, a teda, že táto dohoda by nemohla byť titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva pre

H. K., A. K., B. K., T. K., R. K. a A. B..

8. V žiadosti o vydanie notárskeho osvedčenia o oprávnenej držbe manželia F. neuviedli riadne titul, na
základektoréhobysamohlioprávnenedomnievať,žesúoprávnenýmidržiteľmispornýchnehnuteľností,
uviedli iba, že nehnuteľnosti boli v začiatkoch 90-tych rokov majetkovo vysporiadané v ich prospech, ale

kedy sa tak stalo, na základe čoho sa tak stalo a s kým sa vlastne majetkovo vysporiadali, neuviedli.
V spise týkajúcom sa osvedčenia sa okrem vyššie uvedenej predbežnej dohody dedičov z roku 1995,
iná dohoda nenachádza. Zároveň k žiadosti boli priložené čestné prehlásenie N. E. U. a jeho manželky
ako svedkov, v ktorom takisto absentuje základná náležitosť, a to spôsob akým došlo k získaniu
nehnuteľností právnymi predchodcami žalovaného 1/.

9. To, že právni predchodcovia žalovaného nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi bolo preukázané aj
svedeckou výpoveďou V. F., právnej predchodkyne žalovaného 1/, keďže táto sa nevedela vyjadriť k
tomu ako sporné nehnuteľnosti s manželom nadobudli, odkedy tieto užívali. Svedok N. U. uviedol, že
nevie čo je predmetom čestného prehlásenia. Uviedol, že za ním chodilo veľa kamarátov a že im vždy

všetko podpísal. Uviedol, že nevedel, o čo sa jedná. Nezaujímal sa o to, kto je vlastníkom nehnuteľností.
Svedkyňa J. U. sa bližšie k čestnému prehláseniu nevedela vyjadriť, uviedla, že manžel bol vtedy
kamarát s p. F. a asi niečo potreboval, nevedela sa vyjadriť k tomu ako právni predchodcovia žalovaného
1/ nadobudli sporné nehnuteľnosti. Z výpovedí týchto svedkov mal súd preukázané, že títo neboli znalímiestnych pomerov a nevedeli sa relevantne vyjadriť k spôsobu nadobudnutia sporných nehnuteľností
právnymi predchodcami žalovaného 1/. Z uvedeného tak mal súd preukázané, že neboli splnené
zákonné podmienky pre osvedčenie vyhlásenia o vydržaní nehnuteľností a že právni predchodcovia

nemohli byť dobromyseľní, že sú oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností.

10. Keďže držba právnych predchodcov žalovaného 1/ nebola oprávnená, nebolo možné túto započítať
do držby žalovaného 1/. Vklad na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.3.2002 bol povolený dňa
17.5.2002. Žaloba bola súdu doručená dňa 7.9.2009 a žalovanému 1/ bola doručená dňa 14.12.2009,

pričom v konaní nebolo preukázané, že by držba žalovaného bola narušená predtým ako mu bola
doručená žaloba. Vzhľadom k uvedenému, t.j. že držba žalovaného 1/ netrvala 10 rokov, žalovaný 1/
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Zároveň, keďže manželia F. nemohli nadobudnúť
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, nemohli na žalovaného 1/ previesť práva
vo väčšom rozsahu ako mali, a preto je kúpna zmluva uzatvorená medzi nimi a žalovaným 1/ neplatná
(§ 39 Občianskeho zákonníka). Argument žalovaného 1/, že za sporné nehnuteľnosti platil daň z

nehnuteľností, je preto irelevantná.

11. Z pozemnoknižnej vl. č. XXX mal súd preukázané, že podielovými spoluvlastníkmi parc. č. 37/1 a
37/2 boli H. E. a manželka, každý v podiele 1-ica. Z dedičských rozhodnutí po neb. H. E. a neb. J. E.
mal súd preukázané, že predmetné parcely boli predmetom dedenia a tieto nadobudli ich deti: E. E., A.

E. a R. E., každý v podiele 1-ina k celku a dedičia po ich dcére neb. A. K., a to H. K., B. K., T. K., A. K.,
R. K., A. B., každý v podiele 1/24-ina k celku.

12. Z LV č. XXXX ( č.l. 189), geometrických plánov č. 32356943-33-98, č. 32356943-47-97 a č.
32356943-64-98 a z úplného výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že parc. č. 3631, 3632, 3626/9

a 3626/17 vznikli z pozemnoknižných parciel č. 37/1 a 37/2.

13.Vzhľadomkvyššieuvedenému,t.j.ženebolisplnenézákonnépodmienkypreosvedčenievyhlásenia
o vydržaní nehnuteľností a že právni predchodcovia žalovaného 1/ nemohli byť dobromyseľní, že
sú oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností, žalovaný 1/ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo

k predmetným pozemkom vydržaním. Naopak žalobcovia preukázali, že predmetné pozemky boli
predmetom dedenia po ich právnych predchodcoch a tieto na základe dedičských rozhodnutí po neb. H.
E. a J. E. zdedili v podiele 1-iny k celku A. E., E. E. a R. E., po ktorých tieto pozemky neboli prededené,
t. j. v konaní bolo preukázané, že predmetné pozemky patria do dedičstva po A. E., E. E. a R. E., a preto
súd žalobe v tejto časti vyhovel vo výrokoch I. až III. rozsudku.

14. Čo sa týka stavby garáž - dielňa s.č. XXXX, ktorej bolo na základe rozhodnutia Mesta Šaľa zo dňa
26.2.2020 vydané povolenie na zmenu v užívaní na skladové priestory, nachádzajúcej sa na parc. č.
3632, z geometrického plánu č. 32356943-33-98 mal súd preukázané, že parc. č. 3632 vznikla z parc.
č. 37/1, pričom ako vyplýva z pozemnoknižnej vložky č. XXX, na parcele 37/1 sa nenachádzala žiadna

stavba a žiadna stavba nebola ani predmetom dedičského konania po H. a J. E., čo mal súd preukázané
dedičskými rozhodnutiami.

15. Žalobcovia 2/ až 7/ tvrdili, že predmetná stavba je vo vlastníctve žalobcu 7/, keďže tento ju postavil v
70-tychrokoch20.storočia,atedajejvlastníkomnemoholbyťH.E.,ktorýzomrelvroku1947.Žalobcovia

tvrdili, že stavbu postavil žalobca 7/. To, že stavbu postavil žalobca 7/, ako aj to, že bol jej vlastníkom, mal
súd preukázané z rozhodnutia Mesta Šaľa o pridelení súpisného čísla, z ktorého vyplýva, že vlastníkom
stavbyježalobca7/ažetentútostavbupostavilpredrokom1964.Takistotomalpreukázanézvýpovede
žalovaného 7/, ktorý potvrdil, že garáž postavilo družstvo a následne im túto stavbu družstvo vrátilo na
základe dohody, na základe ktorej družstvu vyplatili peniaze. Z dohody č. 6 takisto vyplýva, že družstvo

bolo v deň podpisu tejto dohody vlastníkom stavby, ktorú realizovalo na vtedajšej pozemnoknižnej
parcele č. 37/1, keďže túto parcelu v roku 1958 až 1988 užívalo a na tejto parcele, ako to vyplýva z článku
III. bodu 2 tejto dohody, postavilo aj garáž - kôlňu o výmere 106,05 m2, čo je výmera parc. č. 3632, na
ktorej sa predmetná stavba nachádza. Zároveň žalovaný 7/ potvrdil, že v prípade stavby so s. č. XXXX
ide o garáž uvedenú v dohode 6. Z predmetnej dohody č. 6 mal súd preukázané, že družstvo užívalo

od roku 1958 do 1988 parc. č. 37/2, na ktorej postavilo predmetnú stavbu. Zároveň z rozhodnutia Mesta
Šaľavyplýva,žedružstvopredmetnústavbupostavilopredrokom1964.Občianskyzákonníkplatnýpred
rokom 1964 umožňoval, aby bol vlastník stavby osobou rozdielnou od vlastníka pozemku a zároveň, aby
si socialistická právnická osoba zriadila a mala vlastnú stavbu na pozemku, ktorý jej bol odovzdaný dotrvalého užívania. Z dedičských rozhodnutí po neb. H. E. a J. E. vyplýva, že poľnohospodárke pozemky,
ktoré boli predmetom dedenia boli aj v užívaní JRD Šaľa.

16. Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že vlastníkom stavby so s.č. XXXX bol žalobca 7/, teda
nešlo o stavbu, ktorá by prešla na žalobcu 7/, keďže žalobca 7/ túto stavbu postavil, a preto túto
nebolo možné vydať oprávneným osobám podľa zák. č. 229/91 Zb. Okrem uvedeného súd poukázal
na to, že predmetná dohoda č. 6 neobsahuje podpisy všetkých oprávnených osôb (bola podpísaná iba
A. K. a E. E.) a neobsahuje ani plnomocenstvo, ktorým by osoby splnomocnili osoby, ktoré dohodu

podpísali, na ich zastupovanie s úradne osvedčenými podpismi. Súd zároveň poukázal na to, že
podľa tejto dohody mali oprávnené osoby prevziať stavbu do užívania k 1.1.1992. Zároveň v konaní
bolo preukázané, že predmetnú stavbu od roku 1999, t.j. od vydania osvedčenia (26.2.1999) užívali
p. F. a následne po uzatvorení kúpnej zmluvy (26.3.2002) žalovaný 1/. To znamená, že oprávnené
osoby uvedené na dohode č. 6 nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej stavbe na základe
vydržania, keďže nebola splnená podmienka 10 ročnej vydržacej doby. Oprávneným osobám, resp.

ich právnym nástupcom, muselo byť zrejmé, že predmetná dohoda nebola zavkladovaná do katastra a
takisto minimálne zo stavebného povolenia zo dňa 7.1.2000, oznámenia o začatí stavebného konania
a nariadenia ústneho konania zo dňa 14.8.2001 (č.l. 783), stavebného povolenia zo dňa 15.11.2001
(č.l. 798), oznámenia o začatí stavebného konania a nariadenia ústneho konania zo dňa 8.12.1999 (č.l.
796), museli mať žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia vedomosť, že sporné nehnuteľnosti vlastní

a užíva niekto iní (manželia F., ktorí boli navrhovateľmi v predmetných konaniach), a teda nemohli byť
dobromyseľní, že im sporná nehnuteľnosť patrí. Predmetné listiny boli v stavebnom konaní doručované
všetkým žalovaným, resp. ich právnym predchodcom. To, že táto skutočnosť bola žalobcom známa,
potvrdila aj žalobkyňa 3/, keď uviedla, že bola osobne za p. F., t. j. vedela, že predmetné nehnuteľnosti
užíva.

17. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonné podmienky pre osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
nehnuteľností a že právni predchodcovia žalovaného 1/ nemohli byť dobromyseľní, že sú oprávnenými
držiteľmi sporných nehnuteľností, t.j. ani stavby s. č. XXXX, žalovaný 1/ nemohol nadobudnúť vlastnícke
právo k predmetnej stavbe vydržaním. Zároveň vzhľadom k vyššie uvedenému mal súd za to, že v

konaní bolo preukázané, že vlastníkom predmetnej stavby je žalobca 7/, a preto súd žalobe v tejto časti
vyhovel vo výroku IV. rozsudku.

18. Čo sa týka stavby administratívnej budovy s. č. XXXX nachádzajúcej sa na parc. č. 3631, z
geometrického plánu č. 32356943-33-98 mal súd preukázané, že parc. č. 3631 vznikla z parc. č. 37/2,

pričom ako vyplýva z pozemnoknižnej vložky č. XXX, na parcele 37/2 sa nachádzala stavba označená
akolieh.továreň.Tátostavbavšaknebolapredmetomdedičskéhokonaniaponeb.H.aJ.E..Vsúvislosti
s uvedeným súd poukázal na to, že je mylné tvrdenie žalobkyne 1/, že sklad vína, ktorý je uvedený v
dohode č. 6, je tá istá budova ako lieh. továreň, resp. sklad liehu. Nemôže ísť o tú istú budovu, keďže
lieh. továreň, resp. sklad liehu sa nachádzal na pozemnoknižnej parcele č. 37/2 a sklad vína uvedený

v dohode č. 6 sa nachádzal na parc.č. 37/1.

19. Z výsluchu žalovaného 7/ mal súd preukázané, že išlo pôvodne o sklad liehu, ktorú stavbu užíval
dedko žalovaného 7/ p. H. E.. Žalovaný 7/ uviedol, že išlo o stavbu osemuholník, ktorú stavbu neskôr
užíval p. F. na základe osvedčenia. To, že v prípade stavby išlo o osemuholník, vyplýva aj z grafickej

časti geometrických plánov. Následne ako bolo uvedené zo strany žalobcov 2/ až 7/ bola stavba
užívaná žalobcom 7/. Ako vyplýva z výpovede žalovaného 7/ od roku 1990 stavby užíval on a p. F.
začal stavby užívať až na základe vydania osvedčenia na svoju podnikateľskú činnosť. Zo stavebného
povolenia vyplýva, že stavbu využíval ako administratívnu budovu a v súčasnosti stavbu užíva žalovaný
1/. Zo stavebného povolenia vyplýva, že stavbu využíva ako kancelárske a skladové priestory. V

konaní tak bolo preukázané, že administratívna budova s prístavbou je stavbou, ktorá bola zapísaná v
pozemnoknižnej vložke č. XXX na parc. č. 37/2 ako lieh. továreň.

20. Žalobcovia 2/ až 7/ uviedli, že v prípade administratívnej budovy, predtým liehovarníckej nádrže, ide
o totožné nehnuteľnosti, ktorú nadobudli H. a J. E. a počas komunizmu bola táto zapísaná v prospech

žalobcu. Po páde komunizmu bola táto opätovne v užívaní právnych predchodcov žalobcov 2/ až 6/.
Pôvodná stavba však zostala zachovaná a bola k nej realizovaná prístavba. Z LV č. XXXX S. XXXX
vyplýva, že tak administratívna budova so s. č. XXXX, ako aj stavba vodojemu, sa nachádza na parc. č.
3631 a z vykonanej obhliadky vyplýva, že na sporných pozemkoch sa nachádzajú iba dve stavby, a toskladové priestory, ktoré sa nachádzajú na parc. č. 3632 a administratívna budova s prístavbou, ktorá
sa nachádza na parc. č. 3631 a 3626/17 (pôvodne sa nachádzala iba na parc. č. 3631). Z vykonanej
obhliadky bolo preukázané, že na parc. č. 3631 sa iná stavba ako administratívna budova nenachádza.

Z vykonaného dokazovania tak súd mal preukázané, že v prípade administratívnej budovy (predtým lieh.
továrne) ide o tú istú stavbu, ktorá bola zapísaná na LV č. XXXX ako vodojem.

21. Žalobca 7/ vo vyjadrení zo dňa 28.4.2010 uznal, že vlastníkom stavby - vodojemu na parc. č. 3631
sú dedičia po H. a J. E. a nie družstvo, ktoré je ako vlastník zapísaný na LV č. XXXX.

22. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonné podmienky pre osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
nehnuteľností a že právni predchodcovia nemohli byť dobromyseľní, že sú oprávnenými držiteľmi
sporných nehnuteľností, t.j. ani stavby s. č. XXXX, žalovaný 1/ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k
predmetnej stavbe vydržaním. Zároveň vzhľadom k vyššie uvedenému mal súd za to, že v konaní bolo
preukázané, že vlastníkmi predmetnej stavby boli H. E. v podiele 1-ica a J. E. v podiele 1-ica, po ktorých

predmetná stavba nebola prededená, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel vo výroku V. rozsudku.

23. V súvislosti so skutočnosťou, že zo strany žalovaného 1/ preukázateľne došlo k zhodnoteniu
predmetnej stavby, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/22/2005, podľa
ktorého ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka výslovne rieši prípady, keď sa z cudzej veci,

prípadne viacerých cudzích vecí, spracovaním vyhotoví nová vec a zmluvou nie je dohodnuté niečo iné.
Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci ale zrejme môže mať praktický
význam iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných
prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby). Nadobudnutie vlastníctva k spracovanej
stavbe je možné len pokiaľ pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva treba

považovaťtakúdeštrukciupôvodnejstavby,poktorejprestalobyťpoznateľnédispozičnériešenieprvého
nadzemného podlažia (por. napr. R 29/1999). Zároveň podľa R 29/1989 stavebnou zmenou je rovnako
prestavba, pod ktorou je potrebné rozumieť také zásahy do konštrukcií a technologickej časti stavby,
ktoré majú spravidla za následok zmenu technických parametrov alebo zmenu funkcie a účelu stavby.
K uskutočneniu prestavby sú potrebné práce investičného charakteru. Tieto investície samé osebe

neovplyvňujú vlastníctvo stavby. Pokiaľ ide o prestavbu pôvodnej stavby a nebolo medzi jej vlastníkom
a stavebníkom dohodnuté niečo iné, je treba pri posudzovaní vlastníckeho práva k takejto nehnuteľnosti
vychádzať z toho, že to čo prirástlo k pôvodnej neodstránenej stavbe náleží vlastníkovi pôvodnej stavby.

