Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by JUDr. Miriam Pintová

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200248
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4318200248.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXX/XXX, G., proti

žalovanému v 1. rade: Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Žemberovciach, so sídlom Žemberovce,
IČO: 00195413, zastúpený JUDr. Ivanom Cambelom, advokátom so sídlom Kpt. Nálepku 1559/34,
Želiezovce, IČO: 31140254, žalovanému v 2. rade: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, žalovanému
v 3. rade: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, G., o vzájomnej žalobe na zaplatenie odškodnenia
5.000,00 eura a iné, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.

II. Žalovanému v 1. rade sa voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

IV. Žalovanému v 2. rade sa voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V. Žalovaný v 3. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 417,34 Eur a úroky z omeškania vo výške

106,12 Eura, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI.Žalobkynisavočižalovanémuv3.rade priznáva nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 18.1.2018 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného v l. rade
zaplatiť žalobkyni nájomné vo výške 1.479 eur za obdobie rokov 2016 až 2017 a sumu 5.000 eur ako
odškodné za podvod v súvislosti s dokumentom, ktorý žalobkyňa podpísala dňa 11.3.2016, o ktorom
žalovaný v l. rade tvrdí, že sa jedná o odstúpenie ku zmluve č. 3366/09, zároveň vyhlásil zmluvu
č. 3366/09 za neplatnú od samého začiatku jej vzniku, žalobkyňa ďalej žiadala, aby súd zaviazal

žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni nájomné za obdobie rokov 2014 až 2017 vo výške 516 eur
a úrokov z omeškania vo výške 61,89 eura a žalovaného v 3. rade žiadala zaviazať zaplatiť žalobkyni
nájomné za obdobie rokov 2014 až 2017 vo výške 240 eur a úroky z omeškania vo výške 28,80 eur.
Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaný v l. rade užíva pozemky, ktorých vlastníkom je žalobkyňa
od roku 2014 povoleným vkladom vykonaným dňa 1.4.2014, pričom žalobkyňa vlastní pozemky, ktoré
žalovaný v l. rade reálne užíva a to pozemky parc. typu „M.“ č. XXXX/X LV č. XXX, XXX/X, XXX/
X, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/

X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - LV č. XXXX N. G., parc. č. XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X – LV č. XXXX, parc. č. XXX
– LV č. XXXX, č. XXX/X a XXX/X – LV č. XXXX kataster E. G., pričom žalovaný v l. rade užívaním
týchto pozemkov dlhuje nájomné vo výške 1.479 eur za roky 2016, 2017. Žalobkyňa ďalej uviedla,že žalovaný v l. rade tieto pozemky užíva na základe súdom vyhláseného neodkladného opatrenia sp.
zn. 11C/115/2016-47 a z dôvodu žalovaným v l. rade niekoľkokrát prehláseného tvrdenia, že nájomná
zmluva č. 3366/09 je platná. Účastníčka zmluvy č. 3366/09 D. C., ktorá zmluvu podpísala v roku 2018,

túto zmluvu ku dňu 16.7.2015, ako ďalej uviedla žalobkyňa, v žalobe z uvedených príslušných dôvodov
vypovedala, pričom žalovaný v l. rade naďalej trvá na tom, že uvedená zmluva je platná. D. C., ktorá tieto
pozemky darovala novej vlastníčke – žalovanej, v roku 2014 vypovedala túto nájomnú zmluvu v roku
2015, na základe zistení v súvislosti s niekdajšími svojimi pozemkami. D. C. urobila toto odstúpenie ku
zmluve č. 3366/09, ako ďalej uviedla žalobkyňa v dobrej viere, že táto nájomná zmluva je v súlade

so zákonnými ustanoveniami a je teda platná, avšak žalobkyňa ďalej uviedla, že uvedená zmluva č.
3366/09 však vykazuje vady a je neplatná, pričom poukázala na obsah predmetnej zmluvy, v ktorom
je okrem iného uvedené, že prenajímateľ je oprávnený vstúpiť počas nájmu, po skončení vegetačného
obdobia na svoje pozemky za účelom kontroly, či nájomca užíva pozemky riadnym spôsobom, pričom
má za to, že uvedená klauzula k zmluve je v rozpore s Občianskym zákonníkom ako aj zákonom č.
504/2003 Z.z.. Uvedenou požiadavkou, keď nájomca totálne obmedzuje prenajímateľa nielen v tom,

kedymôževstúpiťnapozemky,aleajvtom,kedymôžeurobiťkontroluvsúvislostisosvojimipozemkami,
je v rozpore so zákonom, pričom toto obmedzovanie zo strany nájomcu, ako ďalej uviedla žalobkyňa, je
umocnené aj svojvoľným umiestnením zákazovej značky, ktorá zakazuje použiť obecnú cestu vedúcu
k pozemkom v katastri Dolné Žemberovce všetkým okrem žalovaného v l. rade a voči ktorej Okresná
prokuratúra Levice pod č. O. XXX/XX/XXXX-X poslala Obecnému úradu v Žemberovciach upozornenie

prokurátora. Protizákonná činnosť žalovaného v l. rade je síce nejasná, ale jeho činnosť je prítomná
v dokumentoch o protizákonne umiestnenej značke a je zrejmá. Ďalej poukázala na ďalšie znenie
z obsahu zmluvy č. 3366/09, v ktorej je uvedené „V prípade budúceho predaja predmetu nájmu sa
zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ ponúkne na predaj pozemky najprv nájomcovi. V prípade
porušenia tejto dohody zaplatí prenajímateľ zmluvnú pokutu nájomcovi vo výške trhovej ceny pozemkov

ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy“. Žalobkyňa uviedla, že uvedená požiadavka uvedená v tejto zmluve
nemá nič spoločné s nájomnou zmluvou o užívaní poľnohospodárskej pôdy, pričom táto požiadavka
od nájomcu spolu so zmluvnou pokutou treba považovať za hrubé protizákonné porušenie a vydieranie.
Uviedla, že takáto zmluvná pokuta nemá ani opodstatnenie, pretože sa netýka predmetu plnenia, ktorým
je obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a nie predaj pôdy. Ďalej uviedla, že spor, ktorý vyvolal

žalovaný v l. rade, keď podal na žalobkyňu žalobu, ktoré konanie je vedené pod č. 11C/115/2016
nespočíva v dokumente, ktorý predložil súdu ako odstúpenie zo dňa 11.3.2016, ale dôvodom je nájomná
zmluva č. 3366/09, ktorá je neplatná od počiatku, s ňou uvedených dôvodov. Uviedla, že žalovaný
v l. rade podal žalobu na základe dokumentu, ktorý žalobkyňa podpísala, je zo strany žalovaného v l.
rade v prvom rade podvod hlavne voči žalovanej v konaní 11C/115/2016, pretože aj napriek tomu, že

katastrálny odbor prostredníctvom pracovníčok žiadal od žalobkyni, aby urobila odstúpenie voči zmluve
č. 3366/09 vo svojom mene, pričom žalobkyňa to neurobila a dokument, za ktorým je žalovaný v l.
rade, žalovaná urobila formou stanoviska k už existujúcemu odstúpeniu urobené jej matkou D. C..
To, že príslušný dokument z 11.3.2016 je odstúpením ku zmluve č. 3366/09, tvrdí len žalovaný v l.
rade a predmetný dokument také nič neobsahuje. Uviedla, že katastrálny odbor si nesplnil základnú

povinnosť voči žalobkyni v konaní pod č. P./XXXX a neinformoval ju, ako účastníčku v konaní o tom,
že žalovaný v l. rade podal žalobu ako informoval žalovaný v l. rade katastrálny odbor 18.4.2016
listom a katastrálny odbor tak urobil až na podnet - upozornenie prokurátora pod č. O. XXX/XX/XXXX-
X dňa 23.1.2017, po tom, ako žalobkyňa zažiadala katastrálny odbor o výmaz poznámky o nájme,
a preto postup katastrálneho odboru považuje za porušenie práv v katastrálnom konaní voči žalobkyni.

