Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoCsp/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202317
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723202317.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a
členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobcov: 1) A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 2) E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., právne
zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice,
IČO: 47 234 466, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO:

47 967 692, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej, s.r.o. so sídlom Žižkova 2073/19,
Košice, IČO: 51 417 685, v konaní o zaplatenie 5.000 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 12Csp/20/2023 – 84 zo dňa 13.12.2023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcov a uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 2.500,- EUR a žalobkyni v 2. rade sumu 2.500,-
EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.
Žalobcovia svoj nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia opierali o exekučné
konanie vedené pred Okresným súdom Poprad č.k. 18Er/397/2015, ktoré bolo zastavené z dôvodu,
že exekučný titul – rozhodcovský rozsudok, je neplatný, nakoľko pre neplatnosť rozhodcovskej doložky

nebola daná právomoc rozhodcovského súdu.
Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovia v exekučnom konaní úspešne uplatnili porušenie ich
práv ako spotrebiteľov vyplývajúcich z ust. § 53 OZ namietaním neplatnosti rozhodcovskej doložky
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá umožnila žalovanému obísť proces možného preskúmania
zmluvných podmienok nezávislým súdom. Splnili tak podmienky vyplývajúce z hypotézy ust. § 3 ods. 5
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Základ nároku

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia bol tým daný.
Za primerané v prejednávanej veci je možné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 2.500,- eur
pre každého zo žalobcov. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcov, ktorá
im vznikla konaním žalovaného, ktorý voči nim viedol exekučné konanie na základe nevykonateľného
rozhodnutia rozhodcovského súdu. Je určitou satisfakciou za stav, ktorý museli v dôsledku konania
žalovaného znášať. Tento ich priviedol do stavu neistoty. Je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý

závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane
spotrebiteľapriznávaprávonafinančnézadosťučinenieužvtedy,keďkporušeniuprávaalebopovinnosti
dôjde. Súdom priznaná suma nie je v rozpore s jednou zo všeobecných právnych zásad a to princípu
primeranosti.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal

nesprávne vyhodnotenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Žalovaný má za to, že v danom prípade nebola splnená hypotéza stanovenáv ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalobcovia neboli v predchádzajúcom
konaní v procesnom postavení žalobcov, teda si neuplatnili porušenie svojich práv. Výšku priznaného
primeraného finančného zadosťučinenia vzhľadom na posúdenie všetkých okolností sporu nepovažuje

za primeranú. Napadnuté rozhodnutie žalovaný nepovažuje za dostatočne odôvodnené. Žiadal preto,
aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie,prípadneabyrozhodnutieprvoinštančnéhosúduzmenilažalobuzamietolapriznalžalovanému
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

3. K odvolaniu zaujali písomné stanovisko žalobcovia majúc za to, že boli splnené všetky predpoklady
podľa ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. K námietkam žalovaného o neprimeranosti výšky
priznaného finančného zadosťučinenia a o nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobcovia
poukázali na judikatúru a rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajských súdov
a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnili si náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Žalovaný v replike zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že bolo zasiahnuté do jeho majetkových
práv, nakoľko žalobcovia nevrátili poskytnutý úver s úrokmi a touto skutočnosťou sa súd vôbec
nezaoberal. Rozhodnutia súdov, na ktoré žalobcovia poukázali vo svojom vyjadrení, nie sú právne
záväzné.

5. Žalobcovia v duplike uviedli, že pokiaľ aj žalovaný má dojem, že došlo k akémukoľvek ukráteniu jeho
majetkových práv, tak sa tak stalo najmä v dôsledku toho, že sám dodávateľ sa rozhodol domáhať
uspokojenia svojich nárokov za využitia rozličných neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých
obchodných praktík.

6. Odvolací súd v rámci kompetencie vyplývajúce z ustanovenia § 34 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a násl. CSP bez nariadenia
pojednávania a podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné.

7. Predmetom uplatneného nároku je nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 3 ods.
5 zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.

Ako to vyplýva zo skutkových okolností zistených prvoinštančným súdom, žalovaný na základe
rozhodcovskej doložky inicioval začatie konania pred rozhodcovským súdom, ktoré sa skončilo vydaním
rozhodcovského rozsudku, ktorým boli žalobcovia zaviazaní zaplatiť žalovanému sumu 15.961,02 EUR
s príslušenstvom. Na podklade tohto rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu bolo začaté
exekučné konanie, vedné na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Er/397/2015. V tomto konaní sa

žalobcovia ako povinní aktívne bránili, a to tak, že podali návrh na odklad exekúcie a návrh na vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Svoj návrh odôvodnili neplatnosťou rozhodcovskej doložky,
ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu. Okresný súd Poprad uznesením č.k. 18Er/397/2015
– 83 zo dňa 31.1.2023 exekúciu zastavil a rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

Súd prvej inštancie správne posúdil uvedenú okolnosť ako predpoklad pre uplatnenie nároku na
primerané finančné zadosťučinenie.
Zo znenia ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyplýva, že by spotrebiteľ musel svoje práva
uplatniť len v pozícii žalobcu. Zásada kontradiktórnosti konania pre úspech v spore ukladá rovnako
obom sporovým stranám povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno. Je pritom

irelevantné, či strana sporu splní povinnosť tvrdiť a unesenie dôkazné bremeno (a následne zvíťazí
v spore) na strane žalobcu či žalovaného.
Spotrebiteľ môže úspešne uplatniť svoje práva tak v pozícii žalobcu ako procesný útok, ako aj
v pozícii žalovaného ako procesnú obranu. Podstatné je jedine tvrdenie spotrebiteľa o porušení práva,
preukázanie porušenia práva a záver súdu o tom, že k porušeniu práv spotrebiteľa skutočne došlo.

