Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200121
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): THERMASTAV s.r.o., so sídlom
Aleja Slobody 1893/56, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 518 561, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100667784/2018 zo
dňa 05.04.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č.

k. 30S/46/2022-119 zo dňa 24. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/46/2022-119 zo dňa 24. apríla 2023 sa zrušuje a vec sa
vracia na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 21. decembra 2015 začal Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) u sťažovateľa daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobia január - december
2013. Daňová kontrola bola správcom dane prerušená na obdobie od 12. októbra 2016 do 14. novembra

2016 za účelom vybavenia žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. O výsledku daňovej kontroly
vyhotovil správca dane protokol č. 100002201/2017 zo dňa 02.01.2017, ktorý bol žalobcovi spolu s
výzvou na vyjadrenie doručený 05. januára 2017, kedy došlo k ukončeniu daňovej kontroly.
2. Správca dane rozhodnutím č. 102270837/2017 zo dňa 31. októbra 2017 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 odsek 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane
za zdaňovacie obdobie jún 2013 v sume 6.544,00 eur. Správca dane neuznal sťažovateľovi uplatnené

odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za dodanie služieb od dodávateľa BOLF STOCK s.r.o. z
dôvodu, že na základe zistených skutočností nebola preukázaná reálnosť uskutočnenia obchodov s
dodávateľom uvedeným na faktúrach, t. j. spoločnosťou BOLF STOCK s.r.o., a teda neboli sťažovateľom
splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2024 (ďalej len „zákon o DPH“).
3. O odvolaní sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. 100667784/2018 zo dňa 05. apríla 2018 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“), postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodol tak, že

prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
4. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 30S/70/2018-170
zo dňa 19.11.2019 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v zneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“)zrušilnapadnutérozhodnutiežalovanéhoavecvrátilžalovanému
na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť.
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sžfk/23/2020 zo dňa 02. februára

2022 (ďalej aj „zrušujúci rozsudok“) podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok krajského súdu č. k.
30S/70/2018-170 zo dňa 19.11.2019 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení
uviedol, že sa krajský súd nedostatočne vysporiadal s otázkou, či daňový subjekt uniesol dôkazné
bremeno a preukázal, že si uplatnil odpočítanie dane oprávnene podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a §
19 ods. 2 zákona o DPH, keďže nebolo preukázané, že dodané stavebné práce boli dodané osobou

na faktúre uvedenou (BOLF STOCK, s.r.o.). Krajský súd síce správne použil príslušné ustanovenia
relevantných zákonov, ale na skutkový stav ich nesprávne interpretoval, keď považoval za splnené
podmienky na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe uvedeného skutkového stavu,
resp. neposudzoval skutkový stav ako celok. Okrem toho uviedol, že v administratívnom spise chýbajú
listiny, ktoré môžu mať nielen marginálny, ale aj potenciálne relevantný význam. Podľa jeho tvrdenia k ich
neprítomnosti došlo v dôsledku prerušenia daňovej kontroly, čo nemožno považovať za bezvýznamné

(napr. nepripojené všetky listy zo stavebného denníka).
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ďalej čiastočne privolil argumentácii sťažovateľa
(žalovaného), podľa ktorej súčasťou administratívneho spisu bolo samotné rozhodnutie o prerušení
daňovej kontroly a oznámenie o tom, že dôvody prerušenia odpadli, a preto nebolo bez ďalšieho
vylúčené, aby aj táto otázka bola krajským súdom posúdená. K právnemu názoru žalovaného o

bezpredmetnosti stavebných denník kasačný súd uviedol, že i keď jeho právny názor nie je nesprávny,
je potrebné, aby takéto podklady boli súčasťou spisu.
7. Na záver Najvyšší správny súd Slovenskej republiky stanovil krajskému súdu povinnosť opätovne
vykonať prieskum napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, či správna žaloba žalobcu obstojí vzhľadom
k jeho tvrdeniu o porušení jeho práv napadnutým rozhodnutím žalovaného a zároveň sa jednoznačne

