Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010859
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010859.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. februára 2025 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. F., t. č. na slobode, ktoré podal
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/45/2024 zo dňa 18.10.2024 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/45/2024 zo dňa 18.10.2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
k § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s
prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zák. (rovnako boli uznaní vinnými aj spoluobžalovaní G. H. a E. I.), pretože

v presnejšie nezistenom čase približne od 16:00 hod. dňa 14.04.2024 do 08:05 hod. dňa 15.04.2024, v
katastri mesta Nováky na parcele č. „C“ XXXX/X s GPS súradnicami
J. XX.XXXXXX K. XX.XXXXXX, v objekte F-Jama s označením TP 16, patriacemu spoločnosti
Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., po predchádzajúcej dohode spoločným konaním, motivovaným
úmyslom získať finančné prostriedky speňažením farebných kovov, nachádzajúcich sa na zariadeniach

a inštaláciách trafostaníc s označením TP 16, poškodili transformátor s označením TRAFO 2 22/6kW
2500KVA, typ ATO 432/35, s príslušenstvom, ako aj jeho okolité zariadenia, a to tým spôsobom, že
dňa 14.04.2024 sa v čase okolo 16:00 hod., najskôr obvinený 3. E. I. a obvinený 2. A. B., dohodli na
tom, že pôjdu za účelom privyrobenia si do trafostanice v Novákoch, kam sa dopravili na vozidle značky
Peugeot, patriacemu obvinenému 3. E. I., následne vošli do objektu
F-Jama s označením TP 16, a to tak, že zo zadnej strany daného objektu obvinený 3. E. I. poškodil

vonkajšie oplotenie objektu vysoké približne 2 metre, ktoré rozstrihol
so sebou prinesenými kliešťami značky Knipex a následne takto vytvoreným otvorom vošiel spolu
s obvineným 2. A. B. do areálu trafostanice, kde sa presunuli do časti s transformátormi, ktoré sa
nachádzali v klietke, kde následne v úmysle dostať sa k medi
a mosadzi klietku otvorili s využitím sily, a to takým spôsobom, že obvinení 3. E. I.
a 2. A. B. odspodu k sebe zatiahli obe krídla dverí vonkajšieho stanovišťa transformátora, až sa odlomila

skoba, cez ktorú bol prevesený uzamknutý visiaci zámok, odkiaľ sa následne presunuli obvinení 3. E.
I. a 2. A. B. dovnútra klietky transformátora s označením TRAFO 2 22/6kW 2500KVA, typ ATO 432/35,
ktorý nebol v tom čase pod napätím, a ktorý obaja za použitia prineseného náradia demontovali tak, aby
mohli zhodiť jeho veko, pričom takto rozoberali okolie predmetného transformátora
a prívodné káble, kde následne kliešťami na strihanie káblov rozštikli 3 kusy jednožilových káblov, s
označením 22 AXEKVCE s prierezom 1x185 RM/25, a aj hliníkové pláty, ktoré viedli zo steny, po čom

následne obvinený 2. A. B. vypustil z transformátora olej
do vypúšťacej jamy, pričom káble vytrhli od svorkovnice z transformátora, nachystali si toa následne obvinení 3. E. I. a 2. A. B. z miesta areálu odišli bez týchto vecí, nakoľko potrebovali ešte
nejaké náradie, keďže tam bolo veľa skrutiek, pričom obvinený 2. A. B. následne okolo 01:00 hod.
dňa 15.04.2024 zavolal obvinenému 1. G. H. za tým účelom, aby im išiel pomôcť rozoberať predmetný

transformátor,
s tým že farebné kovy odovzdajú do zberu a následne sa rozdelia, s čím obvinený 1. G. H. súhlasil,
vzal koženú brašnu s náradím a nastúpil do vozidla značky Peugeot, pričom následne sa v čase okolo
o 02:00 hod. dňa 15.04.2024 obvinení 3. E. I. a 2. A. B. vrátili už aj spolu s obvineným 1. G. H. naspäť
do objektu F-Jama

s označením TP 16, vstúpili do uvedeného areálu v katastri mesta Nováky, na parcele č. „C“ XXXX/X
s GPS súradnicami J. XX.XXXXXX K. XX.XXXXXX, do ktorého sa dostali už cez vyhotovený otvor v
zadnej časti oplotenia do areálu, kde sa dostali až k transformátorom, pričom následne obvinení 1. G.
H. a 3. E. I. začali demontovať skrutky
z transformátora s označením TRAFO 2 22/6kW 2500KVA, typ ATO 432/35, po čom následne obvinení
1. G. H. a 2. A. B., počas toho ako zostal v klietke transformátora demontovať kryt len obvinený 3. E.

