Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010269
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124010269.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní o návrhu
odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu ochranného ústavného protialkolického liečenia, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2024 pod sp. zn. 2Nt/10/2024, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.02.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
D., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona zamietol návrh
odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., bytom A. E. XXX/XX, B., t. č. v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, z 05.01.2024 na zmenu spôsobu výkonu

ochranného ústavného protialkoholického liečenia uloženého podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného
zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024 rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 5T/42/2018 -
397 z 8. júna 2018.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odsúdený sťažnosť, v ktorej namietal, že
okresný súd mal v jeho prípade postupovať podľa Trestného zákona účinného do 05.08.2024, ktorý je

pre neho priaznivejší. Vo výkone trestu je už 7 rokov a nie vlastnou vinou doposiaľ nevykonal ústavné
liečenie, ktoré sa má v zmysle zákona začať vykonávať ihneď po nástupe do výkonu trestu. Taktiež
namietal, že znalec MUDr. Karbula v jeho prípade nezohľadnil fakt, že dlhodobou abstinenciou od
alkoholu bola u neho potlačená somatická závislosť, pričom ani on sám už nechce užívať alkohol,
pretože práve kvôli nemu je momentálne vo väzení. Nežiadal zrušiť ústavné liečenie, ale výhradne jeho
zmenu na ambulantnú formu, nakoľko si uvedomuje svoje pochybenie a má záujem o odbornú pomoc.

Z uvedených dôvodov navrhol jeho sťažnosti vyhovieť.

Prokurátor sa na verejnom zasadnutí práva podať sťažnosť vzdal.
Na podklade podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že

sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 446 ods.1 Trestného poriadku o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmene
druhu ochranného liečenia rozhoduje na návrh alebo aj bez návrhu predseda senátu súdu, v ktorého
obvode je zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva. Ak súd rozhoduje na
návrh prokurátora, zdravotníckeho zariadenia, probačného a mediačného úradníka alebo riaditeľa

ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, rozhodnedo desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký
posudok, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.

Podľa § 74 ods.2 Trestného zákona súd zmení formu ochranného liečenia, ak uložená forma neplní svoj
účel a možno dôvodne očakávať dosiahnutie účelu inou formou. Ústavnú formu ochranného liečenia
môže súd zmeniť na ambulantnú formu, ak doterajší priebeh ochranného liečenia nasvedčuje tomu, že
ústavná forma už nie je potrebná a účel ochranného liečenia možno dosiahnuť aj ambulantnou formou.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu má sťažnostný súd za to, že pri rozhodovaní o návrhu
odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia odsúdeného si okresný súd zadovážil
všetky potrebné dôkazy pre posúdenie opodstatnenosti takéhoto návrhu, následne vykonané dôkazy
vyhodnotiljednotlivoivichsúhrne,pričomsprávnerozhodol,keďžiadostiodsúdenéhoozmenuspôsobu
výkonu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou na formu ambulantnú, ktoré bolo ods.
A. B. uložené rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5T/42/2018 zo dňa 08.06.2018, nevyhovel.

Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, najmä s prihliadnutím na obsah novo vypracovaného
znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria súdnym znalcom MUDr.
Ivanom Karbulom pod č. 69/2024 zo dňa 18.09.2024 ( ktorý je citovaný v napadnutom uznesení na str.
3) dospel k záveru, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky na zmenu spôsobu výkonu ochranného

liečenia odsúdeného.

Žiada sa pripomenúť, že odsúdený ešte nezačal vykonávať ochranné liečenie a preto je nateraz
irelevantné, akú dlhú dobu nútenej ( ale i nenútenej) abstinencie odsúdený doposiaľ vykonal. Je to práve
ústavné liečenie, v rámci ktorého podávaním liečby v pravidelných intervaloch, bude zaistená potrebná

liečebnáterapiamenovaného.Čimožnoúčelochrannéholiečeniadosiahnuť,jevždynarozhodnutísúdu
na podklade znaleckých posudkov i ďalšieho dokazovania o minulom, ale i súčasnom živote osoby a
od jej postoja k aktivitám vedúcim k jej liečbe. Dôležitou súčasťou liečby je spolupráca pacienta, a preto
je nevyhnutná motivácia na dosiahnutie jeho súčinnosti pri liečbe.

