Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 17, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 37T/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010356
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Šatková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124010356.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

37T/19/2024

6

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Janou Šatkovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin
podvodupodľa§221odsek1,odsek3písmenoa)Trestnéhozákona,nahlavnompojednávaníkonanom
v Nitre dňa 17.05.2024, takto

r o z h o d o l :

37T/19/2024
2

Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom
A. XXXX/X, C. D., adresa na doručovanie písomností A. XX, E.

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

v priebehu mesiaca júl 2020 A. B. prostredníctvom elektronickej komunikácie, prevažne na sociálnej sieti
F.,ponúkolpoškodenejG.H.,ktorásavtomčasezdržiavalanaadreseI.XXX/XX,J.H.,sprostredkovanie
kúpy dvojizbového bytu na B. K. L. J., na čo poškodená G. H. dňa 27.07.2020 na pobočke Slovenskej
sporiteľne, a. s. v Nitre vybrala zo svojho bankového účtu peňažné prostriedky vo výške 5.000 €
a následne toho istého dňa na pobočke Slovenskej sporiteľne, a. s. v Bratislave vybrala zo svojho
bankového účtu peňažné prostriedky vo výške 10.000 €, ktoré odovzdala A. B. ako zálohu za kúpu

predmetného bytu, za čo poškodenej G. H. vystavil pokladničný doklad ako potvrdenie, že mu peniaze
vo výške 15.000 € odovzdala, na ktorý uviedol ako dôvod „vrátenie pôžičky“, avšak A. B. tieto finančné
prostriedky nemienil použiť na kúpu bytu, ani nemienil sprostredkovať žiadnu kúpu bytu, ale finančné
prostriedky si ponechal pre vlastnú potrebu, pričom ku kúpe dvojizbového bytu na B. K. L. J. ani
neprišlo, následne A. B. prostredníctvom elektronickej komunikácie ponúkol poškodenej G. H. spoločné
investovanie do obchodu s rúškami s tým, že pokiaľ poškodená G. H. poskytne sumu vo výške 13.000 €,
tak tieto finančné prostriedky investuje do obchodu s rúškami a zo zisku jej bude vracať peniaze, ktoré

mu poskytla predtým ako zálohu na kúpu dvojizbového bytu na B. K. L. J. a rovnako aj ďalšie investované
peniaze so ziskom, na čo poškodená. G. H. dňa 02.08.2020 na. pobočke -Slovenskej sporiteľne, a s v
Nitre vybrala zo svojho bankového účtu peňažné prostriedky vo výške 5.000 € a následne toho istého
dňa na pobočke Slovenskej sporiteľne, a. s. v Bratislave vybrala zo svojho bankového účtu peňažné
prostriedky vo výške 8.000 € a tieto odovzdala A. B. v domnení, že sa jej vrátia peniaze, ktoré mu
poskytla už skôr ako zálohu za kúpu bytu, avšak A. B. tieto finančné prostriedky nemienil investovať do
obchodu s rúškami, ale finančné prostriedky si ponechal pre vlastnú potrebu, pričom A. B. vtom čase

bol nemajetný, nemal žiadny legálny príjem a boli voči jeho osobe vedené viaceré exekučné konania, očom poškodená G. H. taktiež nemala vedomosť, čím svojím konaním spôsobil poškodenej G. H. škodu
vo výške 28.000 €,

t e d a :

na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu

t ý m s p á c h a l :

zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujú okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno
n) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov
a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej: G. H.,

nar. XX.XX.XXXX, I. XXX/XX, J. – M. H., škodu vo výške 28 000,- (dvadsať osem tisíc) eur.

o d ô v o d n e n i e :

37T/19/2024
4

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra, sp. zn. 2 Pv 15/21/4403 zo dňa
05.03.2024, Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) prejednal trestnú vec obžalovaného A. B. (ďalej len
„obžalovaný“) stíhaného pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.05.2024, na ktorom obžalovaný
A. B. po zákonnom poučení, vrátane poučenia o trestnej sadzbe v prípade uznania viny s poukazom
na opakované spáchanie zločinu urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného
poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej
obžalobe. Zároveň uviedol, že konanie ľutuje, ospravedlnil sa aj prítomnej poškodenej. Obžalovaný bol

poučený podľa § 257 odsek 4 Trestného poriadku, že takéto vyhlásenie o vine bude súd pre potreby
ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za priznanie spáchania skutku, a obžalovaný bol
tiež poučený podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné,
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného
poriadku, teda ak by zásadným spôsobom bolo porušené jeho procesné právo na obhajobu. Keďže

obžalovaný na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f),
g) a h) Trestného poriadku, odpovedal kladne, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie
v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu,
že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, a
konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221

odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne
preukázané, že skutok úmyselne spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby,
v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný. Následne súd vykonal dokazovanie
vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody.Pri zisťovaní pomerov obžalovaného tento pri svojom výsluchu uviedol, že nepracuje, nevlastní žiadny
hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

