Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123201896
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123201896.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
D. E. XXXXX/X, XXX XX B., zastúpeného: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28,
091 01 Stropkov, IČO: 53450345, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov:
VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, zastúpenému:
Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 20. októbra 2023, č.k. 11Csp/13/2023-96, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a vo výroku II.

Zrušuje rozsudok vo výroku III., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku IV. o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že, cit.:

„I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX

zo dňa 21.12.2017 v časti Vyhlásenie klienta, v znení: „Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve
poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného
výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta,
vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu
na uzatvorenie Zmluvy, 2 11Csp/13/2023 pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený
odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu

pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“
j e n e p r i j a t e ľ n á .

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 21.12.2017 v časti Ostatné zmluvné podmienky a dojednania, článok 8. Následky nesplácania
spotrebiteľskéhoúveruazmluvnápokuta,bod8.1,vznení:„Vprípadeomeškaniasúhradoujednotlivých
Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti Zmluvnú pokutu vo výške stanovenej nariadením vlády

č. 87/1995 Z.z. z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Výška zmluvnej pokuty sa rovná
priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa osobitného
predpisu pred vznikom omeškania navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne, pričom nesmie prevýšiť
trojnásobok úrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády. Z.z.“ j e n e p r i j a t e ľ n á .III. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

IV. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3.“

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 21.12.2017 uzavreli právny predchodca žalovaného, obchodná
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalobca ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi viazaný spotrebiteľský úver na

kúpu konkrétneho tovaru vo výške 901,58 eur.

3. V časti zmluvy označenej ako „vyhlásenie klienta“ sa okrem iného uvádza: „Klient berie na vedomie,
že CFH ako prevádzkovateľ na základe dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby: b) Osobné údaje Klienta
uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami
k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko,

za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia
rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je
10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas
je oprávnený odvolať najskôr po 5 11Csp/13/2023 jednom roku od zániku predmetného záväzkového
vzťahu alebo udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením

doručeným na adresu Spoločnosti.“

4. V časti zmluvy označenej ako „ostatné zmluvné podmienky a dojednania“ v bode 8.1 pod názvom
Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta je uvedený tento text: „Zmluvná pokuta:
V prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti Zmluvnú

pokutu vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. z dlžnej čiastky za každý aj začatý
deň omeškania. Výška zmluvnej pokuty sa rovná priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery
nákladov naposledy zverejnenej podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania navýšenej o 10
percentuálnych bodov ročne, pričom nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa uvedeného
nariadenia vlády.“

5. V bode 8.3 Zmluvy sa uvádza: Úrok z omeškania: Ak zmluvná pokuta dosiahne výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov (istiny úveru) je klient povinný uhradiť spoločnosti v prípade omeškania s
úhradou jednotlivých splátok úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

6. V zmluve pod bodom 11 Všeobecné ustanovenia v bode 11. 3 je obsiahnutý tento text: „klient
podpísaním zmluvy súhlasí, že komunikácia medzi ním a spoločnosťou prostredníctvom elektronických
médií bude spoločnosťou zaznamenávaná a môže byť použitá ako dôkaz v prípade reklamácie alebo

sporu“.

7. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 137 písm. d), § 298 ods. 1, ods. 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 3, ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1 až ods. 5, § 53a ods. 1, § 54

ods. 1zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a konštatoval,
že všetky tieto zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, keďže boli súčasťou predtlačeného
formulára zmluvy zo strany žalovaného, ktorých obsah v tejto časti žalobca nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Žalovaný svoje tvrdenia o individuálne dohodnutých zmluvných podmienkach nepreukázal
a to ani vo vzťahu k súhlasu žalobcu na poskytnutie jeho osobných údajov vzhľadom na osobitnú listinu

označenú ako „udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov“, ktorú žalobca podpísal
pred podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kde v príslušnom formulári mal možnosť vyznačiť aj
nesúhlas. Uvedená listina je pomerne obsiahla a pokiaľ ide o tú časť, ktorá sa týka súhlasu s poskytnutím
osobných údajov nie úplne sa stotožňuje s napadnutou zmluvnou podmienkou. V danej listine totiž
žalobca udelil súhlas veriteľovi, aby poskytol jeho osobné údaje a informácie osobám, ktoré sú súčasťou

