Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123201649
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123201649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v spore žalobcu: H. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX/XX, XXX XX I., zastúpený: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28,
091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov:
VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov , IČO: 53 255 739, o
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 24. novembra 2023, č.k. 11Csp/11/2023-75, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II..

Z r u š u j e rozsudok vo výroku III., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku
IV. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že, cit.:

„I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 23.05.2017 v časti Vyhlásenie klienta, v znení: „Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve
poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného
výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta,
vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu
na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po

jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa
Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“ je neprijateľná.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 23.05.2017 v časti Ostatné zmluvné podmienky a dojednania, článok 8. Následky nesplácania
spotrebiteľskéhoúveruazmluvnápokuta,bod8.1,vznení:„Vprípadeomeškaniasúhradoujednotlivých
Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti Zmluvnú pokutu vo výške stanovenej nariadením vlády

č. XX/XXXX Z.z. z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Výška zmluvnej pokuty sa rovná
priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery 5 nákladov naposledy zverejnenej podľa osobitného
predpisu pred vznikom omeškania navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne, pričom nesmie prevýšiť
trojnásobok úrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády. Z.z.“ je neprijateľná.III. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta .

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v 1/3.“

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 23.5.2017
uzavreli právny predchodca žalovaného obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako
veriteľ a žalobca ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobcovi ňou bol

poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver na kúpu konkrétneho tovaru vo výške 899,- eur.

3. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka a konštatoval, že všetky tieto zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, keďže boli
súčasťou predtlačeného formulára zmluvy zo strany žalovaného, ktorých obsah v tejto časti žalobca
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dôkazné bremeno o opaku bolo na žalovanom, ktorý však

nepreukázal a napokon ani to netvrdil, že by dané zmluvné podmienky boli individuálne dojednané.

4. Čo sa týka zmluvnej podmienky týkajúcej sa spracovania osobných údajov, ide o predformulované
vyhlásenie žalobcu, ktoré je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú
oprávnené spracovať jeho osobné údaje a v tom súd vidí problém a nie v tom, čím sa bránil

žalovaný, že mal zákonnú povinnosť uchovávať doklady o uskutočnených obchodoch minimálne 5
rokov alebo spracovať osobné údaje aj bez súhlasu klienta, ale len na konkrétne účely citované v
§ 93 písm. a/ ods. 3 zákona o bankách. Navyše takýto súhlas klienta podľa zmluvnej podmienky
trvá 10 rokov bez ohľadu na dobu trvania zmluvy a klient ho síce môže odvolať, ale najskôr až po
roku od splnenia záväzku, teda vyžaduje sa jeho aktívne konanie vo forme písomného oznámenia

o odvolaní súhlasu spoločnosti. Ukladanie takýchto povinností spotrebiteľa nemá oporu v žiadnom
zákone. Uvedená zmluvná podmienka zakladá nevyvážený právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy
a to v neprospech spotrebiteľa. Súd dodáva, že obdobná zmluvná podmienka bola posúdená ako
neprijateľná aj rozhodnutím SOI č. T. zo dňa 25.11.2011 a tiež Komisiou na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách pri Ministerstve spravodlivosti SR pod č. XXXXX/XXXX/XX z 24.1.2017.

NeprijateľnosťobdobnejzmluvnejpodmienkyvyslovilajKrajskýsúdvPrešovevrozsudku11Co/33/2017
zo dňa 12.9.2017 a tiež Okresný súd v Prešove v rozsudku 11Csp/70/2020 zo dňa 23.10.2020, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 1CoCsp/23/2020 zo dňa 18.2.2021.

5. Čo sa týka ďalšej zmluvnej podmienky, súd poukázal na ustanovenie § 3a nariadenia vlády SR č.