vysporiadať s (ne)unesením dôkazného bremena žalobcu, od ktorého sa odvíja (ne)splnenie zákonných
podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ďalej sa musel vysporiadať s otázkou, do akej
miery mala vplyv prípadná neúplnosť administratívneho spisu v súdenej veci na posúdenie relevantných
právnych a skutkových otázok, resp. vyzval sťažovateľa na dodanie listín potrebných pre posúdenie
veci, ak by dospel v ďalšom konaní k tomu, že tieto boli pre meritórne rozhodnutie vo veci relevantné.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Krajský súd rozsudkom č. k. 30S/46/2022-119 zo dňa 24. apríla 2023 (ďalej aj ako „napadnutý
rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

napadnutého rozhodnutia.
9. Správny súd uviedol, že sa nepreukázalo, že plnenie uvedené na dodávateľských faktúrach bolo
reálne dodané spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o. Predmetné dodávateľské faktúry nepreukazujú
splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ
žalobca namietal, že nebol účastný na žiadnom daňovom podvode, preto nemôže niesť zodpovednosť

za prípadné porušenie daňových predpisov spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o., krajský súd reagoval,
že správca dane ani žalovaný netvrdili, že došlo k podvodnému konaniu, pretože práce neboli
spochybnené.
10. Námietku žalobcu týkajúcu sa nevykonania výsluchu jeho konateľa Miroslava Mlynárika v daňovom
konaní správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko, že tento sa zúčastňoval ústnych pojednávaní,

v rámci ktorých kládol svedkom otázky, zároveň navrhoval vypočuť ďalších svedkov a vyjadroval sa k
zisteniam správcu dane.
11. Pokiaľ žalobca poukazoval na výpovede svedkov M. F., S. F., T. V., F.. Y. I. a N. Q., ktorí zhodne
potvrdili, že práce vykonali pre spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o., správny súd skonštatoval, že vyššie
uvedení podnikatelia nemali v účtovníctve žiadne faktúry vystavené pre spoločnosť BOLF STOCK,

s.r.o., nedisponovali žiadnymi zmluvami ani inými písomnosťami súvisiacimi s výkonom prác. Svedok
S. F. navyše uviedol, že spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o. nepozná, pozná iba pána M.. Vyššie uvedení
svedkoviaokremM.F.potvrdili,žezavykonanéprácenedostalizaplatené,resp.niektorýmbolivyplatené
iba zálohové platby. Bez významu nie je ani skutočnosť, že R. M. dňa 06.06.2016 pred správcom
dane nevedel uviesť, a to ani dodatočne, mená osôb, ktoré mali pre spoločnosť BOLF STOCK s.r.o.

stavebné práce vykonať. Spoločnosť BOLF STOCK pritom nemala ani vlastné materiálno-technické
zabezpečenie, tiež príjmy z deklarovaného dodania stavebných prác boli deklarovaným dodávateľom
priznané až dodatočne, po začatí daňovej kontroly u žalobcu.12. Správny súd poukázal na to, že stavebné denníky predložené síce boli, ale nebolo možné z
nich zistiť, kto stavebné práce vykonal. Tiež poznamenal, že z uzavretých zmlúv o dielo vyplývala
povinnosť vyhotoviť zápis o odovzdaní diela zhotoviteľom (spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o.), t. j.

pri odovzdaní diela zhotoviteľ neodovzdal objednávateľovi žiadne podklady. Správny súd nespochybnil
možnosť uskutočniť práce subdodávateľsky ako ani to, že zmluva o dielo medzi tvrdeným dodávateľom
a ďalšími osobami vykonávajúcimi stavebné práce nemusí byť písomná a vykonanie prác na základe
ústnej dohody nie je právnym poriadkom zakázané, avšak to nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať
uskutočnenie prác (zdaniteľného obchodu) - práve na faktúrach deklarovaným dodávateľom, teda

spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o. Žalobca preto musí znášať následky dôkaznej núdze.
13. K namietanému prekročeniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly krajský súd uviedol, že z
administratívneho spisu zistil, že predmetná daňová kontrola bola začatá dňa 21.12.2015 a z dôvodu
zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 1545000/2016 zo dňa 22.09.2016
správca dane v zmysle § 61 ods. 1 Daňového poriadku vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly
č. 103961940/2016 zo dňa 22.09.2016. Správny súd podotkol, že daňová kontrola bola prerušená

