Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/85/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207893
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2216207893.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek

senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXX
XXXX, bytom XX C. D. - B. E., Alžírsko, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária
JUDr. Viktor Mišík s.r.o., Zámocká 1, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51263467,
a tiež advokátom: Mgr. Ladislav Poloma, Turecká 24, 940 01 Nové Zámky, IČO: 42130204, proti
žalovanému:F.G.H.,I.,nar.XX.XXXXXXXX,trvalobytomC.XXXX/XX,B.J.,zastúpenémuadvokátom:
JUDr. Tamás Puskás, Jókaiho ul. 24, 945 01 Komárno, IČO: 42162891, o zaplatenie 101.000,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 15. júna

2023 č. k. 5C/153/2016–680, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
101.000,- eur s úrokom z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy 101.000,- eur od 08.04.2016 až do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
vovýške100%,stým,žeIII.ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

tohto rozsudku v samostatnom uznesení. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3, § 13 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“); čl. 1
Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 17/1984 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou
republikou a Alžírskou demokratickou a ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných
a trestných veciach; § 10 ods. 2 písm. e/ zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom v znení neskorších predpisov; § 31 ods. 1 a 4, § 32, § 33, § 415, § 420 ods. 1a 2, § 517 ods.
2,§724,§725,§728ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníneskoršíchpredpisov

(ďalej len „O.z.“); § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
O.z. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.5.2016 domáhal
vydania platobného rozkazu zaplatením pohľadávky 101.000,-eur s úrokom z omeškania 5% ročne z
dlžnejsumyod8.4.2014aždozaplateniaaknáhradetrovkonania,odvolávajúcsanaustanovenie§724
a § 727 O.z., keď medzi ním a žalovaným mala byť uzavretá ústne príkazná zmluva, na základe, ktorej
žalobca mal poveriť žalovaného kúpou motorového vozidla, ku ktorej sa žalovaný zaviazal, v súlade s
pokynmi žalobcu. Žalobca mal akceptovať ponuku žalovaného na odkúpenie motorového vozidla Land

Range Rover 3.0 SDV6 a za účelom kúpy predmetného motorového vozidla poukázal dňa 21.7.2015
na bankový účet žalovaného, vedený u K. L. D. sumu 75.000,-eur a následne dňom 5.8.2015 sumu
26.000,-eur. Napriek poukázaným sumám žalovaný nezabezpečil kúpu motorového vozidla, ani nevrátil
poskytnuté finančné čiastky žalobcovi. Na dôkaz svojich tvrdení k žalobe pripojil predžalobnú výzvudňa 23.3.2016, podací lístok, potvrdenia zo svojich účtov o poukázaní finančných prostriedkov na účet
žalovaného.
Vo veci súd vydal dňa 8.9.2016 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel, proti ktorému v zákonnej

lehote podal odpor žalovaný popierajúc tvrdenia žalobcu o uzavretí príkaznej zmluvy medzi fyzickými
osobami, tvrdené v žalobe. Mal za to, že obstaranie kúpy motorového vozidla bolo zmluvou medzi
spoločnosťou Experts Travel Services /ďalej len ETS/ so sídlom v Tunisku, ktorého spoločníkom je i
žalobca a od roku 2012 realizovali viacero projektov so spoločnosťou HARRION, s.r.o. so sídlom v
Dunajskej Strede, ktorej zamestnancom je žalovaný. V roku 2015 bola požiadavka zo strany spoločnosti

ETS na spoločnosť HARRION, s.r.o. sprostredkovať kúpu motorového vozidla značky Land Rover, na
odporučenie spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o. so sídlom v Dunajskej Strede bolo vyhliadnuté vozidlo v
Nemecku za kúpnu cenu 98.400,-eur, ktorú ponuku spoločnosť ETS akceptovala, následne spoločnosť
objednávateľa zaslala splnomocnenie na podpísanie kúpnej zmluvy a uhradila kúpnu cenu motorového
vozidla, ktorá plná moc bola udelená pre spoločnosť HARRION, s.r.o. budúcou kupujúcou K. C.
narodená XX.X.XXXX, keď aj v jej mene spoločnosť ETS vystupovala len ako sprostredkovateľ.

