Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/148/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200509
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200509.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: CONSTRUCTOR - EU s.r.o., so sídlom
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 836 907, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so
sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101047313/2020 zo dňa 16. júna 2020, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/53/2020 - 157 zo dňa 22.

septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1.DaňovýúradPrešov(ďalejaj„správcadane“)vykonaluspoločnostiCONSTRUCTOR-EUs.r.o.(ďalej
aj „žalobca“) daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby (ďalej aj „daň“) za zdaňovacie obdobie
roka 2015. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 100355738/2020

zo dňa 05.02.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 53.477,11 Eur na
dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2015.
2. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období r. 2015 neuznal žalobcovi ako daňové výdavky,
výdavky na základe vystavených faktúr:
od spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o., a to
- faktúry č. FP150162 (FV150200) zo dňa 29.12.2015 v sume 163.740,18 Eur za zemné práce na stavbe

„Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia päty rieky“ (ďalej aj „faktúra 1“),
- faktúry č. FP150049 (FV 150056) zo dňa 29.05.2015 v sume 3.750 Eur za stavebné práce v penzióne
Banská Belá (ďalej aj „faktúra 2“);
od spoločnosti SKANGROUP s.r.o., a to
- faktúry č. FP150137 zo dňa 02.10.2015 v sume 40.000 Eur, predmet fakturácie: "pomocné práce na
stavbe Bardejov- ochrana pred povodňami na rieke Topľa" (ďalej aj „faktúra 3“),
- faktúry č. FP150139 zo dňa 28.10.2015 v sume 33.800 Eur, predmet fakturácie: "pomocné práce na

stavbe Bardejov- ochrana na rieke Topľa" (ďalej aj „faktúra 4“),
a od spoločnosti 4-one, s.r.o., a to
- faktúry č. FP1500001, FP150007, FP150020, FP15003 a FP150048 v celkovej sume 1.787,61 Eur za
ubytovanie jednotlivých osôb na nich uvedených (ďalej aj „faktúry 5“).3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane o
žalobcovom zahrnutí nákladov do daňových nákladov v rozpore s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“) v

nadväznosti na § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
4. Správca dane vo vzťahu k faktúre 1 uzavrel, že v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
nebolo preukázané, že práce pre žalobcu vykonala práve spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o.,
a to v takom rozsahu, ako boli fakturované. Vo vzťahu k faktúre 2 správca dane konštatoval, že
žiaden z predvolaných svedkov sa k stavebným prácam v penzióne Banská Belá nevyjadroval, teda

ich uskutočnenie nebolo taktiež preukázané. Správca dane dospel k záveru, že uplatnené daňové
výdavky nespĺňajú podmienku preukaznosti v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Správca
dane nespochybňoval vykonanie prác na jednotlivých stavbách, ale mal pochybnosti o dodávke prác
spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o. (str. 4 prvostupňového rozhodnutia).
5. Čo sa týka faktúry 3 a faktúry 4 vystavených od spoločnosti SKANGROUP s.r.o., správca dane tiež
prijal záver, že nedošlo k preukázaniu skutočného zrealizovania dodávok služieb tak, ako sú uvedené

na faktúrach. Správca dane nespochybňoval vykonanie prác na stavbe, ale mal pochybnosti o dodávke
prác spoločnosťou SKANGROUP s.r.o. (str. 13 prvostupňového rozhodnutia).
6. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie (vynímajúc neuznané
faktúry 5 od spoločnosti 4-one, s.r.o.), o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101047313/2020
zo dňa 16.06.2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), a to tak, že

prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.
7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v priebehu daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania sa vo vzťahu k dodávateľom žalobcu - spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o. a
spoločnosti SKANGROUP s.r.o. nepodarilo odstrániť pochybnosti správcu dane o tom, že fakturované
dodávky prác boli skutočne vykonané a dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach.

8. V priebehu daňovej kontroly správca dane nadobudol vážne pochybnosti o dodávateľovi EFS group
Slovakia s.r.o. a poukázal na to, že napriek tomu, že uvedená spoločnosť daňové priznanie k dani
z príjmov právnickej osoby za rok 2015 podala, nebolo objektívne preukázané, či údaje uvedené v
podanom daňovom priznaní zahŕňajú aj preverované faktúry.
9.Žalovanývovzťahukfaktúre1ďalejuviedol,žezoZmluvyodielo„Bardejov-ochranapredpovodňami

na rieke Topľa“ a zo Zmluvy o dielo „Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa - stabilizácia päty
koryta“, uzatvorenými medzi žalobcom ako zhotoviteľom stavby a spoločnosťou Eiffage Construction
Slovenská republika, s.r.o. ako objednávateľom, vyplynulo, že žalobca ručí za to, že predmet plnenia
musí mať v dobe prevzatia zmluvne dohodnuté vlastnosti, musí spĺňať projektové, technické a
ekonomické parametre, musí zodpovedať technickým normám a zaručuje, že tieto vlastnosti bude mať

dielo 60 (62) mesiacov od jeho protokolárneho odovzdania a prevzatia. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na skutočnosť, že dodávatelia žalobcu, resp. subdodávatelia v priebehu niekoľkých mesiacov
po vyfakturovaní prác zanikli. Žalovaný taktiež poukázal na porušenie ďalších povinností žalobcu podľa
predmetných zmlúv o dielo, a to porušenie povinnosti viesť denné záznamy o priebehu stavebných
prác a iných prác riadne po celú dobu plnenia v stavebnom denníku tak, ako to ukladá stavebný zákon

(údaje o stave staveniska a pracoviska, o počasí, o rozsahu a spôsobe vykonaných prác, o prítomných
pracovníkoch,odopravnýchprostriedkochastrojochaďalšie)ataktiežporušeniepovinnostipreškolenia
zamestnancovohľadnedodržiavaniaBOZP.Žalovanýakcentovalzisteniesprávcudane,ževstavebnom
denníku neboli ani v jednom dni uvedení zamestnanci dodávateľských spoločností a žalobca taktiež
nepreukázal, že objednávateľovi diela - spoločnosti Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o.

predložil, o. i., denný menný zoznam zamestnancov a platné potvrdenie o preškolení z legislatívy BOZP
a PO, a to všetkých zamestnancov zhotoviteľa vykonávajúcich pracovnú činnosť na stavenisku.
10. Žalovaný k námietke žalobcu o tom, že správca dane od neho žiadal nad rámec zákona, aby
preukázal v daňovom konaní vedenie stavebného denníka, uviedol, že správca dane od žalobcu
požadoval preukázať iba tie skutočnosti, ktoré sám zaznamenal v stavebnom denníku. Správca dane

mal iba posudzovať dokument (stavebný denník), ktorý žalobca sám viedol a bol ho povinný viesť na
základe zmlúv o dielo, ktoré uzavrel s objednávateľom.
11. Podľa žalovaného pochybnosti správcu dane, o tom, že fakturované práce boli skutočne vykonané a
dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach, sa nepodarilo odstrániť ani na základe vypočutia svedkov,
ani na základe odpovede od poskytovateľa ubytovania Milan Košč - ELINEX. Žalovaný prijal záver, že

dodanievyfakturovanýchprácnepreukázalaanivýpoveďsvedkap.TomášaTatraya(bývalýkonateľEFS
group Slovakia s.r.o.), ktorá podľa žalovaného nebola určitá, bola v rozpore so zistenými skutočnosťami
a túto výpoveď nepotvrdili ani výpovede ostatných svedkov. Žalovaný mal za to, že dodávatelia a
subdodávatelia žalobcu vykonanie prác potvrdili len formálne, ústne tvrdenia neboli podložené žiadnymidokladmi. Poukázal na to, že spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. po polroku od vyfakturovania
prác zanikla v dôsledku zlúčenia a nástupnícka spoločnosť je nekontaktná, podobne ako spoločnosť
SKANGROUP s.r.o..

II. Konanie pred správnym súdom
12. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej aj
„krajský súd“ alebo „správny súd“). Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (ako i prvostupňového rozhodnutia správcu dane), vrátenia veci
na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca zároveň krajský

súd požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, vykazujúce znaky
arbitrárnosti. Ďalej mal za to, že skutkový stav, ktorý považoval správca dane ako aj žalovaný za
preukázaný, nemá oporu v administratívnom spise a zároveň podľa žalobcu zistený skutkový stav bol
nesprávne posúdený, nakoľko neboli vyhodnotené všetky vykonané dôkazy a tiež, že žalovaný vec
nesprávne právne posúdil.