ako celok, keďže predmetom jej výkonu bola aj daň z príjmov právnickej osoby za rok 2013, a to
odo dňa 12.10.2016 do dňa doručenia odpovede, t. j. 14.11.2016, ktorá je zaevidovaná v došlej
pošte správcu dane pod č. 1701093/2016. Dňa 15.11.2016 správca dane upovedomil žalobcu, že
dňa 14.11.2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa vo výkone
daňovej kontroly. Na základe uvedených skutočností krajský súd skonštatoval, že lehota na vykonanie

daňovej kontroly v dobe počínajúc oznámením prerušenia konania a končiac oznámením odpadnutia
dôvodu jeho prerušenia neplynula a daňová kontrola bola skončená v lehote 12 mesiacov, predĺženej
zákonným spôsobom. Z administratívneho spisu podľa krajského súdu vyplýva aj tá skutočnosť, že
medzinárodná výmena informácií bola realizovaná v lehote podľa čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č.
904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej

hodnoty (v priebehu 34 kalendárnych dní). Informácie, ktoré správca žiadal preveriť, sa týkali dodávateľa
tovaru STOMIX Slovensko s.r.o. pre žalobcu v roku 2013, ktorého konateľom bol do 30.09.2013 občan
Českej republiky Ing. Luděk Šarman. S poukazom na uvedené, správny súd vyhodnotil argumentáciu
žalobcu, že daňová kontrola bola vedená nezákonne, za nedôvodnú.
14. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že odberateľ potvrdil dodanie služieb a prác, krajský súd sa

vyjadril, že daňové orgány nespochybňovali uskutočnenie dodania prác u konečného odberateľa, ale
predmetomichpochybnostíbolo,žedeklarovanéslužbyaprácebolivykonanépričinenímsaspoločnosti
BOLF STOCK, s.r.o. Uviedol, že žalobca nepredložil také relevantné dokumenty, ktoré by jednoznačne
preukázaliuskutočneniestavebnýchprácspoločnosťouBOLFSTOCK,s.r.o.,pričommohloísťnapríklad
o subdodávateľskú faktúru či o protokoly o odovzdaní a prevzatí fakturovaných prác. Pochybnosti

finančných orgánov o reálnosti dodania služieb spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o. žalobcovi
predstavovali relevantný dôvod pre neuznanie nároku žalobcu na vrátenie fakturovanej dane z dôvodu
nesplnenia zákonných podmienok na odpočet DPH. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva,
že nebola predložená dokumentácia potvrdzujúca, že fakturované práce podľa jednotlivých faktúr boli
vykonané spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o. Nebol predložený súpis vykonaných prác, protokoly o

odovzdaní a prevzatí fakturovaných prác ani žiadna iná dokumentácia potvrdzujúca vykonané práce
a upresňujúca rozsah vykonaných a vyfakturovaných prác. K vierohodnosti predkladaných dôkazov
neprispelaaniskutočnosť,žekonateľkadodávateľskejspoločnostiBOLFSTOCK,s.r.o.JolanaTrnovská
nevedela nič o stavebnej činnosti spoločnosti, nevedela sa vyjadriť k činnosti spoločnosti za rok
2013 a k obchodnej spolupráci so spoločnosťou THERMASTAV s.r.o., tvrdila, že v oblasti obchodnej

činnosti spoločnosti BOLF STOCK, s.r.o. splnomocnila syna R. M.. R. M. nevedel preukázať, kto
fakturovanéstavebnépráceuskutočnil,tvrdil,žeživnostníci,alenevedeluviesťžiadnemeno,nepredložil
žiadnu subdodávateľskú faktúru, nevedel kde konkrétne, na akej adrese stavebné práce boli vykonané,
nepredložil súpisy prác, protokol o odovzdaní a prevzatí fakturovaných prác, ktoré mal povinnosť podľa
predložených zmlúv o dielo vyhotoviť. R. M. sa vyjadril, že sa nejednalo o veľký rozsah prác, avšak

podľa predložených faktúr spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o. fakturovala za zdaňovacie obdobie 2013
stavebné práce v celkovom objeme bez dane 320 894,10 eur, daň z pridanej hodnoty vo výške 64 178,82
eur, spolu vo výške 385 072,92 eur. Naviac všetky platby za služby fakturované spoločnosťou BOLF
STOCK, s.r.o. boli realizované len v hotovosti, ani jedna platba nebola realizovaná cez bankové účty, čo
by mohlo potvrdiť identifikáciu obchodných partnerov a skutočnosť, že sa obchodná transakcia medzi