Následne spoločnosť HARRION, s.r.o. mala vyplatiť spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o. kúpnu cenu
motorového vozidla v dvoch splátkach vo výške 15.000,-eur ako zálohu a sumu 83.400,-eur v deň
podpísania kúpnej zmluvy. Zvyšná časť žalobcom vyplatenej čiastky mal byť odmena pre spoločnosť
HARRION, s.r.o. Celá transakcia mala byť odsúhlasená spoločnosťou ETS. Následne mala už prebiehať
komunikácia medzi predajcom spoločnosťou BALÁZS-BAU s.r.o. a ETS. Po neúspešnom kontaktovaní

sa spoločnosti ETS so spoločnosťou BALÁZS-BAU s.r.o., ktorá zmenila svoje obchodné meno na
SYLVIA-PETERSON s.r.o., spoločnosť žalovaného bola ochotná poskytnúť pomoc sprostredkovať
právnu pomoc, keď následne spoločnosť žalobcu požadovala vrátenie zaplatenej sumy 101.000,-eur
už od žalovaného. Žalovaný poukazujúc na ustanovenia § 642 a 649 ods. 1 Obch.z. mal za to, že
sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy,

preto v danom konaní nie je pasívne legitimovaný. Rovnako má za to, že ani žalobca nie je v konaní
aktívne legitimovaný. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný doložil plnú moc na sprostredkovanie kúpy
motorového vozidla zo dňa 15.1.2015 od fyzickej osoby K. C., záväznú objednávku motorového vozidla
pre uvedenú osobu z 10.8.2015, pokladničné doklady z 26.7.2015 na sumu 15.000,-eur a zo dňa
10.8.2015 na sumu 83.400,-eur.

Žalobca vo vyjadrení k odporu poprel tvrdenia o existencii sprostredkovateľskej zmluvy medzi dvoma
spoločnosťami, keď žalovaný v rozhodnom čase nebol konateľom spoločnosti HARRION, s.r.o.
a nepreukázal ani skutočnosť, že bol zamestnancom, z čoho by plynulo oprávnenie spoločnosť
zastupovať. Vo svojom vyjadrení dňa 28.5.2020, v rámci odvolacieho konania, poukázal na rozhodnutie
NSSRpodsp.zn.3Cdo/186/1996zodňa28.4.1997onárokustranypriporušenípovinnostívyplývajúcej

z príkaznej zmluvy na náhradu škody tým spôsobenú. Porušenie povinností z príkaznej zmluvy videl
vyplatením finančnej sumy spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o. žalovaným v rozpore so zmluvou o budúcej
kúpnej zmluve.
Rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 11.6.2019 bola žaloba zamietnutá, s odôvodnením, že
vychádzajúc z obsahu príkaznej zmluvy, zodpovednosti príkazníka za výsledok je zrejmé, že žalovaný

ako fyzická osoba nebol poverený žalobcom na sprostredkovanie kúpy motorového vozidla, keď
poverenie bolo vystavené na spoločnosť, v ktorej bol žalovaný výkonným riaditeľom, v mene ktorej
konal v súvislosti s predajom motorového vozidla, nie však žalobcom ale treťou osobou, ktorá vystavila
poverenie pre spoločnosť žalovaného, pričom po dohode s kupujúcou kúpnu cenu vozidla vyplatil
žalobca na účet žalovaného, ktorý konajúc v mene spoločnosti HARRION, s.r.o. ako príkazník,

zabezpečil pre kupujúcu uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a vyplatil finančné prostriedky
predávajúcemu, z čoho vyplýva, že žalovaný nie je nositeľom práv tvrdených žalobcom v žalobe, nie je
preto v konaní pasívne legitimovaný.
Uznesením súdu druhej inštancie, bol rozsudok zrušený a vrátený na ďalšie konanie, keď odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní a odôvodnení svojho rozhodnutia

