Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119207533
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3119207533.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15C/40/2019

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcov: 1/
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., 2/ F. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX,
E., obaja žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Anna Žedényiová, advokátka, so sídlom Palackého 85/5,
Trenčín, proti žalovaným: 1/ H. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., 2/ H. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. – K.. XX, XXX XX F., L., obaja žalovaní zastúpení splnomocneným zástupcom: H. M. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, B. L. B., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

15C/40/2019

I. Súd u r č u j e, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele o veľkosti 1 B. O.
XX, L. X.G., vo vchode č. X polyfunkčného domu súp.č. XXXX, postaveného na pozemku KNC parc.č.
XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vrátane podielu priestoru o veľkosti XXXXX/
XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a pozemkoch
KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2 a KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2,
zapísaného na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E..

II. Súd u r č u j e, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele o veľkosti X/XX
nebytového priestoru č. X, vo vchode č. X, v suteréne polyfunkčného domu súp. č. XXXX, postaveného
napozemkuKNCparc.č.XXX,zastavanáplochaanádvorieovýmereXXXm2,vrátanepodielupriestoru
o veľkosti XXXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a pozemkoch KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, KNC parc.č. XXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XX m2, zapísaného na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E..

III. Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. Štátu sa náhrada trov štátu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

15C/40/2019
1.Žalobou doručenou súdu dňa 09.09.2019 v znení zmien žaloby pripustených uzneseniami č.k.
15C/40/2019-255 zo dňa 23.11.2021 a č.k. 15C/40/2019-510 zo dňa 28.09.2023 sa žalobcovia 1/ a 2/

domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 bytu č. XX, L. X.G., vo
vchode č. X polyfunkčného domu súp.č. XXXX, vrátane podielu priestoru o veľkosti XXXXX/XXXXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a pozemkoch KNC parc.č.
XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorieo výmere XXX m2 a KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, zapísaného
na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E. a tiež každý v podiele o veľkosti X/XX nebytového
priestoru č. X, vo vchode č. X, v suteréne polyfunkčného domu súp. č. XXXX, vrátane podielu priestoru

o veľkosti XXXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a pozemkoch KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, KNC parc.č. XXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XX m2, zapísaného na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E. (ďalej aj ako nehnuteľnosti,
sporné nehnuteľnosti, byt, resp. nebytový priestor).

2. Žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že oni ako predávajúci a H. M. H. (splnomocnený zástupca
žalovaných 1/ a 2/ a súčasne ich otec) ako kupujúci uzavreli dňa 16.05.2019 kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol vyššie uvedený byt a nebytový priestor. Zároveň v ten istý deň, tj dňa 16.05.2019 žalobca 1/
a H. M. H. uzavreli dohodu o užívaní nehnuteľností a zriadení predkupného práva ako obligatórneho
záväzkového práva, na základe ktorej je žalobca 1/ oprávnený hore opísané nehnuteľnosti užívať v

rozsahu ako doteraz, prípadne ich dať do prenájmu. Podľa tejto zmluvy žalobca 1/ mohol vykonávať
všetkypráva,ktorémávlastníknehnuteľnostiokremprávaprevodu.Vbode1.4a1.5saúčastnícidohodli
na spätnom odpredaji nehnuteľností v prospech žalobcu 1/ za kúpnu cenu 200.000,- eur a v prípade
prenájmu nehnuteľností za kúpnu cenu zníženú o zaplatený čistý nájom. Dôvodom uzavretia týchto
dvoch zmlúv bola potreba žalobcu 1/ „uvoľniť„ svoju bývalú manželku – žalobkyňu 2/ z úveru, ktorý bol

zabezpečenýzáložnýmprávomkhoreopísanýmnehnuteľnostiam.Zpredmetnéhoúveruboližalobcovia
zaviazaní spoločne a nerozdielne, kde z dôvodu existencie tohto úveru si žalobkyňa 2/ nemohla zobrať
iný úver iba na svoju osobu, aby si zabezpečila bývanie pre seba a dve maloleté deti. Žalobca 1/ si dal
vypracovať vyčíslenie o výške pohľadávky, ktorá v tom čase predstavovala sumu 199.322,-eur, pričom
toto vyčíslenie platilo do 20.05.2019. V prípade, ak by bola uvedená suma ako zostatok úveru uhradená

do 20.05.2019, bolo možné tak urobiť bez poplatku za predčasné splatenie úveru. Žalobca 1/ nebol
dostatočne bonitný pre banku na to, aby celý úver mohol prevziať na seba, a preto bol donútený si
požičať finančné prostriedky od H. M. H., ktorý tieto finančné prostriedky má a s ktorým sa predtým už
dlhšiu dobu dobre poznali. Nehnuteľnosti v dobe uzavretia kúpnej zmluvy mali hodnotu cca 250.000,-
eur. Keby mali žalobcovia vôľu nehnuteľnosti predať, oslovili by realitné kancelárie, resp. by inzerovali

predaj bytu, aby ho za čo najväčšiu hodnotu speňažili a nielen za cenu výšky úveru. Kúpna cena
200.000,-eur podľa kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2019 predstavovala práve zostatok spoločného úveru,
ktorý bolo treba vyplatiť. Žalobca 1/ neoslovil H. M. H. s návrhom na odkúpenie jeho nehnuteľnosti,
žalobcovia ani nechceli nehnuteľnosti predať a stratiť k nim vlastnícke právo, ale cieľom bola snaha
získať finančné prostriedky na prefinancovanie úveru vrámci majetkového vyporiadania žalobcov po

