Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/110/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622203579
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5622203579.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. B. XXXX/XX, právne zast.: Mgr. Samuel Dorociak, advokát, so sídlom 1.
mája 697/26, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 391 059, proti žalovaným: 1/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/XX, G. F. a 2/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. B. XXXX/XX, G. F., žalovaný

2/ právne zast.: JUDr. Michal Kováč, advokát, so sídlom Sládkovičova 9, Žilina, IČO: 42 219 035,
o určenie vlastníckeho práva, na základe odvolania, ktoré podal žalobca proti uzneseniu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/69/2022-147 zo dňa 04. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezastavilkonanieožalobe,ktorousadomáhalrozhodnutia,

ktorým by súd určil, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 v pomere k celku pod por. č.
X k pozemku parc. reg. „C“ evidovanému na katastrálnej mape pod parc. č. KN 101, o výmere 2.519 m2,
orná pôda, zapísanému v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálnom
odbore, okr. Liptovský Mikuláš, obec H., kat. ú. H. na LV č. XXX je žalovaný 1/.
1.1 Nárok žalobcu posudzoval podľa § 161 ods. 2 a § 230 CSP.

1.2 Podľa súdu prvej inštancie existencia prekážky právoplatnej rozhodnutej veci podľa
§ 230 CSP je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, pre ktorý musí byť konanie podľa
§ 161 ods. 2 CSP zastavené. Žalobou na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP je žaloba, ktorou
sa žalobca v žalobnom petite domáhal zaplatenia určitej peňažnej sumy alebo splnenia inej ako
peňažnej povinnosti, pričom takouto nepeňažnou povinnosťou mohlo byť niečo dať, vydať, vypratať,
resp.niečovykonať.Rozsudkyukladajúcepovinnosťprejavuvôle(podľa§229CSP)súpritomrozsudky,

ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu alebo uskutočniť nejaký právny úkon, teda ukladajú
povinnosť niečo vykonať, a preto aj v žalobách, v ktorých sa žalobcovia domáhajú takýchto rozsudkov,
ide o žaloby na plnenie. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že právo oprávneného subjektu domáhať
sa nahradenia vyhlásenia vôle povinnej osoby súdom sa uplatňuje v sporovom civilnom konaní a to
prostredníctvom klasickej žaloby na plnenie. Nešlo o osobitný typ žaloby, ani o osobitný typ konania (k
tomu viď aj komentár k Občianskemu zákonníku I, C. H. BECK, rok 2019, 2. vydanie, str. 482, autori :

Števček a kol.)
1.3 Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na
plnenie,vytváraprekážkuveciprávoplatnerozhodnutej(resiudicata)vovzťahukžalobeourčeniepráva,
ak otázka, či tu právo je alebo nie je, bola, resp. musela byť posudzovaná pri rozhodovaní o žalobe na
plnenie z toho istého právneho vzťahu (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 3Cdo 42/2006,
ktoré je uvádzané aj v prehľade v súčasnosti aplikovateľnej judikatúry, v rámci komentára k Civilnému

sporovému poriadku, C. H. BECK, rok 2016, autori : Števček a kol., na str. 509, pričom v tomto smere súd
prvej inštancie tiež poukázal na názor slovenskej právnej vedy uvedený na str. 501 uvedenej publikácie.)1.4 Podľa súdu prvej inštancie otázka existencie, resp. neexistencie (spolu) vlastníckeho práva
žalovaného v 1/ k predmetnému podielu pritom musela (mala) byť v konaní vedenom na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.: 6C/1/2021 ex offo (aj bez návrhu strán) súdom skúmaná, pretože

súd prvej inštancie by nemohol zaviazať na uzavretie kúpnej zmluvy (v pozícií predávajúceho) osobu,
ktorá nebola vlastníkom predmetného podielu (osobu ktorá nebola pasívne vecne legitimovaná). Vecnú
legitimáciu podľa súdu prvej inštancie musí vždy skúmať ex offo, teda aj bez návrhu protistrany (viď
aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn.: 2Cdo/205/2009 alebo nález Ústavného súdu
SR z 12. 12. 2017, sp. zn. : I. ÚS/407/2016.) Darovacia zmluva medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/