Žiadala, aby za tento podvod, ktorý žalovaný v l. rade urobil voči žalobkyni, zaviazal súd žalovaného
v l. rade na zaplatenie odškodnenia vo výške 5.000 eur. Žalobkyňa ďalej žiadala v žalobe zaviazať
žalovaného v 2. rade k zaplateniu bezdôvodného obohatenia vo výške 516 eur za obdobie rokov
2014-2016, nakoľko žalovaný v 2. rade užíva pozemky, ktorých vlastníkom je žalobkyňa od roku 2014
povoleným vkladom č. XXXX/XX, pričom žalovaný v 2. rade neuzavrel so žalobkyňou žiadnu zmluvu

a ide o pozemky: M. Q. O. R. XXX/X, O. R. XXX/X, Q. E. G.. V roku 2016 žalobkyňa zistila na základe
informácií z portálu Ministerstva poľnohospodárstva v programe priamych podpôr „GSAA“ a v programe
zistila,ktoježiadateľomapoberateľomtýchtodotáciíajnajejuvedenýchpozemkoch.Žalobkyňaoslovila
listom zo dňa 13.12.2016 žalovaného v 2. rade, ktorý však nereagoval, a tak sa domáhala, ako uviedla,
voči žalovanému v 2 rade vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie jej pozemkov žalovaným v 2.

rade od roku 2014, kedy sa stala majiteľkou pozemkov. V žalobe ďalej uviedla, že žalovaný v 3. rade
užíva pozemky, ktorých je žalobkyňa vlastníčkou od roku 2014, pričom žalovaný v 3. rade neuzavrel so
žalobkyňou žiadnu zmluvu a ide o pozemky: M. O. R. XXXX, O. R. XXXX, R. XXXX, Q. N. G., pričom
tiež žalovaného v 3. rade oslovila listom zo dňa 13.2.2016, ktorý však na jej list nereagoval, a takako uviedla, nemala inú možnosť ako získať vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie svojich
pozemkov žalovaným v 3. rade za obdobie roku 2014, kedy sa stala majiteľkou pozemkov, a tak žiadala
zaviazať žalovaného v 3. rade titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od roku 2014-2017

zaplatenia sumy 240 eur.

2. Uznesením č. k. 12C/3/2018-30 súd v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval žalovaných na vyjadrenie
k predmetnej žalobe. Žalovaný v l. rade vo vyjadrení (čl. 65–70) uviedol, že právna predchodkyňa
žalobkyneD.C.uzavrelasožalovanýmv l.radenájomnúzmluvuč.3366/09zodňa31.12.2008oužívaní

pozemkov, ktoré sú zapísané v Okresnom úrade Levice, katastrálny odbor v Obci G. v katastrálnom
území N. G. na LV č. XXXX v kat. úz. E. G. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX o celkovej výmere XXXXXX
m2 na dobu určitú od 1.1.2009 do 31.12.2023. Právna predchodkyňa žalobkyne previedla pozemky
na žalobkyňu darovacou zmluvou zo dňa 7.3.2014. Žalobkyňa napísala žalovanému v l. rade list dňa
11.3.2016, ktorý mu bol doručený dňa 15.3.2016, v ktorom žalobkyňa dala na vedomie odstúpenie od
nájomnej zmluvy. Žalovaný v l. rade na ochranu svojich práv vyplývajúcich z uvedenej nájomnej zmluvy

podal na súd žalobu proti žalobkyni o určenie neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy. Pretože
žalobkyňa nerešpektovala platne uzatvorenú nájomnú zmluvu a svojvoľne pokosila úrodu žalovanému
v l. rade, bol žalovaný nútený podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom Okresný súd
Levice uznesením zo dňa 9.6.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2016 nariadil žalobkyni,
aby sa zdržala užívania pozemkov, na ktoré bola uzavretá nájomná zmluva č. 3366/09 a aby nebránila

žalovanému v l. rade vo vstupe na pozemky a v riadnom užívaní pozemkov, ktoré sú predmetom nájmu.
Žalobkyňa po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia podala samostatnú žalobu na predbežné opatrenie
vo veci bránenia výkonu práva vedenú na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 7C/231/2016. Okresný súd
uznesením žalobu zamietol a Krajský súd v Nitre napadnuté uznesenie Okresného súdu Levice potvrdil,
pričom samotnému žalovanému v l. rade vznikli trovy odvolacieho konania. Žalobkyňa dňa 29.5.2017

podala na Okresný súd Levice návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, nariadeného Okresným
súdom Levice č. k. 11C/115/2016-47 zo dňa 9.6.2016, pričom Okresný súd Levice návrh na zrušenie
neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 20.12.2017 zamietol. Žalovaný v l. rade ďalej uviedol, že
žalobkyňa sa v podanej žalobe mylne domnieva, že keď nadobudla predmetnú nehnuteľnosť darovacou
zmluvou v roku 2014 od svojej matky, musí s ňou žalovaný uzavrieť novú nájomnú zmluvu a ďalej sa

mylne domnieva, že jej právna predchodkyňa D. C. bola oprávnená odstúpiť od nájomnej zmluvy č.
3366/09, na základe listu, ktorý mal byť doručený žalovanému v l. rade v mesiaci júl 2015. Žalovaný v l.
rade uviedol, že žalobkyňa vstúpila zo zákona do právneho postavenia prenajímateľa po svojej právnej
predchodkynizapodmienokdohodnutýchvnájomnejzmluvezodňa31.12.2008,atedanedošlokzániku
nájomnej zmluvy a nie je ani potrebné uzatvárať novú nájomnú zmluvu medzi žalobkyňou a žalovaným

v l. rade, pretože naďalej platí pôvodná nájomná zmluva. Keď žalobkyňa nadobudla v roku 2014
predmetnénehnuteľnostiodD.C.,nemohlaD.C.platneodstúpiťodnájomnejzmluvyvjúli2015, pretože
v tomto čase už nebola vlastníčkou, ale ani prenajímateľkou pozemkov, uvedených v nájomnej zmluve
č. 3366/09. Žalobkyňa sa v podanej žalobe, ako ďalej uviedol žalovaný v l. rade na neplatný a neúčinný
právny úkon, ktorý voči žalovanému v l. rade mala urobiť jej právna predchodkyňa, odstúpením od

nájomnej zmluvy neoprávnenou osobou nenastanú právne účinky odstúpenia od nájomnej zmluvy,
a preto sa žalobkyňa zbytočne odvoláva na právny úkon odstúpenia od nájomnej zmluvy z roku 2015,
keď v skutočnosti k žiadnemu odstúpeniu nedošlo. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že je odstúpenie od nájomnej
zmluvy, ktoré napísala žalovanému v l. rade a bolo mu doručené dňa 15.3.2015, tak takéto tvrdenie
je zavádzajúce. Žalovaný v l. rade nemá nič spoločné s podaním žalobkyni vo veci výmazu poznámky

o nájme na OÚ katastrálny odbor Levice, na ktorú skutočnosť v žalobe poukazuje žalobkyňa. Žalobkyňa
neposlala žalovanému v l. rade ani na vedomie svoj návrh na výmaz poznámky o nájme, ktorý mala
adresovať katastrálnemu odboru Okresného úradu Levice. Až dňa 15.4.2016 z listu Okresného úradu
Levice, katastrálny odbor sa žalovaný v l. rade dozvedel, že žalobkyňa ešte v roku 2015 podala
žiadosť o výmaz poznámky z príslušných listov vlastníctva. Ďalej žalovaný v l. rade uviedol, že je pre

neho nepochopiteľné, že na základe nejakého sporu medzi žalobkyňou a Okresným úradom Levice,
katastrálny odbor, má žalovaný v l. rade zaplatiť žalobkyni odškodnenie v sume 5.000 eur. Žalovaný
ďalejuviedol,žežalobkyňapoukazujenaúdajnúneplatnosťnájomnejzmluvyč.3366/09,pričomuviedol,
že s tvrdením žalobkyne nesúhlasí, keďže zmluvné strany si môžu obsah zmluvy dohodnúť a táto
zmluva nebola uzavretá ani v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok a nájomnú zmluvu zmluvné

strany riadne podpísali. Ďalej uviedol, že žalobkyňa zavádza nepravdivým tvrdením, že žalovaný v l.
rade jej dlhuje nájomné za obdobie rokov 2016-2017 vo výške 1.479 eur. Dohodnuté ročné nájomné
podľa nájomnej zmluvy bolo 798 eur, pričom žalovaný za každý uvedený rok nájomné zaplatil, avšak
žalobkyňa odmietla nájomné na pošte prevziať, pričom odmietnutie riadne zaplateného nájomného sapovažuje podľa zákona za včas zaplatené. Z opatrnosti po vrátení uvedených platieb teda neprevzatého
nájomného za roky 2016 a 2017, a to z opatrnosti, toto nájomné zaplatil do notárskej úschovy žalovaný
v l. rade. Uviedol, že žalobkyňa bez dohody so žalovaným v l. rade si svojvoľne zvýšila nájomné za

roky 2016 a 2017 a požaduje tak zaplatenie sumy 1.479 eur bez právneho dôvodu. Žalovaný v l. rade
ďalej uviedol, že žalobkyňa si na jednej strane uplatňuje voči žalovanému v l. rade zvýšené nájomné
a na druhej strane deklaruje, že predmetné pozemky dala do bezplatného užívania svojej matke D. C.,
pričom si D. C. uplatnila na pozemky, ktoré má v nájme žalovaný v l. rade, nárok na dotácie z PPA v roku
2018 s tým, že pozemky užíva ona, tak ako si uplatnila nárok na dotáciu z PPA za užívanie pôdy, ktorá je