Rozhodnutie o uložení ochranného liečenia ústavnou formou však nie je rozhodnutím o „nekonečnom“
ústavnom liečení pacienta, keďže táto forma liečenia môže byť v budúcnosti zmenená (zrušená), a to
s ohľadom na vývoj zdravotného stavu menovaného, pričom je tiež z časového hľadiska po novele
Trestného poriadku limitovaná zákonom ( čo je na rozdiel od názoru odsúdeného v jeho prospech) .

Podľa § 448 ods.1 Trestného poriadku ochranné liečenie ústavnou formou uložené podľa § 73 ods. 2
písm. c) Trestného zákona sa končí uplynutím doby podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona; to neplatí ak
súd rozhodol o jeho predĺžení podľa § 446c alebo o jeho ukončení aj skôr, ak sa počas jeho výkonu
zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť alebo ak dosiahnutie jeho účelu je možné aj pred uplynutím doby
podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona. Zdravotnícke zariadenie bezodkladne informuje súd o skončení

ochranného liečenia a jeho výsledkoch.

Podľa § 448 ods.2 Trestného poriadku o prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení
rozhodne na návrh prokurátora, obvineného, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon
trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo aj bez takého návrhu

predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva; ak rozhoduje na návrh
prokurátora, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo
nemocnice pre obvinených a odsúdených o prepustení z ústavného ochranného liečenia alebo o jeho
ukončení, rozhodne najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu.

Podľa § 448 ods.3 Trestného poriadku predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie
v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti vykonáva, najmenej raz ročne preskúma, či dôvody
ochranného liečenia trvajú. Ak dôvody ochranného liečenia pominuli, postupuje podľa odseku 2, inak
rozhodne, že vo výkone ochranného liečenia sa bude pokračovať.

Podľa § 448 ods.4 Trestného poriadku proti uzneseniu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, ktorá
má v prípade, ak ju podá prokurátor proti uzneseniu o prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení
ochranného liečenia, odkladný účinok.Podľa § 438k Trestného zákona ustanovenie § 74 ods. 5 v znení účinnom od 15. marca 2024 sa
použije aj na ochranné liečenia protialkoholické, protitoxikomanické a závislosti na hazardných hrách,
ktoré boli uložené podľa predpisov účinných do 14. marca 2024 na základe rozhodnutí, ktoré nadobudli

právoplatnosť pred 15. marcom 2024 a ktoré k 15. marcu 2024 stále trvali.

Podľa § 74 ods.1 Trestného zákona ambulantnú formu ochranného liečenia súd uloží, ak vzhľadom
na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účelu
ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode

nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej
poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia.
Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon
podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

Podľa § 74 ods.2 Trestného zákona súd zmení formu ochranného liečenia, ak uložená forma neplní svoj

účel a možno dôvodne očakávať dosiahnutie účelu inou formou. Ústavnú formu ochranného liečenia
môže súd zmeniť na ambulantnú formu, ak doterajší priebeh ochranného liečenia nasvedčuje tomu, že
ústavná forma už nie je potrebná a účel ochranného liečenia možno dosiahnuť aj ambulantnou formou.

Podľa § 74 ods.3 Trestného zákona ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste

odňatia slobody, vykonáva sa počas výkonu trestu v ústave na výkon trestu. Ak dĺžka výkonu trestu
odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže
rozhodnúť o jeho pokračovaní ambulantnou formou alebo ústavnou formou.

Podľa § 74 ods.4 Trestného zákona ochranné liečenie trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o zmene jeho

formy, o prepustení z jeho výkonu alebo jeho ukončení rozhoduje súd.