Pre záver súdu o porušení práva je nepodstatné, či k takémuto záveru súd dospel na základe tvrdení
spotrebiteľa ako žalobcu, alebo spotrebiteľa ako žalovaného.
Zákon ani judikatúra nevyžaduje, aby bol záver súdu o porušení práv spotrebiteľa vyjadrený vo výrokovej
časti rozsudku. Pre splnenie podmienky úspešného uplatnenia práva na súde postačuje, ak súdv odôvodnení rozhodnutia vysloví záver o tom, že konaním dodávateľa boli porušené práva spotrebiteľa.
Žiadna iná podmienka pre právo uplatniť nárok podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nie je
potrebná.

Tento názor korešponduje aj so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/31/2020
zo dňa 25.5.2022, podľa ktorého eurokonformným a k slabšej strane spotrebiteľského vzťahu náležite
ústretovým sa preto javí len taký výklad úpravy urobenej aj predmetom sporu v prejednávanej
veci, pri ktorom splnením podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zakladajúcej právo spotrebiteľa

na primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. I § 3 ods. 5 vety tretej zákona, je vyslovenie sa súdom
o porušení práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi v akomkoľvek
rozhodnutí v prospech spotrebiteľa (aj vo forme konštatovania porušenia len v odôvodnení rozhodnutia
ako otázky predbežnej).

8. Ďalšou spornou skutočnosťou bola aj výška uplatňovaného nároku na primerané finančné

zadosťučinenie.
Z rozhodnutia prvoinštančného súdu nie je možné zistiť z akých skutkových okolností pri úvahe o výške
primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal.
Rozsah finančného zadosťučinenia nie je žiadnym právnym predpisom upravený, nie sú dané žiadne
kritéria, ktoré by potrebné pri učení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť

finančného zadosťučinenia. Jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého
jednotlivého prípadu (R 48/2022, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021).
Cieľom tohto inštitútu nie je sankcionovať žalovaného tak ako to uviedol prvoinštančný súd, ale cieľom
je satisfakčná funkcia, teda vykonanie zadosťučinenia a vyrovnanie pomerov, ktoré boli postupom
žalovaného, ktorý bol preukázaný v inom konaní ako nesprávny, narušené a uviesť tieto pomery do

rovnováhy.
Pokiaľ má byť priznané finančné zadosťučinenie spravodlivé, musí súd prihliadať pri svojej úvahe a túto
skutkovo aj právne odôvodniť, na okolnosti konkrétneho prípadu. Súd môže tiež rozhodnúť, že existujú
spravodlivé dôvody na priznanie nižšej náhrady, než bola skutočne spôsobená škoda, vzhľadom na
individuálne okolnosti prejednávanej veci.

Vprejednávanejvecivšakžiadnekonkrétneskutkovéokolnostiodôvodňujúceúvahuovýškepriznaného
nároku prvoinštančný súd neuviedol. Žalobcovia na pojednávaní dňa 13.12.2023 uviedli niektoré
okolnosti, na základe ktorých sa dá dospieť k úvahe o primeranej výške finančného zadosťučinenia,
a súd prvej inštancie ich spomenul v bode 3 odôvodnenia rozsudku, avšak skutkovo ani právne
ich nevyhodnotil a nie je zrejmé, na základe akých okolností individualizoval uplatnený nárok

žalobcov. Žalovaný namietal, že žalobcovia nevrátili poskytnuté finančné prostriedky, čo je takisto
významná okolnosť, na ktorú treba prihliadať pri rozhodovaní o výške primeraného finančného
zadosťučinenia. Súd prvej inštancie sa otázkou rozsahu splatenia úveru nezaoberal (Na tomto mieste
dáva odvolací súd do pozornosti, že treba brať do úvahy aj výšku dlhu s prihliadnutím na prípadnú
bezúročnosťabezpoplatkovosťúveru,čoodvolacísúdvzhľadomnaabsenciusamotnejúverovejzmluvy

v predloženom súdnom spise nemôže posúdiť.).

9. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne rozhodol, že základ nároku je daný, je
však potrebné aby súd svoje rozhodnutie náležite doplnil o skutkové okolnosti individualizované v
prejednávanej veci, tak, aby právne posúdenie veci bolo logickým vyústením úvahy súdu o výške
priznaného nároku.
V konečnom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách celého konania podľa § 396 ods. 3

CSP.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).