skupiny Intesa Sanpaolo alebo skupiny VÚB vrátane VÚB, a.s. s tým, že súhlas udeľuje na obdobie
do uplynutia 5 rokov od podpisu zmluvy, v prípade vzniku zmluvného vzťahu súhlas udeľuje na dobu
jeho trvania a na dobu 5 rokov od jeho zániku a napokon sa v listine uvádza, že súhlas možno odvolať
písomným oznámením na adresu spoločnosti. Okrem rôznej doby platnosti súhlasu v spomínanýchlistinách navyše v zmluvnej podmienke bola upravená možnosť odvolať tento súhlas najskôr po jednom
roku od zániku záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa zmluva neuzatvorí.
Keďže teda nejedná sa o totožné znenie zmluvnej podmienky v zmluve so spomínaným udelením

súhlasu v samostatnej listine nemožno dospieť k záveru o tom že napadnutá zmluvná podmienka bola
individuálne dohodnutá.

8. Čo sa týka zmluvnej podmienky týkajúcej sa spracovania osobných údajov, ide o predformulované
vyhlásenie žalobcu, ktoré je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú

oprávnené spracovať jej osobné údaje. Takýto súhlas trvá 10 rokov bez ohľadu na dobu trvania zmluvy
a klient ho síce môže odvolať, ale najskôr až po roku od splnenia záväzku, teda vyžaduje sa jeho
aktívne konanie vo forme písomného oznámenia o odvolaní súhlasu spoločnosti. Uvedená zmluvná
podmienka zakladá nevyvážený právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa.
Obdobná zmluvná podmienka bola posúdená ako neprijateľná aj rozhodnutím SOI č. P/0331/07/11
zo dňa 25.11.2011 a tiež Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri

Ministerstve spravodlivosti SR pod č. 36101/2017/21 z 24.1.2017. Neprijateľnosť 11 11Csp/13/2023
obdobnej zmluvnej podmienky vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku 11Co/33/2017 zo dňa
12.9.2017 a tiež Okresný súd v Prešove v rozsudku 11Csp/70/2020 zo dňa 23.10.2020, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 1CoCsp/23/2020 zo dňa 18.2.2021.

9. Čo sa týka zmluvnej podmienky v bode 8.3. zmluvy súd prvej inštancie poukázal na ust. § 3a
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého v spotrebiteľských zmluvách všetky sankcie nesmú
prevýšiť limit uvedený v § 3a ods. 1. V tomto prípade však výška zmluvnej pokuty bola stanovená
ak spomínaný limit, resp. jedna kumulatívna časť, keďže zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške
priemernejhodnotyRPMNnavýšenejo10%ročne,tedanezohľadňovalavýškuúrokovzomeškaniaako

ďalšej sankcie , na ktorý žalovaný má zákonný nárok podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V bode 8.3 zmluvy sa síce uvádza, že ak zmluvná pokuta dosiahne výšku istiny úveru je klient povinný
uhradiť spoločnosti úrok z omeškania, avšak z formulácie bodov 8.1 a 8.3 nevyplýva, že by zmluvná
pokuta mohla byť uplatňovaná len do výšky istiny úveru ako to vyplýva z § 3a ods. 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., keďže nie je možné vychádzať z toho, že veriteľ by si v takom prípade zmluvnú pokutu

už neuplatňoval z dôvodu, že by to bolo v rozpore s citovanou právnou úpravou. V danom prípade z
formulácie bodu 8.1 aj v kontexte s bodom 8.3 vyplýva možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty aj úrokov
z omeškania, a to aj v prípade, ak zmluvná pokuta dosiahne istinu úveru, keďže ustanovenie o zmluvnej
pokute nie je formulované tak, že platí len do doby pokiaľ zmluvná pokuta nedosiahne istinu úveru.
Navyše formulácia dohody o výške zmluvnej pokuty je neurčitá, keďže spotrebiteľ, aby sa dopracoval k