14. Žalobca poukázal na to, že správca dane nespochybnil, že práce na jednotlivých stavbách boli
vykonané, avšak spochybňoval ich dodávateľa. Žalobca mal za to, že na preukazovaní dodania služieb
nemá vplyv, či práce boli dodané dodávateľom, resp. jeho subdodávateľom, nakoľko deklarované práce
sa pre žalobcu vykonali.
15. Žalobca mal za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že práce fakturované

spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o. boli skutočne touto spoločnosťou aj vykonané, čo podľa neho
vyplývalo z výsluchu svedkov p. Tatraya, p. N., p. H. a p. C.. Podľa názoru žalobcu len samotnou
výpoveďou bývalého konateľa spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o. p. Tatraya došlo k odstráneniu
rozporu, čo sa týka dodania prác touto spoločnosťou. Žalobca ďalej poukázal na viacero svedeckých
výpovedí, o.i., na výpoveď svedka p. N., ktorý na stavbe pracoval s bagrom a bol zamestnancom

spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o.. Nepovažoval za správne, ak správca dane neprihliadol na
výpoveď tohto svedka iba z dôvodu, že označil iné miesto, odkiaľ mali pochádzať Rómovia, ktorí taktiež
pracovali na stavbe (kým svedok N. uviedol, že Rómovia pochádzali z Čaklova a Zámutova, svedok
Tatray uviedol, že pochádzali z Raslavíc). Žalobca poukázal na to, že svedok popísal priebeh prác
autenticky a úplne reálne, pričom uviedol, že by vedel aj dnes priamo na mieste ukázať, kde práce

vykonával. Aj svedkovia p. H. a p. C. potvrdili, že na stavbe sa nachádzal Mgr. Tatray a tento vozil
kamene pre svojich ľudí a zároveň, že títo ľudia ho čakali na stavbe za účelom výplaty. Ani s uvedenými
výpoveďami sa žalovaný a správca dane podľa žalobcu nevysporiadali, napriek tomu, že sa jednalo o
viacerých, neutrálnych svedkov, s ktorými žalobca nemal žiadny vzťah, ktorý by mohol spochybniť ich
vierohodnosť. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že došlo k preukázaniu oprávnenosti uplatnenia

daňových výdavkov žalobcu vo vzťahu k dodávateľským faktúram 1 a 2 od spoločnosti EFS group
Slovakia s.r.o..
16. Žalobca vo svojej žalobe tiež poukázal na § 46d ods.1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj „stavebný zákon“) a § 28 ods. 2 vykonávacej vyhlášky
č. 453/2000 Z. z. k stavebnému zákonu, ktoré upravujú skutočnosti, ktoré sa zapisujú do stavebného

denníka, pričom žalobca zdôraznil, že zákonná úprava nevyžaduje, aby sa v stavebnom denníku
nachádzali údaje o počte pracovníkov podieľajúcich sa na stavbe aj s ich rozčlenením, k akému
podnikateľskému subjektu patria. Za nepodstatnú skutočnosť žalobca považoval aj odkaz žalovaného
na zmluvy o dielo, ktoré boli uzatvorené medzi spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika,
s.r.o. ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, nakoľko sa jedná len o zmluvný vzťah medzi

týmito subjektmi, preto podľa žalobcu žalovaný nemôže poukazovať na tieto zmluvy vo vzťahu k
spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o.. Ďalej v tejto súvislosti uviedol, že správca dane nemôže prenášať
povinnosti žalobcu na tretie subjekty, ako to urobil v prípade zodpovednosti za vady. Ak by na diele
vznikli vady, za tieto by zodpovedal žalobca a nie jeho dodávatelia. Žalobca nijako nepochybil, práve
naopak postupoval v súlade so stavebným zákonom a zmluvami, keď do stavebného denníka zapisoval

len údaje o svojich pracovníkoch, ktorí na diele pracovali. Jeho zákonnou a ani zmluvnou povinnosťou
nebolo uvádzať vo svojom stavebnom denníku mená, či počty svojich dodávateľov a subdodávateľov.
Pre svoje potreby viedol v stavebnom denníku len záznamy o svojich pracovníkoch, čo do označenia ich
počtu. K nesplneniu povinnosti preukázať preškolenie zamestnancov ohľadom BOZP žalobca zotrval
na tom, že zmluvný vzťah medzi objednávateľom diela a žalobcom ako zhotoviteľom sa týka len týchto

subjektov, preto nebol povinný preukazovať preškolenie zamestnancov svojho dodávateľa.
17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.10.2020 konštatoval, že považuje žalobné dôvody za
neopodstatnené a zotrval na svojich záveroch tak, ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný
uviedol, že správca dane oprávnene vylúčil z daňových nákladov zúčtované faktúry za práce, ktoré malibyť vykonané dodávateľskými spoločnosťami EFS group Slovakia, s.r.o. a SKANGROUP s.r.o. Žalovaný
vo vzťahu k dodávateľovi EFS group Slovakia, s.r.o. konštatoval, že na základe rozsiahleho dokazovania
správca dane spochybnil vykonanie fakturovaných prác predmetnou spoločnosťou, ktorá zanikla

zlúčením a jej nástupnícka spoločnosť so správcom dane nekomunikuje. Zopakoval, že vykonanie prác
nebolo preukázané ani stavebným denníkom a ani dokladmi, ktoré bol žalobca povinný predložiť ako
zhotoviteľ diela v rámci základných pravidiel BOZP na základe Zmluvy o dielo, t.j. nepredložil denný
menný zoznam zamestnancov, ktorí vykonávali pracovnú činnosť na pracovisku vedúcemu pracovníkovi
objednávateľa ani potvrdenie o preškolení zamestnancov, prítomných na stavenisku z legislatívy BOZP

a PO. K námietke žalobcu, že povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo sa vzťahujú len na zmluvné
strany, žalovaný poukázal na bod 2.13. zmluvy, v zmysle ktorého v prípade, že niektoré úkony pri výkone
diela vykoná tretia osoba, má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonal sám. Následne konštatoval,
že žalobca ani len nepreukázal, na základe akého zmluvného vzťahu pracovali na diele jeho dodávatelia
v septembri až novembri 2015, pretože zmluva medzi žalobcom a dodávateľom EFS group Slovakia
bola podpísaná až dňa 25.11.2015. Vo vzťahu k záručnej dobe žalovaný uviedol, že v prípade, ak by

zhotoviteľ uplatnil vady zistené na vykonaných dielach počas záručnej doby, tak následne by žalobca
tieto preniesol na dodávateľa.
18. Žalobca v replike zo dňa 29.10.2020, vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že nástupnícke spoločnosti
deklarovaných dodávateľov zanikli a ich právni nástupcovia so správcom dane nekomunikujú, zdôraznil,
že uvedená skutočnosť mu nemôže byť na ťarchu, nakoľko za tieto skutočnosti nemôže zodpovedať.

Čo sa týka tvrdenia, že vykonanie prác nebolo preukázané stavebným denníkom a ani dokladmi, ktoré
mal žalobca predložiť ako zhotoviteľ diela v rámci základných pravidiel BOZP, žalobca uviedol, že tieto
pravidlá sa vzťahujú len na neho a jeho zamestnancov ako účastníka zmluvného vzťahu a nie na
jeho subdodávateľov. Žalobca nie je zodpovedný za zamestnancov tretích strán na základe zmluvy o
dielo, uzatvorenej medzi spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. a žalobcom a

ak má správca dane a žalovaný opačný názor, jedná sa o nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca
v zmysle predmetnej zmluvy o dielo bol oprávnený na realizáciu diela aj využitím tretích osôb, pričom
za dielo zodpovedá tak, ako keby ho vykonal sám. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom prípade
bola upravená iba zodpovednosť za dielo, avšak žalobca nebol zodpovedný za zamestnancov tretích
osôb z pohľadu BOZP a PO. Žalobca taktiež poukázal na to, že nechápe, čo chcel žalovaný uviesť tým,

že poukázal na záručnú dobu v trvaní 60 mesiacov, vyplývajúcu zo zmluvy o dielo medzi spoločnosťou
Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. a žalobcom a skutočnosťou, že dodávatelia žalobcu
zanikli. Žalobca zotrval na dôvodnosti a opodstatnenosti podanej žaloby.
19. Krajský súd uznesením č. k. 1S/53/2020 - 122 zo dňa 19.11.2020 priznal správnej žalobe
žalobcu odkladný účinok a odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím správcu dane do právoplatnosti skončenia veci.
20. Krajský súd následne po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového
rozhodnutia správcu dane, rozsudkom č. k. 1S/53/2020 - 157 zo dňa 22.09.2022 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“), rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušil podľa
ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej

aj „SSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žalobcovi priznal úplnú
náhradu trov konania voči žalovanému.
21. Krajský súd mal za to, že (i) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom z dôvodu, že správca dane neprihliadol na výsluchy
svedkov vykonané vo vyrubovacom konaní, nevysporiadal sa s relevanciou predmetných dôkazov a

zároveň z dôvodu, že (ii) postupom správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, keď správca dane nepriznal ako daňový výdavok faktúru
od spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o. za práce vykonané v Banskej Belej bez toho, aby vypočul
žalobcom navrhnutých svedkov, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
22. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na správcom dane zistený skutkový

stav, jednotlivé svedecké výpovede a na doplnené dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania. Krajský
súd mal za to, že na základe doplneného dokazovania v rámci vyrubovacieho konania vo vzťahu k
dodávateľskej faktúre 1 prešlo dôkazné bremeno zo strany žalobcu ako daňového subjektu opätovne
na správcu dane, pretože žalobca doplnil ďalšie dôkazy, preukazujúce ním tvrdené skutočnosti,
avšak správca dane ako aj žalovaný sa pri nepriznaní predmetnej faktúry ako daňového výdavku v

odôvodeniach svojich rozhodnutí opätovne opierali iba o zistenia, vyplývajúce zo stavebného denníka.
V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že údaje uvedené v stavebnom denníku považuje za spochybnené,
pretože skutočnosti v ňom uvedené vyvracajú tvrdenia jednotlivých vypočutých svedkov, ktorí medzi
sebou nemajú žiadne prepojenie a väzby a ich hodnovernosť nebola správnymi orgánmi spochybnená.Svedkovia uviedli, že na stavbe okrem osôb vymenovaných v stavebnom denníku boli aj iné osoby, napr.
také, ktoré vykladali žľaby kameňmi, pričom takéto osoby v stavebnom denníku uvedené nie sú. Podľa
krajského súdu už len z uvedeného dôvodu je spochybnená správnosť údajov uvedených v stavebnom

denníku. Krajský súd taktiež poukázal na denné záznamy stavby za obdobie 07-12/2015, doručené
spoločnosťou Eiffage group Slovakia, s.r.o., z ktorých vyplýva, že na stavbe bol oveľa väčší počet osôb
ako je uvedený v stavebnom denníku žalobcu. Spoločnosť Eiffage group Slovenská republika, s.r.o.
síce neuvádzala označenia spoločností, ktoré na stavbe pracovali, avšak na druhej strane v záznamoch
uvádzala aj iné typy pracovníkov ako žalobca. Taktiež záznam z 24.8.2015 obsahuje poznámku

o informovaní pracovníkov o bezpečnostných postupoch a ohrozeniach pri stavebných prácach v
zmysle legislatívny BOZP. Vzhľadom na uvedené, krajský súd pri skutkových zisteniach vyplývajúcich z
administratívneho spisu nemal za to, že len na základe údajov vyplývajúcich zo stavebného denníka je
možné neprihliadať na ostatné dôkazy v administratívnom spise, nakoľko nebolo preukázané, že tieto
sú správne, resp. úplné a žiadne iné osoby sa na stavbe nenachádzali. Práve naopak podľa názoru
krajského súdu žalobca vysvetlil, akým spôsobom stavebný denník viedol a údaje o akých osobách tam

zapisoval, preto nemožno bez akéhokoľvek iného ďalšieho, resp. podporného dôkazu vychádzať len zo
skutočnostíuvedenýchvstavebnomdenníkuatietopriorizovaťpredinýmidôkazmivspisovommateriáli.
23. Krajský súd ďalej považoval vykonané dokazovanie za nedostatočné, pretože z výsluchu svedka p.
Tatraya vyplynulo, že na stavbe v Bardejove mal štyroch kmeňových zamestnancov, ktorí by podľa jeho
vyjadrenia boli spôsobilí potvrdiť dodanie deklarovaných prác žalobcovi, avšak správca dane nezisťoval,

o akých pracovníkov sa jednalo, čo by taktiež mohlo prispieť k zisteniu pravdivosti údajov účtovnej
evidencie, najmä za situácie, ak správca dane opiera svoje zistenia o jediný dôkaz, ktorým je stavebný
denník.
24. Krajský súd tiež poukázal na skutočnosť, že správca dane zamietol vypočuť žalobcom navrhnutého
svedka p. B.. T., pričom podľa názoru krajského súdu táto osoba, ako zástupca odberateľa, bola

spôsobilá vyjadriť sa jednak k spochybňovaným údajom v stavebnom denníku ako aj k spôsobu
vykonávania prác na diele, ako aj k množstvu pracovníkov a spoločnostiam, ktoré na diele pracovali.
25. Krajský súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, ktorý poukázal na zákonné znenie § 46d ods. 1
stavebného zákona, ktoré upravuje údaje, ktoré sa do stavebného denníka zapisujú a následne na § 28
vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorá bližšie špecifikuje tieto údaje, a zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia

nevyplýva, že by osoba, ktorá vedie stavebný denník, bola povinná podľa zákona tam uvádzať aj
všetkých pracovníkov s uvedením ich menného zoznamu a príslušnosti, ku ktorému konkrétnemu
dodávateľovi patria. Krajský súd podotkol, že ak sa účastníci zmluvy na takejto podmienke dohodnú,
teda na rozšírení povinností oproti zákonnému zneniu, v prípade jej nedodržania vzniká medzi stranami
zmluvná zodpovednosť za porušenie povinnosti, avšak uvedené nemôže byť použité správcom dane

na ním utvorené závery o nepreukázaní dodania služieb deklarovanou spoločnosťou, najmä ak z
výpočtu povolaní, uvedených v stavebnom denníku, je zrejmé, že sa nejedná o celý okruh pracovníkov,
potrebných na vykonanie takéhoto diela.
26. Obdobne je tomu podľa názoru krajského súdu aj v prípade konštatovania správnych orgánov o
nesplnení povinnosti preukázať preškolenie BOZP zamestnancov, resp. pracovníkov jeho dodávateľov,

keďže objednávateľ diela týmito údajmi nedisponuje, pretože nebolo preukázané, či zmluvné strany na
splnení uvedenej povinnosti trvali, a ani len nebolo preukázané, komu mali byť tieto doklady BOZP
predložené. V prípade, ak došlo v zmluve k takémuto dojednaniu, resp. k dojednaniu o povinnosti
predložiť menný zoznam zamestnancov, ktorí budú vykonávať pracovnú činnosť na pracovisku
a to vedúcemu pracovníkovi objednávateľa (stavbyvedúcemu) bolo podľa názoru krajského súdu

na objednávateľovi, aby trval na splnení tejto povinnosti a zisťoval tieto skutočnosti. Krajský súd
argumentoval,žezozistenýchskutočnosti(výsluchstavbyvedúcehoobjednávateľadielap.C.)jezrejmé,
že objednávateľ diela, spoločnosť Eiffage group Slovenská republika, s.r.o., tieto skutočnosti nezisťoval
a žalobcu na ich preukázanie nevyzval, preto nemožno nepredloženie týchto dokladov zhotoviteľovi
dávať na ťarchu žalobcu a konštatovať nevykonanie prác fakturovaných na spornej faktúre, keďže je

možné,žesajednalolenoobchodnúpraxmedzizmluvnýmistranami,čosajavíbyťakopravdepodobné,
nakoľko svedok C. sa vyjadril, že jeho nezaujímali osoby na stavenisku ale či bolo vykonané dielo podľa
Výkazu výmer.
27. Krajský súd mal za to, že je v danom prípade taktiež nesprávne poukazovanie na dohodnutú záručnú
dobu 60 mesiacov a na skutočnosť, že v priebehu niekoľkých mesiacoch po dodaní prác došlo k zániku

deklarovaných dodávateľov. Krajský súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že v prípade zistenia vád na
diele za tieto zodpovedá žalobca, bez ohľadu na tretie strany, ktoré na diele pracovali. Krajský súd
konštatoval, že dĺžka dojednanej záručnej doby nemá relevanciu pri preukazovaní dodania služieb
deklarovaným dodávateľom.28. Krajskému súdu bolo zrejmé, že správne orgány v napadnutých rozhodnutiach nespochybňovali
rozsah uskutočnených prác ale práve subjekt dodávateľa, pričom podľa názoru krajského súdu po
vykonanomdokazovaní,najmäpodoplnenídokazovaniavovyrubovacomkonaní,savadministratívnom

spise nachádzajú dôkazy svedčiace tomu, že minimálne dve osoby (p. Tatray a p. N.) vykonávali práce
na danej stavbe v mene spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o. pre žalobcu, pričom správca dane
ani žalovaný tieto dôkazy nespochybnili, s výnimkou poukazu na stavebný denník a nepredloženie
preškolenia zamestnancov o BOZP.
29. Krajský súd sa vyjadril aj k spochybneniu výpovede svedka p. Tatraya z dôvodu, že tento uviedol, že

práce sa mali vykonávať cca 3 mesiace, pričom trvali od 21.9.2015 do 19.11.2015. Podľa krajského súdu
uvedené nemožno brať doslovne, pretože s odstupom času svedok nemusel mať presnú vedomosť o
dátume, kedy práce začali a kedy skončili ako aj to, že práce sa vykonávali jednak v septembri, októbri
a novembri, teda by sa jednalo o tri mesiace, t. j. uvedené nemôže spôsobiť nevierohodnosť svedka.
30. Krajský súd k datovaniu zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o.
ku dňu 25.11.2015 uviedol, že táto skutočnosť je spôsobilá spochybniť dodanie služieb deklarovaným

dodávateľom, keďže je zrejmé, že právny úkon, na základe ktorého došlo k vzniku zmluvného vzťahu,
bol spísaný až po dokončení diela. Ďalej však uviedol, že je nevyhnutné, aby nevykonanie diela bolo
podporne podložené aj iným dôkazom ako touto skutočnosťou, pretože je možné, že došlo k chybe v
písaní, resp. že došlo k dodaniu prác aj bez uzatvorenia zmluvy, keďže v prípade zmluvy o dielo sa
na jej platnosť nevyžaduje písomná zmluva. Z uvedeného dôvodu bolo podľa názoru krajského súdu

nevyhnutné zistiť, či reálne došlo k vykonaniu prác spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o. pre žalobcu.
31. Vo vzťahu k dodávateľskej faktúre 2 krajský súd poukázal na to, že žalobca ako dôkazy na
preukázanie reálneho dodania služieb na základe predmetnej faktúry navrhol vypočuť svedkov p. R.,
p. N., p. I., p. D., p. A., p. H. a p. R., za účelom zistenia, či sa tieto osoby zúčastnili na výkone prác za
spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. pre žalobcu na stavbách Matador a stavbe v Banskej Belej. Medzi

správcom dane a žalobcom došlo k dohode, že správca dane nebude vypočúvať predmetné osoby v
prípade, ak sa preukáže, že tieto boli ubytované v Hosteli Star. Podľa názoru krajského súdu uvedená
skutočnosť bola preukázaná, avšak napriek tomu správca dane predmetný výdavok neuznal. Čo sa
týka odôvodnenia nepriznania výdavku z dôvodu, že práce mali byť podľa účtovnej evidencie dodané
spoločnosťou BRUTON Ltd., s.r.o., uvedené podľa krajského súdu neobstojí, pretože aj v prípade prác

vykonaných na stavbe Matador, aj v prípade prác v Banskej Belej z účtovnej evidencie dodávateľa zistil,
že tieto práce mali byť dodané spoločnosťou BRUTON Ltd., s.r.o. a napriek tomu faktúry týkajúce sa
stavby Matador ako daňové výdavky správca dane priznal.
32. Krajský súd ďalej konštatoval, že nemožno ako daňový výdavok odoprieť výdavok za
práce fakturované deklarovaným dodávateľom, ak v jeho mene by uvedené práce boli dodané