Súd k pomerom obžalovaného ďalej oboznámil postupom podľa § 269 Trestného poriadku aj listinné
dôkazy.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bolo zistené, že obžalovaný bol priestupkovo
prejednávaný a postihovaný celkom 25 krát, a to na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

(prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti, nerešpektovanie dopravnej značky, jazda pod vplyvom
návykovej látky, iné porušenie predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky), za ktoré bol
riešený pokutou alebo napomenutím, jeden krát bol postihovaný za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu, a to pokutou.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný má deväť záznamov v registri trestov, z toho v štyroch

prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/10/2012 zo dňa 15.01.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3T/48/2013 zo dňa 01.10.2013, právoplatným dňa 01.10.2013 bol
odsúdený pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, prečin
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 6 rokov

nepodmienečne v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/14/2013 zo dňa 09.12.2013 a právoplatným dňa
09.12.2013bolodsúdenýprezločinpodvodupodľa§221odsek1,odsek3písmenoa)Trestnéhozákona
a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Bratislava I
zo dňa 15.01.2013 sp. zn. 2T/10/2012.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/146/2013 zo dňa 11.02.2014, právoplatným dňa
11.02.2014bolodsúdenýprezločinpodvodupodľa§221odsek1,odsek3písmenoa)Trestnéhozákona
a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Bratislava IV
zo dňa 15.01.2013 sp. zn. 2T/10/2012.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/73/2015 zo dňa 29.03.2016, právoplatným

dňa 14.04.2016 bol odsúdený pre zločin podielnictva podľa § 231 odsek 1 a odsek 3 písmeno a)
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody 8 rokov a 2 mesiace
so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, neskôr zmena väznice na ústav
s maximálnym stupňom stráženia, pričom išlo o súhrnný trest k trestu uloženému rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 1To/122/2014 zo dňa 03.12.2014.

Vzhľadom na opakovane spáchaný zločin bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený, že v
prípade uznania viny zo skutku v obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 2 Pv 15/21/4403 právne
kvalifikovaného ako zločin podvodu podľa § 221 odsek 1 a odsek 3 písmeno a) Trestného zákona súd pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu bude postupovať podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona, v zmysle
ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu (odsúdenie Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 2T/10/2012

v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3T/48/2013; odsúdenie Okresným súdom
Bratislava III sp. zn. 2T/14/2013 a odsúdenie Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 3T/146/2013) sa
zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu.

K náhrade škody súd oboznámil postupom podľa § 269 Trestného poriadku čestné prehlásenie

obžalovaného ohľadne pôžičky zo dňa 02.08.2020 vo výške 28 000,- eur od osoby G. H., fotokópiu
občianskeho preukazu obžalovaného, príjmový pokladničný doklad spolu s potvrdením o hotovostnom
výbere vo výške 8 000,- eur zo dňa 02.08.2020 a potvrdenie o hotovostnom výbere vo výške 5 000,- eur
zo dňa 02.08.2020 a vo výške 15 000,- eur zo dňa 27.07.2020, ktoré preukázali poskytnutie finančných
prostriedkov poškodenou G. H. obžalovanému A. B. v celkovej výške 28 000,- eur, pričom táto škoda

doposiaľ poškodenej obžalovaným uhradená nebola a škodu si poškodená uplatnila v súlade s § 46
odsek 3 Trestného poriadku.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho
nápravy.Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli

dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť
nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

K osobným pomerom obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nie je zamestnaný, nevlastní hnuteľný ani
nehnuteľný majetok.