predmetom nájmu, aj žalobkyňa v rokoch 2016 a 2017. Žalovaný v l. rade uviedol, že neuznáva nárok
žalobkyne za odškodnenie vo výške 5.000 eur za údajný podvod, pričom samotná žalobkyňa neuviedla,
akým spôsobom si vypočítala odškodnenie a akým konaním mal žalovaný v l. rade žalobkyni spôsobiť
ujmu. Žalovaný v l. rade ďalej uviedol, že žalobkyňa na jednej strane žiada vyhlásiť zmluvu č. 3366/09 za
neplatnú, ale žiada zároveň zaplatenie nájomného a zaplatenie odškodného, pretože ak má byť zmluva
neplatná, tak žalobkyňa nemá právny nárok na nájomné a musela by tak žalovanému v l. rade vrátiť

všetky splátky doteraz zaplateného nájomného od roku 2009. Ďalej uviedol, že žalobkyňa v rozpore so
zákonom požaduje, aby všetky súdne poplatky vyčíslené v iných súdnych konaniach zaplatil žalovaný
v l. rade, a preto ich nemožno započítať, pričom samotná žalobkyňa ani neuviedla, ktoré konkrétne
splatné pohľadávky žalobkyne chce započítať s platnými pohľadávkami žalovaných v 1. až 3. rade.

3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení (čl. 35-36) uviedol, že pozemky nachádzajúce sa v k.ú. E. G.
parcely KN – M., parc. R. XXX/X, druh pozemku S. O. o výmere XXXXX m2 a parc. R. XXX/X druh
pozemku S. O. o výmere XXXX m2, ktoré sú súčasťou KN – T. parciel a to KN – M. parcela R. XXX/X je
súčasťou KN- C parcely R. XXX, druh pozemku S. O. o výmere XXXXXX m2, LV nezaložený a KN –
M. parcela R. XXX/X je súčasťou KN T. parcely XXX, orná pôda o výmere XXXXX m2, LV nezaložený.

Tieto KN – T. parcely boli v roku 1993 predmetom náhradného vymerania pozemkov do užívania.
Rozhodnutím Pozemkového úradu Levice č. X/XXXX zo dňa 2.2.1993, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.3.1993 o vykonaní urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom
na čas do schválenia pozemkových úprav bol schválený Zjednodušený rozdeľovací plán pre vytýčenie
pozemkov do náhradného užívania č. XXX/XXX/XX a rozdeľovacím plánom odčlenené pozemky boli

pridelené do užívania Protokolom o vytýčení a odovzdaní pozemkov do náhradného užívania H. J..
Uviedol, že tieto náhradné pozemky užíva od roku 2002 na základe nájomných zmlúv s pôvodným
vlastníkom, ktoré mu boli ako náhradné vymerané a neskôr s dedičmi. Na základe týchto nájomných
zmlúv sú pozemky užívané aj v súčasnosti. Uviedol, že v žiadnom prípade pozemky uvedené v žalobe
neužíva bez právneho dôvodu, riadne platí nájomné a odvádza dane Obecnému úradu v Žemberovciach

a žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný v 3. rade sa k žalobe nevyjadril.

5. Uznesením č.k. 12C/3/2018-94 v zmysle § 167 ods. 3 CSP súd vyzval žalobkyňu na vyjadrenie

k vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobkyňa uviedla, že s vyjadrením žalovaného v l. rade
nesúhlasí, pričom popísala vo svojom vyjadrení postup Okresného úradu Levice, katastrálneho odboru
a ďalej uviedla, že listom zo dňa 11.6.2014 oznámila žalovanému v l. rade, že došlo k zmene vlastníka
predmetných pozemkov, aby to zobral na vedomie a vytkla mu zmenu hranice parcely XXXX/X M. -
KN kat. úz. N. G., ktorú žalovaný vykonal bez toho, aby kontaktoval vlastníka, od žalovaného následne

obdržala Dodatok k zmluve č. 3366/09, ktorý nepodpísala, ale na zmene zmluvy sa už ďalej nedohodli.
Uviedla, že jej právna predchodkyňa D. C. využila svoje právo a urobila odstúpenie od zmluvy už
nie ako prenajímateľka pozemkov, ale ako účastníčka zmluvy a týmto svojím úkonom len potvrdila už
neexistujúci vzťah ku nájomcovi, keďže právny nájomný vzťah existoval už s novou prenajímateľkou
pozemkov, a to v zmysle zákona. Nesúhlasila s vyjadrením žalovaného v l. rade, teda s vyjadrením, že

uvedená nájomná zmluva č. 3366/09 prechádza automaticky na nového prenajímateľa. Ďalej uviedla,
že suma 5.000 eur, ktorú si uplatňuje voči žalovanému v l. rade, je za nemajetkovú ujmu, pričom si ďalej
bude uplatňovať ďalšiu škodu, ktorú si vyčísli až neskôr. Ďalej sa vyjadrila, že žalovaný v l. rade užíva
predmetné pozemky nepretržite, pričom doznala, že žalovaný v l. rade jej poslal poštovou poukážkou
sumu 798 eur, čo nemohla prijať, pretože žalovaný by využil, že prijatím tejto sumy by akceptoval zmluvu

č.3366/09,ktorúvšakpovažujezavypovedanú.Kstanoviskužalovanéhov2.radeuviedla,ževzhľadom
na to, že sa jedná o veľmi komplikovanú právnu záležitosť z 90-tych rokov, kedy sa pozemky udeľovali
bez toho, aby o tom skutočný vlastník mal vôbec vedomosť, dokonca v tomto prípade žalovaný v l.
rade, ktorý o tom mal vedomosť a mal povinnosť o tomto informovať skutočného vlastníka, čo neurobil.Uviedla,žekstanoviskužalovanéhov2.radesavyjadrujelentoľko,ževlastníkomuvedenýchpozemkov
je žalobkyňa na základe darovacej zmluvy zo dňa 1.4.2014.

6.Uznesenímč.k.12C/3/2018-138zodňa19.03.2019súdvyzvalvzmysle§167ods.4CSPžalovaných
v 1.-3. rade na vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne doručenému súdu dňa 01.10.2018 a k doplneniam
k vyjadreniu žalobkyne doručeným súdu dňa 17.10.2018 a dňa 13.02.2019.

7. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení (č. l. 141-142) uviedol, že za pozemky, ktoré sú predmetom súdneho

sporu riadne platil nájomné na základe platných nájomných zmlúv. Ďalej uviedol, že nespochybňuje
vlastníctvo žalobkyne k predmetným pozemkom, ale trvá na tom, že tieto užíval v súlade so zákonom
a nezískal žiadne bezdôvodné obohatenie a má za to, že v podstate ide o spor medzi žalobkyňou
a Poľnohospodárskym družstvom Žemberovce a do tohto sporu bol bezdôvodne zatiahnutý. Žalovaný
v 1. rade vo vyjadrení (č. l. 147-150) uviedol, že trvá na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení zo
dňa 18.06.2018 a ďalej uviedol, že v nájomnej zmluve č. 3366/09 zo dňa 31.12.2008 nebolo medzi

zmluvnými stranami dohodnuté, že nájomný vzťah je možné ukončiť výpoveďou z nájmu ktoroukoľvek
zmluvnou stranou a z tohto vyplýva, že ani právna predchodkyňa žalobkyne a ani žalobkyňa nemohli
dať žalovanému v 1. rade platnú výpoveď z nájmu. Právna predchodkyňa žalobkyne vôbec nemohla
dať výpoveď z nájmu, pretože v tomto čase už nebola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom
nájomnej zmluvy č. 3366/09 zo dňa 31.12.2008, a teda nebola ani účastníčkou nájomnej zmluvy, keďže

účastníčkou nájomnej zmluvy bola len žalobkyňa a túto skutočnosť potvrdzuje aj samotná žalobkyňa
vo vyjadrení zo dňa 01.10.2018 k vyjadreniu žalovaného v 1. rade v bode 3, kde uviedla „B. C. na
základe prevodu vlastníctva od svojej právnej predchodkyne D. C. v roku 2014 akceptovala nájomný
vzťah, ktorý vyplýva zo zmluvy č. 3366/09.“ Samotné skúmanie neplatnosti výpovede z nájmu, ako
ďalej uviedol právny zástupca žalovaného v 1. rade, nie je predmetom tohto konania, len žalobkyňu

na základe fiktívnej výpovede z nájmu, ktorú podala jej matka a následného neopodstatneného
domáhania sa výmazu poznámky na listoch vlastníctva, kde je zapísaný ako nájomca žalovaný v 1.
rade voči Okresnému úradu Levice, katastrálny odbor, viedlo pravdepodobne k pocitu krivdy, za ktorú
si pravdepodobne žalobkyňa žiada odškodnenie 5.000 Eur voči žalovanému v 1. rade, pretože iné
zdôvodnenie uplatnenia uvedenej sumy voči žalovanému v 1. rade v žalobe žalobkyne nepodala

a samotné vymáhanie odškodného v sume 5.000 Eur voči žalovanému v 1. rade pokladá žalovaný
v 1. rade za nezmyselné. Predmetom žaloby je aj zaplatenie nájomného za roky 2016 a 2017, pričom
žalovaný v 1. rade tvrdí, že dohodnuté ročné nájomné v sume 798 Eur bolo žalobkyni za uvedené
roky riadne a včas zaplatené, ktorú skutočnosť potvrdila aj samotná žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo
dňa 01.10.2018, keď uviedla „je pravda, že žalovaný mi poslal poštovou poukážkou sumu 798 Eur“

a kde žalobkyňa uviedla ďalej v odseku 4 bod 6 „hodnota nájmu / rok pre odporcu v 1. rade je nižšia
ako 798 Eur.“ Okrem toho žalovaný v 1. rade poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa bez problémov
prijala od žalovaného v 1. rade nájomné za rok 2018 v sume 798 Eur, o čom sama pripojila do spisu
fotokópiu poštovej poukážky na výplatu v liste, ktorý označila ako upovedomenie zo dňa 08.02.2019.
Právny zástupca žalovaného v 1. rade ďalej uviedol, že žalobkyňa okrem toho tvrdí, že predmetné

pozemky v rokoch 2016 a 2017 užívala sama, pričom si na pozemky v užívaní žalovaného v 1. rade
uplatnila dotáciu od PPA, hoci v súdnom konaní č. k. 11C/115/2016 zo dňa 09.06.2016 Okresný súd
Levice vydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadil žalovanej v uvedenom
konaní, aby žalovanému v 1. rade nebránila vo vstupe na pozemky a v riadnom užívaní pozemkov, ktoré
sú predmetom nájmu. Žalovaný v 1. rade uviedol, že nájomná zmluva č. 3366/09 zo dňa 31.12.2008

bola uzavretá platne s právnou predchodkyňou žalobkyne a tvrdenie žalobkyne o neplatnosti uvedenej
nájomnej zmluvy je zavádzajúce. Žalobkyňa prijala od žalovaného nájomné za rok 2018 tak, ako bolo
dohodnuté v uvedenej nájomnej zmluve č. 3366/09 zo dňa 31.12.2008 a teda týmto aj uznala platnosť
nájomnej zmluvy, pretože poberať nájomné za pôdu a zároveň tvrdiť, že nájomná zmluva je neplatná
je kontraproduktívne. Žalovaný v 1. rade ďalej vo vyjadrení uviedol, že žiada žalobu voči žalovanému

v 1. rade v časti výroku o zaplatenie nájomného vo výške 1.497 Eur za obdobie rokov 2016 a 2017
a v časti o zaplatení odškodného vo výške 5.000 Eur zamietnuť a v časti výroku, že nájomná zmluva č.
3366/09 zo dňa 31.12.2008 je neplatná od začiatku jej vzniku, rozhodol, že uvedená nájomná zmluva
nie je neplatná.

8. Žalobkyňa v podaní (čl. 152-155) uviedla, že odstúpenie od nájomnej zmluvy urobené D. C. dňa
16.07.2015 ku zmluve č. 3366/09 považuje za platné, nakoľko bolo urobené v zmysle § 48 ods. 1 Obč.
zákonníka a v tomto odstúpení zo dňa 16.07.2015 sú uvedené isté porušenia pri užívaní príslušnej pôdy,
ktorých sa nájomca dopustil. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný v 1. rade odstúpenie podané D. C.pokladá za fiktívne a teda neplatné, ale rovnako neplatné považuje odstúpenie aj od B. C., ale s tým,
že za toto neplatné odstúpenie je už B. C. žalovaná. Problém je ale v tom, že odstúpenie urobené D.
C. spĺňa náležitosti zákona, ale dokument podpísaný B. C. už náležitosti nespĺňa, pretože to ani nie je

a ďalej upozornila súd znova, že odstúpenie je len upovedomením informatívneho charakteru a súd
by mal tak skúmať oba dokumenty a mal by preskúmať aj samotnú zmluvu č. 3366/09, čo je princípom
podvodu, ktorého sa dopustil žalovaný v 1. rade. Žalobkyňa ďalej v uvedenom vyjadrení okrem už ňou
prezentovaných vyjadrení uviedla k stanovisku žalovaného v 1. rade v tom, že B. C. od samého počiatku
v konaní spochybňuje právny vzťah účastníkov konania v spojitosti so zmluvou 3366/09 a súd je povinný

tak skúmať legitimitu účastníkov sporu a súd by mal zaujať stanovisko ku zmluve č. 3366/09 z úradnej
povinnosti, ak súd bude rozhodovať o odstúpeniach, musí zároveň rozhodnúť aj o predmetnej zmluve.
Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že dokument, ktorý podpísala dňa 11.03.2016 nie je odstúpením ku
zmluve č. 3366/09 s právnymi účinkami a konaním B. C., ako tvrdí súdu žalovaný v 1. rade, pretože
B. C. v skutočnosti vychádza a koná z dokumentu, ktorý podpísala dňa 03.11.2015. Ďalej v súvislosti
s poukazom na vyjadrenie žalovaného v 1. rade, a to v súvislosti s dotáciami od štátu, ktoré zastrešuje

PPA uviedla, že sa týka všetkých žalovaných, ako je možné, že príslušné uznesenie Okresného súdu
Levice,č.k.11C/115/2016-47zodňa09.06.2016chránižalovanýchvreálnomužívanípozemkovnapriek
tomu, že ich právny titul k užívaniu je minimálne spochybniteľný, pričom samotný žalovaní v 2. a 3.
rade podľa uznesenia 1Pv/144/17/4402-33 zo dňa 13.11.2018 ako svedkovia tvrdili, že tieto pozemky
dostali ako náhradné pozemky po roku 1991 a v dobrej viere ich užívali aj po roku 2009, no pritom

predošlá zmluva platná do roku 2008 neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že pôdu v tom čase patriacu
D. C. môžu užívať tretie subjekty. Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa jej názoru žalovaný v 2. rade užíva
pozemky s neplatným právnym titulom, nakoľko zmluvy, ktoré má uzavreté s dedičmi po H. J., ktorému
boli náhradné pozemky vymerané v roku 1962 a po smrti pána J. sa užívanie náhradných pozemkov
stalo neprávoplatným v zmysle zákona. Uviedla, že žalovaný v 1. rade si dané skutočnosti uvedomil,

a preto klauzulu o tom, že predmetnú pôdu, ktorej vlastníkom je B. C. (pôvodný vlastník D. C.), môže
dať do podnájmu, čo je prvýkrát uvedené len v zmluve č. 3366/09 zo dňa 31.12.2008 a nie je to uvedené
v žiadnych starších nájomných zmluvách. Žalobkyňa zároveň v uvedenom podaní žiadala, aby súd
pripustil zmenu žaloby a zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni odškodné vo výške 30.000
Eur ako odškodné za podvod v súvislosti s dokumentom, ktorý žalobkyňa podpísala dňa 11.03.2016,

o ktorom žalovaný v 1. rade tvrdí, že sa jedná o odstúpenie ku zmluve č. 3366/09 a žiadala zaviazať
žalovaného v 1. rade uhradiť žalobkyni nájomné vo výške 1.479 Eur za obdobie rokov 2016 a 2017,
ktoré bude vzhľadom na uzavretie nájomného obdobia za rok 2018 a prijatej platby vo výške 798 Eur
adekvátne upravené, žiadala, aby súd vyhlásil zmluvu č. 3366/09 za neplatnú od začiatku jej vzniku,
zaviazal žalovaného v 2. rade uhradiť žalobkyni nájomné za obdobie rokov 2014-2017 vo výške 516 Eur

a úroky z omeškania vo výške 61,89 Eur, žalovaného v 3. rade zaviazať zaplatiť žalobkyni nájomné za
obdobie rokov 2014-2017 vo výške 240 Eur za užívanie pozemkov v rozsahu ako je uvedené a prílohy
č. 1 ako aj úrokov z omeškania vo výške 28,80 Eur.

9. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení (č. l. 186-187) uviedol, že požadovať žalovanú čiastku ako odškodné

vo výške 30.000 Eur od žalovaného v 1. rade je absolútny nezmysel, pričom žalobkyňa nedokázala
odôvodniť ani pôvodne žalovanú sumu 5.000 Eur a túto zvýšila na sumu 30.000 Eur bez akéhokoľvek
zmysluplného vysvetlenia a odôvodnenia a jej tvrdenie, že ide o odškodné za podvod je len zahmlievanie
nedostatku argumentov zo strany žalobkyne, pretože doteraz neuviedla žiadny konkrétny dôvod, ktorý
by ju oprávňoval požadovať uvedenú sumu od žalovaného v 1. rade.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení (č. l. 191-194) k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedla, že prvým dôvodom
nároku na nemajetkovú ujmu je, že si žalovaný v 1. rade vymyslel o dokumente z 11.03.2016, že
je to odstúpenie ku zmluve č. 3366/09 a požaduje od súdu v konaní 11C/115/2016, aby súd tento
dokument vyhlásil za neplatný, na čom je založená žaloba vedená pod sp. zn. 11C/115/2016. Pre

tento podvod využil kataster OÚ LV a príslušné pracovníčky v katastrálnom konaní pod č. P./XXXX,
ktoré požadovali od B. C., aby urobila odstúpenie od zmluvy č. 3366/09 vo vlastnom mene, pričom
pracovníčka katastra to ale vyšetrovateľovi poprela, že by takéto niečo od B. C. žiadala a naopak tvrdí,
že B. C. informovala v apríli 2016 o konaní, pričom ale opakom tohto tvrdenia je list č. O.-X zo dňa
02.01.2017, pričom treba zdôrazniť, že týmto listom konala Okresná prokuratúra až na podnet Krajskej

prokuratúry s tým, že zaslala na príslušný kataster upozornenie prokurátora a až na základe tohto
upozornenia OÚ LV nakoniec informoval účastníčku konania po 13 mesiacoch o stave veci v konaní P./
XXXX a B. C. sa konečne dozvedela niečo, čo si musela prečítať niekoľkokrát, nakoľko z listu, ktorý
napísalo PD Žemberovce dňa 18.04.2016, kde informoval kataster OÚ Levice, že odstúpenie zo dňa16.07.2015 neobdržalo od B. C., ale obdržalo iné odstúpenie zo dňa 11.03.2016. Ďalším pokračovaním
protizákonnosti sú trestné oznámenia. Uviedla, že vyčíslenie nemajetkovej ujmy súvisí nielen s ujmou
v práve garantovaným Ústavou SR článok 20 a s preukázanou škodou § 13 a § 420, § 442 OZ, ale ide

ozásahdointegrityživota,osobnostnýchprávB.C.,ktorejsadopustiloPDŽemberovcespôsobom,ktorý
je minimálne považovaný za spoločensky neprijateľné správanie, došlo ku zásahu právom chráneného
záujmu inej osoby, čím došlo ku nemajetkovej ujme žalobkyne spôsobom takým, za ktoré je možné
trestať páchateľa. Uviedla, že pri náhrade škody ako aj pri náhrade nemajetkovej ujmy musia byť
splnenéistépredpokladyvznikuzodpovednosti,atozásah,ktorýjespôsobilývyvolaťnemajetkovúujmu,

vznik nemajetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy a zavinenie,
pričom uviedla zoznam pozemkov, ktorých sa týka majetková a nemajetková ujma / rok, pričom výpočet
nemajetkovej ujmy vychádza zo spôsobenej škody 650 Eur seno / rok, 13.050 Eur obilie – náklady / rok,
drevina – cca 10 metrov – 400 Eur / rok, 14.100 Eur x 3,5 roka = 49.350 Eur – náklady = cca 25.000
Eur zisk (0,25-1% nemajetkovej ujmy) = x 1,25 = 31.250 Eur + umocnené protizákonnou činnosťou,
a tak žiadala priznať odškodné ako nemajetkovú ujmu za obmedzenie užívacích práv svojich pozemkov

v zmysle uznesenia 11C/115/2016-181, ďalej majetkovú ujmu pozostávajúcu zo sumy 1.400 Eur za
drevinu, 2.275 Eur za seno a 45.675 Eur za obilie, ktoré by dorobila na svojich pozemkoch, 66 Eur
za vyplatenie súdneho poplatku, v prípade súdom zamietnutého návrhu na zrušenie neodkladného
opatrenia, exekučnú sumu 330,28 Eur, nakoľko súdny inštitút nekonal a neakceptoval vzájomnú žalobu
a nezrušil uznesenie o exekúcii EX240/2018.

11. Uznesením č. k. 12C/3/2018-198 súd vyzval žalobkyňu na doplnenie podania v zmysle § 129 ods.
1 CSP, ktoré žalobkyňa doplnila podaním č. l. 202-211.

12. Súd uznesením č. k. 12C/3/2018-243 zo dňa 07.02.2020 nepripustil zmenu žaloby, ktoré uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2020.

13. Súd uznesením č. k. 12C/3/2018-247 zo dňa 07.02.2020 návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2020.

14. Uznesením č. k. 12C/3/2018-269 zo dňa 12.03.2020 súd vyzval žalobkyňu, aby svoje podanie
doručené súdu dňa 09.02.2020 doplnila a súdu jasne a zrozumiteľne uviedla, či podaním zo dňa
04.03.2020 zo dňa 09.03.2020 mienila podať odvolanie voči uzneseniu č. k. 12C/3/2018-247
o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn.
6Co49/2020-310 zo dňa 17.06.2020 odvolanie žalobkyne odmietol. Uznesenie Krajského súdu v Nitre

sp. zn. 6Co49/2020-310 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.08.2020.

15. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.06.2021 uviedla, že trvá na predmetnej žalobe. Žiadala, aby
súd určil, že zmluva uzavretá medzi jej právnou predchodkyňou D. C. a žalovaným v 1. rade, č.
zmluvy 3366/09 je neplatná, nakoľko táto obsahuje nezákonné ustanovenia, nakoľko túto považuje za

absolútne neplatnú, nakoľko obsahuje podľa jej názoru ustanovenia v neprospech spotrebiteľa, keďže
v tejto zmluve je aj uvedené, že v prípade uvedeného predmetu nájmu sa zmluvné strany dohodli, že
prenajímateľ ponúkne na predaj pozemky najskôr nájomcovi a v prípade porušenia tejto dohody zaplatí
prenajímateľ zmluvnú pokutu nájomcovi vo výške trhovej ceny pozemku ku dňu uzatvorenia kúpnej
zmluvy, čo je podľa jej názoru v rozpore so zákonom, pričom samotný žalovaný v 1. rade sa poistil

aj dopravnou značkou, ktorou znemožnil prenajímateľovi kontrolu pozemkov. Uviedla, že sa domáha
ďalej od žalovaného v 1. rade zaplatenia odškodného vo výške 5.000 Eur, ktorý nárok navýšila na
sumu 30.000 Eur, avšak súd uznesením návrh na pripustenie – rozšírenie žaloby zamietol. Suma 5.000
Eur predstavuje podľa jej názoru nemajetkovú ujmu, ktorá jej vznikla, ktorú považovala za potrebné
riešiť voči jej osobe v katastrálnom konaní R. XXXX/XXXX, kde v katastrálnom konaní zistila podvod

žalovaného v 1. rade. Voči žalovanému v 1. rade si ďalej uplatňuje nájomné vo výške 1.479 Eur za
obdobie od roku 2016 a 2017, teda ide o nájomné, ktoré bolo ňou neprevzaté, lebo zmluvu považuje
za neplatnú, pričom ďalej uviedla, že podľa jej názoru žalovaný v 1. rade má platiť nájomné na základe
uvedeného zmluvného vzťahu. Voči žalovanému v 2. rade si uplatňuje nájomné za roky 2014 a 2017
vo výške 516 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 61,89 Eura. Ďalej uviedla voči žalovanému

v 3. rade si uplatňuje nájomné za roky 2014-2017 vo výške 240 Eur spolu s úrokom z omeškania 28,80
Eur, keďže žalovaný v 3. rade užíva pozemky, ktoré figurujú v zmluve č. 3366/09. Právny zástupca
žalovaného v 1. rade uviedol na pojednávaní, že sa pridržiava písomných podaní k žalobe, pričom ďalej
uviedol, že pokiaľ ide o sumu 5.000 Eur, ktorú si uplatňuje žalobkyňa voči žalovanému v 1. rade, samotnážalobkyňa potvrdila, že uvedený nárok si uplatňuje voči katastrálnemu úradu, pričom ďalej uviedol, že
zmluvu, ktorej vyslovenia neplatnosti sa domáha žalobkyňa, považuje za platnú. Pokiaľ ide o zaplatenia
nájomného, ktorého zaplatenia sa žalobkyňa voči žalovanému v 1. rade domáha, uvedené nájomné

žalovaný v 1. rade zaplatil včas, žalobkyňa odmietla riadne zaplatené nájomné prevziať, napriek tomu,
že žalovaný v 1. rade jej nájomné zaplatil do notárskej úschovy. Žalovaný v 2. rade uviedol, že žiada
žalobu zamietnuť, pričom ako uviedol, osobne navštívil žalobkyňu, ktorú dovtedy nepoznal, pričom má
za to, že žalobkyňa jeho aj žalovaného v 3. rade do sporu vtiahla zbytočne, keďže on za pozemky v jeho
užívaní riadne platí nájomné, platí dane, pričom nájomné nemôže platiť duplicitne. Žalovaný v 3. rade

žiadal žalobu zamietnuť.