87/1995Z.z.,podľaktoréhovspotrebiteľskýchzmluváchvšetkysankcie,toznamenátakzmluvnápokuta
ako aj úroky z omeškania, nesmú spolu prevýšiť limit uvedený v § 3a ods. 1. V tomto prípade však výška
len zmluvnej pokuty bola stanovená ako spomínaný limit, resp. jedna jeho kumulatívna časť, keďže
zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške priemernej hodnoty RPMN navýšenej o 10% ročne a teda
nezohľadňovala výšku úrokov z omeškania ako ďalšej sankcie, na ktorý žalovaný má zákonný nárok

podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V bode 8.3 zmluvy sa síce uvádza, že ak zmluvná pokuta
dosiahne výšku istiny úveru je klient povinný uhradiť spoločnosti úrok z omeškania, avšak z formulácie
bodov 8.1 a 8.3 nevyplýva, že by zmluvná pokuta mohla byť uplatňovaná len do výšky istiny úveru ako to
vyplývaz§3aods.3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,keďženiejemožnévychádzaťztoho,ževeriteľ
by si v takom prípade (teda ak by zmluvná pokuta dosiahla istinu úveru) zmluvnú pokutu už neuplatňoval

z dôvodu, že by to bolo v rozpore s citovanou právnou úpravou. Posudzovanie neprijateľnej zmluvnej
podmienky totiž závisí od formulácie konkrétnej zmluvnej podmienky, či by teoreticky a teda objektívne
mohla viesť k situácii spôsobujúcej jej neprijateľnosť, teda vedúcej k hrubej nevyváženosti vzťahu
účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade z formulácie bodu 8.1 aj v kontexte
s bodom 8.3 vyplýva možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty aj úrokov z omeškania a to aj v prípade,

ak zmluvná pokuta dosiahne istinu úveru, keďže ustanovenie o zmluvnej pokute nie je formulované
tak, že platí len do doby pokiaľ zmluvná pokuta nedosiahne istinu úveru. Navyše formulácia dohody
o výške zmluvnej pokuty je neurčitá, keďže spotrebiteľ, aby sa dopracoval k výške zmluvnej pokuty
musel by zisťovať pred každým omeškaním aká bola priemerná hodnota RPMN príslušného úveru za
predchádzajúci štvrťrok v čase jeho omeškania, pričom táto výška priemernej hodnoty RPMN sa mení

každý štvrťrok a dostať sa k daným informáciám aj pre priemerného spotrebiteľa je náročné. V čase
uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola priemerná hodnota RPMN 10,94%, takže
po pripočítaní 10% zmluvná pokuta predstavovala až 20,94% ročne a vzhľadom na limit trojnásobku
úrokov z omeškania činila 15% ročne, čo možno vnímať aj ako obchádzanie zákona, keďže sankčnéúroky sú podstatne nižšie ako dohodnutá zmluvná pokuta, aj keď je nepochybné, že nie je vylúčené
uplatnenie oboch týchto sankčných inštitútov popri sebe, ale rozhodujúce je to, aby boli v primeranej
výške. V danom prípade súd mal za to, že dohodnutá zmluvná pokuta bola neprimerane vysoká a preto

napĺňa atribúty neprijateľnej zmluvnej podmienky. Totožná zmluvná podmienka bola už vyhlásená za
neprijateľnú aj rozsudkom Okresného súdu Skalica 9Csp/85/2020 zo dňa 12.7.2021, ktorý bol potvrdený
rozsudkomKrajskéhosúduvTrnave26CoCsp/51/2021zodňa2.3.2022tiežrozsudkomokresnéhosúdu
Prešov č.k. 11Csp/101/2022 z 2.12.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.
2CoCsp/9/2023 z 25.10.2023.

6. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku o zaznamenávaní komunikácie, aj keď nepochybne aj táto zmluvná
podmienka nebola individuálne dojednaná, podlieha testu neprijateľnosti, keďže nepredstavuje hlavný
predmet plnenia a netýka sa ani primeranosti ceny, preto aj pri tejto zmluvnej podmienky je rozhodujúce
to, či môže spôsobiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Keďže zaznamenáva sa komunikácia oboch strán - účastníkov zmluvy, ktorú môže použiť

tak žalovaný ako aj žalobca v prípade reklamácie alebo súdneho sporu, teda táto zmluvná podmienka
môže byť aj na prospech žalobcu, ak by mal dôkaznú povinnosť preukázať nejakú skutočnosť,
napríklad ohľadom procesu dojednávania nejakých zmluvných podmienok, informácií zo strany veriteľa,
vybavovania reklamácie a podobne. Zo zmluvnej podmienky nevyplýva, že by len dodávateľ bol
oprávnený použiť záznamy ako dôkaz v spore. Nemožno preto dospieť k záveru, že daná zmluvná

podmienka vytvára nevyvážený vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za
nesprávnu považuje súd argumentáciu žalobcu, že uvedenú zmluvnú podmienku možno podradiť pod
§ 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia ide o zmluvnú podmienku,
ktorá obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mala niesť iná zmluvná strana. Napadnutá zmluvná

podmienka nemá totiž absolútne žiadny súvis s citovaným zákonným ustanovením. V tejto časti súd
preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom neodstrániteľnej prekážky res iudicata, táto je nedôvodná.
V danom prípade je daná podmienka totožnosti subjektu, ale nepochybne nie je splnená podmienka

totožnosti predmetu konania. Ten je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/71/2012
z 27.9.2012). Pre tento spor nie je možné aplikovať závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu
SR 3Cdo/100/2001 z 28.5.2002 publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
pod R110/2003, ktorý vychádza z toho, že súd, ktorý rozhoduje o žalobe na plnenie si v sporovom konaní

musí ako predbežnú otázku posúdiť existenciu či neexistenciu práva alebo právneho vzťahu, o ktorých
nebolo doposiaľ rozhodnuté. V tomto prípade sa v predchádzajúcom spore prejednával peňažný nárok
žalovaného na zaplatenie svojej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere voči žalobcovi, ktorý
bol uplatnený na základe celkom iných skutkových tvrdení, ako sú skutkové tvrdenia v žalobe o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok. Tieto rozdielne skutkové tvrdenia oboch uplatnených nárokov sa

prejavujú v úplne odlišnom žalobnom petite. Vychádzajúc z obsahu žalovaných zmluvných podmienok
v tomto spore je zjavné, že súd v predchádzajúcom spore nemal žiadny dôvod skúmať neprijateľnosť
týchto zmluvných podmienok, ktoré nemali žiadny súvis s uplatneným peňažným nárokom žalovaného.
Preto rozsudok v predchádzajúcom spore netvorí prekážku res iudicata pre tento súdny spor.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

9. Proti výrokom II. a IV. rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, z dôvodu,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

namietajúc, že v prípade zmluvného dojednania nie je nevyhnutne nutné, aby kopírovalo zákonné
znenie v celom jeho obsahu. Žalovaný považuje za absurdné, aby za situácie kedy dodržal všetky
zákonné limity o výške sankcií, mala byť napadnutá zmluvná podmienka určená ako neprijateľná len
z toho dôvodu, že žalovaný vyslovene neuviedol, že si nebude uplatňovať zmluvnú pokutu potom, ako
jej výška dosiahne istinu úveru, hoci uvedené nepochybne vyplýva z ustanovení zmluvy týkajúcich

sa omeškania zmluvného dlžníka, je táto povinnosť vyslovene upravená v nariadení, a zároveň takto
vždy bez výnimky postupoval. Za neprijateľné podmienky nie je možné považovať akékoľvek zmluvné
ustanovenie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, alemusí ísť o nerovnováhu, ktorá podstatným spôsobom preváži misku váh na stranu veriteľa, čo sa v
prejedávanom prípade nestalo.