Podľa § 74 ods.5 Trestného zákona ochranné liečenie uložené páchateľovi podľa § 73 ods. 2 písm.
c) ambulantnou formou trvá najviac dvanásť mesiacov a ústavnou formou trvá najviac tri mesiace s
následnýmdoliečovanímambulantnouformou,ktorátrvánajviacdvanásťmesiacov.Aksapočasvýkonu

ochranného liečenia zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť alebo ak na dosiahnutie jeho účelu nie
je potrebná určená doba alebo súdom uložená forma, súd zmení formu ochranného liečenia alebo
rozhodne o prepustení z výkonu ochranného liečenia alebo o ukončení ochranného liečenia.

Podľa § 74 ods.6 Trestného zákona od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak pred jeho začatím

zaniknú okolnosti, pre ktoré bolo uložené.

Z vyššie citovaných ustanovení Trestného zákona účinného od 06.08.2024 vyplýva, že tento zákon
na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy obsahuje nové pravidlá pre ochranné liečenia s ohľadom
na dĺžku troch druhov liečení priamo v zákone, a to v rozsahu dvanástich mesiacov v prípade

ambulantnejformyatrimesiacevprípadeústavnejformysnáslednýmdvanásťmesačnýmambulantným
doliečovaním.

U odsúdeného sa s výkonom ochranného ústavného protialkoholického liečenia doposiaľ nezačalo,
pričom ani samotná okolnosť, že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody nepožíva návykové

látky,niejetouskutočnosťou,nazákladektorejbysťažnostnýsúddospelkzáveru,žezaniklidôvody,pre
ktoré bolo ochranné liečenie uložené. Nútená abstinencia od užívania návykových látok u odsúdeného
vyvolanávýkonomtrestuodňatiaslobodysamaosebenepredstavujedôvodnato,abysanezačalo,resp.
upustilo od výkonu uloženého ochranného liečenia príp. zmenil sa spôsob jej výkonu, a tým nedošlo
k dosiahnutiu účelu ním sledovaného.

Sťažnostný súd považuje za potrebné uviesť, že ochranné opatrenie, medzi ktoré ochranné liečenie
nepochybne patrí, nie je trestom. Účelom ochranného opatrenia sa sleduje predovšetkým prevencia,
do popredia vystupuje jeho výchovná a terapeutická zložka, pričom konečným účelom ochranného
opatrenia je odstránenie alebo aspoň zníženie nebezpečenstva ďalšieho porušenia alebo ohrozenia
záujmov chránených Trestným zákonom zo strany páchateľa.

Je teda v podstate aj v záujme odsúdeného, aby sa podrobil odbornému liečeniu, pokiaľ má skutočne
záujem, tak, ako to sám deklaroval, v budúcnosti viesť riadny život. Jeho subjektívny názor v tom smere,
že sa vo výkone trestu nachádza už 7 rokov, počas ktorých abstinuje, rozhodne nemôže postačovať na
záver o tom, že dôvody, pre ktoré bolo liečenie uložené, pominuli. Ani samotný fakt abstinencie, tedaskutočnosť, že odsúdený v priebehu výkonu trestu odňatia slobody nemá prístup k alkoholu, nemôže byť
dostatočným dôvodom k zmene spôsobu výkonu uloženého ochranného liečenia a to najmä s poukazom
na novo vypracovaný znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria

MUDr. Ivana Karbulu pod č. 69/2024 zo dňa 18.09.2024, ktorý bol zákonným spôsobom oboznámený
na verejnom zasadnutí okresného súdu a z ktorého mimo iného vyplýva, že zneleec navrhol ponechať
odsúdenému nariadené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou vzhľadom na osobnosť
vyšetrovaného (impulzívne rysy), opakované poruchy správania v ebriete (heteroagresivita, odobratie
vodičského preukazu) ako i skutočnosť, že skutok, za ktorý je odsúdený, spáchal taktiež v ebriete a

fakt, že doteraz kompletnú protialkoholickú liečbu nikdy neabsolvoval (iba detoxikačný pobyt v roku
2000), nariadenie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou je plne indikované ako bolo
odporúčané znalcom pri vyšetrovaní trestného činu.
Z týchto dôvodov sťažnostný súd nepovažoval sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a preto o nej rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.