Z listinných dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný bol v minulosti deväť krát súdne trestaný, pričom
v štyroch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený (súd prihliadal na odsúdenie rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/10/2012 zo dňa 15.01.2013 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3T/48/2013 zo dňa 01.10.2013, právoplatným dňa 01.10.2013 pre zločin
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, prečin podvodu podľa § 221

odsek 1, odsek 2 Trestného zákona; odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
2T/14/2013 zo dňa 09.12.2013 a právoplatným dňa 09.12.2013 pre zločin podvodu podľa § 221 odsek
1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona; odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava
III. sp. zn. 3T/153/2013 pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona pričom
bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Bratislava IV,

sp. zn. 2T/10/2012; odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/146/2013 zo dňa
11.02.2014, právoplatným dňa 11.02.2014 pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno
a) Trestného zákona; odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/73/2015 zo dňa
29.03.2016, právoplatným dňa 14.04.2016 pre zločin podielnictva podľa § 231 odsek 1 a odsek 3
písmeno a) spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona; rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 1To/122/2014 zo dňa 03.12.2014). Obžalovaný bol opakovane súdne postihovaný za podvody,
v jednom prípade išlo o trestný čin podielnictva. Bol 25 krát postihovaný za priestupok, z toho jeden krát
proti občianskemu spolunažívaniu, ostatné pre porušenie predpisov o plynulosti a bezpečnosti cestnej
premávky, pokutou alebo napomenutím.

Trestná sadzba trestu odňatia slobody je v prejednávanom prípade daná ustanovením § 221 odsek
3 Trestného zákona, a to 3 až 10 rokov.
Vo vzťahu k trestu súd u obžalovaného prihliadol na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného
zákona, a to konkrétne, že sa priznal k spáchaniu skutku a tento oľutoval, na hlavnom pojednávaní
prejavil ľútosť aj vo vzťahu k poškodenej G. H. (okolnosť uvedená pod písmenom l). Priznanie

obžalovaný uskutočnil v prípravnom konaní, ako aj prostredníctvom vyhlásenia o vine na hlavnom
pojednávaní, čím naplnil podmienku uvedenú v § 36 písmeno n) Trestného zákona, napomáhal orgánom
činným v trestnom konaní a súdu pri objasňovaní trestnej činnosti.
Zároveň však v zmysle § 37 Trestného zákona u obžalovaného prihliadol na skutočnosť, že už bol
za trestný čin opakovane odsúdený, (tu prihliadol na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu

Bratislava III. sp. zn. 3T/146/2013 pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona),
podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona.
Pomer a miera poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností tak bola 2:1, čím došlo podľa § 38 odsek
3 Trestného zákona k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Obžalovanému priťažilo, že spáchal opakovane zločin (odsúdenie rozsudkom Okresného súdu

Bratislava IV sp. zn. 2T/10/2012 zo dňa 15.01.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 3T/48/2013 zo dňa 01.10.2013, právoplatným dňa 01.10.2013 pre zločin podvodu podľa § 221
odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona; odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/14/2013 zo dňa 09.12.2013a právoplatným dňa 09.12.2013 pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného
zákona; odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/146/2013 zo dňa 11.02.2014,
právoplatným dňa 11.02.2014 pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného

zákona; odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/73/2015 zo dňa 29.03.2016,
právoplatným dňa 14.04.2016 pre zločin podielnictva podľa § 231 odsek 1 a odsek 3 písmeno a)
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona; rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1To/122/2014 zo dňa 03.12.2014), čo viedlo k aplikovaniu ustanovenia § 3 odsek 5 Trestného zákona.
Súd teda postupom podľa § 38 odsek 3 Trestného najprv znížil hornú hranicu zákonnej trestnej sadzby

(zákonná sadzba 3 roky až 10 rokov) o jednu tretinu, teda znížil hornú hranicu trestnej sadzby z 10 rokov
na 7 rokov a 8 mesiacov, a následne po takto upravenej trestne sadzbe podľa § 38 odsek 5 Trestného
zákona (opätovný zločin) zvýšil dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby o jednu polovicu, t.j. na 5 rokov
a 4 mesiace. Trest tak obžalovanému ukladal v rámci upravenej sadzby 5 rokov a 4 mesiace až 7 rokov
a 8 mesiacov.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj

individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného vzhľadom na všetky okolnosti
dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, a to aj s ohľadom
na recidívu obžalovaného, ktorého od konania neodradili ani predchádzajúce nepodmienečné tresty
odňatia slobody, s presvedčením, že takto uložený trest je zákonný, spravodlivý a primeraný, a plní
nielen výchovnú funkciu smerom k obžalovanému ale aj ochrannú funkciu smerom k spoločnosti.

Pre výkon trestu odňatia slobody zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol
obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre iný úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o zodpovednosť obžalovaného za spôsobenú škodu, vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané , že skutok uvedený v obžalobe sa stal, je trestným činom a tento spáchal
obžalovaný. Poškodenej G. H. bola skutkom spôsobená škoda vo výške 28 000 eur, preto súd
obžalovaného zaviazal na jej náhradu voči poškodenej G. H..

Poučenie:

37T/19/2024
2

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.