Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoPv/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121292025
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6121292025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey

Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci
žalobcu : Bayer Intellectual Property GmbH, HRB 67604, Alfred-Nobel-Strasse 10, 407 89 Monheim,
Nemecko, zastúpeného : Allen & Overy Shearman Sterling s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova
4, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 857 897 proti žalovanému 1/: Zentiva, k.s., so sídlom U
kabelovny 130, 10237 Praha 10 - Dolní Měcholupy, Česká republika, IČ: 492 40 030, žalovanému 2/:
Zentiva, a.s., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 411 771, obaja
právne zastúpení : Bird & Bird s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava

- mestská časť Ružinov, IČO: 44 275 862 a IK Legal, s.r.o., so sídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 50 958 135, v konaní o ochranu proti porušovaniu práv k patentu a ochranu
práv pred nekalou súťažou, o odvolaní žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 12CbPv/6/2021-1988 zo dňa 8. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaných 1/ a 2/ na prerušenie konania do rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva
o tom, či patent žalobcu č. 1845961 (E 19024) ponechá v platnosti v Slovenskej republike, zamieta.

II.Návrhžalovaných1/a2/naprerušeniekonaniazaúčelomzačatiaprejudiciálnehokonaniaopoloženej
prejudiciálnej otázke na Súdny dvor Európskej únie, zamieta.

III. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12CbPv/6/2021-1988 zo dňa 8. decembra
2022 vo výrokoch I., II., III., IV., VIII., X. voči žalovanému 1/ zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12CbPv/6/2021-1988 zo dňa 8. decembra

2022 vo výrokoch V., VI., VII., IX., XI. voči žalovanému 2/ potvrdzuje.

V. Žalovanému 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd svojim rozhodnutím vo výroku I. uložil žalovanému 1/povinnosť stiahnuť z trhu a skladov
distribútorov všetky lieky Xanirva tak, ako sú definované v rozhodnutiach o registrácii lieku vydaných
Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv č. 16/0129/20-S, č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa po dobu platnosti

patentu č. 1845961 (E 19024) ponúkania, dovozu, skladovania a uvádzania na trh lieku Xanirva tak,
ako je definovaný v rozhodnutiach o registrácii lieku vydaných Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv č.
16/0129/20-S, č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S. Vo výroku III. uložil žalovanému 1/ povinnosť na
vlastné náklady, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, poskytnúť právnemuzástupcovi žalobcu v písomnej forme úplné a pravdivé informácie obsahujúce množstvo dodaných,
odobraných a skladovaných , doručených alebo objednaných liekov Xanirva tak, ako sú definované
v rozhodnutiach o registrácii lieku vydaných Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv pod č. 16/0129/20-

S, č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S, a to vrátane ceny obdržanej a/alebo vyplatenej za tieto lieky.
Výrokom IV. uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa po dobu platnosti patentu č. 1845961 (E 19024)
prevodu registrácie lieku Xanirva tak, ako je definovaný v rozhodnutiach o registrácii lieku vydaných
Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv pod č. 16/0129/20-S, č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S. Výrokom
V. žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému 2/ stiahnuť z trhu a skladov distribútorov všetky

lieky Xanirva tak, ako sú definované v rozhodnutiach o registrácii lieku vydaných Štátnym ústavom pre
kontrolu liečiv č. 16/0129/20-S, č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S do 7 dní od právoplatnosti rozsudku
zamietol. Výrokom VI. žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa po dobu platnosti
patentu č. 1845961 (E 19024) ponúkania, dovozu, skladovania a uvádzania na trh lieku Xanirva tak,
ako je definovaný v rozhodnutiach o registrácii lieku vydaných Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv č.
16/0129/20-S, č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S, zamietol. Výrokom VII. žalobu v časti o uloženie

povinnosti žalovanému 2/ na vlastné náklady, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia poskytnúť právnemu zástupcovi žalobcu v písomnej forme úplné a pravdivé informácie
obsahujúce množstvo dodaných, odobraných a skladovaných, doručených alebo objednaných liekov
Xanirva tak, ako sú definované v rozhodnutiach o registrácii lieku vydaných Štátnym ústavom pre
kontrolu liečiv pod č. 16/0129/20-S, č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S, a to vrátane ceny obdržanej

a/alebo vyplatenej za tieto lieky, zamietol. Výrokom VIII. okresný súd rozhodol, že žalobca má nárok
na náhradu trov konania od žalovaného 1/ v rozsahu 100 %. Výrokom IX. rozhodol, že žalovaný 2/
má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100 %. Výrokom X. rozhodol, že žalovaný 1/
má nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom Okresným
súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 16CbPv/2/2021 a v konaní vedenom pod sp. zn. 12CbPv/6/2021 od

žalobcu v rozsahu 100 %. Výrokom XI. rozhodol, že žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov konania o
nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
16CbPv/2/2021 a v konaní vedenom pod sp. zn. 12CbPv/6/2021 od žalobcu v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že sa žalobca žalobou domáhal ochrany

svojich práv pred porušovaním práv (po pripustení zmeny žaloby uznesením okresného súdu č.k.
12CbPv/6/2021 - 1940 zo dňa 08.12.2022) k Európskemu patentu č. 1845961 (č. slovenského
dokumentu E 19024), ako aj ochrany práv pred nekalou súťažou. Žalobca vo svojej žalobe
poukázal na to, že je vlastníkom Európskeho patentu č. 1845961 s názvom „Spôsob liečenia
tromboembolických porúch pomocou rivaroxabánu“, ktorý je platný na území Slovenskej republiky

a jeho slovenský preklad bol sprístupnený verejnosti 03.11.2015 pod č. dokumentu E 19024 a
poskytuje ochranu najmä na použitie tabletky s rýchlym uvoľňovaním zlúčeniny 5-chlór-N-({(5S)-2-
oxo-3-[4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-1,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid na výrobu liečiva na
liečbu tromboembolickej poruchy. V ďalšom žalobca poukázal na to, že je držiteľom rozhodnutí o
registrácii lieku č. EU/1/08/472/001 až EU/1/08/472/049 vydaných Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv,

na základe ktorých je oprávnený uvádzať na slovenský trh výrobok nazvaný XARELTO. Predmetný
farmaceutický prípravok – liek, je registrovaný s nasledovnou klasifikáciou: indikačná skupina: 16 –
ANTICOAGULANTIA (FIBRINOLYTICA, ANTIFIBRINOL.) ATC klasifikácia: B KRV A KRVOTVORNÉ
ORGÁNY, B01 ANTITROMBOTIKÁ, B01A ANTIKOAGULANCIÁ, ANTITROMBOTIKÁ, B01AF Priame
inhibítory faktora Xa, B01AF01 Rivaroxabán; výrobok je určený na perorálne použitie. Žalobca

poukázal na to, že žalovaný 1/ je právnickou osobou, ktorej činnosť je zameraná, okrem iného, na
výrobu generických farmaceutických prípravkov a obchodovanie s nimi. Žalovaný 2/ je spoločnosťou,
v súčinnosti s ktorou žalovaný 1/ podniká na území Slovenskej republiky. Z internetovej stránky
www.zentiva.sk vyplýva, že stránka je určená len pre občanov Slovenskej republiky a súčasne z nej
vyplýva, že ako kontaktná osoba pre slovenských zákazníkov je uvedená spoločnosť - žalovaný 2/, ktorý

zodpovedá za akúkoľvek komunikáciu so slovenskými zákazníkmi vrátane komunikácie ohľadom lieku
žalovaného 1/ Xanirva. Žalovaný 1/ je držiteľom rozhodnutí o registrácii lieku Xanirva č. 16/0129/20-S
vydaného ŠÚKL dňa 04.06.2020, č. 16/0130/20-S vydaného ŠÚKL dňa 04.06.2020, č. 16/0131/20-S
vydaného ŠÚKL dňa 04.06.2020, na základe ktorých je oprávnený samostatne alebo prostredníctvom
tretích osôb uvádzať na slovenský trh výrobok nazvaný Xanirva alebo poskytnúť inej osobe oprávnenie

dodávať tento prípravok na slovenský trh. Výrobok je registrovaný s nasledovnou klasifikáciou: indikačná
skupina: 16 – ANTICOAGULANTIA (FIBRINOLYTICA, ANTIFIBRINOL.) ATC klasifikácia: B KRV A
KRVOTVORNÉ ORGÁNY, B01 ANTITROMBOTIKÁ, B01A ANTIKOAGULANCIÁ, ANTITROMBOTIKÁ,
B01AF Priame inhibítory faktora Xa, B01AF01 Rivaroxabán; výrobok je určený na perorálne použitie.Žalobca poukázal na to, že výrobok Xanirva bol dostupný na trhu v Slovenskej republike, o čom svedčí
doklad o kúpe zo dňa 11.01.2021. V súčasnosti liek Xanirva podľa informácií žalobcu dostupný nie je,
nakoľko žalovaní pristúpili k jeho stiahnutiu na základe vydaného neodkladného opatrenia okresného

súdu Banská Bystrica č.k. 16CbPv/2/2021. Za účelom určenia, či liek Xanirva spadá do rozsahu ochrany
patentov žalobca predložil odborné vyjadrenie spoločnosti KOREJZOVA LEGAL v.o.s., vypracované
Ing. Petrom Ječmenom, európskym patentovým zástupcom, t.j. odborne spôsobilou osobou vyjadrenie
vypracovať, z ktorého jednoznačne vyplýva, že výrobok - liek Xanirva spadá do rozsahu ochrany patentu
č. 1845961. Žalobca poukázal na to, že neposkytol žalovaným súhlas na uvedenie lieku na slovenský

trh, preto je zrejmý zásah do práv majiteľa patentu podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. a) patentového
zákona, na základe čoho je žalobca s poukazom na ust. § 32 ods. 1 patentového zákona oprávnený
domáhať sa ochrany pred porušovaním svojich patentových práv, ako aj pred hroziacim porušovaním
týchto práv. Konanie žalovaného 1/a 2/, ktoré je konaním v hospodárskej súťaži, je priamo v rozpore s
dobrými mravmi súťaže, keďže uvádzajú na trh liek, ktorý porušuje zákonom stanovené patentové práva
žalobcu, čo je výslovne zakázané patentovým zákonom. Bez pochybností, takéto konanie spôsobuje

žalobcovi, v postavení majiteľa patentov, majetkovú škodu spočívajúcu v strate zisku nielen z možných
licenčnýchzmlúvnapoužívaniepatentu,aleajvstratezisku,keďžepredajkaždéhobalenialiekuXanirva
ide na úkor predaja žalobcovho lieku, a to napriek skutočnosti, že po dobu platnosti patentov má výlučné
právo uvádzať na slovenský trh liek tohto zloženia iba žalobca. Žalovaní svojím konaním parazitujú na
výsledkoch výskumu, skúšok, overovania, ako aj povesti žalobcovho lieku s cieľom získať prospech

z predaja lieku, ktorého zloženie, dávkovanie a užívanie je chránené patentami. Konanie žalovaných
nespôsobuje škodu len majiteľovi patentu, ale poškodzuje tiež ostatných súťažiteľov, ktorí si ctia právne
podpisy a rešpektujú patentové práva, čím po dobu platnosti patentov nemôžu uvádzať na trh lieky, ktoré
sú predmetom patentovej ochrany.

3. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa k podanej žalobe vyjadrili postupom podľa § 167 ods. 2 CSP. Uviedli, že
sa nestotožňujú s tvrdeniami a závermi žalobcu uvedenými v žalobe. Uviedli, že liek Xanirva vyrábaný
žalovanýmneporušujepatentžalobcu.Európskypatentč.1845961chrániibazlúčeninu,ktorámápolčas
zmeny plazmatickej koncentrácie 10 hodín alebo menej. U liekov žalovaného Xanirva je tento znak
splnený iba u mladých osôb. V prípade podania starším osobám sa jedná o polčas zmeny 11 až 13

hodín, teda nepochybne viac ako 10 hodín, podstatný znak vymedzenia patentu tak nie je splnený.
Navyše, žalovaní poukázali na to, že patent bol už zrušený rozhodnutím Európskeho patentového úradu
zo dňa 30. apríla 2018, vo veci v čase podania vyjadrenia prebiehalo odvolacie konanie. Na preukázanie
uvedených skutočností žalovaní predložili znalecký posudok č. 1/2021 vypracovaný znalcom zapísaným
v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore priemyselné vlastníctvo

Ing. Ivanom Reginom, konzultovaný s doktorom v oblasti farmaceutickej technológie, farmakognózie
a botaniky PharmDr. Tomášom Wolaschkom, PhD. Žalovaní poukázali na to, že návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého prvostupňový súd uznesením nariadil stiahnuť
liek žalovaného Xanirva z trhu v Slovenskej republike bol odvolacím súdom s konečnou platnosťou
zamietnutý, pričom odvolací súd judikoval, že nárok žalobcu na ochranu jeho patentových práv voči

žalovanému nebol nijako ohrozený ani naliehavý, preto neboli splnené predpoklady na jeho nariadenie
podľa CSP. Vo vzťahu k predloženému odbornému vyjadreniu žalobcu žalovaní uviedli, že bolo
vypracované kolegom advokátky, ktorá podávala žalobu, nejde teda o neutrálny a objektívny dôkaz, ale
výlučne o vyjadrenie žalobcu ako strany v konaní. Podľa žalovaných je nevyhnutné, aby bolo odborné
vyjadrenie vypracované osobou, ktorá nemá žiaden pomer k veci a ktorej nezávislosť možno prirovnať

k požiadavkám na nezávislosť znalca v súdnych konaniach. Bezpochyby ide o zásadný dôkaz, ktorý by
malspĺňaťvysokéštandardynezaujatostianestrannosti.Akoďalšíargumentžalovaníuviedli,žepodaná
žalobajevrozporesozásadouochranyverejnéhozdraviaavrozporespravidlamihospodárskejsúťaže.
Liek žalovaného Xanirva je riadne registrovaným a bezpečným liekom v Slovenskej republike a spadá
pod Zákon o liekoch, z čoho žalovanému vyplývajú rôzne povinnosti, napríklad povinnosť zabezpečiť

jeho dostupnosť a dodávku v lehotách predpísaných zákonom. Na základe uvedených skutočností
žalovanínavrhli,abysúdžalobuvcelomrozsahuzamietolakonedôvodnúažalobcuzaviazalnanáhradu
trov konania.

4. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca postupom podľa § 167 ods. 3 CSP, ktorý poukázal na

skutočnosť, že aj napriek takmer jednoznačným tvrdeniam žalovaných o budúcej neplatnosti patentu č.
1845961 (E 19024) je predmetný patent stále platný a riadne registrovaný, nakoľko sťažnostný senát
EPÚ na ústnom pojednávaní konanom od 26. – 27.10.2021 zmenil prvostupňové rozhodnutie EPÚ
a patent č. EP 1845961 (E 19024) ponechal ako celok v platnosti. Európsky patent č. EP 1845961(E 19024) je riadne zapísaný a platný a konanie vedúce k jeho zrušeniu je právoplatne zamietnuté.
Pokiaľ sa jedná o znalecký posudok č. 1/2021 vypracovaným Ing. Ivanom Reginom, ktorý predložili
žalovaní v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia, žalobca poukázal na to, že nesúhlasí s

jeho závermi. Žalobca v ďalšom konštatoval, že Krajský súd v Banskej Bystrici v rámci rozhodovania
o odvolaní podanom žalovanými voči nariadenému neodkladnému opatreniu, toto zmenil tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z toho dôvodu, že nárok žalobcu nepovažoval za
dostatočne osvedčený pre účely nariadenia neodkladného opatrenia. Sprízvukoval pritom, že to bol
jediný relevantný dôvod zamietnutia návrhu, a nešlo o dôvody, ako tvrdil žalovaný. Žalobca zároveň

zotrval na správnosti odborného vyjadrenia vypracovaného Ing. Petrom Ječmenom, ktorý predložil
v súdnom konaní, nakoľko uvedené odborné vyjadrenie je po odbornej stránke v poriadku. Žalobca
predložil ďalší znalecký posudok o porušovaní práva slovenskej časti európskeho patentu č. 1845961
(E 19024) z kancelárie COHAUSZ & FLORACK, ktorý sa týka liečiva Xanirva o sile 10 mg, 15 mg, 20
mg filmom obalené tablety. Žalobca poukázal na to, že daný posudok bol vypracovaný dvoma partnermi
patentovej a advokátskej kancelárie, jedná sa o nemeckých a európskych patentových zástupcov s

doktorátom z organickej chémie, resp. z biochémie, s osobitnými skúsenosťami v konaniach o porušení
patentových práv týkajúcich sa chemických a farmaceutických výrobkov. Žalobca súčasne poukázal
na to, že posudok spracovaný Ing. Ivanom Reginom bol spracovaný znalcom z odboru priemyselného
vlastníctva, odborníkom na inžinierske technológie tvárnenia a strojárstvo, ktorý si napriek svojej 27
ročnej praxi ako znalec a patentový zástupca pribral na posúdenie čiastočných otázok z oblasti farmácie

konzultanta. Taktiež konzultant v odbore farmakológie nemá potrebné znalosti a skúsenosti v oblasti
interpretácie patentových nárokov, preto nemôže viesť k správnemu a úplnému posúdeniu. Naopak, z
podrobného porovnania jednotlivých znakov patentových nárokov uvedeného vo vyjadrení žalobcu a z
predloženéhoznaleckéhoposudkuspoločnostiCOHAUSZ &FLORACKjednoznačnevyplýva,želiečivo
Xanirva 10 mg, Xanirva 15 mg a Xanirva 20 mg filmom obalené tablety spadajú do rozsahu ochrany

patentu č. 1845961 (E 19024) a práva plynúce z tohto patentu porušujú.

5. K vyjadreniu žalobcu sa postupom podľa § 167 ods. 4 CSP vyjadrili žalovaní, ktorí repliku žalobcu
považovali za účelovú a zavádzajúcu, v plnom rozsahu sa pritom pridržiavali a zotrvali na svojich
vyjadreniach. Žalovaní poukázali súčasne na to, že rozhodnutie, ktorým sťažnostný senát Európskeho

patentového úradu, patent žalobcu č. 1 845 961 ponechal naďalej v platnosti, nemá dopad na riadne
posudzovanie a vyhodnotenie prípadného porušovania tohto patentu žalobcu žalovanými. Otázku, či
reálne dochádza alebo nedochádza k porušovaniu patentových práv žalobcu zo strany žalovaných musí
súd preskúmať samostatne a nezávisle, bez ohľadu na to, či si uplatňovaný patent žalobcu naďalej
zachová svoju platnosť. Žalovaní poukázali na skutočnosť, že patentová a advokátska kancelária

COHAUSZ & FLORACK je zahraničnou spolupracujúcou patentovou a advokátskou kanceláriou
žalobcu, ktorá žalobcu zastupuje vo viacerých patentových sporoch v zahraničí, z čoho má byť
absolútne zrejmé, že patentová a advokátska kancelária pri vyhotovení svojho odborného posúdenia
na požiadanie žalobcu nemohla konať v rozpore so záujmami klienta - žalobcu. Vzhľadom na právnu
úpravu obsiahnutú v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch upozornili

tiež na to, že patentová a advokátska kancelária COHAUSZ & FLORACK nespĺňa obligatórne znaky
znalca podľa tohto zákona, čo nemôže v nijakom prípade postačovať na to, aby súd akceptoval odborné
posúdenie patentového zástupcu ako jediný a rozhodujúci podklad pre priznanie oprávnenosti nároku
jednej strany, v tomto prípade žalobcu, v konaní. Uviedli, že je nevyhnutné, aby odborné posúdenie bolo
vypracované osobou, ktorá nemá žiaden pomer k veci alebo k strane sporu, a ktorej nezávislosť možno

prirovnať k požiadavkám na nezávislosť znalca v súdnych konaniach. Zároveň uviedli, že podstatná časť
predloženého odborného posúdenia sa zaoberá prekladom patentových nárokov žalobcu z anglického
jazyka do slovenského jazyka, pričom patentová a advokátska kancelária COHAUSZ & FLORACK
je nemeckou patentovou a advokátskou kanceláriou a dvaja zástupcovia tejto kancelárie, ktorý toto
odborné posúdenie podpísali, sú nemecky hovoriace osoby, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou

nehovoria, resp. nerozumejú slovenskému jazyku. Z uvedeného dôvodu nemôžu byť v nijakom prípade
kvalifikovaní na to, aby robili závery o tom, ako majú patentové nároky byť preložené do slovenského
jazyka. Žalovaní na podporu svojich záverov predložili ďalší odborný posudok vyhotovený Európskym
patentovým zástupcom Mgr. Robinom Ellisom, ktorý je zároveň kvalifikovaným patentovým zástupcom
vo Veľkej Británii s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti prírodných vied (chémie), patentov a farmácie.

Žalovaní vo svojom vyjadrení spochybnili tvrdenia a vyjadrenia patentových zástupcov obsiahnutých
v odbornom posúdení patentovej a advokátskej kancelárie COHAUSZ & FLORACK týkajúce sa
opodstatnenosti vlastnosti/znaku 1.5 rivaroxabánu (polčas rozpadu plazmatickej koncentrácie 10 hodín
alebo menej) nároku č. 1 Európskeho patentu 961 žalobcu, ktoré je nesprávne v tom smere, žedefinuje, resp. považuje vlastnosť/znak 1.5 nároku č. 1 Európskeho patentu 961 za nadbytočný, a
teda nepodstatný. Žalovaný má naopak za to, že táto vlastnosť je podstatná a limitovaná, a to tak,
že obmedzuje svoj rozsah na použitie rivaroxabánu s polčasom rozpadu plazmatickej koncentrácie 10

hodín alebo menej, a teda nezahŕňa použitie rivaroxabánu, pri ktorom má rivaroxabán polčas rozpadu
plazmatickej koncentrácie dlhší ako 10 hodín. Upozornili, že skutočnosť, že v prípade starších osôb je
doba polčasu rozpadu plazmatickej koncentrácie rivaroxabánu dlhšia než u mladších osôb vyplýva aj
zo samotného súhrnu charakteristických vlastností lieku žalobcu XARELTO (bod 5.2 Biotransformácia
a eliminácia).

6. Okresný súd konštatoval, že po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom a zmene žaloby pripustenej
súdom, zostala predmetom žaloby povinnosť žalovaných 1/ a 2/ obsiahnutá v pôvodných výrokoch I. –
III. vo vzťahu k európskemu patentu č. 1845961 (E 19024) a k rozhodnutiam o registrácii lieku vydaných
Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv č. 16/0129/20-S, č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S.

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd konštatoval, že sa žalobca domáhal ochrany svojich
práv, ktoré pre neho vyplývajú z európskeho patentu č. 1845961, ktoré práva majú byť podľa jeho
tvrdení porušované žalovaným 1/ a 2/ tým, že uviedli na slovenský trh liek Xanirva, ktorý je predmetom
žalobcovho patentu, a to bez súhlasu žalobcu. Na žalovanej strane vystupujú dvaja žalovaní, ktorí
vystupujú v postavení samostatného procesného spoločenstva podľa § 76 CSP, pričom žalovaný 1/

je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku Xanirva č. 16/0129/20-S, č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-
S vydaných ŠÚKL dňa 04.06.2020 a žalovaný 2/ je spoločnosťou, ktorá v súčinnosti so žalovaným
1/ podniká na území Slovenskej republiky, vystupuje v postavení kontaktnej osoby pre slovenských
zákazníkov a zodpovedá za akúkoľvek komunikáciu so slovenskými zákazníkmi. Okresný súd súčasne
konštatoval, že žalobca osvedčil, že liek Xanirva tak, ako je vyššie špecifikovaný, bol v čase podania

žaloby a po zrušení neodkladného opatrenia dostupný na slovenskom trhu. Žalobca je právnickou
osobou zaregistrovanou pod reg. č. HRB 67604, ktorej činnosť je okrem iného zameraná na výrobu
farmaceutických prípravkov, obchodovanie s nimi, vývoj a výskum v oblasti farmaceutického priemyslu.
Na území Slovenskej republiky žalobca vykonáva svoju obchodnú činnosť v súčinnosti s dcérskou
spoločnosťou Bayer, spol. s r.o., ktorá je právnickou osobou poskytujúcou svojej materskej spoločnosti

služby komunikácie so zákazníkmi, ako aj obchodné činnosti, marketingové služby a je držiteľom
registrácií niektorých liečiv udeľovaných ŠÚKL.

8. Vo vzťahu k vyjadreniam žalovaných týkajúcich sa neplatnosti európskeho patentu žalobcu č. EP
1845961B1 súd poukázal na tú skutočnosť, že vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu bola následne zo

strany žalobcu podaná sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté sťažnostným senátom EPU na ústnom
pojednávaní dňa 26.10.2021 tak, že senát zmenil prvostupňové rozhodnutia EPU a patent ponechal
ako celok v platnosti. Okresný súd zdôraznil, že jeho úlohou nie je posudzovanie platnosti práva
duševného vlastníctva, ktorého platnosť žalobca osvedčil, pričom majiteľ patentu požíva ochranu až
do právoplatného zrušenia patentu. Z uvedeného dôvodu s poukazom na aktuálne údaje uvedené

v registri Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky okresný súd konštatoval, že právny
stav európskeho patentu žalobcu č. EP 1845961B1 je vyjadrený slovom platný. Tento európsky
patent žalobcu č. 1845961 s maximálnou dobou platnosti do 19.01.2026 s názvom „Spôsob liečenia
tromboembolických porúch pomocou rivaroxabánu“ v patentovom nároku 1 chráni použitie tablety s
rýchlym uvoľňovaním zlúčeniny 5-chlór-N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-1,3-oxazolidin-5-

yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid na výrobu liečiva na liečenie tromboembolickej poruchy, podávaného nie
častejšie než jedenkrát denne počas najmenej 5 po sebe idúcich dní, pričom uvedená zlúčenina
má polčas zmeny plazmatickej koncentrácie 10 hodín alebo menej, keď sa podáva orálne ľudskému
pacientovi. V patentovom nároku 2 chráni použitie, ako sa nárokuje v patentovom nároku 1,
kde tromboembolickou poruchou je infarkt myokardu s eleváciou ST segmentu (STEMI), infarkt

myokardu bez elevácie ST segmentu (NSTEMI), nestabilná angína, relklúzia po angioplastike alebo po
aortokoronárnom prepojení, pľúcne embólie, hlboké žilové trombózy alebo mŕtvica.

9. Okresný súd k námietkam žalovaných 1/ a 2/, že prvé dve žalobcom predložené odborné vyjadrenia
boli vypracované osobami, ktoré majú pomer k veci, keďže boli vypracované kolegom advokátky

zastupujúcej žalobcu, resp. zahraničnou spolupracujúcou patentovou a advokátskou kanceláriou
žalobcu, konštatoval, že vo vzťahu k vyjadreniam neboli vznesené pripomienky týkajúce sa odborného
posúdenia a zároveň poukázal na to, že žalobca do konania predložil aj ďalšie odborné vyjadrenie
vypracované prof. Dr. Maximiliánom Haedickom. V ďalšom okresný súd poukázal na to, že žalobcasporoval znalecký posudok znalca Ing. Reginu z odborného hľadiska, ktorý bol následne doplnený
a žalovaní 1/ a 2/ v konaní predložili tiež posudok vypracovaný Mgr. Ellisom, ktorý poukazoval
najmä na polčas rozpadu plazmatickej koncentrácie rivaroxabánu pri podaní ľudskému pacientovi

a na podmienky v živom organizme. Okresný súd v danom smere poukázal na rozhodovaciu prax
odvolacieho súdu, ktorá mu je známa z jeho úradnej činnosti, ako aj na špecifickosť danej problematiky,
z ktorého dôvodu sú nevyhnutné odborné vedomosti v odbore farmácia a iných vedných odborov,
ktorými súd nemusí disponovať. V ďalšom okresný súd konštatoval, že po preskúmaní a posúdení
predložených odborných vyjadrení a znaleckých posudkov, ktoré posudzoval každý jednotlivo a všetky

dôkazy vo vzájomnej súvislosti však dospel k záveru, že je nesporné, že obidva lieky, tak liek
žalobcu XARELTO, ako aj liek žalovaného Xanirva obsahujú rovnakú účinnú látku - rivaroxabán. Oba
farmaceutické prípravky sú zároveň registrované nasledovnou klasifikáciou: indikačná skupina: 16 –
ANTICOAGULANTIA (FIBRINOLYTICA, ANTIFIBRINOL.) ATC klasifikácia: B KRV A KRVOTVORNÉ
ORGÁNY, B01 ANTITROMBOTIKÁ, B01A ANTIKOAGULANCIÁ, ANTITROMBOTIKÁ, B01AF Priame
inhibítory faktora Xa, B01AF01 Rivaroxabán; a výrobky sú určené na perorálne použitie. V ďalšom

okresný súd vychádzal zo súhrnu charakteristických vlastností lieku XARELTO 10 mg a Xanirva 10 mg,
ako aj zo súhrnu charakteristických vlastností lieku XARELTO 15 mg a XARELTO 20 mg, ako aj zo
súhrnu charakteristických vlastností lieku Xanirva 15 mg filmom obalené tablety a Xanirva 20 mg filmom
obalené tablety. Okresný súd konštatoval, že na základe uvedených charakteristických vlastností liekov
žalobcu a žalovaného 1/, a to konkrétne porovnaním množstva účinnej látky jednotlivých liekov žalobcu

a žalovaného, ich spôsobu dávkovania a typov ochorení, na ktorých liečbu sú lieky určené, má súd
nepochybne preukázané, že liek žalovaného 1/ registrovaný pod č. 16/0129/20-S, č. 16/0130/20-S a .
16/01 31/20-S, t.j. Xanirva 10 mg, 15 mg a 20 mg filmom obalené tablety sú generikom lieku žalobcu
XARELTO 10 mg, 15 mg, 20 mg filmom obalené tablety. Túto skutočnosť súd posúdil ako nespornú, keď
sám žalovaný 1/ vo svojich vyjadreniach predložených súdu nepopieral, že sa jedná o generické lieky a

že žalovaný 1/ je spoločnosťou, ktorá je výrobcom, prípadne dodávateľom generík. Okresný súd uviedol,
že uvedená skutočnosť vyplýva tiež z porovnania súhrnu charakteristických vlastností liekov žalobcu
XARELTO a žalovaného 1/ Xanirva 10 mg, 15 mg a 20 mg filmom obalené tablety, ako aj konkrétne z
bodu 5.2 farmakokinetické vlastnosti, na základe čoho mal súd preukázanú aj totožnú absorpciu týchto
liekov.

10. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ vo svojich vyjadreniach poukazovali na pojmy
„liečba“ a „prevencia“ , medzi ktorými je potrebné rozlišovať, súd mal vychádzajúc z opisu patentu č.
1845961 osvedčené, že výraz liečba zahŕňa terapeutickú a/alebo profilaktickú liečbu tromboembolických
porúch, a teda tak prevenciu, ako aj liečbu samotnú. Rovnako zo súhrnu charakteristických vlastností

lieku žalobcu, ako aj žalovaného vyplýva, že sú určené tak na prevenciu, ako aj liečbu vymenovaných
chorôb. Uvedenú odlišnosť tak nebolo možné vyhodnotiť žalovanými požadovaným spôsobom, že by
liek žalovaného 1/ nezasahoval do patentových nárokov žalobcu.

11. K rozlišovaniu pojmov „orálne“ a „perorálne“ vo vzťahu k spôsobu podávania liekov a slovenskému

prekladu pojmu v patentovom nároku nepovažoval okresný súd rozlišovanie daných pojmov za tak
významné, s poukazom na to, že stále sa jedná o totožný spôsob užívania lieku prostredníctvom
ústnej dutiny bez ohľadu na to, či je prijímaná do ľudského organizmu prehltnutím alebo rozpúšťaním
v ústnej dutine. Okresný súd uviedol, že zo súhrnu charakteristických vlastností liekov žalobcu, ako aj
žalovaného 1/ vyplýva totožný spôsob užívania, t.j. perorálne. Preto ani uvedenú odlišnosť prameniacu

z nie dôsledného prekladu nebolo možné vyhodnotiť žalovanými požadovaným spôsobom, že by liek
žalovaného 1/ nezasahoval do patentových nárokov žalobcu. Okresný súd pritom konštatoval, že pokiaľ
by aj táto jediná odlišnosť mala spočívať v spôsobe užívania lieku orálne/perorálne, takúto odlišnosť
nemôže súd vyhodnotiť ako určujúcu, keďže spôsob podávania lieku nie je hlavným znakom, ktorý
by zakladal patentové nároky žalobcu. Spôsob užívania lieku vyhodnotil okresný súd za nepodstatný

znak, ktorý nemôže mať vplyv na posudzovanie patentových nárokov, ktoré nie sú založené primárne
na spôsobe užívania lieku.

12. K tvrdeniam žalovaných ohľadne polčasu zmeny plazmatickej koncentrácie rivaroxabánu, ktorá
prebieha s terminálnymi polčasmi 5 až 9 hodín u mladých osôb a s terminálnymi polčasmi 11 až

13 hodín u starších osôb, okresný súd uviedol, že patentový nárok európskeho patentu č. 1845961
špecifikuje polčas zmeny plazmatickej koncentrácie rivaroxabánu 10 hodín alebo menej, keď sa podáva
orálne ľudskému pacientovi, teda nerozlišuje, či sa jedná o mladšieho alebo staršieho pacienta, keď
ľudský pacient je pojmom všeobecným. Okresný súd v danom smere uviedol, že ľudské telo je živýmorganizmom a môže sa správať po užití lieku inak u mladšieho pacienta s pridruženými chorobami a
inak u staršieho pacienta bez pridružených chorôb. V danej súvislosti poukázal na záver rozhodnutia
odvolacieho senátu Európskeho patentového úradu, ktorým bol ponechaný európsky patent č. 1845961

v platnosti, ktorý konštatoval, že parameter polčasu zmeny nemá byť absolútnym kritériom a nemožno
ani vyvodiť, že polčas zmeny plazmatickej koncentrácie má nejaký význam pre vykonávanie liečenia u
jednotlivých pacientov.

13. K argumentu žalovaných týkajúcemu sa rozporu podanej žaloby žalobcu so zásadou ochrany

verejného zdravia okresný súd uviedol, že pokiaľ je na trhu dostupný liek zabezpečujúci ochranu zdravia
pacientov, nemôže dochádzať k porušovaniu tejto zásady.

14. Záverom okresný súd konštatoval, že mal preukázané, že žalovaný 1/ uvedením prípravku s názvom
Xanirvatak,akojedefinovanývrozhodnutiachoregistráciiliekuvydanýchŠtátnymústavomprekontrolu
liečiv pod č. 16/0129/20-S, č. 16/0130/20-S a č. 16/ 0131/20-S na slovenský trh, neoprávnene zasahuje

do jeho patentových práv, keď uvedený prípravok uviedol na slovenský trh napriek tomu, že nedisponuje
súhlasom majiteľa patentu podľa ust. § 15 ods. 1 písm. a) patentového zákona. Nakoľko konanie
žalovaného 1/ je konaním v hospodárskej súťaži, možno ho považovať za konanie v rozpore s dobrými
mravmi súťaže, ktoré žalobcovi spôsobuje majetkovú škodu. Z uvedeného dôvodu okresný súd vyhovel
žalobe žalobcu a uložil mu povinnosti uvedené vo výrokoch I. – IV. tak, ako sú presne špecifikované vo

výrokoch tohto rozhodnutia okresného súdu.

15. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, okresný súd konštatoval, že zo žiadnych dôkazov predložených
žalobcom nemal preukázané, že žalovaný 2/ vykonáva na území Slovenskej republiky činnosť súvisiacu
sdodávaním,uvádzanímnatrhliekužalovaného1/registrovanéhonazákladerozhodnutíč.16/0129/20-

S, č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S. Okresný súd uviedol, že z príloh predložených žalobcov, práve
naopak, nepochybne vyplynul jednoznačný záver, že držiteľom rozhodnutí o registrácii lieku je žalovaný
1/. Len samotné tvrdenie žalobcu, že žalovaný 2/ je spoločnosťou, v súčinnosti s ktorou žalovaný 1/
podniká na území Slovenskej republiky, a že z internetovej stránky banky www.zentiva.sk vyplýva,
že stránka je určená pre občanov Slovenskej republiky a súčasne z nej vyplýva, že ako kontaktná

osobapreslovenskýchzákazníkovjeuvedenáspoločnosťžalovaného2/,ktorýzodpovedázaakúkoľvek
komunikáciu so slovenskými zákazníkmi, vrátane komunikácie ohľadom lieku žalovaného 1/ Xanirva
bez ďalšieho neodôvodňuje záver o porušovaní práv žalobcu aj žalovaným 2/, keďže žalobca netvrdil
a nepreukázal konanie žalovaného 2/ porušujúce ním tvrdené a osvedčené práva. Tvrdenie žalobcu,
že žalovaný 1/ je na základe vydaných rozhodnutí ŠÚKL o registrácii lieku oprávnený samostatne alebo

prostredníctvom tretích osôb uvádzať na trh výrobok nazvaný Xanirva, zostalo len v rovine tvrdení
žalobcu. Z uvedených dôvodov, keďže žalobca nepreukázal, že žalovaný 2/ neoprávnene zasahuje do
patentových práv žalobcu, súd žalobe proti žalovanému 2/ nevyhovel a zamietol ju v celom rozsahu
výrokov V., VI., VII. rozsudku.

16. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ rozhodol okresný súd na základe úspechu v
konaní v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

17. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP

v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu v konaní tak, že úspešnému žalovanému 2/
priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

18. O trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia v konaní vedeným pod sp. zn.
16CbPv/2/2021 a sp. zn. 12CbPv/6/2021 medzi žalobcom a žalovaným 1/ rozhodol podľa zásady

úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na plnú
náhradu trov konania úspešnému žalovanému 1/ voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

19. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom súdom pod sp. zn.
16CbPv/2/2021 a sp. zn. 12CbPv/6/2021 medzi žalobcom a žalovaným 2/ rozhodol okresný súd podľa

§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa úspešnosti strán tak, že úspešnému žalovanému
2/ priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.20. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný 1/ do výroku I.,
II., III., IV., VIII. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), že súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. h), že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a podľa § 365 ods. 1 písm. d), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie súdu prvej inštancie.

21. Žalovaný 1/ ako odvolateľ argumentoval, že patent, ktorý žalobca uplatňuje je sekundárnym,
druhotným patentom, nakoľko nechráni ani liek, ani účinnú látku obsiahnutú v lieku žalobcu, ale chráni

len spôsob liečby pomocou danej účinnej látky. Uvedený patent má preto charakter sekundárneho
patentu a vzťahuje sa výlučne len na spôsob liečenia tromboembolických porúch pomocou účinnej látky
rivaroxabán. Žalovaný 1/ poukazoval na to, že platnosť pôvodného patentu žalobcu, ktorý chránil účinnú
látku rivaroxabán, ktorý je obsiahnutý v liekoch XARELTO a Xanirva vypršala na území Slovenskej
republiky dňa 11.12.2020, teda samotná účinná látka rivaroxabán už nie je v Slovenskej republike
patentovo chránená, pričom žalobca nepožiadal o dodatkové ochranné osvedčenie. V súčasnosti sú

vedené viaceré návrhy (aj žalovaného 1/) na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
na zrušenie patentu žalobcu, kde navrhovatelia namietajú, že patent žalobcu nie je výsledkom
vynálezcovskej činnosti žalobcu a že neboli splnené podmienky na jeho udelenie, nakoľko nespĺňa
podmienky patentovateľnosti podľa § 5 Zákona o patentoch.

22. Žalovaný 1/ namietal, že porušovanie patentu žalobcu liekom žalovaného je potrebné skúmať
podrobným porovnávaním jednotlivých znakov nezávislých nárokov patentu žalobcu so znakmi lieku
žalovaného 1/. Pre posúdenie toho, či liek spadá do rozsahu ochrany patentu je dôležité preukázať,
či liek vykazuje všetky znaky uvedené v aspoň jednom z nezávislých nárokov príslušného patentu. V
prípade nejasností sa prihliadne na opis, resp. výkresy. Pokiaľ niektorý zo znakov nezávislého nároku

patentu v lieku zistený nie je, je potrebné overiť, či absentujúci znak nie je znakom podstatným. Žalovaný
1/ namietal, že pokiaľ z prekladu patentových nárokov vyplýva ochrana užšia než zo znenia európskej
patentovej prihlášky a európskeho patentu v jazyku, v ktorom prebiehalo konanie pred Európskym
patentovým úradom, preklad do slovenského jazyka sa považuje za záväzné znenie s výnimkou konania
o zrušenie európskeho patentu. Poukazoval pritom na znalecký posudok Ing. Ivana Reginu, z ktorého

vyplýva, že slovenský preklad zužuje ochranu európskeho patentu žalobcu, teda toto slovenské znenie
je v tomto konaní záväzné. Patentový nárok č. 1 je v kontexte druhého znaku zúžený na „liečenie“ a teda
na terapiu tromboembolických porúch, a nie na „profylaxiu“ tromboembolických porúch, ako to predvída
anglický originál. Lieky Xanirva sa pritom odporúčajú na prevenciu uvedených chorôb a nie na liečenie.
Zo znaleckého posudku Ing. Reginu pritom vyplýva, že liek Xanirva sa nezhoduje celkovo až v 5 jeho

znakoch, takže nespadá do rozsahu ochrany európskeho patentu č. 1845961.

23. Žalovaný 1/ poukázal na to, že pokiaľ by sa aj mala pripustiť aj argumentácia žalobcu, že odchýlky
v slovenskom preklade európskeho patentu žalobcu (orálne - perorálne, liek – liečivo) sú zanedbateľné,
liek Xanirva sa nezhoduje najmä so 4. znakom nezávislého nároku č. 1 patentu žalobcu - zlúčenina

má polčas zmeny plazmatickej koncentrácie 10 hodín, ktorý znak nemožno vnímať ako nadbytočný,
redudantný. Žalovaný 1/ v danom smere poukázal na to, že pokiaľ aj Európsky patentový úrad vo
svojom rozhodnutí T 1732/18 - 3. 3.01 zo dňa 27.10.2021 hovorí o nadbytočnosti 4. znaku, je
tomu tak len z pohľadu posudzovania platnosti patentu, nakoľko pri posudzovaní porušovania patentu
nie je posudzovacím kritériom nadbytočnosť, ale podstatnosť alebo nepodstatnosť. Európsky patentový

úrad rozhoduje, či sú splnené podmienky patentovateľnosti podľa čl. 52 - 57 európskeho patentového
dohovoru a vnútroštátny súd rozhoduje o tom, či je patent žalobcu porušovaný alebo nie. Pritom
vnútroštátny súd analyzuje všetky znaky, vrátane tých nadbytočných. Výrobok pritom bude porušovať
patent, pokiaľ bude obsahovať všetky znaky aspoň jedného nezávislého nároku patentu. Záver súdu
prvej inštancie preto neobstojí, nakoľko nezohľadnil závery znalca Ing. Ivana Reginu, ktorý deklaroval

nezhodu znakov lieku žalovaného 1/ Xanirva so znakmi nezávislého nároku č. 1 patentu žalobcu, pričom
terminologické rozdiely pri výklade jednotlivých znakov patentu nepovažoval za významné.

24. V ďalšom žalovaný 1/ namietal závery súdu prvej inštancie, pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval,
že keďže liek žalovaného 1/ je generickým liekom lieku žalobcu, automaticky porušuje patent žalobcu.

Žalovaný 1/ poukázal na to, že uvedený výklad súdu prvej inštancie by znamenal, že všetky generické
lieky, ktoré sú uvádzané na trh a majú akúkoľvek spojitosť (pojmovú, obsahovú) s nejakým platným
sekundárny patentom, a to už len tým, že jestvujú, automaticky porušujú chránené patenty. Znamenalo
by to pritom úplné popretie konceptu generík ako legálnej a legitímnej formy výroby farmaceutík.Žalovaný 1/ pritom nikdy nespochybňoval, že liek Xanirva je generickým liekom k originálnemu lieku
XARELTO, keďže žalovaný 1/ je generickou farmaceutickou spoločnosťou a dlhé roky úspešne prispieva
k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti nielen v rámci EÚ, ale aj v ďalších krajinách sveta. Generické lieky

pritom slúžia ako významná protiváha originálnych liekov a ich najvýznamnejšia výhoda je ich cena,
ktorá môže byť nižšia až o 85 %, ako je cena originálneho lieku.

