Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/120/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713216479
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1713216479.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov

JUDr. Valérie Kleinovej sta Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: Mgr. Anna
Mosná, nar. 17.04.1964, bytom Raková 4, Limbach, zast. JUDr. Tibor Demo, advokát, so sídlom
Školská 525/21, Veľký Biel, proti žalovanému: Ing. Pavel Mosný, nar. 23.03.1964, bytom Raková 4,
Limbach, zastúpený Advokátska kancelária Červenková, s.r.o., so sídlom Dunajská 1, Bratislava, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolania žalobkyne a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. apríla 2019, č.k. 8C/301/2013-717 v spojení s opravným
uznesením č.k. 8C/301/2013-769 zo dňa 24. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k.
8C/301/2013-769 zo dňa 24.5.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne: Elektronické
zariadenie:
- Televízor zn. Samsung (Plasma) - TVP Samsung PS42A456P2DXXH v hodnote 360 Eur,
- Televízor Samsung (Slim) -TVP CW29Z206TBXXEC v hodnote 130 Eur,

- Hifi Stereo a DVD rekordér Panasonic - domáce kino Panasonic SA-HT845 v hodnote 242 Eur,
Spolu v hodnote 732 Eur
Hnuteľné veci:
- Stolnotenisový stôl v hodnote 52,66 Eur.
Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal:
Nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 1006 vedenom Okresným úradom Pezinok,
katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Limbach, okres Pezinok, obec

Limbach, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1:
- pozemok parc. registra "C" evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 1372/4 o výmere 754 m2,
druh pozemku Vinice,
- pozemok parc. registra "C" evidované na katastrálnej mape parcelné číslom 1372/5 o výmere 223 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- rodinný dom so súpisným číslom 581, stojaci na parcele číslo 1372/5, v celkovej hodnote 309 000 Eur,
- Osobné motorové vozidlo Peugeot 307 SW, EČV: PK 021 CC v hodnote 2 225 Eur,

Hnuteľné veci:
kuchyňa:
- 3 kusy lustrov,- 14 kusov lustrov - elektrických svietidiel,
- 6 kusov nástenných elektrických lámp,
- 2 kusy jedálenských stoličiek,

- 8 kusov jedálenských stoličiek,
- Jedálenský stôl
Obývacia izba:
- Konferenčný stôl,
- 2 kusy sklenených vitrín,

- Sedacia súprava,
Spálňa:
- Manželská posteľ,
- Šatníková vstavaná skriňa,
- 2 kusy komoda,
- Televízny stolík,

Detská izba č. 1:
- Písací stôl,
- Šatníková vstavaná skriňa,
- Komoda,
- 2 kusy knihovnička,

- Kancelárska stolička,
- Posteľ,
- Šatníková vstavaná skriňa,
- 3 kusy knihovnička,
- Kancelárska stolička,

- Pracovný stôl,
Pracovňa:
- Pracovný stôl,
- Knihovnička,
- kancelárska stolička,

- 2 kusy posilňovacia lavička,
Kúpeľňa:
- 2 kusy zrkadlo,
- 4 kusy držiakov na uteráky,
Chodba interiér:

- 3 kusy botníkov,
- Vešiaková stena,
- 2 kusy sušiakov na prádlo,
- Starý sušiak z kovových trubiek, rozkladací, bielej farby,
- Sušiak na prádlo,

Záhradný nábytok:
- 8 kusov stoličiek,
- Stôl,
- 8 kusov podušiek na stoličky,
- Basketbalový stôl,

Spolu v hodnote 1 933,78 Eur.
Elektronické zariadenie:
- DVD rekordér - DVD rekordér LG RH278,
- Videokamera Sony HDR- videokamera Sony HDR TG7,
- Počítač PC Tel 2600, iCel 2,6GHz/256MB/FX5200/50GB-8MB,

- Obrazovka k počítaču LCD Belinea 101751, 17"LCD TFT Dual TCQ3,
- Tlačiareň -Q246A HP Laser Jet 1010A4GDI,
- Rádio - mikro Hifi systém Philips MC230E/22,
- Vykosievačka č. 1- strunová elektrická kosačka BOSCH ART30 Combitrim,
- Vykosievačka č. 2- vertikutátor Fleurelle Vertilux V32EL,

- Rotavátor - vertikulátor Gardena ES500,
Spolu v hodnote 866 Eur.
Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania podielov sumu vo výške 110 421,65 Eur do
60 dní od právoplatnosti rozsudku.O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a Slovenskej
republike priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorá mu bola
doručená dňa 5.11.2013 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj
„BSM“) z dôvodu, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k.
8C/8/2011-96 zo dňa 19.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2012. Manželia nadobudli
počas bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti: v celosti rodinný dom nachádzajúci sa

v obci Limbach, okres Pezinok, katastrálne územie Limbach, zapísaný v katastri nehnuteľností GKÚ
Bratislava v liste vlastníctva č. 1006 na parcele číslo 1372/5, súpisné číslo 581, o výmere 223 m2, v
celosti vinice nachádzajúce sa v obci Limbach, okres Pezinok, katastrálne územie Limbach, zapísané
v Katastri nehnuteľností GKÚ Bratislava v liste vlastníctva č. 1006 na parcele číslo 1372/4, o výmere
754 m2. Žalobkyňa v žalobe konkretizovala hnuteľné veci kde aj uviedla hodnotu hnuteľných vecí a to:
kuchyňakdeuviedlakuchynskálinkavhodnote6535Eur,umývačkariaduvhodnote995eur,chladnička

s mrazničkou zn. Whirpool v hodnote 663 eur, kávovar v hodnote 150 eur, kuchynský stôl v hodnote 200
eur, vstavaná rúra v hodnote 597 eur, varná doska v hodnote 365 eur, nerezové umývadlo v hodnote 236
eur, domáca pekáreň zn. Moulinex v hodnote 60 eur, 3kusy lustrov každý v hodnote 50 eur, 14 kusov
lustrovkaždývhodnote15eur,6kusovnástennýchlámpvhodnote15eur,grilovaciajedálenskásúprava
v hodnote 70 eur, sada pohárov na sekt v hodnote 60 eur, obývačka televízor Samsung v hodnote 500

eur, televízor zn. Samsung v hodnote 250 eur, videorekordér v hodnote 40 eur, DVD rekordér v hodnote
50 eur, Dvd rekordér v hodnote 100 eur, Hifi Stereo a DVD rekordér zn. Panasonic v hodnote 500 eur,
10 kusov jedálenských stoličiek každá 40 eur, jedálenský stôl 220 eur, konferenčný stolík v hodnote 50
eur, sedacia súprava v hodnote 3 000 eur, 2 kusy sklenených vitrín každá v hodnote 40 eur, obývacia
televízna stena v hodnote 500 eur, videokamera zn. Sony HDR TG 5E 400 eur, fotoaparát zn. Sony v

hodnote 300 eur, manželská posteľ v hodnote 500 Eur, šatníková vstavaná skriňa v hodnote 400 Eur, 2
kusy komody, každá v hodnote 50 Eur, televízny stolík v hodnote 50 Eur, písací stôl v hodnote 50 Eur,
vstavaná šatníková skriňa v hodnote 350 Eur, komoda v hodnote 70 Eur, 2 kusy knihovničiek, každá
v hodnote 40 Eur, kancelárska stolička v hodnote 50 Eur, posteľ v hodnote 100 Eur, šatníková skriňa
v hodnote 500 Eur, 3 kusy knihovničiek, každá v hodnote 50 Eur, pracovný stôl v hodnote 100 Eur,

kancelárska stolička v hodnote 70 Eur, pracovný stôl v hodnote 130 Eur, knihovníčka v hodnote 100 Eur,
kancelárska stolička v hodnote 100 Eur, kancelárska stolička v hodnote 30 Eur, počítač s LCD monitorom
zn. Philips v hodnote 500 Eur, 2 kusy počítačov s obrazovkou, spolu v hodnote 200 Eur, tlačiareň v
hodnote 250 Eur, HPScanjet 367 v hodnote 70 Eur, rádio v hodnote 150 Eur, vysielačky zn. Digital TWO
WAX Radios v hodnote 80 Eur, posilňovacia lavička v hodnote 70 Eur, práčka zn. Whirlpool v hodnote

