Uznesenie – Neodkladné opatrenia ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 20, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPs/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203982
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224203982.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v konaní o prípustnosti prevzatia umiestneného: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, C., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava,
so sídlom Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Ružinov, Psychiatrická klinika SZU a UNB,
Ružinovská 6, Bratislava, o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa

16. decembra 2024, č. k. 69Pu/19/2024-14, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie rozhodol, že prevzatie umiestneného A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, C., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica
Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Ružinov, Psychiatrická klinika SZU
a UNB, Ružinovská 6, Bratislava, bolo prípustné.

2. Rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 253 ods. 1, § 254 ods. 2, § 255 ods. 1,
§ 260 ods. 1 až 3, § 261 a § 262 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len CMP), §

6 ods. 4 až 10, § 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vecne tým, že vykonaným dokazovaním dospel k
záveru, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia prišlo zo zákonných dôvodov. Súd
dôvodil, že na základe oznámenia označeného zdravotníckeho zariadenia začal súd dňa 16.12.2024 z
úradnej povinnosti konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení po zistení, že
dňa 14.12.2024 bol v zariadení hospitalizovaný pre potrebu ústavnej psychiatrickej liečby A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bez jeho súhlasu. Podľa oznámenia zdravotníckeho zariadenia bol pacient s diagnózou
paranoidná schizofrénia privezený RZP za doprovodu polície, po tom ako bol pol roka nezvestný.
Posledné dva dni býva u seba v byte, je vychudnutý, zanedbaný, údajne si mal hľadať zamestnanie v
Brne a v Rakúsku. Predpísanú medikáciu posledný polrok neužíva. Podľa matky je dezorganizovaný v
správaní, nevie sám fungovať.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom ošetrujúceho lekára, výsluchom umiestneného a
oboznámením sa s jeho zdravotnou dokumentáciou a zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že
umiestnený je dlhodobo psychiatricky liečený od roku 2008 na paranoidnú schizofréniu, pričom podľa
zistení asi jeden rok neužíva lieky. Boli u neho prítomné poruchy správania v zmysle túlania sa, bolo
na neho vyhlásené pátranie, nebol nikde zastihnuteľný. Aktuálny stav je u pacienta taký, že je u neho
pozorované sociálne utiahnutie, prítomné sú v myslení paranoidné obsahy a jeho psychický stav si

vyžaduje liečbu v zdravotnom ústave, keďže pacient dlhšie neužíval lieky. Menovaný však od začiatku
nesúhlasí s hospitalizáciou a liečbou.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že z dokazovania vyplynulo, že v danom prípade boli splnené
podmienky na prevzatie A. B. do zdravotníckeho zariadenia bez jeho informovaného súhlasu, keďže

vzhľadom na jeho zhoršený zdravotný stav bola v čase prijatia nevyhnutná ústavná psychiatrická
liečba. Po výsluchu umiestneného, po oboznámení sa s názorom ošetrujúceho lekára, zdravotnou
dokumentáciou, súd dospel k záveru, že bez ďalšej hospitalizácie by umiestnený mohol ohrozovať
predovšetkým svoj život a zdravie a svojim nepredvídateľným správaním ohrozovať aj svoje
okolie. Potreba hospitalizácie v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia u menovaného vyplývala

z nedodržiavania liečby a následnej dekompenzácie základného diagnostikovaného ochorenia -
paranoidnej schizofrénie. Pacient, ktorý je nekritický k svojmu zdravotnému stavu a odmieta liečbu,
predstavuje pri takomto ochorení bezprostredné riziko ohrozenia pre seba samého a je aj hrozbu
pre okolie. Pod vplyvom relapsu schizofrénneho ochorenia nedokáže vnímať reálne skutočnosti,
pričom poruchy vnímania sa prejavujú v podobe paranoidných bludných produkcií, čo vyplýva aj
psychiatrického konziliárneho vyšetrenia pri prijatí menovaného do zdravotníckeho zariadenia. Po

vykonanom dokazovaní súd teda v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení dospel k záveru,
že prevzatie umiestneného dňa 14.12.2024 do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, keď v súlade
s ustanovením § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z. z., nebol potrebný informovaný súhlas
umiestneného, nakoľko bol prevzatý do ústavnej zdravotníckej starostlivosti pre duševnú poruchu, v
dôsledku ktorej pri aktuálnej dekompenzácii zdravotného stavu bolo indikované možné bezprostredné

ohrozenie tak pre neho samotného, ako aj pre jeho okolie. Hospitalizácia, stabilizácia zdravotného stavu
a nastavenie na vhodnú liečbu je jednoznačne v záujme umiestneného.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie umiestnený, ktorý s vydaným rozhodnutím
nesúhlasil, namietajúc nesprávne zistený skutočný stav, na ktorom súd založil svoje rozhodnutie.

