Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, February 7, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724203467
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1724203467.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny, Pezinok, dieťa matky: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, A., právne zastúpená: Kanisová
& Kanis, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava a otca: D. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., právne zastúpený: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, so sídlom
Zámocká 18, Bratislava, o návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 52P/242/2024-9 zo dňa 14.10.2024,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné
opatrenie, ktorým ukladá rodičom maloletého dieťaťa výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti

podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, realizovanému referátom poradensko - psychologických
služieb, v rozsahu 20 hodín priamej činnosti s rodičmi a s maloletým dieťaťom za účelom dosiahnutia
konštruktívnej komunikácie rodičov, akceptácie role druhého rodiča a ochrany psychického aj fyzického
zdravia maloletého dieťaťa.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil rodičom
maloletého dieťaťa výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť odbornému psychologickému
poradenstvu v Centre pre rodiny a deti Pezinok, so sídlom Nová 9, Pezinok v rozsahu 20 hodín priamej
činnosti s rodičmi a s maloletým dieťaťom za účelom dosiahnutia konštruktívnej komunikácie rodičov,
akceptácie role druhého rodiča a ochrany psychického aj fyzického zdravia maloletého dieťaťa.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), § 2 Civilného mimosporového poriadku (CMP), § 3 ods. 2 vety prvej vyhlášky MS SR
č. 207/2016 Zb. zákonov a § 37 ods. 2 Zákona o rodine. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že matka
maloletej A. podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode manželstva, ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 52P/32/2024.
Dňa07.10.2024bolsúdudoručenýnávrhkolíznehoopatrovníkanavydanieneodkladnéhoopatreniaako

je uvedené vyššie, čo zdôvodnil tým, že na základe výzvy súdu boli prešetrené pomery na strane oboch
rodičov i vykonaný pohovor s maloletými deťmi. Kolízny opatrovník už počas šetrenia pomerov zhodnotil
komunikáciu medzi rodičmi na partnerskej i rodičovskej úrovni ako problematickú a konfliktnú. Konfliktné
nastavenie rodičov a neefektívnu komunikáciu zhodnotil aj samotný súd, na súdnom pojednávaní zo dňa
13.06.2024, kedy rodičom dočasne odporúčal konkrétnu úpravu práv a povinností k maloletým deťom.
Rovnako bolo zo strany súdu rodičom odporúčané do ďalšieho termínu pojednávania, aby absolvovali

psychologické poradenstvo za účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie a akceptácie role druhého
rodiča a odporúčanie, aby si otec našiel bývanie mimo spoločnej domácnosti. Na súdnom pojednávanídňa 13.06.2024 bolo zo strany rodičov prvýkrát poukázané na sebapoškodzovanie sa maloletej A..
Matka vyhľadala pomoc odborníkov pre maloletú A. za účelom riešenia situácie a problémov maloletej a
vybrala súkromnú ambulanciu Centrum zmeny, u psychologičky G. E., kde by bola poskytnutá A. terapia,

rodičia však do poradenského procesu zahrnutí neboli pre nedôveru otca v toto zariadenie aj vzhľadom
k tomu, že mu mala uvedená psychologička odmietnuť poskytnúť akékoľvek informácie. Kolízny
opatrovníknazákladevýzvysúduvdanejvecivykonalpohovorsrodičmispoločneapohovorsmaloletou
A..Kolíznyopatrovníkdávasúdudopozornostizmenuvsprávanímaloletejvočiotcovi,maloletáodmieta
akýkoľvek kontakt s otcom, stretávanie sa nerealizuje. Z pohovoru s A. vyplynula aj skutočnosť, že je

zo strany matky neprimerane zaťažená informáciami, ktoré ohrozujú jej psychický vývoj. Vzťah otca s
maloletou sa výrazne zhoršil aj napriek tomu, že otec sa na odporúčanie súdu odsťahoval zo spoločnej
domácnosti do rodičovského bytu v F.. Situácia medzi rodičmi počas šetrenia bola napätá, obaja sú
konfliktne nastavení, rodičovský konflikt eskaluje, maloletá odmieta akýkoľvek kontakt s otcom. Obaja
rodičia uviedli, že v súčasnosti si maloletá A. neubližuje. Na základe všetkých zistených skutočností,
vyjadrení oboch rodičov, vykonaného pohovoru s maloletou, pretrvávajúcej neefektívnej komunikácii

medzi rodičmi a vzájomnej nedôvere je nevyhnutné, aby rodičia a maloletá spolupracovali s odborníkmi
v nestrannom subjekte. Nepriaznivú situáciu v živote maloletej A. je potrebné riešiť komplexne ako
s rodičmi tak aj s maloletou, aby sa dosiahol účel, t.j. konštruktívna komunikácia rodičov, akceptácia
role druhého rodiča, ochrana psychického aj fyzického zdravia maloletej. Súd prvej inštancie mal
z uvedeného osvedčené, že rodičia maloletého dieťaťa nedokážu spolu efektívne komunikovať a ich

vzájomná komunikácia je značne konfliktná, rodičovský konflikt eskaluje, maloletá odmieta akýkoľvek
kontakt s otcom, matka odmieta spoluprácu s Centrom pre deti a rodiny Pezinok. Súd na základe týchto
skutočností dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby dočasne upravil pomery formou
výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine uložením povinnosti podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Pezinok, v rozsahu 20 hodín

priamej činnosti s rodičmi a s maloletou za účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie, akceptácie role
druhého rodiča a ochrany psychického aj fyzického zdravia maloletej.