z 29. 01. 2021, od ktorej žalobca (posudzujúc ju ako absolútne neplatnú) odvodzoval jeho žalobný
nárok na určenie, že žalovaný 1/ je vlastníkom predmetného podielu, pritom bola uzatvorená a tiež aj
vklad (spolu) vlastníckeho práva k uvedenému podielu v prospech žalovaného 2/ (na základe uvedenej
zmluvy) bol povolený, ešte v priebehu konania vedeného pod sp. zn.: 6C/1/2021, a teda súd konajúci
vo veci sp. zn.: 6C/1/2021 musel ex offo (aj bez návrhu strán) posudzovať (aj) otázku, či bol žalovaný 1/
v čase vyhlásenia rozsudku vlastníkom uvedeného podielu (a v rámci toho tiež ex offo skúmať existenciu

dôvodov absolútnej neplatnosti uvedenej darovacej zmluvy), aby nedošlo k neprípustnému stavu, keď
vyhlási rozsudok, ktorým by zaviazal osobu, ktorá nevlastní spoluvlastnícky podiel na to, aby ho predala
inej osobe. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že vzhľadom na uvedené možno mať za to, že právoplatne
rozhodnutá vec Okresného súdu Liptovský Mikuláš vedená pod sp. zn.: 6C/1/2021 vytvorila
vo vzťahu k aktuálne prejednávanej veci vedenej pod sp. zn.: 21C/69/2022 prekážku právoplatne

rozhodnutej veci (res iudicata) podľa § 230 CSP, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky, a preto súd prvej inštancie musel podľa
§ 161 ods. 2 CSP rozhodnúť o zastavení konania o uvedenej určovacej žalobe.
1.5 Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že uznesenie o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia
rozsudku podľa § 219 ods. 2 CSP bolo uznesenie, ktorým sa upravovalo vedenie konania, a preto

ním súd prvej inštancie nebol podľa § 237 ods. 2 CSP viazaný. Pokiaľ súd prvej inštancie pri príprave
rozhodnutia dospel k záveru, že je potrebné zrušiť uznesenie o odročení pojednávania na vyhlásenie
rozsudku, mohol tak urobiť (viď aj komentár k CSP, C. H. BECK, rok 2016, autori : Števček a kol., str.
809.) Podľa súdu prvej inštancie
v prejednávanej veci na pojednávaní 14.09.2023 nedošlo formálne k vyhláseniu uznesenia o odročení

pojednávania na účely vyhlásenia rozsudku, súd prvej inštancie prítomným len oznámil, že sa
pojednávanie odročuje na účely vyhlásenia rozsudku spolu s uvedením dátumu a času, kedy mal
byť uvedený rozsudok verejne vyhlásený. Vzhľadom na to opomenutie vyhlásenia (formálneho)
uznesenia tak súd prvej inštancie v danom uznesení, ktorým zastavil konanie pre prekážku právoplatne
rozhodnutejveci,užosobitnýmvýrokomsúčasnenemoholrozhodovaťajozrušeníuzneseniaoodročení

pojednávania na účely vyhlásenia rozsudku, keďže také vydané nebolo.
1.6 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP, pričom
priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na ich náhradu proti žalobcovi v plnom rozsahu, pretože mal za to, že
žalobca bol ten, kto procesne zavinil zastavenie daného konania, keďže v danej veci podal žalobu, hoci
konaniu a rozhodnutiu o uvedenej žalobe bránila prekážka právoplatne rozhodnutej veci, v ktorej bol

sám stranou sporu, a teda mal o nej vedomosť.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, keď namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca ďalej dôvodil, že podľa súdu otázka existencie
vlastníckeho práva žalovaného 1/ musela byť
v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6C/1/2021 ex offo súdom
skúmaná, pretože súd by nemohol zaviazať na uzavretie kúpnej zmluvy osobu, ktorá nebola vlastníkom
predmetného podielu. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že darovacia zmluva, od ktorej žalobca

odvodzoval v danom konaní jeho nárok, mala byť uzavretá a tiež jej vklad v prospech žalovaného 2/ mal
byť povolený ešte v priebehu konania vedeného pod sp. zn. 6C/1/2021, a teda súd musel posudzovať
aj otázku, či žalovaný 1/ bol v čase vyhlásenia rozsudku vlastníkom spoluvlastníckeho podielu, a tiež
musel skúmať existenciu dôvodov absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy. Podľa odvolateľa uvedené
skutkové zistenia súdu boli v rozpore s realitou. Nebolo pravdou, že vklad vlastníckeho práva

z darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ bol povolený počas konania
vedeného pod sp. zn. 6C/1/2021. Uvedená skutočnosť má podľa jeho názoru rozhodujúci vplyv
na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že vklad vlastníckeho práva z
(napadnutej)darovacejzmluvybolpovolenýaždňa27.10.2022,t.j.jedenrokpoprávoplatnostirozsudkuč. k. 6C/1/2021-100, pričom predmetný rozsudok bol vyhlásený dňa 03.08.2021 a právoplatnosť
nadobudol dňa 26.10.2021. Podľa žalobcu
z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď uviedol, že vklad

vlastníckeho práva z darovacej zmluvy bol povolený ešte v priebehu konania vedeného pod sp. zn.
6C/1/2021, a teda súd prvej inštancie v danom konaní musel ex offo posudzovať otázku absolútnej
neplatnosti darovacej zmluvy. V skutočnosti súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/1/2021
nemal žiadnu vedomosť o tom, že medzi žalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená darovacia zmluva,
ktorej predmetom by bol prevod dotknutého spoluvlastníckeho podielu. Žalobou podanou na súd dňa

27.01.2021 sa žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/1/2021 domáhal nahradenia prejavu vôle na
uzatvorenie kúpnej zmluvy k spoluvlastníckemu podielu voči žalovanému 1/. Žalobca k žalobe pripojil
ako listinný dôkaz list vlastníctva zo dňa 29.05.2020 a zároveň predložil ako listinný dôkaz list vlastníctva
zo dňa 22.01.2021 a to za účelom preukázania tvrdenej skutočnosti o porušení predkupného práva
žalobcu k dotknutému spoluvlastníckemu podielu. Ďalej žalobca uviedol, že v konaní vedenom pod
sp. zn. 6C/1/2021 nepredložil ako dôkaz žiadnu listinu, z ktorej by vyplývala skutočnosť, že medzi

žalovanými 1/ a 2/ by mala byť uzatvorená darovacia zmluva (ani uvedenú skutočnosť netvrdil). Nakoľko
žalovaný 1/ bol v predmetnom konaní absolútne pasívny, t. j. nevyjadril sa k žalobe, ani sa nezúčastnil
pojednávaní, súd nemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť o existencii darovacej zmluvy. Vzhľadom
na uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie v danom konaní nemohol posudzovať platnosť alebo
neplatnosť darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými 1/ a 2/. Podľa žalobcu súd v napadnutom

uznesení uvádza, že súd by nemohol zaviazať na uzavretie kúpnej zmluvy (v pozícii predávajúceho)
osobu, ktorá nebola vlastníkom predmetného podielu (osobu, ktorá nebola pasívne vecne legitimovaná).
Vecnú legitimáciu totiž musí súd skúmať vždy ex offo, teda aj bez návrhu protistrany. K uvedenému
tvrdeniu žalobca uviedol, že uvedené je opäť v zjavnom rozpore
s obsahom listinných dôkazov vykonaných v priebehu konania, pričom bolo potrebné uviesť, že v

súlade s právnou teóriou ako aj konštantnou judikatúrou, okamih nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti bol viazaný na okamih povolenia vkladu vlastníckeho práva príslušným katastrálnym
úradom. Nakoľko vklad vlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu z napadnutej
darovacej zmluvy bol v prospech žalovaného 2/ povolený až dňa 27.10.2022 (t. j. v čase po vyhlásení
rozsudku), za vlastníka nehnuteľnosti (a osobu pasívne vecne legitimovanú) bolo potrebné považovať

výlučne žalovaného 1/. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že súd prvej
inštancie zjavne nesprávnym vyhodnotením skutkových okolností dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, pričom uvedené nesprávne skutkové zistenia nemohli predstavovať základ pre správne
právne posúdenie veci a rozhodnutie súdu teda vychádzalo aj nesprávneho právneho posúdenia. Podľa
žalobcu súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/1/2021 správne vyhodnotil, že v čase podania žaloby na

súd,akoajvčasevyhláseniarozsudku,bolvlastníkomspoluvlastníckehopodielužalovaný1/.Vlastnícke
právo k spoluvlastníckemu podielu prešlo na žalovaného 2/ až povolením vkladu vlastníckeho práva
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor dňa 27.10.2022 (rok po vyhlásení rozsudku)
v konaní vedenom pod V 353/2021, pričom až v danom okamihu (prechodu vlastníckeho práva na
žalovaného 2/) by súd hypoteticky mohol ex offo skúmať platnosť, resp. neplatnosť darovacej zmluvy.