25. V ďalšom žalovaný 1/ namietal, že jediným kvalifikovaným znaleckým posudkom, ktorý skúmal
zhodnosť znakov lieku žalovaného 1/ so znakmi nezávislých nárokov patentu žalobcu, je znalecký

posudok Ing. Ivana Reginu, ktorý je znalcom zapísaným do zoznamu znalcov Slovenskej republiky
a pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval pravdivo, nestranne a odborne, pričom zapojil do
jeho vypracovania aj odborníka z odboru farmácie PharmDr. Tomáša Wolaschku, PhD. Žalovaný
1/ v danej súvislosti poukázal na to, že odborné vyjadrenie európskeho patentového zástupcu Ing.
Petra Ječmena namietli vzhľadom na jeho nestrannosť, nakoľko je spolupracovníkom a členom AK
Korejzová & Legal v.o.s., ktorej spoločníčkou je advokátka, ktorá zastupuje žalobcu v tomto konaní.

Taktiež odborný posudok nemeckej patentovej a advokátskej kancelárie COHAUSZ FLORACK namietli
z dôvodu, že sa jedná o spolupracujúcu patentovú a advokátsku kanceláriu žalobcu, ktorá ho aktívne
zastupuje vo viacerých patentových sporoch pred Európskym patentovým úradom. Podstatná časť
tohto odborného posudku sa zaoberá prekladom patentových nárokov žalobcu z anglického jazyka
do slovenského jazyka, pričom obidvaja zástupcovia sú nemecky hovoriace osoby, ktoré s najväčšou

pravdepodobnosťou nerozumejú slovenskému jazyku. A nakoniec, odborný posudok nemeckého
profesora práv Maximiliána Haedicke nemôže obstáť, nakoľko tento nerozumie slovenskému jazyku.
Sám vyhlasuje, že jeho odborný posudok sa týka anglického textu patentu žalobcu a nie slovenského
prekladu patentu žalobcu. Pán Maximilián Haedicke nepozná slovenské patentové právo, preto jeho
odborný posudok nemôže obstáť pri posudzovaní porušovania patentových práv žalobcu z pohľadu

slovenského patentového práva. Z uvedeného dôvodu žalovaný 1/ namietal, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v konaní. Žalovaný 1/ pritom namietal, že z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva,
ako súd postupoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov, ktoré závery jednotlivých posudkov si osvojil a
prijal za vecne správne a s ktorými sa nestotožnil. Okresný súd pritom vôbec neuviedol, z akého dôvodu
si neosvojil závery vyplývajúce zo znaleckého posudku Ing. Reginu, prečo sa naopak spoľahol na závery

posudkov, ktoré predložil žalobca, z ktorých dôvodov rozsudok nesie znaky nepreskúmateľnosti - trpí
vadou, ktorá spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie tak nedostatočne zhodnotil
relevantné fakty a vo svojom rozsudku neuviedol dôkazy a ich posúdenie a hodnotenie, preto rozsudok
nesie znaky nepreskúmateľnosti.

26. Záverom žalovaný 1/ namietol, že rozsudok je v rozpore so zásadou ochrany verejného zdravia,
nakoľko liek žalovaného 1/ pomáha početným pacientom pri prekonávaní závažných diagnóz v
Slovenskej republike. Záver súdu prvej inštancie, že nedochádza k narušeniu zásady ochrany verejného
zdravia, pretože na trhu je dostupný liek (XARELTO), ktorý zabezpečuje ochranu zdravia pacientov, je v
absolútnom rozpore s podstatou vývoja a existencie generík, ako aj so samotnou rozhodovacou praxou

súdov v Slovenskej republike. V danom smere žalovaný 1/ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 6S/117/2015, ako aj 6S/111/2016, z ktorého má vyplývať, že zásobovanie Slovenskej
republiky liekmi a ich dostupnosť pre pacientov v Slovenskej republike je vecou verejnou a v prípade
zisteného porušenia aj sankcionované.

27. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ poukázal na to, že jeho patent „1-krát
denne“ je platným patentom, pričom žalobca nikdy netvrdil, že prostredníctvom tohto patentu by mala
byť chránená účinná látka rivaroxabán alebo filmom obalená tableta s obsahom tejto účinnej látky.
Pokiaľ žalovaný 1/ rozlišuje patenty na „primárne" a „sekundárne“ patenty, takáto hierarchia patentov v
patentovom práve neexistuje, takéto rozlíšenie patentový zákon nepozná. Podľa patentového zákona

každý patent požíva rovnakú právnu ochranu. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ chce žalovaný 1/
v súlade s patentovým zákonom uvádzať na trh svoj produkt obsahujúci účinnú látku rivaroxabán a
neporušovať patent „1-krát denne“, musí vynájsť iný spôsob liečby tromboembolických porúch, napríklad
môže vynájsť a ponúkať liek s dávkovacím režimom „2-krát denne“. V opačnom prípade, pokiaľ nevyprší
platnosť patentu „1-krát denne“, musí počkať. Preto tvrdenia žalovaného 1/, ktorý poukazoval na to, že

platnosť patentu, ktorý chránil účinnú látku rivaroxabán na území Slovenskej republiky vypršala, nie sú
relevantné, nakoľko žalobca nikdy netvrdil, že žalovaný 1/ porušuje jeho patent vzťahujúci sa na účinnú
látkurivaroxabán,avšakideoporušovaniepatentu"1-krátdenne“,čojeprvýautorizovanýliečebnýrežim
pre túto účinnú látku. Pokiaľ žalovaný 1/ poukazoval na to, že daný patent bol v minulosti predmetomzrušovacieho konania pred európskym patentovým úradom, žalobca poukázal na to, že odvolací orgán
zamietol námietky všetkých 15 namietateľov a patent „1-krát denne“ ponechal v platnosti v podobe
v akej bol udelený. Žalobca opakovane poukázal na to, že rozhodovacia prax súdov potvrdzuje, že

majiteľ patentu požíva až do momentu právoplatného zrušenia patentu plnú a neobmedzenú ochranu
vyplývajúcu z patentu, pričom akékoľvek prebiehajúce konanie o zrušení patentu nemajú žiaden vplyv
na rozsah ochrany, ktorá mu z tohto patentu vyplýva.

28. K návrhom na vydanie neodkladných opatrení, v ktorých konaniach bol žalobca neúspešný, žalobca

poukázal na to, že odvolací súd síce zmenil nariadené neodkladné opatrenie tak, že ho zamietol,
alebo v inom konaní zrušil neodkladné opatrenie a konanie zastavil, avšak bolo to len z toho dôvodu,
že považoval za vhodnejšie, aby sa z dôvodu komplikovanosti skutkového stavu vykonalo rozsiahle
znalecké dokazovanie vo veci samej, pričom odvolací súd nenaznačil, že nároky žalobcu vyplývajúce
z patentu nie sú dané.

29. Žalobca súdu s vyjadrením k odvolaniu žalovaného 1/ predložil nový znalecký posudok č.
18/2023 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý konštatoval, že
lieky Xanirva ako sú registrované Štátnym ústavom na kontrolu liečiv a ako sú popísané v súhrne
charakteristických vlastností liekov Xanirva, napĺňajú všetky znaky obsiahnuté v patentových nárokoch
patentu EP 1 845 961 validovaného na území Slovenskej republiky pod č. E 19024, teda spadajú do

rozsahu ochrany tohto patentu.

30. Žalobca súčasne spochybnil znalecký posudok znalca Ing. Ivana Reginu s poukazom na to, že tento
vychádzal len z dokumentov, ktoré boli predložené zadávateľom, avšak nevzal do úvahy dokumenty,
ktoré sú verejne dostupné a o existencii ktorých musel vedieť. Zo znaleckého posudku súčasne

nevyplýva, akými znaleckými metódami dospel vo svojom posudku k záveru, že odvolací orgán EPÚ
potvrdí zrušenie Európskeho patentu „s pravdepodobnosťou blízkou k istote“, keďže sa tak nestalo.

31. Žalobca taktiež spochybnil závery odborného posudku Mgr. Robina Ellisa, ktorý sa bližšie venoval
posúdeniu znaku „pričom uvedená zlúčenina má polčas zmeny plazmatickej koncentrácie 10 hodín

alebo menej“. Žalobca poukázal na to, že znalec sa opieral o nesprávny predpoklad, že patentový
nárok nezahŕňa použitie rivaroxabánu, pri ktorom môže byť polčas rozpadu plazmatickej koncentrácie
pri podávaní ľudskému pacientovi dlhší ako 10 hodín.

32. A nakoniec, žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného 1/, že súd prvej inštancie urobil

simplistický záver o tom, že dochádza k porušeniu patentu „1-krát denne“ len preto, že Xanirva je
generickým liekom lieku XARELTO. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie hodnotil každý znak patentu
dôkladne, jednotlivé znaky vyhodnocoval, opísal všetky znaky 1.1 - 1.5, ku ktorým sa jednotlivo vyjadril.

33. K námietkam žalovaného 1/ ohľadne nestrannosti patentovej kancelárie COHAUSZ & FLORACK

a prof. Maximiliána Haedicke ako aj o tom, že autori nemajú potrebné znalosti slovenského
jazyk, a žalobca uviedol, že uvedené námietky nie sú podporené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi.
Navyše, žalovaný 1/ nerozporuje tieto posudky z odborného hľadiska, formuluje iba jeho domnienky.
Nepresvedčivo pritom pôsobí argument žalovaného 1/, že autori posudkov nerozumejú slovenskému
jazyku, preto porušenie patentu „1-krát denne“ nevedia vyhodnotiť. Všetky dokumenty sú totiž rovnako

dostupné aj v anglickom jazyku.

34. Argument žalovaného 1/, že napadnutý rozsudok je v rozpore so zásadou ochrany verejného zdravia
považoval žalobca za absurdný. Poukázal pritom na to, že na trhu je pre pacientov stále dostupný
žalobcov liek XARELTO, ako i na to, že sám žalovaný 1/ žiada kontinuálne Ministerstvo zdravotníctva

Slovenskej republiky, aby Xanirvu vyradilo zo zoznamu kategorizovaných liekov, avšak pred samotným
vyradením zo zoznamu vezme tieto žiadosti späť. Výhody generickej preskripcie v zmysle zákona o
liekoch by nemali tkvieť v tomto administratívnom ping-pongu, kde je benefit pre pacienta nulový.

35. Žalovaný 1/ vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, že patent

žalobcu chráni iba špecifický spôsob liečby pomocou účinnej látky rivaroxabán, pričom sa jedná o
patent druhotný. K žalobcom predloženému znaleckému posudku č. 18/2023 vypracovaného Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, uviedol, že tento znalecký posudok nespĺňa zákonné
predpoklady podľa § 366 Civilného sporového poriadku, z ktorého dôvodu nemôže odvolací súd na taktopredložený znalecký posudok prihliadnuť. Žalovaný 1/ namietol nestrannosť znalcov Ústavu súdneho
inžinierstva s poukazom na to, že ešte v roku 2021 žalovaný 1/ inicioval stretnutie ohľadne možnosti
vypracovania znaleckého posudku do súdnych konaní týkajúcich sa patentu žalobcu a uvádzania liekov

obsahujúcich rivaroxabán na trh v Slovenskej republike so znalcami Ing. Ľudovítom Šrenkelom, PhD.
a Ing. Jánom Havierom, PhD., ktorí sú spoluautormi znaleckého posudku predloženého v odvolacom
konaní žalobcom. Žalovaný 1/ v tom čase pristúpil k vypracovaniu písomnej objednávky v septembri
2021, ktorú však znalci neprijali so strohým konštatovaním, že znalecký posudok pre žalovaného
nevypracujú. Z uvedeného dôvodu žalovaný 1/ namietol ich predpojatosť vo vzťahu k predmetu veci ako

aj vo vzťahu k stranám sporu, nakoľko môže mať pomer k veci, zadávateľovi alebo inej osobe, ktorej
sa úkon týka. Žalovaný 1/ súčasne namietol aj obsah predloženého znaleckého posudku, pokiaľ znalci
konštatovali ku kľúčovému znaku „polčas rozpadu plazmatickej koncentrácie 10 hodín alebo menej“, že
ide vzhľadom na rozhodnutie Európskeho patentového úradu o nadbytočný znak, preto je irelevantné
jeho ďalšie skúmanie, keďže nedefinuje skupinu pacientov a je inherentnou vlastnosťou zlúčeniny.
Podľa názoru žalovaného 1/ mali znalci uvedený znak zohľadniť, nakoľko v súvislosti s posudzovaním

prípadného porušovania patentových práv žalobcu zo strany lieku Xanirva neobstojí záver Európskeho
patentového úradu. Súd by mal preto zohľadniť, že tento znak je jedným z jeho reálnych znakov tak ako
je zapísaný v registri Európskeho patentového úradu ako aj v databáze Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky.

36. Pokiaľ žalobca rozporuje závery odborného posudku Mgr. Robina Ellisa, žalovaný 1/ uviedol, že
žalobca popieral uvedené závery len vo všeobecnej rovine, a to bez uvedenia relevantných argumentov
na svoju obranu, preto ide o popretie neúčinné v zmysle § 151 ods. 2 CSP.

37. Žalobca vo svojej duplike k odvolaniu žalovaného 1/ opakovane poukázal na to, že vynález žalobcu

spĺňal podmienky patentovateľnosti podľa § 5 patentového zákona, preto nie je sekundárnym patentom,
ktorý chráni „iba“ spôsob liečby, ako na to poukazuje žalovaný 1/. V ostatnom žalobca zotrval na svojej
argumentácii. K námietke žalovaného 1/ voči nestrannosti znalcov žalobca podotkol, že všetko je len v
rovine hypotetických tvrdení, pretože zo žiadnych dôkazov predložených žalovaným 1/ nevyplýva záver
o tom, že by znalci mali byť predpojatí. V danom smere poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho

správnehosúduSR,sp.zn.1Asan//17/2020zodňa24.11.2020,ktorýsatýkapožiadavkynanestrannosť
znalcov, v ktorom Najvyšší správny súd o.i. uviedol, že dôvodom na vylúčenie znalca pre jeho pomer k
veci je v zmysle judikatúry aj skutočnosť, ak ešte pred vykonaním znaleckého úkonu vyjadril svoj názor
na vec. Z aktuálnej rozhodovacej praxe teda nevyplýva, že by postup znalcov zakladal ich predpojatosť.

38. Pokiaľ žalovaný 1/nesúhlasil so závermi znaleckého posudku ÚSI v časti znaku 1.5 A - polčas zmeny
plazmatickej koncentrácie 10 hodín alebo menej, žalobca poukázal na závery znaleckého posudku
vypracovaného znalcom Reginom, ktorý do konania predložili sami žalovaní, v ktorom konštatoval, že
znaky č. 2 až 5 nie sú podstatné a taktiež znak 4 - ktorého zlúčenina rivaroxabán má polčas zmeny
plazmatickej koncentrácie 10 hodín alebo menej, vyhodnotil znalec ako nepodstatný. Žalobca poukázal

na závery znaleckého posudku ÚSI, v ktorom tento konštatoval, že „ak by sa znak 1.5 A vynechal, účinky
vynálezu by napriek tomu dosiahnuté boli, pretože účinky vynálezu sa dosiahnu splnením zostávajúcich
znakov patentu. Znak 1.5 je automaticky splnený, ak je prítomný znak 1.2. Záverom, znak 1.5, podľa
tejto jednoduchej analýzy vychádza tak, že je tak nadbytočným znakom.“ Je preto nelogické, aby platilo
to, čo tvrdí žalovaný 1/ a síce, že súd by mal pri vyhodnocovaní porušenia patentu skúmať naplnenie

aj nadbytočných znakov. Ak je nejaký znak nadbytočný, znamená to, že jeho prítomnosť v pomyselnej
matematickej rovnici nemá význam. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že v čase priority táto vedomosť
nebola súčasťou stavu techniky. Rozsah ochrany patentu však musí byť posudzovaný a vykladaný späť
v čase, ktorý bol relevantný pre jeho udelenie, teda k dátumu priority. S týmto výkladom sa stotožňuje
aj znalecký posudok ÚSI.