10. Vo vzťahu k neurčitosti formulácie dohody o výške zmluvnej pokuty žalovaný uviedol, že veriteľ
nemal inú možnosť ako dojednať sankcie rovnako ako zákonodarca. Údaj o priemernej výške RPMN
je totiž vyhodnocovaný na štvrťročnej báze, ako správne konštatoval súd. Tento údaj pritom kolíše
smerom nahor aj nadol. Veriteľ preto prakticky nemá možnosť dojednať sankcie pevnou sumou, nakoľko
takáto pevná suma by mohla byť v niektorom období v rozpore s nariadením vlády a tunajší súd

by nepochybne vyslovil neprijateľnosť takéhoto dojednania z dôvodu neprimeranej výšky. Súd preto
nemôže vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky kopírujúcej zákonné ustanovenie pre jej údajnú
„neurčitosť“. Napadnutá zmluvná podmienka nespĺňa základný predpoklad na určenie neprijateľnosti, a
to zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Len v prípade ak je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce
zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve, je možné
dospieť k záveru, že došlo k naplneniu predpokladu značnej nerovnováhy. V prejedávanom prípade

bola dohodnutá výška sankcií v rovnakej výške ako je stanovené v nariadení. Žalovaný preto
analogicky poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2023, sp.
zn.4Cdo/191/2022: „Veriteľ, ktorý svojim konaním rešpektuje právnu úpravu stanovujúcu limit pre
úrokové sadzby, má legitímne očakávanie, že za to nebude zo strany štátnych orgánov sankcionovaný.
Pokiaľ súdy v preskúmavanej veci vyhodnotili odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver ako rozpornú s

dobrýmimravminapriekskutočnosti,žeboladohodnutávzákonomstanovenýchmantineloch,vosvojich
dôsledkoch nenaplnili ústavnoprávnu požiadavku vyplývajúcu z princípu právnej istoty, a to legitímnu
predvídateľnosť postupov súdu a práva.“ Žalovaný preto zastáva názor, že ak súd svoje rozhodnutie
založil na konštatovaní neprimeranej výške zmluvnej pokuty, ktorá pritom bola dohodnutá v rovnakej
výške ako stanovuje nariadenie (doslova ho prevzala) zvolil v danom prípade neprípustný výklad contra

legem, čím sa dopustil závažného interpretačného a judikatórneho excesu. Navrhol odvolaciemu súdu,
aby rozsudok v napadnutej časti zmenil, alternatívne, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Proti výrokom III. a IV. rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu,

že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

12. Namietal záver súdu prvej inštancie, že zaznamenávanie komunikácie môže byť svojvoľne použité
priamo spotrebiteľom. Z druhej časti napadnutej zmluvnej podmienky priamo vyplýva subjekt, a to
výlučne dodávateľ, ktorý záznamy vyhotovuje a následne nimi disponuje. Zo zmluvy ani z napadnutej
zmluvnej podmienky nevyplýva možnosť týchto záznamov sa domáhať. Výhradne od vôle žalovaného

závisí, ktoré záznamy a v akom rozsahu budú použité ako dôkaz v prípade reklamácie alebo súdneho
sporu. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky odvodil od ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým,
že banka si vyhradila právo vykonávať záznamy komunikácie aj bez predchádzajúceho upozornenia
spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi takéto právo zo zmluvy nevyplýva, ide o hrubý nepomer v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše toto ustanovenie zvýhodňuje

iba jednostranne banku v prístupe k dôkazom a uneseniu dôkazného bremena v prípade sporu so
spotrebiteľom, čo zakladá neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho
zákonníka. Spotrebiteľ nemá vôbec na výber, či s touto zmluvnou podmienkou súhlasí alebo nesúhlasí,
resp. iba čiastočne nesúhlasí. Nemá ju možnosť žiadnym spôsobom modifikovať. Uvedené konštatuje
aj súd prvej inštancie, avšak absencia individuálneho dojednania podľa jeho názoru (pri tak závažnej

