Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722201172
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5722201172.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F. F., proti žalovanému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E.
XXXX/XX, XXX XX F. F., právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom so sídlom
Holubyho 51, 036 01 Martin, IČO: 42 058 945, o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, v štádiu

konania o návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Martin
č. k. 10C/18/2022-348 zo dňa 18. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenu návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia uskutočnenú podaním žalobkyne zo
dňa 07.11.2024 nepripúšťa.

II. Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 10C/18/2022-348 zo dňa 18. októbra 2024 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozhodnutím zamietol návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému nevstupovať do
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom BSM (bezpodielového spoluvlastníctva manželov), nachádzajúcej sa
v k. ú. F. F., evidovanej na LV č. XXXX, v ktorej býva žalobkyňa so synom, pričom žalovaný je dôvodne

podozrivý z násilia (výrok I.). V časti o nariadenie, že žalobkyňa bude parkovať svoje motorové vozidlo
v garáži domu, pričom žalovaný zabezpečí voľný prechod z garáže na miestnu komunikáciu, návrh
žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol (výrok II.).
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.10.2024, domáhala nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil neodkladné opatrenie vo vyššie uvedenom znení. Návrh
odôvodnila tým, že ju žalovaný obmedzil vo využívaní osobného motorového vozidla za účelom dopravy
dopráceazabezpečeniaprepravyvtomčasemaloletéhosyna,ktorétrvaloodaugusta2022dofebruára
2024, ďalej tým, že jej v novembri 2023 žalovaný spôsobil ublíženie na zdraví, ktorým sa zaoberá
Okresná prokuratúra Martin. Žalovaný neprestajne vypína plynové kúrenie, majú vzájomné nezhody
ohľadom financovania platieb spojených s užívaním nehnuteľnosti, úhradou úveru, nákladov na auto,

ako aj výdavkov spojených so starostlivosťou o syna. Ďalej poukázala na nezhody ohľadom parkovania
auta v garáži domu, kde od novembra 2023 žalovaný parkoval svoju motorku. Žalobkyňa chcela v garáži
parkovať svoje auto, čo oznámila žalovanému e-mailom. Žalovaný návrh zamietol a v garáži zaparkoval
dve motorky, ktoré tu budú parkovať do leta 2025, takže ona nemôže garáž vôbec užívať. Žalovaný
jej spôsobuje fyzické a psychické násilie. Je neprípustné, aby v práci myslela na to, čo žalovaný zase
vymyslí a čo ju bude čakať doma, keď sa z práce vráti. Od žalovaného možno očakávať, že bude aj

naďalej pokračovaťvo svojich výmysloch. Zo strany žalovaného dochádza l porušovaniu spolunažívania v spoločnej
domácnosti, pričom žalovaný má prechodný pobyt u svojho brata v 4-izbovom byte.
3. Súd prvej inštancie v ďalšom citujúc ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 CSP, § 326 ods. 1

a 2 CSP, § 327 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vo všeobecnosti uviedol, že základnou podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Jedným zo
zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia je nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov
subjektov konania v dôsledku hroziacej alebo v danom čase už existujúcej ujmy. Táto ujma musí byť

konkrétna a bezprostredná vo vzťahu k právu alebo nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Jej následkom musí byť priame zhoršenie právneho, alebo faktického postavenia niektorého
zo subjektov, ktoré vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov. Súd musí nevyhnute skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku. Navrhovateľ musí riadne
opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a súdu preukázať,