rozvode,apretosažalobca1/sprosbouopožičaniefinančnýchprostriedkovobrátilnaH.M.H.,oktorom
vedel, že tieto finančné prostriedky má. Podmienkou zo strany H. M. H. čo do poskytnutia pôžičky bolo
zabezpečenie - ručenie formou prepisu hore opísaných nehnuteľností na jeho osobu s tým, že žalobca
1/ v nich môže aj naďalej ako doteraz bývať a užívať ich. V prípade, ak bude mať žalobca 1/ finančné
prostriedky na vrátanie, má možnosť si ich spätne odkúpiť za rovnakú cenu ako bola v kúpnej zmluve

zo dňa 16.05.2019, tj. sumu 200.000,-eur, resp. cenu zníženú o doposiaľ zaplatené čisté nájomné v
prípade ich prenájmu, pričom nebol stanovený žiadny termín, do ktorého mohol žalobca 1/ požiadať o
spätné odkúpenie, teda žalobca 1/ kedykoľvek mohol požiadať o spätné odkúpenie, keď bude mať k
dispozícii požičané finančné prostriedky. H. M. H. nemal reálne záujem o nadobudnutie nehnuteľností
do trvalého vlastníctva. Žalobcovia mali za to, že kúpna zmluva z 16.05.2019 je simulovaným právnym

úkonom, ktorým mal byt' zastretý právny úkon zabezpečenie záväzku prevodom práva. Svedčí o tom
aj skutočnosť, že kúpna zmluva a dohoda o užívaní nehnuteľností a zriadení predkupného práva ako
obligatórneho záväzkového práva boli uzavreté v ten istý deň. Kúpna zmluva mala v tomto prípade plniť
iba zabezpečovaciu funkciu. Predpokladom k uzavretiu kúpnej zmluvy bolo uzavretie dohody o užívaní
nehnuteľností a zriadení predkupného práva ako obligatórneho záväzkového práva. Zmluvné strany

nemali záujem kúpnou zmluvou previesť vlastnícke právo na H. M. H. natrvalo s úmyslom nehnuteľnosti
vlastniť a ako vlastník aj s nimi nakladať. H. M. H. práva vlastníka, okrem práva prevodu, prenechal aj
naďalej vykonávať žalobcovi 1/. Kúpna zmluva zo dňa 16.05.2019 je teda simulovaný právny úkon,
ktorýmmalbyťzastretýzabezpečovacíprevodpráva,ktorývšaknemázákonompožadovanénáležitosti,
a teda je podľa §39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobcovia tvrdili

existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ sú zapísaní
ako podieloví spoluvlastníci v katastri nehnuteľností, kde jedine súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho
práva je podkladom na vykonanie zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na liste vlastníctva
v prospech žalobcov. Ak súd posúdi kúpnu zmluvu z 16.05.2019 ako neplatnú, bude tiež neplatnáaj následná darovacia zmluva, ktorou H. M. H. previedol nehnuteľnosti na svoje deti – žalovaných
1/ a 2/. Žalobcovia ďalej tvrdili, že H. M. H. od počiatku vedel, že žalobcovia robia kroky k udržaniu
nehnuteľností a že ich nemienia predať. Žalobca 1/ H. M. H. oslovil ešte koncom roku 2018 so

žiadosťou o vyriešenie predmetného úveru, pričom H. M. H. bol ochotný osobne alebo prostredníctvom
jeho obchodnej spoločnosti poskytnúť ručenie za úver, k čomu poskytol žalobcovi 1/ aj osobné údaje
a súčinnosť, navrhol, aby sa uvedené riešilo cez banku, v ktorej má on sám uložené peniaze, aby
banka vedela, ako je bonitný pre posúdenie možností ručenia. V bonite banka síce problém nevidela,
ale problém bol v tom, že pán H. je príslušník tretej krajiny- P., a preto ručenie odmietla. Preto H.

M. H. sám navrhol, že žalobcovi 1/ peniaze požičia, a preto sa dohodli na odpredaji nehnuteľností
ako formy zabezpečenia tejto pôžičky. Tvrdili, že v čase uzavretia zmluvy sa H. M. H. nestal obeťou
podvodu, keď k týmto udalostiam došlo až po uzavretí zmluvy, ohľadom čoho prebieha trestné konanie,
a preto spochybňovali tvrdenia žalovaných, že ich otec nechcel žalobcovi 1/ požičať peniaze, pretože
bol obozretný a bál sa ďalšieho podvodu.

3. Žalobca 1/ následne doplnil, že si váži, že otec žalovaných mu požičaním peňazí pomohol, aj to,
že nechcel žiaden úrok a nepožadoval žiadne časové obmedzenie splatnosti. Udalosti zhrnul tak, že
sa so žalobkyňou 2/ rozviedol a exmanželka žiadala, aby bola vyčlenená zo spoločnej hypotéky.
Nenašiel banku, ktorá by mu poskytla taký úver, aký potreboval. S otcom žalovaných H. debatovali
v priateľskej rovine a okrem iného mu spomenul aj tento svoj problém. On zareagoval tak, že mu ponúkol

pomoc. Najprv navrhoval, že bude jeho ručiteľom v banke, čo však banka zamietla z dôvodu, že je
cudzinec. Preto navrhol, že mu požičia potrebnú sumu. Žalobca 1/ zosumarizoval všetky podmienky,
ktoré mu povedal a poslal to pánovi P. - právnikovi pána H., ktorý vypracoval zmluvy. Právnik navrhoval
ohraničenie a úroky do zmluvy. Pán H. povedal, že to tak nepotrebuje mať, že aj 10 rokov, keď to bude
žalobca 1/ vracať, nie je pre neho problém. Asi 2 týždne po uzavretí zmluvy žalobca 1/ zistil, že hoci si

dohodli, že sa byt nebude predávať, pán H. ho previedol deťom. Žalobca 1/ to neriešil až do okamihu,
kedy mu žalovaní v septembri 2019 poslali výzvu na vysťahovanie sa z bytu, a preto bola podaná
táto žaloba. Žalobca 1/ uvádza, že nerozporuje, že mu pán H. peniaze požičal, ani sumu a stále mu
peniaze chce vrátiť. V spornom byte stále býva on, nikdy tam nebývala rodina H.. Pôvodne nehnuteľnosti
s manželkou nadobudol počas manželstva do podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že mali zrušené

BSM za trvania manželstva z dôvodu podnikania. Uviedol, že doposiaľ H. M. H. vrátil sumu 2.000,- eur.

4. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením č.k. 15C/40/2019-39 zo
dňa 11.09.2019, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť strpieť užívanie bytu žalobcom 1/
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom uznesenie sa stalo právoplatným

a vykonateľným.

5. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe žiadali žalobu zamietnuť. Uvádzali, že oni priamo nerealizovali
kúpu nehnuteľností, avšak majú vedomosť o vôli ich otca. Nespochybnili tvrdenia týkajúce sa
potreby finančných prostriedkov v súvislosti s vysporiadaním úveru, ktorým boli zaťažené dotknuté

nehnuteľnosti. Je pravda, že žalobca 1/ oslovil ich otca s tým, že potrebuje finančné prostriedky na
vysporiadanie úveru a chcel si ich požičať od neho. Nakoľko sa však ich otec stal obeťou podvodného
konania, stal sa ostražitejším a z obavy, že by mohol byť podvedený, odmietol uzavrieť so žalobcom 1/
zmluvu o pôžičke a peniaze mu požičať. Žalobca 1/ bol však neoblomný a dožadoval sa finančných
prostriedkov od ich otca, a tak prišiel s nápadom odkúpenia predmetných nehnuteľností od žalobcov,

s čím ich otec súhlasil a tak žalobcovia v právnom postavení predávajúcich a ich otec v právnom
postavení kupujúceho uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo nadobudnutie žalobou dotknutých
nehnuteľností. Žalobca 1/ nemal v tom čase kam ísť a požiadal ich otca, či by bolo možné, aby ešte
nejakýčasbývalvnehnuteľnosti,pričomvprípade,akbyžalobca1/dobudúcnamalfinančnéprostriedky
na odkúpenie nehnuteľnosti, či by ich otec súhlasil s takýmto odkúpením v budúcnosti. Nakoľko ten

s uvedeným súhlasil, uzatvorili Dohodu o užívaní nehnuteľnosti a zriadení predkupného práva ako
obligatórneho záväzkového práva, na základe ktorej došlo k dohodnutiu práva spätnej kúpy a na základe
ktorej žalobca 1/ bezodplatne doposiaľ užíva nehnuteľnosti. Nesúhlasili s tým, že by kúpna zmluva
mala byť simulovaný právny úkon, podľa nich malo ísť o riadnu kúpnu zmluvu. Ich otec totiž nechcel
požičaťfinančnéprostriedkyžalobcovi1/,atedaaninechceluzatvoriťžiadnuzmluvuopôžičkeazmluvu,

predmetom ktorej by bol zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnostiam, ale mal záujem nadobudnúť
nehnuteľnosti a zaplatiť za ne kúpnu cenu. Ak by malo ísť o pôžičku, nebolo by podľa nich logické, aby
si nedohodli žiadnu splatnosť. V ďalšom konaní (už až po tom, čo udelili plnomocenstvo svoju otcovi
– H. M. H. na zastupovanie v tomto spore) prostredníctvom tohto zástupcu súdu žalovaní uvádzali, žeje pravda, že H. M. H. chcel žalobcovi 1/ pomôcť, lebo nechcel, aby mal žalobca 1/, ktorý sa rozviedol
a nemal peniaze, problémy. Tiež nechcel časové obmedzenia vrátenia peňazí. Problémom ale je, že
žalobca 1/ nemá peniaze a tieto H. M. H. nechce ani vrátiť. H. M. H. nechcel ani žiadne úroky, odovzdal

mu 200.000,- eur, spravili transfer, pretože žalobca 1/ potreboval peniaze. Žalovaní potvrdili, že oni
ani ich otec nikdy v byte nebývali, H. M. H. ho kúpil iba preto, aby žalobcovi 1/ pomohol. Súčasne
žalovaní prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na pojednávaní dňa 19.09.2023 vyhlásili,
že skutočne sa jednalo o pomoc žalobcovi 1/ vo forme pôžičky, čo spätne otec žalovaných vyhodnotil
ako chybu. Mali za to, že žalobca 1/ môže predať byt, ktorý vlastní v E. a z tohto vrátiť H. M. H. požičané

peniaze, pričom tento bude chcieť, aby mu peniaze žalobca 1/ vrátil.

6. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

7. Nebolo sporné, že pred 16.05.2019 boli ako podieloví spoluvlastníci bytu a nebytového priestoru
na LV č. XXXX pre k.ú. E. evidovaní žalobcovia 1/ a 2/. Aktuálne sú ako vlastníci, resp. podieloví

spoluvlastníci vedení žalovaní 1/ a 2/, ktorí nadobudli vlastnícke právo k bytu a nebytovému priestoru
darovacou zmluvou zo dňa 14.06.2019 vo forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX
(vklad povolený pod č. V 3929/19) od darcu – svojho otca H. M. H..