zmluvnej podmienke) nepredstavuje záver o jej neprijateľnosti. Ide preto o jednoznačný zásah do
súkromia a práv spotrebiteľa, ak ešte ani nie je limitovaná časovo, teda je časovo neobmedzená.
Predmetná zmluvná podmienka je teda neplatnou aj pre svoju neurčitosť, keďže je dokonca formulovaná
tak všeobecne, že môže ísť o záznamy aj po splatení dlhu a skončení zmluvného vzťahu a rovnako
doba samotného uchovávania záznamov je nielenže neprimeraná, ale v skutočnosti až bez limitná,

teda neurčitá. Súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, navyše bez možnosti
odmietnuť alebo ho odvolať, nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný
prejav vôle spotrebiteľa s úkonom. V danom prípade klient nemôže zasahovať do textu vyhlásenie
klienta. Ak teda absentuje individuálne dojednanie takého širokého oprávnenia, tak ani odvolaniena bežnú obchodnú prax nemôže náležite obstáť, pretože sa tu vytvára nerovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V podanom odvolaní poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/46/2022-354 zo dňa 27.10.2022. Žalobca navrhol odvolaciemu

súdu, aby napadnutý III. a IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne zmenil a určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017 v časti Ostatné zmluvné podmienky a
dojednania, článok 11. Všeobecné ustanovenia, bod 11.3, v znení: „Klient podpísaním Zmluvy súhlasí,
že komunikácia medzi ním a Spoločnosťou prostredníctvom elektronických médií bude Spoločnosťou

zaznamenávaná a môže byť použitá ako dôkaz v prípade reklamácie alebo sporu.“ je neprijateľná, a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka. V konkrétnom prípade ide o zmluvnú pokutu za akékoľvek každé omeškanie. Zmluvné

ustanovenie nepočíta ani so žiadnymi prípadnými objektívnymi dôvodmi na strane spotrebiteľa, resp.
s dôvodmi ktoré spotrebiteľ nezavinil. Limitovaná nie je ani vo výške súčtu všetkých nesplatených
splátok po odpočítaní zostatku istiny. Takto formulovaná zmluvná pokuta je neobmedzená a môže
byť účtovaná žalovaným jednostranne, podľa vlastnej úvahy. Neobstojí rovnako ani tvrdenie, že má
ísť o preklenutie zákonného znenia do Zmluvy. V danom prípade prvoinštančný súd správne mal

za to, že dohodnutá zmluvná pokuta bola neprimerane vysoká a preto napĺňa atribúty neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Poukázal, že argumentáciu žalobcu potvrdzuje konanie OS Bardejov sp. zn.
7Csp/46/2021, v ktorom si žalovaný od spotrebiteľa uplatňoval zaplatenie dlhu z poskytnutého úveru
v sume 1 041,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 041,46 eur
od 28.11.2018 do zaplatenia, teda aj za obdobie, za ktoré by podľa argumentácie žalovanej nemal

tento úrok z omeškania veriteľovi patriť. To všetko v súhrne vedie k názoru, že táto napadnutá
zmluvná podmienka, ktorá nepochybne nebola vyjednaná individuálne, spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a napĺňa hypotézu právnej normy
vyjadrenú v § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, teda zaväzuje spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok na zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie spojenej s nesplnením jeho záväzku a

je tak neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Je však nutné podotknúť, že v zmysle bodu 8.1 zmluvy,
žalovaný si uplatňuje zmluvnú pokutu z „dlžnej čiastky“, ktorá sa akumuluje každou nezaplatenou
splátkou vrátane k nej prirátanej zmluvnej pokuty z predchádzajúcich období. V danom prípade ide
o ex lege absolútnu neplatnosť daného zmluvného ustanovenia podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
keďže je v rozpore s Nariadením vlády SR. O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky už bolo súdmi