uvedenými partnermi na faktúre reálne uskutočnila. Podľa krajského súdu je irelevantné, že súčasťou
administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný správnemu súdu, nie sú stavebné denníky, ktoré boli
vrátené žalobcovi podľa potvrdenia o vrátení dokladov č. 100173972/2017 zo dňa 30.01.2017 a žalobca
ich ako dôkaz pravdivosti svojich tvrdení už opätovne nepredložil.15. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/52/2021-1356 zo
dňa 10.11.2021 s tým, že predmetný rozsudok a výsledky trestného konania potvrdzujú vykonanie
stavebných prác spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o. pre žalobcu, je potrebné poznamenať, že Okresný

súd Košice II vychádzal iba z rozdielu medzi fakturovaným plnením a priznaným plnením v daňových
priznaniach. Správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nepopreli vystavenie faktúr, ktoré sú v
rozsudku uvedené, ale spochybnili reálnosť dodania fakturovaných plnení spoločnosťou BOLF STOCK,
s.r.o. Predložený rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/52/2021-1356 zo dňa 10.11.2021
tak podľa správneho súdu nie je dôkazom o reálnosti zdaniteľných plnení medzi spoločnosťou BOLF

STOCK, s.r.o. a žalobcom.

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného

16. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
17. Sťažovateľ považoval napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený, pretože sa krajský súd
nevysporiadal so všetkými žalobnými námietkami, keď obzvlášť nereagoval rozsiahlu skupinu dôkazov
jednoznačne preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného plnenia spoločnosťou BOLF STOCK, s. r. o.
ani na námietku nelogického hodnotenia dôkazov správnymi orgánmi. Tvrdil, že krajský súd opomenul

reagovať na výpovede jeho štatutárneho zástupcu a aj splnomocnenca spoločnosti BOLF STOCK,
s. r. o., ako aj na celý rad listinných dôkazov. Tiež namietal, že správny súd neuviedol, na základe
čoho sa stotožnil s názorom, že práce nevykonala BOLF STOCK, s. r. o., ktorej splnomocnenec bol na
jednej stavbe aj odfotený aj táto fotografia je súčasťou správneho spisu. Krajský súd podľa sťažovateľa
nereagoval ani na námietky poukazujúce na zmätočnosť správnych rozhodnutí, na ich rozpornosť, keď

správca dane prijal záver, že zdaniteľné plnenia neboli realizované - ale žalovaný pripustil preukázanie
uskutočnenia zdaniteľných plnení. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že krajský súd nereflektoval ani na
predložené Uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, ktoré v danej veci viedlo vyšetrovanie, napriek
tomu, že vyšetrovateľ v danej veci vykonal dokazovanie za účelom vyšetrenia, či sporné stavebné práce
boli realizované, pričom po vypočutí všetkých relevantných svedkov zistil, že všetky stavebné práce boli

spoločnosťou BOLF STOCK, s. r. o., realizované a vykonané, teda dodané sťažovateľovi.
18. Krajský súd podľa sťažovateľa tiež opomenul, že nedisponoval úplným administratívnym spisom,
preto ani nemohol náležite vyhodnotiť námietku prekročenia zákonnej lehoty trvania daňovej kontroly.
Bol toho názoru, že z administratívneho spisu nebolo zrejmé, aká právna pomoc do cudziny v
danej veci bola vykonaná (a či vôbec bola vykonaná) a či bolo prerušenie daňovej kontroly náležité.

Absencia dôkazu o cezhraničnom dožiadaní svedčí podľa sťažovateľa o nulite prerušenia daňovej
kontroly a neprerušení plynutia dĺžky doby daňovej kontroly, ktorá jednoznačne bola prekročená.
Argumentoval tým, že predmetné medzinárodné dožiadanie nemalo žiadny súvis so zdaňovacím
obdobím posudzovaným v danej veci.
19. Krajský súd podľa sťažovateľa nerešpektoval rozhodnutie iného súdu, ktorý už vyslovil a právoplatne