500 Eur, dvoj umývadlo a skrinky v hodnote 250 Eur, umývadlo v hodnote 100 Eur, 4 kusy držiakov na
uteráky, každý v hodnote 10 Eur, 2 kusy zrkadiel, každý v hodnote 20 Eur, sprchový kút v hodnote 150
Eur, sprchový kút v hodnote 200 Eur, vaňa v hodnote 200 Eur, 2 kusy toaliet, každá v hodnote 100 Eur, 2
kusy sprchových batérií, každá v hodnote 50 Eur, 3 kusy vodovodných batérií, každá v hodnote 50 Eur,
batéria do vane v hodnote 60 Eur, 7 kusov dverí so zárubňami, každé v hodnote 260 Eur, 3 kusy dverí

so zárubňami, každé v hodnote 210 Eur, vešiaková stena v hodnote 100 Eur, 3 kusy botníkov, každý v
hodnote 60 Eur, 2 kusy sušiakov na prádlo, každý v hodnote 50 Eur, sušiak na prádlo v hodnote 20 Eur,
centrálny vysávač v hodnote 2 000 Eur, vysávač zn. YES-v hodnote 100 Eur, záhradný krb v hodnote
500 Eur, 8 kusov stoličiek, každá v hodnote 10 Eur, stôl v hodnote 80 Eur, 8 kusov podušiek na stoličky a
ležadlo, každá v hodnote 10 Eur, 2 kusy ležadiel, každé v hodnote 40 Eur, motorová kosačka v hodnote

300 Eur, 2 kusy vykosievačiek, každá v hodnote 60 Eur, rotavátor v hodnote 80 Eur, vysokotlakový čistič
Kärcher v hodnote 100 Eur, záhradná markíza v hodnote 500 Eur, kotol zn. Protherm v hodnote 2 500
Eur, stolnotenisový stôl v hodnote 100 Eur, basketbalový kôš v hodnote 40 eur, osobné motorové vozidlo
zn. Škoda Octavia Combi, EVČ: BA 670 PF, nadobúdacia cena 32 000 Eur, Osobné motorové vozidlo
zn. Peugeot 307 SW, EVČ PK 021 CC, nadobúdacia cena 29 000 Eur, štvorkolka, nadobúdacia cena

6 984 Eur, motorka zn. SUZUKI AN 650, nadobúdacia cena 8 166 Eur, Water Bird, nadobúdacia cena
239 Eur, surf s príslušenstvom v hodnote 1 500 Eur, strešný nosič na auto v hodnote 300 Eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa v žalobe na strane 4,5,6 uvádza hnuteľné veci,
ktoré nadobudli počas trvania ich manželstva. S týmto zoznamom hnuteľných vecí žalobkyne nesúhlasil

lebo je nesprávny, nakoľko zahrňuje aj také hnuteľné veci, ktoré nepatrili do ich spoločného majetku
a taktiež aj hodnota týchto vecí je nesprávna. Predložil zoznam hnuteľných, ktoré boli ich spoločným
majetkom, teda boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Konštatoval, že žalobkyňa uvádza aj
takéhnuteľnéveci,ktorésúsúčasťourodinnéhodomuakonapr.umývadlo,sprchovaciekúty,vodovodnébatérie, dvere so zárubňami, kotol, vaňa, toalety (WC), centrálny vysávač atď., ktorých hodnota sa
zohľadňuje v rámci ocenenia rodinného domu. Tvrdil, že ku dňu uzatvorenia manželstva so žalobkyňou,
teda ku dňu 21.12.1996 mal našporenú sumu 100 000 Eur, s ktorou vstúpil do manželstva a ktorá sa

použila na kúpu pozemku v Limbachu a na výstavbu ich rodinného domu. Uviedol, že pred vstupom
vlastnil dvojizbový byt v Bratislave, na Boskovičovej ulici č. 6 a bol tiež pred uzatvorením manželstva
nájomcom družstevnej garsónky v Bratislave, Legerskej ulici. Počas manželstva so žalobkyňou predal
dvojizbový byt na Boskovičovej ulici č. 6 za sumu 75 000 Eur a za prevod členských práv a povinností
obdržal sumu 17 000 Eur. Pred vstupom manželstva bol vlastníkom dvoch motorových vozidiel a to

Mercedes Benz 207D, ktoré predal za sumu 2325 Eur a Nissan Sunny 2.0D LX, ktoré predal za sumu
2 000 Eur. Tieto prostriedky použili na výstavbu rodinného domu. Jeho zásluhovosť na nadobudnutí
rodinnom dome spočívala v tom, že rodinný dom stavali svojpomocne. Podľa žalovaného má žalobkyňa
titulom vyporiadania nárok na sumu v hodnote 60 000 Eur.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 149 ods. 3,4, § 150, Občianskeho zákonníka a mal

za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/8/2011-96
zo dňa 19.01.2012 rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2012. Považoval za
nesporné, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 1006 okres Pezinok, obec Limbach,
katastrálne územie Limbach parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 1372/4
o výmere 754 m2, druh pozemku Vinice, parcelné číslom 1372/5 o výmere 223 m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom so súpisným číslom 581 postavený na parcele číslo 1372/5
patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
5. V priebehu konania predložil žalovaný súdu súkromný znalecký posudok č. 028/2014 vypracovaný
znalcom Ing. Róbertom Petrovičom, za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu na ul.
Raková 581/4, parcely č. 1372/5 a parcely č. 1372/4, z ktorého vyplýva všeobecná hodnota stavby a

pozemkov je spolu 296 000 Eur. Žalobkyňa predložený znalecký posudok č. 028/2014 považovala za
podhodnotený a mala zato, že hodnota nehnuteľností má byť vyššia. Predložila súdu listinu označenú
ako Ocenenie rodinného domu Limbach spolu s pozemkami spoločnosťou SOTHIS s.r.o., ktorá uviedla,
že všeobecná trhová cena nehnuteľnosti je 600 000 Eur (č.l. 229). Súd prvej inštancie poukázal na
to, že táto listina neobsahuje žiadne prílohy, na základe ktorých by súd mal za preukázané z akých

údajov vychádzala daná spoločnosť pri stanovení všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ku ktorému dátumu
odhadovali trhovú cenu nehnuteľnosti, či vykonali obhliadku nehnuteľnosti, alebo len vychádzali zo
vstupných údajov žalobkyne. Uviedol, že na danú listinu nemôže prihliadať ani ako na odborné
vyjadrenie, ani ako na súkromný znalecký posudok, pretože z obchodného registra vyplýva, že daná
spoločnosť má v predmete činnosti sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti, čo znamená, že ide o

realitnú kanceláriu, preto na predloženú listinu neprihliadal. Skonštatoval, že zo znaleckého posudku
č. 04/2015 vypracovaného znalcom Ing. Mariánom Drahošom, ktorý bol nariadený súdom vyplýva, že
všeobecná hodnota nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. 1006, katastrálne územie Limbach
parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 1372/4 o výmere 754 m2, druh
pozemku Vinice, parcelné číslom 1372/5 o výmere 223 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria

a rodinný dom so súpisným číslom 581 postavený na parcele číslo 1372/5 je 364 000 Eur.

6. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 15.01.2019 uviedol, že po konzultácii s viacerými renomovanými
znalcami (z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, zapísanými v zozname
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) je

nútený konštatovať, že sporný znalecký posudok č. 04/2015 je neobjektívny a hrubo skresľuje skutočné
údaje. Namietal, že v znaleckom posudku č. 04/2015 sú údaje uvádzané znalcom nesprávne a
znalecký posudok č. 04/2015 obsahuje množstvo tak vecných pochybení, ako i pochybení technického
charakteru. Uviedol, že jedným z najzávažnejších pochybení v spornom znaleckom posudku č. 04/2015
je nesprávna výmera jednotlivých podlaží (konkrétne na str. 9 sporného znaleckého posudku č. 04/2015

viď tabuľka označená ako "merné jednotky") rodinného domu a to konkrétne: - nesúhlasí výmera 1.
PP, kde znalec v spornom znaleckom posudku č. 04/2015 uviedol nesprávnu výmeru o veľkosti 245,57
m2 pričom správna výmera je 233.22 m2; - nesúhlasí výmera 1. NP, kde znalec v spornom znaleckom
posudku č. 04/2015 uviedol nesprávnu výmeru o veľkosti 171,95 m2 pričom správna výmera je 177,52
m2 - nesúhlasí ani výmera 2. NP, kde v spornom znaleckom posudku č. 04/2015 uviedol nesprávnu

výmeru o veľkosti 190,65 m2 pričom správna výmera je 145,57 m2 . K znaleckému posudku č. 04/2015
nebol priložený ani geometrický plán a ani z pôdorysov, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku č.
04/2015 nevyplýva sporná (chybná) výmera jednotlivých podlaží, tak ako ich stanovil súdom ustanovený
znalec. Žalovaný predložil súkromný znalecký posudok č. 1/2019 ,v ktorom sú zodpovedané všetkyrelevantné otázky vzťahujúce sa pre toto súdne konanie a to konkrétne stanovenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľností patriacich do BSM strán sporu, t.j. rodinného domu so súpisným číslom 581 postavenom
na pozemkoch parcela registra "C" parcelné číslo 1372/4 a 1372/5, nachádzajúceho sa na ulici Raková,

katastrálne územie Limbach, obec Limbach. okres Pezinok, ktorý je zapísaný na LV. Č. 1006 s
príslušenstvom a pozemkami parcela registra "C", parcelné číslo 1372/4 a 1372/5, všetko zapísané
na LV č. 1006 pre katastrálne územie Limbach, obec Limbach, okres Pezinok. Žalovaný mal za to, že
procesný postup vykonávania samotným žalovaným predloženého dôkazu, t.j. súkromného znaleckého
posudku č. 1/2019 je rovnaký ako pri znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca. Poukázal na

ďalšiepochybenieznalcaatospoukazomnatabuľkuzačínajúcunastr.12snázvom"Znakyupravované
koeficientom zastavanej plochy" a pokračujúcu na str. 13 znaleckého posudku č. 04/2015, a to konkrétne
položka č. 41, kde je nesprávne zarátaná do celkovej výmery 2. NP aj výmera balkóna, ktorá nepatrí do
zastavanej plochy podlažia, t.j. balkón sa do zastavanej plochy neráta. Uviedol, že znalecký posudok
č. 04/2015 je neobjektívny a hrubo skresľuje skutočné údaje. Súdom ustanovený znalec v spornom
znaleckom posudku č. 04/2015 v rozpore s usmernením Ústavu súdneho znalectva uviedol nesprávny

koeficient vyjadrujúci index vývoja cien vzťahujúci sa k prvému kvartálu roka 2012 a to vo výške 2,196,
pričomtakéto nesprávnezisteniežiadnymspôsobomnielenženepodložil,aleanineodôvodnil.Uvedené
pochybenie znalca a to v zmysle predmetného usmernenia Ústavu súdneho znalectva bolo odstránené
ažpredloženímsúkromnéhoznaleckéhoposudkuč.1/2019,kdežalovanýpoukázalnaprílohuoznačenú
ako "Indexy vývoja cien", z ktorej vyplýva, že správne uvedený koeficient indexu vývoja cien je vo výške

2,194. Konštatoval, že znalec v znaleckom posudku č. 04/2015 žiaden zo žalovaným namietaných
postupov ani len neodôvodnil, čím nie je zabezpečená preskúmateľnosť sporného znaleckého posudku
č. 04/2015 v tomto súdnom konaní. Žiadal aby súd prvej inštancie na sporný znalecký posudok č.
04/2015 neprihliadal, nakoľko sú dané vážne pochybnosti o závere znaleckého posudku č. 04/2015.

7. Súd prvej inštancie sa priklonil k námietkam žalovaného k znaleckému posudku č. 04/2015, s tým,
že súdom ustanovený znalec nepostupoval v súlade s usmernením Ústavu súdneho znalectva, pretože
znalec koeficient cenovej úrovne podľa štatistických údajov vydaných Štatistickým úradom Slovenskej
republiky platný pre 1Q 2012 uviedol vo výške 2,196, kde správy koeficient indexu vývoja cien je vo
výške 2,194 (www.usz.sk). Znalec v znaleckom posudku neodôvodnil prečo použil koeficient vyjadrujúci

údaj 2,196. Mal zato, že znalec pri stanovení daného koeficientu pochybil čo vyplýva zo znaleckého
posudku str. č. 5. Taktiež podľa súdu prvej inštancie znalec pochybil aj keď použil koeficient vyjadrujúci
územný vplyv, ktorý znalec v znaleckom posudku stanovil 1,00, hoci podľa Metodiky výpočtu všeobecnej
hodnotynehnuteľnostiastaviebmalbyťkoeficientúzemnéhovplyvustanovenýpreBratislavuaokolievo
výške 1,02 (dané vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 028/2014). Skonštatoval, že žalovaný dôvodne

poukázal, že znalec postupoval nesprávne keď v tabuľke na str. 12 s názvom "Znaky upravované
koeficientom zastavanej plochy" a pokračujúcu na str. 13 sporného znaleckého posudku č. 04/2015,
a to konkrétne poukázal na položku č. 41, kde je nesprávne zarátaná do celkovej výmery 2. NP aj
výmera balkóna, ktorá nepatrí do zastavanej plochy podlažia, t.j. balkón sa do zastavanej plochy neráta.
Vzhľadom k tomu, že znalec ustanovený súdom uviedol nesprávny koeficient vyjadrujúci vývoja cien,