8. Predložená bola zmluva o prevode vlastníctva k bytu, nebytovému priestoru a prevode vlastníckeho

práva k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemkom
v polyfunkčnom dome „PASSAGE“ v E. L. Q. D. zo dňa 16.05.2019 uzatvorená medzi žalobcami
1/ a 2/ označenými ako predávajúci a H. M. H. ako kupujúcim, ktorej predmetom mal byť prevod
vlastníckeho práva k spornému bytu a nebytovému priestoru, ktoré mali žalobcovia 1/ a 2/ v podielovom
spoluvlastníctve.Včl.3.1zmluvysauvádza,žekúpnacenapredstavuje200.000,-eur.Súčasnevtenistý

deň 16.05.2019 uzatvoril žalobca 1/ s H. M. H. dohodu o užívaní nehnuteľnosti a zriadení predkupného
práva ako obligatórneho záväzkového práva, v ktorej sa tieto strany dohodli, že žalobca 1/ je oprávnený
bezplatne užívať sporný byt tak, ako tomu bolo i dovtedy, prípadne ho dať do prenájmu tretej osobe,
pričom nájomné bude príjmom H. M. H.. V prípade spätného odpredania nehnuteľností žalobcovi 1/
bola dohodnutá kúpna cena 200.000,- eur, resp, v prípade prenájmu bytu tretej osobe bude kúpna cena

znížená o výšku zaplateného nájomného po zdanení za obdobie od nadobudnutia vlastníckeho práva
H. M. H. do dňa prevodu vlastníckeho práva na žalobcu 1/. Súčasne bolo dohnodnuté, že žalobca 1/ je
oprávnený v plnom rozsahu a bez obmedzenia vykonávať všetky práva, ktoré má vlastník, okrem práva
prevodu a H. M. H. mu za týmto účelom udelil plnomocenstvo na všetky právne úkony s tým spojené.
Žalobca 1/ bol oprávnený kedykoľvek požiadať o spätné odkúpenie bytu a H. M. H. je povinný mu na

požiadanie nehnuteľnosť odpredať za kúpnu cenu 200.000,- eur. Súčasne bol H. M. Wattar povinný
prednostne ponúknuť žalobcovi 1/ nehnuteľnosti na predaj.

9. Tiež bolo potvrdením banky z 07.05.2019 preukázané, že k 20.05.2019 ČSOB, a.s. evidovala voči
žalobcovi 1/ pohľadávku v sume 199.322,- eur s príslušenstvom, ktoré potvrdenie banky obsahovalo aj

pokyny k tomu, ako je nutné túto pohľadávku banky uhradiť a do kedy (20.05.2019).

10. Žalobca 1/ bol listom žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 02.09.2019 vyzvaný na vrátenie bytu ako predmetu
výpožičky, ktorý v tom čase žalobca 1/ obýval a ako nebolo sporné, ktorý byt obýva žalobca 1/ až do
súčasnosti.

11. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, (2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,

platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 553 Občianskeho zákonníka, (1) Splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom
práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci
podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133). (2) Ak je prevádzané právo

zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť
prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri. (3) Uspokojením zabezpečenej
pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol. (4) Pri zabezpečovacom prevode práva
spojeného s cenným papierom sa postupuje primerane podľa osobitného predpisu.

Podľa § 553a Občianskeho zákonníka,(1) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť

písomne. (2) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného
záväzkuaoznačeniepráva,ktorésaprevádzavprospechveriteľa,právaapovinnostiúčastníkovzmluvy
k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch,
spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak
sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať

aj označenie dlžníka.

Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Predmetom konania bolo určenie, že žalobcovia v príslušných podieloch sú podielovými
spoluvlastníkmi sporného bytu a nebytového priestoru. Túto žalobu súd podradil pod ust. § 137

písm. c/ CSP, keďže ide o určenie, či tu právo je alebo nie je. Základným procesným predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcov. Pokiaľ
chcú žalobcovia osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia na jednej strane poukázať na určité

skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či
tu právo je alebo nie je. V prejednávanej veci pritom nejde o prípad, kedy by právny záujem na
požadovanom určení práva vyplýval z právneho predpisu, keďže žiaden predpis neoprávňuje, resp.
neukladá povinnosť niekomu podať takú žalobu, akú podali žalobcovia. Preto v prejednávanej veci
žalobcovia musia tvrdiť a preukázať, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení práva.

Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Podľa názoru
súdu pre požadované určenie je nepochybne daný naliehavý právny záujem vzhľadom na fakt, že
prípadným vyhovujúcim výrokom súdu by došlo k pozitívnej zmene v právnych pomeroch žalobcov.
V súčasnosti je totiž vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam evidované ako spoluvlastníctvo

žalovaných. Zápis žalovaných ako podielových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností podľa žalobcov
odporuje skutočnému stavu, nakoľko sporné nehnuteľnosti patrili a vzhľadom na tvrdenú neplatnosť
prevodných zmlúv stále aj majú patriť do podielového spoluvlastníctva žalobcov. Za takéhoto stavu preto
treba konštatovať, že bez takto navrhovaného určenia podielového spoluvlastníctva v ich prospech by
bolo (aj naďalej) právne postavenie žalobcov neisté. Neistota v právnych vzťahoch je podčiarknutá aj

tým, že žalovaní žalobcu 1/ už vyzvali na odovzdanie sporných nehnuteľností a vysťahovanie sa z nich,
čo v prípade, ak by súd konštatoval, že žalovaným vlastnícke právo k nim nesvedčí a toto svedčí naopak
žalobcom, by nebol žalobca 1/ povinný učiniť. Súd preto žalobu aj meritórne prejednal.