(napadnutého rozsudku) opomenul zaoberať otázkou právomoci a príslušnosti súdu na prejednanie a
rozhodnutie predmetného sporu. Neuviedol aká je štátna príslušnosť strán sporu. Povinnosťou súdu
prvej inštancie bolo v ďalšom konaní, v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods.
2 CSP), v prvom rade sa zaoberať otázkou právomoci, v prípade ak bude táto procesná podmienka
daná potom bude postupovať v súlade s prejednacou zásadou CSP, v ktorom je súd limitovaný

skutkovýmitvrdeniamistránsporu,ohľadomktorýchnesiekaždázostrándôkaznébremeno.Hodnotenie
dokazovania zahŕňa v sebe i vyhodnotenie unesenia dôkazného bremena každej zo strán (ohľadom
tvrdení, ktoré každá strana podľa hmotného práva má preukázať). Na takto preukázaný skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov (v prípade nevykonania navrhnutých dôkazov je potrebné uviesť dôvody),súd prvej inštancie aplikuje relevantnú právnu normu. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia,
v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením
§ 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadriť skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých

vec posúdil a rozhodol, právny záver zdôvodniť zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci
prichádzali do úvahy a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby
riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). Rovnako dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé
s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a

akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
(strany) na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj
so špecifickými námietkami strán sporu.
Podľa čl. 1 Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 17/1984 Zb. o Zmluve medzi Československou
socialistickou republikou a Alžírskou demokratickou a ľudovou republikou o právnej pomoci v

občianskych, rodinných a trestných veciach, štátni občania každej strany požívajú na území druhej
strany rovnakú právnu ochranu svojich osobných a majetkových práv ako jej vlastní štátni občania,
pričom majú voľný prístup na súdy a iné orgány príslušné v občianskych, rodinných a trestnoprávnych
veciach, ktoré sú v tejto vyhláške označované výrazom „justičné orgány“, ako aj majú právo podať
návrh na začatie konania pred týmto orgánmi za účelom ochrany svojich osobných a majetkových

práv. Súd prvej inštancie dôvodil, že v prípade neexistencie zmluvy, by bola daná právomoc súdu prvej
inštancie s poukazom na § 10 ods.2 písm. e/ zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
aprocesnomvzneníneskoršíchpredpisov,vprípadepríkaznýchzmlúvaimpodobnýchsariadiaprávom
miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto vykonáva príkaz, v čase uzavretia zmluvy, v predmetnom
spore žalovaný. Žalovaný mal v rozhodnom čase bydlisko v B. J., C. M.XX, Slovensko, čím bola daná

príslušnosť súdu prvej inštancie vo veci.
Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Z výpovede žalobcu vyplynulo, že pokiaľ ide o ich rodiny H., sú v príbuzenskom vzťahu. S bratom
žalovaného, A. H. v Tunisku, niekedy v roku 2014 alebo 2015, kde bola reč o tom, že G. H., jeho brat,
vie zabezpečiť kúpu áut, keď sa následne mali stretnúť opäť vo Viedni v máji 2015, na medzinárodnom

stretnutí podnikateľov z Tuniska, žijúcich v cudzine, kde už sa mal stretnúť so žalovaným, ktorý ho
pozval domov. Ponúkol sa žalobcovi, že jeho svokor má výhodné ponuky kúpy motorových vozidiel
zo zahraničia. Druhé stretnutie sa malo už uskutočniť v B. J. u žalovaného, kde bol prítomný aj brat
žalovaného A. H.. Nepamätal si presne, kedy mu odovzdal brat žalovaného pokladničné doklady. V
Bratislave bol opätovne v decembri 2015, keď mali navštíviť advokáta spolu so žalovaným a jeho bratom.

Následne komunikovali so žalovaným niekoľkokrát cez Weber (poznámka odvolacieho súdu – správne
Viber, aj v ďalšom texte). Boli preposlané fotografie motorových vozidiel okolo 200 ks, z ktorých si on
vybral. Došlo k ústnej dohode o zabezpečení kúpy motorového vozidla, keď na požiadanie žalovaného
zaplatil zálohy 5.000,-eur, ktorú už žalovaný skôr poukázal predajcovi asi 13. alebo 15.7.2015. Tri dni po
poukázaní sumy 5.000,-eur, mal poslať 75.000.-eur. Ponúknutá kúpna cena bola 82.000,-eur. Províziu

