Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by JUDr. Dušan Kucbel
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 16Csp/124/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123333498
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kucbel
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6123333498.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne
zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 08 Bratislava – Ružinov, IČO:
53 255 739, proti žalovanému A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Lučenec, v konaní o zaplatenie
10 590,51 Eur s príslušenstvom, takto FORMTEXT
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 10590,51 Eur s príslušenstvom. Žalobca
svoj nárok odvodzoval na tom skutkovom základe, že nadobudol uplatnenú pohľadávku od postupcu
Československá obchodná banka a. s. (ďalej aj „banka“). Pohľadávka vznikla zo zmluvy uzavretej medzi
bankou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. V dôsledku, že žalovaný neplnil splátky riadne a včas,
došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru a následnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Podľa
názoru žalobcu došlo k splneniu všetkých podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa zákona
o bankách. Poukázal na judikatúru, ktorá stotožnila výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pod
výzvu o mimoriadnej splatnosti úveru.
Žalovaný bol v spore pasívny.
2. Súd považoval v konaní podľa § 151 ods. 2 v spojení s § 186 ods. 2 CSP za nesporné, že žalovaný,
ako dlžník uzatvoril s bankou, ako veriteľom, zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.01.2018,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 19 250 Eur s mesačnou splátkou k 19. dňu v mesiaci
v sume 248,46 Eur, úrokom vo výške 5,50 % ročne, počtom splátok 96, celkovou čiastkou na zaplatenie
vsume23847,54Eur. VčlánkuVIIods.1a2 písm.b)ObchodnýchpodmienokpreČSOBspotrebiteľské
úvery bola banka oprávnená v prípade, ak sa žalovaný dostal do omeškania s plnením akejkoľvek
sumy, vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Nebolo sporné, že žalovaný bol v omeškaní s plnením
splátok. Banka vyzvala žalovaného výzvou na zaplatenie dlžných splátok listom zo dňa 21.06.2021 a
následne listom dňa 21.08.2021 vyhlásila banka predčasnú splatnosť úveru ku dňu 19.08.2021. Zároveň
v tomto liste vyzvala žalovaného na zaplatenie celého dlhu v sume 10 895,88 Eur vrátane príslušenstva
a prípadných poplatkov. Žalovanému tiež oznámila, že je oprávnená účtovať úrok z omeškania, o ktorý
dlh neustále narastá. Banka uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2022,
čo žalovanému oznámila listom zo dňa 22.09.2022.3. Súd ešte pred pojednávaním upozornil žalobcu, že nie je aktívne vecne legitimovaný. Hoci žalobca na
výzvu súdu procesne reagoval, súd nepovažoval žalobcu za aktívne vecne legitimovaný subjekt, pretože
nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu.
4. Subsumovaním skutkového stavu pod príslušné ustanovenia právnej normy súd považoval žalobu
za nedôvodnú. Súd subsumoval uvedený nárok ako spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Banka/pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorý sa spravuje ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 497
Obchodného zákonníka. Banka z dôvodu omeškania žalovaného v súlade § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka vyzvala najskôr žalovaného na úhradu dlžných splátok, v lehote nie kratšej ako 15 dní.
Z dôvodu, že žalovaný na výzvu nereagoval, následne v súlade s čl. VII. ods. 1 a 2 písm. b) Obchodných
podmienok vyhlásila banka podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka predčasnú
splatnosť úveru. Žalovaný si však povinnosť vrátiť poskytnutý úver podľa § 497 Obchodného zákonníka
nesplnil.
5. Keďže však žalobcom nebola banka ako pôvodný veriteľ, otázkou, s ktorou sa súd v spore
zaoberal, bolo posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Posúdenie aktívnej vecnej legtitimácie
znamená preukázanie, či žalobca je podľa hmotného práva nositeľom práva, ochrany ktorého sa
v spore domáha. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore zakladal na zmluve o postúpení
pohľadávok,ktorúuzatvorilsbankouakopostupcom.Súdnemalvkonanízasporné,žedošlokuzavretiu
zmluvy o postúpení pohľadávok. Rovnako, že uvedené bolo žalovanému oznámené bankou. To však
automaticky neznamená, že nastali právne účinky, ktoré predpokladá § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách totiž môže banka postúpiť svoju pohľadávku
tretím osobám za dodržania dvoch podmienok. Prvou z nich je písomná výzva banky voči klientovi
a omeškanie dlžníka viac ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.
6. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, ktoré bolo zverejnené
pod R 60/2018 najvyšší súd judikoval, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len
ochranu bankového tajomstva, ale tiež právo klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie
pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením je neplatný právny úkon. Následne
v rozsudku pod sp.zn. 4Cdo/162/2020 zverejneného pod R 6/2022 najvyšší súd uviedol, že v sporoch
s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno
preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, pred postúpením
pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia
veriteľa.
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd z úradnej moci skúmal, či došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky zo stany banky na žalobcu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý
je v určitých aspektoch lex specialis voči § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v spore nemal
pochybnosti o tom, že žalovaný dlžník bol v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok v omeškaní
so splácaním svojho peňažného záväzku voči banke viac ako 90 dní. Súd však v konaní mal pochybnosti
o splnení prvej podmienky uvedeného ustanovenia zákona o bankách. Či bola žalovaná strana zo strany
banky písomne vyzvaná na splnenie omeškaného dlhu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR pod
sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022 v ktorom bolo odkazované na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR pod sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona
o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je klient v omeškaní so splnením
čo i len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno
prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Najmä, ak výzva na zaplatenie dlhu bola v listine o predčasnom zosplatení úveru uvedená
len sekundárne a primárnym cieľom tejto výzvy bolo oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru. K danej problematike ďalej judikoval Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo
dňa 27.09.2023, že aj výzva o predčasnej splatnosti úveru môže predstavovať výzvu podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách, ak banka dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy
pohľadávky.
8. Súd v spore zistil, že banka v listine v prvom rade oznámila žalovanému predčasné zosplatnenie
úveru. Zároveň ho však vyzvala na zaplatenie celého dlhu v sume 10 895,88 Eur vrátane príslušenstva
a prípadných poplatkov. Súd pri zohľadnení uvedenej, nie však celkom konzistentnej judikatúryposudzoval, či oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 21.08.2021 možno považovať za
bankovú výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z obsahu listiny je zrejmé, že primárne obsahom
listiny bolo oznámenie banky o predčasnej splatnosti úveru. Sekundárne však v nej bolo uvedené,
že banka žalovaného vyzvala na zaplatenie sumy 10 895,88 Eur vrátane príslušenstva a prípadných
poplatkov. Dokonca v nej bolo uvedené, že si banka bude ďalej uplatňovať úroky z omeškania.
9. Podľa názoru súdu je potrebné vykladať oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru ako celok a nie
čo bolo primárny cieľom výzvy a sekundárnym cieľom výzvy. Uvedené ciele na seba logicky nadväzovali.
Vzhľadom na to bolo možné posúdiť, že oznámenie o predčasnej splatnosti úveru obsahovalo aj
výzvu na zaplatenie dlhu. V zmysle záverov judikatúry 9Cdo/165/2022 však výzva banky podľa §
92 ods. 8 zákona o bankách musí obsahovať konkrétnu špecifikáciu pohľadávky banky (pozri ods.
37 daného rozhodnutia). Zjavne, aby dlžník vedel, akú pohľadávku musí zaplatiť z hľadiska istiny,
úrokov, poplatkov a iných nárokov. Aby vedel overiť, či s poukazom na prípadne úhrady a sankcie
spojené s nesplácaním boli správne bankou započítané podľa zmluvných dojednaní. To však oznámenie
banky zo dňa 21.08.2021 neobsahovalo. V oznámení banky nebolo konkrétne špecifikované, z čoho
nárok pozostáva. Bolo v ňom uvedené, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 10 895,88 Eur vrátane
príslušenstva(akého,vakejvýškenebolozistiteľné)aprípadnýchpoplatkov(akýchzakéhotituluavakej
výške rovnako nebolo definované). Súd preto nepovažoval túto výzvu banky za dostatočne určitú skrz
spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu. Zároveň veta o tom, že k uvedenej sume si banka bude
započítavať úroky z omeškania pre dlžníka (ako aj pre súd) evokovala dojem, že uvedená suma je
konečná, len sa k nej pridajú úroky z omeškania.
10. Žalobca si však v žalobe uplatnil z titulu istiny sumu 10 590,51 Eur + zmluvné úroky v sume
878,38 Eur + pevný úrok z omeškania v sume 582,61 Eur = 12 050,99 Eur. Teda sumu vyššiu, ako
bolo uvedené vo výzve o predčasnom zosplatnení úveru. Dokonca, ak by aj súd nezobral do úvahy
pri započítavaní vyčíslený kapitalizovaný úrok z omeškania, suma by bola aj tak vyššia (11 468,38
Eur). Súd pre abstraktné skutkové tvrdenia žalobcu o špecifikácii výšky jeho nároku, aj s poukazom
na predchádzajúce poučenie § 132 ods. 2 CSP, nevedel posúdiť, ako žalobca dospel k žalovanej
sume, ktorá bola nekonzistentná s výzvou pri oznámení mimoriadnej splatnosti úveru. Rovnako, ako pri
uvedenej výzve nebolo možné overiť ani súdom, a ani dlžníkom, z čoho tá suma pozostávala. Najmä
žalobca neobjasnil, a súd jeho procesnú pasivitu v spore (s poukazom na § 132 ods. 2 CSP) nemal
prečo nahrádzať, prečo v čase mimoriadneho zosplatnenia úveru bola celková suma na zaplatenie
(minimálne istiny a zmluvného úroku) iná, ako v podanej žalobe. To len pred súd vypovedalo, že
výzva včlenená do oznámenia o predčasnej splatnosti úveru nebola dostatočne konkrétna, pretože
nepredstavovala špecifikáciu pohľadávky banky. Vzhľadom na to súd túto výzvu skrz spotrebiteľský
charakter nepovažoval za bankovú výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
11. Žalobca v spore nepreukázal, že banka zaslala žalovanému pred postúpením pohľadávky, avšak po
oznámení predčasnej splatnosti, konkrétnu výzvu, že žalovaný je v omeškaní so splnením čo i len časti
svojho záväzku. Z toho dôvodu súd považoval postúpenie uplatnenej pohľadávky z banky na žalobcu
za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor so zákonom). Z neplatného
právneho úkonu nemohli nastať právne účinky s tým spojené. Žalobca tak nebol v spore nositeľom
hmotnoprávneho nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd preto žalobu pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu zamietol.
12. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP podľa úspechu vo veci. Žalovaný
bol v spore úspešný v celom rozsahu, pretože súd žalobu zamietol. Z dôvodu, že z obsahu spisu súd
nezistil žiadne trovy konania žalovaného, rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
trojmo.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.