13. Súd mal v konaní preukázané, že žalobcovia boli pred uzavretím kúpnej zmluvy z 16.05.2019

a povolením vkladu do katastra nehnuteľností na jej podklade, podielovými spoluvlastníkmi sporného
bytu (v podiele 1 každý) a nebytového priestoru ( v podiele 1/62 každý). Tieto skutočnosti neboli sporné.
V konaní bolo pre posúdenie dôvodnosti žaloby potrebné prejudiciálne posúdiť platnosť právnych
úkonov, ktorými sa so spornými nehnuteľnosťami – bytom a nebytovým priestorom disponovalo.V konaní bolo preukázané, že zmluvou označenou ako zmluva o prevode vlastníctva k bytu,
nebytovémupriestoruaprevodevlastníckehoprávakspoluvlastníckemupodielunaspoločnýchčastiach
a zariadeniach domu a k pozemkom v polyfunkčnom dome „PASSAGE“ v E. L. Q. D. zo dňa 16.05.2019

uzatvorenou medzi žalobcami 1/ a 2/ ako predávajúcimi a H. M. H. (otcom žalovaných) ako kupujúcim
došlo k prevodu sporných nehnuteľností z predávajúcich na kupujúceho, pričom kúpna cena bola
uvedená v sume 200.000,- eur. Následne na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.06.2019 spísanej vo
forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX (vklad povolený pod č. V XXXX/XX) sporný
byt a nebytový priestor previedol H. M. H. na žalovaných 1/ a 2/, ktorí sú aj v čase rozhodnutia súdu

na príslušnom LV evidovaní ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností. Súd sa po vykonanom
dokazovaní stotožnil s argumentáciou žalobcov, že tieto úkony sú absolútne neplatnými právnymi
úkonmi, čo súd odôvodňuje nasledovne:

14. Čo sa týka kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2019 žalobcovia tvrdili, že túto zmluvu uzatvorili preto,
že H. M. H. poskytol žalobcovi 1/ pôžičku v sume 200.000,- eur, nakoľko žalobca 1/ sa so žalobkyňou

2/ rozviedli, po rozvode sa majetkovo vysporadúvali, a bolo nutné vyplatiť ich záväzok v ČSOB, a.s.
v sume 199.322,- eur, na čo však žalobcovia nemali peniaze. H. M. H. teda poskytol žalobcovi 1/ pôžičku
v sume 200.000,- eur, aby mu v tejto situácii pomohol, avšak ako zábezpeku žiadal tento veriteľ prevod
vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru s tým, že keď mu bude pôžička v sume 200.000, -eur
vrátená, tak sa sporné nehnuteľnosti zmluvou spätne prevedú na dlžníka. Nielen žalobca 1/ aj žalobkyňa

2/ potvrdila, že jediným dôvodom, pre ktorý sa zmluva z 16.05.2019 uzatvárala, bolo požičanie peňazí
pre účely ich majetkového vyrovnania po rozvode so žalobcom 1/, teda aj ona potvrdila, že sa jednalo
o pôžičku. Hoci poskytnutie pôžičky tvrdenej žalobcami v sume 200.000,- eur zo strany ich otca žalovaní
v spore spočiatku odmietali a popierali, je nutné uviesť, že v priebehu sporu sa ich tvrdenia zmenili
a na pojednávaní dňa 19.09.2023, ale aj dňa 28.11.2023, výslovne prostredníctvom svojho zástupcu

potvrdili, že ich otec H. M. H. poskytol žalobcovi 1/ pôžičku v sume 200.000,- eur, uvádzali, že to, čo
žalobcovia hovoria, je pravda (v dôsledku čoho ich zástupca aj odmietal vykonávať ďalšie dokazovanie
ako zbytočné), pričom tvrdili, že najväčším problémom je to, že žalobca 1/ dodnes ich otcovi pôžičku
nevrátil, pretože nemá peniaze. Aj H. M. H. ako splnomocnený zástupca žalovaných výslovne v reakcii
na predbežné právne posúdenie súdu potvrdil, že sa jednalo o pôžičku poskytnutú žalobcovi 1/, na

inom mieste uvádzal, že žalobca 1/ v tom čase potreboval peniaze, lebo bol „chudobný ako žobrák“.
Tomu, že účelom vyplatenia peňazí v sume 200.000,- eur bola práve pôžička, ktorej veriteľom bol H.
M. H. a nie kúpna cena za nehnuteľnosti, svedčia aj jeho ďalšie vyjadrenia o tom, že nežiadal žiadne
úroky a ani dohodu na konkrétnom dátume splatnosti pôžičky. Ak by sa v danom prípade totiž o pôžičku
poskytnutú H. M. H. nemalo jednať, ale suma 200.000,- eur by mala byť skutočne kúpnou cenou za

nehnuteľnosti, potom by nebol dôvodu, aby H. M. H. tvrdil, že od žalobcu 1/ žiadne úroky nechcel (keďže
pri kúpnej cene nie je dôvod uvažovať nad úrokmi ako inštitútom viažucim sa práve a len k zmluve
o pôžičke). Spätne by nehodnotil ako svoju chybu, že si nedohodli pevný dátum vrátenia peňazí v sume
200.000,- eur zo strany žalobcu 1/, ktoré dodnes vrátené nemá. Argumentácia žalovaných sa tak počas
sporu zmenila a zrejme prehodnotiac svoju pôvodnú argumentáciu nakoniec potvrdili, že poskytnutie