uzavrel, že k zdaniteľným plneniam medzi sťažovateľom a BOLF STOCK, s. r. o. došlo a tieto boli riadne
uskutočnené. V trestnej veci obvineného M. ako osoby konajúcej a riadiacej BOLF STOCK, s. r. o.
bol vydaný Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/52/2021-1356 zo dňa 10.11.2021 z výroku
ktorého je jednoznačné, že všetky zdaniteľné plnenia posudzované v rámci namietaného daňového
konania posudzovaného v danom súdnom konaní, boli riadne vykonané a dodané pre spoločnosť

sťažovateľa spoločnosťou BOLF STOCK, s. r. o. Ak súd v rámci správneho súdnictva prijal na úplne
identickú skutkovú otázku iný záver, než aký prijal iný súd v trestnej veci, sťažovateľ v tom vidí vážny
rozpor s princípom právnej istoty.
20. Sťažovateľ bol názoru, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné a
absentujú im obligatórne náležitosti podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Podľa sťažovateľa žalovaný

a správca dane ani len čiastočne nezareagovali na obsah výpovedí viacerých svedkov, pričom správca
dane hodnotil len obsah čestných prehlásení, ktoré pred výpoveďou títo svedkovia predložili, pričom k
obsahu výpovedí týchto svedkov sa správca dane nevyjadril.
21. Sťažovateľ ďalej namietal, že nedošlo k vypočutiu jeho konateľa Miroslava Mlynárika, a že z
napadnutého rozhodnutia vyplýva záver žalovaného, že dodanie stavebných prác bolo v niektorých

prípadoch preukázané. Tiež sa ohradil voči tomu, že nie je zodpovedný za to, že jeho dodávateľ sa zlúčil
s inou spoločnosťou. Tvrdil, že protokoly o odovzdaní stavieb ich generálnym dodávateľom boli riadne
odovzdané, pričom samotné vykonanie práce bolo zdokladované aj zápismi v stavebných denníkoch, z
ktorýchjemožnézistiť,ževšetkyfakturovanépráce,ktoréboliúčtovanésubdodávateľomBOLFSTOCK,s. r. o., boli vykonané. Zdôraznil, že žalovaný sa nevyjadril k obsahu a vlastnej podstate záznamov v
predložených stavebných denníkoch.

22. Čo sa týka výpovedí subdodávateľov - živnostníkov, sťažovateľ tvrdil, že len preto, že títo uzatvorili
ústne zmluvy o dielo so spoločnosťou BOLF STOCK, s. r. o. a z obavy, že im nebude zaplatené,
nevystavili príslušné daňové doklady, ešte nemožno odmietnuť ich prakticky zhodné tvrdenie o tom, že
pracovali pre BOLF STOCK, s. r. o. a jednotlivo potvrdili vykonanie časti stavebných prác. Zdôraznil, že
svedkovia vedeli identifikovať motorové vozidlo spoločnosti BOLF STOCK, s. r. o., ktoré používal R. M..

23. Ďalším nedostatkom podľa sťažovateľa bolo to, že krajský súd nereagoval na námietku, že vo veci
nebol vypočutý zástupca spoločnosti BYP, s. r. o. a od tejto spoločnosti neboli vyžiadané navrhované
daňové doklady preukazujúce, že spoločnosť BOLF STOCK, s. r. o. vykonávala v sledovanom období aj
stavebné práce pre iných odberateľov a že sa nevykonali sa obhliadky stavieb, z ktorých by bolo možné
zistiť, či fakturované práce sa nachádzajú na jednotlivých bytových domoch.
24. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 23. augusta 2023 uviedol, že zotrváva

na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a na tvrdeniach uvedených vo svojich predchádzajúcich
vyjadreniach.

IV. Relevantná právna úprava

25. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá

referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

26. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.
27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

28. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je
a) daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
30. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.
31. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

32. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú

V. Právne názory kasačného súdu33. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu
príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v

medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods.
2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

34. Úlohou kasačného súdu bolo podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci (postupu a rozhodnutia
žalovaného) správnym súdom a vyjadrenia jeho právnych úvah v odôvodnení kasačnou sťažnosťou
napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa kasačný súd obmedzuje na overenie,
či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému
dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k
vyvodeným právnym záverom.

35. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.
30S/46/2022-119 zo dňa 24.4.2023, ktorým podľa § 190 SSP zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100667784/2018 zo dňa 05.04.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správcu dane č. 102270837/2017 zo dňa 31.10.2017, ktorým správca dane vyrubil sťažovateľovi rozdiel
dane za zdaňovacie obdobie jún 2013 v sume 6.544,00 eur.