24. Zo stavebného povolenia zo dňa 7.1.2000 vyplýva, že Okresný úrad v Šali povolil stavebné

úpravy objektu skladu na administratívnu budovu na pozemkoch parc. č. 3631 a 3626/9. V povolení
je uvedené, že sa povoľujú stavebné úpravy objektu osemuholníkového tvaru rozmerov 8,30 x 8,30
m, objekt je murovaný, strechu tvorí drevený krov vežovitého tvaru, pričom na 1. NP sa vytvorí
šatňa, denná miestnosť a hygienické zariadenia a na 2. NP sa vytvorí kancelária. Z predmetného
stavebného povolenia vyplýva, že pôvodne mal objekt osemuholníkový tvar v rozmere 8,30 m x 8,30

m. Zo stavebného povolenia zo dňa 31.8.2004 vyplýva, že Mesto Šaľa príslušný stavebný úrad povolilo
prístavbu kancelárskych a skladových priestorov k jestvujúcemu objektu v rozsahu: tri kancelárie,
spojovacia chodba, manipulačná chodba, chladiarenský sklad, umývarka prepraviek a sklad prepraviek.
Prístavba jestvujúceho objektu bude uskutočnená na pozemku parc. č. 3626/9.

25. Zo stavebného povolenia zo dňa 7.1.2000 mal súd preukázané, že pôvodný objekt bol murovaný
a mal tvar osemuholníka o rozlohe 8,30m x 8,30m, strechu tvoril krov vežovitého tvaru, pričom na
základe predmetného stavebného povolenia došlo k úprave pôvodnej stavbe a k zmene účelu stavby.
Na základe ďalšieho stavebného povolania zo dňa 31.8.2004 došlo k prístavbe k pôvodnej stavbe. Zo
stavebných povolení ako aj vykonanej obhliadky mal súd preukázané, že v prípade stavby s. č. XXXX

nedošlo k vzniku novej stavby, keďže rekonštrukciou stavby neboli vykonané také zmeny jej základných
stavebných prvkov, že by išlo o vytvorenie novej veci. V danom prípade ako to vyplýva zo stavebného
povolenia, ako aj z obhliadky, zostala stále zachovaná pôvodná stavba osemuholníka.

26. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1

CSP, vecne plným procesným úspechom žalobcov.

27. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 1/ s návrhom jeho zmenu tak, aby odvolací
súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnilust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedol, že žalobcovia v žalobe zo dňa 7.9.2009 uvádzajú kúpnu
zmluvu z 31.12.1934 ako dôkaz nadobudnutia nehnuteľností vrátane stavieb, ale tento dôkaz k žalobe
nepripojili, preto nie je preukázané nadobudnutie stavieb postavených na parcele č. 37/1 a 37/2 H.

E. a J. E.. V dedičských rozhodnutiach sú uvedené iba pozemky, nie sú uvedené žiadne stavby na
zdedených pozemkoch, ani vo vl. č. XXX kat. úz. H., nie sú uvedené žiadne stavby postavené na parc.
č. 37/1 a 37/2, preto žalobcovia nepreukázali vlastníctvo svojich právnych predchodcov k stavbám.
Osvedčenie o nadobudnutí oprávnenej držby zo dňa 26.2.1999 vykonala oprávnená osoba – notár, ktorý
je zodpovedný za splnenie zákonných náležitostí a následne to príslušný orgán zapísal do katastra

nehnuteľností, preto tieto úkony boli nepochybne zákonné. Námietky žalobcov, že nadobúdatelia
nehnuteľností neboli dobromyseľní, sú iba ich úvahy prezentované za účelom vyhovenia žalobe.
Žalobcovia neuniesli dôkaznú povinnosť, že držiteľ nebol dobromyseľný, preto držba bola oprávnená.
Žalovaný 1/ ako oprávnený držiteľ sa stal vlastníkom vecí - nehnuteľností. V konaní bolo preukázané,
že aj manželia F. aj žalovaný 1/ investovali vlastné finančné prostriedky do nehnuteľností a platili za ne
dane z nehnuteľností.

28. Žalovaný 1/ nesúhlasil ani s názorom súdu, že vybudovaná prístavba vlastnícky patrí právnym
predchodcom žalobcov, pretože prístavba je úplne nová stavba v celosti vybudovaná žalovaným 1/, aj
rozsah je viac ako trojnásobne väčší ako pôvodná stavba súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 3631 tzv.
osemuholník.Charakterpôvodnejstavbysaúplnezmenil,stavbavodojemu,resp.liehovarníckejnádrže,

ktorá sa naposledy využívala na chov sliepok, sa zmenila na administratívnu budovu s podkrovím a
novou strechou. Žalovaný 1/ spracoval cudziu vec na novú vec, stal sa vlastníkom novej veci, pretože
prístavba je trojnásobne väčšia ako pôvodná stavba. Okrem toho žalovaných 1/ sa stal vlastníkom
aj pôvodnej stavby. Pokiaľ by malo platiť, že to, čo prirástlo k pôvodnej neodstránenej stavbe náleží
vlastníkovi pôvodnej stavby, mali by žalobcovia zaplatiť žalovanému 1/ zhodnotenie pôvodnej stavby vo

výške asi 160.000 eur. V tomto prípade ide však o vytvorenie novej veci stavby.

29. Žalovaný 1/ poukázal na výpoveď žalovaného 7/ A. K., ktorý vypovedal, že dohodou č. 6 z 15.2.1994
bola oprávneným osobám vrátane jeho vydaná o.i. stavba garáž štôlňa vo výmere 116,05 m2, čo
zodpovedá stavbe súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 3632. Za túto stavbu povinnej osobe – žalobcovi

7/ oprávnené osoby zaplatili jej náhradu, resp. jej zhodnotenie. Oprávnené osoby prevzali túto stavbu
do vlastného užívania k 1.1.1992, preto žalobca 7/ nemôže byť vlastníkom v celosti tejto stavby (výrok
IV. napadnutého rozsudku). Rozhodnutie mesta Šaľa o pridelení súpisného čísla nie je dokladom o
vlastníctve stavby. Žalobca 7/ mohol v žiadosti o pridelení súpisného čísla uviesť, že stavbu postavil pred
rokom 1964, čo bola bežná prax, lebo v takom prípade nebolo potrebné preukazovať iným spôsobom

vzťah stavbe, napr. stavebným, kolaudačným rozhodnutím a pod.

30. Posudzovanie a vyhodnotenie výpovedi svedkov V. F., N. E. U. a J. U. bolo podľa žalovaného 1/
neobjektívne. Notárske osvedčenie o opravenej držbe bolo spísané v roku 1999 a menovaní svedkovia
sa k nemu vyjadrovali v roku 2023, po 14 rokoch, teda je prirodzené, že si nepamätali rozhodujúce

skutočnosti a detaily. Podstatné je, že ich čestné prehlásenia vykonané v tej dobe notár akceptoval.
Títo svedkovia nemajú právnické vzdelanie, a preto otázky na nich položené, či boli splnené zákonné
podmienky pre vydanie notárskeho osvedčenia, neboli spôsobilí zodpovedať, čo nemôže byť záujmu
ich výpovedi. Manželov F. v konaní o vydanie notárskeho osvedčenia zastupoval advokát, preto V. F.
nemusela vedieť zákonné podmienky ani v roku 1999, ani v roku 2023.

31. Záverom žalovaný 1/ tiež uviedol, že žalobcovia boli nečinní pri vydaní notárskeho osvedčenia o
oprávnenej držbe a pri stavebných konaniach, hoci boli o týchto skutočnostiach informovaní. Žalobcovia
nikdy nekontaktovali ani manželov F., ani žalovaného 1/, hoci títo roky pôsobili v predmetných
nehnuteľnostiach vo svojich prevádzkach, ktoré boli riadne označené a prístupné pre verejnosť. Za

predmetné nehnuteľnosti nikdy neplatili daň z nehnuteľností, ktorú daň platil žalovaný 1/.