že absencia takejto bezodkladnej úpravy pomerov by mala
za následok reálne bezprostredné ohrozenie uplatňovaného nároku. V záujme zjednodušeného
a zrýchleného procesného postupu, čo zodpovedá osobitnej povahe tohto inštitútu, súd o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje bez výsluchu strán a bez nariadenia pojednávania. Ide
o návrhové konanie, kedy navrhovateľ ako strana domáhajúca sa svojho práva musí pripojiť listiny, na

ktoré sa v návrhu odvoláva. Túto povinnosť mu ukladá ust.
§ 326 ods. 2 CSP.
4. Po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami žalobkyne v návrhu a tiež s listinnými dôkazmi dospel
súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade nebolo dôvodné návrhu vyhovieť.
5. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanému nevstupovať do nehnuteľnosti žalobkyňa v návrhu

uviedla skutočnosti, ktoré sa týkajú nezhôd ohľadne spôsobu užívania spoločných vecí po zániku
BSM, zatiaľ nevyporiadaného, ale nie skutočnosti, ktoré svedčia o psychickom a fyzickom násilí, ktoré
by nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali. Žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaný svojim
konaním žalobkyni spôsobil stav, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako telesnú alebo duševnú ujmu, resp.
že by zo strany žalovaného zámerne dochádzalo k ohrozeniu psychickej a fyzickej integrity žalobkyne.

Dôvody uvádzané v návrhu nebolo možné považovať ani za dôvody, ktoré by nasvedčovali tomu, že na
strane žalobkyne došlo k tak závažnému ohrozeniu jej práv spojených s užívaním nehnuteľnosti, ktorých
bezodkladnú ochranu by si vyžadovalo riešenie situácie nariadením neodkladného opatrenia uložením
navrhovaného zákazu. Takýmto dôvodom nebol ani konflikt medzi žalobkyňou a žalovaným, ku ktorému
došlo v novembri 2023, keďže pre tento dôvod, vzhľadom

na časový odstup od tejto udalosti, nebol daný zákonný predpoklad, a to naliehavosť, navyše za situácie,
keď podľa vyjadrenia žalobkyne v návrhu vo veci koná Okresná prokuratúra Martin, pričom podľa jej
posledného vyjadrenia bola vec postúpená Okresnému úradu
v Martine, odbor všeobecnej vnútornej správy a bude riešená ako skutok vykazujúci znaky priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu. Súd prvej inštancie potom uzavrel,

že žalobkyňa neosvedčila, že jej telesná alebo duševná integrita je bezprostredne ohrozená, prípadne
takým spôsobom narušená, že právne pomery strán sporu bolo nutné upraviť neodkladným zásahom
súdu, a preto v tejto časti návrh zamietol.
6. Pokiaľ ide o návrh v časti vymedzenej tým, že žalobkyňa bude parkovať svoje motorové vozidlo v
garáži domu, pričom žalovaný zabezpečí voľný prechod z garáže na miestnu komunikáciu, mal súd

prvej inštancie za to, že takto formulovaný nárok nie je dostatočne konkrétny, presný a určitý, pretože
nebolo možné s určitosťou zistiť, čoho konkrétne sa žalobkyňa domáha. Presný, určitý a zrozumiteľný
petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí podania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho,
aby súdne rozhodnutie bolo vykonateľné. Z návrhu nebolo zrejmé, aká konkrétna povinnosť má byť
žalovanémuuložená.Dalasalenvydedukovaťpovinnosťzabezpečiťvoľnýprechodzgaráženamiestnu

komunikáciu, ktorej označenie bolo tiež neurčité, spôsob, akým má žalovaný zabezpečiť voľný výjazd
z garáže, označenie akého motorového vozidla žalobkyne sa má povinnosť týkať a tiež časový rozsah
uloženia navrhovanej povinnosti, čo v konečnom dôsledku vedie k neurčitosti návrhu v tejto časti.
Návrh výroku neodkladného opatrenia, aby bol zrejmý žiadaný zámer a úmysel žalobkyne, musí znieť
na individuálne presne určenú povinnosť a nie je možné vymedzenie resp. vyšpecifikovanie nároku

