Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/153/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010609
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010609.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. februára 2025
prejednal sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom Mesto Prievidza, t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 2Nt/30/2024 zo dňa 07.10.2024 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/118/2019 zo dňa 27.11.2019 bol A. B. uznaný vinným
zo zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270
ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom, pre ktorý mu bol uložený okrem iného aj takýto
trest (citácie):

Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38
ods. 5 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods.
4 Trestného zákona k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste v rozsudku Okresného súdu
v Prievidzi sp. zn. 3T/47/2019 zo dňa 17.07.2019, právoplatný dňa 17.07.2019, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,pokiaľvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,
stratili podklad.

Uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2Nt/30/2024 zo dňa 07.10.2024 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnutý návrh odsúdeného A. B. o povolenie obnovy
konania vo vyššie uvedenej trestnej veci.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice

o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení.

V písomných dôvodoch sťažnosti prostredníctvom obhajcu uviedol, že sa domáha povolenia obnovy
konania z dôvodu novely Trestného zákona, keď trestný čin, pre ktorý bol odsúdený, má už nižšiu trestnú
sadzu ako mal pred prijatím novely. Okresný súd Prievidza však dospel k záveru, že skutočnosť zníženia
trestnej sadzby v prípade zločinu podľa § 270 ods. 2 Tr. zák., pre ktorý bol odsúdený, v dôsledku novely

Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 nie je novou skutočnosťou a dôkazom, ktorý by odôvodňoval
povolenie obnovy konania. S týmto právnym názorom sa nestotožňuje a považuje ho za nesprávny.Je pravdou, že bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/118/2019
pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270
ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov

v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom bol zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák.
zrušený trest uložený mu predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/47/2019 zo
dňa 17.07.2019, ktorým bol odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. V dôsledku novely Trestného zákona účinnej
od 06.08.2024 síce nezanikla trestnosť zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., ani trestnosť zločinu

falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr.
zák., avšak v dôsledku tejto novely došlo k úprave, resp. k zníženiu trestnej sadzby v prípade zločinu
falšovania pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák.,
a to z trestnej sadzby 7 až 10 rokov na trestnú sadzbu 2 až 8 rokov. Preto zastáva právny názor, že
prijatie novely Trestného zákona je takou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje povolenie obnovy konania
tak, ako to predpokladá ustanovanie § 394 ods. 1 Tr. por., nakoľko by obnova tohto konania mohla

priniesť vzhľadom na takéto zníženie trestnej sadzby priaznivejšie rozhodnutie vo veci v jeho prospech.
Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie na podklade jeho sťažnosti preskúmal a jeho
návrh na povolenie obnovy konania posúdil ako dôvodný, resp. aby napadnuté uznesenie zrušil a uložil
Okresnému súdu Prievidza vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a takto dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v prvom rade uvádza, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného A. B. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Vykonal na ňom aj pre svoje rozhodnutie potrebné
dokazovanie a vykonané dôkazy správne vyhodnotil.

Krajský súd vo všeobecnosti dáva odsúdenému do pozornosti, že obnova konania je mimoriadny
opravný prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných
rozhodnutí vrátane osoby páchateľa (výrokov o vine a treste), pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe, a teda v právoplatnom
rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že

odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Tieto však v
prejednávanom prípade zistené neboli.

Zo znenia ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. upravujúceho podmienky obnovy konania vyplývajú dve
základné podmienky pre povolenie obnovy konania. Prvou podmienkou je zistenie nových skutočností

alebo dôkazov súdu skôr neznámych. Za nové skutočnosti alebo dôkazy však nemožno považovať
skutočnostičidôkazy,ktorémožnozistiťzobsahuspisov,atoajvprípade,keďsasúdsnimivrozhodnutí
nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, alebo
ich nesprávne vyhodnotil. Nemožno totiž v konaní o povolenie obnovy konania preskúmavať vecnú
správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Druhou podmienkou je pravdepodobnosť (nie

absolútna istota), že tieto novo zistené skutočnosti či dôkazy sú spôsobilé zabezpečiť v obnovenom
konaní priaznivejšie rozhodnutie pre odsúdeného. Obidve tieto podmienky musia byť splnené súčasne.

Dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. teda nemôže byť každá nová skutočnosť alebo
nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť

rozhodnutie o vine a treste, pričom takéto posúdenie je výlučne úlohou o takomto návrhu rozhodujúceho
súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto
zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi
názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

Napokon je potrebné dodať, že v konaní o povolení obnovy konania konajúce súdy nemajú oprávnenie
preskúmavať zákonnosť procesného postupu v pôvodnom konaní, čo je naopak účelom tzv. dovolania
ako ďalšieho mimoriadneho opravného prostriedku (práve dovolanie „slúži“ na nápravu procesných a
hmotnoprávnych nedostatkov a pochybení).Z písomného odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa sa vyššie uvedenými
právnymi úvahami a zákonnými podmienkami pri rozhodovaní o podanom návrhu odsúdeného A. B. na

povolenie obnovy konania dôsledne riadil.

V zhode s názorom súdu prvého stupňa krajský súd považuje návrh odsúdeného na povolenie obnovy
konania za nedôvodný. Súd prvého stupňa sa vysporiadal s týmto návrhom odsúdeného zákonne
súladným spôsobom a svoje rozhodnutie presvedčivo a aj vyčerpávajúco odôvodnil. Súd prvého stupňa

sa zaoberal všetkými argumentmi odsúdeného, ktoré správne vyhodnotil tak, že v kontexte jeho úvah
podrobne popísaných v napadnutom uznesení nemôžu obstáť ani viesť k inému rozhodnutiu o jeho
podanom návrhu na povolenie obnovy konania.

Krajský súd dodáva, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa
tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové

a právne závery súdu prvého stupňa. S podstatnými a pre vec rozhodujúcimi právnymi námietkami
odsúdeného sa riadne vysporiadal už súd prvého stupňa a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku.

Krajský súd k sťažnostným námietkam odsúdeného uvádza, v zhode s názorom súdu prvého
stupňa, že akákoľvek legislatívna zmena zákona, aj priaznivejšia pre odsúdeného, ktorá nastala

až po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia v pôvodnom konaní, nie je dôvodom na povolenie
obnovy konania. Podstatou obnovy konania je totiž naprávať možné skutkové omyly, pričom pri
zmene zákona „sa nemení skutok, ale mení sa právo“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj
na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. Tpj 44/2023,
z ktorého vyplýva, že podmienky obnovy konania sa netýkajú zmeny právneho stavu, t.j. zákonných

podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu, pričom splnením podmienky na obnovu
konania „ex lege“ je tá právna skutočnosť, ak ústavný súd vyslovil nesúlad zákona s Ústavou Slovenskej
republiky (§ 41b ods. 1 Zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky), čo však
v danom prípade zistené nebolo.

Teda za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať
novelu Trestného zákona účinnú od 15.03.2024 (na základe Zák. č. 40/2024 Z.z.), keď táto (zmena
hmotnoprávneho predpisu) v čase vyhlásenia meritórneho rozhodnutia v pôvodnom konaní objektívne
neexistovala, a teda nemohla byť zohľadňovaná (aplikovaná) v procese rozhodovania.

Napokon krajský súd dodáva, že úmyslom zákonodarcu v súvislosti s touto novelou Trestného zákona
nebolo „prehodnocovanie“ každého právoplatne uloženého trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený
podľa platných a účinných predpisov do času jej účinnosti, čo vyplýva aj z prechodného ustanovenia §
438k ods. 7 Tr. zák., ktorý upravuje právnu situáciu v prípade, že došlo k právoplatnému uloženiu trestu
pred účinnosťou novely Trestného zákona za čin, ktorý už nie je definovaný ako trestný čin.

Pokiaľideoaplikáciuneskoršieho–prepáchateľapriaznivejšiehoTrestnéhozákona,tátotedaprichádza
do úvahy len do okamihu vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, resp. odvolacieho súdu v merite
veci (do právoplatného rozhodnutia o obžalobe). Preto v konaní o povolenie obnovy konania nemožno
bez relevantných nových dôkazov či nových skutočností súdu skôr neznámych (ktoré odsúdený

v konaní nepredložil ani na žiadne nepoukázal) nanovo posudzovať trestnosť činu či primeranosť trestu
uloženého v pôvodnom konaní.

Odsúdený teda vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by
mohli samé o sebe alebo v spojení so skutočnosťami už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o jeho

vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, čím neboli
splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. na povolenie obnovy konania.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.

por. zamietol ako nedôvodnú.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.