Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Dušan Kucbel

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 16Csp/157/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623205141
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kucbel

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6623205141.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 1 184,30
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 148,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1 036,50 Eur od 26.11.2021 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 % v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom sporu bol pôvodne nárok žalobcu na zaplatenie 1184,30 Eur s príslušenstvom zo
zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,

pobočka zahraničnej banky ako veriteľ (ďalej aj „banka“) so žalovanou ako dlžníčkou na poskytnutie
úverového rámca v sume 1 200 Eur. Z dôvodu neplnenia splátok zo strany žalovanej banka zosplatnila
úver a následne ho postúpila na žalobcu.
Žalovaná bola v spore pasívna, vo veci sa nevyjadrila.

2. Súd považoval v konaní podľa § 151 ods. 1 CSP za nesporné, že žalovaná, ako dlžník, uzatvorila
s bankou, ako veriteľom, zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa

05.06.2021,predmetomktorejboloposkytnutieúverovéhorámcavsume1200Eursmesačnousplátkou
k 10. dňu v mesiaci v sume 5 % z výšky čerpaného úverového rámca s úrokom 27 % ročne, celkovou
čiastkou k zaplateniu 1382,64 Eur a poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 5,29 %.
Žalovaná čerpala úver v sume 1036,50 Eur. V čl. 7. 1 písm. a) bolo dohodnuté, že ak sa žalovaná dostala
do omeškania so splácaním úveru, je banka oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Nebolo
sporné,žebankavyzvalažalovanúvýzvounazaplateniedlžnýchsplátoklistomzodňa01.10.2021,ktorá
bola žalovanej doručená. Keďže žalovaná dlžné splátky nezaplatila, listom dňa 25.11.2021 vyhlásila

banka predčasnú splatnosť úveru a vyzvala žalovanú na úhradu celého dlhu, pričom sa zásielka
dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Banka uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok
zo dňa 21.06.2023 a oznámila to žalovanej. Nebolo sporné, že žalovaná nevykonala žiadnu úhradu
predpísaných mesačných splátok.3. Súd mal za preukázané, že žalobca platne v súlade s 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení §
92 ods. 8 zákona o bankách nadobudol pohľadávku voči žalovanej od banky. Žalovaná bola v omeškaní

viac ako 90 dní a bola výzvou zo dňa 25.11.2021 vyzvaná bankou na úhradu dlhu. Z toho dôvodu bol
žalobca aktívne vecne legitimovaný v spore.

4. Žalobca ešte pred doručením žaloby žalovanej zobral späť nárok na zaplatenie plynúceho úroku
z úveru vo výške 27 % ročne zo sumy 1036,50 Eur od 25.11.2021 do zaplatenia ako aj nákladov

spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 20 Eur. Súd z dôvodu, že k čiastočnému späťvzatiu došlo
pred doručením žaloby žalovanej, osobitne o zastavení konania podľa § 145 ods. 3 CSP nerozhodoval.

5. Súd subsumoval uplatnený nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod spotrebiteľský právny
vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané, že žalovaná ako dlžník
uzatvorila s bankou ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z. z., ktorou poskytla žalovanej úver v súlade s § 497 Obchodného zákonníka a žalovaná bola povinná
poskytnutý úver vrátiť spolu s úrokom. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj uzavretie poistenia schopnosti
splácať úver podľa čl. 6 zmluvy s poplatkom za poistenie 5,29 % v súlade s § 796 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver v dohodnutých mesačných splátkach,
keďže nezaplatila ani jednu splátku podľa § 497 Obchodného zákonníka. Preto banke vzniklo právo