ponechať na súd. Keďže navrhovaný výrok súd prvej inštancie posúdil ako neurčitý a nezrozumiteľný a
pre uvedený nedostatok nebolo možné o tejto časti návrhu pokračovať v konaní, v dotknutej časti potom
podľa ust.
§ 327 CSP návrh odmietol.7. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, preto nerozhováral o nároku
na náhradu trov konania.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá v odvolaní
navrhla, aby odvolací súd návrhu vyhovel a rozhodol, že žalovaný je úplne vylúčený z užívania spoločnej
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom BSM, nachádzajúcej sa
v k. ú. F. F., evidovanej na LV č. XXXX, v ktorej býva žalobkyňa so synom, a to do právoplatnosti
uznesenia o vyporiadaní BSM, pretože sa dopúšťa násilia voči žalobkyni, a zároveň aby rozhodol, že

v garáži nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX bude parkovať len žalobkyňa svoje motorové vozidlo
zn. FORD do právoplatnosti uznesenia o vyporiadaní BSM pričom žalovaný bude povinný zabezpečiť
žalobkyni voľný prístup
do garáže a z garáže z miestnej komunikácie pre motorové vozidlo žalobkyne a vyparkovanie motoriek
zn. HONDA a YAMAHA z garáže nehnuteľnosti, ktoré sú
vo vlastníctve žalovaného. Napokon žiadal priznať náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

9. Odvolanie žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný nekonal proti nej prvýkrát, aby ju obmedzil. Tak sa
stalo v auguste 2022, kde svojvoľne odhlásil z evidencie vozidiel
na dopravnom inšpektoráte osobné motorové vozidlo zn. SEAT ALTEA XL, ktorý využívali obaja.
Žalovaný bol spokojný, lebo v tom období mal už zakúpené svoje druhé osobné motorové vozidlo zn.
SUBARU Forester F. XXX G. a ona si bola nútená zapožičať osobné motorové vozidlo od svojich rodičov,

aby zabezpečila dopravu sebe do práce a pre syna
do školy. Vec bola postúpená až k exekútorovi, pričom žalovaný klamal exekútori o tom,
že ona vlastní všetky kľúče od motorového vozidla, ale mal pritom kópie kľúčov. Tie sa u žalovaného
našli, keď mal zaplatiť výmenu kľúčov na aute zn. SEAT ALTEA XL a jeho diagnostiku. Celé sa to riešilo
1,5 roka.

10. Zároveň žalobkyňa uviedla, že jej žalovaný v novembri 2023 spôsobil ublíženie na zdraví, pričom
tiež vo výpovediach klamal. Jeho výpovede pri vyšetrovaní na polícií boli vždy odlišné. Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru Turčianske Teplice (ďalej len „OR PZ Turčianske Teplice“) danú vec
postúpilo Okresnému úradu Martin, keď konštatovalo, že daný skutok vykazuje znaky priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu. V septembri 2024 žalovaný v úmysle jej uškodiť, odpojil plynovú pec,

následne odpojil aj elektrický prívod do plynovej pece a aj plyn v hlavnom uzávere plynu. Ďalej uviedla,
že žalovaný každodenne hrá počítačové hry, ktoré tak intenzívne prežíva, že trieska po stole a vulgárne
nadáva. Ešte aj keď príde z nočnej služby, tak ráno sadne za počítač. V roku 2020 si zakúpil motorku zn.
HONDA, ktorú bez jej súhlasu parkuje v garáži rodinného domu a už nie je možné, aby tam parkovala
svojevozidlozn.FORDona.Vroku2023sizakúpilďalšiumotorkuzn.YAMAHA,ktorútamtiežparkuje.V

garáži nie je možné parkovať iné motorové vozidlo. Žalovaný si uzurpoval garáž len pre seba a vynucuje
si jej užívanie z pozície moci.
11. Žalobkyňa argumentovala v odvolaní tým, že násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády,
vyhrážania sa, zneužívania moci. Násilie nie je konflikt, nezhoda, lebo v konflikte sa stretnú rovnocenné
strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Žalovaný nie je ochotný sa dohodnúť.

Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.
Charakteristickým znakom násilia je zámerný úmysel, ktorý sa u žalovaného prejavuje. Poukázala na
ust. § 146 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) s tým, že sa niekoľkokrát
na pojednávaní vo veci samej vyjadrila, že situácia v nehnuteľnosti je neznesiteľná. To, že došlo k násiliu

zo strany žalovaného na nej, bolo preukázané aj rozhodnutím OR PZ Turčianske Teplice. Obrátila
sa na ženskú mimovládnu organizáciu, ktorá po predložení podkladov bola nemilo prekvapená, ako
súd prvej inštancie zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia napomáha žalovanému.
Ten opakovane koná úmyselne proti nej s úmyslom jej škodiť. Žalovaný konaním ohrozuje a narušuje
jej telesnú a duševnú integritu. Podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie je potrebné, aby bola najskôr

spôsobená ujma na živote a potom začne vo veci konať. Od žalovaného možno očakávať, že bude vo
svojich konaniach pokračovať.
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
za vecne a právne správne a navrhol ho potvrdiť. K námietkam žalobkyne uviedol, že nie je možné
odôvodňovať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia okolnosťami, ktoré boli vyriešené v inom

konaní. Ďalej nie je možné z oznámenia žalobkyne vyvodzovať, že sa má dopúšťať voči nej fyzického
a psychického násilia. Zo žiadneho takéhoto konania nebol ani len obvinený. Poukázal na uznesenie o
postúpení veci, kde išlo len o podozrenie, nešlo o vec, v ktorej by mu bolo vznesené obvinenie. Pritom
na vznesenie obvinenia stačí vyššia miera pravdepodobnosti, nie je potrebná istota. Závery trestnéhokonania nedošli ani len k takejto kvalite objektivizovaných informácií. Fyzické a psychické násilie je za
určitých podmienok nielen prečinom, ale dokonca zločinom. Na tomto nič nemení ani údajné vyjadrenie
organizácie tretieho sektora, ktoré nebolo rovnako ničím preukázané. V odvolaní žalobkyňa zopakovala

tie isté chyby, ktoré jej boli vytknuté už v napadnutom uznesení, že nič nedokazuje a všetko ostáva v
rovine jej tvrdení. Výživné na nezaopatreného syna, ktoré
v návrhu rovnako spomenula, sa rieši v samostatnom konaní, kde žalobkyňa odmietla kompromisný
návrh zákonného sudcu. Zároveň žalovaný uviedol, že od žalobkyne požaduje, aby uhrádzala polovicu
nákladov za vodu, elektrickú energiu a plyn, čo nie je dôvodom

na nariadenie neodkladného opatrenia. Keď nepochodila so svojimi tvrdeniami na súde prvej inštancie,
v odvolaní uviedla novú skutočnosť - hranie PC hier. Znova však neposkytla žiadny dôkazný prostriedok
k tomuto novému neprípustnému prostriedku procesného útoku
a k ničomu takému ani nedochádza. Odvolací návrh považoval žalovaný za zmätočný s tým, že
žalobkyňa podsúva nepreukázané tvrdenie o násilí a chce v garáži parkovať len svoje osobné motorové
vozidlo, hoci tak môže kedykoľvek urobiť.

13. Žalobkyňa v odvolacej replike zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu a doplnila,
že žalovaný vo svojom vyjadrení odvádza pozornosť od merita veci neodkladného opatrenia. Podal
informácie, ktoré nie sú ani pravdivé a sú pre toto konanie irelevantné. Žalovaný je pravidelným
požívateľom alkoholických nápojov. Každý mesiac vypije bedňu piva a k tomu tvrdý alkohol alebo víno,
burčiak. Z jeho správania nemožno predpokladať aj pri požití alkoholu, čo urobí v afekte. Žalovaný má

alkohol v rodine. Jeho otec potreboval každý deň alkohol, pivo muselo byť len 12 stupňové. Neberie
vôbec do úvahy, že v nehnuteľnosti nebýva sám. Žalovaný vo svojej výpovedi na OR PZ Turčianske
Teplice uviedol, že sa jej snaží vyhýbať, na čo ho upozornil jeho zástupca a sudkyňa. Na žiadnom
pojednávaní sa sudkyňa o žiadnom vyhýbaní nevyjadrovala. Z toho žalobkyňa vyvodila, že sa žalovaný
a jeho zástupca stretávajú so sudkyňou v súkromí, čo smeruje k mareniu konania. Na záver uviedla,