3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka majúc za to, že rozhodnutie nereflektuje aktuálnu
situáciu v rodine, vychádza z nesprávnych informácií a je rozporné s najlepším záujmom maloletého

dieťaťa. Poukázala na to, že matka vo veci riešenia situácie aktívne koná a má dostupnú odbornú
pomoc v akreditovanom subjekte Centrum nádej. Po odsťahovaní otca sa rodina výrazne stabilizovala,
deti prosperujú. Pravidelne sa realizuje stretávanie maloletého A. s otcom, čo je priamym dôkazom
schopnosti rodičov fungovať po rozchode, vzájomne komunikovať a dohodnúť sa. Styk maloletej A.
s otcom sa realizuje prevažne formou digitálnej komunikácie, ktorá forma jej momentálne vyhovuje.

Nariadenie neodkladného opatrenia nezohľadňuje najlepší záujem maloletej A. a jej stanovisko, ktoré
momentálne zastáva k nútenej terapii a povinnému budovaniu vzťahu s otcom. Maloletá opakovane
a jasne vyjadrila svoje potreby, o čom matka predkladá písomné vyjadrenia dieťaťa. Pokiaľ ide
o súdom uvádzaný účel neodkladného opatrenia v zmysle predmetného uznesenia, matka uvádza,
že konštruktívna písomná komunikácia medzi nimi preukázateľne funguje elektronicky ohľadom

organizačno-technického zabezpečenia starostlivosti o deti i zásadných informácií o deťoch. Rolu otca
matka plne akceptuje a kroky, ktoré podniká k náprave a stabilizácii prostredia pre maloleté deti nie
sú popieraním tejto role, obe deti sa s ním preukazateľne stýkajú a to frekvenciou a formou, ktorá
im v tejto fáze života vyhovuje. Návrh zo strany kolízneho opatrovníka zásadne vynecháva kontext.
Ochrana psychického a fyzického zdravia dieťaťa takýmto neodkladným opatrením nie je potrebná,

rodičia sa o zdravie detí riadne starajú, ich problémy sú riadne a včas riešené. Rozdielne názory rodičov
na formu psychologickej starostlivosti pre maloletú A. boli predmetnom konania o návrhu matky na
nahradenie súhlasu otca vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý súd zamietol, čo matka
akceptovala a pre zabezpečenie odbornej pomoci bezodkladne nadviazala spoluprácu s akreditovaným
subjektom Centrum Nádej akreditovaným Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny na vykonávanie

vybraných opatrení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa zákona č. 305/2005 Zb.,
o čom matka predkladá potvrdenie o ich spolupráci. Autoritatívny vstup do prebiehajúceho procesu
regeneráciepotraumatickomzážitkudcéryajejnútenýkontaktsotcom,ktorývrodinevyvolávalkonflikty
a bol častým zdrojom násilia v rodine, neprispeje k ochrane psychického a fyzického zdravia maloletej
A.. V návrhu kolízneho opatrovníka sa vôbec neuvádzajú konkrétne kroky, ktoré rodičia na zmiernenie

konfliktu podnikli a to: zavedenie konštruktívnej písomnej komunikácie, tematické sústredenie sa na
rodičovstvo a správu spoločného majetku, osobný kontakt manželov obmedzený na nutné minimum,
vzájomné rešpektovanie času s maloletými deťmi druhým rodičom, preberanie a vyzdvihovanie detí
v priestoroch školy a technické dovybavenie detí. Uvedené kroky mali pozitívny účinok, o čom matkadokladá aj mailovú komunikáciu. V návrhu dochádza k vynechaniu kontextu domáceho násilia napriek
dôkazom doloženým v rozvodom konaní, o čom matka dokladá lekársku správu zo dňa 11.09.2023
a zo dňa 08.01.2024. Nie je pravda, že by matka nevyhľadala psychologickú pomoc, táto opakovane

kontaktovala organizácie na pomoc obetiam domáceho násilia, tiež obvodného lekára a psychológa
v práci i akreditovaný subjekt na pomoc obetiam násilia. Podanie trestného oznámenia nebolo jej
prioritou. Nie je pravda, že rodičia neboli zahrnutí do poradenského procesu v súkromnom subjekte
Centrum zmeny, toto Centrum poskytuje služby celej rodine. Otec absolvoval jednu hodinu a jeho
rozhodnutie nesúhlasiť s terapiou v tomto zariadení bolo okrem individuálnych preferencií podporené

informáciou ohľadne terapeutického prístupu H. I., ktorý bol kolíznym opatrovníkom označený ako
„ezoterika“. Akreditovaný subjekt CDR Senec potvrdil, že ide o akceptovaný a etablovaný terapeutický
prístup práce s rodinou. Maloletá absolvovala prvé online stretnutie s G. E., pretože jedine online
formu bola ochotná akceptovať, následne súhlasila s druhým osobným stretnutím, ktoré však bolo
z dôvodu nesúhlasu otca zrušené. A. jasne komunikovala kolíznemu opatrovníkovi, že by chcela
pokračovať terapiu tam, kde začala, na čo kolízny opatrovník nereflektoval. Matka popiera, že by

maloletú A. neprimerane zaťažovala informáciami, ktoré ohrozujú jej psychický vývoj, matka je plne
odborne vybavená, pravidelne pracuje s detským psychológom v akreditovanom subjekte, aby sa
takýmto výchovným pochybeniam vyhla. Centrum Nádej poskytuje multidisciplinárny tím pre rodinu
v kríze. Spolupráca s týmto centrom nie je časovo limitovaná a je dostupná v mieste školskej dochádzky
maloletej i pracoviska matky.