Popiera tvrdenie súdu, že by bol zanedbaný. Je poriadkumilovný a keď mu je to umožnené, stará sa
o svoj zovňajšok, doma sa pravidelne holí, umýva, navštevuje kaderníka. Nebojí sa používať elektroniku,
každý deň si doma varí, pokiaľ práve nie je odcestovaný. Jeho diagnóza podľa D. E. F.: naposledy
stabilizovaný stav, predtým schizoafektívna porucha, bez paranoidnej schizofrénie. Nikdy neohrozuje
svoje okolie ani seba. Nemá žiadne paranoidné bludné produkcie. Netúla sa, bol si hľadať lepšie

zamestnanie. Má organizované správanie a matka mu v ňom zabraňuje: v deň prijatia do UNB Ružinov
mu matka nedovolila dostatočne sa naraňajkovať, navštívila ho a zavolala sanitku, nedovolila mu ani
vyniesť smeti ani urobiť pravidelné upratovanie v byte. Byt mal napriek tomu v čistote a miestnosti
upratané. Tiež predtým, než bol na zahraničnej ceste, nechal byt na G. XX, C., v čistote a upratanom
stave. Žiadal preto preskúmanie správnosti vydaného uznesenia, ktoré je založené na nesprávnych

a zavádzajúcich vyjadreniach o jeho zdravotnom stave, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Zdravotnícke zariadenie vyjadrenie k odvolaniu nepodalo.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP, § 7 a § 255 ods. 1 CMP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP v spojení
s § 59 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

8. Odvolací súd skúmal s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, či boli splnené zákonné
podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce vyslovenie prípustnosti prevzatia odvolateľa do
zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o prípustnosti
prevzatia umiestneného do ústavu zdravotnej starostlivosti, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho
právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazomna ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od skutkových či právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

10. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je upravené ust.
§ 252 a nasl. CMP.

11. V zmysle § 253 ods. 1 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise (ďalej len "umiestnený"), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke
zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania
informovaného súhlasu.

12. Podľa § 254 ods. 2 CMP súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho
zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.

13. Podľa § 262 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením
bez nariadenia pojednávania (ods. 1). Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej

slobody umiestneného (ods. 2). Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24
hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody (ods. 3).

14. Článok 8 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd určuje, v ktorých prípadoch môže byť osoba
prevzatá alebo držaná v ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jej súhlasu. Takéto opatrenie musí byť

do 24 hodín oznámené súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do 7 dní. Podľa čl. 17 ods. 6 Ústavy SR
a § 262 ods. 2 CMP je táto lehota dokonca 5-dňová. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov v § 6 ods. 9 písm. d) výslovne určuje, kedy možno chorého bez jeho
informovaného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti, t.j. ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej

choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne
zhoršenie jej zdravotného stavu.

15. V preskúmavanej veci ide o prípad, kedy súd prvej inštancie začal konanie o vyslovenie prípustnosti
prevzatia do zdravotníckeho zariadenia odvolateľa na základe oznámenia Univerzitnej nemocnice

Bratislava, pracovisko: Nemocnica Ružinov, Psychiatrická klinika SZU a UNB, Ružinovská 6, Bratislava,
ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 14.12.2024. Z podania vyplýva, že pacient bol prijatý dňa
14.12.2024 o 12:05 hod. na predmetnú psychiatrickú kliniku bez udelenia jeho informovaného súhlasu
s hospitalizáciou v tomto zdravotníckom zariadení. Dňa 16.12.2024 súd prvej inštancie uznesením
č. k. 69Pu/19/2024-8 začal vo veci konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania A. B., nar.

XX.XX.XXXX v zdravotníckom zariadení. Uznesenie bolo pacientovi doručené spolu s poučením o
procesných právach a povinnostiach ( § 258 CMP) dňa 16.12.2024 ( § 113 CSP). V uvedený deň
súd pacienta vypočul postupom podľa § 260 ods. 1 a 2 CMP a vykonal aj dokazovanie výsluchom
ošetrujúceho lekára D. H. I. a tiež relevantnej zdravotnej dokumentácie. Na základe vykonaného
dokazovania súd vo veci meritórne dňa 16.12.2024 rozhodol odvolaním napadnutým uznesením v

zákonom stanovenej lehote postupom podľa § 262 CMP. Takýto procesný postup súdu prvej inštancie
odvolací súd hodnotí za zákonný.

16. Z výkladu právnej úpravy je zrejmé, že zmyslom detenčného (zadržiavacieho) konania je výlučne
ochrana jedného zo základných ľudských práv, osobnej slobody. Každý človek je slobodný, a nie je

povinný robiť nič, čo mu zákon neukladá. Z toho vyplýva, že aj v otázkach starostlivosti o vlastné zdravie
záleží len na jeho slobodnom rozhodnutí, či a v akej miere sa podrobí určitým medicínskym výkonom,
a len zákon ho môže zaviazať, že určité vyšetrenia podstúpiť musí. Túto zásadu potom vyjadruje §
4 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého sa zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti môžu zásadne vykonávať len so súhlasom. Táto nedotknuteľnosť integrity
osobnosti ako základný ústavný princíp, a z toho vyplývajúca zásada slobodného rozhodovania v
otázkach starostlivosti o vlastné zdravie však nie je v žiadnej spoločnosti absolútna a neobmedzená.
Preto aj citované ustanovenie zákona o zdravotnej starostlivosti v ods. 4 odkazuje na zákonnú úpravu(§ 6 ods. 9), podľa ktorej môže byť zdravotná starostlivosť poskytnutá aj proti vôli občana (pacienta).
Mohlo by ísť napr. o stav, kedy osoba javiaca známky duševnej choroby alebo intoxikácie ohrozuje seba,
alebo svoje okolie, prípadne kedy sa jedná o výkon potrebný na záchranu života, či zdravia (pozri nález

Ústavného súdu ČR z 18. mája 2001 sp . zn. IV. ÚS 639/2000).