výške zmluvnej pokuty musel by zisťovať pred každým omeškaním aká bola priemerná hodnota RPMN
príslušného úveru za predchádzajúci štvrťrok v čase jeho omeškania, pričom táto výška priemernej
hodnoty RPMN sa mení každý štvrťrok a dostať sa k daným informáciám aj pre priemerného spotrebiteľa
je náročné. V čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola priemerná hodnota RPMN
14,01%, takže po pripočítaní 10% zmluvná pokuta predstavovala až 24,01% ročne a vzhľadom na limit

trojnásobku úrokov z omeškania činila 15 % ročne, čo možno vnímať aj ako obchádzanie zákona, keďže
sankčné úroky sú podstatne nižšie ako dohodnutá zmluvná pokuta, aj keď je nepochybné, že nie je
vylúčené uplatnenie oboch týchto sankčných inštitútov popri sebe, ale rozhodujúce je to, aby boli v
primeranej výške. V danom prípade súd mal za to, že dohodnutá zmluvná pokuta bola neprimerane
vysoká, a preto napĺňa atribúty neprijateľnej zmluvnej podmienky. Totožná zmluvná podmienka bola už

vyhlásená za neprijateľnú aj rozsudkom Okresného súdu Skalica 9Csp/85/2020 zo dňa 12.7.2021, ktorý
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave 26CoCsp/51/2021 zo dňa 2.3.2022.

10. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku o zaznamenávaní komunikácie, v danom prípade nemožno dospieť
k záveru, že daná zmluvná podmienka vytvára nevyvážený vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa. Za nesprávnu považuje súd prvej inštancie argumentáciu žalobcu, že uvedenú
zmluvnú podmienku možno podradiť pod § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného
ustanovenia ide o zmluvnú podmienku, ktorá obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá spotrebiteľovi
povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mala niesť
iná zmluvná strana. Napadnutá zmluvná podmienka nemá totiž absolútne žiadny súvis s citovaným

zákonným ustanovením. Keďže zaznamenáva sa komunikácia oboch strán - účastníkov zmluvy, ktorú
môže použiť tak žalovaný, ako aj žalobca v prípade reklamácie alebo súdneho sporu, teda táto
zmluvná podmienka môže byť aj na prospech žalobcu, ak by mal dôkaznú povinnosť preukázať nejakú
skutočnosť, napríklad ohľadom procesu dojednávania nejakých zmluvných podmienok, informácií zostrany veriteľa, vybavovania reklamácie a podobne. Vôbec z tejto zmluvnej podmienky nevyplýva, že
by len dodávateľ bol oprávnený použiť záznamy ako dôkaz v spore. V tejto časti súd preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

12. Proti výrokom I., II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciasúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, namietajúc, že súd prvej
inštancie vec nesprávne posúdil, keď označil spracovanie osobných údajov, ktoré bol žalobca povinný
strpieťlenpokrátkudobujednéhorokazaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Žalobcazároveňnepredložil
jediný dôkaz a neuviedol jediné tvrdenie a rovnako tak ani súd nekonštatoval jediný dôvod, pre ktorý

by spracovanie osobných údajov po dobu jedného roka malo spôsobovať Občianskym zákonníkom
vyžadovanú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Rozsudok je tak v
tejto časti nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Spracovanie osobných údajov žalovaným a ďalšími určenými osobami slúži

predovšetkým na marketingové účely, štatistické účely a tým cielené skvalitnenie poskytovaných služieb,
čím je zároveň optimálne vyvážená povinnosť strpieť spracovanie osobných údajov, ktoré ako také
nemôže mať pre klienta žiadne neprijateľné dôsledky (samotné spracovanie osobných údajov klient).
Samotný fakt, že na odvolanie súhlasu dlžníka so spracovaním osobných údajov po uplynutí jedného
roka je potrebný samostatný písomný úkon dlžníka nemôže byť dôvodom pre posúdenie neprijateľnosti

tejto zmluvnej podmienky. Zmluva o úvere nie je jednostranným právnym úkonom a žalobcovi prináša
tak práva ako aj povinnosti. Toto ustanovenie je v Zmluve uvedené jasne, zrozumiteľne a neexistuje
žiadna prekážka, ktorá by bránila žalobcovi, aby svoj súhlas so spracovaním osobných údajov odvolal.