I., vylomili dvere vedúce
zo schodiska do pivničných priestorov, ktoré boli zabezpečené visiacim zámkom, ktoré sa najskôr snažili
vylomiť dvoma pajsrami, ktoré so sebou priniesli, čo sa obvinenému 1. G. H. napokon aj podarilo, avšak
nakoľko sa zľakli, keďže si mysleli, že tam je alarm, utiekli z miesta všetci preč, avšak v čase okolo 05:30
hod. dňa 15.04.2024 sa opäť vrátili späť k transformátorom, kde, hľadajúc otvor vedúci do rozvodne

na poschodie, odstrihli 2 ks káblov a príchytku s úmyslom dostať sa na vyššie poschodie, čo sa im
nepodarilo, a preto sa následne presunuli obvinení 1. G. H. a 2. A. B. na bočnú stranu traforozvodne,
kde na vstupných dvojkrídlových dverách s označením
TP 16/N F-Jama obvinený 2. A. B. vylomil prinesenými blickami visiaci zámok
anáslednenatýchtodveráchblickamizapoužitianásiliazlomilajFABzámok,pričomnedokázalpretlačiť

jazýček, a preto začal páčiť kliešťami v oblasti zámku a dvere takto napokon otvoril, kde sa potom
obvinení 1. G. H. a 2. A. B. presunuli
do vnútorných priestorov traforozvodne, kam za nimi po chvíli prišiel aj obvinený 3. E. I., a následne
všetci traja obvinení skrutkovačmi začali otvárať zadné kryty
VNrozvádzača6kv,typVFi136-1,pričomtaktootvorilivšetkých14polí,vktorýchsanachádzalimedené

pásoviny, zbernice, ktoré demontovali a hádzali na zem, obvinený 3. E. I. šiel následne ďalej za rad polí,
kde začal rozoberať VN vozíky a VN spínače, pričom počas rozoberania medených zberníc si obvinený
1. G. H. v čase okolo 07:00 hod. dňa 15.04.2024 odbehol do auta po ďalšie náradie, a keď prišiel, tak
už medené zbernice rozberal aj obvinený 3. E. I., pričom ich konanie bezprostredne smerovalo
k odcudzeniu farebných kovov, najmä medi, ku ktorému však nedošlo z dôvodu, že obvinení boli pri

vyššie popísanom konaní v čase o 08:05 hod. dňa 15.04.2024 vyrušení zamestnancami spoločnosti
Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., ktorí prišli na miesto vykonať kontrolu, v dôsledku čoho sa všetci
traja obvinení dali na útek z objektu F-Jama
s označením TP 16 cez otvor, ktorým vošli do objektu, pričom uvedeným spoločným konaním spôsobili
obvinení 1. G. H., 2. A. B. a 3. E. I. poškodenej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza, a.s.,

so sídlom Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, IČO: 36 005 622, poškodením jednotlivých vecí a
zariadenia škodu v celkovej výške 8.508,16 eur.

Bol za to odsúdený nasledovne (citácie):

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia
slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci – plynového horáku, ktorý sa ako
doličná vec nachádza na Okresnom súde Prievidza v zozname vecí vzatých do úschovy pod č. 18/24.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát Slovenská republika.

Tento citovaný rozsudok ale nenadobudol právoplatnosť v prípade obžalovaného A. B. (ďalej len
„obžalovaný“), ktorý ho písomne v zákonnej lehote napadol odvolaním čo do výroku o treste.V písomných dôvodoch odvolania poukázal na rozhodnutie v inej trestnej veci iného odsúdeného
(konkrétne išlo o rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 24T/24/2024 zo dňa 19.08.2024), v ktorej

veci bola odsúdená osoba, ktorá bola v minulosti rovnako viackrát súdne trestaná, pričom spáchala dva
skutky a bol jej uložený trest povinnej práce. Poukázal tiež
na článok ústavy, ktorý odkazuje na rovnosť pri súdení za totožné trestné činy, ako aj
na princíp právnej istoty, s ktorým logicky korešponduje aj zásada, aby sa rozhodovalo v obdobných
veciach rovnako. Preto navrhol, aby mu odvolací súd uložil trest povinnej práce.

Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, avšak pri splnení všetkých zákonných
podmienok uvedených v ustanoveniach § 293 ods. 5, ods. 6 Tr. por., keď upovedomenie o verejnom
zasadnutí, v ktorom bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo
za podmienok uvedených v § 292 ods. 5 Tr. por., mu bolo doručené (fikciou) dňa 07.02.2025 na
adresu, ktorú určil v tomto trestnom konaní ako adresu na doručovanie písomností, pričom vyžiadaním si

aktuálnej lustrácie v ZVJS odvolací súd nezistil, že by obžalovaný v čase konania verejného zasadnutia
bol vo väzbe či vo výkone trestu odňatia slobody, a zároveň nešlo o trestné činy, na ktoré zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.

Na verejnom zasadnutí konanom o tomto odvolaní navrhol v rámci konečného návrhu prítomný

prokurátor krajskej prokuratúry odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac najskôr dôvody pre rozhodnutie podľa § 316
Tr. por., na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku (o trestoch), ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto svojho postupu
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu prvého stupňa, v tomto

smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podstatou odvolania obžalovaného bola neprimeraná prísnosť súdom prvého stupňa uloženého trestu.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti napadnutého výroku o treste odôvodnil nasledovne (citácie)
(pozn.: „obžalovaný v 2. rade“ = obžalovaný A. B.):

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce
z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život, a súčasne iných odradí

od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, následok, zohľadniac osobu
obžalovaných, ich doterajší spôsob života, zohľadniac
a priznajúc všetkým trom obžalovaným poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona
– že sa spáchaniu trestnej činnosti priznali a jej spáchanie úprimne oľutovali, priťažujúcu okolnosť v

zmysle § 37 písm. m), h) Trestného zákona u obžalovaného
v 2. rade – že obžalovaný pred spáchaním žalovanej trestnej bol odsúdený a spáchal viac trestných
činov, u obžalovaných v 1. a 3. rade priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona –
spáchali viac trestných činov, a potom použitie pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného
zákona, ako i ukladanie trestu úhrnného za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, berúc do úvahy

i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona, predovšetkým osobu
obžalovaných, spôsob života, skutočnosť
u obžalovaného v 2. rade – to, že už bol opakovane vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody
aj za veľmi závažnú úmyselnú trestnú činnosť a tento výkon trestu nemalna jeho osobu dostatočný prevýchovný vplyv, keď obžalovaného neodradil od spáchania žalovanej
trestnej činnosti, potom súd dospel k záveru, že ukladanie trestu u obžalovaného
v 1. a 3. rade už v tomto štádiu konania nie hneď spojený s výkonom trestu odňatia slobody, ale

pohrozenie trestu, trest vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého mu bude podmienečne odložený – u
obžalovaného v 1. rade na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov a
u obžalovaného v 3. rade na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, a u obžalovaného
v 2. rade – trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, pre výkon ktorého bude zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného

zákona, pretože bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu, u
tohto obžalovaného nebol súd názoru, že účel trestu môže splniť iný druh trestu, resp. že vzhľadom na
už uložené tresty, i trest uložený vo veci sp. zn. 2T/54/2019 splní účel trestu, a je dôvodné od uloženia
ďalšieho trestu upustiť, tak ako to v záverečnom návrhu navrhovala obhajoba resp. obžalovaný, no u
všetkých troch obžalovaných i trest prepadnutia vecí, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku,
ktoré boli obžalovanými použité

pri páchaní trestnej činnosti a boli vo vlastníctve toho-ktorého obžalovaného, obžalovaných,
s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát Slovenská republika. Takto uložené tresty súd
považoval za zákonné, dôvodné a spravodlivé, plniace účel trestu z pohľadu tak individuálnej, ako i
generálnej prevencie.

S vyššie citovaným odôvodnením súdu prvého stupňa sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, pričom
poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria
jednotu, a tak je nadbytočné, aby odvolací súd vo svojom rozhodnutí opakoval správne, podrobné
a dostatočne presvedčivo odôvodnené závery súdu prvého stupňa.

K napadnutému výroku o treste z pohľadu vytýkaných chýb v odvolaní obžalovaného odvolací súd
uvádza nasledovné:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Odvolací súd v prvom rade pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej súdom prijaté vyhlásenie
o vine neznamená „automaticky“ bez zohľadnenia ďalších skutočností dôležitých pre určenie druhu

a výmery trestu povinnosť súdu obžalovanému uložiť taký druh trestu (a v takej výmere), ktorý by inak
nezodpovedal zásadám ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.). Naviac aj pokiaľ ide o prípadné uloženie trestu
povinnej práce, ako sa toho v odvolaní domáhal sám obžalovaný, je potrebné uviesť, že Trestný zákon
stanovuje, že tento druh trestu môže byť uložený páchateľovi prečinu, ktorého horná hranica sadzby
trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov, teda jeho uloženie je len fakultatívne, teda nie je určená

povinnosť súdu ho páchateľovi aj uložiť (§ 54 Tr. zák.).

I keď odvolací súd zistil, že vo výroku o treste (odňatia slobody) súd prvého stupňa nezohľadnil prijaté
vyhlásenie obžalovaného o vine, odvolací súd na druhej strane dospel aj k takému záveru, že úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov mu bol súdom prvého stupňa uložený

v súlade so zákonnými ustanoveniami uvedenými
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a rovnako i v súlade s ustálenou súdnou praxou, pričom ho
nemožno považovať za neprimerane prísny tak, ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Tr.
por., a to ani vo vzťahu k jeho výmere, najmä z pohľadu negatívneho hodnotenia osoby obžalovaného
a predchádzajúceho spôsobu jeho života.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu len takto uložený trest aj podľa názoru odvolacieho súdu môže
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred ním ako páchateľom tým, že mu najmä zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Len takto uložený trest zároveň
dostatočne vyjadrí aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.

Obžalovaný má totiž v registri trestov už 4 záznamy pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti, a to aj
pre majetkovú trestnú činnosť (krádež), ktorej sa dopustil i v prejednávanej veci (spáchal 2 úmyselné
trestné činy majetkovej povahy). V prípade každého jeho skoršieho odsúdenia mu bol vždy uloženýnepodmienečný trest odňatia slobody, posledný takýto trest vykonal dňa 03.12.2021 a v minulosti už bol
dokonca aj jedenkrát z jeho výkonu predčasne podmienečne prepustený. Vyššie uvedené skutočnosti
vo svojom súhrne svedčia podľa názoru odvolacieho súdu pre odôvodený záver, že možnosti nápravy

obžalovaného sú podstatne sťažené.

Preto ak ani najprísnejší druh trestu u nás opakovane uložený obžalovanému
pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti (a jeho následný výkon) nesplnil svoj účel najmä
v smere, že ho neviedol k vedeniu len riadneho života na slobode bez páchania ďalšej úmyselnej trestnej

činnosti, aj podľa názoru odvolacieho súdu neprichádzal u obžalovaného do úvahy iný druh trestu, resp.
žiaden iný druh trestu by u neho neviedol k splneniu účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák.

Napokon je potrebné dodať, že alternatívne tresty by sa mali spravidla ukladať najmä prvopáchateľom
trestnej činnosti a nie páchateľom, ktorí už boli opakovane vo výkone trestu odňatia slobody a opätovne
sa dopustili trestnej činnosti.

Napokon bol obžalovanému úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody uložený
pri dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. (0 až 2 roky), a to aj napriek tomu, že spáchal
dva úmyselné trestné činy a počet priťažujúcich okolností u neho prevažoval nad tými poľahčujúcimi.
Preto odvolací súd dospel k záveru, že takýto uložený trest je naopak neprimerane mierny. Keďže

prokurátor nepodal odvolanie voči tomuto výroku napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného,
nemohol odvolací súd už pristúpiť k jeho sprísneniu.

Správne bolo aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., keďže už v nedávnej

minulosti bol opakovane vo výkone trestu odňatia pre úmyselnú trestnú činnosť.

Pokiaľ ide o uložený trest prepadnutia veci, odvolací súd nezistil žiadnu nesprávnosť tohto výroku
napadnutého rozsudku. Išlo o vec použitú na spáchanie trestnej činnosti a vec zároveň patriacu
obžalovanému A. B..

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Na úplný záver odvolací súd dodáva, že obžalovaný si bude musieť „dovykonať“ už len menšiu časť

z uloženého úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože súd prvého stupňa bude
musieť obžalovanému do tohto trestu započítať ešte väzbu vykonávanú v prejednávanej veci v období
od 14.05.2024 do 04.09.2024.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.