Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623204763
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6623204763.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov
senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Advokátska kancelária
Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.D.XXX/XX,XXXXXE.,ozaplatenie2.015,92EUR

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 11Csp/144/2023 -
124 zo dňa 10. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie na súde prvej inštancie

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal (II. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 2.015,92 Eur
spolu s riadnym úrokom vo výške 26,28% ročne zo sumy 1.788,66 EUR od 23.07.2021 do zaplatenia,

súrokomzomeškaniavovýške8%ročnezosumy1.788,66EURod23.07.2021dozaplatenia,nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 124,57 EUR a trov konania. Poukázal na to, že na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 medzi postupcom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca svoj
nárok odôvodnil od Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len
„zmluva“), na základe ktorej bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý žalovanému spotrebiteľský

úver vo forme úverového rámca 600 EUR. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver s dohodnutými
úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Nakoľko žalovaný porušil svoje povinnosti
podľa zmluvy, právny predchodca žalobcu ku dňu 22.07.2021 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

3. Okresný súd vykonaným dokazovaním a právnym posúdením dospel k záveru, že žalobca nie je
v spore aktívne vecne legitimovaný, preto žalobu zamietol. Konštatoval, že zákonnou podmienkou

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 OZ najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Poukázal na to, že žalobca preukázal
písomným podaním označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ (ďalej len
„oznámenie“) zosplatnenie úveru k 22.07.2021. Na druhej strane však žalobca nepreukázal splnenie

podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, t. j. doručenie výzvy dlžníkovi pred zosplatnením úveru. Okresný súd
tak dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k zosplatneniu úveru postupom v súlade s § 53 ods. 9OZvspojenís§565OZ. Keďženedošlokúčinnémuzosplatneniuúveruzostranyprávnehopredchodcu
žalobcu, tak nemohli byť naplnené ani zákonné podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
vspojenís§17ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Postúpenieboloneplatnýmprávnymúkonom,

a preto žalobca nebol v konaní aktívne vecne legitimovaný.

4. Nad rámec prvoinštančný súd uviedol, že v danom prípade nebola splnená ani druhá kumulatívna
podmienka v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to zaslanie výzvy po tom, čo bol klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Žalobca nepreukázal splnenie tejto podmienky

a súdu len doručil oznámenie, čo podľa názoru okresného súdu nebolo možné považovať za výzvu
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Mal za to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá
výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho
záväzku, preto nemožno oznámeniu prisvedčiť charakter výzvy v zmysle tohto ustanovenia.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), nakoľko však žalovaný žiadne trovy neuplatnil, ani mu žiadne trovy v konaní nevznikli,
tak mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Odvolanie

6. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe
žalobcu vyhovie, resp., aby odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu doručenia
výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ do dispozičnej sféry žalovaného. Mal za to, že výzva bola preukázateľne
odoslaná a doručená žalovanému, pričom uvedené bolo preukázané nielen podacím hárkom, ale aj
predloženoulistinoupreukazujúcouskutočnédoručenie výzvy–printscreenzostránkyslovenskejpošty,
podľa ktorej bola výzva žalovanému doručená dňa 10.06.2021. V tomto smere poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/90/2023 z 29.11.2023, sp. zn. 2SžF/8/2009
z 06.07.2010, sp. zn. 5Obdo/2/2017 z 30.01.2018 a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 174/09 zo dňa 24.06.2009. Taktiež sa nestotožnil s právnym názorom prvoinštančného
súdu týkajúceho sa splnenia zákonných podmienok pri postúpení bankovej pohľadávky podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách. Mal za to, že za kvalifikovanú výzvu jeho právneho predchodcu v zmysle § 92 ods.

8 zákona o bankách bolo možno považovať nielen výzvu zo dňa 01.06.2021, ale ja oznámenie. V tomto
smere napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veciachsp.zn.9Cdo/165/2022z27.09.2023,sp.zn.1Obdo/92/2018z20.11.2019,sp.zn.7Cdo/26/2017
z 28.03.2018. Splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách mal v konaní preukázať
platobnou históriou úveru, predloženými výzvami zo strany postupcu ako aj priloženými dôkazmi

o doručovaní žalovanému.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Právne posúdenie odvolacím súdom

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP zrušil vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, nakoľko

súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

12. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením vecije omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery

(viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/222/2009 z 26. februára 2010).

13. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.015,92 EUR s príslušenstvom, ktorá
pohľadávka bola na žalobcu postúpená zo strany BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, ktorá bola právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s., ktorá

poskytla žalovanému na základe zmluvy spotrebiteľský úver. Nakoľko žalovaný neplnil svoje povinnosti
riadne a včas, malo dôjsť zo strany postupcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru.

14. Primárnym dôvodom zamietnutia žaloby podľa okresného súdu bolo nepreukázanie splnenia
podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, a to doručenia výzvy do dispozičnej sféry žalovaného. Prvoinštančný

súd konštatoval iba existenciu oznámenia, ktorým bolo žalovanému oznámené zosplatnenie celého
úveru. Súd prvej inštancie v tomto smere nesprávne zistil skutkovú stav. Z obsahu spisu totiž vyplýva,
že právny predchodca žalobcu písomným podaním označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky
úveru“ zo dňa 01.06.2021 (ďalej len „výzva“) vyzval žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 272
EUR s príslušenstvom a zároveň ho upozornil na možnosť zosplatnenia celej nesplatenej časti úveru.