13. Žalobcovi mohla byť v prípade omeškania uložená zmluvná pokuta vo výške najviac trojnásobku

úrokov z omeškania (limit stanovený v čl. 8.1 Zmluvy odzrkadľujúci ustanovenie §3a ods. 1 Nariadenia).
Zároveň mohla byť ukladaná najviac do výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, čo je vyjadrením
limitu ustanoveného v 1 vete ustanovenia § 3a ods. 3 Nariadenia, na ktoré Zmluva odkazuje. Žalovaný
v zmysle bodu 8.3 Zmluvy zúžil svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v prospech spotrebiteľa tak, že úrok z omeškania bude ukladaný až po tom, čo zmluvná

pokuta dosiahne výšku poskytnutých peňažných prostriedkov. Uvedené vyplýva z jednoduchého
gramatického výkladu tohto zmluvného ustanovenia, v zmysle ktorého bude klient povinný uhradiť
úrok z omeškania, ak zmluvná pokuta dosiahne limit stanovený Nariadením. Úrok z omeškania je
až následnou sankciou v súlade s druhou vetou ustanovenia § 3a ods. 3 Nariadenia, a to vo výške
stanovenej ustanovením §3 Nariadenia, teda vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úrok z omeškania môže byť v zmysle ustanovenia bodu 8.3 Zmluvy ukladaný až po tom, čo zmluvná
pokuta dosiahne výšku poskytnutých peňažných prostriedkov (t.j. limit stanovený v 1 vete ustanovenia
§3a ods. 3 Nariadenia). Žalovaný týmito ustanoveniami deklaroval, že sa pri ukladaní sankcií riadi
nariadením vlády SR upravujúcim sankcie v prípade spotrebiteľských sporov. Súd prvej inštancie

žalovaného aj napriek tomu iracionálne sankcionoval označením tohto ustanovenia za neprijateľnú
zmluvnú podmienku dôvodu, že by sa žalovaným nariadením vlády SR hypoteticky nemusel riadiť.
Žalovaný zároveň napadol výrok č. IV, ktorým súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 1/3, nakoľko je pre nesprávnosť výrokov č. I a II nesprávny aj výsledný pomer
úspechu strán v spore. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo vzťahu k výrokom č. I, II a IV preskúmal

a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovanej voči
žalobcovinároknanáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniavplnomrozsahu,resp.vzmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Proti výrokom III. a IV. rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP], súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods.1 písm. f) CSP], rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
[§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].

15. Namietal záver súdu prvej inštancie, že zaznamenávanie komunikácie môže byť svojvoľne použité
priamo spotrebiteľom. Z druhej časti napadnutej zmluvnej podmienky priamo vyplýva subjekt, a to
výlučne dodávateľ, ktorý záznamy vyhotovuje a následne nimi disponuje. Zo zmluvy ani z napadnutej
zmluvnej podmienky nevyplýva možnosť týchto záznamov sa domáhať. Výhradne od vôle žalovanej
závisí, ktoré záznamy a v akom rozsahu budú použité ako dôkaz v prípade reklamácie alebo súdneho

sporu. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky odvodil od ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tým,
že banka si vyhradila právo vykonávať záznamy komunikácie aj bez predchádzajúceho upozornenia
spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi takéto právo zo zmluvy nevyplýva, ide o hrubý nepomer v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše toto ustanovenie zvýhodňuje
iba jednostranne banku v prístupe k dôkazom a uneseniu dôkazného bremena v prípade sporu so
spotrebiteľom, čo zakladá neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho

zákonníka. Spotrebiteľ nemá vôbec na výber, či s touto zmluvnou podmienkou súhlasí alebo nesúhlasí,
resp. iba čiastočne nesúhlasí. Nemá ju možnosť žiadnym spôsobom modifikovať. Uvedené konštatuje
aj súd prvej inštancie, avšak absencia individuálneho dojednania podľa jeho názoru (pri tak závažnej
zmluvnej podmienke) nepredstavuje záver o jej neprijateľnosti. Ide preto o jednoznačný zásah do
súkromia a práv spotrebiteľa, ak ešte ani nie je limitovaná časovo, teda je časovo neobmedzená.