sumy 200.000,- eur ich otcom H. M. H. bola pomoc vo forme pôžičky v sume 200.000,- eur žalobcovi
1/, pričom tento veriteľ očakával (a podľa jeho vyjadrení v tomto spore aj stále očakáva), že mu bude
táto suma žalobcom 1/ aj vrátená. Napokon, nebolo sporným, že žalobca 1/ ako dlžník už vrátil sumu
2.000,- eur, ktorú H. M. H. prijal. Ak by sa potom nemalo jednať o pôžičku, ale ak by zmluvné strany
skutočne mali dňa 16.05.2019 záujem kúpiť a predať nehnuteľnosť za dohodnutú kúpnu cenu, potom by

bolo v rozpore s logikou, aby kupujúci H. M. H. časť ním zaplatenej sumy (formálne v písomnej zmluve
prezentovanej ako kúpnej ceny za nehnuteľnosti) spätne si nechal predávajúcim vrátiť. Vychádzajúc
z týchto zistení súd ustálil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2019 došlo z dôvodu, že veriteľ
H. M. H. zo zmluvy o pôžičke so žalobcom 1/ ako dlžníkom chcel mal zabezpečenú jej návratnosť,
a teda sporné nehnuteľnosti mali slúžiť prakticky ako zábezpeka. Podľa názoru súdu zmluvným stranám

išlo len o túto pôžičku a jej zabezpečenie a nešlo im skutočne o predaj sporných nehnuteľností. Tomuto
záveru nasvedčuje aj fakt, že nebolo sporné, že nehnuteľnosti nikdy H. M. H. ako „kupujúci“ neužíval,
neužívali ich nikdy ani jeho deti - žalovaní 1/ a 2/, na ktorých neskôr vlastníctvo k nim previedol a stále
ako aj pred 16.05.2019 tieto nehnuteľnosti obýva žalobca 1/. Týmto záverom napokon nasvedčuje aj
obsah dohody o užívaní nehnuteľnosti a zriadení predkupného práva ako obligatórneho záväzkového

práva tiež zo dňa 16.05.2019, v zmysle ktorej žalobca 1/ bol oprávnený aj naďalej bezplatne byt užívať
a vykonávať všetky práva vlastníka, okrem práva prevodu (ktoré oprávnenie logicky vykonávať nemohol,
lebo v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností mu vlastnícke právo formálne nesvedčalo). Z uvedeného
možno jednoznačne vyvodiť, že H. M. H. sa navonok ani nesprával ako vlastník sporných nehnuteľnostía ani sa ním fakticky necítil byť, keďže oprávnenia vlastníka nehnuteľností ani nemal v úmysle reálne
vykonávať. Teda aj z tohto je celkom zrejmé, že hlavným dôvodom uzavretia zmluvy bola pôžička
samotná a nie výmena veci za kúpnu cenu, ako je to pri kúpnej zmluve obvyklé. H. M. H. sporné

nehnuteľnosti kúpil len „naoko“ za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Tomuto
záveru napokon svedčí práve aj obsah uvedenej dohody o užívaní nehnuteľnosti z 16.05.2019, kedy
žalobca 1/ mohol kedykoľvek byt späť odkúpiť za 200.000,- eur (za cenu vo výške poskytnutej pôžičky),
inými slovami, keď by žalobca 1/ H. M. H. zaplatil, vrátil 200.000 eur, byt by sa opäť prepísal naspäť.
K tejto povinnosti sa H. M. H. v dohode výslovne zaviazal (uvádza sa, že „je povinný mu na požiadanie

odpredať nehnuteľnosť“). Ak by však H. M. H. reálne išlo skutočne o kúpu nehnuteľností, ak by H. M. H.
chcel sa skutočne stať ich vlastníkom a vo vzťahu k nim sa chcel ako vlastník aj správať a navonok javiť,
potom by celkom zrejme nepristúpil na to, aby sám seba zaväzoval tieto nehnuteľnosti predať za rovnakú
sumu, za akú ich kúpil, a to prakticky kedykoľvek. Z uvedeného je tiež možné nepriamo vyvodiť, že
o nehnuteľnosti ako také H. M. H. nešlo. Napokon, žalovaní cestou splnomocneného zástupcu rovnako
aj v spore prezentovali, že im ide o to, aby žalobca 1/ vrátil peniaze, na čo ho opakovane vyzývali, a teda

osamotnévlastníctvokspornýmnehnuteľnostiam,ktoréžalovaníaleaniichotecpoich nadobudnutíani
nikdy neužívali a ani užívať nechceli, im ani v tomto spore nešlo. V záverečnej reči zástupca žalovaných
(veriteľ z uvedenej pôžičky) tiež potvrdil, že bude od žalobcu 1/ žiadať vrátenie peňazí, čím tiež potvrdil,
že sa bude domáhať splnenia povinnosti, na ktorú sa žalobca 1/ voči nemu zaviazal, na čo by v prípade,
ak by sa skutočne malo jednať o kúpnu zmluvu a v prípade sumy 200.000,- eur o kúpnu cenu za

nehnuteľnosti, bez ďalšieho nebol dôvod. Sami žalovaní teda potvrdili, že ich otec skutočne poskytol
žalobcovi 1/ pôžičku s cieľom mu pomôcť ako osobe, ktorej dôveroval. Prejavy vôle zmluvných strán
tak v skutočnosti nesledovali cieľ kúpnej zmluvy - prevod vlastníckeho práva. Ich vôľa smerovala k
zabezpečeniu pohľadávky. Kúpnou zmluvou preto simulovali zabezpečenie pohľadávky.