36. V skutkovo i právne obdobnej veci tých istých účastníkov konania bolo rozhodnuté senátom
Najvyššieho správneho súdu SR rozsudkom sp. zn. 3Sfk/57/2023 zo dňa 29. októbra 2024, ktoré sa
týkalo preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov k zdaňovaciemu obdobiu október 2013.
S poukazom na skutkovú totožnosť prejednávanej veci - u sťažovateľa bola vykonaná daňová kontrola
DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2013, spoločným pre obe súdené veci bol protokol z

daňovej kontroly, totožní deklarovaní dodávatelia, rovnaké nastolené právne otázky, ako aj v podstate
totožný obsah sťažnostných námietok, kasačný súd vzhliadol dôvod na postup podľa ustanovenia § 464
ods. 1 SSP a poukazuje na rozsudok sp. zn. 3Sfk/57/2023 zo dňa 29. októbra 2024, z ktorých vyberá
určité body odôvodnenia:
„32. Kasačný súd pred tým, ako by pristúpil k posúdeniu jednotlivých vecných námietok sťažovateľa,

posudzoval jeho kasačnú argumentáciu, ktorá sa týkala neúplnosti administratívneho spisu a s
tým spojenou nemožnosťou správneho súdu preskúmať dôvodnosť a účelnosť prerušenia daňovej
kontroly. Sťažovateľ v tejto súvislosti v správnej žalobe ako aj v kasačnej sťažnosti namietal, že
daňová kontrola bola prerušená neúčelne, pričom dôvody medzinárodnej výmeny informácií sa netýkali
rozhodnutia daňových orgánov v tejto veci, čo malo mať za následok prekročenie jednoročnej lehoty na

vykonanie daňovej kontroly. V prípade dôvodnosti tejto námietky sťažovateľa by následné posudzovanie
meritórnych kasačných námietok zo strany kasačného súdu bolo bezpredmetné.
33. Kasačný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Sžfk/75/2020 zo dňa 25. mája 2022, ktorým zrušil
pôvodné rozhodnutie správneho súdu, riešil aj otázku dĺžky prerušenia daňovej kontroly vo svetle
naplnenia požiadaviek článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a

boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, pričom ani v tomto konaní nespochybňuje,
že by medzinárodná výmena informácií bola realizovaná v rozpore s lehotami tam uvedenými (34
kalendárnych dní). Rovnako si je vedomý svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti v iných
veciach sťažovateľa (napr. sp. zn. 1Sžfk/51/2020, sp. zn. 2Sžfk/22/2020), v ktorých uviedol, že orgány
verejnej správy svoje závery ohľadne nesplnenia podmienok žalobcu na odpočet dane neodôvodňovali

výsledkami z medzinárodnej výmeny informácií.
34. V súvislosti s touto námietkou sťažovateľa však kasačný súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť
veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorou v otázke posudzovania
účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly a jej vplyvu na zákonnosť daňovej kontroly došlo od
rozsudku sp. zn. 8Sžfk/75/2020 zo dňa 25. mája 2022 k judikatórnemu posunu. Veľký senát rozsudkom

sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024 dospel totiž okrem iného k záverom, že (i) pri hodnotení
zákonnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je potrebné vychádzať
z obsahu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a (ii) obsah a procesná využiteľnosť odpovede
na inak opodstatnene podanú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií nemá vplyv na zákonnosť
prerušenia daňovej kontroly. Kasačný súd preto v posudzovanej veci musel zohľadniť tieto judikatórne

zmeny a v ich kontexte vyhodnotiť kasačné námietky sťažovateľa.
35. Pokiaľ teda v predmetnej veci sťažovateľ namietal, že predmetná daňová kontrola bola prerušená
účelovo a dôvody prerušenia konania sa netýkali predmetu rozhodnutia žalovaného, správny súd by
mal v súlade s citovaným rozhodnutím veľkého senátu pri posudzovaní zákonnosti a primeranostiprerušenia daňovej kontroly preskúmať samotnú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií s ohľadom
na povahu a udržateľnosť požadovaných informácií. Vychádzať by mal pritom najmä z obsahu žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií. Z napadnutého rozsudku, administratívneho spisu a súdneho spisu