39. K záverom žalovaného 1/ o tom, že žalobca poprel závery odborného posudku európskeho
patentového zástupcu Mgr. Robina Ellisa len vo všeobecnosti, preto sa považuje jeho popretie za
neúčinné podľa § 151 ods. 2 CSP žalobca uviedol, že § 151 ods. 2 CSP sa týka popretia skutkových
tvrdení druhej strany sporu, nikdy nie popretia dôkazných prostriedkov. Žalobca pritom vo svojich

podaniach jednoznačne vysvetlil, v čom vidí nedostatky odborného posudku Mgr. Robina Ellisa a v spore
predložil iné dôkazy (odborné vyjadrenie a znalecký posudok), ktoré dospievajú k odlišným záverom.
Žalobca sa k obsahu tohto odborného posudku vyjadril a podrobne sa venoval na viacerých miestach
svojho vyjadrenia (najmä body 58 - 69 a 74 – 77).40. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd žalovaným 1/ napadnuté výroky rozsudku súdu prvej
inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

41. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie aj žalobca, a to voči výrokom V., VI., VII.,
IX. tohto rozhodnutia z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

42. Žalobca považoval závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal, že žalovaný 2/
vykonáva na území Slovenskej republiky činnosť súvisiacu s dodávaním, uvádzaním na trh lieku
žalovaného1/registrovanéhonazákladerozhodnutíč.16/0123/20-S,č.16/0130/S20-Sač.16/0131/20-
S vydaných ŠÚKL dňa 04.06.2020 (t.j. Xanirva 10 mg, 15 mg a 20 mg filmom obalené tablety),
za nesprávne. Žalobca považuje závery súdu prvej inštancie o tom, že nepreukázal, že žalovaný 1/

samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb uvádza na slovenský trh liek Xanirva ako aj o tom, že
poskytol žalovanému 2/ oprávnenie dodávať tento liek, za nesprávne. Poukázal na to, že Zentiva CZ
je držiteľom registrácie lieku Xanirva na ŠÚKL, ktorá skutočnosť je v konaní nesporná. Ako držiteľ tejto
registrácie je Zentiva CZ nielen oprávnená, ale aj povinná uvádzať liek Xanirva na slovenský trh, ktorá
povinnosť jej vyplýva priamo z ust. § 60 ods. 1 zákona o liekoch a okrem iného je povinná určiť fyzickú

osobu s trvalým pobytom na Slovensku alebo právnickú osobu so sídlom na Slovensku splnomocnenú
zastupovať ho a konať v jeho mene. Z uvedeného, podľa názoru žalobcu jasne vyplýva, že spoločnosť
Zentiva CZ je povinná uvádzať registrovaný liek Xanirva na trh a keďže táto povinnosť vyplýva priamo zo
zákona o liekoch, nie je potrebné ju ďalej preukazovať predložením iných dôkazov tak, ako to požadoval
súd prvej inštancie, keď požadoval predloženie oprávnenia na uvádzanie lieku Xanirva na slovenský

trh. Spoločnosť Zentiva CZ ako česká spoločnosť je povinná určiť svojho splnomocnenca so sídlom v
Slovenskej republike, ktorý ju bude zastupovať v jej povinnosti uvádzať liek Xanirva na slovenský trh
a konať v jej mene. Zentiva CZ ako svojho splnomocneného zástupcu určila práve žalovaného 2/, čo
možnovyčítaťzožiadostiZentivaCZozaradenieliekuXanirvadozoznamukategorizovanýchliekov,ako
aj žiadosti Zentiva CZ o vyradenie lieku Xanirva zo zoznamu kategorizovaných liekov, ktoré sú verejne

dostupné na portáli www.kategorizacia.mzsr.sk. Žalobca v danom smere priložil ako dôkazy žiadosť
Zentivy CZ o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku (príloha 1
– 5), ako aj žiadosť Zentivy CZ o vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov a zrušenie úradne
určenej ceny lieku (príloha 6).

43. Žalobca poukázal na to, že Zentiva CZ neurčila iného splnomocneného zástupcu so sídlom v
Slovenskej republike, preto výlučne žalovaný 2/ koná v danom smere pred slovenskými orgánmi vo
všetkých záležitostiach týkajúcich sa lieku Xanirva.

44. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že existujú aj ďalšie nepriame dôkazy o tom, že žalovaný 2/

vykonáva všetky úkony týkajúce sa lieku Xanirva vo vzťahu k slovenským zákazníkom za Zentiva CZ.
Žalobca poukázal na dostupné informácie na internetovej stránke www.zentiva.sk, kde žalovaný 2/
funguje ako kontaktná osoba vo vzťahu k farmaceutickým produktom Zentivy CZ v Slovenskej republike.

45. Žalobca taktiež poukázal na výpis z obchodného registra žalovaného 2/, z ktorého možno dovodiť

oblasti, v ktorých žalovaný 2/ podniká. Jedným z predmetov jeho činnosti je aj „dovoz, predaj a
distribúcia liečivých prípravkov (chemický jednotných a nejednotných liečiv, liečivých prípravkov, liekov),
farmaceutických a technických pomocných látok pre humánne a veterinárne použitie“.

46.ŽalobcapredložilvodvolacomkonanívýtlačokinternetovejstránkyZentiva.sk,výtlačokzinternetovej

stránky Zentiva.sk/contact a výpis z obchodného registra Zentiva, a.s. Žalobca poukázal na to, že súd
prvej inštancie mal k dispozícii uvedené dôkazy, nakoľko sú verejne dostupné, teda ich podľa § 185 ods.
2 CSP mohol vykonať aj bez návrhu, nakoľko je zrejmé kto dodáva a uvádza na trh lieky Xanirva. Všetky
uvedené dôkazy smerujú práve k dcérskej spoločnosti Zentivy CZ, teda k žalovanému 2/.

47. Nad rámec uvedených dôkazov žalobca poukázal na to, že žalovaný 2/ je uvedený ako kontaktná
osoba na dvoch dokumentoch dostupných na stránke ŠÚKL týkajúcich sa lieku Xanirva - na
pohotovostnej karte pre pacientov užívajúcich liek Xanirva a na príručke pre predpisujúcich lekárov.Žalobca ako dôkazy predložil uvedenú pohotovostnú kartu pacienta a príručku pre predpisujúceho
lekára.

48. Záverom žalobca poukázal na to, že žalovaný 1/ ani 2/ nerozpakovali akúkoľvek vzájomnú
spoluprácu ohľadom lieku Xanirva v Slovenskej republike. Žalovaný v konaní ani netvrdil, že by nebol do
distribúcie lieku Xanirva zapojený. Jediné čo v konaní pred súdom prvej inštancie obaja žalovaní tvrdili
bola domnienka, že ich konanie neporušuje patentové práva žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalobca
poukázal na § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne

nepoprela sa považujú za nesporné a podľa § 151 ods. 2 CSP, pokiaľ strana poprela skutkové tvrdenia,
ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, musí uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je takéto popretie neúčinné.

49. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo
výrokoch V., VI., VII. a IX. v súlade s jeho návrhom.

50. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že tvrdenia žalobcu v odvolaní
absolútne odmieta a nestotožňuje sa s nimi.

51. Žalovaný 2/, rovnako ako žalovaný 1/, poukázal na to, že európsky patent žalobcu č. 1845 961, z

ktorého si žalobca uplatňuje práva v tomto súdnom konaní nechráni originálny liek žalobcu XARELTO,
ktorého je liek žalovaného Xanirva generickým liekom a ani účinnú látku rivaroxabán, ktorá je obsiahnutá
v lieku žalobcu XARELTO a v lieku žalovaného 1/ Xanirva. Patent žalobcu je iba sekundárnym
(druhotným) patentom a vzťahuje sa výlučne na spôsob liečenia tromboembolických porúch pomocou
účinnej látky rivaroxabán. Je preto nesporné, že samotná účinná látka rivaroxabán obsiahnutá v lieku

žalobcu XARELTO a v lieku žalovaného Xanirva už nie je v Slovenskej republike patentovo chránená.
Žalovaný 2/ poukázal na to, že existuje kvalitatívny rozdiel na jednej strane v patente chrániacom
účinnú látku a na druhej strane v patente chrániacom sekundárne charakteristiky, akým je spôsob
podávania, dávkovania, kombinácie s inými látkami pri liečbe a pod. V druhom prípade je namieste
ešte viac rigorózna analýza pri rozhodovaní o tom, či dochádza k porušovaniu takéhoto sekundárneho

(druhotného) patentu. Pri expirácii originálneho patentu žalobcu chrániaceho účinnú látku rivaroxabán
tak neexistovala nejaká právna prekážka na uvedenie generického lieku žalovaného Xanirva na trh v
Slovenskej republike. Svedčí o tom aj fakt, že okrem žalovaného začali s uvádzaním svojich generických
liekov k originálnemu lieku žalobcu XARELTO aj ďalšie farmaceutické spoločnosti.

52. Žalovaný 2/ v ďalšom poukázal na to, že žalobca sa pokúšal docieliť odstránenie lieku
žalovaného Xanirva z trhu v Slovenskej republike pre údajné porušovanie jeho patentových práv cestou
neodkladného opatrenia celkovo trikrát, ktoré návrhy žalobcu boli Krajským súdom v Banskej Bystrici
s konečnou platnosťou zamietnuté (č.k. 41CoPv/7/2021-686 a č.k. 43CoPv/11/2022-1713) a tretí návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia bol v celosti zamietnutý už na prvom stupni. Žalobcovi sa tak

jeho nároky z titulu údajného porušovania práv k uplatňovanému sekundárnemu patentu zo strany
žalovaného nepodarilo osvedčiť celkovo ani jedenkrát. Naopak, žalovaný na podporu svojich tvrdení,
súdu predložil jednoznačný dôkaz o tom, že žalovaný práva žalobcu k uplatňovanému sekundárnemu
(druhotnému) patentu žalobcu nijako neporušuje. Predložil konkrétne znalecký posudok vypracovaný
znalcom Ing. Ivanom Reginom, ktorý výslovne deklaruje, že lieky Xanirva nemajú niektoré znaky

uvedené v nezávislom nároku č. 1 slovenského prekladu patentu žalobcu: 1/ ide o lieky a nie o liečivá,
2/ podávajú sa perorálne ľudskému pacientovi a nie orálne ľudskému pacientovi, 3/ lieky žalovaného
sa odporúčajú na prevenciu cievnej mozgovej príhody a systémovej embólie u dospelých pacientov s
nevavulvárnou fibriláciou predsiení s jedným alebo viacerými rizikovými faktormi, ako je kongestívne
zlyhávanie srdca, hypertenzia, vek nad 75 rokov, diabetes mellitus, predchádzajúca cievna mozgová

príhoda alebo prechodný ischemický atak, nie na liečenie, 4/ všetky lieky žalovaného Xanirva filmom
obalené tablety sa pri liečbe hĺbkovej žilovej trombózy (DVT) a pľúcnej embólie (PE) majú užívať 2-
krát denne počas prvých 3 týždňov, čo nezodpovedá zneniu nároku „nie častejšie než 1-krát denne“, 5/
všetkyliekyžalovanéhoXanirvamajúterminálnypolčasrozpaduplazmatickejkoncentrácie11-13hodín
u starších pacientov, nie 10 hodín alebo menej. Z uvedených záverov znaleckého posudku nepochybne

vyplýva, že lieky žalovaného Xanirva sa s nezávislým nárokom č. 1 uplatňovaného patentu žalobcu
nezhodujúcelkovoaž5jehoznakoch,zčohovyplýva,želiekžalovaného1/nespadádorozsahuochrany
patentu žalobcu.53. Záverom žalovaný 2/ poukázal na to, že je presvedčený, že aj keby platila prezumpcia, že
žalovaný 2/ vystupuje ako splnomocnený zástupca alebo kontaktná osoba žalovaného 1/ na území
Slovenskej republiky, za predpokladu, keď nedochádza k porušovaniu patentových práv žalobcu zo

strany žalovaného 1/, nemôže byť ani žalovaný 2/ v pozícii porušovateľa patentových práv žalobcu, tak
ako to tvrdí samotný žalobca.

54. Žalovaný 2/, zhodne s argumentáciou žalovaného 1/, poukázal na to, že len tá skutočnosť, že liek
žalovaného Xanirva je generickým liekom k originálnemu lieku žalobcu XARELTO, obsahuje rovnakú

účinnú látku rivaroxabán, a že oba lieky sú registrované pod rovnakou špecifikáciou, sama o sebe
neznamená, že patent žalobcu je automaticky porušovaný liekom Xanirva. Uvedené by následne
znamenalo, že všetky generické lieky, ktoré sú aktuálne uvádzané na trh a majú akúkoľvek spojitosť,
či pojmovú alebo obsahovú, s nejakým platným sekundárnym patentom, tieto patenty automaticky
porušujú už len tým, že jestvujú ako generiká.

55. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v rozsahu výrokov V., VI., VII., IX. potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu úhrade trov
konania v plnej výške.

56. Žalobca vo svojej odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného 2/ poukázal na to, že žalovaný 2/ sa vo

svojom vyjadrení k odvolaniu k predmetu odvolania, t.j. či Zentiva SK je distribútorom lieku Xanirva na
Slovenskom trhu, alebo nie, vôbec nevyjadril. Namiesto toho sa vyjadril k veciam, ktoré s predmetom
odvolania žalobcu vôbec nesúvisia. Žalobca pri tom nevidí dôvod, prečo pokiaľ by Zentiva SK nebola
distribútorom lieku Xanirva, nemohla aspoň jednou vetou vo svojom vyjadrení poprieť, že liek Xanirva
na slovenský trh dodáva a distribuuje ho. Žalobca poukázal na to, že jedinou vysvetliteľnou odpoveďou

je, že tak urobiť nemohla, pretože by to nebola pravda.

57. Žalobca v ostatnom zotrval na svojom vyjadrení v odvolaní ohľadne argumentácie, že Zentiva SK je
distribútorom lieku Xanirva na slovenskom trhu, ktoré uviedol už odvolaní.

58. Záverom žalobca poukázal na to, že len všeobecné vyhlásenie Zentivy SK o tom, že patent „1-
krát denne" neporušuje, nie sú účinným popretím skutkového tvrdenia žalobcu, preto sa aplikuje právna
domnienka podľa § 151 ods. 1 CSP a platí, že Zentiva SK je distribútorom lieku Xanirva Slovensku.