15. Vyhodnotiac uvedenú kúpnu zmluvu zo dňa 16.05.2019, jej účastníci ju neuzavreli vážne, strany
totiž vedeli, k čomu skutočne smerujú ich prejavy vôle a z akého dôvodu tento úkon robia, keď títo
vedeli, že sa prevádzajú nehnuteľnosti len ako zábezpeku za poskytnutú pôžičku. Nedostatok vážnosti
vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. O

nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp.
síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným
úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony. V zmysle § 41a ods. 2 veta prvá
Občianskeho zákonníka ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv. simulovaným
právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny

úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých
prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli
subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný
právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).
16. Účastníci zmluvy označenej ako zmluva o prevode vlastníctva k bytu, nebytovému priestoru

a prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
a k pozemkom v polyfunkčnom dome „PASSAGE“ v E. L. Q. D. zo dňa 16.05.2019 tak len predstierali
uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť dlh žalobcu 1/ zo zmluvy o
pôžičke, ktorú uzatvoril žalobca 1/ s H. M. H.. Keďže predmetná „kúpna zmluva" ako dvojstranný
právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle – vážnosť) tak, ako už súd

odôvodnil vyššie, je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
Ich disimulovaný právny úkon by síce mohol byť platný, ale iba ak by spĺňal všetky náležitosti právneho
úkonu. Takýmto disimulovaným právnym úkonom, tj. skutočne mieneným právnym úkonom, je zmluva
o zabezpečovacom prevode práva (§ 553 OZ). Vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu (teda tomu, ktorý
sa zastieral), ale treba uviesť, že zmluva nemala predpísané náležitosti zmluvy o zabezpečovacom

prevode práva vyžadované pre platnosť zabezpečovacieho prevodu práva.

17. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 1 Cdo 58/2008, 1 Cdo 48/2010, 3 Cdo
446/2012, 5 Cdo 208/2010 či 8 M Cdo 5/2014) sa so zreteľom na účel inštitútu zabezpečovacieho
prevodu práva ustálila na tom, že písomná zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí určovať:

a/ zmluvné strany (účastníkov zmluvy), b/ zabezpečovaný záväzok, c/ majetkové právo dlžníka, ktoré
sa prevádza, d/ že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t. j.
že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia
pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenejpohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo, stráca účinnosť a právo v
rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona
zaniká), a e/ ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku

veriteľovi riadne a včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu). Z uvedenej
ustálenejrozhodovacejpraxedovolaciehosúduďalejvyplýva,žeabsencianiektorejztýchtopodstatných
náležitostí (esenciálnych zložiek) zmluvy má vždy za následok absolútnu neplatnosť celej zmluvy o
zabezpečovacomprevodepráva(§39a§553Občianskehozákonníka).Nakoľkovšakzmluvaoprevode
vlastníctva k bytu, nebytovému priestoru a prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na

spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemkom v polyfunkčnom dome „PASSAGE“ v E. L.
Q. D. zo dňa 16.05.2019 nemá tieto povinné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon pre platnosť takéhoto
právneho úkonu, je treba uzavrieť, že aj takýto zastieraný právny úkon pre tento nedostatok je absolútne
neplatným právnym úkonom.

18. Zo všetkých týchto uvedených dôvodov preto súd konštatuje, že simulovaný ani disimulovaný

právny úkon z dôvodu ich absolútnej neplatnosti nemôžu obstáť. Preto „kúpnou zmluvou“
označenou ako zmluva o prevode vlastníctva k bytu, nebytovému priestoru a prevode vlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemkom
v polyfunkčnom dome „PASSAGE“ v E. L. Q. D. zo dňa 16.05.2019 (keďže je táto neplatná), sporné
nehnuteľnosti neopustili pôvodný vlastnícky režim, tj. byt aj nebytový priestor ostali v podielovom

spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v tých podieloch, ktoré aj pôvodne vlastnili (nebolo sporné tvrdenie
žalobcu 1/, že v režime podielového spoluvlastníctva boli pre to, že žalobcovia v čase ich nadobudnutia
mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). Právny úkon označený ako zmluva o prevode
vlastníctva k bytu, nebytovému priestoru a prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu
na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemkom v polyfunkčnom dome „PASSAGE“ v E.

L. Q. D. zo dňa 16.05.2019 je teda absolútne neplatný a k platnému prevodu sporných nehnuteľností
zo žalobcov 1/ a 2/ na H. M. H. nemohlo nikdy dôjsť. H. M. H. sa preto nikdy nestal ich vlastníkom.
Vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má, dospel súd k názoru
o neplatnosti aj nadväzujúceho právneho úkonu – darovacej zmluvy zo dňa 14.06.2019 majúcej formu
notárskej zápisnice N XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX (vklad povolený pod č. V XXXX/XX), ktorou H. M.

H. prevádzal sporné nehnuteľnosti na svoje deti – žalovaných 1/ a 2/ ako aktuálne na liste vlastníctva
zapísaných podielových spoluvlastníkov týchto nehnuteľností. Nakoľko totiž sporné nehnuteľnosti H.
M. H. nikdy platne nenadobudol, nemohol ich vôbec na nikoho potom následne ďalej prevádzať. Oba
právne úkony (aj zmluva z 16.05.2019 aj darovacia zmluva) tak boli od počiatku neplatné, a teda hľadí
sa na ne, ako keby nikdy ani neboli učinené a nikdy ani jeden z týchto úkonov nenadobudol právnu

účinnosť a nemal následky účastníkmi týchto právnych úkonov zamýšľané, a teda je nutné konštatovať,
že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v podieloch, aké pôvodne
aj vlastnili. Aktuálny zápis na liste vlastníctva však uvedenému faktickému stavu nezodpovedá. Súd
preto žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel a určil podielové spoluvlastníctvo žalobcov k bytu
a nebytovému priestoru tak, ako sa toho domáhali.