však nevyplýva, že by správny súd disponoval súvisiacou žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií
a že by mohol verifikovať jej obsah.
36. V súvislosti s vecou sťažovateľa kasačný súd poukazuje na to, že posudzovaná daňová kontrola
bola začatá dňa 21. decembra 2015, následne bola prerušená odo dňa 12. októbra 2016 do dňa 14.
decembra 2016 (34 dní), pričom skončila dňa 5. januára 2017, doručením protokolu sťažovateľovi. Hoci

samotnéprerušeniedaňovejkontrolynebolozčasovéhohľadiskarozsiahle,neznamenátobezďalšieho,
že išlo o účelné prerušenie daňovej kontroly. Kasačný súd v kontexte posudzovanej veci poukazuje na
to, že skúmanie prerušenia predmetnej daňovej kontroly nemusí byť bezvýznamné, pretože v prípade
zistenia nezákonnosti tohto prerušenia by sa správny súd musel vysporiadať s otázkou zákonnosti celej
daňovej kontroly (daňová kontrola by presiahla lehotu na výkon daňovej kontroly o 15 dní).
37. V napadnutom rozsudku správny súd len hodnotil otázku dĺžky daňovej kontroly pri zohľadnení

jej prerušenia, ale vôbec sa nevysporiadal s otázkou účelnosti dôvodu prerušenia, ktorý sťažovateľ
namietal. V zmysle rozsudku veľkého senátu sp. zn. 19SVs/4/2023 pritom platí, že: „účelnosť
medzinárodnej výmeny informácií je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda okruhu
informácií, ktoré sa správca dane snaží prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu EÚ
získať.“ Z administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že správny súd otázku nastolenú

sťažovateľom ani nemohol posúdiť, keďže v administratívnom spise sa nenachádza ani žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií a ani odpoveď na ňu. Z rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu
MVI a následného pokračovania v konaní, ktoré sú v spise obsiahnuté, nevyplývajú žiadne konkrétne
okolnosti, z ktorých by správny súd mohol námietky sťažovateľa vyhodnotiť. Vzhľadom na to, že v
spise sa relevantné dokumenty nenachádzajú, nemohol ani sťažovateľ svoje námietky o (ne)dôvodnosti

prerušenia adresovať konkrétnejšie.
38. Vzhľadom na uvedené, keďže správny súd nedisponoval podkladmi, z ktorých by relevantne mohol
vyhodnotiť žalobnú námietku sťažovateľa o nedôvodnosti a neúčelnosti prerušenia daňovej kontroly,
kasačný súd rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku a o vrátení veci správnemu súdu na ďalšie
konanie. Aby nebola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom a aby rozhodnutie kasačného

súdu nebolo prekvapivé, nemohol kasačný súd sám vyžiadať chýbajúce dokumenty a posúdiť ich
prvýkrát až v kasačnom konaní.
39. Kasačný súd pripomína, že vyššie uvedené závery kasačného súdu neznamenajú, že prerušenie
daňovej kontroly bolo neúčelné a z toho dôvodu bola nezákonnou aj celá daňová kontrola, ako to tvrdí
sťažovateľ. Kasačný súd nateraz len uzavrel, že správny súd nemal k dispozícii relevantný dokument -

žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorý je vzhľadom na rozhodnutie veľkého senátu sp. zn.
19SVs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024 kľúčovým dokumentom pre posúdenie zákonnosti a primeranosti
prerušenia daňovej kontroly, a preto sa nemohol relevantne vysporiadať s námietkami sťažovateľa.
Správny súd v ďalšom konaní preto v súlade s § 102 ods. 1 SSP vyžiada od žalovaného žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií a odpoveď na ňu, ktoré posúdi vzhľadom na žalobné námietky

sťažovateľa a v súlade s rozhodnutím veľkého senátu sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024.
Následne správny súd vyhodnotí, aký vplyv majú jeho závery o (ne)účelnosti prerušenia daňovej
kontroly na zákonnosť samotnej daňovej kontroly. Kasačný súd pripomína, že samotná neúplnosť
administratívneho spisu nie je bez ďalšieho dôvodom pre zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy
(§ 80 ods. 1 psím. a) SSP). Následne sa správny súd preskúmateľne vysporiada aj s ďalšími