si nedohodli. Išlo o kamarátsku pomoc. Žalovaný ho mal požiadať o zaplatenie nákladov na prepravu a
DPH v celkovej sume 26.000,-eur, čím sa zvýšila cena na 101.000,-eur. Tvrdil, že číslo účtu mu poslal
žalovaný cez Viber. Na tento účet poukázal 75.000,-eur aj 26.000,-eur, kde uviedol účel, kúpa aut. Tvrdil,
že predtým, nedisponoval číslom účtu žalovaného, ten mal až po zaplatení 5.000,-eur zálohy. Žalovaný
mu mal vyfotiť číslo účtu a poslať. Jednal stále len so žalovaným. V súvislosti s predloženou plnou mocou

pre pani K. C. tvrdil, že mal kolegu, ktorý už nežije a chcel kúpiť motorové vozidlo pre svoju dcéru, keď
on sa ponúkol, že má dobrého známeho na Slovensku a v prípade, že budú kupovať dve autá, urobí
im dobrú cenu. Tento záujem o kúpu dvoch aut mal tlmočiť žalovanému, ktorý ho požiadal o plnú moc
od jeho kolegu pre žalovaného. Plná moc bola zaslaná žalovaným jeho bratovi na meno K. C., ktorú on
odovzdal svojmu kolegovi, keď jeho dcéra podpísala plnú moc na Tuniskej ambasáde. Tvrdil, že všetky

údaje boli vyplnené žalovaným, keď on si nevšimol, kto je podpísaný ako splnomocnenec. Plnú moc
nekontroloval, dôveroval žalovanému. Auto, ktorého cena už bola vyplatená žalobcom, malo byť dodané
do Tuniska v septembri 2015. Bol ubezpečený žalovaným, že celý proces bude trvať mesiac, keď auto
bolo dovážané z Nemecka, ktoré mal prevziať v prístave v Tunisku. Auto v dohodnutej lehote nebolo
dodané,volalvnovembri2015žalovanému,keďhomalžalovanýuistiť,ževdecembribudeautododané.

Doklady o vyplatení ceny motorového vozidla mu dal brat žalovaného A. H., pokladničné doklady bez
faktúr. Výhody pri kúpe dvoch aut mal tvrdiť žalovaný, ktorému za tým účelom poslal faxom kópiu pasu
pani K. C.. Jeho kolega žalovaného nepoznal. Kúpa druhého motorového vozidla sa neuskutočnila.
Žalobca sa nevedel vyjadriť, či existoval obchodný vzťah medzi spoločnosťami ETS a HARRION, s.r.o.Z výpovede žalovaného vyplynulo, že spoločnosť Expert Travel Service, kde je spoločníkom žalobca a
spoločnosť HARRION, s.r.o., ako medzinárodná sprostredkovateľská spoločnosť, mali obchodovať od
roku 2012, tvrdiac, že žalobca a brat žalovaného A. H., mali byť obaja aj konateľmi. Spolupráca mala

spočívať s Tuniskom a štátmi Afriky, s celkovým obratom 250.000,-eur v rámci spolupráce v cestovnom
ruchu pre spoločnosť ETS a s tým súvisiacimi službami. Tvrdil, že platobný styk, na požiadanie
spoločnosti ETS sa všetky realizovali v hotovosti alebo na súkromný bankový účet, odvolávajúc sa na
zákony v Tunisku, a všetky zmluvy mali byť dojednané ústne. V roku 2015 mala požiadať spoločnosť
ETS, aby spoločnosť žalovaného zorganizovala futbalový zápas medzi futbalovým klubom v Tunisku

a slovenským klubom. V priebehu jednania, sa malo rokovať medzi spoločnosťami ETS a HARRION,
s.r.o. aj o dovoze motorových vozidiel do Tuniska. Výsledkom ktorých rokovaní, mohla byť dohoda o
dovoze dvoch aut Range Rower, zánovné, nie staršie ako rok, motor v objeme 3000 m3, so všetkým
príslušenstvom. Spoločnosť HARRION, s.r.o. mala súhlasiť, za podmienok, že sa najprv dovezie jedno
auto pre spoločnosť ETS, ktoré malo byť zapísané na meno pani K. C., odvolávajúc sa na daňové
postupy v Tunisku. Po vyhľadaní niekoľkých predajcov, predložil spoločnosti ETS ponuky, ktorá z nich