32.Žalobkyňa1/vovyjadreníkodvolaniužalovaného1/navrhlarozsudoksúduprvejinštancieakovecne
správnypotvrdiť.Knámietkežalovaného1/,ževkonanínebolopreukázanénadobudnutienehnuteľností
parc. č. 37/1 a 37/2, uviedla, že táto skutočnosť medzi účastníkmi nikdy nebola sporná a žalovaný 1/ túto

skutočnosť v konaní (doposiaľ) trvajúcom 14 rokov nikdy nenamietal. Vlastníctvo právnych predchodcov
žalobcov 1/ až 7/ bolo v konaní okrem výpovedí všetkých účastníkov konania nesporne preukázané aj
listinnýmidôkazmi:kúpnazmluvaz31.12.1934,rozhodnutiešt.notárstvavGalantesp.zn.D23/2329/90
- poručiteľka J. E. (č. l. 23-25), uznesenie št. notárstva spis. zn. D 2359/90 - poručiteľ H. E. (č. l. 27-29),pozemkovo-knižná vložka č. XXX pre k. ú. H. (č. l. 33-35), dohoda č. 6 z 15.2.1994 (č. l. 175-176). Z PK
vložky č. XXX pre k. ú. H. jednoznačne vyplýva, že na parc. č. 37/2 boli postavené aj stavby (humno
a liehovarná továrňa). Tieto boli spolu s ďalšími stavbami aj predmetom vydania podľa dohody č. 6 (čl.

III) zo dňa 15.2.1994 (č. l. 175-176). Vo vzťahu k predmetu sporu majú z daného zoznamu význam
vydané nehnuteľnosti: pozemok 37/2 – pasienok, stavba sýpky v nespornom vlastníctve oprávnených
osôb, ktorá nebola zapísaná v pozemkovej knihe, ale bola postavená na pozemku 37/2, pozemok 37/1
– roľa, stavby realizované v rokoch 1958-1988 žalobcom 7/ počas jeho užívania pozemku 37/1: sklad
vína (51,67 m2), garáž – kôlňa (106,05 m2), z ktorých boli geometrickými plánmi č. 32356943-47-97

(č. l. 183 a nasl.) a č. 32356943-64-98 zo dňa 20.5.1998 (č.l. 42-43) odčlenené parcely 2626/9, 3631
a 3632 tvoriace predmet tohto sporu. Zároveň žalobkyňa 1/ poukázala na § 366 CSP a mala za to,
že žiadna objektívna skutočnosť žalovanému 1/ nebránila účinne sporovať nadobudnutie vlastníckeho
práva právnymi predchodcami žalobcov 1/ - 7/, ani správnosť či vierohodnosť údajov obsiahnutých
v predložených listinách v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný 1/ tak neurobil. Námietku
uplatnenú v odvolaní preto považuje za neprípustnú a aj vecne nepodloženú, keďže vlastnícke právo

právnych predchodcov žalobcov 1/-7/ bolo preukázané listinnými dôkazmi a verifikované viacerými
rozhodnutiami štátnych orgánov, ktoré neboli účinne spochybnené.

33. Žalobkyňa 1/ považovala názor žalovaného 1/, že držba jeho právnych predchodcov – manželov
F. bola oprávnená a že došlo k platnému vydržaniu, za vecne nesprávny a vyvrátený vykonaným

dokazovaním. Z výpovedí žalovaného 7/ A. K., žalovanej 8/ A. B., svedkov V. F., E. U. a J. U. na
pojednávaní dňa 18.4.2023 jednoznačne vyplynulo, že „vydržanie“ obsiahnuté v notárskej zápisnici
sp. zn. N 711/1998 z 26.2.1999 je zastierací právny úkon, ktorý má zakryť inak neplatný právny úkon
predaja a kúpy predmetných nehnuteľností. Z výpovede V. F., žalovaných 7/ a 8/ vyplynulo, že za
nadobudnutie predmetných nehnuteľností zaplatili kúpnu cenu. Svedkovia manželia U. vypovedali, že

nevedeli, čo podpisujú, keď podpisovali „Čestné vyhlásenie“ o splnení podmienok vydržania a tento
dokument podpisovali nie preto, že by osvedčovali skutočnosti, ktoré im boli známe, ale preto, že ich
o to požiadal kamarát M. F.. Žalovaní 2/ - 10/, resp. ich právni predchodcovia, s cieľom obísť a ukrátiť
žalobcov 1/ - 7/ chceli obísť zákonné požiadavky kladené na prevod nehnuteľností kúpnou zmluvou, a
preto predstierali neexistujúce skutočnosti v úmysle navodiť pre seba priaznivý stav na úkor ostatných

spoluvlastníkov. Žalovaný 7/, ktorý tento simulovaný prechod vlastníckeho práva organizoval, vedel,
že nie je oprávnený s predmetnými nehnuteľnosťami samostatne nakladať, pričom táto skutočnosť
bola známa aj manželom F., keďže v notárskej zápisnici sa explicitne uvádza, že vysporiadanie práv k
nehnuteľnostiam potrvá dlhší čas. Žalovaný 7/ okrem toho dňa 2.4.2002 vyhotovil čestné vyhlásenie, v
ktorom 3 roky po údajnom vydržaní sporných nehnuteľností M. F. a V. F. potvrdil, že ku dňu 2.4.2002

sporné nehnuteľnosti definované v GP 32356943-64-98 (č. l. 42-43) stále neboli právne vyporiadané
(boli vyporiadané iba majetkovo). Notárska zápisnica N 711/98 NZ 86/99 bola vydaná na základe
nepravdivých podkladov. Žalovaný 7/ spolu s nadobúdateľmi a právnymi predchodcami žalovaného 1/
(M. F. a V. F.), za účasti ostatných vypočutých svedkov U. a žalovanej 8/, vedome pred notárom JUDr.
Kovácsom prezentovali neexistujúce skutočnosti týkajúce sa splnenia podmienok vydržania (nepretržitá

držba po dobu 10 rokov a dobromyseľnosť o tom, že oprávnený držiteľ je vlastníkom nehnuteľností), čím
obišli zákon a dosiahli navodenie protiprávneho stavu - manželom F. bol založený LV č. XXXX pre k.
ú. G., na ktorý boli zapísaní ako vlastníci s poznámkou o oprávnenej držbe. Žalovaný 7/ vypovedal, že
M. F. umožnil v predmetných nehnuteľnostiach vykonávať servisné činnosti niekedy v rokoch 1996-97,
neskôr uviedol, že stavby užíval on, kým nespísali s p. F. dohodu o vydržaní (február 1999). Žalovaný

7/ tiež uviedol, že od manželov F. dostal zaplatené, pričom nevedel preukázať, či a ako z tejto sumy
vyplatil všetkých spoluvlastníkov a okrem toho uviedol, že manželia U. boli presvedčení, že „my (K.) to
ešte nemáme na mene, lebo nedošiel podpis zo strany A., K., M. E. a B. E.; my sme to u notára podpísali
a M. F. povedal, že je to v poriadku.“ Žalovaná 8/ tiež vypovedala, že nevie, či manželia F. majú splnené
zákonné podmienky vydržania, potvrdila však, že od brata dostala nejaké peniaze z titulu vydržania,

ktoré vybavoval brat (A. K.). Vo vzťahu k protiprávnosti celého procesu vydržania a postupu notára
JUDr. Kovácsa, ktorý dňa 26.2.1999 vydal notársku zápisnicu N711/98 NZ 86/99, žalobkyňa 1/ uviedla,
že pri vydržaní sa manželia F. nechali právne zastúpiť advokátom V. H. H., ktorý bol podľa udeleného
plnomocenstva splnomocnený na vydanie notárskeho osvedčenia ohľadom držby nehnuteľností v kat.
úz. G. – H.. Predmetné nehnuteľnosti pritom neboli nijako identifikované, a preto je podľa žalobkyne

1/ plnomocenstvo nepoužiteľné na akékoľvek relevantné právne zastupovanie týkajúce nadobúdania
práv k nehnuteľnostiam. Následne V. H. podal notárovi JUDr. Kovácsovi žiadosť o vydanie notárskeho
osvedčenia o oprávnenej držbe, pričom predmetom vydržania mali byť sporné nehnuteľnosti vytvorené
GP č. 3235694333-98, ktorému predchádzal GP 32356943-47-97. V. H. uvádzal, že predmetnénehnuteľnosti v zmysle rodinnej dohody z roku 1995 (Predbežná dohoda dedičov E. a spol. z 24.6.1995)
mali prepadnúť rovným dielom H. K., B. K., T. K. A. K., R. K. a A. B. a že boli v začiatku 90. rokov
majetkovo vysporiadané v prospech manželov F., nakoľko tam M. F. mal vykonávať autoopravárenskú