ako aj koeficient vyjadrujúci územný vplyv súd na daný znalecký posudok neprihliadal a vychádzal
zo znaleckého posudku č. 1/2019. Skonštatoval, že žalobkyňa žiadala, aby súd prihliadal na znalecký
posudok č. 04/2015, len z toho dôvodu, že bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti uvedená vyššia
ako v znaleckom posudku č. 1/2019 a znalecký posudok č. 1/2019 z iného dôvodu nerozporovala.
Vzhľadom na závažné pochybenia v znaleckom posudku č. 04/2015 vychádzal súd prvej inštancie zo

súkromného znaleckého posudku predloženého žalovaným č. 1/2019, ktorý je vyhotovený v súlade s
ust.§17zákonač.382/2004z.z.oznalcoch,tlmočníkochaprekladateľochvzneníneskoršíchpredpisov,
taktiež obsahuje ust. § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov. Nakoľko súd prvej inštancie na znalecký posudok č. 04/2015 pre závažné pochybenie
znalca neprihliadal, vychádzal zo súkromného znaleckého posudku č. 1/2019, ktorý predložil žalovaný

vypracovaný znalcom Ing. Jánom Ďurišom, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu stavby rodinného domu so
súpisným číslom 581 s príslušenstvom a pozemkami na parcelách "C" KN 1372/4 a 1372/5 nachádzajúci
na ulici Raková, na liste vlastníctva č. 1006 vo výške 309 000 Eur.
8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný predložil výplatné pásky za roky 1992 až 1996 v
tom čase od zamestnávateľov v Rakúskej republike, ktorými preukazoval, že vniesol peňažné príjmy

vyššie ako je suma 99 581,75 Eur a tvrdil, že táto suma bola celá použitá na stavbu rodinného domu.
Žalobkyňa daný vnos finančných prostriedkov poprela, nakoľko nesúhlasila s tým, že by mal žalobca
pred uzavretím manželstva takú veľkú finančnú hotovosť. Konštatoval, že žalovaný danú skutočnosť
odôvodňoval jedine s výplatnými páskami s odôvodnením, že s odstupom času mu nemohla bankaBawak uviesť výpis z účtu, nakoľko archiváciu robia iba 7 rokov a vkladné knižky, kde mal hotovosť
skartoval. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný s výplatnými páskami preukázal len to, aký mal príjem
v danom období, a nepovažoval za preukázané, že mal nasporenú finančnú hotovosť vo výške 100

000 Eur, resp. 99 851,75 Eur a viac, ktoré podľa jeho tvrdenia boli použité na kúpu pozemku. Nakoľko
žalobkyňa poprela, že žalovaný mal finančné prostriedky na účte a žalovaný nepredložil žiadne iné
dôkazy mal súd prvej inštancie zato, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vnosu finančných
prostriedkov vo výške cca 100 000 Eur do majetku nadobudnutého po uzavretí manželstva.

9. Žalobkyňa počas konania tvrdila, že bola vlastníčkou dvojgarsónky, ktorú predala a finančné
prostriedky použila na stavbu rodinného domu. Žalovaný vyvrátil tvrdenie žalobkyne, že bola pred
uzavretím manželstvom vlastníčkou garsónky, nakoľko žalovaný preukázal, že garsónka bola vo
vlastníctve Hydrostavu, ktorú potom prevzala správcovská spoločnosť. Súd mal za preukázané, že
žalobkyňa bola najprv podnájomníčkou garsónky, ktorú počas manželstva odkúpili za sumu 70 000,- Sk
a následne ako manželia predali. Žalovaný predložil súdu aj list vlastníctva č. 3491 (č.l. 381 v spise), z

ktorého podľa prvoinštančného súdu vyplýva, že vlastníkom danej garsónky bola najprv spol. Hydrostav
a.s. a až následne na základe Kúpnej zmluvy V- 6952/01 z 16.10.2002 garsónku strany nadobudli počas
trvania manželstva, ktorú predali dňa 22.12.2003 (č.l. 384 v spise).Uviedol, že k danej skutočnosti
žalovaný predložil len prvú stranu kúpnej zmluvy, z ktorej je zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný vystupujúci
ako predávajúci mali v bezpodielovom spoluvlastníctve byt č. 311 v obytnom dome v Bratislave ulica

Stavbárska 34 (č.l. 232 v spise). Ďalej žalobkyňa počas konania tvrdila, že vniesla svoje finančné
prostriedky do manželstva a to sumu 200 000,- Sk ako dar od rodičov. Podľa súdu prvej inštancie
žalobkyňa svoje tvrdenie ohľadne daru od rodičov nepreukázala, nepredložila žiadnu listinu, nepodložila
svoje tvrdenia ani svedeckými výpoveďami, preto mal zato, že žalobkyňa ohľadne vnosu 200 000,- Sk
neuniesla dôkazne bremeno. Žalovaný tvrdenia žalobkyne poprel, kde uviedol, že od rodičov žalobkyne

nešlo o dar, ale o pôžičku, ktorú z jeho finančných prostriedkov vrátil rodičom žalobkyne.

10. Žalobkyňa do masy BSM zarátala aj osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia EVČ BA 670 PF
za nadobúdaciu cenu 32 000 Eur, štvorkolku (bez bližšej identifikácie) za nadobúdaciu cenu 6984 Eur,
motorku zn. SUZUKI AN 650 za nadobúdaciu cenu 8 166 Eur, Water Bird za nadobúdaciu cena 239

Eur, surf s príslušenstvom v hodnote 1 500 Eur, strešný nosič v hodnote 300 Eur. Súd prvej inštancie
skonštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že motorové vozidlo Škoda
Octavia s EVČ: BA 670PF, štvorkolka, motorka, Water Bird, taktiež strešný nosič na auto v hodnote
300 Eur boli nadobudnuté počas manželstva, z prostriedkov patriacich do BSM a preto súd motorové
vozidlo zn. Škoda Octavia, štvorkolku, motorku, Water Bird, aj strešný nosič nezahrnul do masy BSM a

nevykonal dokazovanie ohľadne zostatkovej hodnoty.

11. Považoval za preukázané, že motorové vozidlo Peugeot 307 SW, EVČ PK 021CC bolo nadobudnuté
počas manželstva od spoločnosti Matrolan, ktoré bolo zakúpené za nadobúdaciu cenu 2 225 Eur a
preto ho zaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z osvedčenia o evidencii mal za

preukázané, že žalobkyňa bola vedená ako vlastník motorového vozidla zn. Peugeot EVČ: PK 021CC.
Nepovažoval za preukázané, že žalovaný finančné prostriedky vo výške 930 Eur z predaja motorového
vozidla Ford Cortina, ako aj finančné prostriedky z predaja motocykla Simson SR50 vo výške 400
Eur vložil do výstavby rodinného domu v Limbachu. Skonštatoval, že žalovaný k svojim tvrdeniam
nepredložil žiadnu listinu a preto v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