mala vybrať jedno motorové vozidlo, nachádzajúce sa v Nemecku, ktoré sa malo predať cez spoločnosť
BALÁZS-BAU s.r.o. so sídlom v Dunajskej Strede, za kúpnu cenu 98.400,-eur. Následne HARRION,
s.r.o. malo jednať s touto spoločnosťou cez konateľa I. E., ktorého mu mal predstaviť A. I., spoločník
spoločnosti LEDCO s.r.o., ktorý sa ponúkol, že je schopný zabezpečiť motorové vozidlo. I. E. mal byť
kontaktnou osobou spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o., ktorého konateľa nepoznal. Zmluvy mal predložil

I. E. už podpísané managementom spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o. V čase podpísania zmluvy nemal
k dispozícii peňažnú hotovosť, pre prekážky v banke, pri vyplácaní väčšej hotovosti, pokiaľ ju včas
neohlásil. Potvrdenky mali byť datované v deň podpísania zmluvy, keď peniaze mali byť odovzdané
neskôr. Všetky podmienky predaja mali byť konzultované so spoločnosťou ETS s tým, že sa najprv
vyplatí záloha 15.000,-eur a pri odovzdaní motorového vozidla zvyšok. Následne sa mala vystaviť plná

moc na pani K. C., s tým že spoločnosť HARRION, s.r.o. bude sprostredkovateľom predaja motorového
vozidla. Tvrdil, že spoločnosť ETS mala previesť v mesiaci júl 2015 sumu 75.000,-eur a v auguste
26.000,-eur. Tvrdil, že na základe zmluvy bola vyplatená záloha 15.000,-eur, keď motorové vozilo
malo byť dodané spoločnosťou BALÁZS-BAU s.r.o. na Slovensko, keď neskôr spoločnosť ETS mala
požiadať dodanie do Tuniska. Komunikácia mala prebiehať následne priamo medzi spoločnosťou ETS

a BALÁZS-BAU s.r.o. Dňa 26.7.2015 mala byť podpísaná záväzná objednávka, na ktorú sa vzťahovala
aj záloha, pričom druhá strana datovaná 10.8.2015 je samotná zmluva o budúcej kúpnej zmluve,
keď bol nútený odovzdať peniaze už skôr, pred dodaním motorového vozidla pod tlakom spoločnosti
BALÁZS-BAU s.r.o., aby sa motorové vozidlo nepredalo inému., pričom aj v tomto prípade mali žiadať
o vyjadrenie spoločnosť ETS, ktorá s týmto postupom mala súhlasiť. Prvá platba mala byť vyplatená

v sume 15.000,-eur behom týždňa od dátumu potvrdenky 26.7.2015 a druhá platba 21.8.2015, keď
doklad bol vystavený 10.8.2015. Finančnú hotovosť 15.000,-eur mal vybrať v dvoch položkách, najprv
10.000,-eur a potom 5.000,-eur. Sumu 82.000,-eur vybral už naraz. Nominálnu hodnotu bankoviek si
nepamätal.Vseptembri2015sadostavilidoDunajskejStredyzástupcoviaspoločnostiETS,kdeobdržali
doklady a následne už mali oni komunikovať priamo so spoločnosťou BALÁZS-BAU s.r.o. Tvrdil, že

v mesiaci október, alebo november 2015 dostal informáciu od spoločnosti ETS, že došlo k meškaniu
s dodávkou motorového vozidla. Následne mali stratiť akýkoľvek kontakt so spoločnosťou BALÁZS-
BAU s.r.o. a I. E.. Spoločnosť ETS požiadala spoločnosť HARRION, s.r.o. o kontakt na právnika, v
záujme právneho postupu proti spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o. Malo dôjsť k stretnutiu v Bratislave v
hoteli Carlton, kde mali byť prítomní traja, žalobca, A. H. a on. Na druhý deň vyhľadali sídlo spoločnosti