činnosť. Svoje (nepravdivé) tvrdenia však preukazoval dôkazmi - listinami preukazujúcimi opak. Je
vylúčené, aby p. F. vykonával akúkoľvek činnosť v predmetných nehnuteľnostiach začiatkom 90. rokov,
pretože tieto boli žalobcom 1/ - 6/ a žalovaným 2/ - 10/, resp. ich právnym predchodcom vydané
až v r. 1994 (Dohoda o vydaní nehnuteľnosti z 15.2.1994). Je vylúčené, že nehnuteľnosti „prepadli“
súrodencom K. na základe predbežnej dohody dedičov z 24.6.1995 (túto V. H. ani nepredložil, hoci na ňu

referuje), pretože nebola vložená do katastra nehnuteľností. Naopak, predložený LV č. XXXX pre k. ú. G.
jednoznačne preukazuje, že ku dňu 6.11.1998 boli vlastníkmi okrem žalovaných súrodencov K. aj E. E.
(6/24), A. E. (6/24), R. E. (6/24). Predložený GP č. 32356943-47-97 z 20.5.1998, na základe ktorého mali
vzniknúť predmetné parcely bez relevantného právneho titulu uvádzal za vlastníkov sporných parciel
súrodencov K.. Následne GP č. 3235694333-98 z 21.8.1998 uvádza ako vlastníka (iba) M. F. (bez
manželky). Neskôr vydaný LV č. XXXX týmto dokladom priamo odporoval. Je vylúčené, aby M. F. v

sporných nehnuteľnostiach vykonával podnikateľskú činnosť od začiatku 90 rokov, pretože podľa výpisu
zo živnostenského registra mal prevádzkareň zapísanú v (prednej) budove garáže súp. č. XXXX. Podľa
dokladu predloženého V. H. však k tejto budove bolo pridelené súpisné číslo až 11.11.1998, a to v
prospech žalobcu 7/. Napriek nespôsobilej plnej moci a dôkazov vyvracajúcich tvrdenia žiadateľov F.
obsiahnutých v ich žiadosti o vydanie osvedčenia o vydržaní, notár túto notársku zápisnicu vydal. Notár

tu referuje na Predbežnú dohodu dedičov z 24.6.1995, o ktorej v r. 1999 uvádza, že nebola vložená
do katastra. S poukazom na § 47 OZ pritom notárovi muselo byť známe, že platnosť tejto dohody (aj
keby bola vkladuschopná, čo nebola) uplynutím 3 rokov od uzavretia zanikla. Navyše jej predloženie od
zúčastnených vôbec nepožadoval. Toto opomenutie navyše znásobuje konštatáciou, že keďže niektorí
pôvodní vlastníci medzičasom zomreli a vysporiadanie potrvá dlhší čas, nie je po právnej stránke

možné iným spôsobom tieto nehnuteľnosti majetkoprávne vysporiadať. Notár V. D. predmetnú notársku
zápisnicu vydal protiprávne a s vedomím, že zákonné podmienky pre jej vydanie nie sú splnené, tvrdenia
obsiahnuté v žiadosti navrhovateľov nie sú pravdivé a doklady predložené navrhovateľmi preukazujú
k vydržiavaným nehnuteľnostiam existujúce práva iných osôb. Súd prvej inštancie uvedené skutočnosti
náležite vyhodnotil a vecne správne právne posúdil.

34. S ohľadom na uvedené skutočnosti je podľa žalobkyne 1/ irelevantné, či a kto vykonal prestavbu
budovy garáže – teraz skladové priestory súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 3632 a osemuholníkovej
budovy na pozemku parc. č. 3631 – teraz administratívnej budovy s prístavbou súp. č. XXXX na
pozemkoch 3631 a 3626/17. Stavebník M. F. a V. F. si museli byť vedomí, že predmetné nehnuteľnosti

nadobudli protiprávne. Na stavebnú činnosť manželov F. sa jednoznačne uplatňuje ust. § 135c OZ,
pretože s ohľadom na všetky okolnosti nadobudnutia práva k predmetným nehnuteľnostiam si museli
byť vedomí, že zriaďujú stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemajú právo. Žalovaný 1/ si bol
vedomý, že nehnuteľnosti, ktoré kupuje od manželov F., kupuje iba do držby, keďže táto skutočnosť
bola explicitne uvedená v bodoch I. a II. Kúpnej zmluvy z 26.3.2002. Pokiaľ potom ide o stavebnú

činnosť žalovaného 1/ do úvahy prichádza aplikácia § 135b ods. 2 OZ. Vzhľadom na to, že žalovaný
1/ preukázateľne nadobudol nehnuteľnosti od manželov F. iba do držby, vykonanie stavebných činností
má povahu spracovania cudzej veci, o ktorej vie, že mu nepatrí. Vlastník má preto právo žiadať o jej
vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Súd prvej inštancie vec náležite právne správne posúdil,
pričom právny názor súdu je konformný s právnym názorom najvyššieho súdu v obdobných veciach a

nevybočuje z ustálenej aplikačnej praxe.

35. Žalobcovia 2/ až 7/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. K námietke žalovaného 1/ o nepreukázaní nadobudnutia stavieb postavených
napozemkuparc.č.37/1aparc.č.37/2H.E.aJ.E.,pretožežalobcoviavžalobeuvádzajúkúpnuzmluvu

zo dňa 31.12.1934 ako na dôkaz nadobudnutia týchto nehnuteľností vrátane stavieb, ale tento dôkaz k
žalobe nepripojili, mali žalobcovia za to, že tieto skutočnosti sú preukázané dostatočne z prredložených
listinných dôkazov, predovšetkým z PKV č. XXX. V konaní navyše nešlo o spornú skutočnosť, keďže
žalovaný túto skutočnosť (nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech H. E. a J. E.)
nepopieral v konaní pred súdom prvej inštancie a začal ho rozporovať až v podanom odvolaní. Ide o

„novotu“ v odvolacom konaní, ktorá je neprípustná.

36. Žalobcovia 2/ až 7/ nesúhlasili ani s námietkou žalovaného 1/, ktorý popieral nadobudnutie
vlastníckeho práva k stavbe súp. č. XXXX z dôvodu, že v predložených dedičských rozhodnutiach a vPKV č. XXX pre k.ú. H. nie sú uvedené žiadne stavby postavené na pozemkoch parc. č. 37/1 a parc.
č. 37/2, teda podľa žalovaného 1/ žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo k stavbám patriace ich
právnympredchodcom.Tátonámietkapodľažalobcovniejedôvodná,pretoževroku1934platilazásada

superficies solo cedit. Preto sa evidovali iba vlastnícke vzťahy k pozemkom a vlastník pozemku bol
vlastníkom stavieb na pozemku. K pozemku parc. č. 37/2 bola evidovaná na PKV č. XXX nehnuteľnosť
opísaná ako „Pasienok (humno) a lieh. továrňa“ a táto preukázateľne patrila neb. H. E. a neb. J. E.. Z
predloženého geometrického plánu č. 32356943-33-98 je jednoznačne preukázané, že pozemok parc.
č. 3631, na ktorom sa stavba súp. č. XXXX nachádza, bol vytvorený z pozemku parc. č. 37/2. Predmetná

stavba teda bola preukázateľne zapísaná na pozemkovoknižnej vložke č. XXX v prospech vlastníkov
J. E. a H. E..

37. Žalobcovia 2/ až 7/ mali za to, že žalovaný 1/ nedôvodne rozporuje aj záver súdu, že vybudovaná
prístavba vlastnícky patrí právnym predchodcom žalobcov, keď tvrdí, že prístavba je úplne nová stavba
a jej rozsah je viac ako trojnásobne väčší ako pôvodná stavba súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 3631

(tzv. osemuholník). Súd prvej inštancie sa v odôvodnení riadne vysporiadal s vlastníckym právom k
predmetnej stavbe. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že prístavba nie je samostatnou stavbou a
ani netvorí samostatný predmet vlastníckeho práva, pretože nie je ani ako samostatná stavba zapísaná
na liste vlastníctva a ani nie je možné technicky prístavbu oddeliť bez vynaloženia enormných nákladov
od hlavnej stavby. Žalovaný sa v konaní pred súdom prvej inštancie ani len nesnažil preukazovať

skutočnosť, že ide o dve samostatné stavby.

38. K tvrdeniu žalovaného 1/ o vzniku novej stavby a zhodnotení pôvodnej stavby vo výške 160.000
eur, žalobcovia poukázali na to, že ak si žalovaný myslí, že má nejaký nárok voči žalobcom, konanie o
tomto nároku nebolo predmetom konania pred súdom prvej inštancie. Navyše, žalovaný si tu pri tvrdení

o vytvorení novej veci (stavby) odporuje vo vlastných tvrdeniach, keď na jednej strane tvrdí, že prístavba
je samostatným predmetom vlastníckeho práva, následne tvrdí, že ide o novú vec, a potom, že prístavba
prirástla k pôvodnej neodstránenej stavbe. Súd sa s otázkou zhodnotenia predmetnej stavby riadne
vysporiadal v ustanovení bodov 88. a nasl. odôvodnenia rozsudku.

39. K námietke žalovaného 1/, že osvedčenie o nadobudnutí oprávnenej držby zo dňa 26.2.1999
vykonala oprávnená osoba – notár, ktorý je zodpovedný za splnenie zákonných náležitostí, následne
toto osvedčenie bolo zapísané do katastra, a preto boli tieto úkony nepochybne pravdivé, žalobcovia
2/ až 7/ uviedli, že predmetné osvedčenie nie je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Práve naopak, osvedčovala sa tu tzv. oprávnená držba podľa zák. č. 293/1992

Zb. (nie „pravá“ oprávnená držba podľa Občianskeho zákonníka, ktorá by osvedčovala vydržanie). K
nadobudnutiu vlastníckeho práva by mohlo teoreticky prísť až po uplynutí desaťročnej lehoty po vydaní
tohto osvedčenia. Žalobcovia však v tejto lehote podali žalobu a k nadobudnutiu vlastníckeho práva tak
nemohlo prísť.

40. K námietke žalovaného 1/ o dobromyseľnosti nadobúdateľov, keď aj manželia F. aj žalovaný 1/
investovali vlastné finančné prostriedky do nehnuteľností a platili za ne dane z nehnuteľností, mali
žalobcovia za to, že s touto argumentáciou sa súd riadne vysporiadal v odôvodnení rozsudku. Samotná
skutočnosť, že niekto platí daň z nehnuteľností, resp. investuje do nehnuteľností, ešte neznamená,
že je oprávneným držiteľom, resp. že sa domnieva, že je vlastníkom nehnuteľností. Z vykonaného

dokazovania bolo zrejmé, že nikdy neboli splnené podmienky na to, aby sa manželia F. mohli čo i len
domnievať, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Za týmto účelom bolo vykonané rozsiahlejšie
dokazovanie. Žalobcovia poukázali na kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný 1/ nadobudol iba tzv.
oprávnenú držbu k nehnuteľnostiam, a nie vlastnícke právo. V danom čase na liste vlastníctva bola
poznámka, že manželia F. a neskôr žalovaný 1/, sú iba tzv. oprávnení držitelia nehnuteľností podľa

zákona č. 293/1992 Zb. Neexistoval tu relevantný dôvod, na základe ktorého by sa mohli domnievať, že
sú vlastníkmi nehnuteľností. Žalovaný 1/ nemohol byť dobromyseľný nadobúdateľ vlastníckeho práva,
ak táto skutočnosť vyplývala z predmetného listu vlastníctva. Žalovaný 1/ preto nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním.

41. Tvrdenie žalovaného 1/, že stavba súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 3632 bola žalovanému 7/ A.
K. a ďalším oprávneným osobám vydaná dohodou č. 6 zo dňa 15.2.1994, a preto žalobca 7/ nemôže
byť vlastníkom tejto stavby v celosti, považovali žalobcovia za nepravdivé, pretože nikdy neprešlo
vlastnícke právo k predmetnej stavbe zo žalobcu 7/ na A. K. a ďalšie oprávnené osoby. Žalovaný aninikdy nenavrhol nejaké dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že takéto vlastnícke právo prešlo prevodom
alebo prechodom. A. K. a spol. ani nikdy neboli zapísaní ako vlastníci tejto nehnuteľností na liste
vlastníctva. Je zrejmé, že vlastníkom tejto stavby je žalobca 7/. Súd prvej inštancie sa vysporiadal

s otázkou vlastníckeho práva riadne v odôvodnení napadnutého rozsudku. K nadobudnutiu vlastníckeho
práva k stavbe súp. č. XXXX žalobcom 7/, keď žalovaný 1/ tvrdil, že rozhodnutie Mesta Šaľa o
pridelení súpisného čísla nie je dokladom o vlastníctve stavby, žalobcovia uviedli, že tento argument
žalovaného neobstojí, pretože táto stavba bola preukázateľne vo vlastníctve žalobcu 7/. Žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by vlastníkom tejto stavby bol kedykoľvek v minulosti niekto iný.

Súd svoj záver však nezaložil iba na rozhodnutí o pridelení súpisného čísla, ale aj na ďalších listinných
dôkazoch a výpovediach. V tomto smere poukázali na body 78. a nasl. odôvodnenia rozsudku.

42. K výpovediam svedkov V. F., N. E. U. a J. U., žalobcovia uviedli, že výsluch svedkov prebehol
riadne a v súlade so zákonom. Prišlo k riadnemu kladeniu otázok zo strany všetkých strán a neprišlo k
žiadnemu neetickému konaniu. V tomto smere poukázali na zápisnicu z 18.4.2023 a zvukový záznam z

tohto pojednávania. Navyše mali za to, že z tohto bodu odvolania nevyplýva žiaden odvolací dôvod.

43. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali dňa 13.11.2023 prostredníctvom splnomocnenej
zástupkyne odvolanie žalovaní 3/ až 5/ bez uvedenia odvolacích dôvodov s tým, že odvolanie odôvodnia
do 14 dní (č.l. 931). Následne, po uplynutí lehoty na podanie odvolania, žalovaní 3/ až 5/ doručili dňa

27.12.2023 súdu podanie (č.l. 935), v ktorom uviedli, že odvolanie podali iba v rozsahu náhrady trov
konania. Poukázali na to, že účastníkmi konania boli iba z dôvodu právneho nástupníctva po B. K.,
pričom sa necítia byť vlastníkmi žiadnych nehnuteľností na území SR a tieto nevlastnil ani ich právny
predchodca. Proti právnemu nástupníctvu vznášali námietky a poukazovali na prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam na brata B. K. – p. A. K.. Z uvedeného dôvodu im nezáleží na výsledku

konania, ktorého účastníkmi sú nedobrovoľne a sú presvedčení o tom, že účastníkmi konania ani byť
nemajú. Ani ich právni predchodcovia, ani oni v konaní nijak aktívne nevystupovali, preto je namieste,
aby súd využil svoje moderačné právo, keď pre ich sociálne, majetkové a osobné pomery a najmä
ich postoj v konaní je daný dôvod na nepriznanie náhrady trov konania úspešným účastníkom. Preto
žiadali o zmenu napadnutého rozhodnutia iba v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Ďalším podaním

doručeným súdu dňa 11.1.2024 predložili žalovaní 3/ až 5/ súdu darovaciu zmluvu z 10.3.2017 a dodatok
č. 1 k návrhu na vklad do katastra (už založené do spisu v konaní pred súdom prvej inštancie).

44. Žalobkyňa 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 3/ až 5/ s ich argumentáciou nesúhlasila.
Nezáujem o výsledok konania a procesná pasivita účastníkov konania nemôžu byť faktormi

oslobodzujúcimi žalovaných spod povinnosti nahradiť trovy konania. V danom prípade neexistujú žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), ktoré by mal súd osobitne zohľadňovať. Žalobcovia 1/
- 6/, ako aj žalovaní 2/ - 10/ tvoria v spore nerozlučné procesné spoločenstvo. Právnym dôsledkom
úspechu žalobcov 1/ - 6/ v tomto spore bude navrátenie značného nehnuteľného majetku v k. ú. G. do
dedičstva po poručiteľoch H. E. a J. E., t.j. vo výsledku aj žalovaní 2/ - 6/ budú povolaní dediť z tohto

majetku svoj zákonný podiel. Bezdôvodným odpustením trov konania by tak došlo k nespravodlivému
zvýhodneniu účastníkov konania, ktorí svojou pasivitou a nezáujmom o výsledok konania prispeli k jeho
dĺžke, zložitosti a nákladnosti.

45. Žalovaní 3/ až 5/ v replike uviedli, že s ohľadom na doplnenie dokazovania o listiny, na základe

ktorýchvlastníckeprávoknehnuteľnostiam,ktorésúpredmetomkonania,prešlozprávnehopredchodcu
žalovaných 3/ až 5/ na žalovaného 7/, majú za to, že nie sú v spore pasívne vecne legitimovaní a navrhli,
aby bolo konanie voči nim zastavené. Táto skutočnosť má podstatný význam pre rozhodnutie o náhrade
trov konania, resp. ide o mimoriadnu okolnosť, ktorá odôvodňuje použitie výnimky pre rozhodnutie
o náhrade trov konania podľa úspechu v spore.

46. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

47. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu
veci, zistil, že odvolanie žalovaných 3/ až 5/ nemá zákonom predpísané náležitosti, v dôsledku čoho je

nevyhnutné ho odmietnuť.48. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

49. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

50. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363 CSP,
ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

51. Je povinnosťou odvolateľa odvolanie vybaviť náležitosťami vyžadovanými zákonom. Náležitosti
odvolania upravuje ust. § 363 CSP, v zmysle ktorého musí odvolanie obsahovať okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Podľa § 373 ods. 1 CSP je možné výzvou súdu prvej inštancie odstrániť obsahové vady
odvolania (odstrániteľné vady). Odvolateľa vyzve prvoinštančný súd na odstránenie vád uznesením.
Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania postupuje súd prvej
inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú ako povinná náležitosť

odvolania upravené v § 365 CSP. Odvolateľ je povinný vo svojom odvolaní vymedziť aspoň niektorý z
odvolacích dôvodov upravených v § 365 ods. 1 CSP, aby bolo zrejmé, z akých taxatívnych dôvodov
považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Odvolaním totiž odvolateľ zároveň
stanovujerozsahodvolaciehoprieskumu,pretožeodvolacísúdjedôvodmiodvolaniaviazaný(§380ods.
1 CSP). Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva (§ 373 ods.

1 druhá veta CSP). To isté platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Dôvody
odvolania tak môže odvolateľ doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ odvolanie
po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod, ide o neodstrániteľnú vadu
odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať a odvolací súd odvolanie odmietne (§
386 písm. d/ CSP).

52. V zmysle vyššie uvedeného, medzi náležitosti, ktoré musí odvolanie obsahovať, patrí aj uvedenie
dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne (§ 363 CSP). Žalovaní 3/ až 5/ však vo svojom
odvolaní nevzniesli žiadne námietky voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a to ani v časti nároku na
náhradu trov konania. Z odvolania tak nie sú zistiteľné žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie

prvoinštančného súdu nesprávne. Rozsah a dôvody odvolania žalovaní 3/ až 5/ uviedli až po uplynutí
lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd je ale rozsahom a odvolacími dôvodmi uplatnenými do
uplynutia lehoty na podanie odvolania viazaný. Uplynutím lehoty na podanie odvolania stráca odvolateľ
možnosť meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote

na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo, s výnimkou vád, ktoré sa týkajú
procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), existenciu ktorých však odvolací súd v danej veci nezistil.

53. Keďže odvolanie žalovaných 3/ až 5/ neobsahuje odvolacie dôvody, čo znamená, že nespĺňa
náležitosti upravené v § 363 CSP, teda trpí neodstrániteľnou vadou, pre ktorú nemožno v odvolacom

konaní pokračovať. Odvolací súd preto musel odvolanie žalovaných 3/ až 5/ podľa § 386 písm. d) CSP
odmietnuť.

54. Len pre úplnosť a zrozumiteľnosť rozhodnutia pre žalovaných 3/ až 5/ odvolací súd uvádza, že
súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá – ktorá vec patrí do dedičstva po

poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto
veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni,
nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené
určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje
rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti

poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik
vlastníctva niekoho iného; v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho
vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné (por. napr. R 32/2011, I. ÚS
482/2013). V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálenýzáver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov,
pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78
ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní)

všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája
2019, sp. zn. 8Cdo/94/2018). Preto pokiaľ žalovaní 3/ až 5/ poukazovali na skutočnosť, že ich právny
predchodca B. K. darovacou zmluvou z 10.3.2017 v znení jej dodatku previedol svoj spoluvlastnícky
podiel na sporných nehnuteľnostiach na svojho brata A. K., s ohľadom na dátum smrti poručiteľov, do
dedičstva po ktorých patria sporné nehnuteľnosti, táto skutočnosť bola v prejednávanej veci právne

bezvýznamná.

55. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 1/, odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

56. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcov,
ktorou sa domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch
a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyhovel, keď dospel k záveru, že neboli splnené zákonné

podmienky pre osvedčenie vyhlásenia o vydržaní nehnuteľností a právni predchodcovia žalovaného
1/ nemohli byť dobromyseľní, že sú oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností, teda žalovaný 1/
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.

57. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcov a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov
a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom rozsahu vyčerpávajúce odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa

mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

58. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, ako aj
nesprávne právne posúdenie veci.

59. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

60. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.61. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 1/ o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, túto
námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Tento odvolací dôvod je naplnený, ak rozhodnutie
trpí skutkovými vadami, resp. ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže

byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením
vykonaných dôkazov alebo ak je tu predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými
novotami (§ 366 CSP), avšak len za podmienky, že novoty nemohol odvolateľ použiť v konaní pred
súdom prvej inštancie bez vlastnej viny.

62. Neobstojí poukaz žalovaného 1/ na podľa neho neobjektívne posudzovanie a vyhodnotenie výpovedi
svedkov V. F., N. E. U. a J. U., keďže títo si podľa žalovaného 1/ vzhľadom na časový odstup
nepamätali rozhodujúce skutočnosti a nemajú právnické vzdelanie. Žalovaný 1/ pritom ani neuvádza,
v čom konkrétnom súd prvej inštancie pochybil pri hodnotení týchto svedeckých výpovedí. Vo vzťahu k
tejto odvolacej námietke odvolací súd tiež konštatuje, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov. Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre

rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Voľnosť
hodnotenia dôkazu neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti
rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú
zhodu s priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení
dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo

zisteného skutkového stavu veci. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia
vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a
pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri
tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi.
K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym hodnotením

dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Výsledky hodnotenia
dôkazov sú pritom imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto smere súd
prvej inštancie dôsledne postupoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a
výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje

zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu.

63.Žalovaný1/vpodanomodvolanínenamietažiadnuztrochvyššieuvedenýchnesprávnostítýkajúcich
sa skutkových vád rozhodnutia, t.j. v čom konkrétnom sú skutkové zistenia súdu prvej inštancie
nesprávne, ktorý dôkaz súd nesprávne vyhodnotil, aký návrh na vykonanie dokazovania súd nepripustil,

prípadne aký dôkaz mohol byť vykonaný, ale žalovaný 1/ ho bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom
prvej inštancie. Keďže vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP absentovala
relevantná odvolacia argumentácia, tento odvolací dôvod nebol naplnený.

64. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie žalovaný 1/ netvrdil, že

nebolo preukázané vlastnícke právo právnych predchodcov k sporným nehnuteľnostiam s poukazom
na skutočnosť, že žalobcovia k žalobe nepripojili kúpnu zmluvu z 31.12.1934 ako dôkaz nadobudnutia
nehnuteľností vrátane stavieb. Tieto nové tvrdenia žalovaný 1/ uviedol až v rámci odvolania. Jedná sa
teda o novoty v odvolacom konaní.

65. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa, ako aj protistrany (§ 373 ods. 4 CSP) použiť
v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky), ktoré strana neuplatnila pred súdom prvej inštancie
je obmedzené. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna výnimka z pravidla, že v

konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré
neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia v podobe
nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia taxatívne stanovených zákonných podmienok
uvedených v § 366 CSP.

66. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty), možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných
podmienok,b/satýkajúvylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu,c/mábyťnimipreukázané,že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

67. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v § 366 CSP pre použitie novôt zo
stranyžalovaného1/vodvolacomkonaní(bezohľadu,čitietoskutkovétvrdeniabybolispôsobiléprivodiť
žalovanému 1/ priaznivejšie rozhodnutie). Preto odvolací súd na nové skutočnosti uvedené žalovaným
1/ až v odvolaní prihliadnuť nemohol, keďže žalovaný 1/ nepreukázal žiadnu z taxatívne stanovených
podmienok v zmysle § 366 písm. a/ až d/ CSP. Žalovaný 1/ v odvolaní netvrdil a ani nepreukázal,

že neporušil procesnú diligenciu, t.j. netvrdil ani nepreukázal, že skutočnosti uvedené až v odvolaní
nemohol bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/), pričom novoty uvedené
žalovaným 1/ pod iný účel ich použitia (§ 366 písm. a/ až c/) s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/) podradiť nemožno.