že žalovaný v spoločnej nehnuteľnosti upevňuje svoje diktátorské postavenie, kedy on môže všetko.
Neustále parkuje svoje motorky v garáži a sú tam zaparkované celý rok.
14. V odvolacej duplike žalovaný namietal, že žalobkyňa v replike rozširuje dôvody, pre ktoré podala
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Oproti pôvodnému návrhu v replike uviedla, že je
pravidelným požívateľom alkoholických nápojov. K tomu žalovaný uviedol,

žepracujevstrojárskejspoločnosti,kdejepodrobovanýnáhodnejkontrolenaprítomnosťalkoholu.Nikdy
nemal problém s alkoholom, či už v práci, za volantom a ani v rodine. Ide o absolútne nepreukázané
tvrdenie. O údajnom priestupku nebolo stále rozhodnuté. Ak by žalobkyňu skutočne ohrozoval, podaní
by bolo oveľa viac. Žalobkyňa pridala aj obvinenie voči zákonnej sudkyni, ktoré je nepravdivé. Na záver
žalovaný uviedol, že si musí chrániť majetok, ktorý nadobudol do svojho výlučného vlastníctva. Majetok

si chráni tak, aby neupieral práva žalobkyni a robí tak spôsobom, ktorý nevyžaduje produkciu ďalších
a ďalších podaní.
15. Iné podania sporových strán v tomto odvolacom konaní odvolaciemu súdu predložené neboli.
16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobkyne proti uzneseniu
súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP] a oprávneným subjektom (§
359CSP)–žalobkyňou,vneprospechktorejbolorozhodnutievydané,preskúmalodvolanímžalobkyňou
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími
dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 329 ods. 1
CSP) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Podľa ust. § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
18. Podľa ust. § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.
19. Podľa ust. § 354 CSP, na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

20. Podľa ust. § 371 CSP, žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
21. Primárne považoval odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s odvolacím návrhom žalobkyne, keď
táto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že by žalovaného
úplne vylúčil z užívania predmetného rodinného domu pretože a dopúšťa násilia voči žalobkyni (prvá
časť odvolacieho návrhu) a zároveň rozhodol,

že v garáži predmetného rodinného domu bude parkovať svoje motorové vozidlo zn. Ford len žalobkyňa,
pričom zároveň žalovanému uložil povinnosť zabezpečiť žalobkyni voľný prístup do a z garáže z miestnej
komunikácie pre motorové vozidlo žalobkyne a vyparkovať motorky zn. Honda a Yamaha, ktoré sú v jeho
vlastníctve, z garáže predmetného rodinného domu (druhá časť odvolacieho návrhu). Žalobkyňa takpožadovala v odvolacom návrhu uložiť žalovanému kvalitatívne iné povinnosti, ako požadovala v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Úplné vylúčenie žalovaného z užívania predmetného rodinného
domu je výraznejšie obmedzenie žalovaného v jeho vlastníckom práve (zamedzenie práva ako vlastník

vec užívať) oproti obmedzeniu žalovaného vstupovať do predmetného rodinného domu. V práve vec
užívať je imanentne obsiahnuté aj právo mať v nej (pokiaľ ide o nehnuteľnosť) aj umiestnené svoje veci.
Žalobkyňa tak v prípade prvej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozšírila uplatnené
právo (§ 140 ods. 1 CSP). V druhej časti odvolacieho návrhu žalobkyňa požadovala žalovanému
uložiť tiež povinnosť vyparkovať (vypratať) z garáže predmetného rodinného domu druhovo označené