Z uvedeného dôvodu nebolo možné na daný prípad aplikovať citované rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (sp. zn. 3Cdo 42/2006), ani iné obdobné rozhodnutia. Žalobca ďalej namietal,
že existuje aj dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu o zastavení konania

bolo prekvapivé a svojvoľné s ohľadom na priebeh konania a dokazovania. Súd prvej inštancie vo veci
vykonal dokazovanie, pričom v žiadnom z viacerých predbežných právnych posúdení, ktoré súd stranám
v priebehu pojednávania opakovane uviedol, sa súd nevyjadril, že by existovala v konaní prekážka, ktorá
by mala viesť
k zastaveniu konania. Žalobca dospel k názoru, že súd zastavením konania bez zákonného dôvodu

odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom do takej miery a v takej intenzite, že bolo porušené jeho
základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie
súdu o náhrade trov konania namietol z toho dôvodu, že ak mal súd za to, že v danom prípade existuje
prekážka právoplatne rozhodnutej veci (ktorú musel zistiť už pred pojednávaním z pripojeného spisu

a písomných vyjadrení strán sporu), mal konanie dôsledku účasti na pojednávaní teda zavinil výlučne
súd, ktorý v prvom rade nemal pojednávanie nariadiť. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby
KrajskýsúdvŽilinezrušiluznesenieOkresnéhosúduLiptovskýMikulášavrátilmuvecnaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.3. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania
v rozsahu danom ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389

ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

5. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania žalobcu, pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Úvodom možno uviesť, že jedným zo základných predpokladov na to, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnúť vo veci samej, je splnenie procesných podmienok konania, ktoré súd skúma v každom
štádiu konania ex offo. Procesné podmienky nevyhnutné na to, aby súd mohol konať a rozhodnúť vo
veci, sú procesné podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane
strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, existencia povinného zastúpenia, spôsobilosť

byť zástupcom, plnomocenstvo zástupcu strany sporu), ďalej vecné procesné podmienky (medzi ktoré
patrí existencia návrhu na začatie konanie, splnenie poplatkovej povinnosti) a negatívne procesné
podmienky konania (medzi ktoré patrí prekážka veci rozhodnutej a prekážka veci začatej - res iudicatae
a litispedencia).
8. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých

má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Podmienky konania, za ktorých môže súd vo
veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti, a to kedykoľvek počas konania. Neexistencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci, je teda zárukou bezvýnimočného rešpektovania súdneho rozhodnutia
a zamedzenia vzniku ireverzibilného stavu vydávaním viacerých a odlišných rozhodnutí (s odlišnými
výrokmi) vzťahujúcich sa na ten istý predmet konania a medzi tými istými účastníkmi konania, čo by

nepochybne viedlo nielen k narušeniu právnej istoty účastníkov konania, ale aj k narušeniu ústavného
poriadku v oblasti orgánov ochrany práva. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR k porušeniu procesnej
podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: (1) začne sa
opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; (2) začne sa opätovne konať medzi tými
istými účastníkmi; (3) a o tej istej veci.

9. Totožnosť sporu je teda daná dvoma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu a totožnosť strán
sporu. Totožnosť predmetu sporu je daná v prípade, ak predmetom druhého (neskôr začatého) sporu
je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v prvom spore. Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná
len podľa žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer, o
ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na

odôvodnenie svojho nároku. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. ak je
založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 280/2010).

10. Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie
nesprávneustálil,žedarovaciazmluva,odktorejžalobcaodvodzovalvkonaníjehonárok,bolauzavretá,
a tiež že jej vklad v prospech žalovaného bol povolený ešte v priebehu konania vedeného na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6C/1/2021, a teda už súd prvej inštancie v uvedenom konaní
bol povinný posudzovať, či žalovaný 1/ bol v čase vyhlásenia rozsudku vlastníkom spoluvlastníckeho

podielu, a tiež bol povinný skúmať existenciu dôvodov absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, čo
viedlo súd prvej inštancie k nesprávnemu právnemu záveru spočívajúcemu v tom, že právoplatne
rozhodnutá vec Okresného súdu Liptovský Mikuláš vedená pod sp. zn. 6C/1/2021 vytvorila vo vzťahu
k aktuálnemu konaniu prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje,
že tvrdenie súdu prvej inštancie týkajúce sa toho, že vklad vlastníckeho práva z darovacej zmluvy

medzi žalovaným 1/ a 2/ bol povolený počas konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
pod sp. zn. 6C/1/2021, nie je správne. Uvedená skutočnosť má aj podľa odvolacieho súdu rozhodujúci
vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Z predmetných súdnych spisov je zrejmé,
že vklad vlastníckeho práva (napadnutej) darovacej zmluvy bol povolený až dňa 27.10.2022, t. j. 1 rokpo právoplatnosti rozsudku č. k. 6C/1/2021-100 zo dňa 03.08.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
26.10.2021. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, keď
uviedol, že vklad vlastníckeho práva z darovacej zmluvy bol povolený ešte v priebehu konania vedeného

pod sp. zn. 6C/1/2021, a teda už súd prvej inštancie musel ex offo posudzovať neplatnosť darovacej
zmluvy.
11. Za dôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že súd nesprávne ustálil,
že by nemohol zaviazať na uzavretie kúpnej zmluvy (v pozícii predávajúceho) osobu, ktorá nebola
vlastníkom predmetného podielu (osobu, ktorá nebola pasívne vecne legitimovaná), nakoľko uvedené

je v zjavnom rozpore s obsahom listinných dôkazov vykonaných v priebehu konania, keďže okamih
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je viazaný na okamih povolenia vkladu príslušným
okresným úradom, odborom katastrálnym. Vklad vlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastníckemu
podielu z napadnutej darovacej zmluvy bol v prospech žalovaného 2/ povolený až dňa 27.10.2022,
„t. j. v čase po vyhlásení rozsudku“, za vlastníka nehnuteľností (a osobu pasívne vecne legitimovanú)
bolo potrebné považovať výlučne žalovaného 1/. Aj podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel

nesprávnym vyhodnotením skutkových okolností k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za
následok nesprávne právne posúdenie veci. Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že súd konajúci vo
veci vedenej pod sp. zn. 6C/1/2021 správne vyhodnotil, že v čase podania žaloby na súd, ako aj
v čase vyhlásenia rozsudku, bol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu žalovaný 1/. Vlastnícke právo
k spoluvlastníckemu podielu bolo prevedené na žalovaného 2/ až povolením vkladu vlastníckeho práva

Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor dňa 27.10.2022 (rok po vyhlásení rozsudku
v konaní vedenom pod V 353/2021). Až v danom okamihu (prevodu vlastníckeho práva na žalovaného
2/) by súd mohol ex offo skúmať platnosť, resp. neplatnosť darovacej zmluvy. Z uvedeného dôvodu
nebolo možné na daný prípad aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/42/2006 ale ani iné obdobné rozhodnutia.

12. Navyše odvolací súd dospel k záveru, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania vykazuje znaky prekvapivosti
a to s ohľadom na priebeh konania a samotného dokazovania. Krajský súd má na mysli najmä tú

skutočnosť,žehocisúdprvejinštancievykonalvovecicelédokazovanie,avšakanivjednomzviacerých
predbežných právnych posúdení, ktoré stranám opakovane uviedol, sa nezmienil, že by existovala
v konaní prekážka, ktorá by mala viesť k zastaveniu konania.

13. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP) s tým, že jeho povinnosťou bude
rozhodnúť o podanom žalobnom návrhu žalobcu s prihliadnutím k záverom odvolacieho súdu ohľadne
neexistencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci.

14. Krajský súd zároveň zrušil aj výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, keďže

napadnuté rozhodnutie bolo zrušené.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, následne vyhodnotiť
všetky dôkazy a zdôvodniť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal
a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia

napadnutého rozsudku nevyplývala jednostrannosť a ani taká aplikácia všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
16. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 a 3 CSP a ust.
§ 262 ods. 1 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V Žiline, dňa 19. decembra 2024
JUDr. Roman Tichý
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu