Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 85P/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123211038
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123211038.6

Rozhodnutie

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom u matky, maloletý zastúpený v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matky A. B., nar.X.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E.
a otca F. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, E., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Z v e r u j e maloletého A. B., nar.XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. sumou 120 EUR mesačne, vždy do 15.dňa
v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 1.7.2024 do budúcna.

IV. Dlžné výživné na maloletého A. za obdobie od 1.7.2024 do 30.11.2024 spolu v sume 600 EUR je
otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky doručením rozsudku.

V.KonanieonávrhumatkynaurčenievýživnéhonamaloletéhoA.zaobdobieod23.6.2023do30.6.2024

z a s t a v u j e .

VI. Styk otca s maloletým A. neupravuje.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka maloletého A. B., nar.XX.XX.XXXX podala na tunajšom súde dňa 23.6.2023

návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým žiadala, aby súd zveril
maloletého A. do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca maloletého navrhla určiť výživné vo výške 250
Eur mesačne. Styk otca s maloletým A. navrhla neupravovať. V priebehu konania navrhla určiť výživné
na maloletého A. vo výške 200 Eur mesačne.

2. K podanému návrhu matky sa otec maloletého písomne nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa

7.2.2024 obaja rodičia zhodne uviedli, že stále žijú v spoločnej domácnosti, matka nie je definitívne
rozhodnutá rozísť sa s otcom maloletého, obaja zvážili možnosť obnoviť družobný vzťah a poskytovať
spoločnú starostlivosť o maloletého A.. Následne matka súdu dňa 2.7.2024 oznámila, že žiada v konaní
pokračovať. Na pojednávaní konanom 6.11.2024 uviedla, že netrvá na určení výživného na maloletého
A. za obdobie od podania návrhu do 30.6.2024, nakoľko ešte v tom čase žili s otcom maloletého v jednej
domácnosti a otec jej na výživu dieťaťa prispieval rôznymi sumami. Navrhla v tejto časti konanie zastaviť.3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa odporučil súdu vyhovieť návrhu matky, zveriť maloletého A. do
osobnej starostlivosti matky, zo strany otca ako povinného rodiča navrhol určiť primerané výživné a styk
otca s maloletým A. navrhol neupravovať.

4. Súd pojednával v neprítomnosti riadne a včas predvolaného otca maloletého dieťaťa. Otcovi bolo
predvolanie doručované na adresu jeho trvalého bydliska, matka uviedla, že nemá vedomosti, kde otec
býva. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom matky maloletého dieťaťa, oboznámením sa so správou
ÚPSVaR v Košiciach z prešetrenia pomerov v rodine, ako aj s ďalším obsahom spisu, s obsahom spisu

Okresného súdu Košice II, sp.zn. 26P/178/2019 a bol zistený tento skutočný stav vo veci:

5. Maloletý A. B., nar.XX.XX.XXXX pochádza z družobného pomeru rodičov. Rodičia maloletého nežijú
v spoločnej domácnosti približne od júla 2024. Matka s maloletým A. býva v podnájme, v 1 pol izbovom
byte, kde býval aj otec maloletého, ktorý sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Matka pracovala od
septembra 2023 do januára 2024 v spoločnosti Krajšie bývanie, s.r.o. Košice, ako upratovačka, príjem

z tejto pracovnej činnosti uviedla vo výške 800 Eur až 900 Eur mesačne. Potom pracovala na dohodu
o vykonaní práce v spoločnosti SAKSANA upratovanie s.r.o., do októbra 2024, príjem uviedla vo výške
približne 600 Eur mesačne. Toho času je nezamestnaná, nie je zatiaľ evidovaná na úrade práce ako
uchádzačka o zamestnanie, uviedla, že nemá žiadny príjem. Má ukončené stredoškolské vzdelanie
s maturitou, robí si nadstavbové štúdium na prácu asistenta učiteľa. Matka uhrádza náklady na bývanie

vo výške 250 Eur mesačne, na stravu uviedla výdaje vo výške do 300 Eur mesačne. Cestovné náklady
uviedla vo výške 25 Eur mesačne, paušál na mobilný telefón, internet a TV vo výške 50 Eur mesačne.

6. Maloletý A. navštevuje Materskú školu na Jegorovovom námestí v Košiciach, kde je na celodennom
pobyte. Matka platí školné vo výške 50 Eur mesačne, stravu v škôlke približne 70 Eur mesačne. Ďalšie

výdaje na škôlku, na aktivity matka uviedla vo výške približne 20 Eur mesačne. Na oblečenie na
dieťa matka uviedla výdaje do 100 Eur mesačne, Zvýšené výdaje matka má na zabezpečenie zubnej
starostlivosti dieťaťa, naposledy vo výške 200 Eur.

7. Matka uviedla, že od júla 2024 jej otec na výživu dieťaťa ničím neprispel. Predtým, keď spolu žili, dával

jej v hotovosti rôzne sumy. Maloletého otec sporadicky navštevuje, prinesie napríklad sladkosť. Matka
nevedela uviesť, kde otec býva, otec jej to nepovedal, iba uviedol, že pracuje v pizzérii v Košiciach.
Matka k živnosti otca uviedla, že mal na živnosť pracovať pre U.S.Steel Košice, ako žeriavnik. Otec istý
čas žil a pracoval aj v zahraničí, konkrétne v Anglicku, mal tam robiť v gastrosektore, ako pizzér. Matka
uviedla, že otec maloletého má ukončené základné vzdelanie.

8. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne súd zistil, že otec pracoval v rôznych zamestnaniach, vždy na
dohodu o vykonaní práce, naposledy v roku 2024 od 21.6.2024 do 19.7.2024 v spoločnosti DEPAN,
s.r.o. Košice, na dohodu o vykonaní práce, za dané obdobie mal hrubý príjem (vymeriavací základ) vo
výške spolu približne 120 Eur.