BALÁZS-BAU s.r.o., keď v novembri zistili, že spoločnosť zmenila svojho spoločníka aj sídlo. Vyhľadali
spoločne aj nové sídlo spoločnosti, kde nikoho nenašli. Následne kontaktovali právnika, L., s ktorým
sa stretli všetci traja. Vzhľadom na zmenu spoločníka, právnik im objasnil situáciu, že spoločnosť
môže vyhlásiť bankrot a spor bude trvať dlho. Následne mala spoločnosť ETS žiadať od spoločnosti
Harion uhradiť vyplatenú kúpnu cenu motorového vozidla, aby spoločnosť HARRION, s.r.o. vymáhala

pohľadávku od spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o. Tento návrh bol HARRION, s.r.o. odmietnutý, keď ešte
naposledy poskytlo súčinnosť na riešení v podaní dňa 14.12.2015 pre spoločnosť ETS. Ponuka bola
odmietnutá a spoločnosť ETS sa mala obrátiť na prokuratúru, s tým, že si žalovaný prisvojil sumu
poukázanú na jeho účet, nezabezpečil dodanie motorového vozidla a svoj pobyt zatajuje. Správanie sa
žalobcu považoval za nátlakové, poškodzujúce dobré meno spoločnosti a hrozilo narušenia obchodných

vzťahov, ďalšieho servisu. V súvislosti so sprostredkovaním predaja motorového vozidla, k výpovedi
svedka A. I. v rámci vyšetrovacieho konania, v uznesení Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, mal
svedok poprieť akúkoľvek komunikáciu so spoločnosťou HARRION, s.r.o. ohľadom sprostredkovania
obchodu medzi spoločnosťou HARRION, s.r.o. a BALÁZS-BAU s.r.o. Rovnako poprel., že by poskytolkontakt žalovanému na I. E., ktorého ani nepozná. Žalovaný napriek tomu tvrdil, že spoločnosť A.
I., LEDCO s.r.o. mali spoluprácu v súvislosti s osvetlením, ktorá spoločnosť mala spolupracovať so
spoločnosťou BALÁZS-BAU s.r.o. Spoločnosť BALÁZS-BAU s.r.o. preveril informáciami cez internet,

ako aj z odporúčaní inými spoločnosťami, ktorá spoločnosť mala mať ročný obrat milión eur. Mená
týchto spoločností nevedel uviesť, mienil ich doložiť dodatočne. Nevedel sa vyjadriť, s ako spoločnosťou
z Nemecka mala spoločnosť BALÁZS-BAU s.r.o. kontakt. S I. E. mal vždy osobný kontakt, nikdy nie
vo firme, ale v kaviarni, v reštaurácii alebo v jeho sídle. Po výpovedi žalobcu, žalovaný potvrdil, že
prebehlo konanie v trestnej veci voči jeho osobe, kde padlo aj rozhodnutie, ktoré doklady má všetky

jeho právny zástupca. K dovozu motorových vozidiel tvrdil, že bolo rokované ohľadom dovozu viac áut,
keď sa dohodlo len jedno auto. Spoločnosť ETS mala navrhnúť dovoz dvoch áut, keď sa následne
dohodlo jedno auto pre pani K. C.. Ohľadom vyplatenia kúpnej ceny jednal vždy s I. E., ktorý podľa jeho
vedomostí mal byť zástupcom spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o., ktorý predložil zmluvu aj potvrdenia o
prevzatí peňazí. Tvrdil, že ohľadom plnej moci pre pani C. boli rokovania už v máji 2015. V mesiaci
júl mali byť preposlané ponuky, a v júli bola pripravená aj plná moc pre ňu, podpísaná až v auguste

2015, keď nebol overený podpis na plnej moci, keď musela byť plná moc vrátená na overenie podpisu
u notára. V súvislosti s kúpou motorového vozidla mal rokovať výlučne s A. H. ako konateľom a s pani
N. L., asistentka a reprezentant ETS, žalobcom. Žalovaný potvrdil, že si bol vedomí, kto je konateľom
ETS, A. H., pričom žalobca mal byť prítomný pri jednaniach ako reprezentatívna osoba.
Z výpovede svedka A. H., brata žalovaného, súd zistil, že je spoločníkom žalobcu v spoločnosti Expert