subdodávateľom. V tomto prípade by bolo nepriznanie možné iba v prípade úmyselnej účasti daňového
subjektu na daňovom podvode, avšak táto skutočnosť nebola podľa krajského súdu správcom dane ani
tvrdená a ani preukázaná. Krajský súd prijal záver, že ak mal správca dane za to, že práce deklarované
na faktúre 2 neboli dodané deklarovaným dodávateľom, bol povinný vykonať dokazovanie a vypočuť
žalobcom navrhnutých svedkov, aby umožnil žalobcovi uniesť jeho dôkazné bremeno ohľadom ním

tvrdených skutočností, inak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
33. Krajský súd sa na druhej strane stotožnil so závermi správcu dane a žalovaného o nepreukázaní
dodania prác deklarovaným dodávateľom vo vzťahu faktúram 3 a 4 od dodávateľa SKANGROUP s.r.o..
Podľa krajského súdu je zrejmé, že v administratívnom konaní nebolo preukázané, kto za dodávateľa

deklarované práce na sporných faktúrach žalobcovi dodal, keďže dodávateľská spoločnosť nemala
žiadnych zamestnancov, ani nebola označená žiadna subdodávateľská spoločnosť, ktorá by predmetné
práce reálne dodala a ani nebola označená žiadna osoba, ktorá by na stavbe bola a vykonávala by prácu
pre tohto dodávateľa. Krajský súd mal za to, že dôkazné bremeno o preukázaní, že práce boli reálne
dodané práve spoločnosťou SKANGROUP, s.r.o., žalobca neuniesol.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu
34.Protinapadnutémurozsudkukrajskéhosúdupodalžalovaný(ďalejaj„sťažovateľ“)kasačnúsťažnosť
z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm.
g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok
krajského súdu, a to tak, že žalobu zamietne a neprizná žalobcovi náhradu trov konania, eventuálne,

aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nepriznal
žalobcovi náhradu trov konania.
35. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti zopakoval skutkový stav veci a poukázal na závery správcu
dane, žalovaného a krajského súdu v napadnutých rozhodnutiach.36. Sťažovateľ v súvislosti s preverovanou faktúrou 1 poukázal na to, že správca dane vychádzal
aj zo stavebného denníka (denné záznamy stavby), ktorého vedenie, spôsob vedenia a údaje v
ňom uvádzané boli dohodnuté s odberateľom prác Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o.,

podobne ako aj predloženie zoznamu osôb pracujúcich na stavbe o preškolení BOZP v zmluve o dielo,
ktoré podpísali obidve zmluvné strany. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti opätovne tvrdil, že zo
stavebného denníka nevyplýva skutočnosť, že sporné práce dodala žalobcovi spoločnosť EFS group
Slovakia s.r.o.. Poukázal tiež na to, že žalobca si nepreveroval, či zamestnanci subdodávateľov boli
preškolenínaBOZP,hocimutátopovinnosťvyplývalazpodpísanejzmluvyodielosodberateľomEiffage

Construction Slovenská republika, s.r.o.. Sťažovateľ mal za to, že žalobca si v priebehu výkonu prác
nezabezpečoval potrebné dôkazy, ktorými by preukázal výkon prác v reálnom čase.
37. Sťažovateľ zdôraznil, že dodané práce neboli spochybnené len na základe stavebného denníka, ale
aj na základe skutočnosti, že k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a dodávateľom EFS group
Slovakia s.r.o. došlo až po realizácii prác. Sťažovateľ tvrdil, že podľa údajov v stavebnom denníku
boli práce vykonávané od 21.09.2015 do 19.11.2015, Zmluva o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou

Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o. bola podpísaná dňa 16.09.2015. Zmluvu o dielo so
spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o. žalobca podpísal dňa 25.11.2015. Sťažovateľ poukázal na čl.
II. Čas plnenia bod 2.1 zmluvy, podľa ktorého „Zhotoviteľ sa zaväzuje zhotoviť dielo riadne a bez vád a
odovzdať ho Objednávateľovi (ďalej len „lehota výstavby“) s okamžitým začatím odo dňa účinnosti tejto
Zmluvy,najneskôrdo10.01.2016.“Nazákladeuvedenéhomalsťažovateľzato,žežalobcanepreukázal,

že práce na stavbe „Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa“ vykonala spoločnosť EFS group
Slovakia, s.r.o.. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom krajského súdu, ktorý k neskoršiemu datovaniu zmluvy
uviedol, že mohlo dôjsť ku chybe v písaní, resp. že došlo k dodaniu prác bez uzavretia zmluvy a poukázal
na to, že žalobca nikdy neuviedol, že zmluva nebola uzavretá písomne a ani že došlo k dodaniu prác
bez zmluvy.

38. Podľa sťažovateľa správca dane neodôvodňoval neuznanie faktúr nedodržaním zmluvných
podmienok v zmluve o dielo, ale poukázal na neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Žalobca,
okrem faktúry a neskôr aj zmluvy o dielo, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal
vykonanie prác uvedeným dodávateľom a naopak vo vyrubovacom konaní prenášal povinnosť
preukázať vykonanie prác na správcu dane - vypočutím svedkov.

39. Čo sa týka konštatovania krajského súdu (bod 56. napadnutého rozsudku), že napadnuté
rozhodnutie je v rozpore s administratívnym spisom z dôvodu, že správca dane neprihliadol na výsluchy
svedkov vo vyrubovacom konaní, sťažovateľ uviedol, že správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul
svedkov p. T., p. N., p. H. a p. C. a prihliadol na odpovede svedkov a skonštatoval, že práce fakturované
spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o. vo vzťahu k faktúre 1 neboli žalobcom dostatočne preukázané.

Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na výpovede jednotlivých svedkov, pričom uviedol, že svedok p.
T. (dňa 16.09.2019) potvrdil svoju účasť na prácach v Bratislave - Matador a uviedol, že v Banskej
Belej a ani v Bardejove nerobil. Svedok p. N. sa dňa 10.09.2019 vyjadril, že bol v Bratislave (zákazka
Matador) ubytovaný v Hosteli STAR, k stavbe "Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa a
stabilizácia päty rieky“ uviedol, že tam robil na traktor-bagri (poskytla ho EFS group Slovakia s.r.o.)

úpravu terénu, plus dovoz materiálu, kameňa a podobné veci, ale jeho výpoveď nebola potvrdená údajmi
v stavenom denníku, kde sa zapisovali mechanizmy a pracovné stroje prítomné na stavbe. Svedok p. H.
dňa 09.09.2019 uviedol, že pracoval pre brata G.. V roku 2015 pracoval na stavbe "Bardejov - ochrana
pred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia päty rieky", kde vykladali z kameňa žľaby. Na otázku, či
robil práce pre pána Tatraya, teda pre žalobcu, svedok odpovedal, že nie, robil iba pre brata. Brat práce

fakturoval práce košickej firme pána Kubu (konateľa dodávateľa SKANGROUP s.r.o. - pozn. kasačného
súdu), teda nie EFS group Slovakia s.r.o. a ani žalobcovi. Svedok p. C. dňa 09.09.2019 uviedol, že v roku
2015 bol zamestnaný ako stavbyvedúci pre spoločnosť Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o.
Na stavbe "Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia päty rieky" bolo za žalobcu
prítomných možno 20 osôb, spoločnosť Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. mala podpísanú

zmluvu o dielo a súčasťou zmluvy bol výkaz-výmer, na základe ktorého sa robilo. Na otázku správcu
dane, či sa vie vyjadriť k údajom v stavebnom denníku žalobcu ako stavbyvedúci, ktorý bol prítomný na
tejto stavbe za odberateľa, kde sú uvedené 2-4 osoby, ako aj subdodávatelia žalobcu a nie je medzi nimi
uvedená spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. sa svedok vyjadril, že jeho nezaujímal počet pracovníkov,
jeho zaujímalo, či bola naplnená zmluva o dielo, výkaz výmer, kvalita prác a dodržanie termínu.

40. Sťažovateľ uviedol, že reálne uskutočnenie predmetu fakturácie uvedenom na sporných faktúrach
deklarovaným dodávateľom spravidla nie je dostatočne preukázané svedectvom osôb, ktoré sú na ich
preukázaní priamo zainteresované a môžu mať z takéhoto svedectva prospech.41. Sťažovateľ poukázal na vybrané ustanovenia zákona o dani z príjmov a na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/56/2016 zo dňa 22.11.2018.
42. Podľa sťažovateľa žalobca nepredložil správcovi dane konkrétne a preveriteľné dôkazy, ktorými by

preukázal, že fakturované práce zahrnul do daňových výdavkov oprávnene.
43. Sťažovateľ vo vzťahu k faktúre 2 uviedol, že k stavebným prácam v penzióne Banská Belá sa žiadny
z predvolaných svedkov nevyjadroval, faktúra 2 nebola dostatočne preukázaná ani vo vyrubovacom
konaní, preto správca dane oprávnene zotrval na neuznaní sumy 3.750 Eur za daňový výdavok.
Sťažovateľ zdôraznil, že správca dane faktúru 2 neuznal nie z dôvodu rozporu, či práce boli dodané

pracovníkmi EFS group Slovakia s.r.o. alebo práce mala dodať spoločnosť BRUTON Ltd., s.r.o., ale
z dôvodu, že nebolo potvrdené ubytovanie pracovníkov na stavbe v Banskej Belej. V tejto súvislosti
sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že žalobca a ani p. Tatray neuviedol, kde mali byť ubytovaní
pracovníci v Banskej Belej a žiadny zo svedkov nepotvrdil ubytovanie pracovníkov na stavbe v Banskej
Belej. Sťažovateľ nevidí ako reálne, že by pracovníci, ktorých ubytovanie potvrdili žalobcom označení
prevádzkovatelia v Bratislave (práce v Matadore) boli ubytovaní aj niekde v Banskej Belej (ako to uviedol

p.Tatray).Správcadanefaktúry,uktorýchbolopotvrdenéubytovaniežalobcomnavrhnutýchosôb,uznal
do daňových výdavkov.
44. Sťažovateľ k požiadavke žalobcu vypočuť ďalších svedkov uvádza, že v daňovom konaní neplatí
vyhľadávacia zásada, a teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale
platí zásada prejednávacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým

subjektom. Sťažovateľ považoval tvrdenie krajského súdu o tom, že zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci za neopodstatnené a trval na tom, že postup správcu dane,
ako aj postup sťažovateľa, boli v súlade so zákonom a práva žalobcu neboli porušené.
45. Sťažovateľ mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, jednoznačne, dostatočne a
nespochybniteľne nepreukázal, aké práce uvedené na jednotlivých sporných dodávateľských faktúrach

boli žalobcovi dodané. Zdôraznil, že žalobca nemôže požadovať od správcu dane, aby prevzal za neho
jeho úlohu preukázať skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní.
46. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že správca dane chcel obojstranný zmluvný vzťah preveriť
aj u dodávateľa EFS group Slovakia s.r.o., ale z dôvodu jeho výmazu a zlúčenia s právnickou
osobou, ktorá so správcom dane nespolupracuje, mu nebolo umožnené preveriť vystavenie faktúr, ich

zaúčtovanie a odvedenie dane z príjmov. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Sžf/14/2016, v zmysle ktorého „fakt, že dodávateľská spoločnosť či iné subjekty v
obchodnom reťazci vrátane účtovníctva a iných dokladov sa dostali do rúk nekontaktných osôb, pôsobí
na ťarchu žalobcu, aj keď to priamo nezavinil. Nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u
dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmeny

konateľov v týchto spoločnostiach, totiž sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na
základe vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení.“
47. Pokiaľ krajský súd v bode 49. napadnutého rozsudku poukazoval na denné záznamy stavby
predložené spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. nachádzajúce sa v
administratívnom spise s dátumom 24.08.2015 a 25.08.2015, sťažovateľ tvrdil, že správcovi dane boli

uvedenou spoločnosťou na základe výzvy správcu dane doručené tieto dokumenty: Kópia Zmluvy o
dielo zo dňa 16.09.2015 stavba „Bardejov“, kópia Dodatku č. 1 k tejto zmluve, Kópia Zmluvy o dielo,
stavba Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa stabilizácie päty koryta, dodávateľské faktúry
a vydané faktúry, prehľad platieb a zápočtov faktúr + kópie bankových výpisov, Stavebný denník list č.
6559001 (dátum 21.09.2015) až č. 6559025 (dátum 19.11.2015).

48. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 07. decembra 2022 uviedol, že mu nie je zrejmé,
v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP žalovaný kasačnú sťažnosť podal, a či k nej bola
pripojená plná moc, resp. poverenie dotknutej osoby, ktorá kasačnú sťažnosť za žalovaného podala. V
tejto súvislosti apeloval na preskúmanie splnenia (procesných) zákonných podmienok a preskúmanie
toho, či kasačná sťažnosť spĺňa všetky náležitosti, ktoré podľa SSP spĺňať má.

49. Podľa žalobcu argumentácia žalovaného nie je podoprená žiadnym hodnoverným spôsobom
a dôkazom, kasačná sťažnosť bola podaná nedôvodne s cieľom oddialiť rozhodovací proces na
administratívnej úrovni. Žalobca považuje výroky napadnutého rozsudku krajského súdu vo vzťahu k
spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o. za správne. Poukázal na to, že správca dane ani žalovaný nemôžu
konať arbitrárne, nemôžu vo veci rozhodnúť tak, že sa svojvoľne rozhodnú nevykonať navrhované

dôkazyzostranyžalobcuanemôžurozhodnúťzákonne,akvrozhodnutínezohľadnilivšetkyskutočnosti,
ktoré sú v prospech žalobcu.
50. Vo vzťahu k faktúre 1 žalobca poukázal na skutočnosť, že správca dane disponoval nielen zmluvu
o dielo zo dňa 25.11.2015, ale aj rozpočtom, a preto nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že sav administratívnom konaní nepreukázal rozsah vykonaného diela zo strany spoločnosti EFS group
Slovakia, s.r.o. pre žalobcu. Žalobca podporne uviedol, že to, čo spoločnosť EFS group Slovakia,
s.r.o. vykonala pre žalobcu, to žalobca ďalej fakturoval hlavnému objednávateľovi spoločnosti Eiffage

Construction Slovenská republika, s.r.o., čo už bolo predmetom posudzovania zo strany správcu dane
v daňovej kontrole žalobcu na DPH r. 2015. Žalobca opätovne tvrdil, že skutočnosť, že spoločnosť
EFS group Slovakia, s.r.o. pôsobila na dotknutej stavbe, vyplýva z viacerých vykonaných výsluchov
(konateľžalobcup.Mati,konateľEFSgroupSlovakia,s.r.o.p.Tatray,stavbyvedúcizaspoločnosťEiffage
Construction Slovenská republika, s.r.o., p. C., ďalej svedkovia p. H. a p. N.), od ktorých sa správca dane

aj žalovaný bez hodnoverného vysvetlenia dištancujú.
51. Žalobca konštatoval, že uzatvorenie zmluvy o dielo dňa 25.11.2015 medzi žalobcom a spoločnosťou
EFS group Slovakia, s.r.o. vnímali len ako formalitu, zmluvná spolupráca medzi nimi začala skôr, pričom
to, na čom sa ústne skôr dohodli z pohľadu špecifikácie a rozsahu diela a zmluvnej ceny, to si neskôr
zapracovali do zmluvy o dielo, čím sa ich spolupráca mala len formálne zosumarizovať.
52. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že dôležité bolo to, čo sa malo vykonať, v akej lehote a za akú

cenu, pričom nacenenie a položkovitý popis/rozsah diela ako akýsi výmer, či výkaz prác, to vyplývalo
práve aj z rozpočtu, ktorým už správca dane aj žalovaný disponovali. Podľa žalobcu tento rozpočet
bol smerodajný a spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. z neho rovnako vychádzala, teda dojednané
dielo (rozsah diela, cena diela) vykonala pre žalobcu a ten ďalej pre spoločnosť Eiffage Construction
Slovenská republika, s.r.o.. Žalobca uviedol, že predmetné skutočnosti vyplývajú z dokazovania, avšak

správca dane a žalovaný to opomínali uviesť správne, pretože je to v prospech žalobcu. Žalobca
opakovanie namietal, že správca dane v predmetnej daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby
odmietol vykonať obhliadku miesta, kde sa práce vykonávali. Túto obhliadku vykonal až v rámci daňovej
kontroly žalobcu DPH r. 2015, na ktorej sa mal možnosť presvedčiť, že práce boli skutočne vykonané
spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o..

53. Na záver žalobca uviedol, že s kasačnou sťažnosťou nesúhlasí a navrhol kasačnú sťažnosť
žalovaného odmietnuť alebo zamietnuť ako nedôvodnú.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
54. Prejednávaná vec bola dňa 23.12.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“ alebo „NSS SR“), bola náhodným výberom technickými a

programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená
na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/148/2022.
55. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.
c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej

lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je
kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie
a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je
nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení

s § 452 ods. 1 SSP.
56. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
57. Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov: „Na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom

výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
podľa § 6 ods. 11...“
58. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov: „Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky (náklady),

ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané....“
59. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,

ktoré je povinný viesť.“
60. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku: „Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.“61. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku: „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.“
62. Podľa § 46d ods. 1 stavebného zákona: „Stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou
dokumentácie uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa

stali na stavenisku. Do stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach,
o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním
stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
63. Kasačný súd sa primárne zaoberal žalobcovou námietkou, vznesenou vo vyjadrení ku kasačnej
sťažnosti, o tom, že mu nie je zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP žalovaný

kasačnú sťažnosť podal, a či k nej bola pripojená plná moc, resp. poverenie dotknutej osoby, ktorá
kasačnú sťažnosť za žalovaného podala. Kasačný súd k tejto námietke uvádza, že sťažovateľ vo svojej
kasačnej sťažnosti vymedzil dôvod na jej podanie podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, čomu zodpovedá aj
jej obsahové vymedzenie, a taktiež dňa 02.11.2022 krajskému súdu doručil Poverenie č. 112013/2021 zo
dňa 17.03.2021 spolu s vysokoškolským diplomom z odboru právo povereného zamestnanca p. JUDr.

Miriam Kurilovej (súdny spis, č. l. 184 a 185), ako osoby oprávnenej podať kasačnú sťažnosť podľa §
449 SSP a konať za žalovaného pred správnymi súdmi podľa SSP. Ak žalobca apeloval na preskúmanie
splnenia (procesných) zákonných podmienok na podanie kasačnej sťažnosti a na preskúmanie toho,
či kasačná sťažnosť spĺňa všetky náležitosti, ktoré podľa SSP spĺňať má, kasačný súd uzatvára, že
procesné podmienky na podanie kasačnej sťažnosti boli zo strany sťažovateľa splnené a kasačná

sťažnosť spĺňa všetky zákonné náležitosti. Po vyhodnotení splnenia procesných podmienok kasačný
súd pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci.
64. Predmetom kasačného konania je rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie
žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. f) a g) SSP a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd mal za to, že (i) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej

správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom z dôvodu, že správca
dane neprihliadol na výsluchy svedkov vykonané vo vyrubovacom konaní bez toho, aby sa vysporiadal
s relevanciou predmetných dôkazov a zároveň z dôvodu, že (ii) postupom správnych orgánov došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, keď správca dane rozhodol
bez toho, aby vypočul žalobcom navrhnutých svedkov, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti v podstatnom tvrdí, že skutkový stav, ktorý správca
dane zistil, je dostatočný pre prijatie záverov o neuznaní daňových výdavkov podľa faktúry 1 a faktúry
2, a že práva žalobcu v daňovej kontrole a v daňovom konaní boli rešpektované.
65. Kasačný súd na úvod uvádza, že pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie veci a uznateľnosť daňových
výdavkov, všeobecné podmienky daňovej uznateľnosti výdavkov vyplývajú z ustanovenia § 2 písm.

i) zákona o dani z príjmov. Tieto možno v zmysle rozhodovacej činnosti kasačného súdu zhrnúť
tak, že tieto výdavky musia splniť (1) podmienku vecnosti (daňový výdavok musí byť vynaložený
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov), (2) podmienku preukázateľnosti (daňový subjekt
musí vedieť preukázať, že daňový výdavok skutočne vznikol, pričom nestačí len realizácia platby), (3)
podmienku zaúčtovania (preukázateľný daňový výdavok musí byť zaúčtovaný) a (4) podmienku rozsahu

(daňový výdavok musí byť uplatnený iba vo výške ustanovenej zákonom) (napr. rozsudky NSS SR sp.
zn. 8Sžfk/32/2021 zo dňa 28.04.2023 a sp. zn. 10Sžfk/77/2020 zo dňa 29.11.2022). Len v prípade, ak
sú splnené tieto zákonné podmienky, výdavky sa uznajú za daňové výdavky.
66. Na proces daňovej kontroly, dokazovania, určovania a vyrubovania daňových povinností vrátane
dane z príjmov sa vzťahuje všeobecný daňový procesný predpis - Daňový poriadok, pokiaľ zákon o

dani z príjmov neustanovuje inak (§ 1 ods. 1 a 2 Daňového poriadku). Všeobecné podmienky daňovej
uznateľnosti výdavkov preukazuje daňový subjekt, t. j. žalobca (viď napr. rozsudok NSS SR sp. zn.
10Sžfk/77/2020 zo dňa 29.11.2022). Žalobca ako daňový subjekt má vo všeobecnosti dve povinnosti,
a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v uplatnení určitého
výdavku ako výdavku daňového a následne povinnosť preukázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné

bremenodaňovéhosubjektu.„Daňovýsubjektmávdaňovomkonanídvezákladnépovinnosti:povinnosť
tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový
subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi
dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Taktosi daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že

správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR

sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 a obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009).
67. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb síce zaťažuje daňový subjekt, avšak nie
absolútne, keďže v zmysle takéhoto výkladu by sa pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby
umožňovalo správcovi dane poprieť túto dodávku. Je na správcovi dane, aby zistenie skutkového stavu
bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná, na
strane druhej však musí umožniť daňovému subjektu uniesť jeho dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno

sa presúva na daňový subjekt v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí
pochybností o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a
predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré
tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú
výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom (mutatis mutandis

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Ak tak správca dane urobí,
je opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov obnoví dôveryhodnosť
transakcie, teda vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane, a ak tak daňový subjekt
urobí, presúva sa dôkazné bremeno zasa na správcu dane.
68. V uvedenom prípade krajský súd k otázke rozloženia dôkazného bremena medzi žalobcu a správcu

dane správne podotkol, že správca dane spochybňoval vykonanie prác deklarovanými dodávateľom
EFS group Slovakia s.r.o., čím dôkazné bremeno preniesol na žalobcu. Žalobca však na rozptýlenie
pochybností správcu dane produkoval ďalšie dôkazy, resp. návrhy na ich vykonanie, najmä návrhy na
vykonanie výsluchov svedkov či miestne obhliadky, s ktorými sa však už správca dane opomenul riadne
vysporiadať (resp. ich vykonať) a zotrvával na neuznaní faktúr ako daňových výdavkov na pôvodne

spochybňujúcich zisteniach, ktoré vo svetle dôkazov produkovaných žalobcom nemali dostatočnú
výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť na odopretie uznania faktúr ako daňových výdavkov.
K faktúre 1 - stavebné práce v Bardejove na rieke Topľa
69.Sťažovateľvnapadnutomrozhodnutí,akoajvosvojejkasačnejsťažnosti,opakovanetvrdí,ženebolo
preukázané, že sporné práce podľa faktúry 1 žalobcovi dodala spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o.,

a to predovšetkým z dôvodu, že spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. nebola uvedená ani v jednom
zázname v stavebnom denníku žalobcu.
70. Z prvostupňového rozhodnutia správcu dane a tiež z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca
daneažalovanýsaopieralinajmäoúdajevstavebnomdenníkuatentodôkazpriorizovalipredostatnými
dôkazmi, a to najmä pred výpoveďami svedkov, ktorí práce vo vzťahu k faktúre 1 potvrdili. Kasačný

súd má za to, že z obsahu administratívneho spisu je možné ustáliť záver, že údaje v stavebnom
denníku boli v konfrontácii s ostatnými dôkazmi spochybnené. K uvedenému záveru sa priklonil aj
krajský súd v napadnutom rozsudku (bod 49 napadnutého rozsudku), ktorý údaje v stavebnom denníku
považoval za spochybnené jednak výpoveďami svedkov (ktorí hovorili aj o iných osobách prítomných
na stavenisku než boli osoby uvedené v stavebnom denníku) a jednak porovnaním stavebného denníku

a denných záznamov odberateľa Eiffage group Slovenská republika, s.r.o. za obdobie 07-12/2015
(z ktorých vyplýva, že na stavbe bol oveľa väčší počet osôb, ako je uvedený v stavebnom denníku
žalobcu). Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na výpoveď svedka p. C. (stavbyvedúci pracujúci
pre odberateľa Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o.), ktorý sa vyjadril, že „do denníka sa asi
písali len THP pracovníci, strojníci a vodiči firiem, ktoré mu poskytovali služby“, a že za žalobcu bolo

na stavenisku prítomných cca. 20 osôb, pričom v stavebnom denníku boli za žalobcu uvedení len 2 -
3 zamestnanci.
71. V nadväznosti na námietku sťažovateľa v podstatnom o tom, že krajský súd spochybnil stavebný
denník vedený žalobcom na základe porovnania s dennými záznamami stavby za 07 - 12/2015
doručenými spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. poukazujúc pritom na

záznamy zo dňa 24.08.2015 a 25.08.2015, pričom zmluva o dielo medzi žalobcom a touto spoločnosťou
bola podpísaná až dňa 16.9.2015, kasačný súd uvádza, že krajský súd týmto pravdepodobne mienil
vo všeobecnosti deklarovať nezrovnalosti vo vedení oboch dokumentov a tiež týmto zdôraznil odlišný
spôsob vedenia záznamov o stavbe, ktorých obsah záležal od osoby, ktorá ich zapisovala. Kasačnýsúd však následne taktiež pristúpil k porovnaniu denných záznamov stavby za 07 - 12/2015 doručených
spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika so stavebným denníkom v rozhodnom období
(t. j. po 16.09.2015). V tejto súvislosti poukazuje napríklad na denný záznam zo dňa 17.09.2015: počet

prac.:3 THP, 4 x p. rob., 2 x strojník, 29 HSV, 3x vodič, skladník, 5 x zakl. , 3x žeriavnik, 20 x kamenári,
pričom stavebný denník za tento deň nebol vedený napriek už platnej zmluve alebo na denný záznam
zo dňa 19.11.2015, kde sa k počtu pracovníkov uvádza: 4 THP, 74 R, pričom v stavebnom denníku sú
uvedené počty pracovníkov nasledovne: „Constructor: THP - 1, robotník - 2, GP-TRANS: strojník - 2,
vodič - 1, Elinex: vodič - 1“. Pokiaľ sťažovateľ nepriamo naznačil, že denné záznamy stavby za 07 -

12/2015 predložené spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., nemal k dispozícii,
kasačný súd poukazuje na to, že uvedené denné záznamy stavby sú súčasťou administratívneho spisu
(č. listu 941 až 1070).
72. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd potvrdzuje záver krajského súdu o tom, že úplnosť a
relevancia údajov v stavebnom denníku bola spochybnená a stavebnému denníku nemožno priznať
vyššiu dôkaznú silu a výpovednú hodnotu vo vzťahu k preverovaným skutočnostiam (vykonanie

sporných prác pracovníkmi deklarovaného dodávateľa) než iným vykonaným dôkazom, najmä
svedeckým výpovediam.
73. Kasačný súd má za to, že vo vzťahu k preukázaniu vykonania prác spoločnosťou EFS group
Slovakia s.r.o. pre žalobcu podľa faktúry 1 nemôže byť kľúčové, či žalobca v stavebnom denníku uvádzal
aj všetkých pracovníkov s uvedením ich menného zoznamu a príslušnosti, ku ktorému konkrétnemu

dodávateľovi patria aj z dôvodu, že táto povinnosť mu zo zákona ani z vykonávacieho právneho predpisu
nevyplýva. Sťažovateľ zdôrazňoval, že táto povinnosť vyplývala zo zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril
žalobca so svojím odberateľom. Kasačný súd však v tejto súvislosti súhlasí so záverom krajského súdu,
podľa ktorého: „Ak sa účastníci zmluvy medzi sebou dohodnú na takejto podmienke, teda na rozšírení
povinností oproti zákonnému zneniu, v prípade nedodržania takejto podmienky vzniká medzi stranami

zmluvy zmluvná zodpovednosť za porušenie povinnosti, avšak uvedené nemôže byť použité správcom
dane na ním utvorené závery o nepreukázaní dodania služieb deklarovanou spoločnosťou.“
74. Kasačný súd teda vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že skutočnosť, že spoločnosť EFS group
Slovakia s.r.o. nie je uvedená v záznamoch stavebného denníka a skutočnosť, že v stavebnom denníku
nie sú vedené záznamy o všetkých pracovníkoch s uvedením ich menného zoznamu a príslušnosti,

ku ktorému konkrétnemu dodávateľovi patria, nemôže byť, samo o sebe (no ani v spojitosti s ďalšími
zisteniami správcu dane identifikovanými v daňovom konaní), podkladom pre závery správcu dane
o neuznaní faktúry 1 do daňových výdavkov žalobcu. Tento dôkaz (stavebný denník) nemôže slúžiť
ako kľúčový dôkaz pre prijatie záveru o neuznaní daňových výdavkov žalobcovi bez následného
vysporiadania sa s ďalšími dôkazmi, najmä svedeckými výpoveďami.

75. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti zotrval na svojom závere o tom, že žalobca porušil zmluvu
o dielo tým, že si nepreveroval, či zamestnanci subdodávateľov boli preškolení na BOZP a taktiež
nepredkladal denný menný zoznam zamestnancov. Kasačný súd v tejto súvislosti súhlasí so závermi
krajského súdu, podľa ktorých bolo na objednávateľovi, aby trval na splnení týchto zmluvne dohodnutých
povinností, pričom zo zistených skutočností (výsluch stavbyvedúceho objednávateľa diela - svedka C.)

je zrejmé, že objednávateľ diela tieto skutočnosti nezisťoval a žalobcu na ich preukázanie nevyzval.
Svedok C. sa vyjadril, že jeho nezaujímali osoby na stavenisku, ale či bolo vykonané dielo podľa
Výkazuvýmer.Zuvedenéhodôvoduanipodľakasačnéhosúdunemožnonepredloženietýchtodokladov
odberateľovi dávať na ťarchu žalobcovi ako daňovému subjektu a konštatovať nevykonanie prác
fakturovaných na spornej faktúre. Nie je neobvyklé, že v zmluve sú niektoré povinnosti zmluvných

strán síce formálne zakotvené, no v praxi na ich dodržiavaní zmluvné strany netrvajú. Uvedené
však neznamená, že dielo sa podľa zmluvy nevykonáva, ak existujú dôkazy o realizácii diela. V
daňovom konaní platí zásada „obsah nad formou“ (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku), teda podstatná je
fakticita obchodného vzťahu a nie formálne dojednania zmluvných strán (rozsudok NSS SR sp. zn.
6Sžfk/47/2021 zo dňa 28.09.2023, body 41 a 46). Zmluvné dojednania je potrebné považovať len za

dôkazyformálnejpovahy,ktorévšaknemajúdostatočnúdôkaznúsilu,aknezodpovedajúpreukázanému
faktickému priebehu zdaniteľného obchodu.
76. Na dôvažok kasačný súd poukazuje na denné záznamy stavby za 07 - 12/2015 predložené
spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., pričom zo záznamu zo dňa 17.09.2015
vyplýva, že pracovníci boli informovaní o bezp. prac. postupoch a ohrozeniach pri stav. prácach v zmysle

legislatívy BOZP. Podľa záznamu bolo v daný deň na stavbe prítomných bezmála 70 pracovníkov, a
teda nie je vylúčené, že medzi nimi boli prítomní aj pracovníci za spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o..
Odhliadnuc od uvedeného kasačný súd uzatvára, že porušenie zmluvy o dielo v časti povinnosti žalobcu
preverovať, či zamestnanci subdodávateľov boli preškolení na BOZP a taktiež porušenie povinnostipredkladať denný menný zoznam zamestnancov nemôže byť, bez ďalších dôkazov (no ani v spojitosti
s ďalšími zisteniami správcu dane identifikovanými v daňovom konaní), podkladom pre závery správcu
dane o neuznaní faktúry 1 do daňových výdavkov žalobcu.

77. Kasačný súd v zhode s krajským súdom ďalej uvádza, že ani dĺžka dojednanej záručnej doby nemá
nijakú relevanciu pri preukazovaní dodania služieb deklarovaným dodávateľom. Sťažovateľ poukazuje
na dohodnutú záručnú dobu 60 mesiacov podľa zmluvy o dielo a v tejto súvislosti považuje pre svoje
závery za dôležitú skutočnosť, že v priebehu niekoľkých mesiacoch po dodaní prác došlo k zániku
deklarovaných dodávateľov žalobcu. Kasačný súd podotýka, že v prípade zistenia vád na diele za tieto

zodpovedá voči odberateľovi žalobca. Prípadný zánik dodávateľa žalobcu bez právneho nástupcu by
mal za následok len toľko, že vady diela by si nemohol uplatňovať žalobca voči svojmu dodávateľovi,
pričom v uvedenom prípade však deklarovaný dodávateľ Eiffage Construction Slovenská republika, s. r.
o. ani len nezanikol bez právneho nástupcu, ale zlúčením, t. j. s právnym nástupcom, na ktorého prešli
všetky práva a povinnosti deklarovaného dodávateľa (viď s. 3 prvostupňového rozhodnutia).
78. K sťažovateľovmu poukazu na skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a

dodávateľom EFS group Slovakia s.r.o. došlo až po realizácii prác, kasačný súd má za to, že táto
skutočnosť vo svetle ďalších dôkazov tiež nemá potenciál dokázať, že práce podľa faktúry 1 spoločnosť
EFS group Slovakia s.r.o. žalobcovi nedodala. Kasačný súd zdôrazňuje, že pre platnosť zmluvy o dielo
sa nevyžaduje písomná forma uzatvorenia zmluvy, tzn. práce mohli byť vykonané bez toho, aby zmluva
bola formálne podpísaná. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie žalobcu ku kasačnej

sťažnosti, v ktorom žalobca naznačil obchodnú prax medzi zmluvnými stranami v súvislosti s podpisom
zmluvy o dielo, keď uviedol, že „...uzatvorenie zmluvy o dielo dňa 25.11.2015 medzi žalobcom a
spoločnosťouEFSgroupSlovakia,s.r.o.vnímalilenakoformalitu,zmluvnáspoluprácamedzinimizačala
skôr, pričom to, na čom sa ústne skôr dohodli z pohľadu špecifikácie a rozsahu diela a zmluvnej ceny,
to si neskôr zapracovali do zmluvy o dielo, čím sa ich spolupráca mala len formálne zosumarizovať.“. Aj

svedok Tatray, konateľ deklarovaného dodávateľa, vo výpovedi pred správcom dane uviedol, že zmluvu
nečítal,žeišlooformalituakzmluvebolnacenenývýkazvýmer,naktoromboladohodasosťažovateľom
(s. 6 prvostupňového rozhodnutia). Kasačný súd podotýka, že zmluvný vzťah vznikne medzi zmluvnými
stranami vtedy, keď sa dohodnú na podstatných náležitostiach zmluvy, v prípade zmluvy o dielo ide o
predmetdielaacenu,resp.spôsobjejurčenia,ibažestranyvzmluveprejaviavôľuuzavrieťzmluvuajbez

tohto určenia (§ 536 Obchodného zákonníka). Kasačný súd tak uzatvára, že neskoršie datovanie zmluvy
nemôžemaťvosvetlevyššieuvedenýchzáverovazaexistenciedôkazovorealizáciidieladeklarovaným
dodávateľom zásadný vplyv na závery správcu dane o neuznaní výdavkov do daňových výdavkov.
79. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď okrem faktúry a neskôr aj zmluvy
o dielo, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal vykonanie prác uvedeným dodávateľom

a naopak vo vyrubovacom konaní prenášal povinnosť preukázať vykonanie prác na správcu dane -
vypočutím svedkov. Kasačný súd konštatuje, že z prvostupňového rozhodnutia správcu dane ako aj z
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul svedkov p. T., p. N.,
p. H. a p. C., pričom prijal záver, že svedkovia vykonanie prác vo vzťahu k faktúre 1 nepotvrdili. Kasačný
súd sa nestotožňuje s prijatými závermi daňových orgánov vo vzťahu k hodnoteniu svedeckých výpovedí

a v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedka p. N., ktorý vo výpovedi zo dňa 10.09.2019 potvrdil, že
na stavbe „Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia päty rieky“ vykonával práce
typu úprava terénu, dovoz materiálu, kameňa a podobné veci na traktorbagri poskytnutom spoločnosťou
EFS group Slovakia s.r.o.. Správca dane tvrdil, že táto výpoveď nebola potvrdená údajmi v stavebnom
denníku, kde sa zapisovali mechanizmy a pracovné stroje prítomné na stavbe. V tejto súvislosti

kasačný súd poukazuje opäť na denné záznamy stavby za 07 - 12/2015 predložené spoločnosťou
Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., kde sa opakovane v jednotlivých záznamoch v rámci
mechanizácie na stavbe uvádza traktorbager (napríklad záznam z 17.09.2015, 19.11.2015). Pokiaľ teda
správcadanevýpoveďsvedkap.N.spochybnillennatom,žemechanizmusneboluvedenývstavebnom
denníku, kasačný súd považuje spochybnenie výpovede svedka za nedostatočné. Sporné práce podľa

faktúry 1 zároveň potvrdil v rámci výpovede zo dňa 10.05.2019 aj svedok p. Mati - konateľ žalobcu,
ktorý uviedol, že pracovníci za spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. vykladali riečisko toku dovezeným
kamením. Taktiež kasačný súd poukazuje na výpoveď svedka p. C., stavbyvedúceho spoločnosti Eiffage
Slovenská republika a.s., ktorý na otázku správcu dane o vedomosti o subdodávateľoch žalobcu uviedol,
že vo vzťahu k prácam podľa faktúry 1 si pamätá, že z času na čas ráno Rómovia čakali pána Tatraya, že

kedyichvyplatíanaotázkuoprítomnostispoločnostiEFSgroupSlovakias.r.o.tiežuviedol,ževprípade,
ak bol pán Tatray majiteľom alebo zamestnancom EFS group Slovakia s.r.o., tak áno, bol prítomný.
Prítomnosť pána Tatraya na stavbe potvrdil aj svedok p. H. v rámci výpovede zo dňa 09.09.2019.
Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti mal za to, že reálne uskutočnenie predmetu fakturácie spravidlanie je dostatočne preukázané svedectvom osôb, ktoré sú na ich preukázaní priamo zainteresované
a môžu mať z takéhoto svedectva prospech. Kasačný súd považuje takéto spochybnenie výpovedí
potvrdzujúcich dodanie prác za všeobecné a vágne a konštatuje, že správca dane sa s uvedenými

svedeckými výpoveďami nevysporiadal dostatočne, resp. v zhode s krajským súdom kasačný súd
uzatvára, že správca dane neprihliadol na výsluchy svedkov vykonané vo vyrubovacom konaní bez toho,
aby sa vysporiadal s relevanciou predmetných dôkazov.
80. V súvislosti so svedeckými výpoveďami má kasačný súd zároveň za to, že vo svetle skutkového
stavu, tak ako ho zistil správca dane, bolo žiaduce, ak nie nevyhnutné, vypočuť žalobcom navrhovaného

svedka p. B.. T. - riaditeľa Divízie Vodohospodárskych stavieb ako odberateľa prác. Podľa názoru
kasačného súdu výpoveď uvedeného svedka by mohla mať potenciál pre rozptýlenie pochybností najmä
v súvislosti s tým, ktoré osoby boli za spoločnosť EFS group prítomné na stavbe, resp. svedok sa
mohol vyjadriť k vedeniu stavebného denníka a k ďalším skutočnostiam. Žalobca v konaní pred orgánmi
finančnej správy opakovane navrhoval vypočuť p. B.. T., správca dane tento návrh vyhodnotil ako
neopodstatnený s poukazom na to, že už disponuje zmluvou o dielo zo dňa 16.09.2015 uzavretou medzi

žalobcom a Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. a stavebným denníkom stavby „Bardejov
- ochrana pred povodňami na rieke Topľa“ vedený žalobcom. Takéto odmietnutie vykonania výsluchu
svedka považuje kasačný súd za nedostatočne odôvodnené a upierajúce žalobcovi jeho procesné práva
smerujúce k uneseniu jeho dôkazného bremena.
81. Kasačnému súdu tiež neuniklo, že správca dane sa v rámci výpovede svedka p. Tatraya (konateľa

EFS group Slovakia s.r.o.) dňa 07.05.2019 dopytoval, či by vedel preukázať na jednotlivých stavbách na
mieste alebo podľa fotografií, čo konkrétne robil pre žalobcu podľa jednotlivých faktúr, svedok uviedol,
že určite áno, nemá s tým problém. Žalobca následne opakovane aj navrhoval vykonanie dôkazu -
realizáciu spoločnej návštevy miesta, kde boli práce vo vzťahu k faktúre 1 realizované. Správca dane
tento návrh zamietal s odôvodnením, že uvedené vykonanie dokazovania by neviedlo k preukázaniu

relevantných skutočností opierajúc sa o údaje v stavebnom denníku.
82. Kasačný súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že z výpovedí svedkov opakovane vyplýva
skutočnosť, že na stavbe za spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. pracovali o. i. štyria kmeňoví
zamestnanci. Kasačný súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a konštatuje, že správca
dane túto skutočnosť ďalej nepreveroval, resp. dokazovanie nezameral na identifikovanie týchto

kmeňových zamestnancov a ich následného predvolania a vypočutia. Z kmeňových zamestnancov
dodávateľa bol identifikovaný a vypočutý iba svedok p. N., ktorý bol v rozhodnom čase zamestnancom
spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o.. Kasačný súd konštatuje, že vedenie dokazovania správcom
dane nebolo zvolené správnych smerom, čo v konečnom dôsledku neviedlo k dostatočnému zisteniu
skutkového stavu. Správca dane a žalovaný tak prijali svoje závery predčasne, keď priorizovali ako

dôkazy stavebný denník a zmluvu o dielo namiesto toho, aby dokazovanie viedli aj iným naznačeným
smerom (napr. k preverovaniu kmeňových zamestnancov EFS group Slovakia s.r.o.).
K faktúre 2 - stavebné práce v Banskej Belej
83.Vovzťahukfaktúre2týkajúcejsastavebnýchprávvBanskejBelejzadministratívnehospisuvyplýva,
že žalobca ako dôkazy na preukázanie reálneho dodania služieb navrhol vypočuť svedkov G. R., A.

N., D. I., Y. D., C. A., E. H. a E. R., za účelom zistenia, či sa tieto osoby zúčastnili na výkone prác za
spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. pre žalobcu na stavbách Matador v Bratislave a stavbe v Banskej
Belej.
84. Medzi správcom dane a žalobcom došlo k dohode, že správca dane nebude vypočúvať predmetné
osoby v prípade, ak sa preukáže ubytovanie označených osôb. Z administratívneho spisu vyplýva, že

vo vzťahu k stavbe Matador v Bratislave sa ubytovanie osôb potvrdilo a správca dane následne tieto
výdavky žalobcovi uznal. Čo sa týka faktúry 2 za stavebné práce v Banskej Belej, správca dane túto
neuznal z dôvodu, že nebolo potvrdené ubytovanie pracovníkov na stavbe Banskej Belej. Správca
dane svoj záver odôvodnil tak, že žalobca a ani p. Tatray (konateľ dodávateľa) neuviedol, kde mali byť
ubytovaní pracovníci v Banskej Belej a žiadny zo svedkov nepotvrdil ubytovanie pracovníkov na stavbe

v Banskej Belej. Sťažovateľ nevidí ako reálne, že by pracovníci, ktorých ubytovanie potvrdili žalobcom
označení prevádzkovatelia v Bratislave (práce v Matadore) boli ubytovaní aj niekde v Banskej Belej
(ako to uviedol p. Tatray). Kasačný súd sa na tomto mieste nestotožňuje s názorom krajského súdu,
podľa ktorého ubytovanie osôb v súvislosti s prácami v Banskej Belej bolo preukázané, avšak napriek
tomu, správca dane predmetný výdavok neuznal. Z administratívneho spisu vyplýva, že ubytovanie

osôb v Banskej Belej v rámci vyrubovacieho konania nebolo potvrdené. Kasačný súd má však za to,
že správca dane bol následne povinný vypočuť navrhovaných svedkov, keďže žalobca prijal dohodu
o upustení od ich vypočutia iba v prípade, ak správca dane bude mať ubytovanie potvrdené a ďalšie
vypočutie by už nebolo v konaní potrebné s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti v konaní. Podľanázoru kasačného súdu bol správca dane vo vzťahu k faktúre 2 povinný vypočuť žalobcom navrhnutých
svedkov, aby umožnil žalobcovi uniesť jeho dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností, inak
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
85. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti napokon poukazuje na skutočnosť, že správca dane chcel
obojstranný zmluvný vzťah preveriť aj u dodávateľa EFS group Slovakia s.r.o., ale z dôvodu jeho
výmazu a zlúčenia s právnickou osobou, ktorá so správcom dane nespolupracuje, mu nebolo umožnené
preveriť vystavenie faktúr, ich zaúčtovanie a odvedenie dane z príjmov, čo pripísal na ťarchu žalobcu

s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/14/2016. Kasačný súd má za to, že ani
nemožnosť preveriť zaúčtovanie faktúr a odvedenie dane z príjmov u dodávateľa nemôže viesť k záveru
o nedodaní prác spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o. (a to ani v spojitosti s inými spochybňujúcimi
zisteniami správcu dane, ku ktorých relevancii sa kasačný súd už vyjadril vyššie) bez vysporiadania sa
so svedeckými výpoveďami a vykonaním ďalšieho dokazovania z jeho strany.
86. Záverom kasačný súd poukazuje na to, že pri kasačnom prieskume je viazaný rozsahom a dôvodmi

kasačnej sťažnosti (§ 435 SSP). Hoci žalobca v správnej žalobe napádal aj správnosť záverov daňových
orgánov o neuznaní faktúr 3 a 4 od dodávateľa SKANGROUP s.r.o., krajský súd správnosť týchto
záverov daňových orgánov v odôvodnení svojho rozhodnutia potvrdil. Následne sťažovateľ proti týmto
záverom nebrojil, a preto sa nimi nezaoberal ani kasačný súd v tomto kasačnom konaní.
VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov

87. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok krajského súdu považuje vo výroku za vecne správny, dostatočne
odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť
sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
88. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1

SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal voči žalovanému úplnú náhradu
dôvodne vynaložených trov kasačného konania. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením
súdny úradník na správnom súde v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
89. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.