žalobnými námietkami sťažovateľa a to aj v súlade s právnym názorom kasačného súdu obsiahnutého
v predchádzajúcom rozsudku sp. zn. sp. zn. 8 Sžfk 75/2020 zo dňa 25. mája 2022.
40. Vzhľadom na to, že otázka posúdenia zákonnosti prerušenia daňovej kontroly má prednosť pred
posúdením otázok týkajúcich sa dôkazného bremena, ďalšími sťažnostnými námietkami sa kasačný súd
v tomto konaní nezaoberal.“

37. Kasačný súd dopĺňa, že sa otázke namietaného nedostatku administratívneho spisu venoval už
vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 2Sžfk/23/2020 zo dňa 02. februára 2022.
V tomto rozsudku súd poukázal na to, že samotná neúplnosť administratívneho spisu bez ďalšieho
nie je dôvodom zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Kasačný súd však dodáva, že v prípade
absentujúcej žiadosti o MVI, nemožnosti nahliadnuť do jej obsahu a za neznámych okolností priebehu

realizovania MVI ako dôvodu prerušenia daňovej kontroly, nie je možné akceptovať ani zákonnosť a
primeranosť prerušenia daňovej kontroly a posúdenie zákonnosti trvania daňovej kontroly v neprospech
kontrolovaného daňového subjektu.38. Krajský súd v bode 17. napadnutého rozsudku uviedol, že posudzovaná daňová kontrola bola
prerušená „odo dňa 12.10.2016 do dňa doručenia odpovede, t. j. 14.11.2016, ktorá je zaevidovaná v
došlej pošte správcu dane pod č. 1701093/2016.“ Krajský súd sa však nevyjadril k tomu, na základe

ktorej písomnosti v administratívnom spise verifikoval svoje závery, pričom sa javí, že vychádzal výlučne
z oznámenia o pokračovaní výkonu daňovej kontroly zo dňa 15.11.2016. Krajský súd následne tvrdil, že
zadministratívnehospisuvyplývaajto,že„informácie,ktorésprávcažiadalpreveriť,satýkalidodávateľa
tovaru STOMIX Slovensko s.r.o. pre žalobcu v roku 2013, ktorého konateľom bol do 30.09.2013 občan
Českej republiky Ing. Luděk Šarman“, ale neuviedol, z ktorej písomnosti v administratívnom spise, resp.

v inom pripojenom spise alebo z ktorého dokladu dodatočne predloženým žalovaným - tieto tvrdenia
vychádzajú.
39. Kasačný súd pripomína pokyn obsiahnutý v bode 59. zrušujúceho rozsudku, z ktorého okrem iného
vyplynulo,žepokiaľpriopätovnompreskúmanízákonnostinapadnutýchrozhodnutísprávnysúddospeje
k záveru, že nebude môcť v odôvodnení rozsudku vyriešiť spornú otázku miery vplyvu neúplnosti
administratívnehospisunaposúdenievecipoprávnejstránkeresp.hodnoteniaopodstatnenostitvrdenia

nezákonnosti napadnutých rozhodnutí daňových orgánov, bude na mieste vyzvať žalovaného na
doplnenie relevantných listín. V podmienkach súdenej veci nemusí ísť len o obsah žiadosti o MVI ale
i ďalšie listiny, z ktorých bude vyplývať, kedy bola správcovi dane doručená odpoveď na predmetnú
žiadosť o MVI.
40. Na základe vyššie uvedeného možno skonštatovať, že krajský súd sa po vrátení veci v napadnutom

rozsudku síce prerušeniu daňovej kontroly venoval, avšak jasne a zrozumiteľne sa nevyjadril, na základe
ktorých dokladov dospel k jednotlivým záverom.
41. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť ako dôvodnú. Z
dôvodu, že otázka posúdenia zákonnosti prerušenia daňovej kontroly má prednosť pred posúdením
otázok týkajúcich sa dôkazného bremena, ďalším sťažnostným námietkam sa kasačný súd v tomto

konaní nezaoberal.
42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a
vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici (dôvodom je inštitucionálna zmena v
rámci režimu správneho súdnictva).
43. O trovách konania rozhodne správny súd v rámci nového rozhodnutia vo veci (podľa § 467 ods.

3 SSP).
44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.