59. Žalovaný 2/ vo svojej duplike k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca tú skutočnosť, že

žalovaný 2/ má byť údajne distribútorom lieku Xanirva v Slovenskej republike nikdy netvrdil ani v
samotnej žalobe ani v nijakom inom ďalšom písomnom podaní na prvostupňový súd, dokonca ani na
samotnom súdnom pojednávaní v právnej veci dňa 8. decembra 2023, v rámci ktorého súd vyhlásil
rozsudok. Žalobca sa na pojednávaní pridržiaval svojich vyjadrení uvedených v písomných podaniach,
kde tvrdil, že žalovaný 2/ je len kontaktnou osobou žalovaného 1/ uskutočňujúcou komunikáciu so

zákazníkmi a vykonávajúcou podnikateľskú činnosť v Slovenskej republike v súčinnosti so žalovaným
1/. Až v nadväznosti na otázku súdu žalobca začal uvažovať o teórii, že žalovaný 2/ „asi“ vystupuje „aj“
v pozícii distribútora lieku Xanirva v Slovenskej republike, avšak jednoznačný postoj k tejto otázke súdu
žalobca finálne nezaujal a nijako nepreukázal.

60. Žalovaný 2/ v ďalšom poukázal na to, že žalobca s danou teóriou, že žalovaný 2/ je distribútor lieku
Xanirva v Slovenskej republike nerátal ani pri uplatňovaní svojich domnelých nárokov v žalobe, nakoľko
návrh formulovaný žalobcom o tom, že žalovaný 1/a žalovaný 2/sú povinní stiahnuť z trhu a skladov
distribútorov všetky lieky Xanirva tak ako boli definované rozhodnutiach o registrácii lieku vydaných
Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv č. 16/0129/20-S, č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-A do 7 dní od

právoplatnosti rozsudku, by vyznieval nelogicky, keďže sa v ňom výslovne počíta s tým, že distribútormi
lieku Xanirva v Slovenskej republike sú tretie subjekty, a nie samotný žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/.
Vyššie uvedené nepresvedčivé a protirečiace si skutočnosti na strane argumentácie žalobcu mali za
následok, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu voči žalovanému 2/ v celom rozsahu.

61. Z uvedeného dôvodu žalobca prišiel s „jednoznačnou verziou“ o tom, že žalovaný 2/ je údajným
distribútorom lieku Xanirva na trhu v Slovenskej republike až cestou podaného odvolania. Žalovaný
2/ pritom pripomenul, že samotný výpis žalovaného 2/ z obchodného registra ako aj výtlačky z
webstránok žalovaného 2/ priložil už žalobca k samotnej žalobe, pričom súd prvej inštancie tietopodkladynepovažovalzadostačujúcidôkaznýmateriálpreprijatiezáveruotom,žežalovaný2/zasahuje
do patentových práv žalobcu.

62. Žalovaný 2/ v ďalšom poukázal na to, že ani jeden z ďalších podkladov doplnených žalobcom
prostredníctvom odvolania (pohotovostná karta pre pacienta, príručka pre predpisujúceho lekára), ktoré
sú obe neaktuálne, nezakladajú porušovanie patentu žalobcu žalovaným 2/ ani nepreukazujú samotné
postavenie žalovaného 2/ ako údajného distribútora lieku Xanirva v Slovenskej republike.

63. V ďalšom žalovaný 2/ poukázal na to, že samotná všeobecná skutočnosť zápisu veľkodistribúcie
výrobkov do predmetu podnikania podnikateľského subjektu v obchodnom registri ako aj skutočnosť,
že sa podnikateľský subjekt spolupodieľa na výkone podnikateľskej činnosti iného subjektu Slovenskej
republiky a je kontaktnou osobou alebo splnomocneným zástupcom pre iný subjekt, nemôže sama o
sebe preukazovať zasahovanie do patentu majiteľa patentu zo strany tohto podnikateľského subjektu.
Uvedené skutočnosti nemôžu bez ďalšieho odôvodňovať, že by žalovaný 2/ bol distribútorom určitého

výrobku, ani že by tento výrok ponúkal, dovážal, skladoval a uvádzal na trh, teda nepreukazujú konanie,
ktorého sa žalobca žalobou domáha na súde.

64. Žalovaný 2/ poukázal na to, že tou stranou sporu, ktorá je povinná svoje domnelé nároky a skutkové
tvrdenia v súdnom konaní preukázať, je práve žalobca.

65. Záverom žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobca nijako relevantne nepreukázal svoje tvrdenie o
postavení žalovaného 2/ ako distribútora lieku Xanirva na slovenskom trhu, ani to, akým spôsobom
žalovaný 2/ zasahuje do patentových práv žalobcu, hoci mu toto bremeno prináleží v zmysle relevantnej
právnej úpravy.

66. Podľa čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty.

67. Podľa § 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

68. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. zákon o patentoch, dodatkových ochranných
osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „patentový zákon“) rozsah ochrany

vyplývajúci z patentu je určený obsahom patentových nárokov. Na výklad patentových nárokov sa
použije aj opis vynálezu a výkresy.

69.Podľa§220ods.2CSP,odôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

70. Žalovaní v priebehu odvolacieho konania navrhli, aby súd v súlade s § 164 CSP prerušil konanie
do rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o platnosti patentu žalobcu č.
1845961 platného na území Slovenskej republiky (slovenský dokument E 19024) s poukazom na to,
že v danom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, keďže predmetom

posudzovania pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky je platnosť patentu žalobcu
ako takého. Dôvodili, že v prípade, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vysloví,
že patent žalobcu nie je platný na území Slovenskej republiky, potom porušovanie práv vyplývajúcich
z daného patentu, ktorých sa žalobca domáha v tomto súdnom konaní, stratí význam. Odvolací súd
na danom mieste poukazuje na to, že zo znenia ust. § 164 CSP vyplýva, že sa jedná o fakultatívne

prerušenie konania, z ktorého dôvodu prerušenie konania nie je nevyhnutné. V danom prípade súd
vždy zohľadní, či pre jeho postup môže mať význam vyriešenie otázky v súdnom alebo v správnom
konaní, pričom musí zohľadniť, či jeho postup bude zároveň v súlade so zásadou hospodárnosti a
plynulosti konania podľa čl. 17 CSP. Odvolací súd, poukazujúc na konštantné rozhodnutia v obdobnýchveciach, ktorých predmetom je porušenie práv duševného vlastníctva (napr. rozhodnutie Krajského súdu
Banská Bystrica sp. zn. 43CoPv/7/2022, ale aj rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca vo svojich
vyjadreniach – sp. zn. 43CoPv/2/2019 a 43CoPv/10/2017) konštatuje, že v danom prípade nejestvuje

dôvod na prerušenie konania do rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva o ponechaní, resp.
neponechaní v platnosti patentu žalobcu. Odvolací súd v danom smere poukazuje na to, že až do
právoplatného zrušenia patentu požíva jeho majiteľ plnú ochranu. Pokiaľ bol patent žalobcu na území
Slovenskej republiky validovaný na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, tretie osoby
sú povinné rešpektovať danú patentovú ochranu, ktorá vyplýva žalobcovi z patentu, a to až do jeho

prípadného právoplatného zrušenia. Preto tvrdenia žalovaných ohľadne toho, že v súčasnej dobe sa na
Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vedú viaceré konania ohľadne zrušenia patentu
žalobcu (ktorého porušenia práv sa týka predmetné konanie), nemajú s poukazom na konštantnú
rozhodovaciu činnosť odvolacieho súdu, relevantnú výpovednú hodnotu. Nakoniec, samotný žalobca ku
dňu rozhodnutia odvolacieho súdu založil do spisového materiálu dve rozhodnutia Úradu priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky (vo veci navrhovateľa EGIS Pharmaceuticals PLC a KRKA, d.d.), z

ktorých vyplýva, že návrh na zrušenie európskeho patentu EP 1 845 961 s určením pre Slovenskú
republiku bol dotknutým úradom zamietnutý. Niet preto žiadneho rozumného dôvodu, v danom štádiu
konania, prerušovať konanie o porušení patentových práv žalobcu do rozhodnutia úradu o iných
návrhoch na zrušenie daného patentu.

71. Žalovaní v priebehu odvolacieho konania podali na odvolací súd ďalší návrh na prerušenie konania
v súlade s § 162 ods. 1 písm. c) CSP s odôvodnením, aby súd prerušil konanie a podal návrh na
vyriešenie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie o tom, či sa má článok 24 ods. 4
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že pokiaľ podľa
vnútroštátneho právneho poriadku členského štátu patrí posudzovanie platnosti, resp. zrušenie patentu

alebo európskeho patentu s účinkom pre tento členský štát do právomoci konkrétneho administratívneho
orgánu tohto členského štátu, a v súdnom konaní o porušenie patentových práv pred vnútroštátnym
súdom údajný porušovateľ uplatní obranu neplatnosti patentu a zároveň preukáže iniciovanie konania
pre takýmto administratívnym orgánom o určenie neplatnosti, resp. zrušenie patentu alebo európskeho
patentu s účinkom pre tento členský štát, je vnútroštátny súd povinný posúdiť uplatnenú obranu

neplatnosti patentu a v prípade, že obrana neplatnosti patentu spočíva na závažných argumentoch,
pre ktoré je dôvodné očakávať vyhlásenie patentu alebo európskeho patentu s účinkom pre dotknutý
členský štát za neplatný, je vnútroštátny súd povinný, pokiaľ mu to umožňujú procesné pravidlá
vnútroštátneho právneho poriadku, prerušiť súdne konanie do právoplatného skončenia konania pred
daným administratívnym orgánom o posúdenie platnosti, resp. zrušenie dotknutého patentu alebo

európskeho patentu s účinkom pre tento členský štát.

72. Odvolací súd nevyhovel ani tomuto návrhu žalovaných na prerušenie konania, ktorého podstatou
bolo vyriešenie otázky, či sa má dotknutý čl. 24 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd je povinný prerušiť konanie do rozhodnutia

administratívneho orgánu (Úradu priemyselného vlastníctva SR) o platnosti/neplatnosti patentu žalobcu,
ktorý jediný orgán má podľa vnútroštátneho poriadku právomoc rozhodovať o platnosti tohto aktu.
Odvolací súd v danom smere poukazuje opakovane na to (čo už bolo konštatované vyššie), že na
prerušenie konania v danom štádiu konania, (keď príslušný administratívny orgán - Úrad priemyselného
vlastníctva SR, eviduje daný patent žalobcu ako platný so všetkými z tohto rozhodnutia plynúcimi

právnymi účinkami), niet relevantného dôvodu, ktorý postup nie je v súlade s procesnou ekonómiou
sporu. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že jedine vnútroštátnemu súdu prislúcha rozhodnúť, či podá
návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor Európskej únie. Žiaduce to pritom bude najmä
v prípadoch pokiaľ ide o novú otázku výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom
uplatňovaní práva Európskej únie. Úlohou Súdneho dvora EÚ v rámci prejudiciálneho konania je

poskytnúť výklad práva Európskej únie, alebo rozhodnúť o jeho platnosti, a nie uplatňovať toto právo na
skutkový stav, ktorý vyplýva z konania vo veci samej. To je úloha vnútroštátneho súdu, a preto Súdnemu
dvoru EÚ neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach, ktoré vznikli v konaní o veci samej, ani
rozhodovať o prípadných rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych právnych
predpisov. Vnútroštátny súd môže o správnom výklade práva Európskej únie rozhodnúť sám a použiť ho

na ním zistený skutkový stav. Z článku nariadenia (čl. 24 ods. 4 Nariadenia EP a Rady EÚ č. 1215/2012),
na ktorý sa odvolávajú žalovaní pritom nevyplýva pochybnosť vo výklade práva, a to, že vnútroštátny
súd má právomoc v konaniach, ktorých predmetom je registrácia alebo platnosť (okrem iného) patentov,
bez ohľadu na to, či je táto otázka predmetom žaloby alebo obrany proti žalobe. Odvolací súd dospel vovzťahu k posudzovanej otázke porušovania práv z patentu, vo vzťahu k platnosti patentu k záveru, že
niet rozumného dôvodu súdne konanie prerušovať do konania o rozhodnutí administratívneho orgánu
o ďalšom návrhu (v danom prípade návrhu žalovaného 1/) na zrušenie tohto patentu, keďže k danému

dátumu eviduje niekoľko rozhodnutí tohto orgánu v iných námietkových konaniach, na základe ktorých
bol patent ponechaný v platnosti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd návrhu žalovaných na prerušenie
konania zamietol.

73. Podanou žalobou sa žalobca domáhal ochrany svojich práv vyplývajúcich mu z európskeho patentu

č. 1845961, validovaného na území Slovenskej republiky pod č. E 19024, pričom založil svoje skutkové
tvrdenia na tom skutkovom základe, že jeho práva vyplývajúce z patentu sú porušované žalovaným 1/ a
2/, nakoľko títo uviedli na slovenský trh liek Xanirva, tak ako je definovaný v rozhodnutiach o registrácii
lieku vydaných Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv č. 16/0129/20-S, č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-
S, ktorý je predmetom žalobcovho patentu, a to bez súhlasu žalobcu. Na strane žalovaných označil
žalobca dvoch žalovaných, ktorí vystupovali v postavení samostatného procesného spoločenstva v

súlade s § 76 CSP, tak ako správne na to poukázal súd prvej inštancie. Žalobca v žalobe, ako aj vo
svojich produkovaných vyjadreniach v priebehu konania tvrdil, že žalovaný 1/ je držiteľom rozhodnutí
o registrácii lieku Xanirva č. 16/0129/20-S, č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S vydaných ŠÚKL dňa
04.06.2020, na základe ktorých je oprávnený samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb uvádzať na
slovenský trh výrobok nazvaný Xanirva. Vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobca produkoval v žalobe ako aj

vo svojich vyjadreniach skutkové tvrdenia, že žalovaný 2/ je spoločnosťou, v súčinnosti s ktorou žalovaný
1/ podniká na území Slovenskej republiky a vystupuje v postavení kontaktnej osoby pre slovenských
zákazníkov a zodpovedá za akúkoľvek komunikáciu so slovenskými zákazníkmi vrátane komunikácie
ohľadom lieku žalovaného 1/ Xanirva. Vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobca uvedené skutkové tvrdenia
nerozšíril, a to ani v podanom návrhu na zmenu petitu žaloby, ktorý realizoval na pojednávaní dňa

08.12.2022.

74. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako i žalovaného 1/ postupom podľa § 379 CSP
(viazaný rozsahom odvolania), podľa § 380 CSP (viazaný odvolacími dôvodmi) a vzhľadom k tomu, že
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem,

na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil a rozhodnutie verejne vyhlásil dňa
29.01.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

75. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu žalovaným 1/ napadnutých

výrokov rozhodnutia (I., II., III., IV. a závislého výroku o trovách konania VIII., X.) dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného 1/, pokiaľ namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné,
nakoľko z neho nevyplýva ako súd postupoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov, je dôvodné.