Predmetná zmluvná podmienka je teda neplatnou aj pre svoju neurčitosť, keďže je dokonca formulovaná
tak všeobecne, že môže ísť o záznamy aj po splatení dlhu a skončení zmluvného vzťahu a rovnako
doba samotného uchovávania záznamov je nielenže neprimeraná, ale v skutočnosti až bez limitná,
teda neurčitá. Súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, navyše bez možnosti
odmietnuť alebo ho odvolať, nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný

prejav vôle spotrebiteľa s úkonom. V danom prípade klient nemôže zasahovať do textu vyhlásenie
klienta. Ak teda absentuje individuálne dojednanie takého širokého oprávnenia, tak ani odvolanie
na bežnú obchodnú prax nemôže náležite obstáť, pretože sa tu vytvára nerovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnutý III. a IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

nové konanie a rozhodnutie, alternatívne zmenil a určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. 7129816511 zo dňa 21.12.2017 v časti Ostatné zmluvné podmienky a
dojednania, článok 11. Všeobecné ustanovenia, bod 11.3, v znení: „Klient podpísaním Zmluvy súhlasí,
že komunikácia medzi ním a Spoločnosťou prostredníctvom elektronických médií bude Spoločnosťou
zaznamenávaná a môže byť použitá ako dôkaz v prípade reklamácie alebo sporu.“ je neprijateľná, a

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že napadnutá zmluvná podmienka nespĺňa
predpoklad značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa. V prípade sporu je zaznamenanú

komunikáciu možné požiť nie len na prospech veriteľa, ale aj v prospech spotrebiteľa, resp. tu nie je
možné hovoriť o prospechu niektorej strany, ale o ozrejmení okolnosti spornej veci. Zaznamenávanie
elektronickejkomunikáciebankouzároveňzabezpečujesplneniezákonnýchpovinnostíbankyaochranu
oprávnených záujmov banky. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolania žalovaného.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalovaný v konaní nepreukázal, že so žalobcom bol
vedený kontraktačný proces vo vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam. Predmetná zmluvná
podmienka obsiahnutá je koncipovaná svojím rozsahom širšie ako len rámec obchodného tajomstva
podľa zákona o bankách, avšak v zásade na nakladanie s osobnými údajmi (bez určenia rozsahu) na
účel odlišný ako len bankové tajomstvo. V danom prípade klient nemôže zasahovať do textu vyhlásenie

klienta, že dáva predformulovaný súhlas na spracovanie osobných údajov bližšie neurčenému počtu
subjektov. Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je dávaný formulovaný súhlas možno konštatovať
neplatnosť takéhoto dojednania už z hľadiska ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V danom
prípade predformulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov,

ktoré budú oprávnené spracovať osobné údaje klienta. Ak taktiež absentuje individuálne dojednanie
takého širokého oprávnenia pre neurčitý počet subjektov, tak ani odvolanie na zákon o bankách nemôže
náležite obstáť, pretože sa tu vytvára nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Čo sa týka zmluvnej podmienky vo vzťahu k zmluvnej pokute, žalobca uviedol,že zmluvná pokuta je len jednostranná a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy veriteľa na včasné
plnenie dlžnej sumy zo strany dlžníka. Zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre prípad omeškania
dlžníka, nie však aj omeškania v plnení povinnosti veriteľa z čoho vyplýva, že porušenie povinnosti

dlžníka je sankcionované viac ako porušenie zmluvných povinností veriteľa. Za takéto porušenie
zmluvného dojednania môže veriteľ žiadať zákonné úroky z omeškania, v dôsledku čoho je zmluvná
pokuta ďalšou (duplicitnou) sankciou za omeškanie. O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky už bolo
súdmi Slovenskej republiky rozhodnuté pred mnohými rokmi a o jej neprijateľnosti súdy rozhodujú
doposiaľ, napr. rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 9C/52/2013, zo 07.01.2014,

potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/211/2014, z 18.02.2015; rozsudok
Okresného súdu Komárno, sp. zn. 13C/96/2013, z 31.5.2013, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Nitre, sp. zn. 6Co/172/2013, z 30.4.2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/3/2011, z
28.9.2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/107/2017, z 9.5.2018, rozsudok Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 8Co/23/2017, z 20.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
22Co/51/2018, z 18.12.2018. Z novších rozhodnutí a priamo vo vzťahu k žalovanej, poukázal na

rozsudky Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/127/2020, z 23.3.2021; sp. zn. 8Csp/15/2022, z
24.05.2022; sp. zn. 11Csp/9/2022, zo 6.5.2022; sp. zn. 16Csp/16/2022, zo 7.6.2022, ako aj rozsudok
Okresného súdu Skalica 9Csp/85/2020 zo dňa 12.7.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Trnave 26CoCsp/51/2021 zo dňa 2.3.2022. Rovnakú zmluvnú podmienku určila za neprijateľnú
aj Slovenská obchodná inšpekcia, rozhodnutím, č. P/0436/07/11, z 15.3.2012. Navrhol rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. ako vecne správny potvrdiť, vo vzťahu k výroku III. a IV.
navrhol rozhodnúť v zmysle odvolania žalobcu. Žalobca si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS/78/05).

20. Čo sa týka odvolania žalovaného vo vzťahu k výrokom I. a II., odvolací súd uvádza, vo veci sa v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver.
Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,

odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje.

21. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak obchodník nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 53a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach zaneplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu
takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
obchodníka. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, obchodník je
povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

24. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 298 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom
prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie

tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

27. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02,
Freiburger Kommunalbauten, cit.: ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka,
ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“). Neprijateľnou zmluvnou

podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr.neprimeranásankciazaporušeniezáväzkuspotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebo
je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa
považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu

po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od
pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky
vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10)

28. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne
postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť
s ohľadom na povahu plnenia (tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia

zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská
zmluva závislá.

29. Vo vzťahu k výroku I., určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2017 v časti Vyhlásenia klienta o

spracovaní osobných údajov, odvolací súd uvádza, že v danom prípade predformulované vyhlásenie
klienta je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať
jeho osobné údaje. Takýto súhlas trvá 10 rokov bez ohľadu na dobu trvania zmluvy a klient ho síce
môže odvolať, ale najskôr až po roku od splnenia záväzku, teda vyžaduje sa jeho aktívne konanie voformepísomnéhooznámeniaoodvolanísúhlasuspoločnosti.Ukladanietakýchtopovinnostíspotrebiteľa
nemá oporu v žiadnom zákone. Takýmto postupom môže dôjsť k zneužitiu chránených informácií
a citlivých údajov. Je nepochybné, že sporné zmluvné ustanovenie je predformulované a teda žalobca

nemal v žiadnom prípade možnosť jeho text ovplyvniť, meniť alebo nesúhlasiť s ním. Rozhodne teda
daná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a podľa názoru súdu vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody predstavuje značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a preto považoval za právne dôvodne žalobe v tejto časti vyhovieť. Odvolací
súd poukazuje, že obdobná zmluvná podmienka bola posúdená ako neprijateľná aj rozhodnutím SOI

č. P/0331/07/11z 25.11.2011 a tiež Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách
pri Ministerstve spravodlivosti SR pod č. 36101/2017/21 z 24.1.2017. Neprijateľnosť obdobnej zmluvnej
podmienky vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku 11Co/33/2017 zo dňa 12.9.2017, Okresný súd
Prešov v rozsudku sp.zn. 11Csp/70/2020 zo dňa 23.10.2020, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 1CoCsp/23/2020 zo dňa 18.02.2021, Okresný súd Vranov nad Topľou sp.zn.
3Csp/137/2021zodňa14.4.2023,OkresnýsúdvPrešovvrozsudku8Csp/173/2018z13.11.2019,avšak

v priebehu odvolacieho konania z dôvodu mimosúdneho urovnania (predmetom sporu bolo aj vydanie
bezdôvodného obohatenia) žalobkyňa v danom spore zobrala žalobu späť, preto odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil uznesením 17CoCsp/2/2020 zo dňa 18.2.2020.