požadovať zaplatenie dlžných splátok spolu s úrokom z úveru. Keďže po predchádzajúcej výzve banky
na zaplatenie dlžných splátok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia
zmluvy) žalovaná v dodatočnej lehote nezaplatila dlžné splátky, banka v súlade so zmluvou a § 53 ods. 9
vspojenís§565Občianskehozákonníka(účinnéhovčaseuzavretiazmluvy)predčasnezosplatnilaúver
a následne ho platne postúpila na žalobcu. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 5Cdo 42/2020 zo dňa 16.06.2020, uverejneného pod R č. 5/2021 patrí veriteľovi pri predčasnom
zosplatnení úveru nárok na úhradu jeho pohľadávky v rozsahu, v akom by bol dlžník povinný plniť
svoj dlh podľa zmluvy. To podľa súdu predstavuje celkové náklady podľa zmluvy v sume 1382,64 Eur.
Keďže žalovaná neurobila žiadne úhrady a žalobca žiadal o zaplatenie sumy nižšej, súd žalobe v časti
nároku na zaplatenie istiny a zmluvných úrokov vyhovel. Naopak, súd nepriznal žalobcovi nárok na

zaplatenie poistenia schopnosti splácať úver v sume 15,85 Eur, nakoľko napriek predchádzajúcej výzve
súdu žalobca nedoplnil konkrétne skutkové tvrdenia podľa § 132 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 CSP,
akým spôsobom došlo k výpočtu tejto položky, resp. ako k jej uplatnenej výške dospel. Pre splnenie
tejto procesnej povinnosti nemožno považovať za dostatočné, ak žalobca v spore uvedie, že náklady
poistenia boli vypočítané v súlade so zmluvou. Súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú nečinnosť

žalobcu a vyhľadávať za neho rozhodujúce skutočnosti z označených dôkazov podľa § 132 ods. 2 CSP.
Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

6. Súd k argumentácii žalovaného dopĺňa, že aplikácia § 565 Občianskeho zákonníka sa uplatní aj na
prípady revolvingového úveru. Je pravdou, že revolvingovým úverom banka poskytuje klientovi úverový

rámec, ktorý môže čerpať spravidla na základe vydanej kreditnej karty. Nie je povinnosťou klienta
čerpať celý úverový rámec, avšak je jeho povinnosť v stanovenej lehote (zúčtovací deň) vyčerpanú
časť úverového rámca vrátiť. Ak tak klient urobí, je oprávnený znova čerpať úver, prípadne môže
čerpať úver za ďalšie obdobie do výšky zostatku úverového rámca. Je však potrebné si uvedomiť,
že ak klient banke v zúčtovací deň nevráti vyčerpanú časť úveru za konkrétne zúčtovacie obdobie, je

povinný banke zaplatiť aspoň tzv. minimálnu splátku. Zároveň, ak klient banke v zúčtovací deň nevráti
vyčerpanú časť úverového rámca za zúčtovacie obdobie, je povinný platiť príslušný úrok zahrnutý v tzv.
minimálnej splátke. Tu je podľa názoru exaktne vyjadrené, že hoci ide o trvanie zmluvy na dobu neurčitú,
dochádza v rámci nej k opakovanému poskytovaniu úveru do výšky schváleného úverového rámca vždy
s minimálnou splátkou. To má za následok, že ide o splátkový úver, na ktorý sa vzťahuje podľa názoru

súdu § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (účinného do 31.10.2024).

7. Žalovaná sa v súvislosti s plnením pohľadávky žalobcu dostala do omeškania. Žalobcovi ako veriteľovi
vzniklo právo v súvislosti s omeškaním žalovanej podľa § 517 Občianskeho zákonníka a nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. požadovať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne až do zaplatenia priznanej

pohľadávky žalobcu odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. 26.11.2021.
Keďže žalobca požadoval úrok z omeškania až po konečnej splatnosti úveru z celej sumy, teda menej,
súd tomuto nároku vyhovel.8.Zdôvodupasivityžalovanéhovsporesúdnezistilinédôvody,prektorénebolomožnéžalobevyhovieť.

9. Žalobca v spore bol úspešný v rozsahu 97 % oproti úspechu žalovanej v rozsahu 3 % z pôvodne

žalovanej sumy, ktorá bola predmetom sporu. Súd preto podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol o trovách
konania rozdelením pomeru úspechu strán sporu vo veci (97 % – 3 %) a priznal žalobcovi voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %. Trovy žalobcu je žalovaná povinná zaplatiť v lehote 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
trojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.