Slovenskej republiky rozhodnuté pred mnohými rokmi a o jej neprijateľnosti súdy rozhodujú doposiaľ.
Poukázal napr. na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 9C/52/2013, zo 07.01.2014,
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/211/2014, z 18.02.2015; na rozsudok
Okresného súdu Komárno, sp. zn. 13C/96/2013, z 31.05.2013, potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Nitre, sp. zn. 6Co/172/2013, z 30.04.2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/3/2011,

z 28.09.2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/107/2017, z 09.05.2018, rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 8Co/23/2017, z 20.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 22Co/51/2018, z 18.12.2018. Priamo vo vzťahu k žalovanému, poukázal žalobca na rozsudky
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/127/2020, z 23.03.2021; sp. zn. 8Csp/15/2022, z 24.05.2022; sp.
zn. 11Csp/9/2022, zo 06.05.2022; sp. zn. 16Csp/16/2022, zo 07.06.2022, ako aj rozsudok Okresného

súdu Skalica 9Csp/85/2020 zo dňa 12.07.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave
26CoCsp/51/2021 zo dňa 02.03.2022. Rovnakú zmluvnú podmienku určila za neprijateľnú aj Slovenská
obchodná inšpekcia, rozhodnutím, č. T., z 15.03.2012. Ak žalovaný ako dodávateľ nepredložil v konaní
jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke,
ani právnej stránke súd pri hodnotení dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje žalovaný

a zamietnuť v tejto časti žalobu. Navrhol odvolaním napadnutý výrok II. rozsudku ako vecne správny
potvrdiť. Vo zvyšku výrokov III., a IV. odkázal na odvolací petit odvolania žalobu. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

14. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že názor žalobcu zdôvodňujúci neprijateľnosť zmluvnej podmienky,

ktorej určenie prvostupňový súd zamietol, vôbec nevyplýva zo znenia napadnutej zmluvnej
podmienky.Zmluvnápodmienkanezakazujespotrebiteľovivyhotovovaťsivlastnézáznamyelektronickej
komunikácie, rovnako neuvádza, že by v prípade ak dôjde k reklamácií alebo sporu bola táto
komunikáciapoužitálennaprospechžalovaného.Takétotvrdeniepovažuježalovanýzavykonštruovanéa v očividnom rozpore so znením zmluvnej podmienky. V prípade ak spotrebiteľ bude v rámci reklamácie
alebo inom spore tvrdiť skutočnosti, ktoré nevie preukázať, bude práve uvedený záznam možné
použiť aj na jeho prospech. Žalovaný poukázal na ust. § 91 ods. 1 a § 93 a ods. 3 zákona o

bankách, v zmysle ktorých je zrejmé, že banka môže zaznamenávať a aj uchovávať všetky informácie
a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky, pričom je na to oprávnená aj bez súhlasu
dotknutej osoby. Zaznamenávanie elektronickej komunikácie je vyjadrením účelu ochrany a domáhania
sa práv banky alebo pobočky zahraničnej banky voči ich klientom, účelu zdokumentovania činnosti
banky a pobočky zahraničnej banky, prípadne aj na účel na plnenie si úloh a povinností bánk a

pobočiek zahraničných bánk podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, pričom za takýto osobitný
predpis je nepochybne potrebné považovať aj zákon o ochrane spotrebiteľa. Napadnutá zmluvná
podmienka preto rovnako nespĺňa tiež základný predpoklad na určenie nepravidelnosti, a to zhoršenie
postavenia spotrebiteľa. V prípade ak by nedošlo k jej dojednaniu, banka by bola oprávnená elektronickú
komunikáciu zaznamenávať.

15. Vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného navrhol žalobca odvolaním napadnutý výrok II. ako
vecne správny potvrdiť. Vo zvyšku odkázal na ním podané odvolanie.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že len odvolanie žalobcu je dôvodné.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd

prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

18. Čo sa týka odvolania žalovaného vo vzťahu k výroku II. rozsudku, odvolací súd uvádza, vo veci sa v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver.
Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje.

19. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak obchodník nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 53a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu
takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
obchodníka. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, obchodník je
povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.22. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 298 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj

bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom
prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,

nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.1)

25. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02,

Freiburger Kommunalbauten, cit.: ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka,
ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“). Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná

(napr.neprimeranásankciazaporušeniezáväzkuspotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebo
je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa
považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od
pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky
vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10)

26. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne
postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť
s ohľadom na povahu plnenia (tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia
zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská
zmluva závislá.

27. Vo vzťahu k výroku II., ktorým súd prvej inštancie vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku
uvedenú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017 týkajúcu sa zmluvnej
pokuty dohodnutej v článku 8. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta,
bod 8.1, odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky

vychádzal z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nespochybňuje význam zmluvnej pokuty.
Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na
vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ktoré by mali byť vyvážené. Zmluvná

pokuta v prvom rade plní prevenčnú funkciu tým, že hrozba majetkovej sankcie motivuje dlžníka, aby
včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť a ďalej plní reparačnú funkciu, lebo jej zmyslom je tiež reparovať
na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka a taktiež
predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť. Uvedené však neznamená, že výška zmluvnejpokuty môže byť dohodnutá ľubovoľne, ale zvlášť v prípade spotrebiteľskej zmluvy (čo bezpochyby
je aj prejednávaný prípad) musí zodpovedať maximálnej výške stanovenej právnym predpisom, a to
konkrétne ustanovením § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka. V súdenom spore dojednaná zmluvná pokuta je neprimerane
vysoká,pretoželenjejvýškadohodnutávzmluveoúverepredstavujemaximálnuvýškuvšetkýchsankcií
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov, pričom nezohľadňuje ani len úroky z
omeškania. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdieľa výklad citovaného ustanovenia § 3a
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka tak, že zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmie prevýšiť priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnených podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z
omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Primeranosť alebo neprimeranosť zmluvnej pokuty je potrebné
skúmať objektívne, pričom v prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá bez ohľadu
na výšku úrokov z omeškania. Takto dohodnutá zmluvná pokuta teda prevyšuje právnym predpisom

stanovenú sankciu a potom nemôže ani požívať právnu ochranu z hľadiska právnych predpisov na
ochranuspotrebiteľa.Pozohľadneníuvedenéhoodvolacísúddospelkzáveruzhodnémusosúdomprvej
inštancie, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností spotrebiteľom
je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

28. V prípade súdom prvej inštancie určenej neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné prihliadať
nielen na výšku dojednanej zmluvnej pokuty, vo vzťahu ku ktorej sa žalovaný bránil, že je v súlade
s právnou úpravou, ale aj na charakter jej dojednania, cieľ sledovaný dodávateľom, či postavenie
zmluvných strán pri jej dojednaní. Je nepochybné, že charakter dojednania tejto zmluvnej podmienky
smeruje k ďalšiemu postihu spotrebiteľa (popri úrokoch z omeškania) pre neplnenie si zmluvných

záväzkov. Cieľom dodávateľa je dojednanie ďalšej sankcie postihujúcej spotrebiteľa a v neposlednom
rade ide o dojednanie predložené v podobe formulárovej zmluvy spotrebiteľovi, ktorý nemá vyjednávaciu
dispozíciuovplyvniťkontraktačnýproces.Napokonideodojednanie,ktorésivyhradilsamotnýdodávateľ
v snahe sankcionovať spotrebiteľa bez možnosti spotrebiteľa dojednať v zmluve ustanovenia ako
náprotivok voči výhodám dodávateľa. Odvolací súd má za to, že takto formulované ustanovenie

vo vzťahu k uplatňovaniu zmluvnej pokuty je spôsobilé privodiť značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

29. K odvolacej námietke žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces a o nesprávnom právnom
posúdení vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky odvolací súd uvádza, že v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre
ktoré žalobe vyhovel. Súd jasne konštatoval, že predmetnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať
za neprijateľnú podľa generálnej klauzuly o nerovnováhe práv a povinností v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné a zjavne neodôvodnené.
Navyše neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky už bola právoplatne vyslovená v rozsudku