O zaslaní tejto výzvy predložil žalobca ako dôkaz nielen časť z výpisu podacieho hárku (č. l. 41 spisu),
ale aj printscreen o sledovaní zásielky z oficiálnej internetovej stránky slovenskej pošty (č. l. 111 spisu),
ktorý mal preukazovať doručenie zásielky do dispozičnej sféry žalovaného. Samotný žalovaný vo svojej
výpovedi na pojednávaní uviedol, že nejakú výzvu dostal, len si nepamätal akú. Okresný súd tak
nesprávne a predčasne konštatoval nesplnenie podmienok pre zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods.

9 v spojení s § 565 OZ a následnú nemožnosť platného postúpenia pohľadávky žalobcu z uvedeného
dôvodu, keďže žalobca preukázal doručenia výzvy do dispozičnej sféry žalovaného. Z uvedeného je
tak zrejmé, že v tomto smere nesprávne právne posúdil splnenie zákonných podmienok na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru.

15. V odvolaní žalovaný okrem iného namietal nesprávne posúdenie splnenia zákonných podmienok
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil a argumentáciou
žalovaného. Odvolací súd poukazuje na znesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2023
sp. zn. 9Cdo/165/2022, v ktorom najvyšší súd riešil práve uvedenú otázku týkajúcu sa splnenia
zákonných podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď k predmetnej veci uviedol, že:

„...niet žiadneho dôvodu vyžadovať, aby výzva banky adresovaná dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách obsahovala ďalšie, osobitné náležitosti než tie explicitne vyjadrené, a to a) preukázateľné
zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a b) dlžníkovo následné nepretržité omeškanie
dlhšie ako 90 dní. Z predmetného ustanovenia však pri použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva
povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na

tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať resp. informovať klienta/dlžníka
na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku
na inú osobu. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ
pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna
špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť.“ Rovnako najvyšší súd v uznesení z 27.09.2023 sp. zn.

9Cdo/165/2022 (s odkazom na predchádzajúce rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021) uviedol, že: „...za
výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať aj oznámenie
o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky“. Na
doplnenie odvolací súd poukazuje na to, že ak by zákonodarca chcel uložiť banke povinnosť vo výzve
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách upozorniť na možnosť postúpenia pohľadávky, bol by to v citovanom

ustanovenívýslovneuviedolpodobne,akojevustanovení§53ods.9OZvýslovneuvedenápožiadavka,
aby veriteľ pred predčasným zosplatnením pohľadávky upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva.
Ustanovenie§92ods.8zákonaobankáchtakétoupozornenienevyžaduje.Zákonvžiadnomustanovení
nevylučuje spojenie dvoch právnych úkonov do jednej listiny, preto nemožno neakceptovať riadne
doručenú výzvu na zaplatenie dlhu len preto, že táto výzva bola spojená s vyhlásením predčasnej

splatnosti pohľadávky.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné považovať za správny
ani tento právny názor okresného súdu, že vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí bankaklienta upozorniť na možnosť postúpiť pohľadávku na tretí subjekt a že oznámenie (prípadne výzva),
ktoré sú spojené s vyhlásením predčasnej splatnosti pohľadávky, nemožno považovať za výzvu podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách.

17. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP
vo veci samej o zamietnutí žaloby (I. výrok) ako aj v závislom výroku o trovách konania (II. výrok) zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu posúdiť žalobcom uplatnený nárok, pričom posúdi,
či poskytnutý úver žalovanému ako spotrebiteľovi na základe zmluvy obsahuje všetky obligatórne
náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.. V prípade, ak dospeje k záveru, že poskytnutý zmluva
neobsahuje niektorú z obligatórnych náležitosti (resp. je nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa),
čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V takomto prípade bude skúmať, či v čase
vyhlásenia predčasnej splatnosti bol žalovaný v omeškaní a či suma uvedená vo výzve alebo oznámení

bolauvedenávsprávnejvýške.Aknebola,nemôževýzva,čioznámeniespĺňaťpodmienkyvzmysle§92
ods.8zákonaobankách(viďuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.9Cdo/90/2023zo
dňa 30.10.2024). Ak úver poskytnutý na základe zmluvy bude obsahovať všetky obligatórne náležitosti
v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., tak prvoinštančný súd bude opätovne skúmať zákonné podmienky
prevyhláseniemimoriadnejsplatnostivzmysle§53ods.9vspojenís§565OZ.Odvolacísúdpoukazuje

na to, že OZ v ust. § 53 ods. 9 hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 OZ najskôr v lehote
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní,
musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná
zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Už aj
výzva pred zosplatnením celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splátky musí obsahovať okrem iného

aj údaj o identifikácii tej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého
dlhu. Ak právny úkon výzvy neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh
zosplatniť, je tak tento právny úkon nejasný, a teda neurčitý, nakoľko vyvoláva dôvodne pochybnosti o
tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto
práva veriteľa (viď. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo

dňa 25.01.2024, 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024 a sp.
zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024). Okresný súd všetky svoje závery odôvodní tak, aby rozhodnutie
bolo preskúmateľné a aby zodpovedalo kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods.2 CSP, a teda dá
odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré budú vyplývať z argumentácie strán sporu.

Trovy odvolacieho konania

19. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o
veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.