30. Vo vzťahu k výroku II., ktorým súd prvej inštancie vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú

v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2017 týkajúcu sa zmluvnej pokuty
dohodnutej v časti Ostatné zmluvné podmienky a dojednania, článok 8. Následky nesplácania
spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta, bod 8.1, odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní zmluvnej
pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Nespochybňujevýznamzmluvnejpokuty.Pokiaľvšakideospotrebiteľskývzťah,musíísťotakúzmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah
a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré by mali byť vyvážené. Odvolací súd nepospochybňuje, že zmluvná pokuta v prvom rade plní
prevenčnú funkciu tým, že hrozba majetkovej sankcie motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú

povinnosť a ďalej plní reparačnú funkciu, lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu,
ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka a taktiež predstavuje sankciu pre
toho, kto porušil povinnosť. Uvedené však neznamená, že výška zmluvnej pokuty môže byť dohodnutá
ľubovoľne, ale zvlášť v prípade spotrebiteľskej zmluvy (čo bezpochyby je aj prejednávaný prípad) musí
zodpovedať maximálnej výške stanovenej právnym predpisom, a to konkrétne ustanovením § 3a ods.

1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. V súdenom spore dojednaná zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, pretože len jej výška
dohodnutá v zmluve o úvere predstavuje maximálnu výšku všetkých sankcií za omeškanie spotrebiteľa
so splácaním peňažných prostriedkov, pričom nezohľadňuje ani len úroky z omeškania. Odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie zdieľa výklad citovaného ustanovenia § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka tak, že zmluvná
pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmie prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov naposledy zverejnených podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10
percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto
nariadenia vlády. Primeranosť alebo neprimeranosť zmluvnej pokuty je potrebné skúmať objektívne,

pričom v prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá bez ohľadu na výšku úrokov z
omeškania. Takto dohodnutá zmluvná pokuta teda prevyšuje právnym predpisom stanovenú sankciu a
potom nemôže ani požívať právnu ochranu z hľadiska právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Po
zohľadnení uvedeného odvolací súd dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že dojednaná
zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností spotrebiteľom je neprimerane vysoká,

v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

31. V prípade súdom prvej inštancie určenej neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné prihliadať
nielen na výšku dojednanej zmluvnej pokuty, vo vzťahu ku ktorej sa žalovaný bránil, že je v súlade
s právnou úpravou, ale aj na charakter jej dojednania, cieľ sledovaný dodávateľom, či postavenie

zmluvných strán pri jej dojednaní. Je nepochybné, že charakter dojednania tejto zmluvnej podmienky
smeruje k ďalšiemu postihu spotrebiteľa (popri úrokoch z omeškania) pre neplnenie si zmluvných
záväzkov. Cieľom dodávateľa je dojednanie ďalšej sankcie postihujúcej spotrebiteľa a v neposlednom
rade ide o dojednanie predložené v podobe formulárovej zmluvy spotrebiteľovi, ktorý nemá vyjednávaciudispozíciuovplyvniťkontraktačnýproces.Napokonideodojednanie,ktorésivyhradilsamotnýdodávateľ
v snahe sankcionovať spotrebiteľa bez možnosti spotrebiteľa dojednať v zmluve ustanovenia ako
náprotivok voči výhodám dodávateľa. Odvolací súd má za to, že takto formulované ustanovenie

vo vzťahu k uplatňovaniu zmluvnej pokuty je spôsobilé privodiť značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

