Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 21, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424203009
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6424203009.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX a mal.
D. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, všetci v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, deti rodičov - matky: E.

F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX H. B., zastúpená: Špireková & Partners s.r.o.,
so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, a otca: D. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., zastúpený: Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o.,
so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, v konaní o návrhu matky na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 28P/35/2024-101

zo dňa 30. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 28P/35/2024-101 zo dňa 30. októbra 2024 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že „I. Súd návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta .
II.Súdnariaďujeneodkladnéopatrenie,ktorýmurčujenadvýchovoumaloletéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXX,

dohľad za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, a
to do právoplatného skončenia konania vo veci samej sp. zn. 28P/35/2024.“

2. Uznesením č.k. 28P/35/2024-48 zo dňa 23.10.2024 súd ustanovil maloletým deťom kolízneho
opatrovníka – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica.

3. Okresný súd s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1
CSP, § 331 ods. 1 CSP, § 366 CMP, § 367 ods. 1 CMP, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), §
37 ods. 2 písm. b) zákona o rodine a osvedčený skutkový stav veci rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti jeho rozhodnutia.

4. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov
účastníkov konania. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie

najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo bydôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a
nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná

ochrana. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné
bezodkladne upraviť dané pomery. V prípade nariadenia neodkladných opatrení vo veci starostlivosti
o maloleté deti je predovšetkým potrebné osvedčiť naliehavosť situácie a z toho vyplývajúcu potrebu
bezodkladnej úpravy práv a povinností voči deťom, a to s ohľadom na záujem maloletých detí.

5. Účelom neodkladného opatrenia je ochrana ohrozeného záujmu maloletého dieťaťa. V konaniach
vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa kladie prísny dôraz na ochranu záujmov dieťaťa. Záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú
a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Všetky súdne

a správne rozhodnutia týkajúce sa detí majú demonštrovať, že najlepší záujem dieťaťa je ich prvoradým
hľadiskom.

6. Okresný súd po posúdení návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že
návrh nie je dôvodný, nakoľko v danom prípade neexistuje stav vyžadujúci bezodkladnú úpravu pomerov

neodkladným opatrením. Matka maloletých detí opustila spoločnú domácnosť v júli 2023, pričom so
sebou zobrala dve maloleté deti C. a D.. Mal. A. zostal v osobnej starostlivosti otca, ktorý ho podľa
vyjadrenia matky jej nedovolil odviesť. Z návrhu matky, jeho príloh, zo správy ÚPSVaR a odpovede
ZŠ a MŠ I. mal okresný súd osvedčené, že obaja rodičia maloletých detí sa fakticky podieľajú na ich
starostlivosti a výchove, pričom vyše roka fungujú tak, že mal. C. a D. sú v osobnej starostlivosti matky

a mal. A. je v osobnej starostlivosti otca. Všetky deti majú pritom zachovaný určitý kontakt s druhým
rodičom. Okresný súd mal osvedčené, že pokiaľ ide o starostlivosť o všetky tri maloleté deti, nateraz
je o ne postarané, deti nie sú bez rodinného zázemia, výchovy, bez dozoru, neosvedčilo sa vážne
ohrozenie alebo narušenie života, zdravia alebo priaznivého vývoja detí do takej miery, že by bolo
dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zverení všetkých troch detí do osobnej

starostlivosti matky. Mal. C. a D. už fakticky v starostlivosti matky reálne a dlhodobo sú, pričom s otcom
sa stretávajú a aj z ich vlastných vyjadrení v rámci pohovoru so sociálnym kurátorom vyplynulo, že sa s
otcom chcú stretávať, pričom boli komunikatívne a usmiate. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ani žiadnu formu úpravy styku nenavrhovala. Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že v
súčasnosti neexistuje naliehavá potreba bezodkladne rozhodnúť o zverení mal. C. a mal. D. do osobnej

starostlivosti matky.

7. Pokiaľ sa jedná o potrebu bezodkladnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
A., tak okresný súd mal osvedčené, že mal. A. má problémy so správaním, potrebuje individuálny
prístup v rámci vyučovania a má depresívne sklony. Zo žiadneho dosiaľ zabezpečeného dôkazného

prostriedku nevyplynulo, že by mal. A. v súčasnosti nemal u otca zabezpečenú dostatočnú osobnú
starostlivosť, pričom bolo osvedčené, že vzťah maloletého s jeho matkou je do určitej miery narušený.
Je dôvodné predpokladať, že uvedené je spôsobené aj obmedzeným vzájomným kontaktom maloletého
s matkou. Výpovede jednotlivých rodičov, ako aj mal. A. pri vykonanom sociálnom šetrení boli vzájomne
protichodné, keď otec uvádzal, že matka sa o maloletého nedostatočne zaujíma, na druhej strane matka

tvrdila, že otec jej bráni v kontakte s mal. A.. Samotný A. sa na tému vzťahu s matkou so sociálnym
kurátorom nechcel rozprávať. Zo správ školy pritom vyplynulo, že obaja rodičia sa začali o výchovno-
vzdelávacie výsledky mal. A. zaujímať až v apríli-máji 2024 po tom, ako mu boli udelené poznámky
za nevhodné a vulgárne správanie, pričom predtým sa ani jeden z rodičov na rodičovské združenia
bez ospravedlnenia nedostavoval. Následne boli vykonané na pôde školy viaceré spoločné stretnutia

rodičov s pracovníkmi školy, na ktorých sa riešilo správanie maloletého a obaja rodičia boli poučení o
nutnostizáujmuodieťa,obzvlášťsohľadomnajehozistenýzhoršenýpsychickýstav,pričomnevyhnutná
je adekvátna vzájomná komunikácia medzi rodičmi týkajúca sa starostlivosti a výchovy o mal. A. bez
zbytočných a neefektívnych vzájomných animozít, ktoré majú na výchovu a vzdelávanie maloletého
negatívny vplyv. Okresný súd konštatoval, že aj v rámci šetrenia pomerov zo strany orgánu sociálnej

kurately obaja rodičia prejavili ochotu zúčastniť sa odborného psychologického poradenstva najmä
za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie vo vzťahu k starostlivosti o spoločné deti. S poukazom
na zistený stav okresný súd dospel k záveru, že neboli nateraz osvedčené také okolnosti, ktoré by
vyžadovali bezodkladné rozhodnutie o odobratí mal. A. zo starostlivosti otca a jeho následného zvereniado osobnej starostlivosti matky. V najlepšom záujme maloletého je primárne zabezpečiť obnovenie
a pozitívne rozvinutie vzťahu medzi ním a jeho matkou a zabezpečiť, aby rodičia detí spolu začali
adekvátne a relevantne komunikovať a predchádzali vytváraniu konfliktov medzi nimi, čo nepriaznivo

vplýva aj na ich maloleté deti.

8. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že väčšina tvrdení matky a ňou doložené
dôkazy sa týkajú ozrejmenia vzťahu medzi ňou a otcom detí, ktorý je zjavne konfliktný, pričom z nich
vyplýva aj zjavné nevhodné správanie otca vo vzťahu k matke, pokiaľ ide o jeho výroky, správanie,

resp. vypisovanie obťažujúcich správ. Pre účely posúdenia návrhu matky na nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia však okresný súd zameral svoje skúmanie na dosiaľ osvedčenú rodinnú
situáciu a vzťah detí k jednotlivým rodičom a úroveň zabezpečenia starostlivosti o deti z ich strany.
Ako už bolo uvedené, v tomto smere okresný súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali zásah
neodkladným opatrením upravujúcim osobnú starostlivosť o deti. S poukazom na zistené skutočnosti
všakokresnýsúdpovažovalzadôvodnénariadiťvzmysle§37ods.2písm.b)zákonaorodinevýchovné

opatrenie v podobe dohľadu nad výchovou maloletého A., ktorý bude vykonávaný za súčinnosti
príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ako aj školy a ďalších subjektov a inštitúcií, najmä
sledovaním a vyhodnocovaním aktuálneho stavu, výchovy, prežívania, školských výsledkov maloletého
a prístupu jednotlivých rodičov, ktorí súčasne avizovali ochotu účasti na odbornom poradenstve.
Uvedený dohľad bude nateraz vykonávaný do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

9. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že § 366 CMP upravuje podmienky
nariadenia neodkladného opatrenia platiť výživné v nevyhnutnej miere, ak nastane situácia, že výživa
dieťaťa je ohrozená. Neodkladným opatrením sa výživné určuje v nevyhnutnej miere a je určené len
na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je

schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V konkrétnostiach daného prípadu je nesporné, že mal.
deti C. a D. majú výdavky na zabezpečenie ich základných potrieb, avšak súd nemal osvedčené, že
by v danom prípade bolo nevyhnutné rozhodnúť o výživnom na maloleté deti neodkladným opatrením.
Z dosiaľ vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bola výživa maloletých detí ohrozená. Matka detí
je samostatne zárobkovo činná osoba, je poberateľkou rodinného prídavku na všetky tri deti, pričom

v jej osobnej starostlivosti sú dve maloleté deti. Najstarší A. je naopak v starostlivosti otca, ktorému
vznikajú výdavky spojené s jeho výchovou a výživou, pričom rodičia si nateraz neposielajú navzájom
žiadne peniaze určené na výživu jednotlivých detí. Okresný súd mal osvedčené, že doposiaľ bola výživa
všetkých detí adekvátne zabezpečená bez jej ohrozenia, preto súd návrh matky na určenie výživného
v rámci neodkladného opatrenia zamietol.

10. Okresný súd sa v rámci vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej bude bližšie zaoberať
najlepším záujmom maloletých detí, bude skúmať schopnosť rodičov navzájom komunikovať a riešiť
konflikty, vzťah jednotlivých rodičov a maloletých detí, majetkové pomery rodičov a ďalšie okolnosti ktoré
vyplynú zo správ zo sociálneho poradenstva a na základe takto riadne zisteného skutočného stavu veci

potom súd bude môcť rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

11. Do spisového materiálu bolo doručené vyjadrenie otca k návrhu matky, v ktorom uviedol, že mu
bolo doručené uznesenie „OS ZH 28P/35/2024“, ktorým bol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnutý a zároveň súd nariadil neodkladné opatrenie, a to dohľad ÚPSVaR ZC nad

výchovou mal. A. do skončenia konania sp.zn. 28P/35/2024. Zároveň mu bol doručený návrh na úpravu
rodič. práv a prísl., pričom spolu s dôkazmi mu tieto listy boli doručené dňa 04.11.2024. Čo sa týka
podaného návrhu na úpravu rodič. práv a povinností, s týmto v zásade nesúhlasí, čo sa týka najmä
zverenia mal. A., C. a D. do osobnej starostlivosti matke. Čo sa týka tvrdení matky v návrhu o jeho osobe,
ide o nepravdivé skutočnosti. Čo sa týka popisu incidentov zo dňa 08.10.2024 a 09.10.2024 k danej

veci bol vypočutý na OO PZ Nová Baňa, kde sa jasne vyjadril k tomu, ako 08.10.2024 boli spoločne
sa pozrieť na zápas A. v I., pričom predtým sa zúčastnili rodič. združenia, následne matke detí ponúkol
odvoz na H. B., pretože bolo veľa hodín a bolo treba vyzdvihnúť deti zo škôlky, bolo po 16:00. Popiera
akýkoľvek incident v aute, nikdy ju v aute nezamkol, počas jazdy navyše si potreboval odskočiť na WC,
bola v otvorenom naštartovanom aute zaparkovanom na krajnici, mohla odísť. Čo sa týka styku s mal.

deťmi, je pravda, že sú problémy, čo sa týka styku s mal. D. a mal. C., naposledy sa s nimi stretol
31.10.2024 do 03.11.2024, predtým ich nevidel vyše mesiaca a aj tento styk sa konal na základe toho,
že matka ho odmietla niekoľkokrát, pričom styk sa uskutočnil až po tom, ako kontaktoval kurátorku J. a
tá mu pomohla. Pokiaľ ide o mal. A., matka sa s ním naposledy stretla na jarmoku v H. B., zostal tamjeden deň, A. odmieta styk s matkou, pričom nechcel sa k tomu vyjadrovať ani pri šetrení pomerov, čo
je uvedené aj v správe pre súd. Čo sa týka A., má problém s matkou, on niekedy sa zbalí, že chce ísť,
on mu v tom nebránil, ale je to málokedy. Aj posledný styk skončil s tým, že matka volala, že si s ním

nevie rady, potom mu volal z jej telefónu. Pokiaľ ide o jeho správanie, ako je uvedené aj v správe v
ÚPSVaR-u situáciu riešia, navštevovali psychologičku K. A. J., G., s. r. o. v BŠ, následne navštívil detskú
psychiatričkuvZVL.L.J.,atodňa29.10.2024,pričomsjejzáverminesúhlasil.Psychiatričkuvybavovala
matka detí, nakoľko jej matka pracuje v zdravotníctve a bola aj na vyšetrení (matka). Správa je o tom,
že A. problémy sú spôsobené odtrhnutím od matky a súrodencov. Vec rieši a mal. A. je objednaný na

psychiatrické vyšetrenie. Matka mala v mladosti psychiatrické problémy a užívala aj lieky, tieto užívala
aj počas tehotenstva s A.. Navrhol, aby súd zveril mal. deti, a to A., C. a D. do osobnej starostlivosti otca
s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň
navrhol, aby súd určil vyživovaciu povinnosť, ktorú je povinná plniť matka mal. detí s tým, že k výške
vyživovacej povinnosti sa momentálne nevedel vyjadriť, nakoľko matka nedoložila žiadne doklady o
jej príjmoch a výdavkoch. Čo sa týka úpravy styku matky s mal. deťmi je možná dohoda priamo na

pojednávaní. Zároveň navrhol rozhodnúť tak, že daňový bonus a štátnu sociálnu dávku - prídavok na
deti je oprávnený si uplatňovať otec mal. detí.

12. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie matka prostredníctvom právneho zástupcu
(č.l. 160 spisu) podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. f) a písm. h) CSP. Matka poukázala na

skutočnosť, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia bolo a stále je dôvodné, nakoľko
situácia je mimoriadne naliehavá a existuje potreba neodkladného a okamžitého zásahu súdu formou
navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom zamietnutie návrhu matky je v rozpore so záujmami
maloletých detí, právom detí na rodinný život (právo na zachovanie si vzťahu s oboma rodičmi)
a v neposlednom rade aj hrubým zásahom do rodičovských práv matky. Okresný súd nesprávne

podľa matky vyhodnotil neexistenciu naliehavej potreby upraviť dočasne rodičovské práva a povinnosti
neodkladným opatrením. Účastníci konania tvorili partnerský vzťah cca od roku 2014 a odvtedy aj
žili v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala minulý rok, t.j.
v júli roku 2023, pretože sa s odporcom často hádali, odporca navrhovateľke často aj pred deťmi
nadával a situáciu sa postupne zhoršovala, až bola ďalej neúnosná. Dve mladšie deti C. a D. odišli zo

spoločnej domácnosti spolu s navrhovateľkou, pričom najstaršieho syna A. otec odmietol matke vydať.
Navrhovateľka sa od ukončenia partnerského vzťahu snažila s odporcom opakovane dohodnúť na
úprave práv a povinností k maloletým deťom, avšak bezúspešne, nakoľko odporca odmieta akceptovať
ukončenie partnerského spolužitia a snaží sa navrhovateľku donútiť k návratu tak do vzťahu s ním, ako
i do spoločnej domácnosti. Situácia sa zhoršila až do tej miery, že navrhovateľka sa začala báť o život

a zdravie seba ako i svojich detí, v dôsledku čoho podala aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia.
Situácia sa vyhrotila v októbri 2024, kedy bola matka dňa 08.10.2024 a následne aj 09.10.2024 nútená
podať na osobu otca maloletých detí trestné oznámenie za nebezpečné prenasledovanie. Aj v dôsledku
hore uvedeného agresívneho a doslova nevyspytateľného správania sa otca, sa navrhovateľka ako
matka bojí (nielen o seba), ale aj o zdravie najstaršieho syna A., ktorý je vystavovaný agresívnemu

správaniu a nátlaku otca, či býva svedkom vyhrážaniu sa otca matke/navrhovateľke. Najstarší A. má
v škole dlhodobé problémy so správaním (je agresívny, používa vulgarizmy), pričom trpí aj úzkostnými
stavmi a depresiami (čo potvrdili aj správy zo školy, otec maloletého a v neposlednom rade aj dole
uvádzaná správa detského psychiatra). Je zjavné, že predmetné problémy mal. A. pramenia z jeho
súčasnej situácie a prostredie pri matke by bolo pre najstaršieho syna vhodnejšie, nakoľko by na jednej

strane nebol vystavovaný nátlaku a nebezpečnému správaniu sa zo strany otca a na druhej strane by
mohol tráviť čas so svojimi súrodencami. Zo správy KO zo dňa 28. 10. 2024 vyplýva, že mal. C. a D.
sa vyjadrili, že „Mamina ani ocino ich nebije. Ale keď neposlúcha A. ak mu dá tatino po zadku alebo
facku a on podskočí“. Maloletý A. sa dňa 29.10.2024 zúčastnil na odporučenie detskej psychologičky
vyšetrenia v Nemocnici Agel u detského psychiatra L. J. v dôsledku jeho depresívnej poruchy. Na

uvedené vyšetrenie prišiel mal. A. v sprievode otca, pričom matka sa tiež dostavila na predmetné
vyšetrenie, nakoľko vedela o termíne vyšetrenia. Odporca navrhovateľku opätovne v čakárni slovne
atakoval aj pred mal. A.. Ako vyplýva zo správy L. L. J., maloletý trpí depresiou s prejavmi heteroagresie,
pričomvyjadrujesmútokzoddeleniaodmatkyasúrodencovastrachzkonflikturodičov.Doporučenéboli
lieky - antidepresíva v kombinácii s intenzívnou psychoterapiou. Matka sa zaujímala na vplyvy a dĺžku

liečby, prípadné obmedzenia, vedľajšie účinky a po zodpovedaní otázok s liečbou súhlasila. Odporca bol
k liečbe odmietavý a nesúhlasil s nasadením liekov, a teda je zrejmé, že otec si neuvedomuje závažnosť
A. stavu a potencionálne následky neriešenia situáciu.13. V odvolaní matka uviedla, že maloletý A. sa ocitol v situácii ohrozujúcej jeho záujem ale aj zdravý
vývoj, a preto má za to, že bolo potrebné zo strany súdu prvej inštancie prijať opatrenia, ktorými by
sa predišlo opakovaným zásahom zo strany otca - excesom zo strany odporcu. Je v záujme dieťaťa,

aby vyrastalo predovšetkým v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a
aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických
schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované všetky jeho práva
uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Tvrdeniami a dôkazmi
predloženými matkou sú vyvolané vážne pochybnosti o stabilite výchovného prostredia na strane

odporcuaajpretojepotrebnéanevyhnutné(ajsohľadomnasprávanieotcaakoipreukázanépsychické
problémy mal. A.), neodkladným opatrením zveriť mal. A. do osobnej starostlivosti matky. Prostredie pri
matke by bolo pre najstaršieho syna vhodnejšie aj s ohľadom na jeho zhoršený psychický stav, nakoľko
by na jednej strane nebol vystavovaný nátlaku zo strany otca a jeho nebezpečnému/nevyspytateľnému
správaniu, a na druhej strane by mohol tráviť čas tak s matkou, ako i so svojimi súrodencami. Z
osvedčovaných skutočností nevyplynulo, že by matka maloletých detí im neposkytovala potrebnú

starostlivosť – mal. C. a D. sú v jej faktickej starostlivosti. Neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky
a rovnako ani jej zdravotný stav ju nevylučuje z výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým
deťom.

14. Matka v odvolaní uviedla, že okresný súd úplne opomenul riešiť situáciu, kedy odporca bráni matke

stretávať sa s maloletým A., pričom už v návrhu samotnom matka uvádzala, že aj počas letných prázdnin
mala možnosť byť s mal. A. len 1 deň v júli 2024 a v súčasnosti sa s ním nestretáva vôbec. Matka
o skutočnosti, že jej otec v posledných mesiacoch vôbec neumožňuje stretávať sa s mal. A. a vždy
nachádza výhovorky, prečo sa s ním nemôže stretnúť, informovala aj ÚPSVaR Žarnovica a pokúšala sa
situáciu riešiť, avšak bezúspešne. Tiež bolo zo strany ÚPSVaRu navrhnuté stretávanie sa navrhovateľky

s mal. A. aspoň raz do týždňa na cca 2-3 hodinky v I. (čo je podľa matky absolútne nepostačujúce),
avšak ani len toto stretnutie (na podnet ÚPSVaRu) sa neuskutočnilo, otec opakovane nachádza rôzne
výhovorky (choroba A., neochota A. stretnúť sa s matkou, etc...), prečo sa matka s A. nemôže stretnúť.
Navrhovateľka je však (aj s odkazom na hore uvádzanú správu detskej psychiatričky) presvedčená, že
mal. sa pred otcom (ale aj starým otcom) bojí vyjadriť skutočné túžby a pocity. Avšak na to sú tu práve

účastníci ako rodičia mal. detí, aby tieto ubezpečili, že vzájomným rozchodom rodičov sa nič nemení
na tom, že ich stále rovnako ľúbia a budú sa o nich starať stále rovnako ako aj predtým. Ak teda mal
prvostupňový súd za to, že na zverenie mal. A. neodkladným opatrením do starostlivosti matky, nie sú
splnené podmienky, mal pristúpiť k úprave styku matky s mal. A.. Matka poukazuje na skutočnosť, že dve
mladšie deti, ktoré sú v jej faktickej starostlivosti, podobnými problémami ako starší A. netrpia. Zároveň

navrhovateľka otcovi ani nikdy nebránila sa stretávať s dvoma mladšími deťmi, ktoré sú v jej faktickej
starostlivosti (otec sa s nimi pravidelne stretáva cca každý druhý víkend - čo vyplýva aj zo správy KO),
a preto súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola úprava styku otca s maloletými
deťmi.

15. Matka v odvolaní dala do pozornosti odvolacieho súdu, že podstatným problémom v danej veci je
nevyriešený vzťah otca k matke, ktorý negatívne zasahuje do práv maloletého A., ktorý sa stáva doslova
rukojemníkom negatívnych emócií otca voči matke. V danej veci nemožno inak postupovať, ako cez
autoritatívne rozhodnutie súdu, ktoré s prihliadnutím na závažnosť situácie a postupné odcudzovanie
sa maloletého A. matke (ktoré môže byť nezvratné), musí byť bezodkladné. Netreba zabúdať, že sú

tu aj práva dieťaťa, ktoré zaručene trpí a odráža sa to aj na jeho psychickom stave. Okresný súd
napadnutým rozhodnutím zjavne opomína, že podstatou nariadenia neodkladného opatrenia je snaha
matky o zabezpečenie stabilného prostredia pre mal. alebo minimálne zabezpečenie riadneho styku
mal. A. s matkou počas súdneho konania vo veci samej - o úpravu výkonu práv a povinností k mal.
deťom, ktoré bude zrejme prebiehať dlhší čas. Čo sa týka návrhu matky na zverenie aj dvoch mladších

detí neodkladným opatrením do jej osobnej starostlivosti, mladšie deti C. a D., sú síce vo faktickej
starostlivosti matky, avšak otec matku vôbec nerešpektuje, nedodržuje vopred dohodnutý čas vrátenia
detí, prípadne deti úplne odmieta vrátiť matke a opakovane sa matke vyhráža, že ju pripraví o deti.

16. V odvolaní matka uviedla, že neodkladným opatrením môže byť nariadené aj platenie výživného, a

to podľa § 366 CMP. Uloženie tejto povinnosti je možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny
dôvod vyplýva zo zákona o rodine. Keďže matka žiada mal. deti zveriť neodkladným opatrením do svojej
osobnej starostlivosti, ako i s ohľadom na skutočnosť, že mal. C. a mal. D. sú vo faktickej osobnej
starostlivosti matky, pričom otec im doteraz neuhrádzal žiadne výživné (prvýkrát poslal dňa 06.11.2024matke sumu 100 EUR, ako výživné na obe mal. deti), je zrejmé, že súd mal neodkladným opatrením
rozhodnúť aj o povinnosti prispievať na výživu mal. detí zo strany otca, a to v nevyhnutnej miere. Matka
má za to, že súd prvého stupňa pochybil, keď neupravil platenie výživného na maloleté deti zo strany

otca, nakoľko v prejednávanom prípade je prítomná existencia hroziacej ujmy, a to že matka nebude
schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté deti z dôvodu finančnej tiesne. Navrhovateľka
v súčasnosti pracuje ako živnostníčka od 08/2024, pričom jej príjmy sú minimálne a nestabilné. Bez
pomoci rodičov by svoju celkovú finančnú situáciu nezvládla. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie okresného súdu zrušil, alebo aby vec vrátil na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alebo

vo veci rozhodol sám a návrhu otca v celom rozsahu vyhovel.

17. Matka v doplnení odvolania uviedla, že v odvolaní došlo k chybe v písaní, keď bolo v závere petitu
chybne uvedené, aby odvolací súd vo veci „rozhodol sám a návrhu otca v celom rozsahu vyhovel“,
pričom správne má byť uvedené, aby odvolací súd vo veci „rozhodol sám a návrhu matky v celom
rozsahu vyhovel“.

18. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že sa konalo stretnutie na ÚPSVaR Žarnovica
dňa 13.11.2024. Do spolupráce s rodinou bol zapojený aj Referát poradensko-psychologických služieb
(RPPS). Predmetom stretnutia bolo dohodnutie spolupráce s rodinou. Na stretnutí bol vypracovaný
plán sociálnej práce s rodinou, ktorý je časovo nastavený na obdobie do právoplatného ukončenia vo

veci samej. Otec maloletých detí spochybňuje lekársku správu L. L. J. zo dňa 29.10.2024. Aktuálne
informácie od rodičov nasvedčujú tomu, že situácia v rodine sa nezmenila. Stretávanie matky s mal.
A. sa nerealizuje. Matka tvrdí, že jej otec bráni a otec tvrdí, že matka nemá záujem. Nerealizujú sa ani
dohodnutévideohovory,zčohosataktiežobviňujúrodičiamal.detínavzájom.Zvyjadreniapsychiatričky
je zrejmé, že maloletý A. odlúčenie od matky a súrodencov prežíva negatívne. Rodičia maloletých detí

nie sú schopní prijať racionálne rozhodnutia a dospieť k dohode pri realizácii styku s deťmi.

19. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje
s napadnutým uznesením. Navrhovateľka nepreukázala dôvodnosť odvolania a nie sú dané odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), f), h) CSP. Matka mal. detí v júli 2023 opustila spoločnú domácnosť

spolu s mal. C. a mal. D., pričom mal. A. zostal v osobnej starostlivosti otca. Zo zadovážených správ z
ÚPSVaR, ZŠ a MŠ I. mal okresný súd osvedčené, že obaja rodičia mal. detí sa fakticky podieľajú na
ich starostlivosti a výchove, pričom vyše roka je stav taký, že mal. C. a D. sú v osobnej starostlivosti
matky a mal. A. v osobnej starostlivosti otca. Deti majú zachovaný kontakt s druhým rodičom, aj medzi
sebou navzájom. Podľa otca okresný súd správne konštatuje, že väčšina tvrdení matky a ňou doložené

dôkazy, a to jednak v návrhu, ale aj v odvolaní sa týkajú jej vzťahu s otcom detí, ktorý je zjavne konfliktný.
Výpovede rodičov, ako aj mal. A. pri vykonanom sociálnom šetrení boli vzájomne protichodné. Obaja
rodičia však prejavili ochotu zúčastniť sa odborného, psychologického poradenstva, najmä za účelom
zlepšenia vzájomnej komunikácie vo vzťahu k starostlivosti o spoločné deti. V celosti zotrval aj na svojom
vyjadrení k návrhu matky na úpravu práv a povinností k mal. deťom, ktoré okresnému súdu zaslal dňa

12.11.2024, v ktorom sa bližšie vyjadril aj k vzájomným vzťahom medzi otcom a matkou mal. detí, keďže
najmä týmito okolnosťami matka zdôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a tiež svoje
odvolanie proti uzneseniu o jeho zamietnutí.

20. K doručenému vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka v rozsiahlom podaní, na

ktoré odvolací súd na tomto mieste odkazuje. Matka v celom rozsahu naďalej trvá na ňou podanom
odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30.10.2024, sp. zn. 28P/35/2024,
tvrdenia otca spochybňuje a popiera v celom rozsahu. Matka opätovne poukazuje na skutočnosť,
že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia bolo a stále je dôvodné, nakoľko situácia je
podľa nej mimoriadne naliehavá a existuje potreba neodkladného a okamžitého zásahu súdu formou

navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom zamietnutie návrhu matky je v rozpore so záujmami
maloletých detí, právom detí na rodinný život (právo na zachovanie si vzťahu s oboma rodičmi) a v
neposlednom rade aj hrubým zásahom do rodičovských práv matky. Poukázala nato, že aj kolízny
opatrovník navrhoval, resp. dal súdu na zváženie, upraviť neodkladným opatrením výkon rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom. Odporca bráni matke stretávať sa s maloletým A. a otcove tvrdenia

uvádzané vo vyjadrení jeho právneho zástupcu sú nepravdivé a v priamo rozpore aj s vyjadrením
ÚPSVaRu. Matka o skutočnosti, že jej otec v posledných mesiacoch vôbec neumožňuje stretávať sa s
mal. A. a vždy nachádza výhovorky, prečo sa s ním nemôže stretnúť, informovala aj ÚPSVaR Žarnovica
a pokúšala sa situáciu riešiť, avšak bezúspešne. Na ÚPSVaRe v Žarnovici za účasti aj psychologičkysa rodičia dohodli aspoň na pravidelných video-hovoroch s deťmi v dňoch pondelok, streda a piatok a
v nedeľu má prebiehať vzájomný telefonát rodičov ohľadom info detí z celého týždňa. Realita však je
taká, že zatiaľ, čo odporca volal s dvoma mladšími deťmi C. a D. v zmysle dohody bez akýchkoľvek

problémov, navrhovateľka/matka kontakt so starším A. nemala žiadny. Tiež bolo zo strany ÚPSVaRu
navrhnuté stretávanie sa navrhovateľky s mal. A. aspoň raz do týždňa na cca 2-3 hodinky v I. (čo je podľa
matky absolútne nepostačujúce), avšak ani len toto stretnutie (na podnet ÚPSVaRu) sa neuskutočnilo,
ako potvrdil aj ÚPSVaR vo svojom vyjadrení. Otec opakovane nachádza rôzne výhovorky (choroba A.,
neochota A. stretnúť sa s matkou,...), prečo sa matka s A. nemôže stretnúť. Navrhovateľka je však

(aj s odkazom na hore uvádzanú správu detskej psychiatričky) presvedčená, že mal. sa pred otcom
(ale aj starým otcom) bojí vyjadriť skutočné túžby a pocity. Ak teda mal prvostupňový súd za to, že
na zverenie mal. A. neodkladným opatrením do starostlivosti matky, nie sú splnené podmienky, mal
pristúpiť k úprave styku matky s mal. A.. Podľa matky komunikácia a vzťahy medzi rodičmi sú od
odsťahovania sa matky zo spoločnej domácnosti zlé, pričom zo strany otca dochádza k úmyselnému
mareniu akéhokoľvek styku matky s maloletým A.. Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a

všestranného rozvoja maloletého A. tak po citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo
najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nestrácal kontakt a stretával sa aj s matkou.

21. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že matka maloletých detí mu oznámila, že sa
podarilo zrealizovať stretnutie s mal. A.. Mal. A. bol v jej domácnosti od 20.12.2024 do 24.12.2024 do

14:00 hod. Pobyt prebehol bez problémov, mal. A. chcel zostať dlhšie, ako bolo dohodnuté s otcom.
Keby maloletý uviedol, že chce ísť k otcovi, tak by návrat k otcovi umožnila. S otcom maloletých detí
sa dohodli, že mal. A. bude u nej od 20.12.2024 do 22.12.2024. Maloletý A. chcel zostať najskôr do
23.12.2024, kedy sa dohodli s otcom, že si pre neho príde o 16:00 hod. Ona však bola s deťmi vlakom
na výlete mimo bydliska a otcovi zaslala sms správu, že sa nestihne vrátiť do 16:00 hod. Na to jej otec

mal uviesť, že ak nepríde do 16:00 hod., tak bude volať políciu. Nakoniec s políciou neprišiel a ona si
maloletého nechala do 24.12.2024. Všetky tri deti boli spokojné, že sú spolu. Dňa 24.12.2024 si matka
s deťmi urobili slávnostný obed a o 14:00 hod. si otec prišiel všetky tri deti prevziať. Otec bude mať deti
do 1.1.2025 a matke ich privezie. Či privezie aj mal. A., matka uviesť nevedela. Mal. A. podľa vyjadrenia
matky otcovi uviedol, že mama povedala, že ak bude chcieť k nej ešte prísť, tak môže. Otec na to nijako

nereagoval. Matka maloletých detí uviedla, že je málo pravdepodobné, že sa s otcom maloletých detí
budú vedieť dohodnúť vo veci styku s deťmi. Otec maloletých detí uviedol, že matka si maloletého A.
nechala do 24.12.2024 aj napriek tomu, že maloletý sa mal vyjadriť, že chce ísť domov 22.12.2024.
Matka na neho tlačila, prehovárala ho, hovorila mu, že ona ho nosila v brušku a pod. Mal. A. vrátila
chorého. Už k matke chorý išiel od otca, ale matka ho vrátila ešte viac chorého. Matka maloletému

bránila mať pri sebe mobil, aby nemohol volať s otcom. Mal. A. si domov priniesol prázdny kufor, ktorý
bol plný, keď išiel k matke. Matka mu povedala, že mal. A. sa balil sám a mal. A. mu uviedol, že ho
balila matka. Maloletý A. mu povedal, že mu u mamy bolo smutno a plakal za ním. Otec maloletých detí
uviedol, že deti budú u neho do 1.1.2025 a potom ich zavezie k matke. Na otázku, či k matke zavezie
aj mal. A. uviedol, že to ešte nevie, že sa ešte s maloletým o tom nerozprával. Ak bude chcieť, tak jej

ho dá a ak nie, tak ho nútiť nebude. Deti budú telefonovať s matkou tak, ako sa dohodli u psychologičky
na RPPS. On dodržiava všetky dohody, ale matka nie, robí si čo chce. Z uvedených vyjadrení rodičov
mal. detí je zrejmé, že nedokážu vo veci starostlivosti o maloleté deti konštruktívne komunikovať. Ich
vyjadrenia sú vždy radikálne odlišné. O vzniknutej situácii bola informovaná aj psychologička RPPS,
ktorá si rodičov predvolá na konzultáciu. Najmä mal. A. v zmysle lekárskej správy psychiatričky L. J., zo

dňa 29.10.2024, potrebuje pokojné prostredie, istotu a pocit bezpečia. Súrodenci a matka mu chýbajú
a zároveň má strach a stres z hádok a konfliktov rodičov. Dĺžka pobytu u matky a následný návrat do
domácnosti otca sa niekoľkokrát zmenil, čo môže mať negatívny vplyv na jeho zdravý všestranný vývin.
Styk mal. A. s matkou sa zrealizoval, ale nejasné hranice, môžu rodičia využívať vo svoj prospech bez
toho, aby si uvedomovali, aký to môže mať vplyv nielen na mal. A., ale aj na jeho súrodencov. Opatrovník

mal zato, že je potrebné styk rodičov s maloletými deťmi upraviť súdnym rozhodnutím.

22. K doručenému vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že dňa 27.12.2024
bolo doručené okresnému súdu nové stanovisko ÚPSVaR-u, v ktorej správe kolízneho opatrovníka
konštatuje, že sa podarilo zrealizovať stretnutie s mal. A., pričom mal. A. bol v domácnosti matky od

20.12.2024 do 24.12.2024 do 14:00 hod. Pobyt prebehol bez problémov s tým, že keby mal. A. uviedol,
že chce ísť k otcovi, tak by matka návrat k otcovi umožnila. Takisto bolo v správe uvedené, že s
otcom mal. detí sa matka dohodla, že mal. A. bude u nej od 20.12.2024 do 22.12.2024. V správe je
konštatované, že všetky 3 mal. deti boli spokojné, že sú spolu. Nie je teda pravda, čo matka uvádzalavo svojom vyjadrení, že v posledných mesiacoch otec neumožňuje stretávať sa matke s mal. A. a vždy
nachádza výhovorky. Tiež nie je pravda, že by neumožňoval matke komunikovať s mal. A.. Mal. A.
má pravidelný telefonický kontakt s matkou mal. detí tak, ako boli dohodnutí. V prílohe predložil výpis

hovorovavideohovorovuskutočnenýchodnovembra2024ažpo15.01.2025,zktoréhovýpisujezrejmé,
že telefonické hovory a videohovory sa uskutočňujú v pravidelných intervaloch. Pôvodne bol styk mal.
A. s matkou dohodnutý do 22.12.2024. Matka však A. prehovárala, tlačila na neho a v podstate ho citovo
vydierala, aby zostal dlhšie. Bránila mu dokonca, aby mal pri sebe mobil, aby s ním nemohol volať. Mal.
A. sa vrátil domov od matky chorý, s prázdnym kufrom, aj keď k matke išiel s plným kufrom. Povedal,

že u mamy mu bolo smutno a plakal za ním. Ako rodičia absolvovali stretnutie na ÚPSVaR-e s tým,
že sa dohodli na komunikácii medzi rodičmi a mal. deťmi, ako aj na vzájomných telefonátoch rodičov
ohľadne informácií o deťoch. Takisto si dohodli styk s mal. deťmi a taktiež informuje ÚPSVaR telefonicky
o aktuálnej situácii v rodine.

23. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala

subjektívne legitimovaná účastníčka konania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP a § 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal vec v rozsahu
vyplývajúcom z § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v
spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 2 ods.
1 CMP v spojení s § 387 ods. 1, 2 CSP.

24. Podľa § 324 ods. 1 a 2 zákona č. 160/20015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

25. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

27. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi

verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).

28. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

29. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

30. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.

31. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

32. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.33. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

34. V zmysle § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

35. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

36. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní matky maloletých detí dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené
zákonné podmienky pre nariadenie matkou navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré je dočasného
charakteru. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza
dôvod,prektorýbysamalodzáverovsúduprvejinštancieodchýliťanemôžejejpretodaťzapravdu.Len
na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa

potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom matky, v ostatnom poukazuje na dostatočné
odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

37. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia aj
argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo teda posúdiť, či (ne)boli splnené zákonné podmienky

a naplnené skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia okresným súdom.

38. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému právnemu záveru
ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy pomerov daná záujmom maloletých. V konaniach
vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti totiž pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je potrebné

odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ale postačuje aj to, že dočasná úprava
pomerov maloletých detí je v ich záujme. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vysporiadal sa so
všetkýmirelevantnýmiskutočnosťamitvrdenýmimatkouvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
a odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti v zmysle § 236 CSP, je presvedčivé, pričom odvolací súd

sa s jeho závermi plne stotožňuje.

40. Primárne odvolací súd vo vzťahu k posudzovanej problematike vo svetle jej riešenia a s ohľadom
na aktuálnu situáciu, považuje za potrebné zdôrazniť, že žiaden rodič nie je schopný dať dieťaťu
širokospektrálne všetko, čo dieťa pre svoj život potrebuje (čím odvolací súd nemá na mysli materiálnu

stránku zabezpečenia dieťaťa), a preto pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti, rovnocenná
participácia každého rodiča na výchove a starostlivosti o každého maloletého už od jeho narodenia, je
veľmi významná a nezastupiteľná. Nepochybne najvhodnejším spôsobom, akým je možné vzájomné
vzťahy dieťaťa s rodičmi v situácii, keď rodičia už spolu nežijú (ako je tomu tiež v posudzovanej veci)
rovnocenne rozvíjať, je nastavenie takej formy výkonu osobnej starostlivosti o mal. deti a ich výchovného

prostredia, a na to nadväzujúcej úpravy stretávania s druhým rodičom, ktorá na to vytvorí, čo možno
najlepšie podmienky, čo je obyčajne možné dosiahnuť predovšetkým dohodou rodičov, ktorí v kolízii a so
zreteľom na záujem mal. detí, sú nositeľmi rodičovskej zodpovednosti na takej vyžadovanej úrovni, že sú
schopní podriadiť niekedy aj vážnym spôsobom vzájomne narušené vzťahy vyššiemu princípu, ktorým
je nepochybne záujem ich mal. detí a ich ochrana, nepreferujúc tak svoje vlastné záujmy a predstavy

o spôsobe usporiadania výkonu rodičovských práv.

41. Keďže neexistuje žiadna šablóna, podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované, že úprava
styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho
najlepšom záujme, umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere a za adekvátnych

podmienok, je závislé vždy od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a
zistených skutočností.42. Podľa jedného zo základných princípov mimosporového procesu vyjadreného v čl. 4 CMP, ktoré
odvolací súd aplikuje pri svojom rozhodovaní, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd
v jeho „najlepšom záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom

pre rozhodnutie vo veci maloletých je „záujem maloletých detí“, čo korešponduje s podstatou a
účelom základného práva maloletých detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu
zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu detí. Obsah týchto
práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona o

rodine. Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen
mechanicky a formálne, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu (porov. I. ÚS 378/2019).

43. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v

konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorý zistil
odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a
existenciu takejto vady odvolateľka ani netvrdila.

44. Jednou z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je teda osvedčenie potreby neodkladnej
úpravy pomerov, ktorá by primárne mala vyplývať z naliehavosti situácie, a v prípade konania
starostlivosti súdu o maloletých i z existencie záujmu maloletých detí.

45. V odvolaní matka namietala, že okresný súd nevyhovel jej návrhu zo dňa 22.10.2024 a maloleté

deti nezveril do jej osobnej starostlivosti. Odvolací v tomto smere nemal dôvod, na základe obsahu
spisu, odkloniť sa od záverov okresného súdu, že návrh matky nie je dôvodný, pretože neexistuje stav
vyžadujúci bezodkladnú úpravu pomerov neodkladným opatrením. Podľa obsahu spisového materiálu,
výhradne pre účely posúdenia (ne)dôvodnosti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
okresný súd dospel záveru, že matka maloletých detí opustila spoločnú domácnosť v júli 2023, pričom

so sebou zobrala dve maloleté deti C. a D.. Mal. A. zostal v osobnej starostlivosti otca, ktorý ho podľa
vyjadrenia matky nedovolil odviesť. Z návrhu matky, jeho príloh, zo správy ÚPSVaR a odpovede ZŠ a MŠ
I. mal okresný súd osvedčené, že obaja rodičia maloletých detí sa fakticky podieľajú na ich starostlivosti
a výchove, pričom vyše roka fungujú tak, že mal. C. a D. sú v osobnej starostlivosti matky a mal. A.
je v osobnej starostlivosti otca. Všetky deti majú pritom zachovaný určitý kontakt s druhým rodičom.

Na základe obsahu spisového materiálu, včítane vyjadrení účastníkov konania v odvolacom konaní,
mal odvolací súd preukázanú vecnú správnosť osvedčených záverov okresného súdu, že pokiaľ ide
o starostlivosť o všetky tri maloleté deti, nateraz je o ne postarané, deti nie sú bez rodinného zázemia,
výchovy, bez dozoru, neosvedčilo sa vážne ohrozenie alebo narušenie života, zdravia alebo priaznivého
vývoja detí do takej miery, že by bolo dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v

zverení všetkých troch detí do osobnej starostlivosti matky. Ako už bolo osvedčené v prvoinštančnom
konaní, mal. C. a D. už fakticky v starostlivosti matky reálne a dlhodobo sú, pričom s otcom sa stretávajú
a aj z ich vlastných vyjadrení v rámci pohovoru so sociálnym kurátorom vyplynulo, že sa s otcom
chcú stretávať, pričom boli komunikatívne a usmiate. Podľa uvedenia okresného súdu v odôvodnení
napadnutéhouznesenia,matkavnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaanižiadnuformuúpravy

styku nenavrhovala a ani podľa zistení odvolacieho súdu v odvolacom konaní, s poukazom na odvolanie
a vyjadrenia v odvolacom konaní. Z posledného vyjadrenia matky vyplýva jej uvedenie o spísaní dohody
psychologičkou o dátumoch, kedy má byť mal. A. u matky v časovom rozpätí od 20.12.2024 – 24.2.2025,
a tiež uvedenie o tom, že maloletý A. mal byť v čase vianočných sviatkov niekoľko dní u matky. Podľa
odvolacieho súdu ani vzhľadom na uvedené potom nebol priestor na odklon od záverov okresného súdu

o absencii naliehavosti na nariadenie neodkladného opatrenia, a to ani v prípade nezrealizovania styku
dňa 24.1.2025, keďže išlo o jeden deň styku. Pokiaľ matka k odvolaniu pripojila lekársky nález zo dňa
29.10.2024 (č.l. 175 spisu), tak ani tento vzhľadom na svoj obsah nepredstavuje dostatočný priestor
na odklon od záverov okresného súdu o absencii naliehavosti potreby na nariadenie neodkladného
opatrenia, a to, že pacient vyjadruje smútok z oddelenia od matky a súrodencov a strach z konfliktov

rodičov je podľa odvolacieho súdu prirodzené. Vzhľadom na vzniknutú aktuálnu rodinnú situáciu je
zrejmé, že v súčasnosti neexistuje naliehavá potreba bezodkladne rozhodnúť o zverení mal. A., C. a
mal. D. do osobnej starostlivosti matky.46. V odvolaní matka namietala aj, že neodkladným opatrením malo byť nariadené otcovi platiť i výživné
na maloleté deti z dôvodu finančnej tiesne matky. Matka v odvolaní uviedla, že pracuje od 8/2024
ako živnostníčka, pričom jej príjmy sú minimálne a nestabilné. K inštitútu výživného pre maloleté

dieťa podľa odvolacieho súdu treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú
podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 ZR je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle
tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom
sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda

zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa
dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v §
62 ods. 2 ZR. Z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu
matka neuviedla žiadne dôkazy a ani žiadne bližšie dôvody, preto odvolací súd potom nemal dôvod
odkloniť sa od záverov okresného súdu, ktorý s poukazom na § 366 CMP, konštatoval, že tento

upravuje podmienky nariadenia neodkladného opatrenia platiť výživné v nevyhnutnej miere, ak nastane
situácia, že výživa detí je ohrozená. Neodkladným opatrením sa výživné určuje v nevyhnutnej miere a
je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce,
že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Okresný súd, podľa odvolacieho súdu,
vecne správne konštatoval, že v konkrétnostiach daného prípadu je nesporné, že mal. deti C. a D. majú

výdavky na zabezpečenie ich základných potrieb, avšak nebolo osvedčené, že by v danom prípade bolo
nevyhnutnérozhodnúťovýživnomnamaloletédetineodkladnýmopatrením,keďžezdosiaľvykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by bola výživa maloletých detí ohrozená. Matka detí je samostatne
zárobkovo činná osoba, je poberateľkou rodinného prídavku na všetky tri deti, pričom v jej osobnej
starostlivosti sú dve maloleté deti. Najstarší A. je naopak v starostlivosti otca, ktorému vznikajú výdavky

spojené s jeho výchovou a výživou, pričom rodičia si nateraz neposielajú navzájom žiadne peniaze
určené na výživu jednotlivých detí. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že mal
osvedčené, že doposiaľ bola výživa všetkých detí adekvátne zabezpečená bez jej ohrozenia, ktorý záver
v odvolacom konaní nebol vyvrátený, preto odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu, ktorý
návrh matky na určenie výživného v rámci neodkladného opatrenia zamietol, za vecne správne. Krajský

súd uvádza, že doposiaľ zistené skutočnosti (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu) nepreukazujú
naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu. Akcentuje sa na tomto mieste, že zmyslom a účelom
neodkladného opatrenia je rýchla a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky
vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo
osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané

dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise,
predovšetkým v návrhu a listinách predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Vzhľadom
na rýchlosť konania o neodkladnom opatrení vyžadovanú procesnými predpismi (CSP, CMP), nemôže
byť aktivita navrhovateľa neodkladného opatrenia nahradzovaná ani v rámci vyšetrovacej zásady, ktorá

ovláda mimosporové konanie aktivitou súdu. V tomto smere je potrebné podotknúť, že zákon z tohto
dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, o ktorom súd má rozhodnúť
v zákonnej lehote, mal vykonávať dokazovanie. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia má dokazovanie povahu osvedčenia, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný

postupštandardnéhoprocesnéhodokazovania.Osvedčenéskutočnostináslednespĺňajúatribútvysokej
pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti
rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva, legitimizuje vyhovujúci výrok,
resp. výrok zamietavý. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade nevyhnutná bezodkladná ingerencia
do pomerov účastníkov, je ponechaná výlučne na úvahe súdu, pričom v konaní starostlivosti súdu

o maloleté deti súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako už uviedol
vyššie, z hľadiska záujmov maloletých detí.

47. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj

nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníkakonania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS
200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných

detailov,nespôsobilúovplyvniťrozhodnutieonávrhumatkynanariadenieneodkladnéhoopatrenia,preto
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať na ňu špecifickou odpoveďou.

48. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v danej veci sú
splnené zákonné podmienky pre uloženie výchovného opatrenia. Odvolací súd poukazuje na správne

dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje a cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP na ne i v tejto
časti odkazuje.

49. V tomto štádiu konania, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorý návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, tak krajský súd dospel k záveru, že nebola v
zákonom požadovanej miere a intenzite osvedčená jedna zo zákonom vyžadovaných podmienok pre

vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie takých skutočností, ktoré
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Tiež odvolací súd nemohol konštatovať naplnenie
podmienok stanovených § 361 CMP. S ohľadom na potrebu kumulatívneho naplnenia zákonom
stanovených podmienok pre možnosť vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak
za konštatovaného nesplnenia kumulatívne vyžadovaných podmienok a ani podmienok § 361 CMP,

bolo potrebné krajským súdom, vo vyvolanom odvolacom konaní napadnuté uznesenie okresného súdu
potvrdiť v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd pritom považuje za potrebné zvýrazniť, že jeho
závery sú konštatované výlučne pre toto štádium konania a výhradne pre účely rozhodovania o návrhu
matky na nariadenie ňou požadovaného neodkladného opatrenia.

50. Pri zmene podstatných skutkových okolností nie je vylúčené prehodnotenie záverov prijatých
okresným súdom, s ktorými sa odvolací súd v tomto rozhodnutí stotožnil, a to i v štádiu pred meritórnym
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

51. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom

hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.