4. Odvolateľka uviedla, že tiež nie je pravda, že by sa vzťah maloletej A. k otcovi zhoršil. Maloletá urobila
progres, ako sama povedala, už sa otca nebojí. Cíti sa slobodnejšia a nebojí sa vyjadriť svoj názor
a potreby, čo je zo strany detského psychológa vnímané ako zásadný posun vpred. Maloletá si sama volí
formu a spôsob komunikácie s otcom a momentálne preferuje digitálnu komunikáciu, pričom otec súdu

deklaroval, že bude vôľu dcéry rešpektovať. Odvolateľka je toho názoru, že rodičia sú plne kompetentní
hájiť najlepší záujem maloletej a zásah súdu je predčasný, nerešpektuje individuálne potreby maloletej
a situáciu len zhorší. Uznesenie bolo vydané bez prihliadnutia na prítomnosť domáceho násilia v rodine,
ktorého svedkami boli aj deti. Spoločná psychologická terapia nie je v najlepšom záujme maloletej,
nereflektuje jej želania, jej individuálnu potrebu odstupu od otca a potrebný čas na regeneráciu po

traumatickej skúsenosti v rodine, kde bol otec zdrojom násilia. Takáto intervencia štátu do rodiny
prichádza do úvahy len ak by starostlivosť rodičov neviedla k náprave, a aj táto musí byť adekvátna
s ohľadom na záujem dieťaťa i práva jeho rodičov, avšak uložené výchovné opatrenie je neprimerané
a kontraproduktívne. Uložené výchovné opatrenie nie je v súčasnosti vhodným prostriedkom nápravy
vzťahuotcaadcéry,súdbymalnanázordieťaťaprihliadať.Poukázalanačlánok5Zákonaorodine,ktorý

súd v danom prípade nerešpektoval. Nie je v záujme maloletej, ktorá sa v minulosti sebapoškodzovala,
aby sa podrobovala psychologickému poradenstvu s otcom, kde bude dieťa vystavené nadmernej
stresovej záťaži. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

5. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozhodnutie za správne a navrhol ho potvrdiť.

Nie je pravda, že po jeho odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti sa rodina výrazne stabilizovala,
otec nemá zabezpečený kontakt s dcérou, aj jeho kontakt s maloletým A. je obmedzený, nemá ani
informácie o deťoch. Napriek tomu matka tento stav považuje za stabilizovanie rodiny, čo svedčí o tom,
že jej takáto situácia vyhovuje, je však v rozpore so záujmami maloletých detí. Skutočnosť, že stav
v rodine nie je dobrý a je v rozpore so záujmom maloletých detí vyplýva z kontextu celej rodinnej

situácie, z postoja maloletej A., ako aj z rodičmi predkladaných dôkazov. Maloletá je pod výlučným
vplyvom matky negatívne zameraným voči otcovi. Matka si uvedomuje potrebu odbornej intervencie,
keďže údajne vyhľadala odbornú pomoc, no je ochotná podrobiť sa odbornej pomoci a spolupráci len
so subjektom, ktorý si vyberie ona sama a ktorý nespolupracuje s otcom, čo svedčí o tom, že jej nejde
o poskytnutie odbornej pomoci rodine s cieľom sanácie vzťahov. Podľa názoru otca, ak matka aj do

Centra nádeje išla alebo chodí, robí tak účelovo iba s cieľom získania potvrdenia na účely súdneho
konania, navyše z predloženého potvrdenia je zrejmé, že odbornému poradenstvu sa podrobuje iba
matka a ešte len od septembra 2024. I napriek tak závažným matkou tvrdeným vyjadreniam (ktoré
matka dodnes nepreukázala) o sebapoškodzovaní maloletej, matka naďalej nie je ochotná podrobiť
sa odbornej intervencii nariadenej súdom v CDR, čo svedčí o účelovosti jej tvrdení aj v tomto smere.

Matka otca od 14.06.2024 vôbec neinformovala o zdravotnom stave detí a otec sa musel od lekára
informovať sám. Otec o.i. získal od A. J., detskej lekárky maloletej A., dňa 14.10.2024 informáciu,
že k uvedenému dátumu maloletá absolvovala v tomto roku len jedno vyšetrenie, a to na dlhodobú
únavu vo februári 2024, pričom všetky vyšetrené parametre odberov mala v norme. Ani detská lekárkateda nepotvrdila tvrdenie matky o údajnom sebapoškodzovaní maloletej. Otec má za to, že matka
uvádza údajné sebapoškodzovanie a zlý psychický stav maloletej výlučne účelovo pre dosiahnutie
zamedzenia jeho styku s maloletou. Otec opakovane namietal, že rodina z dôvodu neochoty matky

nepodstúpila odbornú intervenciu, čo sa matka zrejme v súčasnosti snaží sanovať predloženou správou
z Centra nádeji a opätovne poukazuje na psychologičku G. E., s ktorou mala maloletá absolvovať
jedno online stretnutie s tým, že k osobnému sedeniu nemalo dôjsť z dôvodu nesúhlasu otca. Otec
vyslovil svoj nesúhlas, keďže voči tejto psychologičke nemá dôveru. Matka tvrdila, že túto psychologičku
odporučila detská lekárka maloletej, čo sa preukázalo ako nepravda, o čom otec predkladá e-mailovú

komunikáciu s detskou lekárkou. Otec od začiatku prejavoval snahu o odbornú psychologickú pomoc
vrátane vyšetrenia rodičov i detí tak, aby stanovená úprava rodičovských práv a povinností k deťom bola
v ich najlepšom záujme, čo však matka odmieta. Nie je možné ďalej akceptovať jej odmietavý postoj
k poskytnutiu odbornej intervencii nariadenej súdom rodine, keďže v danej veci je potreba odbornej
pomoci nevyhnutná. Otec sa od februára 2024 pokúšal o to, aby spolu s matkou absolvovali odborné
poradenstvo u mediátorky G. K. G. G., ktorej pomoc matka odmietla s tým, že „súd všetko rozhodne.“