12. Uviedol, že žalobkyňa v žalobe označila aj hnuteľné veci, ktoré sú súčasťou rodinného domu a
boli s prihliadnutím na ocenenie rodinného domu v znaleckom posudku započítané, a preto hnuteľné
veci: kuchynská linka so spotrebičmi, vodovodné batérie, vstavané skrine, dvoj umývadlo, sprchový kút,
vaňa, vodovodné batérie, dvere so zárubňami, centrálny vysávač, kotol zn. Porotherm, markíza, neboli

opätovne znalcom ohodnocované. Zo znaleckého posudku č. 01-06/2018 vypracovaného znalcom
JUDr. Ing. Jurajom Dáriusom Kubínyi vyplýva všeobecná hodnota hnuteľných veci, ktoré znalec v
znaleckom posudku ohodnotil je vo výške 1 986,44 Eur. Zo znaleckého posudku vyplýva, že veci, ktoré
boli nadobudnuté počas BSM a existovali ku dňu zániku BSM znalec s prihliadnutím na dobu užívania
ohodnotil, neohodnotil veci sada pohárov na sekt, nakoľko nebola stranami predložená a strany ju žiadali

vypustiť z masy BSM. Znalec v znaleckom posudku na predložené veci a to starý sušiak z kovových
trubiek, rozkladací bielej farby, používaný, starý uviedol, že sú bez hodnoty, ako aj 8 kusov podušiek na
stoličky. Dané veci prikázal súd prvej inštancie žalovanému, nakoľko aj keď sú bez hodnoty, veci ku dňu
zániku manželstva existovali, len sú s prihliadnutím času opotrebované a v nulovej hodnote.13. V znaleckom posudku č. 4/2018 znalec Ing. Branislav Daráš stanovil všeobecnú hodnotu
elektronických zariadení, ktoré ohodnotil s prihliadnutím na zoznam predložený súdom, kde stanovil

hodnotu vo výške 1 598 Eur. Znalec v znaleckom posudku neohodnotil HP skanjet 367, vysávač YES,
motorovú kosačku - benzínová MTD53SPK, vysokotlakový čistič Kärcher, nakoľko veci stranami neboli
znalcovi predložené a preto súd prvej inštancie vyhodnotil, že dané veci ku dňu právoplatného rozvodu
neexistovali.

14. Súd prvej inštancie ustálil, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva patrí:

A) Nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 1006 vedenom Okresným úradom Pezinok,
katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v katastrálnom území okres Pezinok, obec Limbach,
katastrálne územie Limbach parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 1372/4
o výmere 754 m2, druh pozemku Vinice, parcelné číslom 1372/5 o výmere 223 m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné číslo 581, parcelné číslo 1372/5 rodinný dom v celosti,
v celkovej hodnote 309 000 Eur,
B) Hnuteľné veci - bytové zariadenie v hodnote 1 986,44 Eur,
C) Elektronické zariadenie v hodnote 1 598 Eur,
D) Osobné motorové vozidlo Peugeot 307 SW, EČV: PK 021 CC v hodnote 2 225 Eur,

Spolu majetok nadobudnutý počas BSM je v hodnote 314 809,44 Eur.
Aktíva BSM tak predstavujú sumu 314 809,44 Eur, z ktorej hodnoty by v zmysle zásady parity podielov
mala každá strana mať prospech v hodnote polovice, teda sumu 157 404,72 Eur.
Pasíva BSM neboli zistené.

15. Pri vyporiadaní BSM žalobkyne a žalovaného vychádzal súd prvej inštancie podľa zásad
ustanovených v § 150 OZ tak, že podiely oboch manželov sú rovnaké. V konaní nemal za preukázané
skutočnosti, že by sa jeden z manželov menej pričinil o nadobudnutie vecí patriacich do BSM a nezistil
žiaden dôvod, aby určil podiely iným pomerom. Žalobkyňa žiadala, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov tak, že by jej prisúdil 2/3 z nehnuteľností, s odôvodnením na spôsobenú

ujmu na zdraví a taktiež, aby si mohla kúpiť slušné bývanie pre seba a deti. Z vykonaného dokazovania
a z predložených listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že disparita majetku v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v danom prípade nie je dôvodná. Žalobkyňa sa starala
o domácnosť a výchovu deti, žalovaný o získanie finančných prostriedkov. To, že žalovaný si počas
manželstva našiel inú známosť nie je podľa prvoinštančného súdu dôvod, aby súd prihliadol na disparitu

podielov.

16. Žalobkyni súd prvej inštancie do výlučného vlastníctva prikázal hnuteľné veci -stolnotenisový stôl
v hodnote 52,66 Eur, elektronické zariadenie: Televízor zn. Samsung (Plasma) - TVP Samsung
PS42A456P2DXXH v hodnote 360 Eur, Televízor Samsung (Slim) -TVP CW29Z206TBXXEC v hodnote

130 Eur, Hifi Stereo a DVD rekordér Panasonic - domáce kino Panasonic SA-HT845 v hodnote 242
Eur, ktoré žiadala v zmysle žaloby na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spolu v
hodnote 784,66 Eur, kde polovicu 392,33 Eur by mala vyplatiť žalovanému. Žalovanému do výlučného
vlastníctva prikázal nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 1006 vedenom Okresným
úradom Pezinok, katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Limbach, okres

Pezinok, obec Limbach, katastrálne územie Limbach parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape parcelné číslo 1372/4 o výmere 754 m2, druh pozemku Vinice, parcelné číslom 1372/5 o výmere
223 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné číslo 581, parcelné číslo 1372/5
rodinnýdomvcelosti,vcelkovejhodnote309000Eur,hnuteľnévecivhodnote1933,78Eur,elektronické
zariadenie v hodnote 866 Eur, osobné motorové vozidlo Peugeot 307 SW, EČV: PK 021 CC v hodnote

2 225 Eur, ktoré si žalovaný zobral dňa 28.05.2013 bez vedomia žalobkyne.

17.Skonštatoval,žežalovanýtvrdil,žepredvstupomdomanželstvavložildovýstavbyrodinnéhodomuv
Limbachu finančné prostriedky v hodnote 197 655 Eur pozostávajúce z finančnej hotovosti 100 000 Eur,
predstavujúce úspory z čistého príjmu. Tieto finančné prostriedky podľa súdu prvej inštancie žalovaný

nepreukázal, že vložil do kúpy pozemku a stavby rodinného domu v Limbachu. Mal za to, že žalovaný
výplatnými páskami preukázal len to, koľko bol v danom čase jeho čistý príjem ale nepreukázal, že
disponoval pred vstupom do manželstva s takouto finančnou hotovosťou, preto na vnos v hodnote
100 000 Eur neprihliadal. Neprihliadal ani na vnos za motorové vozidlo zn. Nissan 2.0D LX vo výške2 000 Eur, kde podľa tvrdenia žalovaného malo byť motorové vozidlo v jeho osobnom vlastníctve pred
vstupom do manželstva, nakoľko žalobkyňa predložila Kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou ako
predávajúcou a kupujúcim Jozefom Bedlekom, za kúpnu cenu 2 000 Eur uzavretú dňa 30.10.2006. Preto

nemal za preukázané, že dané motorové vozidlo patrilo žalovanému a finančné prostriedky vložil ako
vnos do stavby rodinného domu. Žalovaný taktiež nepreukázal podľa prvoinštančného súdu, že bol pred
vstupom do manželstva vlastníkom motorového vozidla Ford Cortina, ktorý podľa jeho tvrdenia kúpil v
roku 1987 a predal za sumu 930 Eur, ako aj motorky Simson SR50, ktorá bola kúpená v roku 1988 a
predaná za sumu 400 Eur a dané finančné prostriedky vniesol do stavby rodinného domu v Limbachu.

Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 15.03.2003 mal súd prvej inštancie za preukázané, že
žalovaný vystupujúci ako predávajúci predával byt na Boskovičovej ulici č. 6 za kúpnu cenu 1 995 000
Sk a 230 000,- Sk spolu 2 225 000,- Sk (73 856,47 Eur) (č.l. 406-408). Mal za preukázané, že žalovaný
za predaj bytu na Boskovičovej ulici obdržal sumu 73 856,47 Eur (nie 75 000 Eur). Skonštatoval, že
žalovaný preukázal, že pred vstupom manželstva bol nájomcom družstevnej garsónky na Legerskej
ulici v Bratislave, kde za prevod členských práv a povinností obdržal sumu 17 000 Eur. Súdom ustálená

hodnota náhradovej pohľadávky žalovaného voči mase BSM predstavovala podľa súdu prvej inštancie
hodnotu93181,47Eur,ktorápozostáva zosumu73856,47 EurzapredajdvojizbovéhobytuvBratislave
na Boskovičovej ul. č. 6, garsónky na Legerského ul. v Bratislave v hodnote 17 000 Eur, 2 325 Eur
za predaj motorového vozidla zn. Mercedes Benz 207 D, kde náhradová pohľadávka žalovaného voči
žalobkyni predstavovala polovicu zo sumy 93 181,47 Eur, čo predstavuje sumu 46 590,74 Eur. Pri

výpočte peňažnej refundácie pre účely vyporiadania vychádzal z toho, že žalobkyňa je povinná vyplatiť
žalovanému jeho podiel vo výške 392,33 Eur, ktoré súd prikázal do jej vlastníctva, zároveň je žalovaný
povinný vyplatiť žalobkyni 157 404,72 Eur (157 404,72 - 392,33 = 157 012,39 Eur). Prihliadal aj na
polovicu vnosu žalovaného do majetku v sume 46 590,74 Eur. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
na úplné finančné vyrovnanie titulom vyporiadania BSM sumu 110 421,65 Eur. Lehotu na plnenie určil

dlhšiu ako 3 dni z dôvodu výšky sumy, ktorú žalovaný musí zaplatiť žalobkyni, nakoľko sa nejedná o
bežnú sumu, preto mu poskytol dostatočnú lehotu na to, aby si tieto finančné prostriedky bol schopný
zabezpečiť.

18. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 257 CSP. Uviedol, že podľa

§ 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Konštatoval, že účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami

uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Dospelkzáveru,žedôvodyhodnéosobitnéhozreteľaprenepriznanie
trov tu sú. Vychádzal z povahy veci, z okolností, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby, z postoja

strán v priebehu konania a hodnotil ich význam pre uplatnenie výnimky pre nepriznanie náhrady trov
konania strane, ktorá má na ich náhradu nárok, za účelom spravodlivého riešenia vzťahu medzi stranami
sporu. Skonštatoval, že Ústavný súd SR v uznesení IV. ÚS 248/08-10 zo dňa 28.8.2008 vyjadril v
inej obdobnej veci o vyporiadanie BSM tak, že považuje za ústavne akceptovateľné, aby vzhľadom na
celkové okolnosti daného prípadu a usporiadanie vzťahov medzi stranami hradil každý účastník vlastné

trovy sám.

19. V súvislosti s trovami štátu skonštatoval, že v rámci konania vznikli trovy Slovenskej republike
za znalecké dokazovanie (časť znalečného, ktoré nie je/nebolo pokryté preddavkami). Uviedol, že
vzhľadom na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania má štát nárok na ich náhradu voči žalobkyni

aj žalovanému.

20. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolanie žalobkyňa aj žalovaný. Žalobkyňa podala
odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP
a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.21. Žalobkyňa nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti o zaplatení titulom vyporiadania
podielov s tým, že žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni sumu vo výške 110.421,65 Eur. Namietala,
že uvedená suma je nielen z hľadiska znaleckého posudku, ktorým bol dom ohodnotený na sumu

364.000,- Eur, ale aj potrieb dcéry Michaely a syna Filipa, z hľadiska ich ďalšieho bývania a štúdia na
vysokých školách, neprimerane nízka. Navrhla, aby odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
z titulu vyporiadania podielov sumu vo výške 250.000,- Eur. Zároveň uviedla, že žiadne iné výhrady voči
rozsudku nemá.

22. Žalovaný nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie v bodoch 24. a 25. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 25. odôvodnenia napadnutého
rozsudku považuje za nesprávny. Konštatoval, že žalobkyňa počas celého konania uvádzala účelové
a zavádzajúce tvrdenia spočívajúce okrem ďalšieho aj vtom, že žalovaný nemal finančné prostriedky
v takej výške, avšak žiadnym spôsobom nevedela vysvetliť a preukázať, akým spôsobom bola
nehnuteľnosť patriaca do BSM financovaná. Dôvodil, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 25.03.2015

uviedla, že do manželstva priniesla väčší obnos peňazí, ktorý nemá potrebu vyčíslovať a ktorý mal
pozostávať z výťažku z predaja dvojgarsónky, ktorej bola vlastníckou ako aj z jej osobných úspor,
avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto skutkové tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na
pravde a boli vyslovene účelové s úmyslom získať majetkový prospech. Skonštatoval, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa neprispela na kúpu pozemku a následného financovania výstavby

rodinného domu patriaceho do BSM žiadnou finančnou čiastkou, práve naopak na súdnom pojednávaní
konanom dňa 25.03.2015 žalobkyňa uviedla, že výstavba rodinného domu patriaceho do BSM bola
financovaná z úspor žalovaného, čo žalovaný v konaní riadne preukázal predložením výplatných pások
zaobdobierokov1992-1996,zčohopodľažalovaného vyplýva,žetaktonasporenéfinančnéprostriedky
žalovaného vo výške 99.581,75 Eur boli použité na kúpu a následne financovanie výstavby rodinného

domu patriaceho do BSM. Poukázal aj na skutočnosť, že nehnuteľnosti patriace do BSM nikdy neboli
zaťažené záložným právom v prospech tretej osoby, nikdy stranám sporu nebola poskytnutá pôžička
či dar na kúpu a následne financovanie výstavby nehnuteľností patriacich do BSM, pričom žalobkyňa
sama uviedla, že bola 6 (šesť) rokov na materskej dovolenke a následne pracovala v školstve ako
učiteľka, pričom je všeobecne známa skutočnosť, že učitelia majú nízky príjem. Žalovaný má za to,

že ak žalobkyňa rozumným spôsobom nevie čo i len vysvetliť, akým spôsobom a z akých finančných
prostriedkov boli nehnuteľnosti patriace do BSM financované a všetky jej tvrdenia sa v rámci súdneho
konania preukázali ako zavádzajúce a stranám sporu nebola poskytnutá pôžička, dar ba dokonca ani
úver a žalovaný riadne preukázal, že disponoval sumou vo výške 99.581,75 Eur, tak je evidentné, že
túto sumu vo výške 99.581,75 Eur vložil zo svojho výlučného majetku na majetok patriaci do BSM.

Skonštatoval, že z dikcie druhej vety ustanovenia § 150 OZ vyplýva, že každý z manželov je oprávnený
požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločných majetok. Má za to, že v predmetnej
veci v súlade s ustanovením § 150 OZ riadne preukázal vnos žalovaného zo svojho výlučného majetku
na spoločný majetok vo výške 99.581,75 Eur.

23. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne aj o nároku na náhradu trov konania nakoľko
žalobkyňa podľa výroku napadnutého rozsudku nebola úspešná vo väčšine sporu. Podľa žalovaného
v súdnom konaní o vyporiadanie BSM patrí náhrada trov konania strane sporu a to podľa procesného
úspechu, pričom sa posudzuje podľa toho, či bolo žalobe ako takej vyhovené, ale zároveň aj podľa toho,
akým spôsobom bol majetok bývalých manželov vyporiadaný a to zohľadňujúc tzv. princíp legitímnych

očakávaní. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že to bol výlučne
žalovaný, ktorý sa významnou mierou pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, ako i o
vytváranie úspor. Konštatoval, že pri rozhodovaní o nákladoch súdneho konania o vyporiadanie BSM
je potrebné prihliadať k výške požadovaného a skutočne priznaného podielu, k spôsobu, akým strany
sporu navrhli BSM vyporiadať a ako túto otázku posúdil súd a zároveň zohľadniť výsledok sporu medzi

stranami sporu o to, ktoré majetkové položky do BSM prináležia a ktoré nie. Uviedol, že je potrebné
brať do úvahy, že toto súdne konanie bolo začaté na návrh žalobkyne, pričom žalovaný počas celého
súdneho konania dával do pozornosti, že už od počiatku mal záujem na spravodlivom vysporiadaní
BSM, v dôsledku čoho žalobkyni predniesol množstvo návrhov na vysporiadanie BSM, pričom z postoja
žalobkyne ako aj vykonaného dokazovania v danej právnej veci vyplynulo, že so žalobkyňou nie

je možné sa žiadnym spôsobom dohodnúť. Žalobkyňa neprejavila vôľu na mimosúdnom vyriešení
veci, nereflektovala na žiadny návrh žalovaného, ba práve naopak, v konaní neustále zavádzala súd
uvádzaním nepravdivých a účelových tvrdení. Namietal, že súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal
tým, že výlučne obštrukčné správanie žalobkyne, ako aj nevôľa žalobkyne dohodnúť sa, zapríčinila, žedĺžka súdneho konania bola neprimerane dlhá, keď žalobkyňa nebola ochotná sa dohodnúť dokonca ani
na hodnote hnuteľných vecí, ktorých hodnota v pomere k celkovej mase BSM je de facto zanedbateľná,
ako aj z dôvodu, že žalobkyňa neustále zotrvávala na hodnote hnuteľných vecí v sume rovnajúcej

sa obstarávacej cene jednotlivých hnuteľných vecí, v dôsledku čoho bol súd prvej inštancie nútený
nariadiť znalecké dokazovanie, čo malo za následok nielen predĺženie súdneho konania, ale primárne
jeho nehospodárnosť. Dôvodil, že súd prvej inštancie nezohľadnil ani dôležitú skutočnosť, a to, že
rodinný dom spolu so zariadením ako aj vybavením rodinného domu od roku 2011 užíva v celom
rozsahu žalobkyňa spolu s deťmi a zariadenie ako aj vybavenie rodinného domu, ktoré sa nachádza v

rodinnomdomesaopotrebovávaaspoukazomnasprávaniežalobkyne,ktorévyplynuloajzvykonaného
dokazovania je s vysokou mierou pravdepodobné, že tieto veci úmyselne znehodnocuje. Žalovaný od
roku 2011 rodinný dom a hnuteľné veci (zariadenie a vybavenie rodinného domu) neužíva a teda ani
neopotrebováva. Má za to, že v konaní preukázal významnú a mimoriadnu mieru, ktorou sa zaslúžil o
získanie spoločného majetku (ako aj udržanie a zveľadenie majetku patriaceho do BSM) a preukázal
aj jeho vnos do spoločného majetku. Skonštatoval, že s poukazom na princíp zásluhovosti judikatúra

vychádza z tézy, podľa ktorej odklon od princípu parity podielov na majetku je namieste len za situácie,
keď zvýšené úsilie jedného z manželov zabezpečilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty,
čo je v danej právnej veci namieste, nakoľko hodnota nehnuteľností patriacich do BSM ku dňu zániku
BSM predstavuje sumu vo výške 309.000,- Eur. Vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov konania podľa
ustanovenia § 257 CSP má žalovaný za to, že súd by mal podľa tohto ustanovenia rozhodovať

iba vo výnimočných prípadoch. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 49.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, nakoľko žalobkyňa sa výslovne nechcela dohodnúť, žalobkyni
daný stav výslovne vyhovuje, vo vzťahu k vyporiadaniu BSM mala nielen pred začatím súdneho konania,
ale aj za trvania konania neprimerané výrazne nadhodnotené požiadavky (požadovala neoprávnene 2/3
z hodnoty BSM), v konaní neustále a opakovane uvádzala nepravdivé skutočnosti, kedy bol žalovaný

neustále nútený v rámci dokazovania sa brániť a preukazovať nepravdivosť tvrdení žalobkyne. Navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

24. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrvala na zhodnej argumentácii ako v podanom
odvolaní a navrhla odvolanie žalovaného zamietnuť.

25. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

26. Odvolací súd, ktorý nebol viazaný rozsahom odvolaní (§ 379 písm. c) CSP) a bol viazaný dôvodmi
odvolaní (§ 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a dospel k záveru, že odvolania sporových strán nie sú dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3
CSP verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením ako vecne správny potvrdil.

27. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

28. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

29. V podaných odvolaniach si sporové strany zhodne uplatnili odvolací dôvod spočívajúci v tom, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365

ods. 1 písm. f/ CSP) a žalovaný napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie aj odvolacím dôvodom podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci

30.Kuplatnenémuodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.f)CSP,t.j.žesúdprvejinštanciedospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam možno uviesť, že citovaný odvolací
dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazovnie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo
opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas

konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.

V prejednávanej veci však pri viazanosti dôvodmi odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že takto
uplatnený odvolací dôvod v konaní naplnený nebol. Ani z obsahu odvolaní totiž nemožno vyvodiť záver,
že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín a ostatných vykonaných
dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, že by pri svojom rozhodnutí opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor.

31. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci odvolací súd
považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

32. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP a prihliadajúc na obsah
súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe

súdu prvej inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s
dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ako bývalých manželov spôsobom uvedeným v bode 1
odôvodnenia tohto rozhodnutia, v zmysle zásady parity (rovnosti) podielov a ostatných zásad uvedených
v ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie

z hľadiska stranami sporu určeného predmetu vyporiadania ich bezpodielovového spoluvlastníctva a
potreby jeho vyporiadania, jeho výsledky aj náležite zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne
právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj
podrobne a náležite odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal
so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci

a rozhodnutie podstatné. Dostatočne sa zaoberal tiež relevantnými argumentmi sporových strán,
podrobne vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky
svoje závery aj riadne a presvedčivo zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v

hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd
prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné, a jeho argumenty podporujú v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia uvedený spôsob
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy

zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís
dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a tiež spravodlivé. S odôvodnením
rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho
správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať,
v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam .

33. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.Podľa ust. § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení

miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

34. Ust. § 150 Občianskeho zákonníka svojou široku formuláciou i exemplifikatívnym výpočtom zásad, z
ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súdom umožňuje,
aby majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie v súlade s
dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití §
143 Občianskeho zákonníka. Z ust. § 150 Občianskeho zákonníka vyplývajú pre vykonanie vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva tieto zásady:
a) Podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré
umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o

rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.). Kritérium miery pričinenia
o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba
hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace
do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v tomto prípade však platí, že každú výnimku treba vykladať

reštriktívne.
b) Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného
majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov
vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. Uvedené však neznamená, že pri vyporiadavaní
dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového

spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú
iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti
tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný)
majetok. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa
prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr. v dôsledku jej spoločného užívania) pri zániku

bezpodielového spoluvlastníctva. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku
manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu
sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich
spoločných prostriedkov.
c) Pri vyporiadní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí. Právna úprava však na rozdiel od vecí, ktoré

slúžia osobným potrebám len jedného z manželov, neustanovuje, že predmety, ktoré slúžia osobným
potrebám maloletých detí, sú ich vlastníctvom. Tak to je len v prípade, keď deti alebo niektoré z nich
nadobudli niektoré veci darovaním, na základe dedenia a pod. Prihliadnutie na potreby maloletých detí
sa prejaví v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného
majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti boli alebo neboli zverené do

ďalšej výchovy.
d) Pri vyporiadaní sa prihliadne tiež na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod..
Privyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvabymalibyťmedzistranysporurozdelenévecivpomere
zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom

prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby - ak je ich hodnota vyššia,
než jeho podiel na spoločnom majetku - mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému
manželovi v peniazoch.

35. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008,

sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi sporových strán, ktoré boli
pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné. Z odvolaní sporových strán je zrejmé, že
v časti vyporiadania BSM nesúhlasia iba so sumou, k zaplateniu ktorej zaviazal súd prvej inštancie
žalovaného titulom vyrovnania majetkového podielu žalobkyne vo výške 110.421,65 Eur. Žalobkyňapovažujeuvedenúsumuzhľadiskaznaleckéhoposudku,ktorýmboldomohodnotenýnasumu364.000,-
Eur za neprimerane nízku. Z odvolania žalovaného je zrejmé, že považuje za nesprávny záver súdu
prvej inštancie v tom, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vnosu finančných prostriedkov zo

svojho výlučného majetku na spoločný majetok vo výške 99.581,75 Eur.

36. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k jednoznačnému
záveru, že všetky uvádzané odvolacie námietky a argumenty sporových strán sú nedôvodné a právne
bezvýznamné, a to z nasledujúcich dôvodov. Pokiaľ žalobkyňa namieta výšku vyrovnania majetkového

podielu s poukázaním na znalecký posudok, ktorým bol dom ohodnotený na sumu 364.000,- Eur je
potrebné uviesť, že uvedená všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená v znaleckom posudku
č. 04/2015, na ktorý súd prvej inštancie pre závažné pochybenie znalca neprihliadal a preto vychádzal
zo súkromného znaleckého posudku č. 1/2019, ktorý predložil žalovaný vypracovaný znalcom Ing.
Jánom Ďurišom, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu stavby rodinného domu so súpisným číslom 581
s príslušenstvom a pozemkami na parcelách "C" KN 1372/4 a 1372/5 nachádzajúci na ulici Raková,

na liste vlastníctva č. 1006 vo výške 309 000 Eur. V bode 23. napádaného rozsudku sa súd prvej
inštancie podrobne vysporiadal s otázkou z akého dôvodu neprihliadol na znalecký posudok č. 04/2015
vypracovaný súdom ustanoveným znalcom s ktorou argumentáciou sa odvolací súd plne stotožňuje.
Žalobkyňa neponúkla v odvolaní alternatívnu skutkovú ani právnu argumentáciu, zotrváva len na
argumentácii uvádzanej už v prvoinštančnom konaní, s ktorou sa súd prvej inštancie riadne a dôsledne

vysporiadal, a na ktorú odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje podľa § 387 ods. 2 CSP.

37. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného, a ním tvrdené skutočnosti , že vniesol peňažné
príjmy vyššie ako je suma 99 581,75 Eur, ktorá suma bola celá použitá na stavbu rodinného
domu toto svoje tvrdenie okrem predložených výplatných pások nepodložil žiadnymi relevantnými

dôkazmi. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020
uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020,
je civilné sporové konanie ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady

potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,

ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že sumu vo výške 99 581,75 Eur vložil
zo svojho výlučného majetku na majetok patriaci do BSM uvedená argumentácia nepostačujúca bez
predloženia relevantných dôkazov, ktorými by bola preukázaná ním tvrdená skutočnosť. Je pravdou,
že predloženými výplatnými páskami preukazoval, že za obdobie rokov 1992-1996 mal uvedený príjem
od zamestnávateľov v Rakúskej republike. Predložené výplatné pásky preukazujú žalobcov zárobok v

danom období avšak nepreukazujú existenciu vnosu z výlučného majetku žalovaného do spoločného
majetku v BSM. Preukázanie skutočnosti, že žalovaný zarobil za obdobie rokov 1992 -1996 sumu vo
výške 99 581,75 Eur nepreukazuje ich následné vynaloženie ako jeho výlučného majetku na majetok
patriaci do BSM. Odvolací súd jeho odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a stotožňuje sa so
závermi prvoinštančného súdu.

38. Žalovaný napadol odvolaním aj výrok o trovách konania so zdôvodnením, že pri rozhodovaní o
nákladoch súdneho konania o vyporiadanie BSM je potrebné prihliadať k výške požadovaného a
skutočne priznaného podielu, k spôsobu, akým strany sporu navrhli BSM vyporiadať a ako túto otázku
posúdil súd a zároveň zohľadniť výsledok sporu medzi stranami sporu o to, ktoré majetkové položky

do BSM prináležia a ktoré nie. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo
strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Treba uviesť, že pokiaľ ide o náhradu trov konania pri
vyporiadaní BSM Civilný sporový poriadok žiadne výslovné pravidlo, ktoré by konanie vynímalo z
pôsobnosti § 255 CSP neobsahuje. Všeobecne sa pritom uznáva, že výnimky z pravidla je nutné
vykladať skôr reštriktívne než extenzívne. Pre úvahu súdu o náhrade trov konania má význam okolnosť,

že súd v týchto sporoch nie je viazaný návrhom na vyporiadanie a že teda môže veci, ktoré procesné
strany navrhli zahrnúť do masy BSM vyporiadať i inak. Je potrebné uviesť, že nie je rozhodujúce,
ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku BSM podal žalobu vo veci na súd a zaujal tak
procesné postavenie žalobcu oproti žalovanému. Rozhodujúcou je skutočnosť, že sa ako spoluvlastnícina vyporiadaní BSM nedokázali dohodnúť, a preto jeden z nich využil v zákonom určenej lehote (§ 149
ods.4OZ)právopožiadaťorozhodnutiesúd.Odvolacísúdmázato,ževkonaniachovyporiadanieBSM
by sa mal aplikovať princíp procesného úspechu v otázke rozhodovania súdu o náhrade trov konania.

Uvedené potom vedie k tomu, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania keď žiadnej
zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal, keď úspech každej zo strán bol len pomerným,
zachovávajúc pritom klasický spôsob vyporiadania BSM v pomere 1/2 - 1/2. S rozhodnutím súdu prvej
inštancie v časti trov konania sa odvolací súd stotožňuje nakoľko žiadna zo strán nemala plný úspech
pretosprávnesúdprvejinštancie žiadnejzostránnároknanáhradutrovkonanianepriznal.Zuvedených

dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vo výroku vecne správne.

39. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu (aj v závislých výrokoch o trovách štátu a o náhrade trov konania) podľa ust. § 387 ods. 1 a
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v
spojení § 396 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom na predmet sporu, ktorým je vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovanaosobitnéprocesnépostaveniestrán(iudiciumduplex),stranámnepriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).