Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010485
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5622010485.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Marcela Malatká a JUDr. Štefana Tomáša, na neverejnom zasadnutí konanom 27. novembra 2024
oodvolaníobžalovanéhoA.B.,nar.X.X.XXXX,protirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,sp.zn.
3T/100/2022 zo dňa 7.2.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože bolo podané oneskorene.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/100/2022 zo dňa 7.2.2024 bol obžalovaný A.
B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na skutkovom
základe,ktorýjeuvedenývskutkovejveterozsudkusúduprvéhostupňa.Zatobolodsúdenýpodľa§221
ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Podľa § 49
ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr.

zák. mu súd určil skúšobnú dobu na 16 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil
povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti ZÁBAVNÁ, s.r.o., IČO: 47 377 909, so sídlom Borbisova
414/8, Liptovský Mikuláš, škodu vo výške 8.276,49 Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu obžalovaný A. B. neprevzal v lehote troch pracovných dní od jeho
uloženia dňa 26.3.2024 na Pošte C. XX. Odvolanie proti rozsudku okresného súdu obžalovaný podal na

poštovú prepravu dňa 22.4.2024 a doručené do podateľne okresného súdu bolo dňa 23.4.2024, o čom
svedčila pečiatka Okresného súdu Liptovský Mikuláš.

Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.

Podľa § 309 ods. 2 Tr. por. ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a
zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

Podľa § 309 ods. 4 Tr. por. iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2, okrem prokurátora, sa končí lehota

tým istým dňom ako obžalovanému.

Podľa § 63 ods. 1 Tr. por. lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.
Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v
ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Podľa odseku 5 toho istého ustanovenia, ak pripadne
koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty

najbližší budúci pracovný deň; to neplatí pre lehotu väzby.Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. por. sa do vlastných rúk doručuje osobám oprávneným podať proti
rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. por., ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý
na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát
sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak
zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a
adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát

zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.

Z priloženej doručenky vyplýva, že obžalovanému bol do vlastných rúk zaslaný odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu, pričom ako deň uloženia zásielky bol vyznačený deň 26.3.2024 (č.l. 532

spisu). Odo dňa uloženia zásielky obžalovanému plynula lehota 3 pracovných dní na vyzdvihnutie.
Posledný deň tejto lehoty, a teda deň 2.4.2024 sa považuje za deň doručenia zásielky (rozsudku). Na
základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia v danom prípade nastala tzv. fikcia doručenia, teda
zásielka sa považuje za doručenú, aj keď sa s ňou obžalovaný neoboznámil.

Dňom 3.4.2024 obžalovanému začala plynúť lehota 15 kalendárnych dní na podanie odvolania, ktorá
uplynula dňa 17.4.2024. Dňa 18.4.2024 predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť. Odvolanie
obžalovaného podané na pošte dňa 22.4.2024 a doručené okresnému súdu dňa
23.4.2024 je teda odvolaním podaným zjavne oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na
podanie odvolania.

K naplneniu materiálneho chápania ústavou priznaného práva na súdnu ochranu, súčasťou ktorého
je aj právo dotknutej osoby na revíziu rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola uznaná vina za
protiprávne konanie a uložená sankcia, sa vyžaduje postup dotknutej osoby zákonom predpísaným
procesným spôsobom.

Jedným z inherentných prvkov právneho štátu je princíp právnej istoty, prejavom ktorého je v súvislosti
so súdnymi rozhodnutiami skutočnosť, že právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie nie je možné
napadnúť riadnym opravným prostriedkom.

V tejto súvislosti nadriadený súd poukazuje na jednu zo základných právnych zásad „vigilantibus
iura“ („každý nech si stráži svoje práva), resp. „iura vigilantibus, non dormientibus prosunt“ („práva sú
dané v prospech bdelých, a nie spiacich, t.j. v prospech tých, ktorí sa o svoje veci starajú“), z ktorej okrem
iného vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov strany konania od ich súčinnosti.
Zodpovednosť za výsledok konania spočíva predovšetkým na strane konania, ktorá je povinná tvrdiť

a dokazovať opodstatnenosť uplatneného práva na súdnu ochranu. V zmysle tejto zásady sa ochrana
poskytuje len tým subjektívnym právam, ktorých držitelia o ne dbajú a aktívne ich vykonávajú a v prípade
porušenia ich vymáhajú. Táto zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie o ochranu svojich práv, vyžadujúc,
aby aj držiteľ práva sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku
ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu, a predpokladá, že držiteľ práva musí

využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia,
aby nedošlo k porušovaniu jeho práv. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľa práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. To platí obdobne aj o využívaní zákonných
procesných ustanovení vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.

Na podklade uvedených skutočností zistených zo súdneho spisu potom odvolací súd procesným
postupom podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. por., aplikáciou § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol odvolanie
obžalovaného A. B. ako odvolanie podané oneskorene, bez meritórneho prieskumu (a limine) odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.