Na odporúčanie súdu dňa 13.06.2024, aby rodičia absolvovali do termínu pojednávania psychologické
poradenstvo, otec vyhľadal a absolvoval stretnutia s uznávanými odborníkmi (detská psychologička A.
F. L., renomovaný poradenský psychológ K. E., expert v Centre pre rodiny Senec M. I.) a v období júl až
november 2024 kontaktoval kolízneho opatrovníka s cieľom zabezpečiť odbornú pomoc rodine. Postoj
matky a jej reakcie je však možné vnímať ako zámerné vyhýbanie sa odbornej pomoci a odbornému

psychologickému vyšetreniu, ktoré je nutné pre zistenie skutočného stavu v danej veci. Nemožno prijať
za správny záver matky o tom, že maloletej A. vyhovuje aktuálny stav styku na diaľku, pričom otec
uvádza, že naposledy si s dcérou písal 30.11.2024. Maloletá nejaví záujem o otca, ani o kontakt s ním,
a to ani osobný, ani na diaľku.

6. Otec trvá na tom, že súčasný negatívny postoj maloletej, ktorá do začiatku roka 2024 mala s otcom
milujúci vzťah, je výsledkom negatívneho ovplyvňovania zo strany matky a tento stav nie je možné ďalej
akceptovať,abynedošlokjehoprehlbovaniudotakejmiery,ženegatívnyaodmietavýpostojdieťaťavoči
otcovi nebude možné zvrátiť. Komunikácia dcéry s otcom, ktorá ak vôbec prebieha, je v príkrom rozpore
s predchádzajúcou tonalitou a kvalitou ich spoločnej komunikácie, dcéra je voči nemu neúctivá, už

ho neoslovuje žiadnym spôsobom (naposledy ho nazvala „ocino“ dňa 06.03.2024), komunikuje stroho,
otcom pohŕda, používa ponižujúci spôsob vyjadrovania. Akceptovaním manipulatívneho vplyvu matky
na maloletú vo vzťahu k otcovi je ohrozený zdravý duševný vývin maloletej, matka koná v rozpore so
záujmom dieťaťa a správa sa ako nekompetentný rodič, dcéru vystavuje traume z nutnosti výberu medzi
lojalitou k rodičovi, s ktorým zdieľa spoločnú domácnosť a rodičovi, s ktorým sa nestretáva celé mesiace.

Otec popiera tvrdenia matky, že mal v rodine vyvolávať konflikty a byť častým zdrojom násilia, jej
tvrdenia majú byť založené na lekárskych správach, ktoré nič nepreukazujú, ktoré zachytávajú tvrdenia
matky a tiež na tvrdeniach maloletého suseda, ktorý navyše ani nebol pri konkrétnej situácii. Matka sa
nesprávne domnieva, že ak uvedie nejaké tvrdenie napríklad lekárovi, či kuratele, ktorá tieto tvrdenia
napíše na papier, stávajú sa automaticky dôkazom. Ak sa mal podľa jej tvrdenia správať k matke násilne

alebo agresívne, je otázne, prečo situáciu neriešila skôr a možnými dostupnými prostriedkami (napr.
privolaniepolície,podanietrestnéhooznámeniaapod.).Matkataknekonala,lebonemalanatoskutočný
dôvod a jej obvinenia na adresu otca sú čisto účelové. Otec zdôrazňuje, že sa nikdy voči nej nedopustil
násilného správania, keďže by to bolo okrem iného v rozpore s jeho životnými hodnotami ako aj vierou.
Odmietavý postoj matky k podrobeniu sa odbornej intervencie nariadenej súdom preukazuje celkový

postojmatkykriešeniusúčasnejrodinnejsituácie,ktorámatkevyhovuje.Maloletánemalasotcompočas
spolužitia v jednej domácnosti problém a aj po opustení spoločnej domácnosti dokázala ísť s otcom
na koncert do zahraničia, vrátane prespania a teraz má problém s otcom čo i len hovoriť a nieto sa
ešte stretnúť. Pokiaľ by tento postoj maloletej voči otcovi bol vlastným postojom maloletej, je potom
zrejmé, že vznikol pod vplyvom matky. Nie je ani zrejmé, na základe čoho matka usudzuje, že vzťah

otca a dcéry sa zlepšil. Otec je pritom šokovaný, kam až je matka ochotná zájsť s cieľom zdiskreditovať
otca ako rodiča a eliminovať jeho prítomnosť v živote maloletej, prinútila maloletú A. k podpisu tvrdení,
ktoré podľa názoru otca nie sú jej vlastnými. Ak sú skutočne vyjadrením názoru maloletej, potvrdzuje
sa ním manipulácia zo strany matky. Argumentácia matky, že podrobenie sa výchovnému opatreniu by
znamenalo zhoršenie stavu maloletej je neopodstatnená a nesprávna a preukazuje práve to, že matka

chce súčasný stav ďalej udržiavať s cieľom deštrukcie vzťahu medzi maloletou a otcom.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu rovnako navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Zotrvával na dôvodoch uvedených v návrhu. Poukázal na to, že obaja rodičia navštevujú psychológa povlastnej osi, avšak v rámci tejto odbornej pomoci nie je možné dosiahnuť cieľ, ktorý sleduje nariadené
výchovné opatrenie. V záujme maloletých je, aby rodičia sa vedeli na ich výchove a potrebách dohodnúť
spoločne, aby vedeli spolu komunikovať a aby maloletí vedeli eliminovať svoje psychické zaťaženie

vyplývajúce z pretrvávajúceho rodičovského konfliktu. V záujme maloletých je, aby vyrastali v pokojnom
a stabilnom prostredí, v ktorom rodičia budú vedieť komunikovať v elementárnych veciach týkajúcich
sa maloletých a nebudú voči sebe útoční. Matka sa odmieta podriadiť výchovnému opatreniu. Je
v najlepšom záujme maloletých ale aj rodičov, aby odborník, ktorý bude s deťmi a zároveň i s rodičmi
spolupracovať, sa pokúsil celú rodinu naučiť v rámci svojich možností kooperovať, správať sa voči sebe

korektne, maloletí tam budú môcť bez obáv vyjadriť svoje potreby a predstavy voči rodičom a odborník
bude s rodičmi pracovať na ich akceptácii a prijatí.

8. Matka v odvolacej replike zotrvávala na podanom odvolaní. Uložené opatrenie na základe neúplných
a jednostranne podaných informácií podľa nej neprimerane zasahuje do situácie v rodine a nie je
v najlepšom záujme dieťaťa. Otec s rodinou nežije od 15.06.2024 a nemôže mať prehľad o tom

ako deti s matkou žijú, situácia po jeho odsťahovaní je stabilná, deti sú spokojné, prosperujú a
sebapoškodzovanie maloletej sa odvtedy nezopakovalo. Nie je pravda, že matka sa odbornej pomoci
vyhýba, vyvracia to jej spolupráca s akreditovaným subjektom Nádej. Vzhľadom na prítomné domáce
násilie zo strany otca je potrebné reflektovať reálnosť očakávaní ohľadne spoločnej komunikácie
rodičov, čo nariadené opatrenie nerešpektuje. Otec sa snaží prostredníctvom zásahu štátnych inštitúcií

presunúť zodpovednosť za nerealizovaný styk s takmer 14 ročnou dcérou na matku, ktorú podozrieva
z manipulácie dieťaťa na základe vykonštruovaných dôkazov a informácií vytrhnutých z kontextu.
S dcérou sa otec stretáva sporadicky, môže jej kedykoľvek zavolať, či napísať, čo sa podľa maloletej
A. deje zriedka. Hoci otec mal i mnohé spontánne príležitosti na stretnutie s dcérou, nevyužil ich
auprednostnildramatizáciusituácie.Rodičiasapreukázateľnebezväčšíchproblémovdokážudohodnúť

napotrebnýchveciach,nastavenákomunikáciajefunkčná,čovyplývaajztoho,žestykotca smaloletým
A. prebieha v zmysle zápisnice zo dňa 13.06.2024 i nad jej rámec. Direktívny zásah a nútené budovanie
vzťahu A. s otcom bude viesť u maloletej k nedôvere k otcovi i inštitúciám, ktorých úlohou je
ochrana záujmov detí. Nie je pravda, že matke situácia vyhovuje, matka otcovi nebráni stretávať sa
s dcérou, ani so synom. Aj súd je povinný prihliadať na názor maloletého dieťaťa primerane jeho veku

a vyspelosti, pričom samotná maloletá uviedla, že má k uloženému výchovnému opatreniu negatívny
postoj. Akékoľvek autoritatívne nútenie dieťaťa ešte viac zhorší odmietavý vzťah maloletej k otcovi.
Tvrdenie, že matka sa odmieta podriadiť výchovnému opatreniu nie je pravdivé, matka namieta
jeho odôvodnenie, stanovené ciele a načasovanie, komplikáciou by bolo i dochádzanie do G.. Preto
zotrvávala na odvolacom návrhu s tým, že ak odvolací súd bude považovať za dôvodné nariadenie

výchovného opatrenia, aby zmenil miesto realizácie na akreditované zariadenie nachádzajúce sa
v Bratislave a to z dôvodu časovej náročnosti pre matku dochádzať z Bratislavy do G. v čase pracovnej
doby. Rovnako navrhla, aby výchovným opatrením nebola viazaná maloletá A., ale výlučne matka a to
tak, aby sa opatrenie realizovalo individuálne pre ňu a individuálne pre otca.
9. Otec v odvolacej duplike odmietol tvrdenia matky o inštitucionalizovanom nátlaku otca

prostredníctvom výchovného opatrenia. Otec odmieta skĺznuť do osobných invektív, ako to robí matka.
Vychádzajúc z postoja dcéry k nemu je zrejmé, že matka ju manipuluje, pretože dcéra svoje správanie
voči otcovi zmenila až potom, čo zostala pod výlučným výchovným vplyvom matky a otec k nej nemá
prítup. V podaní ďalej podrobne reagoval na jednotlivé tvrdenia matky, považujúc argumentáciu matky
zaúčelovúairelevantnú.Uvedenýstav,kedynemáksvojejdcéreprístup,vyžadujeposkytnutieodbornej

pomoci, ktorá pomôže jeho vzťah s dcérou sanovať.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka v odvolaní použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo
doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné iba čiastočne.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie uložením povinnosti rodičom aj maloletej A. podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Pezinok v rozsahu 20 hodínpriamej činnosti s rodičmi a s maloletým dieťaťom za účelom dosiahnutia konštruktívnej komunikácie
rodičov, akceptácie role druhého rodiča a ochrany psychického aj fyzického zdravia maloletého dieťaťa.

12. Odvolací súd uvádza, že nezistil žiadne okolnosti spochybňujúce správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorý považoval návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok na nariadenie
výchovného opatrenia formou neodkladného opatrenia za dôvodný, nakoľko bola osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle podaného návrhu.

13. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia (§ 324 a nasl. CSP, § 360 a nasl. CMP) vo všeobecnosti
vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom
nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia,
nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy
konkrétnou situáciou. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie

najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je
vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv
jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru, a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.

14. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

16. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine prvá a druhá veta, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia
priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie
účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel.

17. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre
jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných

jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne
opatrenia.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej sú aktuálne v rozvodovom konaní, ktorého súčasťou
je i úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, kde matka

žiada zverenie maloletých detí ( A. a jej brata A.) do svojej výlučnej osobnej starostlivosti a otec sa
domáha striedavej osobnej starostlivosti. Matka v konaní uvádzala prejavy domáceho násilia zo strany
otca, neboli však predložené žiadne dôkazy o trestnom oznámení či privolaní policajnej hliadky. Súd v
prebiehajúcom súdnom konaní zistil konfliktné nastavenie rodičov a ich neefektívnu komunikáciu a na
pojednávaní dňa 13.06.2024 im odporučil určitý dočasný model osobnej starostlivosti s tým, že deti

zostanú v starostlivosti matky, otec bude na deti platiť výživné a stýkať sa s deťmi ( s maloletou A. každý
párny víkend v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod., s mal. A. častejšie a to párny víkend od piatka do
pondelka a každú stredu až štvrtok), zároveň súd otcovi odporučil, aby si našiel bývanie mimo spoločnej
domácnosti, obom rodičom súd odporučil absolvovať psychologické poradenstvo.

19. Pokiaľ rodičia žili spolu ( i v čase, kedy už boli v rozvodovom konaní) mala maloletá A. s otcom
vzťahy dobré, neodmietala ho, trávila s ním čas. Dňa 14.06.2024 sa otec v zmysle odporúčania súdu
odsťahoval zo spoločnej domácnosti a odvtedy sa postoj maloletej k otcovi začal výrazne meniť a ich
vzťah zhoršovať. Zatiaľ čo s maloletým A. sa otec aj v súčasnosti osobne stretáva, maloletá A. sa s ním
odmieta stretávať, namiesto osobných stykov prebiehali dočasne aspoň online kontakty, tieto už však

maloletá rovnako odmieta. Aj komunikácia maloletej s otcom viazne, je nepravidelná a nedostatočná,
navyše z otcom predložených dôkazov ( elektronickej komunikácie medzi nimi) vyplýva, že maloletá
sa správa k otcovi neúctivo a arogantne, čo poukazuje buď na preberanie negatívnych postojov vočiotcovi od matky, prípadne na priame ovplyvňovanie maloletej matkou, ktorej vzťah k otcovi maloletej je
poznamenaný výraznou animozitou.

20. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by otca mali diskvalifikovať z úlohy
plnohodnotného rodiča. Matka zdôrazňuje v odvolaní, že súd nebral pri rozhodovaní do úvahy aspekt
domáceho násilia zo strany otca počas spolužitia rodičov, táto skutočnosť však ale podľa názoru
odvolacieho súdu nebola žiadnymi relevantnými dôkazmi osvedčená. Čestné prehlásenie otca kamaráta
maloletého A., ktorým má potvrdzovať hádky rodičov v rodine mal. A., resp. domáce násilie a lekárske

správy zo dňa 11.09.2023 a 08.01.2024, z ktorých obsahu vyplýva, že matka sa dostavila na vyšetrenie
k všeobecnej lekárke, ktorej uviedla napadnutie manželom, za takéto dôkazy považovať nemožno a to
i v kontexte animozity, ktorá je prítomná vo vzťahu matky k otcovi a ich prebiehajúceho boja o maloleté
deti.

21. Vyššie spomenutý záver o podozrivej zmene v postojoch maloletej sa javí opodstatnený práve

z dôvodu, že k zhoršeniu kvality vzťahu medzi otcom a dcérou došlo v období, kedy s ňou otec nie je
v styku a dieťa je pod výlučným matkiným vplyvom, v ktorej výchovnom prostredí sa maloletá nachádza
a ktoré je voči otcovi naladené nepriateľsky, zároveň na strane otca v uvedenom období nebolo zistené
žiadne také nevhodné správanie voči maloletej, ktoré by mohlo byť objektívnym dôvodom pre uvedené
neprimerané reakcie dcéry, jej radikálne odmietanie styku s otcom. Matka predložila v konaní čestné

vyhlásenie maloletej A. zo dňa 23.10.2024, v ktorom maloletá deklaruje, že sa s otcom nechce vôbec
stýkať a to ani cez sviatky a prázdniny, pričom ako dôvody uvádza, že sa pri ňom cíti nekomfortne
a stiahnuto z dôvodu, čo robil, keď bola mladšia a jeho násilnícke tendencie jej veľmi vadia, je vulgárny
a hreší a veľmi často kričí. Uvedené okolnosti, opodstatnenosť opisovaných tvrdení ako aj autenticitu
vyjadrenímaloletejsúdnedokáževtejtofázekonaniaposúdiťprenedostatokdôkazov,abližšieokolnosti

ako aj presné dôvody a príčiny odmietania otca zo strany maloletej budú skúmané podrobne v konaní vo
veci samej. Aktuálne však pri rozhodovaní o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd musel vychádzať zo skutočností, ktoré boli doterajším skráteným dokazovaním osvedčené a síce,
že maloletá odmieta otca a jej vzťah k nemu sa výrazne zhoršil až po tom, čo maloletá zostala vo výlučnej
osobnej starostlivosti matky, teda vplyv matky na postoj dieťaťa sa javí byť celkom zrejmý. Odvolací