16. Súd uznesením č. k. 12C/3/2018-438 pripustil zmenu žaloby.

17. Na pojednávaní dňa 03.03.2022 žalobkyňa uviedla, že trvá na predmetnej žalobe aj s poukazom na
pripustenú zmenu žaloby. Právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že trvá na predchádzajúcich

vyjadreniach, pričom samotný návrh žalobkyne na zmenu žaloby považuje za zmätočný, keďže
žalobkyňa si svojvoľne zvýšila cenu nájmu, nie len voči žalovanému v 1. rade, ale aj voči žalovaným v 2.
a 3. rade, nakoľko podľa prílohy k návrhu na pripustenie zmeny žaloby žalobkyňa vychádzala z hodnoty
nájmu 928,09 Eur za rok, avšak pôvodná hodnota nájmu predstavovala podľa nájomnej zmluvy 798 Eur
ročne. Žalobkyňa uviedla, že vychádzala pri návrhu na rozšírenie žaloby z reálneho stavu, nakoľko nie

všetky pozemky užíva žalovaný v 1. rade, časť užívajú žalovaní v 2. a 3. rade.

18. Právny zástupca žalovaného v 1. rade vo vyjadrení (č. l. 471-472) uviedol, že žalovaný v 1.
rade nedlhuje žalobkyni nájomné za obdobie rokov 2016-2020, pretože uvedené nájomné zaplatil
včas a v plnej výške, preukázateľne podľa potvrdenia Slovenskej pošty. Tabuľka o výpočte nájomného

žalobkyňou, ktorá tvorí prílohu k zmene žaloby zo dňa 03.12.2021 ako aj výpočet výmery pozemkov
o nájme žalobkyňou je v rozpore s nájomnou zmluvou ako aj so zákonom, keďže žalobkyňa a žalovaný
v 1. rade uzavreli platnú nájomnú zmluvu č. 3366/09, kde sa dohodli okrem iného na výške ročného
nájomného v sume 798 Eur do 31.12.2023 za výmeru pozemkov XXX.XXX m2, ktorá tvorí prílohu
k nájomnej zmluve a výška nájomného ako aj výmera pozemkov je po celú dobu nájmu nemenná

a žalobkyňa si protiprávne bez dohody so žalovaným v 1. rade svojvoľne zvýšila pôvodne dohodnuté
nájomné zo sumy 798 Eur ročne na sumu 928,09 Eur ročne (739,47 Eur pre žalovaného v 1. rade
+ 129,06 Eur pre žalovaného v 2. rade + 59,62 Eur pre žalovaného v 3. rade) a zároveň protiprávne
jednostranne znížila žalovanému v 1. rade výmeru pozemkov, ktorá je zmluvne dohodnutá v nájomnej
zmluve, pričom výška nájomného medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade za všetky pozemky podľa

zmluvy č. 3366/09 o výmere XXX.XXX m2 v sume 798 Eur (56,39 Eur/ha) podstatne prevyšuje zákonom
stanovenú výšku nájomného v jednotlivých rokoch s poukazom na § 10 ods. 1 Zákona č. 504/2005 Z. z.,
pričom úvahy žalobkyne, že umelo navýši dohodnuté ročné nájomné so žalovaným v 1. rade zo sumy
798 Eur na sumu 928,09 Eur ročne sú absurdné a ak žalobkyňa požaduje zaplatenie nejakých úhrad
aj od žalovaných v 2. a 3. rade, tak celková suma, ktorú žalobkyňa požaduje od všetkých žalovaných,

nemôže nikdy prevýšiť sumu 798 Eur, ktorá je zmluvne dohodnutá, pretože inak by sa žalobkyňa
neoprávnene obohatila. Právny zástupca ďalej uviedol, že podľa žalobkyne v prílohe k zmene žaloby
zo dňa 06.12.2021 žalovaný v 2. rade užíva pozemky o výmere XX.XXX D. a žalovaný v 3. rade užíva
pozemky o výmere X.XXX D. a ak by súd na návrh žalobkyne bol toho názoru, že žalovaný v 2. rade
a žalovaný v 3. rade by mali zaplatiť pre žalobkyňu nejakú sumu za užívanie pozemkov, tak žalovaný v 1.

rade by žiadal od žalobkyne zaplatenie sumy 56,39 Eur/ha (zaplatené nájomné žalovaným v 1. rade) x
2,5964ha=146,41Eurx5rokov(2016–2020)=732,05Eur,pretožeinakbysažalobkyňaneoprávnene
obohatila. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že v rokoch 2009 až 2015 a v rokoch 2018 a 2019
prevzala žalobkyňa spolu s právnou predchodkyňou nájomné v dohodnutej výške za všetky pozemky
a bolo to v poriadku, len nájomné za roky 2016, 2017 a 2020 zrazu treba vypočítať inak, čiže z inej

výmeryazinejvýškynájomného,aleodžalovanýchv2.a3.radežiadažalobkyňavyplatenienájomného
aj za obdobie, keď od žalovaného v 1. rade prevzala za všetky pozemky dohodnuté nájomné 798 Eur
ročne, čiže chce mať duplicitne zaplatené za tie isté pozemky. Žalobkyňa za uvedené pozemky, ako ďalej
uviedol právny zástupca žalovaného v 1. rade, žiada od žalovaného v 1. rade zaplatiť nájomné, hoci vo
vzťahu k PPA tvrdí, že pozemky obhospodaruje ona so svojou matkou, a teda sú len dve možnosti, a to,

že je buď snaha o podvodné každoročné vymáhanie dotácii od štátu alebo ide o neoprávnené užívanie
uvedených pozemkov, hoci žalobkyňa nemôže tieto pozemky užívať na základe súdom vydaného
neodkladného opatrenia. Okrem toho žalobkyňa ukradla v roku 2016 žalovanému v 1. rade úrodu
priamozvyššieuvedenýchpozemkov,pričombolatátokrádežzdokumentovanáapredchádzalavydaniuneodkladného opatrenia vydaného Okresným súdom Levice č. k. 11C/115/2016 a je teda v rozpore
s dobrými mravmi, ak žalobkyňa ukradne žalovanému v 1. rade úrodu z pozemkov, ktoré má od nej
v nájme a potom žiada od žalovaného v 1. rade, aby jej za tieto pozemky zaplatil nájomné. Žalobkyňa

si uplatňuje zaplatenie odškodného vo výške 5.000 Eur od žalovaného v 1. rade, ale žalovaný v 1. rade
doteraz nepochopil, akú konkrétnu škodu mal spôsobiť žalobkyni a ako túto sumu vypočítala, keďže
žalobkyňa žiadne konkrétne písomné dôkazy v tejto veci nepredložila a žalovaný v 1. rade doteraz nevie,
aká je príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného v 1. rade a vzniknutou škodou.

19. Žalobkyňa v ďalšom priebehu konania žiadala, aby súd žalobe vyhovel, zároveň žiadala, aby
v prípade splnenia procesných podmienok voči žalovanému v 3. rade rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie. Žalovaný v 1. rade žiadal, aby súd žalobu zamietol a zároveň si uplatňoval voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania, žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť, nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni si neuplatňoval.

20. Na základe vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

21. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti nájomnej zmluvy, zaplatenia odškodného ako
aj zaplatenia nájomného, resp. vydania bezdôvodného obohatenia.

22. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že strany sporu sú vecne legitimované a na
požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp.
mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či
už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti

na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo205/2009). V súvislosti s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, ktorú
aktívnu legitimáciu žiadala samotná žalobkyňa preskúmať, súd udáva, že vecnú legitimáciu má zásadne
ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Aktívne vecne legitimovaný

k žalobe na určenie môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu, ak sa žalovaný
právny vzťah týka jeho právnej sféry. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie teda také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobkyni ňou uplatňované právo, resp. jej vyplýva procesné právo si tento
nárokuplatňovať.Žalobkyňasavkonanídomáhaokremžalobyoplnenieajurčenianeplatnostinájomnej
zmluvy. Domáhať sa určenia práva z titulu neplatného právneho úkonu sa môže domáhať len účastník

tohto právneho úkonu, pričom domáhať sa určenia práva z titulu absolútne neplatného právneho úkonu
sa môže domáhať každý, koho sa absolútne neplatný právny úkon dotýka a to aj vtedy, keď sám nie je
účastníkom tohto právneho úkonu. Žalobkyňa vstúpila do práv prenajímateľa jej matky, teda do všetkých
práv a povinností prenajímateľa vyplývajúceho z predmetnej nájomnej zmluvy a tak súd vyhodnotil, že
aktívna vecná legitimácia žalobkyne je daná.

23. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku pripúšťa možnosť podania žaloby o určenie, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem s tým, že naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.

24. Z ustálenej judikatúry súdov vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu vyplýva, že naliehavý
právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovi
právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho postavenie právne neistým. Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide predovšetkým o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať iné súdne konanie alebo konania. Naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný
spôsob ochrany tvrdeného práva. Určovacia žaloba má preventívny charakter, je opodstatnená najmä
v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo, avšak žalobcovo právo je neisté alebo ohrozené a stav
tejto neistoty alebo ohrozenia možno odstrániť rozhodnutím súdu o existencií alebo neexistencií tohto

práva. Ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení práva alebo právneho vzťahu,
teda preukáže, že navrhovaným určením môže dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich
práv a právom chránených záujmov, najmä ak sa takýmto určením vytvorí pevný základ pre právne
vzťahy medzi stranami sporu, treba považovať určovaciu žalobu za prípustnú. Naopak v prípadoch, kedypožadované určenie by malo charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi stranami, nebude
v zmysle ustálenej judikatúry súdov daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Na základe
vykonaného dokazovania aj s poukazom na prebiehajúce súdne konanie 11C/115/2016 o určenie

neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy, ktoré konanie bolo právoplatne prerušené do právoplatného
skončenia konania o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, má súd zato, že žalobkyňa preukázala
naliehavý právny záujem na určení, keďže iba takouto žalobou aj s poukazom na konanie 11C/115/2016
sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, keďže práve súd konanie 11C/115/2016 právoplatne
prerušil práve do skončenia konania 12C/3/2018 o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy.

25. Dňa 31.12.2008 bola medzi prenajímateľom D. C., matkou žalobkyne a žalovaným v 1. rade
Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Žemberovciach uzatvorená zmluva č. 3366/09 o nájme
poľnohospodárskych pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, uzavretá podľa
§ 663 a nasl. Obč. zákonníka a zákona 504/2003 Z. z., pričom podľa obsahu predmetnej zmluvy
prenajímateľ za odplatu prenechal do dočasného užívania (nájmu) nájomcovi poľnohospodárske

pozemky vedené v správe katastra Levice, k. ú. N. G. K. E. G. o celkovej výmere XXXXXX m2 podľa
pripojenej prílohy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, s tým, že ako ďalej vyplýva z obsahu
zmluvy č. 3366/09 nájom vznikol od 01.01.2009, nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú od
01.01.2009 do 31.12.2023. Zmluvné strany sa dohodli na ročnej odplate za nájom vo výške 798 Eur.
Celkové ročné nájomné v sume 798 Eur je splatné ročne k 31. marcu nasledujúceho kalendárneho

roka. Nájomca bude uhrádzať nájomné prenajímateľovi poštovou poukážkou do miesta bydliska. Podľa
obsahu zmluvy v časti Podmienky nájmu: nájomca je oprávnený dať prenajaté pozemky do podnájmu.
V prípade budúceho predaja predmetu nájmu sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ ponúkne
na predaj pozemky najprv nájomcovi. V prípade porušenia tejto dohody zaplatí prenajímateľ zmluvnú
pokutu nájomcovi vo výške trhovej ceny pozemkov ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy. Podľa obsahu

zmluvy v časti Ukončenie nájmu: nájom poľnohospodárskych pozemkov končí: a) uplynutím dohodnutej
doby nájmu pri dodržaní podmienok v § 12 Zákona č. 504/2003 Z. z., po b) písomnou dohodou
zmluvných strán. Právna predchodkyňa žalobkyne previedla predmetné pozemky, ktoré tvoria predmet
nájmu podľa Zmluvy č. 3366/09 na žalobkyňu, a to darovacou zmluvou zo dňa 07.03.2014, pričom
v zmysle § 680 ods. 3 Obč. zák. žalobkyňa v dôsledku darovania vstúpila do právneho vzťahu jej

právneho predchodcu a teda vstúpila na miesto prenajímateľa so všetkými právami a povinnosťami
z toho vyplývajúcimi. V dôsledku darovania sa stala zmluvnou stranou nájomnej zmluvy č. 3366/09
na strane prenajímateľa. Právna predchodkyňa žalobkyne podaním zo dňa 16.07.2015 ako vyplýva
z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C/115/216 odstúpila od nájomnej zmluvy č. 3366/09, ktorá
skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná, avšak právna predchodkyňa žalobkyne stratila ako už

bolo uvedené postavenie prenajímateľa, a tak od predmetnej nájomnej zmluvy už právna predchodkyňa
žalobkyne odstúpiť nemohla, a tak odstúpenie od nájomnej zmluvy právnou predchodkyňou žalobkyne
je neplatné a neúčinné. Žalobkyňa následne ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, žiadala
na OÚ katastrálny odbor, výmaz poznámky o nájme, pričom ako vyplýva z listinného dôkazu čl. 75,
žalobkyňa podaním zo dňa 11.03.2016 doručené žalovanému v 1. rade dňa 15.03.2016, odstúpila od

nájomnej zmluvy v zmysle § 667 Občianskeho zákonníka s tým, že ako vyplýva z uvedeného dôkazu,
týmto podaním dala žalovanému v 1. rade na vedomie odstúpenie od nájomnej zmluvy. Žalovaný
v 1. rade podal na tunajší súd dňa 21.03.2016 voči žalobkyni žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia
od nájomnej zmluvy, ktoré konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/115/2016 a ktoré
konanie bolo uznesením č. k. 11C/115/2016-217 zo dňa 22.01.2019 v spojení s uznesením KS Nitra

sp. zn. 12Co163/2019-317 zo dňa 30.09.2019 prerušené do právoplatného skončenia konania na
tunajšom súde pod sp. zn. 12C/3/2018. Z obsahu spisu 11C/115/2016 po podaní žaloby o určenie
neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy vo vyjadreniach samotná žalobkyňa potvrdila, že predmetnú
žalobu považuje za nedôvodnú a sama vo svojich vyjadreniach potvrdila, že dokument, ktorý podpísala
dňa 11.03.2016, na základe ktorého bola podaná žaloba zo strany Poľnohospodárskeho družstva

Žemberovce o neplatnosť odstúpenia od zmluvy je len prejavom súhlasného stanoviska k dokumentu
o odstúpení k nájomnej zmluve č. 3366/09 datovaný 16.07.2015 a podpísaný jej matkou D. C. a tento
dokument zo dňa 11.03.2016, ktorý podpísala, je bez právnych dôsledkov a takýto dokument z hľadiska
právneho úkonu nemôže znamenať vôbec nič a nepredstavuje žiadne protiprávne konanie, tento
dokument nesleduje žiadne konanie a ide len o prejav súčasného vlastníka predmetných pozemkov

ku nájomnému vzťahu z minulosti, pričom uvedený dokument zo dňa 11.03.2016 nie je žiadnym
odstúpením od uvedenej zmluvy s právnym následkom, nielen z dôvodu, že nemá náležitosti zákona
a odporuje § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, ale ani to B. C. nemala v úmysle, tento dokument
z 11.03.2016 ako sa vyjadrila v konaní 11C/115/2016 predstavuje omisívne konanie a slúži len akostanovisko pre katastrálny odbor v Leviciach. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala jednak
určenia neplatnosti nájomnej zmluvy, resp. určenia neplatnosti časti nájomnej zmluvy, ktoré žalobkyňa
jasne, zrozumiteľne neodôvodnila. Žalobkyňa žiadala, aby súd podrobil predmetnú nájomnú zmluvu

súdnej kontrole a túto náležite preskúmal s tým, že poukázala na ochranu práv spotrebiteľa. Súd
poukazuje na to, že predmetná zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle Občianskeho zákonníka,
ako sa mylne domnieva žalobkyňa, a tak nie je povinný súd ex offo predmetnú zmluvu preskúmať.
Samotná žalobkyňa žiada na jednej strane vyslovenie neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy a na
strane druhej sa domáha predovšetkým voči žalovanému v 1. rade zaplatenia nájomného z predmetnej

nájomnej zmluvy. Žalobkyňa svoje skutkové tvrdenia však náležite nepreukázala a jej podania od
podania vzájomnej žaloby sú zmätočné, keďže žalobkyňa od podania tejto žaloby menila právny nárok.
Ako už bolo uvedené, žalobkyňa na jednej strane žiadala, aby súd určil neplatnosť nájomnej zmluvy a na
druhej strane sa domáhala plnenia z nájomnej zmluvy. Súd po preskúmaní uvedenej zmluvy má však
jednoznačne za to, že predmetná zmluva č. 3366/09 zo dňa 31.12.2008 je platná a táto bola uzavretá
v súlade s ustanoveniami Zákona č. 504/2003 Z. z. účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.