motorky, ktoré sa majú nachádzať v jeho vlastníctve, čo v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nepožadovala. V tomto prípade tak žalobkyňa v odvolacom návrhu navrhla uložiť žalovanému aj inú
povinnosť, ako požadovala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
22. Odvolací súd tak považoval odvolanie žalobkyne podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) aj
za zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 139 v spojení s § 140 ods. 1
a § 354 CSP). Odvolací súd tak v nadväznosti na uvedené zmenu návrhu žalobkyne

na nariadenie neodkladného opatrenia uskutočnenú podaním žalobkyne zo dňa 07.11.2024 v zmysle
ust. § 371 CSP nepripustil (výrok I. tohto uznesenia odvolacieho súdu).
23. Zároveň odvolací súd považoval okrajovo za potrebné reagovať na časť odvolacej repliky žalobkyne,
v ktorej žalobkyňa naznačovala určité styky žalovaného a jeho splnomocneného zástupcu so sudkyňou.
Táto časť podania však nespĺňa obsahové požiadavky námietky zaujatosti sudcu uplatnenej stranou

podľa ust. § 52 ods. 2 veta prvá CSP. Podľa tohto ustanovenia v námietke zaujatosti musí byť okrem
všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený,
kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho
tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa ust. § 52
ods. 2 veta druhá CSP na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto

prípadesavecnadriadenémusúdunepredkladá.Ustanoveniaoodstraňovanívádpodaniasanepoužijú.
Vzhľadom na to, že podanie žalobkyne zo dňa 18.12.2024 (odvolacia duplika) neobsahuje uvedenie
konkrétneho sudcu/sudkyne, proti ktorej námietka smeruje a ani uvedenie času, kedy sa žalobkyňa o
dôvode vylúčenia dozvedela a súčasne, že odvolacie dôvody, teda aj dôvod podľa ust. § 365 ods. 1
písm. c) CSP, možno dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP), odvolací

súd na túto časť podania žalobkyne zo dňa 18.12.2024 neprihliadal.
24. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktorých napadnuté rozhodnutie
založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací
súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
25. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný

prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Vady spočívajúce
v nedostatku procesných podmienok odvolací súd nezistil.

26. Na doplnenie považoval odvolací súd za potrebné vysporiadať sa so žalobkyňou produkovanými
odvolacími námietkami v jej opravnom prostriedku.
27. Vo všeobecnosti považuje odvolací súd ďalej za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie
je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu
alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho

rozhodnutia (pre účely rozhodnutia v danom prípade sa odvolací súd v ďalšom neodkladným opatrením
v tomto druhom prípade zaoberať nebude, keďže zjavne nešlo o tento prípad). Predpokladom pre
vydanie neodkladného opatrenia je to, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a
osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami a že je potrebné, aby došlo
k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami, ktorá môže byť dočasná, alebo aj trvalá. Podmienkou

pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva
z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhuna neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa
teórie civilného procesného práva má povahu osvedčovania (§ 326 ods. 1 CSP, viď osobitná časť
dôvodovejsprávykCSP).Všetkyzásadydokazovaniaplatnévcivilnomprocesesatotižnemôžuuplatniť

v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
nariadeného neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania teda znamená, že súd
na základe stranou produkovaných dôkazných prostriedkov (spravidla len na podklade listín) zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so

zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na
návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu produkovať dôkazné prostriedky (pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva,
§ 328 ods. 2 CSP) osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti,
legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.

Pri neodkladnom opatrení je teda potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné
opatrenie potrebné. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné
a opodstatnené vtedy, ak: - sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, - tieto
právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, - v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí
nenávratný stav, ak má mať podľa okolností prípadu neodkladné opatrenie dočasný charakter, - účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
a - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP, v súdenom
prípade zjavne nešlo o zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa).
28. Súd prvej inštancie založil napadnuté rozhodnutie vo výroku I. na závere, že v danom prípade
neboli osvedčené všetky vyššie uvedené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust.