súd zhodne so súdom prvoinštančným preto považuje za dôležité, aby maloletej bola poskytnutná
erudovaná psychologická podpora a pomoc, ktorá jej pomôže spracovať rozchod rodičov, pochopiť
širšie súvislosti s tým spojené a zvládnuť toto ťažké obdobie bez toho, aby došlo k ujme na jej právach
a to aj do budúcnosti. Rovnako dôležité je, aby psychologické poradenstvo bolo poskytnuté zároveň
aj rodičom maloletej ( ktorých predstavy o budúcom usporiadaní ich pomerov k deťom a o tom, čo

každý z nich považuje za súladné s najlepším záujmom maloletých, sú diametrálne odlišné), ktorí sa
v najlepšom záujme ich spoločných detí musia naučiť oprostiť od vzájomnej osobnej nevraživosti tak,
aby ju neprenášali na deti, musia sa naučiť spolupracovať na výchove detí a plne rešpektovať rolu
druhého rodiča.

22. Súd prvej inštancie už v konaní vo veci samej rodičom odporúčal, aby sa dobrovoľne podrobili
takejto psychologickej odbornej pomoci, a z obsahu spisu vyplýva, že túto začali realizovať rodičia
každý zvlášť. Matka pre riešenie situácie a problémov maloletej A. vybrala súkromnú ambulanciu
Centrumzmeny,psychologičkuG.E.,sktoroumaloprebehnúťjednoúvodnéonlinesedeniesmaloletou,
k ďalšiemu nedošlo pre nezhodu rodičov ohľadom terapie pre maloletú, otec má v toto zariadenie

nedôveru, pretože mu psychologička mala odmietnuť poskytnúť akékoľvek informácie. Z vyjadrení
účastníkov konania možno usudzovať, že psychologické poradenstvo uvedeným subjektom sa teda
neuskutočnilo. Matka v odvolaní tvrdí, že pre zabezpečenie odbornej pomoci pre maloletú nadviazala
spoluprácu s akreditovaným subjektom Poradenské Centrum Nádej, a má za to, že intervencia
súdu formou nariadeného výchovného opatrenia nie je potrebná. Ako dôkaz predložila potvrdenie

Poradenského Centra Nádej, o.z. Bratislava zo dňa 25.10.2024, z ktorého vyplýva, že matka je od
septembra 2024 klientkou tohto centra a uvedené zariadenie jej poskytuje psychologické poradenstvo
formou individuálnych stretnutí s psychologičkou. Z predmetného dôkazu nevyplýva, že by odborná
psychologická pomoc bola poskytovaná aj maloletej A. a už vôbec nie otcovi maloletej. Pokiaľ ide
o otca, tento je psychologickému odbornému poradenstvu naklonený a považuje ho za nutný s ohľadom

na vážne narušené vzťahy v rodine ( otec deklaroval záujem o spoločnú odbornú pomoc ešte
počas spolužitia rodičov, čo ale matka maloletých detí odmietla). Zo spisu vyplýva, že po odporúčaní
psychologickej odbornej pomoci zo strany súdu v júni 2024 otec vzhľadom k neúspešnému pokusuo spoločnú rodinnú terapiu konzultoval s viacerými psychológmi po vlastnej osi a opakovane kontaktoval
aj kolízneho opatrovníka s cieľom zabezpečiť odbornú pomoc rodine.

23. Obsahom spisového materiálu má súd osvedčené, že matka s otcom nespolupracuje na hľadaní
vhodného subjektu, ktorý by pracoval s rodinou ako celkom, trvá na tom, že odborná pomoc
Poradenského Centra Nádej, o.z. Bratislava tak, ako je poskytovaná, je aktuálne najvhodnejšia
a dostatočná. Súd má obsahom spisu osvedčené, že maloletej nie je poskytovaná žiadna systematická
odborná psychologická pomoc, matke je od septembra 2024 poskytované psychologické poradenstvo v

Poradenskom Centre Nádej, o.z. Bratislava a otec sám konzultoval individuálne viacerých psychológov.
Medzi členmi rodiny žiadna spolupráca v tomto smere neexistuje, dohoda medzi nimi nie je možná,
matkaspoločnúrodinnú terapiuodmieta,otecjupovažujezanevyhnutnúasjehonázoromsastotožňuje
nielen kolízny opatrovník ale i súd.

24. Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi

rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad
dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že budú
dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre navrátenie riadneho výchovného prostredia pre
dieťa. Výchovné opatrenia ukladané súdom majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti poruchy vo
vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Vždy však musia sledovať základný cieľ starostlivosti súdu o maloleté

dieťa, ktorým je záujem maloletého dieťaťa.

25. Sústava výchovných opatrení v zmysle ustanovenia § 37 Zákona o rodine je vybudovaná
systematicky, od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Veľmi účinným sa v poslednom období
ukázalo najmä využitie uloženia povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovaných

zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodičom maloletého dieťaťa alebo maloletému dieťaťu. Hoci
zákon hovorí všeobecne o odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo.
Poradenstvomožnouložiťjednémuzrodičov,obomrodičomspoločne,niektorémuzrodičovaleboobom
rodičom a maloletému dieťaťu. Poradenstvo možno uložiť aj maloletému dieťaťu osobitne. Výhodou
tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie v súčinnosti

s orgánom sociálno-právnej ochrany detí a podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších
opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotno-
právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ má súd
za to, že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie neprinesenie
želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena

postoja dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do
výkonu rodičovských práv a povinností. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak
priebežne, jednak po skončení doby, na ktorú bolo uložené. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo
sledovaný účel svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadiť iné
výchovné opatrenie.

26. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením, obsahom podaného odvolania,
ostatných vyjadrení účastníkov podaných v odvolacom konaní spolu s pripojenými listinnými dôkazmi,
ako aj obsahom celého spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že
v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky pre uloženie neodkladného opatrenia nariadením

výchovného opatrenia v záujme dosiahnutia konštruktívnej komunikácie rodičov, akceptácie role
druhého rodiča a ochrany psychického aj fyzického zdravia maloletého dieťaťa.

27. Vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že nemožno súhlasiť
s názorom matky, že by intervencia súdu v podobe výchovného opatrenia bola nenáležitá, nepotrebná

alebo neprimeraná. Obsahom spisu je dostatočne osvedčené, že vzťah maloletej s otcom celkom
preukázateľne za posledných niekoľko mesiacov, čo dieťa zostalo vo výlučnej starostlivosti matky,
zdegeneroval do takej miery, že aktuálne už maloletá odmieta s otcom i kontakt online a jej jednanie
s otcom sa dostáva do polohy, ktorá nesvedčí o správnom prístupe rezidenčného rodiča k dieťaťu. Je
chybné považovať aktuálnu situáciu za stabilizovanú a tvrdiť, že deti sú spokojné a prosperujú, súd

v tomto nemohol dať matke za pravdu. Maloleté deti majú právo byť vychovávané oboma rodičmi, pričom
každý z nich má v živote dieťaťa nezastupiteľnú úlohu. Odborná práca s rodinou je za uvedenej situácie
potrebná a to čo najskôr s ohľadom na rýchlosť, akou sa vzťah maloletej k otcovi zhoršuje a potreba
systematickej psychologickej odbornej pomoci je v prejednávanej veci potom nevyhnutná i z dôvoduprejavov sebapoškodzovania maloletej ( pokiať teda majú tieto tvrdenia matky reálny základ, čo zatiaľ
z dokazovania nevyplýva). Nemožno preto súhlasiť s matkou, že maloletej je zabezpečovaná potrebná
ochrana zo strany rodiny ( zrejme matky, pretože otec dosah na maloletú nemá). Jednak totiž matka ani

neosvedčila, že by v zmysle odporúčania súdu sama zabezpečila maloletej systematickú psychologickú
odbornú pomoc, pretože poskytovanie odbornej psychologickej pomoci maloletej A. v Poradenskom
Centre Nádej o.z. nebolo týmto zariadením vôbec potvrdené a zároveň je odvolací súd tohto názoru, že
vzťahy v rodine môžu byť napravené jedine odbornou prácou s celou rodinou a to tým istým zariadením
psychologického poradenstva. Súd prvej inštancie teda výsledky skráteného dokazovania správne

vyhodnotil a dospel k správnemu záveru, že bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov
spôsobom, aký navrhoval kolízny opatrovník.

28. Za nedôvodnú pritom považoval odvolací súd požiadavku matky, aby súd zaviazal k plneniu
výchovného opatrenia len rodičov a nie aj maloletú A.. Z obsahu spisu je osvedčené, že maloletá
má nespracované emócie vo vzťahu k otcovi ( či už ako dôsledok jej vlastných skúseností alebo

ako dôsledok prevzatých postojov matky) a nariadené výchovné opatrenie môže byť aj pri tomto
probléme nápomocné, pričom súd už vyššie objasnil, že osobitne maloletá potrebuje aktuálne podporu
psychológa. Je potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti sú koncipované na rovnoprávnom
postavení oboch rodičov a preto nie je ani pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých detí
žiaden zákonný dôvod, aby bol otec ako jeden z rodičov úplne vylúčený z výkonu rodičovských práv

voči svojim deťom len z dôvodu, že si to dieťa želá. Aj vyslovené želania a predstavy maloletého
dieťaťa, a to akokoľvek rozumovo vyspelého (ak by sme aj opomenuli možnosť, že názor dieťaťa
býva spravidla do značnej miery ovplyvnený názorom preferovaného rodiča, v tomto prípade matky) je
totiž potrebné aplikovať pri rozhodovaní s istou dávkou opatrnosti, keďže dieťa nedokáže vidieť širšie
súvislosti a dôsledky prípadných chybných rozhodnutí súdu, ku ktorým by takýmto postupom mohlo

dôjsť, a ktoré by v konečnom dôsledku veľmi negatívne mohli zasiahnuť do jeho zdravého vývoja ako
aj do práv dieťaťa i rodiča, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti. V danom prípade súd nevidel
žiadny dôvod vynechať maloletú A. z nariadeného výchovného opatrenia. Odvolací súd poznamenáva,
že náplňou sú poradensko-psychologické konzultácie účastníkov konania s odborníkom psychológom,
ktoré neprebiehajú nutne so všetkými členmi rodiny naraz v rovnakom čase, ale psychológ postupuje

v závislosti od zistenej úrovne a kvality vzťahov medzi zúčastnenými a berie do úvahy okolnosti každého
prípadu.

29. Za oprávnenú požiadavku matky však považoval odvolací súd zmenu konkrétneho zariadenia,
ktoré má výchovné opatrenie realizovať. Matka z praktických dôvodov ( časová náročnosť pre matku

dochádzať z Bratislavy do G. počas pracovnej doby) navrhovala namiesto CDR Pezinok nejaké iné
akreditované zariadenie nachádzajúce sa v Bratislave, ktorému návrhu odvolací súd vyhovel, považujúc
matkouuvádzanédôvodyzarelevantnéapretospoužitímustanovenia§388CSPnapadnutéuznesenie
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

30. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému
rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

31. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať

návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.