Okresného súdu Skalica sp.zn. 9CSp/85/2020 zo dňa 12.7.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26CoCsp/51/2021 zo dňa 2.3.2022, v rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 9Csp/15/2022 zo dňa 05.09.2022, pričom žalovaný v rámci odvolacieho konania vedeného na
Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 9CoCsp/55/2022 uvedenú zmluvnú podmienku ani nenapadol.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

31. Čo sa týka odvolania žalobcu vo vzťahu k výroku III. a súvisiacemu výroku IV. o trovách konania,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutom rozsahu je dôvodné.

32. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej
v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.05.2017 v časti 11. Všeobecné ustanovenia, bod 11.3 v
znení : „Klient podpísaním Zmluvy súhlasí, že komunikácia medzi ním a Spoločnosťou prostredníctvom
elektronických médií bude Spoločnosťou zaznamenávaná a môže byť použitá ako dôkaz v prípade

reklamácie alebo sporu.“.

33. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že táto zmluvná podmienka, nebola individuálne dojednaná,
avšak nakoľko zaznamenáva komunikáciu oboch strán, ktorú môže použiť tak žalovaný, ako aj žalobcav prípade reklamácie alebo súdneho sporu, zmluvná podmienka môže byť aj na prospech žalobcu,
preto nemožno dospieť k záveru, že daná podmienka vytvára nevyvážený vzťah medzi veriteľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.

34. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil. Je dôvodné prisvedčiť žalobcovi,
že v danom prípade je zmluvná podmienka neurčitá, keďže je formulovaná všeobecne, časovo
neobmedzená, môže ísť aj o záznamy po skončení zmluvného vzťahu a rovnako doba samotného
uchovávania záznamov je nielenže neprimeraná, ale v skutočnosti až bez limitná.

35.Ajformuláciauvedenávzmluvnejpodmienke„komunikáciaprostredníctvomelektronickýchmédií“je
neurčitá, nejasná. Nie je zrejmé, o aké elektronické média ide, a teda v danom prípade akým spôsobom
sa môže spotrebiteľ k tejto komunikácii dostať.

36. Súd prvej inštancie sa s námietkami žalobcu vo vzťahu k predmetnej zmluvnej podmienke

nevysporiadal. Rovnako tak svoj záver, že zmluvná podmienka nevytvára hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi veriteľom a spotrebiteľom bez ďalšieho nevysvetlil. Nie je zrejmé, na základe
akých úvah dospel súd prvej inštancie k záveru, že záznamy, ktorých použitie a dispozícia s nimi, je len
na vôli žalovaného, môže použiť aj žalobca vo svoj prospech aj vzhľadom na to, že pojem elektronické
médiá nebol špecifikovaný a podľa odvolacieho súdu je tento pojem obšírny a neurčitý.

37. Odvolaciemu súdu sa javí, že systémy elektronickej komunikácie, ktoré sú dodávateľom využívané
a na tento účel používané, sú zjavne jednostranne vytvárané len pre potreby dodávateľa a v jeho
prospech.

38. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III. a s ním súvisiaci
výrok IV. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nedostatočne odôvodnené rozhodnutie
je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby
uskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniujehoprávanaspravodlivý

proces.

39. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

40. Preto úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vec v rozsahu zrušených výrokov III. a IV. prejednať
a vyporiadať sa s obsahom listín predložených stranami sporu. Súd prvej inštancie na základe takto
zistených skutočností opätovne posúdi zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017 v časti 11. Všeobecné ustanovenia, bod 11.3 a prijme právny
záver vo vzťahu k jej (ne)prijateľnosti a vo veci rozhodne tak, aby rozhodnutím nedošlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces tým, že svoje rozhodnutie dostatočne jasne, zrozumiteľne a preskúmateľne
neodôvodní.

41. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).