17. Predmetom konania o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je súdne
preskúmanie, či k tomuto prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (tu predvídaných v § 6 ods. 9 písm.
d/ Zákona o zdravotnej starostlivosti), alebo nie. Preskúmanie či boli naplnené zákonom predvídané

dôvody na obmedzenie osobnej slobody daného jedinca (umiestneného) sa pritom viaže výhradne k
dobe, keď došlo k jeho prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia. V tomto prvom štádiu detenčného
(zadržiavacieho) konania na zistenie skutočného stavu veci nemožno od súdu požadovať vykonanie aj
iných úkonov, než tých výslovne uvedených v § 260 a § 261 CMP.

18. Vychádzajúc z vyššie zistených skutkových okolností veci odvolací súd zhodne s prvoinštančným

súdom dospel k záveru, že v tomto prípade boli splnené zákonné podmienky počas rozhodovania súdu
prvej inštancie v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku, ako i Zákona
ozdravotnejstarostlivosti,abysúdvyslovilzákonnosťprevzatiaodvolateľadozdravotníckehozariadenia
dňa 14.12.2024 bez jeho informovaného súhlasu. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav
a námietka odvolateľa v tomto smere nie je dôvodná. Súd prvej inštancie sa oboznámil so zdravotnou

dokumentáciou pacienta a dňa 16.12.2024 vypočul ošetrujúceho lekára D. H. I., ktorý popísal zdravotný
stav pacienta, psychiatrickú diagnózu, na ktorú je liečený od roku 2008, opísal prejavy tohto ochorenia
u pacienta. V ďalšom lekár opísal správanie sa umiestneného, ktorý bol do nemocnice privezený RZP
za doprovodu polície po tom, ako bol pol roka nezvestný, podľa anamnézy bol paranoidný, aj aktuálne
sú v jeho myslení prítomné paranoidné obsahy ( už dlhšiu dobu lieky neužíva). Keďže zároveň z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že zhoršenie zdravotného stavu, vyplývajúce z nedodržiavania
liečby a vedúce k následnej dekompenzácii psychického ochorenia, predstavuje riziko ohrozenia či už
okolia alebo pacienta samého a je nutná okamžitá stabilizácia zdravotného stavu, preto aj záver súdu
prvej inštancie o potrebe vyslovenia prípustnosti jej prevzatia do zariadenia zdravotnej starostlivosti
považuje odvolací súd za vecne správny. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že medzičasom

bola hospitalizácia ukončená a podľa vyjadrenia zdravotníckeho zariadenia bol pacient zo zariadenia
prepustený.
19. Odvolateľ neuviedol voči záverom súdu prvej inštancie prakticky žiadnu zásadnú relevantnú
argumentáciu spochybňujúcu naplnenie podmienok obmedzenia jeho osobnej slobody hospitalizáciou
bez informovaného súhlasu. Odvolateľ v podstate popiera jeho psychické ochorenie aj prejavy, ktoré

ošetrujúci lekár u neho opísal a spochybňuje potrebu liečby indikovanej zdravotníckym zariadením.
Odvolací súd však musel vychádzať predovšetkým z odborného názoru lekára a v záujme ochrany
pacienta samotného vyhodnocovať prípadné riziká, ktoré by hrozili ak by pacientovi nebola poskytnutá
adekvátna liečba. V konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení súdy
dlhodobo a konštantne uprednostňujú nevyhnutnú (dočasnú) liečbu akútne zhoršeného zdravotného

stavu umiestneného s jeho vylúčením zo styku s vonkajším svetom, teda potrebu v záujme samotného
pacienta ale aj jeho okolia, uprednostniť nastavenie liečby, a to formou hoci len dočasnej hospitalizácie
umiestneného na psychiatrickom oddelení bez jeho súhlasu, čím sa má predísť ďalšiemu zhoršovaniu
jeho zdravotného stavu v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy. V danom prípade z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že stav umiestneného po prijatí do zariadenia bol dekompenzovaný a odvolací

súd zhodne so súdom prvoinštančným považoval preto za dôvodné prihliadnuť na názor odborníka –
ošetrujúceho psychiatra, ktorý vyhodnotil potenciálnu nebezpečnosť psychotického stavu pacienta a
odporučil hospitalizáciu za účelom nastavenia liečby a stabilizovania zdravotného stavu.
20. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v
intenciách Civilného mimosporového poriadku a považujúc napadnuté rozhodnutie za vecne správne,

postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ho potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

22. Toto rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).