Nájomný vzťah medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným v 1. rade bol uzatvorený na dobu
určitú do 31.12.2023, pričom v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok nebola v zmluve dohodnutá
možnosť odstúpenia od zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka. K platnému odstúpeniu od
zmluvy ani zo strany právnej predchodkyne žalobkyne ani zo strany žalobkyne nedošlo a nájomný
vzťah tak zanikol až uplynutím doby nájmu, t. j. 31.12.2023. Žalobkyňa sa v zmysle predmetnej žaloby

anáslednepripustenejzmenyžalobydomáhalaozaplatenienájomnéhoodžalovanéhov1.rade,pričom
zo strany žalovaného v 1. rade bolo preukázané, že dohodnuté nájomné za obdobie trvania nájomnej
zmluvy si vo výške 798 Eur ročne žalovaný riadne poskytoval, a to právnej predchodkyni žalobkyne ako
aj žalobkyni, ktorá však uvedené nájomné odmietla prijať, pravdepodobne aj z dôvodu pretrvávajúcich
sporov so žalovaným v 1. rade, a tak žalovaný v 1. rade nájomné poukazoval do notárskej úschovy,

čo bolo tiež preukázané listinnými dôkazmi predloženými žalovaným v 1. rade. Žalobkyňa si zároveň
voči žalovanému v 1. rade uplatňovala nárok na odškodné vo výške 5.000 Eur, pričom aj v tejto časti
je jej žaloba zmätočná, nakoľko žalobkyňa na jednej strane poukazovala na nesprávny úradný postup
vsúvislostisosprávnymkonanímnaOÚSprávakatastraLevice,čopreukázalalistinnýmidôkazmi,takže
v prípade, že by si žalobkyňa uvedený nárok uplatňovala v súvislosti s nesprávnym úradným postupom

uvedeného správneho orgánu v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z., žalovaný v 1. rade tak nie je v tejto
časti žaloby pasívne legitimovaný. Žalobkyňa poukázala síce, že si tento nárok uplatňuje tak ako uviedla
vo svojich vyjadreniach v súvislosti s podvodným konaním žalovaného v 1. rade v rámci správneho
konania a na druhej strane uvádzala, že si uvedený nárok voči žalovanému v 1. rade uplatňuje titulom
náhrady škody v zmysle § 420 Obč. zák., resp. § 13 Obč. zák. titulom nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa

však výšku uplatneného nároku, ktorý si uplatnila vo výške 5.000 Eur nijakým spôsobom nepreukázala,
nepreukázala zároveň ďalšie predpoklady v zmysle zákona, v prípade uplatnenia si nároku titulom
náhrady škody, ani príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti žalovaného v 1. rade, resp.
predpoklady na priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 Obč. zák. ako uvádzala a zdôvodňovala
žalobkyňa.Žalobkyňasinárokohľadnezaplatenianájomného,resp.bezdôvodnéhoobohateniauplatnila

aj voči žalovaným v 2. a 3. rade, ktorí podľa jej zistení užívajú nehnuteľnosti, ktoré sú v jej vlastníctve,
bez nájomnej zmluvy, a tak podľa názoru žalobkyne sa na jej úkor bezdôvodne obohacujú, resp. podľa
jej názoru sú povinní platiť žalobkyni nájomné. Súd však zdôrazňuje, že žalovaný v 1. rade uzatvoril
s právnou predchodkyňou žalobkyne nájomnú zmluvu, ktorá zmluva je platná, k platnému odstúpeniu od
zmluvy nedošlo a nájomný vzťah zanikol 31.12.2023. Za uvedené obdobie, teda od začiatku nájomného

vzťahu až do doby ukončenia nájmu bol povinný platiť nájomné za celkový predmet nájmu len žalovaný
v 1. rade, pričom tento, ako vyplýva aj z obsahu nájomnej zmluvy, bol oprávnený dať predmet nájmu
do prenájmu, k čomu aj došlo, je síce pravdou, že žalovaný v 1. rade ako nájomca mal o vzniku
podnájmu informovať prenajímateľa, avšak porušenie tejto povinnosti ani občianskoprávne predpisy
neustanovujú žiadne zodpovednostné následky s tým, že žalovaný v 1. rade žiadne povinnosti v zmysle

zmluvy č. 3366/09 neporušil, keďže je len vecou prenajímateľa, že súhlasí, a teda podpíše zmluvu,
ktorá umožňuje bez jeho súhlasu dať predmet nájmu do podnájmu a s tým, že následne prenajímateľ
a ďalej aj jeho nástupca znášajú dôsledky svojho súhlasu so zmluvnými podmienkami, lebo nájomná
zmluva je dvojstranný vzťah medzi zmluvnými stranami, teda prenajímateľom a nájomcom, a teda obe
zmluvné strany majú rovnaké postavenie. Právna predchodkyňa žalobkyne, ktorá zmluvu č. 3366/09

podpísala ako prenajímateľka tak svojim prejavom vôle a podpisom dala súhlas, aby nájomca, teda
žalovaný v 1. rade dal pozemky do podnájmu s tým, že v dôsledku tohto súhlasu bola povinná strpieť
podnájom, následne aj právna nástupkyňa, teda žalobkyňa. Žalobkyňa si tak uplatňuje peňažné plnenie
jednak od žalovaného v 1. rade, ktorý podľa názoru súdu si svoju povinnosť splnil a zároveň si uplatňujeaj peňažné plnenie od žalovaných v 2. aj 3. rade, čo podľa názoru súdu je duplicitne uplatnený nárok,
keďže povinnosti platenia nájomného podľa uvedenej zmluvy č. 3366/09, teda platenie nájomného, sú
povinnosti len zo strany žalovaného v 1. rade.

26. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

27. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

28. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

29. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

33. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

34. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

35. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

36. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

38. Podľa § 666 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu,
ak zmluva neurčuje inak.

39. Podľa § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek,
ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak

sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo
obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým
zmaril účel zmluvy.

40. Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje

nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov
voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.41. Podľa § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže
z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu
určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou

ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.

42. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (účinného v čase
uzatvorenia zmluvy) nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje

ustanoveniami osobitného predpisu1) o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako
sa to vzťahuje na podnájom.

43. Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z. z. ak nie je dohodnuté inak, pozemok sa nájomcovi na
poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o
nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov.

44. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z. z. nájomca je oprávnený využívať prenajatý pozemok
riadnym spôsobom8) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu
pozemku9) a v súlade s osobitnými predpismi.10)

45. Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z. z. na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia,
pričom výška nájomného je najmenej 1 % z ceny poľnohospodárskej pôdy určenej podľa bonitovanej
pôdnoekologickej jednotky.

46. S poukazom na uvedené mal súd zato, že žaloba voči žalovanému v 1. rade je absolútne nedôvodná,
nakoľko žalobkyňa skutkové tvrdenia náležite nepreukázala a súd tak žalobu voči žalovanému v 1. rade
zamietol. Súd mal ďalej za to, že žaloba je nedôvodná už z uvedených dôvodov aj voči žalovanému v 2.
rade, nakoľko neboli tiež náležite preukázané skutkové tvrdenia zo strany žalobkyne a súd má za to,
že žalovaný v 2. rade nie je povinný platiť žalobkyni nájom za užívanie pozemkov, pričom z listinných

dôkazov nie je ani náležite preukázané, akú výmeru pozemkov vo vlastníctve žalobkyne žalovaný v 2.
rade užíva, nájomné za užívanie všetkých pozemkov vo vlastníctve žalobkyne na základe nájomnej
zmluvy je povinný platiť len žalovaný v 1. rade, a tak aj voči žalovanému v 2. rade súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

47. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

48. Žalobkyňa navrhla, aby súd voči žalovanému v 3. rade rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a žalobe
voči žalovanému v 3. rade vyhovel, a nakoľko tak boli splnené procesné podmienky, keďže žalobkyňa
navrhla rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie voči žalovanému v 3. rade, žalovaný v 3. rade sa na

pojednávanie nedostavil, neúčasť náležite neospravedlnil, súd voči žalovanému v 3. rade rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie tak ako vyplýva z výroku č. V tohto rozsudku.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. Žalovaný v 1. rade bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a tak mu súd priznal voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný v 2. rade bol v konaní úspešný v celom rozsahu,

súd mu však nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, nakoľko žalovaný v 2. rade si voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania výslovne neuplatnil. Žalobkyňa bola voči žalovanému v 3. rade
procesne úspešná v celom rozsahu, a súd jej tak priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanémuv 3. rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku v lehote 60 dní.

Poučenie:

Proti výrokom I., II., III., IV. a VI. tohto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní.

Proti výroku V. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) CSP).

Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre

zmeškanie dozvedel.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný
poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.