9. Z výpisu zo Živnostenského registra SR bolo zistené, že od roku 2022 mal založenú otec
maloletého dieťaťa živnosť po obchodným menom. F. B. - HEGY, v rôznych oblastiach, ako skladovanie
a pomocné činnosti v doprave, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia, prevádzkovanie výdajne
stravy, poskytovanie obslužných služieb pri kultúrnych a spoločenských podujatiach, a iné, pričom

oprávnenie na výkon živnosti mu zaniklo vo všetkých predmetoch podnikania dňa 22.10.2024.

10. Súd si vyžiadal daňové priznanie otca k dani z príjmov FO, za rok 2022 bolo súdu doručené, za rok
2023 daňový úrad daňové priznanie neeviduje. Za rok 2022 mal otec maloletého dieťaťa deklarované
v daňovom priznaní príjmy zo živnosti vo výške 4.649 Eur, výdavky vo výške 2.789 Eur, základ dane

1.859 Eur.

11. Zo spisu Okresného súdu Košice II, sp.zn.: 26P/178/2019 súd zistil, že otec ešte vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom: F. B., nar.XX.X.XXXX a G. E. B., nar.XX.X.XXXX. Vyživovaciu povinnosť
má určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp.zn. 26P/178/2019 - 66 zo dňa 23.10.2019, ktorý

nadobudol právoplatnosť 8.1.2020, vo výške 120 Eur mesačne na maloletého F. a vo výške 100 Eur
mesačne na maloletú E. G.. V čase tohto konania bol otec maloletého dieťaťa odcestovaný v zahraničí,
konkrétne v Anglicku.12.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktorínežijúspolu,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 24,25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

13. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd dospel k záveru, že je potrebné
upraviť práva a povinností rodičov k maloletému A. B., nar.XX.XX.XXXX, keďže rodičia maloletého
dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Súd zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti matky, ktorá

zabezpečuje faktickú starostlivosť o dieťa, v starostlivosti matky o maloletého A. neboli pri prešetrení
pomerov zistené nedostatky. Styk otca s maloletým A. súd neupravoval, keďže matka to nežiadala a otec
záujem o maloletého neprejavuje.
14. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktorý povinný na seba berie.

20. Pri určení výšky výživného pre maloleté dieťa súd vychádzal z schopností, možností a majetkových
pomerovobochrodičov,prihliadolnato,ktozrodičovavakejmieresaomaloletédieťaosobnestará,ako
aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných
potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie) aj ďalšie
potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou

na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. sú to všetky nevyhnutné potreby,
ktoré v súčasnosti vyžaduje život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby dieťaťa sú ovplyvňované
schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len
bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však
reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie

sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

21. Nakoľko otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil a súdu nezdokladoval svoje príjmy,
ani výdaje, z ktorých by bolo súdu možné ustáliť životnú úroveň otca, súd postupoval pri určení
vyživovacej povinnosti zo strany otca ako povinného rodiča podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,

a použil princíp potencionality príjmu otca, ktorý má prednosť pred princípom fakticity v prípade, ak
sa príjem, ktorý povinný rodič deklaruje, javí byť neprimeraným a nepravdepodobným. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný

rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku či majetkového prospechu.
Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý berie na seba povinný rodič. Pri určení
výživného bude teda rozhodujúci príjem, ktorý by mohol rodič reálne dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje. Každý povinný rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu jepovinný si usporiadať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby nebola ohrozená vyživovacia povinnosť
maloletého dieťaťa.

22. Súd podľa princípu potencionality ustálil, že otec maloletého dieťaťa pracoval aj v zahraničí
v gastrosektore, podľa vyjadrenia matky ako pizzér, mal založenú živnosť po dobu dvoch rokov,
vzhľadom na svoj vek a pracovné možnosti by mohol mať príjem vo výške aspoň 1.400 až 1.700 Eur
brutto (podľa internetových verejne dostupných ponúk na prácu – kuchár - pizzér), čo je približne 1.000
Eur až 1.300 Eur mesačne v čistom. Súd pri určení výživného prihliadol aj na ďalšie dve vyživovacie

povinnosti, ktoré má otec k maloletému F. B. a maloletej G. E. B.. Podľa aktuálnej Metodiky na výpočet
výživného pri určení výživného na maloletého A. by malo ísť o 9% príjmu povinného rodiča, čo je pri
priemernom potenciálnom príjme otca, vo výške 1.300 Eur suma 117 Eur mesačne.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Matka maloletého A. netrvala na určení výživného za obdobie od podania návrhu, t.j. od 23.6.2023
do 30.6.2024, v tejto časti vzala návrh späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil.. Matka maloletého
navrhla určiť výživné od 1.7.2024 do budúcna, preto súd rozhodol aj o tomto nároku matky na dlžné

výživné. Za obdobie od 1.7.2024 do 30.11.2024 vzniklo dlžné výživné mesačne vo výške 120 Eur
mesačne,pretožeotecnavýživumaloletéhoA.vôbecneprispieval.Tojezaobdobie5mesiacov600Eur.
Súd otcovi uložil povinnosť zaplatiť dlžné výživné doručením rozsudku. Otec má vedomosti o priebehu
tohto konania už dlhšiu dobu, napriek tomu matke žiadnym spôsobom na výživu maloletého A. za dané
obdobie neprispel, avšak mohol sa finančne pripraviť na to, že mu bude určená vyživovacia povinnosť

na maloletého A.. Súd poukazuje na to, že podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP),
sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením.

25.Rozhodnutieotrováchkonaniasaopieraoustanovenie§52CMP,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Mestskú súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 Civilný sporový poriadok, ďalej CSP )

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP)Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).