76. Žalobca predmetnou žalobou, ako majiteľ európskeho patentu č. 1 845 961 validovaného na území

Slovenskej republiky, žiadal o poskytnutie ochrany jeho práv vyplývajúcich mu z patentu s poukazom
na to, že žalovaný 1/ začal uvádzať na trh v Slovenskej republike liek Xanirva, ktorý obsahuje účinnú
látku rivaroxabán a je taktiež určený na liečbu tromboembolických porúch ľudských pacientov rovnako
ako liek XARELTO. V konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že liek XARELTO a ani účinná látka
rivaroxabán, ktorá je obsiahnutá v danom lieku žalobcu, nie sú v Slovenskej republike už patentovo

chránené, nakoľko platnosť originálneho patentu vypršala v Slovenskej republike dňa 11. decembra
2020. Medzi stranami sporu nebolo taktiež sporné, že liek žalovaného 1/ Xanirva je v Slovenskej
republike riadne registrovaný a kategorizovaný, keď mu bolo Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv vydané
rozhodnutie o registrácii lieku pod č. 16/0129/20-S, č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S. Predmetom tohto
konania preto bolo skúmanie, či európsky patent č. 1 845 961, ktorý bol validovaný na území Slovenskej

republiky pod č. E 19024, ktorý chráni spôsob liečenia tromboembolických porúch „1-krát denne" je
porušovaný liekom žalovaného 1/ Xanirva 10 mg, 15 mg a 20 mg.

77. V súlade s ustanovením § 13 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných
osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „patentový zákon“) je rozsah

ochrany vyplývajúcej z patentu určený obsahom patentových nárokov. Podstatou v danom spore
je preto posúdenie otázky, či liek žalovaného 1/ Xanirva spôsobom, akým sa používa na liečbu
tromboembolických porúch spadá do rozsahu ochrany patentu žalobcu. Na to, či liek spadá do rozsahu
ochrany patentu je dôležité preukázať, či dotknutý liek vykazuje všetky znaky uvedené aspoň v jednom znezávislých nárokov príslušného patentu. V prípade nejasnosti sa v súlade s ust. § 13 ods. 1 druhá veta
pri výklade patentových nárokov použije aj opis vynálezu a výkresy. V prípade, že niektorý zo znakov
nezávislého nároku patentu v lieku nie je zistený, je potrebné sa zaoberať tým, či absentujúci znak

je znakom podstatným, resp. nepodstatným. Otázka posudzovania porušovania patentu liekom tretej
strany je úlohou vnútroštátnych súdov.

78. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že európsky patent žalobcu č. 1 845 961 s maximálnou
dobou platnosti do 19.01.2026 s názvom „spôsob liečenia tromboembolických porúch pomocou

rivaroxabánu“ v patentovom nároku 1 chráni použitie tablety s rýchlym uvoľňovaním zlúčeniny 5-chlór-
N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-1,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid na výrobu
liečiva na liečbu tromboembolickej poruchy, (t.j. rivaroxabánu), podávaného nie častejšie než 1-krát
denne počas najmenej piatich po sebe idúcich dní, pričom uvedená zlúčenina má polčas zmeny
plazmatickej koncentrácie 10 hodín alebo menej, keď sa podáva orálne ľudskému pacientovi. V
patentovom nároku 2 chráni použitie ako sa nárokuje v patentovom nároku 1, kde tromboembolickou

poruchou je infarkt myokardu s eleváciou ST segmentu (STEMI), infarkt myokardu bez elevácie ST
segmentu (NSTEMI), nestabilná angína, reoklúzia po angioplastike alebo po ortokoronárnom prepojení,
pľúcne embólie, hlboké žilové trombózy alebo mŕtvica.

79. Pre účely vyriešenia sporu, teda posúdenia otázky, či dochádza k porušovaniu práv žalobcu z

predmetného patentu žalovaným 1/, uvedením lieku Xanirva 10 mg, 15 mg a 20 mg na trh na území
Slovenskej republiky, bolo nutné vykonať posudzovanie zhodnosti tohto lieku žalovaného 1/ so znakmi
nezávislých nárokov patentu žalobcu. Je nepochybné, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie ako aj
strany sporu, že sa jedná o náročný proces, ktorý musí byť vykonaný kvalifikovanou a odbornou osobou
v príslušnom odbore so znalosťou nielen príslušnej terminológie, avšak aj príslušných chemických

a biochemických procesov v ľudskom organizme, ktoré ovplyvňujú spôsob užívania účinnej látky v
ľudskom organizme. Keďže sa jedná o vysoko odbornú otázku, pri ktorej je potrebné posudzovať
skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, strany sporu v konaní produkovali na podporu svojich
skutkových tvrdení dôkazné prostriedky v podobe odborných vyjadrení ako aj znaleckých posudkov
odborníkov z prejednávanej oblasti.

80. Okresný súd správne zhrnul, že zo strany žalobcu boli predložené odborné vyjadrenia, a to Ing.
Petrom Ječmenom, európskym patentovým zástupcom, odborné vyjadrenie vypracované patentovými
zástupcami Dr. Arwet A. Burrichter a pani Dr. Natálie J. Kirchhofer z kancelárie COHAUSZ & FLORACK
a nakoniec odborné vyjadrenie vypracované profesorom Dr. Maximiliánom Haedickom a zo strany

žalovaného 1/ bol predložený znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Ivanom Reginom a Dodatok
č. 1 k predmetnému znaleckému posudku ako aj odborný posudok vyhotovený Európskym patentovým
zástupcom Mgr. Robinom Ellisom. Hoci okresný súd v bodoch 33 - 38 svojho rozhodnutia stručne opísal
závery týchto odborných posudkov a znaleckého posudku, a následne v úvode bodu 39 rozhodnutia
konštatoval, že z predmetných odborných vyjadrení ako aj znaleckých posudkov predložených stranami

sporu je zrejmé, že medzi jednotlivými závermi patentových zástupcov/znalcov existujú rozdiely, v
ďalšom obsahu svojho odôvodnenia sa nevenoval posúdeniu rozdielnosti týchto vyjadrení/posudkov,
pričom neprijal závery o tom, ktorému z uvedených odborných posúdení, či znaleckých posudkov akú
váhu pri posudzovaní tejto problematiky (výsostne odbornej) prisúdil akú váhu a z akých dôvodov,
a naopak, ktorý z odborných posúdení/posudkov nezobral prípadne do úvahy a prečo. Súd prvej

inštancie mal pritom zamerať svoju pozornosť na skúmanie jednotlivých znakov nezávislého nároku
1 patentu žalobcu a posudzovať jeho zhodnosť so znakmi lieku žalovaného 1/, a to preskúmaním
jednotlivých dôkazov produkovaných stranami sporu, najmä predloženými odbornými vyjadreniami, či
posudkami strán sporu. Pritom mal okresný súd zaujať postoj k jednotlivým námietkam strán sporu
ohľadne odborníkmi prijatých záverov v týchto posudkoch. Práve toto posúdenie je pritom podstatné z

hľadiska prijatia záveru o tom, či liek Xanirva žalovaného 1/ porušuje patentové práva majiteľa patentu
plynúce mu z európskeho patentu č. 1 845 961.

81. Taktiež, hoci okresný súd v úvode svojho právneho posúdenia konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/
namietali prvé dve žalobcom predložené odborné vyjadrenia s odôvodnením, že boli vypracované

osobami, ktoré majú pomer k veci ako aj to, že žalobca sporoval znalecký posudok znalca Ing. Reginu
z odborného hľadiska, ktorý bol následne doplnený do Dodatok č. 1, k uvedeným námietkam nezaujal
žiadne stanovisko a nevysporiadal sa s nimi. Tieto námietky majú pritom podstatný dosah na stranami
sporu produkované dôkazné prostriedky, a to z pohľadu ich ďalšieho pripustenia ako dôkaznéhoprostriedku v súdnom konaní. Preto konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že hoci žalovaný 1/
vzniesol námietky voči odborným vyjadreniam predloženým žalobcom z titulu pomeru patentových
zástupcov k veci, či strane sporu, avšak nevzniesol výhrady k ich odbornému obsahu, nemá logický

základ. To isté platí aj vo vzťahu k námietkam žalobcu vo odborným záverom znalca A. B., s ktorými
sa súd prvej inštancie nezaoberal.

82. Súčasťou odôvodnenia súdneho rozhodnutia musia byť pritom súdom formulované vysvetlenia, z
ktorých jednoznačne vyplynie ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia ako aj právne argumenty

strán sporu, ktoré skutočnosti súd považuje za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov pri formulovaní
svojich záverov vychádzal, ako ich vyhodnotil, ktoré zobral do úvahy, ktoré nie a následne akú právnu
normu aplikoval na takto zistený skutkový stav. Súd pritom dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé (§ 220 ods. 2 posledná veta). Súd musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré z dôkazných
prostriedkov boli vykonané, a ktoré zo sporných skutkových tvrdení strán boli nimi potvrdené alebo
vyvrátené, resp. ktoré sporné tvrdenia nebolo možné súdom overiť. Platí pritom, že pre kvalitné

odôvodnenie je nepostačujúce, ak súd síce vymenuje vykonané dôkazy (ako to urobil súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí), avšak neuvedie, čo konkrétne z týchto dôkazov zistil a ako tieto dôkazy jednotlivo
a v ich vzájomnej súvislosti posúdil. Súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) je aj princíp stanovujúci, že podľa zásad dobrého vedenia justície majú jej
rozhodnutiaobsahovaťnáležitéodôvodnenia,oktorésaopierajú(rozsudokEurópskehosúdupreľudské

práva vo veci H c/a Belgicko z roku 1987). Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. v rozhodnutiach
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04) tiež vyslovil názor: „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práva a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatná význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ Z odôvodnenia meritórneho
rozhodnutia musí byť zjavné aj to, prečo niektoré z tvrdení strán považoval súd za relevantné, a iné
za irelevantné. Úlohou súdu prvej inštancie je náležite zistiť skutkový stav, právne ho posúdiť a
zaujať autoritatívny názor na predmet konania a dostatočne ho odôvodniť. Jeho rozhodnutie musí byť
konzistentné, zrozumiteľné a musí dávať odpovede na podstatné argumenty a námietky strán sporu.

Pokiaľ v rozhodnutí absentuje odpoveď na podstatné argumenty strán sporu a vyhodnotenie jednotlivých
dôkazných prostriedkov, ktoré strany sporu produkovali na podporu svojich skutkových tvrdení, tento
nedostatok dosahuje takú intenzitu, že predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces v podobe
nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia.

83. Tak je tomu aj v danom prípade, keď sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s
námietkami strán sporu, ktoré smerovali jednak osobám, ktoré vypracovali odborné vyjadrenia/posudky
a jednak k ich odbornému posúdeniu. Okresný súd uvedené námietky vôbec nevyhodnotil a nezaujal k
nim žiadny postoj. Z jeho rozhodnutia dokonca nie je ani zrejmé, či vychádzal zo všetkých odborných
vyjadrení a znaleckých posudkov, ktoré boli predložené stranami sporu, alebo na niektoré z nich

neprihliadol, ak áno, na ktoré a z akých dôvodov. Z rozhodnutia, nakoniec, nevyplýva ani to, ktoré
z produkovaných dôkazných prostriedkov zobral do úvahy, a o ktoré oprel svoje rozhodnutie. Samotné
konštatovanie súdu, že dôkazy hodnotil každý jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti,
je tak len všeobecným konštatovaním bez bližšieho odôvodnenia, ktoré z navrhovaných dôkazov
okresný súd vôbec hodnotil, a ktoré naopak nezobral do úvahy. Hoci okresný súd konštatoval, že ide o

špecifickú problematiku, na ktorú sú nevyhnutné odborné vedomosti v odbore farmácia a iných vedných
odborov, ktorými súd nemusí disponovať (a ani nedisponuje – pozn. odvolacieho súdu), z jeho ďalšieho
odôvodnenia nevyplýva, na podklade čoho formuloval závery svojho rozhodnutia. Keďže Civilný sporový
poriadok rozoznáva medzi odborným vyjadrením, znaleckým posudkom a posudkom znaleckého
ústavu, pričom uvedeným vyjadreniam prikladá rozličnú váhu, je v prípade, kedy súd uprednostní závery

odborných vyjadrení pred znaleckým posudkom, potrebné uvedený postup odôvodniť.

84. Odvolací súd nerozporuje tú skutočnosť, že v súlade s § 13 ods. 1 patentového zákona sa na
výklad patentových nárokov použije aj opis vynálezu, resp. výkresy, avšak aj uvedená činnosť je rýdzoodborného charakteru, čo nakoniec vyplýva aj z toho, že v konaní boli predložené celkom 4 odborné
vyjadrenia, 1 znalecký posudok a 1 dodatok k znaleckému posudku, pričom závery odborníkov z
posudzovanejoblastisalíšia.PokiaľpotomokresnýsúdpristúpilkporovnávaniuliekužalobcuXARELTO

a lieku žalovaného 1/ Xanirva zo súhrnu charakteristických vlastností týchto liekov, bez toho, aby
vychádzal zo záverov odborníkov z danej oblasti, je nutné konštatovať, že nepostupoval správne, keďže
sa jedná o skutočnosti, na ktoré sú nepochybne potrebné odborné znalosti, ktorými súd nedisponuje.
Na posúdenie otázky, či patentový nárok 1 patentu žalobcu je zhodný vo všetkých znakoch s liekom
žalovaného1/Xanirva,malsúdprvejinštancievychádzaťzpredloženýchdôkazov(odbornýchvyjadrení,

znaleckých posudkov) predložených stranami sporu, kde tieto otázky boli podrobne rozobraté, a to
osobitne každý znak patentového nároku 1 žalobcu v porovnaní so znakmi lieku žalovaného 1/.

85.Úlohousúduprvejinštanciebolosúčasnedaťodpovedenajednotlivéargumentystránsporuohľadne
podstatnosti/nepodstatnosti jednotlivých znakov patentového nároku 1 žalobcu vo vzťahu k porušovaniu
jeho patentu a vyhodnotenie, z ktorých odborných vyjadrení odborníkov/znalcov pritom vychádzal,

resp. ktoré z nich nepovažoval za správne, či dôveryhodné, resp. vykazovali nedostatky v postupe pri
ich zhotovení, a z akých dôvodov. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie
náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktorý sa musí zaoberať všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby,
ako aj špecifickými námietkami strany sporu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp.z.

6Cdo/98/2017). V opačnom prípade súd uprie právo strane sporu dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia
práve daným spôsobom a súčasne mu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
proti jeho rozhodnutiu v rámci využitia prípadného opravného prostriedku. V danom prípade tak ide
o postup súdu porušujúci právo odvolateľa na spravodlivý proces, ktorý je zakotvený v § 365 ods.
1 písm. b) CSP ako odvolací dôvod. Hoci žalovaný 1/ uvedený odvolací dôvod po svojom odvolaní

priamonecitoval,vobsahujehoodôvodnenianamietal,žepredmetnérozhodnutiesúduprvejinštancieje
nepreskúmateľné a arbitrárne s poukazom na nedostatočné hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie,
čo je práve dôsledkom takéhoto postupu súdu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd posúdením obsahu
odvolania žalovaného 1/ dospel k záveru, že bol naplnený tento odvolací dôvod, pre ktorý je potrebné
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom

podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Keďže z daného dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím
súdom nepreskúmateľné, odvolaciemu súdu nie je jasný postup súdu prvej inštancie, ktorým dospel
k takto formulovanému záveru o porušení práva žalobcu vyplývajúceho z rozsahu ochrany patentu,

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I., II., III., IV. ako aj v závislých výrokoch
VIII., a X. o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

86. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, ktorá skutočnosť bráni
odvolaciemu súdu bližšie preskúmať postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov,

odvolací súd sa už ďalšími odvolacími dôvodmi uplatnenými žalovaným 1/ nezaoberal.

87. Len nad rámec uvedeného, odvolací súd poukazuje na to, že samotné konštatovanie súdu prvej
inštancie o tom, že liek Xanirva je generickým liekom k lieku Xarelto, (nakoľko obsahuje tú istú
účinnú látku určenú na liečbu tromboembolických chorôb) ešte neznamená, že žalovaný 1/ automaticky

porušuje patent žalobcu č. 1845961 (E 19024), ktorého predmetom je spôsob liečby tromboembolických
porúch. Okresný súd sa preto musí v ďalšom postupe sústrediť na spôsob použitia lieku a za tým účelom
dôsledne analyzovať jednotlivé znaky nezávislého nároku 1 patentu žalobcu v porovnaní so znakmi lieku
Xanirva.

88. Odvolací súd však hodnotí ako správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobcom podaná
žaloba na porušovanie práv z patentu nemôže byť v rozpore so zásadou ochrany verejného zdravia,
keďže žalobca danou žalobou chráni svoj platný patent vo vzťahu voči iným osobám, ktoré potenciálne,
bez súhlasu žalobcu ako majiteľa patentu, jeho práva porušujú. Správne pritom poukázal okresný súd na
to, že zdravie občanov Slovenskej republiky je chránené práve liekom žalobcu Xarelto, ktorý obsahuje

rovnakú účinnú látku. Preto táto výhrada žalovaného 1/ nie je dôvodná.

89. A nakoniec, ani hodnotenie žalovaných v tom smere, či sa jedná o „primárny“ alebo „sekundárny“
patent žalobcu, nie je namieste, keďže uvedená kategorizácia nevyplýva zo žiadneho právnehopredpisu. Podľa patentového zákona platného na území v Slovenskej republike, každý platný patent
požíva rovnakú právnu ochranu.

90. Odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu voči
žalovanému 2/, a to voči všetkým výrokom, ktoré voči nemu smerovali (V., VI., VII. ako aj závislé
výroky o trovách konania IX., XI.) konštatuje, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ako aj s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k týmto výrokom, preto sa v odôvodnení obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie a zdôraznenie

správnosti uvádza nasledovné:

91. V zmysle Civilného sporového poriadku zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo
musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Právna norma
zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané. Na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, a len v

prípade, pokiaľ tvrdenia žalobcu sú preukázané, možno hovoriť o tom, že žalobca uniesol bremeno
tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. Predpokladom efektívnej procesnej obrany je pritom vymedzenie
rozhodujúcichskutkovýchtvrdenívžalobe,nakoľkoichabsenciabránimožnostivykonaniarelevantného
dokazovania a v neposlednej rade aj uplatnenia kvalifikovanej procesnej obrany. Pokiaľ procesná strana
trpí informačným deficitom, a teda nenaplní bremeno tvrdenia, či bremeno dôkazu, zásadne nie je súd

oprávnenýnapomáhaťprocesnejstrane,nakoľkotakýmtokonanímbydošlokporušeniuzásadyrovnosti
strán v spore. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou pritom existuje vzájomná väzba,
ktorá spočíva v tom, že pokiaľ si strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť
označiť na svoje tvrdenia dôkazy. ,

92. Žalobca sa podanou žalobou, v znení jej zmeny pripustenej na podklade návrhu žalobcu súdom
na pojednávaní dňa 08.12.2022, domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ ochrany svojich práv vplývajúcich
z európskeho patentu č. 1845961 (E 19024) na tom skutkovom základe, že žalovaný 1/ ako držiteľ
rozhodnutí o registrácii lieku Xanirva č. 16/0129/20-S, č. 16/0130/20-S, č. 16/0131/20-S vydaných
Štátnym ústavom na kontrolu liečiv dňa 04.06.2022 je oprávnený samostatne alebo prostredníctvom

tretích osôb uvádzať na slovenský trh výrobok nazvaný Xanirva, ktorý bol dostupný na slovenskom
trhu. Vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobca poukázal na to, že je právnickou osobou zaregistrovanou v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 5652/B, pričom žalovaný 2/ je
spoločnosťou, v súčinnosti s ktorou žalovaný 1/ podniká na území Slovenskej republiky. Na podporu
svojich skutkových tvrdení poukázal žalobca na to, že z internetovej stránky www.zentiva.sk ako aj

www.zentiva.sk/contact vyplýva, že uvedená stránka je určená len pre občanov Slovenskej republiky
a vyplýva z nej, že kontaktnou osobou pre slovenských zákazníkov je spoločnosť žalovaného 2/. Z
uvedeného žalobca dovodil, že žalovaný 2/ je spoločnosťou zodpovednou za akúkoľvek komunikáciu
so slovenskými zákazníkmi vrátane komunikácie ohľadom lieku žalovaného 1/ Xanirva. Žalobca sa
vo formulovaných výrokoch petitu žaloby domáhal vo vzťahu k žalovanému 2/ jednak stiahnutia z

trhu a skladov distribútorov všetky lieky Xanirva (výrok V.), jednak uloženia povinnosti zdržať sa po
dobu platnosti patentu ponúkania, dovozu, skladovania a uvádzania na trh lieku Xanirva (výrok VI.)
a nakoniec uloženia povinnosti žalovanému 2/ na vlastné náklady poskytnúť právnemu zástupcovi
žalobcu v písomnej forme úplné a pravdivé informácie obsahujúca množstvo dodaných, odobraných,
skladovaných, doručených alebo objednaných liekov Xanirva (výrok VII.), pričom vo vzťahu k uvedeným

činnostiam žalovaného 2/ neposkytol v žalobe, ani vo svojich vyjadreniach, či na pojednávaní dňa
08.12.2022 pri zmene petitu žaloby, žiadne substancované skutkové tvrdenia.

93. Pokiaľ žalobca vo svojich skutkových tvrdeniach zadefinoval, že žalovaný 2/ je spoločnosťou,
v súčinnosti s ktorou žalovaný 1/ podniká na území Slovenskej republiky, pričom poukázal na

internetovú stránku www.zentiva.sk, či na stránku www.zentiva.sk/contact so skutkovým tvrdením, že
predmetná stránka je určená pre občanov Slovenskej republiky, z ktorej stránky súčasne má vyplývať
tá skutková okolnosť, že žalovaný 2/ vystupuje ako kontaktná osoba pre slovenských zákazníkov, ktorá
vykonáva akúkoľvek komunikáciu so slovenskými zákazníkmi, a to i vrátane komunikácie ohľadom
lieku žalovaného 1/ Xanirva, je správny skutkový záver súdu prvej inštancie, že z takto získaných a

produkovaných skutkových tvrdení v priebehu konania vo vzťahu k žalovanému 2/, žalobca neodôvodnil
záver o porušovaní práv žalobcu žalovaným 2/. Žalobca v priebehu celého konania, a to i vrátane
súdneho pojednávania dňa 08.12.2022, kedy došlo k zmene petitu žaloby, netvrdil a nepreukázal ani
jednu z činností, ktorých zdržania či odstránenia následku takejto činnosti sa domáha vo vzťahu kžalovanému 2/. Právny zástupca žalobcu ani v konaní pred súdom prvej inštancie na pojednávaní
dňa 08.12.2022 na spresňujúcu otázku súdu ohľadne činností, ktoré má žalovaný 2/ vykonávať vo
vzťahu k liečivu Xanirva na území Slovenskej republiky, nevedel s určitosťou povedať, kto zabezpečuje

distribúciu uvedených liekov, či žalovaný 1/ alebo žalovaný 2, resp. aké činnosti žalovaný 2/ vykonáva.
Za uvedeného stavu skutkových tvrdení žalobcu vo vzťahu k postaveniu žalovaného 2/, preto žalobca
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a nepreukázal, že žalovaný 2/ skutočne zasahuje do práv žalobcu
chránených patentom (a pokiaľ áno, akým spôsobom), ktorý je predmetom tohto konania. Súd prvej
inštancie preto dospel k správnemu skutkovému záveru, na základe ktorého formuloval potom správne

právne posúdenie, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, a preto žalobu žalobcu voči žalovanému 2/
zamietol.

94. Odvolací súd nad rámec uvedeného uvádza, že ani z predloženého výpisu z obchodného
registra žalovaného 2/ či výpisu z internetovej stránky www.zentiva.sk, alebo www.zentiva.sk/contact,
nevyplynulo, že žalovaný 2/ vykonáva činnosti, ktoré boli obsahom petitu žaloby. K dôkazom žalobcu,

ktoré žalobca predložil v rámci odvolacieho konania, a to pohotovostnú kartu pacienta a príručku pre
predpisujúceho lekára ako aj žiadosti žalovaného 1/ o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných
liekov a žiadosti o vyradenie z tohto zoznamu, odvolací súd dodáva, že sa jedná o dôkazy, ktoré
žalobca produkoval až v odvolacom konaní, preto na ne odvolací súd s poukazom na § 366 CSP
nemohol prihliadnuť. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd okrajom poukazuje na to, že ani z takto

produkovaných dôkazov nevyplýva, že žalovaný 2/ vykonáva činnosti, ktorých zdržania, či zákazu sa
žalobca v petite žaloby voči nemu domáhal.

95. Z uvedeného dôvodu postupoval súd prvej inštancie správne, keď žalobu žalobcu voči žalovanému
2/ zamietol. Ani obrana žalobcu produkovaná v odvolacom konaní, že žalovaný 2/ skutkové tvrdenia

žalobcu uvedené v žalobe nepoprel, a preto sa v súlade s § 151 ods. 1 CSP považujú za nesporné, nie
sú správne, nakoľko pokiaľ aj žalovaný 2/ nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že je kontaktnou
osobou na území Slovenska, ktorá zabezpečuje komunikáciu so zákazníkmi na území Slovenskej
republiky, okrem iného aj ohľadne lieku Xanirva, uvedené skutkové tvrdenia súčasne nezakladali
nárok žalobcu na uloženie povinnosti zdržať sa, či povinnosti odstrániť následky zákazu (tak, ako boli

formulované vo výroku žaloby) voči žalovanému 2/. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ v žalobe absentovali
skutočnosti navodzujúce žalované právo, ktoré je povinný tvrdiť žalobca, takéto okolnosti vylučujú
možnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť žalovaného.

96. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch V., VI.,

VII. ako aj v závislom výroku o trovách konania IX., XI., smerujúcich voči žalovanému 2/, ako vecne
správne potvrdil.

97. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo vzťahu k zrušujúcej časti predmetu konania (výrokom
smerujúcim voči žalovanému 1/) opakovane vyhodnotiť jednotlivé dôkazy, pričom prioritne sa v úvode

bude musieť vysporiadať s námietkami strán sporu, ktoré smerujú voči nestrannosti zástupcov/znalcov
z dôvodu ich pomeru k strane sporu (žalovaný 1/ namietal z uvedeného dôvodu Ing. Petra Ječmena,
ktorý má byť spolupracovníkom a členom Advokátskej kancelárie KOREJZOVÁ LEGAL v.o.s., ktorej
spoločníčkou/partnerkou a advokátkou je JUDr. Petra Brantes, ktorá zastupovala žalobcu v tomto
konaní, ako aj nemeckú patentovú a advokátsku kanceláriu COHAUSZ & FLORACK, ktorá má byť

spolupracujúcou patentovou a advokátskou kanceláriou žalobcu, resp. jeho spriaznených subjektov v
zahraničí a aktívne zastupuje žalobcu v prebiehajúcich konaniach pred Európskym patentovým úradom,
ako aj námietky žalobcu voči európskemu patentovému zástupcovi Ing. Robinovi Ellisovi z dôvodu,
že tento zastupoval žalovaného 1/ v prebiehajúcich konaniach pred Európskym patentovým úradom),
ako i s námietkami ohľadne odbornosti znalcov (námietka žalovaného 1/ voči patentovej a advokátskej

kancelárii COHAUSZ & FLORACK z dôvodu, že obaja odborníci, ktorí vypracovali dané odborné
vyjadrenie, neovládajú slovenský jazyk, pričom veľká časť daného odborného vyjadrenia sa venuje
práve prekladu patentu do slovenského jazyka, ako aj voči Dr. Maximiliánovi Haedicke, ktorý nemá
znalosti slovenského jazyka a slovenského práva a námietky žalobcu voči vypracovanému znaleckému
z posudku a Dodatku č. 1 Ing. Ivana Reginu z odborného hľadiska).

98. Až po vyhodnotení týchto námietok bude súd formulovať svoje závery o tom, ktorý z vykonaných
dôkazov (odborných posudkov, znaleckých posudkov) bude hodnotiť ako relevantný dôkaz v súdnom
konaní a následne, hodnotením jednotlivých dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,bude formulovať svoje skutkové závery a na ne aplikovať právnu normu za účelom prijatia adekvátneho
právneho posúdenia veci. Je zrejmé, že závery jednotlivých odborníkov ktorí v konaní vypracovali
dotknuté odborné vyjadrenia, či znalecké posudky, sa líšia, preto bude úlohou súdu dôsledne

komparovať medzi jednotlivými závermi posudkov, a následne odôvodniť, ktoré z nich sa rozhodne
zobrať do úvahy pri svojom rozhodovaní s odôvodnením svojho záveru. Vysporiada sa pritom s
jednotlivými námietkami strán sporu ktoré majú relevanciu vo vzťahu k predmetu sporu. Súd prvého
stupňa pritom bude dbať na to, aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé, aby dal pri svojom rozhodnutí
odpovede na všetky argumenty strán sporu produkované v priebehu konania, aby rozhodnutie spĺňalo

všeobecné požiadavky na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozsudku tak ako to upravuje ust. § 220 ods.
2 CSP.

99. Záverom súd prvej inštancie dôsledne zhodnotí, ktorá zo strán sporu uniesla dôkazné bremeno
svojho tvrdenia a dokazovania v súdnom konaní, ktorá skutočnosť sa následne prejaví vo forme
úspechu/neúspechu strán sporu v súdnom konaní.

100. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov konania
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/.

101. Vzhľadom k tomu, že vo vzťahu žalovanému 2/ je toto rozhodnutie konečné, odvolací súd zároveň

postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodol o trovách
odvolacieho konania podľa zásady úspechu v konaní tak, že priznal úspešnému žalovanému 2/ nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

102. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).