Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27Ncb/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324202365
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8324202365.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcu: P. banka, a. s., F.: XXX XX XXX, V U.
XXXX/XX, XXX XX K. 1, P. republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej
pobočky:P.banka,a.s.,pobočkazahraničnejbanky,F.:XXXXXXXX,O.X,XXXXXG.,protižalovanému:
X. G., nar. XX.XX.XXXX, F.: XX XXX XXX, miesto podnikania O. XXX/XXX, XXX XX S., korešpondenčná

adresa S. 4, XXX XX X., o zaplatenie 2.274,47 eur s prísl., o nesúhlase Okresného súdu Prešov vo veci
vedenej pod sp.zn. 40Cb/100/2024 s postúpením veci vedenej Okresným súdom Humenné pod sp.zn.
12Cn/4/2024, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Okresného súdu Prešov s postúpením veci z Okresného súdu Humenné je dôvodný.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov dňa 17.12.2024 doručil nadriadenému súdu súdny spis na rozhodnutie o

príslušnosti podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
z dôvodu jeho nesúhlasu s postúpením veci Okresným súdom Humenné.

2. Okresný súd Humenné vo svojom písomnom „Postúpení veci“ zo dňa 2.9.2024 s poukazom na ust.
§ 40 a § 22 písm. e) CSP postúpil vec z dôvodu kauzálnej príslušnosti v obchodnoprávnych sporoch
Okresnému súdu Prešov.

3. Okresný súd Prešov vo svojom predložení sporu na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením citujúc
ust. § 40 a § 43 ods. 2 CSP uviedol, že dôvodom pre postúpenie predmetnej právnej veci z Okresného
súdu Humenné mala byť skutočnosť, že ide o obchodnoprávnu vec, pričom kauzálne príslušným súdom
na vybavenie tejto agendy v rámci Prešovského kraja je Okresný súd Prešov.

4. Okresný súd Prešov však poukazuje na nesprávny zápis veci do registra „Cb“ podľa vyhlášky MS
SR číslo 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), keďže
v danom prípade sa javí, že nejde o spor vyplývajúci z podnikateľskej činnosti definovaný v § 261 ods.
1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“).
5. Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy

medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

6. Podľa prílohy číslo 1 vyhlášky, časť II. písmeno B, číslo 1 vyhlášky, do súdneho registra „C“ sa zapisuje
návrh na vydanie platobného rozkazu v občianskoprávnych veciach, ak sa nezapisuje do súdneho
registra Csp; v tomto súdnom registri sa vedie vec aj po vydaní platobného rozkazu, v ktorej bol podaný

opravný prostriedok proti výroku o trovách konania, vec, v ktorej bol podaný odpor proti platobnémurozkazu vrátane odporu podaného oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej alebo neoprávnenou
osobou, a vec, v ktorej bol návrh na vydanie platobného rozkazu vzatý späť.

7.ObchodnézáväzkovévzťahysúupravenévObchodnomzákonníku,ktoréhopôsobnosťjevymedzená
§ 261 ods. 1, pričom je daná jednak charakterom subjektov, ktoré do záväzkového vzťahu vstupujú -
musí ísť o podnikateľov (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka), a to na oboch stranách a súčasne právna
úprava vyžaduje súvis s ich podnikateľskou činnosťou.

8. Právnym titulom uplatneného nároku je Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX,
na základe ktorej mal žalobca poskytnúť finančné prostriedky žalovanému. Je síce pravdou, že
žalovaný bol v čase podpisu predmetnej zmluvy podnikateľským subjektom a v samotnej zmluve je
uvedené, že úver sa poskytuje k podnikateľským účelom, avšak veľmi krátko po podpise zmluvy, ani
nie v priebehu mesiaca, žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania
uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu XX.XX.XXXX. Vyvstáva tak otázka,

na aké podnikateľské účely boli finančné prostriedky použité, ak žalovaný tri týždne po uzatvorení
zmluvy ukončil svoju podnikateľskú činnosť. V tejto súvislosti je dôležité, že finančné prostriedky neboli
poskytnuté jednorázovo, ale predstavovali úverový rámec s postupným čerpaním. Je preto otázne a
bude predmetom dokazovania, či žalovaný konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a či zmluvný
vzťah medzi sporovými stranami možno subsumovať pod ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.

9. V rámci vyššie uvedeného preto podľa tohto názoru súdu nie je ustálené, že sa jedná o vzťah podľa §
261 odsek 1 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca ako dominus litis podal svoju žalobu na Okresnom
súde Humenné a tento je podľa názoru súdu povinný skúmať v zmysle vyššie vymedzených záverov
charakter posudzovaného právneho vzťahu a nie bez ďalšieho vec postúpiť.

10. V súlade s platnou právnou úpravou Okresný súd Prešov vec predložil na rozhodnutie o nesúhlase
s postúpením vyššie uvedenej veci .

11. Po predložení veci Krajský súd v Prešove ako súd nadriadený (§ 43 ods. 2 CSP) dospel k záveru,

že nesúhlas Okresného súdu Prešov s postúpením veci Okresným súdom Humenné je dôvodný.

12. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak
nie je ustanovené inak.

13. Podľa § 22 písm. e) CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Okresný súd Prešov
pre obvod Krajského súdu v Prešove.

14. Podľa ust. § 36 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť
sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

15. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba
do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

16. Podľa ust. § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne
postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí
len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

17. Podľa ust. § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí,

bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o
príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto
rozhodnutím sú súdy viazané.

18. V danom spore o príslušnosť je medzi súdmi prvej inštancie sporné posúdenie, či sa jedná alebo

nejedná o obchodnoprávny spor.

19. Obchodné záväzkové vzťahy sú upravené v Obchodnom zákonníku, ktorého pôsobnosť je
vymedzená § 261 ods. 1, pričom je daná jednak charakterom subjektu, ktoré do záväzkového vzťahuvstupujú - musí ísť o podnikateľov (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka), a to na oboch stranách a súčasne
právna úprava vyžaduje súvis s ich podnikateľskou činnosťou. V § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka
sa jeho pôsobnosť rozširuje aj na záväzkové vzťahu vznikajúce medzi podnikateľmi a tzv. subjektmi

verejného práva, ak sa tieto vzťahu týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky.

20. Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré
iné vzťahy súvisiace s podnikaním, pričom tieto právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obchodného
zákonníka a ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov

občianskeho práva. Ak tieto otázky nie je možné riešiť ani podľa predpisov občianskeho práva, posúdia
sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva Obchodný zákonník.
Obchodné záväzkové vzťahy sú tak upravené v III. Časti Obchodného zákonníka v § 261 a nasl.,
pričom § 261 ods. 1 určuje, či sa konkrétny záväzkový vzťah musí alebo iba môže riadiť ustanoveniami
Obchodného zákonníka alebo ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

21. Základným kritériom pre pôsobnosť Obchodného zákonníka pri úprave záväzkových vzťahov je
kritérium subjektu, pričom musí ísť o podnikateľa. Kto je podnikateľom, Obchodný zákonník definuje
v § 2 a § 23 pre zahraničné osoby. Status podnikateľa je rozhodujúci pri vzniku záväzku (§ 261 ods.
8), pričom na zmeny tohto statusu počas existencie záväzkového vzťahu sa v záujme právnej istoty
neprihliada. „Okrem požiadavky statusu podnikateľov je pri vzniku záväzku určujúca pre obligatórnu

pôsobnosť Obchodného zákonníka aj zrejmá súvislosť s podnikateľskou činnosťou, a to pri vzniku
záväzku na obidvoch stranách záväzkového vzťahu s prihliadnutím na všetky okolnosti vzniku záväzku,
t.j. rozhodujúcou skutočnosťou je, ako sa účel vzniku záväzku javí pri objektívnom posúdení. Z
uvedeného zákonného vymedzenia vyplýva, že záväzky vzniknuté v rámci predmetu podnikania (tzv.
základné činnosti), ako aj záväzky vzniknuté z činností súvisiacich s predmetom podnikania (t.j.

činností zabezpečujúcich chod a rozvoj podniku, tzv. akcesorické činnosti) sa budú subsumovať pod
obchodné záväzkové vzťahy, t.j. budú mať charakter obchodných záväzkov a budú sa riadiť Obchodným
zákonníkom.“ (In: Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie. Bratislava: C. H.
Beck, 2016, s. 1171-1178)

22. V predmetnej veci bola medzi spornými stranami uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere podľa
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z ktorej vyplýva, že žalobca uzavrel túto zmluvu so žalovaným
X. G., ako živnostníkom pod IČO: XX XXX XXX.

23. Vzhľadom na uvedené, pri posúdení, či v danom prípade ide alebo nejde o obchodnoprávny spor,

je zrejmé, že kritérium subjektu je splnené. Žalobca a žalovaný boli pri uzatváraní zmluvy podnikateľmi,
obchodnými subjektmi zapísanými v obchodnom a živnostenskom registri. Ďalšie kritérium, či strany
sporu vystupovali v rámci výkonu podnikateľskej činnosti je podľa názoru nadriadeného súdu otázne, a
to vzhľadom na tú skutočnosť, že krátko po podpise zmluvy, ani nie v priebehu mesiaca, žalovaný ukončil
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom

oprávnení ku dňu 01.12.2020. Vyvstáva tak otázka, na aké podnikateľské účely boli finančné prostriedky
použité, ak žalovaný tri týždne po uzatvorení zmluvy ukončil svoju podnikateľskú činnosť. V tejto
súvislosti je taktiež dôležité, že finančné prostriedky neboli poskytnuté jednorázovo, ale predstavovali
úverový rámec s postupným čerpaním.

24. Podľa odbornej literatúry: „ K formálnemu podnikateľskému označeniu osoby, ktorá vstupuje do
záväzkov s dodávateľom a k praktikám dodávateľov, ktorí spotrebiteľa de iure zbavujú právnej ochrany,
sa vyjadruje aj odborná literatúra. Veritelia finančných služieb vyvinuli početné modely a techniky
vymedzenia a zachytenia účelu úveru, ktorých cieľom bolo dosiahnuť vyhlásenie spotrebiteľa o tom, že
účel zmluvy a poskytovanej služby sa spája s konaním osoby vo sfére predmetu jej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti (napr. inštruovanie obchodných zástupcov, aby všetci dlžníci v spotrebiteľských
zmluvách ako účel vyznačovali podnikanie, povolanie, zamestnanie, inú obchodnú činnosť a pod., resp.
výslovné vypísanie účelu úveru alebo vyhlásenie o tom, že účelom poskytnutia úveru je výplata jeho
podnikateľských záväzkov, výplata miezd zamestnancov a pod.). Všetky uvedené praktiky predstavujú
nekalé konanie ingerujúce do autonómie osoby spotrebiteľa s negatívnym následkom smerujúcim

k zbaveniu jeho spotrebiteľskej ochrany. Žiadna z uvedených praktík však v konečnom dôsledku
neprivodzuje relevanciu tohto nekalého konania, ktorá by akýmkoľvek spôsobom mohla ovplyvniť
skutočný spotrebiteľský štatút osoby. Na tento účel je totiž potrebné vychádzať z tzv. skutočného účelu
zmluvy, ktorým nie je, resp. nemusí byť účel formálne v zmluve deklarovaný. Skutočný účel zmluvymusí byť medzi stranami a osobitne pred decíznym orgánom preukázaný hodnoverne do tej miery, že
nemôžu byť pochybnosti o tom, či osoba poskytnutý úver skutočne použila na záväzky v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, alebo či prostriedky použila na osobné účely. Iba v

prípade jasného preukázania existencie skutočného účelu zmluvy, a teda i záväzku možno jednoznačne
ustáliť, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík,
M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha :
C. H. Beck, 2019. s. 529.).“.

25. V tejto súvislosti v zhode s predkladajúcim súdom nadriadený súd poukazuje na nález Ústavného
súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 232/2023-39 zo dňa 15. augusta 2023, kde uviedol: „ V zhode s najvyšším
súdom aj Ústavný súd opakuje, že samotný štatút podnikateľa nevylučuje spotrebiteľskú ochranu. Je
potrebné vychádzať z tzv. skutočného účelu zmluvy, ktorým nie je, resp. nemusí byť účel formálne
v zmluve deklarovaný. Iba v prípade jasného preukázania existencie skutočného účelu zmluvy, a
teda i záväzku možno jednoznačne ustáliť, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. V zmysle

uvedeného by vo všeobecnosti výpoveď svedka, ktorý so sťažovateľom uzatváral úverové zmluvy,
nemohla prispieť k ustáleniu skutočného charakteru predmetných úverových zmlúv, keďže by nebola
spôsobilá preukázať použitie poskytnutých finančných prostriedkov na iný účel ako podnikateľskú
činnosť. Na tomto mieste je však nevyhnutné prihliadnuť na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, keď
okresný súd (nesprávne) ustálil charakter predmetných zmlúv iba na základe ich obsahu s ohľadom

na to, že ich sťažovateľ uzavrel pod svojím obchodným menom, prideleným identifikačným číslom
a miestom podnikania a zároveň obsahujú osobitné podpísané prehlásenie sťažovateľa, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Prezentovaný záver okresného súdu pritom obstál
v odvolacom aj dovolacom konaní. Preto možno pochopiť snahu sťažovateľa domôcť sa vykonania
tohto podľa jeho názoru „kľúčového“ dôkazu aj v podanej ústavnej sťažnosti. Ako už bolo uvedené, pri

ústavne konformnom posúdení ne/spotrebiteľského charakteru predmetných zmlúv by však tento dôkaz
podstatnú úlohu nezohrával. Uvedené zároveň spochybňuje záver najvyššieho súdu o akademickosti v
dovolaní formulovanej otázky, ktorý nereflektuje realitu prejednávanej veci.“.

26. Okresný súd Humenné preto postúpil vec Okresnému súdu Prešov v tomto štádiu konania

nedôvodne.Podľaokolnostíprípadu,zatiaľsazáveroobchodnoprávnejpovahevecijavíakopredčasný.
Pokiaľ by sa v priebehu konania zistili jednoznačné okolnosti svedčiace o takomto charaktere veci,
okresný súd zváži postúpenie veci z dôvodu kauzálnej príslušnosti.

27. Preto Krajský súd v Prešove ako nadriadený súd uzavrel, že nesúhlas Okresného súdu Prešov s

postúpením veci Okresným súdom Humenné je dôvodný.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).