68. Z odvolania žalovaného 1/ ďalej vyplýva, že napáda nesprávne právne posúdenie súdom

prvej inštancie, konkrétne záver súdu, že žalovaný 1/ nenadobudol vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam vydržaním a pokiaľ ide o stavbu súp. č. XXXX spracovaním.

69. Odvolací súd nenachádza dôvod pre odchýlenie sa od právneho záveru súdu prvej inštancie, že
v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre osvedčenie vyhlásenia o vydržaní nehnuteľností

podľa zákona č. 293/1992 Zb., a toto osvedčenie ani nemalo byť pre absenciu zákonom stanovených
podmienok notárom vydané, čo súd prvej inštancie dôsledne odôvodnil v ods. 67 až 73. V tomto smere
neobstojí ani argument žalovaného 1/, že osvedčenie o nadobudnutí oprávnenej držby zo dňa 26.2.1999
vykonala oprávnená osoba – notár, ktorý je zodpovedný za splnenie zákonných náležitostí a následne to
príslušný orgán zapísal do katastra nehnuteľností, preto tieto úkony boli podľa žalovaného 1/ zákonné.

Z vykonaného dokazovania totiž nepochybne vyplynulo, že zákonné podmienky pre vydanie osvedčenia
neboli splnené, čo nemôže zhojiť skutočnosť, že toto osvedčenie vydal notár ako oprávnená osoba. Ak
sa žalovaný 1/ domnieva, že týmto postupom notára mu bola spôsobená škoda, takýto nárok si musí
uplatniť v zmysle príslušných ust. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

právni predchodcovia žalovaného 1/ nemohli byť dobromyseľní, že sú oprávnenými držiteľmi sporných
nehnuteľností(aužvôbecnievlastníkmi),apretoaninemohlinažalovaného1/previesťprávavoväčšom
rozsahu ako mali. Kúpna zmluva uzatvorená medzi nimi a žalovaným 1/ je preto neplatná (§ 39 OZ),
ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Rovnako správne v tomto smere vyhodnotil súd prvej inštancie
argument žalovaného 1/ o investovaní do nehnuteľností a platení dane z nehnuteľností ako irelevantný.

70. Zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie tiež vyvodil správne právne závery, pokiaľ
ide o vlastnícke právo k stavbe súp. č. XXXX, keďže v konaní bolo preukázané, že žalobca 7/
túto stavbu postavil, a preto ju nebolo možné vydať oprávneným osobám podľa zák. č. 229/91 Zb.
Pokiaľ ide o dohodu č. 6 z 15.2.1994, na ktorú poukazoval žalovaný 1/, súd prvej inštancie správne

poukázal na skutočnosť, že dohoda č. 6 neobsahuje podpisy všetkých oprávnených osôb a neobsahuje
ani plnomocenstvo, ktorým by oprávnené osoby splnomocnili osoby, ktoré dohodu podpísali, na ich
zastupovanie s úradne osvedčenými podpismi. V tejto súvislosti súd prvej inštancie tiež správne dôvodil,
že podľa tejto dohody mali oprávnené osoby prevziať stavbu do užívania k 1.1.1992 a zároveň v konaní
bolo preukázané, že predmetnú stavbu od roku 1999, t.j. od vydania osvedčenia (26.2.1999) užíval

p. F. a následne po uzatvorení kúpnej zmluvy (26.3.2002) žalovaný 1/. Oprávnené osoby uvedené
na dohode č. 6 tak nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej stavbe na základe vydržania,
keďže nebola splnená podmienka 10 ročnej vydržacej doby. Zo zisteného skutkového stavu potom súd
prvej inštancie vyvodil správny právny záver, že vzhľadom na skutočnosť, že neboli splnené zákonné
podmienky pre osvedčenie vyhlásenia o vydržaní nehnuteľností a právni predchodcovia žalovaného

1/ nemohli byť dobromyseľní, že sú oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností, t.j. ani stavby s. č.
XXXX, žalovaný 1/ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej stavbe vydržaním, pričom v
konaní bolo preukázané, že vlastníkom predmetnej stavby je žalobca 7/.

71.Nedôvodnoubolainámietkažalovaného1/,keďnesúhlasilsprávnymzáveromsúdu,ževybudovaná

prístavba je vlastníctvom právnych predchodcov žalobcov. Žalovaný 1/ mal za to, že prístavba je úplne
nová stavba v celosti vybudovaná žalovaným 1/, jej rozsah je viac ako trojnásobne väčší ako pôvodná
stavba súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 3631 tzv. osemuholník, teda charakter pôvodnej stavby
sa úplne zmenil, stavba vodojemu resp. liehovarníckej nádrže, ktorá sa naposledy využívala na chovsliepok sa zmenila na administratívnu budovu s podkrovím a novou strechou. Z uvedeného tiež žalovaný
1/ vyvodil, že spracoval cudziu vec na novú vec, stal sa vlastníkom novej veci, pretože prístavba je
trojnásobne väčšia ako pôvodná stavba a okrem toho žalovaných 1/ sa stal vlastníkom aj pôvodnej

stavby. Tiež mal za to, že žalobcovia by mali zaplatiť žalovanému 1/ zhodnotenie pôvodnej stavby vo
výške asi 160.000 eur. V tomto prípade však podľa žalovaného 1/ došlo k vytvoreniu novej veci - stavby.

72. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že stavba administratívnej budovy s. č. XXXX
nachádzajúca sa na parc. č. 3631, ktorá vznikla z parc. č. 37/2, bola pôvodne v PKV č. XXX označená

ako lieh. továreň a táto nebola predmetom dedičského konania po neb. H. a J. E.. Išlo o stavbu
„osemuholník“, ktorú stavbu užíval starý otec žalovaného 7/, od roku 1990 ju užíval žalovaný 7/, neskôr
p. F. ako administratívnu budovu a v súčasnosti stavbu užíva žalovaný 1/ ako kancelárske a skladové
priestory. Súd prvej inštancie potom správne dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že neboli splnené
zákonné podmienky pre osvedčenie vyhlásenia o vydržaní nehnuteľností a že právni predchodcovia
žalovaného 1/ nemohli byť dobromyseľní, že sú oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností, t.j. ani

stavby s. č. XXXX, žalovaný 1/ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej stavbe vydržaním.
Naopak v konaní bolo preukázané, že vlastníkom predmetnej stavby bol H. E. v podiele 1/2 a J. E. v
podiele 1/2, po ktorých predmetná stavba nebola prededená.

73. V konaní tiež bolo zistené (zo stavebných povolení, ako aj vykonanej obhliadky), že v prípade stavby

s. č. XXXX a jej prístavby zostala stále zachovaná pôvodná stavba osemuholníka, z čoho následne súd
prvej inštancie s poukazom na ustálenú judikatúru (R 29/1999 a R 29/1989) vyvodil správny právny
záver, že nedošlo k vzniku novej stavby, keďže rekonštrukciou stavby neboli vykonané také zmeny jej
základných stavebných prvkov, že by išlo o vytvorenie novej veci. Žalovaný 1/ tak nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo k prístavbe ani k pôvodnej stavbe s. č. XXXX spracovaním, ako nedôvodne namietal

v odvolaní. Prístavba a stavebné úpravy prevádzkovej budovy, ktoré žalovaný 1/ realizoval, neboli
samostatnou vecou a nestali sa ňou ani v dôsledku stavebných úprav a opráv vykonaných žalovaným
1/ (§ 120 OZ), z dôvodu ktorého neprichádzala do úvahy aplikácia § 135b ods. 2 OZ tak, ako to
požadoval žalovaný 1/. Pokiaľ ide o investície, ktoré žalovaný 1/ vynaložil na rekonštrukciu pôvodnej
stavby s.č. XXXX a vybudovanie prístavby, takýto nárok (nárok držiteľa v zmysle § 130, § 131 OZ) si

žalovaný 1/ v konaní relevantným spôsobom neuplatnil, nebolo k nemu vykonané dokazovanie, preto
ani neprichádzalo do úvahy, aby sa súd prvej inštancie, či odvolací súd takýmto nárokom zaoberal.

74. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovaným 1/ v odvolaní namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené

a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva svojvoľnosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný 1/ s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu
prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej
inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, pričom žalovaný
1/ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie, preto

odvolanie žalovaného 1/ nemožno považovať za dôvodné.

75. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka
konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

76. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalovaného 1/, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny,
vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán
osobitne nenapadnutým (keďže odvolanie žalovaných 3/ až 5/ bolo odmietnuté), s použitím § 387 ods.

1, 2 CSP potvrdil.

77. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalobcompriznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným. O výške náhrady trov konania
v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

78. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).