19. Súd pre úplnosť čo sa dokazovania týka konštatuje, že v spore bol navrhnutý výsluch viacerých
svedkov, na výsluchu ktorých však strany následne výslovne netrvali, a preto ich súd nevypočul. Ani na
poslednom pojednávaní strany nemali žiadne návrhy na dokazovanie. Napokon, títo mali byť vypočutí
k preukázaniu vôle zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy z 16.05.2019, ktorá otázka sa však následne

stala nespornou (keď žalovaní potvrdili, že účelom bolo poskytnutie pôžičky), a teda ich výsluch ani
nebol potrebný. Pre úplnosť vo vzťahu k opakovaným výzvam žalovaných produkovaných cestou ich
splnomocneného zástupcu H. M. H., aby žalobca 1/ vrátil H. M. H. požičané peniaze a vzhľadom
na opakované otázky, kedy peniaze vráti, súd uvádza, že otázka prípadného vrátenia pôžičky nebola
predmetom tohto sporu, čo opakovane súd na pojednávaniach aj stranám prezentoval. Predmet sporu

je vymedzený žalobou a len o tomto predmete súd mohol rozhodnúť. Napokon, treba si uvedomiť,
že stranou tohto sporu nebol H. M. H., ale žalovaní 1/ a 2/ ako vlastníci nehnuteľností, ktorí ho ako
svojho otca len splnomocnili, aby ich zastupoval v tomto spore. Udelením plnomocenstva sa však H.
M. H. stranou v spore nestal, a teda súd nekoná o jeho právach a povinnostiach, ale len o právach
a povinnostiach medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanými 1/ a 2/. Ak napokon peniaze požičiaval H. M. H.

ako veriteľ (a teda nie žalovaní), je to iba on, kto by teoreticky mohol mať nárok na ich vrátenie, avšak nie
v tomto spore, pretože on účastníkom tohto sporu nie je a nie je možné, aby súd rozhodoval o právach
niekoho, kto nie je stranou v spore.20. Podľa § 155 Občianskeho zákonníka, (1) Každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku
alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich
práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. (2) Trovy spojené s tým, že

strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

21. Súd konštatuje, že v danom prípade žalovaní 1/ a 2/ sú cudzincami, ktorí neovládali slovenský
jazyk. Súd preto konal s nimi v jazyku, akému títo rozumeli, a preto bolo nutné jednak zabezpečovať
preklady písomností (podaní, rozhodnutí a predvolaní na pojednávanie) do tohto jazyka a súčasne aj

účasť tlmočníka na pojednávaniach. V zmysle oznámenia žalovaného 1/ zo dňa 25.11.2020 ( č.l. 156)
obaja žalovaní rozumeli angličtine, a preto súd zabezpečoval následne pre oboch žalovaných preklad
a tlmočenie do a z angličtiny. Potom však žalovaná 2/ odmietla prevziať písomnosti v angličtine, ktoré
súd doručoval cez dožiadaný súd. V nadväznosti na to pôvodný právny zástupca žalovanej 2/ dňa
01.12.2021 súdu oznámil, že síce žalovaná 2/ komunikuje aj v anglickom jazyku, ale najlepšie rozumie
nemčine a arabčine. S poukazom na uvedené, aby bolo zachované právo žalovanej 2/ konať v jazyku

ktorému naozaj rozumie, súd jej doručoval písomnosti preložené do nemčiny a rovnako tak pre účely
riadneho konania pojednávania zabezpečoval pre ňu aj tlmočníka z nemeckého jazyka. Počas toho, ako
boli žalovaní 1/ a 2/ nezastúpení, preto súd konal so žalovaným 1/ v angličtine (v zmysle jeho oznámenia
o tom, akému jazyku rozumie) a so žalovanou 2/ v nemčine ( v zmysle oznámenia jej pôvodného
právneho zástupcu o tom, akému jazyku rozumie a tiež preto, že nemčina je úradným jazykom štátu,

kde žalovaná 2/ trvalo žije). Následne po tom, ako si obaja žalovaní zvolili za svojho splnomocneného
zástupcu otca H. M. H., tento súdu prezentoval, že on tiež rozumie angličtine (pričom súhlasil, aby súd
dňa 19.09.2023 pojednával s tlmočníkom z anglického jazyka) a úplne najlepšie rozumie arabskému
jazyku (vyhlásil, že tomuto jazyku rozumejú dobre on aj žalovaní, ktorých zastupuje), a preto následne
súd zabezpečoval už preklady a tlmočenie iba do a z arabského jazyka. S vyššie uvedeným právom

strany sporu, v tomto prípade žalovaných, konať na súde v jazyku, ktorému rozumejú, boli preto spojené
výdavky. Súd totiž musel jednak zabezpečovať preklady listín doručovaných žalovaným do príslušného
jazyka a súčasne musel zabezpečovať aj tlmočníka na pojednávanie, za čo boli z rozpočtových
prostriedkov súdu vyplatené odmeny a náhrady tlmočníkom a prekladateľom. V zmysle citovaného §
155 ods. 2 CSP však trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému

rozumie, znáša štát. Nakoľko teda uvedené trovy idú na vrub štátu, ktorý nemá právo na ich náhradu
voči stranám sporu, súd rozhodol tak, že sa štátu náhrada trov štátu nepriznáva.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Žalobcoviaboliúspešní vcelomrozsahu,keďže

súd ich žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto žalobcovia majú voči neúspešným žalovaným právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

15C/40/2019

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.