32. K odvolacej námietke žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces a o nesprávnom právnom
posúdení vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky odvolací súd uvádza, že v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre
ktoré žalobe vyhovel. Súd jasne konštatoval, že predmetnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať
za neprijateľnú podľa generálnej klauzuly o nerovnováhe práv a povinností v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné a zjavne neodôvodnené.
Navyše neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky už bola právoplatne vyslovená napr. v rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/15/2022 zo dňa 05.09.2022, pričom žalovaný v rámci odvolacieho

konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 9CoCsp/55/2022 uvedenú zmluvnú
podmienku ani nenapadol, v rozsudku Okresného súdu Skalica sp.zn. 9CSp/85/2020 zo dňa 12.7.2021,
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26CoCsp/51/2021 zo dňa 2.3.2022.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II. ako vecne

správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

34. Čo sa týka odvolania žalobcu vo vzťahu k výroku III. a súvisiacemu výroku IV. o trovách konania,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutom rozsahu je dôvodné.

35. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej
v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2017 v časti Ostatné zmluvné
podmienky a dojednania, článok 11. Všeobecné ustanovenia, bod 11.3. v znení : „Klient podpísaním
Zmluvy súhlasí, že komunikácia medzi ním a Spoločnosťou prostredníctvom elektronických médií bude
Spoločnosťou zaznamenávaná a môže byť použitá ako dôkaz v prípade reklamácie alebo sporu.“.

36. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že táto zmluvná podmienka, nebola individuálne dojednaná,
avšak nakoľko zaznamenáva komunikáciu oboch strán, ktorú môže použiť tak žalovaný, ako aj žalobca
v prípade reklamácie alebo súdneho sporu, zmluvná podmienka môže byť aj na prospech žalobcu,
preto nemožno dospieť k záveru, že daná podmienka vytvára nevyvážený vzťah medzi veriteľom

a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.

37. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil. Je dôvodné prisvedčiť žalobcovi,
že v danom prípade je zmluvná podmienka neurčitá, keďže je formulovaná všeobecne, časovo
neobmedzená, môže ísť aj o záznamy po skončení zmluvného vzťahu a rovnako doba samotného

uchovávania záznamov je nielenže neprimeraná, ale v skutočnosti až bezlimitná.

38. Podľa názoru odvolacieho súdu aj formulácia uvedená v zmluvnej podmienke „komunikácia
prostredníctvom elektronických médií“ je neurčitá, nejasná. Nie je zrejmé, o aké elektronické média ide,
a teda v danom prípade akým spôsobom sa môže spotrebiteľ k tejto komunikácii dostať.

39. Súd prvej inštancie sa s námietkami žalobcu vo vzťahu k predmetnej zmluvnej podmienke
nevysporiadal. Rovnako tak svoj záver, že zmluvná podmienka nevytvára hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi veriteľom a spotrebiteľom bez ďalšieho nevysvetlil. Nie je zrejmé, na základe
akých úvah dospel súd prvej inštancie k záveru, že záznamy, ktorých použitie a dispozícia s nimi je len

na vôli žalovaného, môže použiť aj žalobca vo svoj prospech, aj vzhľadom na to, že pojem elektronické
médiá nebol špecifikovaný a podľa názoru odvolacieho súdu je tento pojem obšírny a neurčitý.

40. Odvolaciemu súdu sa javí, že systémy elektronickej komunikácie, ktoré sú dodávateľom využívané
a na tento účel používané, sú zjavne jednostranne vytvárané len pre potreby dodávateľa a v jeho

prospech.

41. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III. a s ním súvisiaci
výrok IV. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súduprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nedostatočne odôvodnené rozhodnutie
je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý

proces.

42. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

43. Preto úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vec v rozsahu zrušených výrokov III. a IV.
prejednať, vyporiadať sa s obsahom listín predložených stranami sporu. Súd prvej inštancie na základe
takto zistených skutočností opätovne posúdi zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 7129816511 zo dňa 21.12.2017 v časti Ostatné zmluvné podmienky a dojednania, článok
11. Všeobecné ustanovenia, bod 11.3. a prijme právny záver vo vzťahu k jej (ne)prijateľnosti a vo
veci rozhodne tak, aby rozhodnutím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že svoje

rozhodnutie dostatočne jasne zrozumiteľne a preskúmateľne neodôvodnil.

44. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).