§ 325 ods. 1 CSP, a to že v posudzovanom prípade neboli osvedčené také okolnosti, z ktorých by
vyplýva potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami (odsek č. 17 odôvodnenia napadnutého
uznesenia). Tento záver súdu prvej inštancie odvolací súd považoval za vecne správny a v plnom
rozsahu naň odkazuje. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu
prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie

konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (rozhodnutia Ústavného súdu SR spis. zn.
II.ÚS/78/2005, spis. zn. III.ÚS/264/2008 a spis. zn. IV.ÚS/372/2008). Tento právny názor zahŕňa
aj požiadavku komplexného posudzovania rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak súdu prvej
inštancie, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu
príslušného súdneho konania (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS/350/2009 zo dňa

08.10.2009).
29. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa okrem udalosti zo dňa 25.11.2023 v podstate neosvedčila
žiadne tvrdenia o správaní žalovaného, na základe ktorého požadovala nariadenie neodkladného
opatrenia. Aj udalosť zo dňa 25.11.2023 (ako vyplýva z uznesenia OR PZ v Martine, odbor poriadkovej
polície, Obvodné oddelenie PZ Turčianske Teplice ČVS: ORP-52/TT-MT-2024 zo dňa 04.10.2024)

strany opísali rozdielne, pričom tak nebolo žalobkyňou osvedčené ani úmyselné konanie žalovaného
v tomto prípade. Doposiaľ nevyšlo najavo, že by po postúpení veci orgánu príslušnému na prejednanie
priestupku došlo k takému rozhodnutiu, ktoré by verziu žalobkyne konania žalovaného potvrdilo. Ako
uviedol súd prvej inštancie, žalobkyňa neosvedčila, že by sa žalovaný dopúšťal takého konania, ktoré
by ohrozovalo telesnú či duševnú integritu žalobkyne, či sa dopustil/dopúšťa násilného konania voči

žalobkyni.
30. Pokiaľ žalobkyňa, či už v odvolaní alebo v odvolacej replike, za takéto konanie považovala požívanie
alkoholu žalovaným či hranie PC hier so súvisiacimi prejavmi žalovaného, odvolací súd na tieto tvrdenia
prihliadať z dôvodu podľa ust. § 366 CSP nemohol. Išlo totižto o neprípustné novoty – prostriedky
procesného útoku, ktoré žalobkyňa neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie a a) netýkali sa

procesných podmienok, b) ani vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) nemalo byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a d) žalobkyňa ich mohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa o nich musela
mať vedomosť zjavne už pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže so žalovaným žije v spoločnej
nehnuteľnosti a tvrdené konanie žalovaného má smerovať voči nej a zároveň takéto konanie žalovaného

žalobkyňa neopísala ako konanie, ktoré nastalo až po rozhodnutí súdu prvej inštancie.
31. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. o odmietnutí časti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobkyňa v odvolaní nepredostrela v zásade žiadnu odvolaciu
argumentáciu voči postupu súdu prvej inštancie podľa ust. § 327 CSP. Žalobkyňa v odvolaní lenzopakovala svoje tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o užívaní garáže
v predmetnom rodinnom dome žalovaným, ktoré jej znemožňuje užívať túto garáž za účelom parkovania
jej motorového vozidla. Žiadnym spôsobom však nenamietala závery súdu prvej inštancie o vadách tejto

časti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, uvedené v odseku č. 19 napadnutého uznesenia. Odvolacie
námietky žalobkyne tak neboli spôsobilé zvrátiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II.
32. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok žalobkyne, odvolací
súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

33. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože na súde prvej inštancie
aktuálne prebieha pod spis. zn. 10C/18/2022 konanie vo veci samej (o vyporiadanie BSM strán), ktoré
doposiaľ nie je skončené (§ 262 ods. 1 CSP).
34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej
strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].