Travel Service so sídlom v Tunisku od roku 2010. So žalovaným nepodniká. Je jediným konateľom
spoločnosti.Spoločnosťneobchodujespredajomáut.Malvedomosťoexistenciispoločnostižalovaného
HARRION, s.r.o., keď tvrdil, že tieto dve spoločnosti nemali spoločné obchody. Informácie o kúpe
motorového vozidla má tak od žalovaného, ako aj od žalobcu. Nebol prítomný pri dojednaní kúpy.
Účastníci zmluvy mali byť v kontakte cez Viber, ktorú komunikáciu mu ukázal žalobca. Poprel, že

jeho výpoveď by bola ovplyvnená žalobcom. K predloženým dokladom vo veci spoločných obchodov,
svedok sa nevyjadril jednoznačne, potreboval si to skontrolovať, pričom pripustil možnosť. Potvrdil, že
v máji 2015 sa stretol so žalovaným aj žalobcom v Dunajskej Strede. Rovnako potvrdil, že sa stretol so
žalovaným aj v septembri 2015, kde bola prítomná aj jeho manželka, kde mu odovzdal doklady, ktoré mal
odovzdať žalobcovi. Rovnako potvrdil stretnutie v Bratislave v decembri 2015 u advokáta, ktoré sa malo

týkať prešetrenia prípadu prevodu peňazí z účtu žalobcu na účet žalovaného, podať trestné oznámenie
na osobu, ktorá prevzala peniaze od žalovaného. Tvrdil, že pri zistení výšky obnosu, advokát ustúpil od
tohto rozhodnutia, majúc obavu. Vyhľadali spoločnosť, ktorá bola uvedená na dokladoch, keď na danej
adrese nikoho nenašli. Poprel bankové transakcie medzi spoločnosťami ETS a HARRION, s.r.o., keď
výlučne on konal v mene spoločnosti ETS.

Z výpovede svedkyne, manželky žalovaného, akcionárky spoločnosti HARRION, s.r.o. vyplynulo, že
žalovaný bol zamestnaný v spoločnosti HARRION, s.r.o. ako obchodný riaditeľ, čo ho oprávňovalo
podpisovať v mene spoločnosti. Tvrdila, že žalobca a A. H., sú zástupcami spoločnosti ETS ako aj
akcionári, pričom medzi spoločnosťami HARRION, s.r.o. a ETS bola dlhodobá spolupráca. Spoločnosť
ETS pôsobí v Afrike v oblasti Alžírska, za ktorú zodpovedá A. H.. Spoločnosť ETS mala požiadať

spoločnosť HARRION, s.r.o. o sprostredkovanie predaja motorových vozidiel pre Afriku, kde mala byť
sprostredkovateľom. Obchodné rokovania mali prebiehať medzi žalobcom a žalovaným. Svedkyňa
mala len všeobecné informácie, podrobnosti jej neboli známe. Mala byť prítomná na rokovaní medzi
spoločnosťami len v jednom prípade, keď spoločnosť ETS mala požiadať spoločnosť HARRION, s.r.o.
o sprostredkovanie, keď tvrdila, že k tomu došlo už po neúspešnej kúpe motorového vozidla, kde sa

im mal žalobca vyhrážať. K samotnému rokovaniu o sprostredkovaní predaja motorových vozidiel, bola
prítomná na niektorých, keď mal žalovaný ponúknuť spoločnosti ETS niekoľko modelov, z čoho si
mal vybrať. Predajcom mala byť spoločnosť BALÁZS-BAU s.r.o., kupujúcim spoločnosť ETS. V rámci
obchodných jednaní, vždy si dali odobriť svoj postup. Spoločnosť ETS si vybrala konkrétne auto. Platba
mala prebehnúť prevodom z účtu alebo v hotovosti. Žalobca ich mal požiadať aby zaplatili kúpnu cenu

v hotovosti s tým, že on im to následne preplatí. Svedkyňa usúdila z dlhodobej kooperácie medzi
spoločnosťami ETS a HARRION, s.r.o., že tu jednal žalobca v mene spoločnosti ETS. Tvrdila, že žalobca
auto nekupoval, auto kupovala spoločnosť ETS, pričom auto malo byť pre pani K. C.. Nevedela sa
vyjadriťksumeprevádzanýchpeňazí,uviedla,že tobolavysokásuma,keďžesajednalooluxusnéauto.
Oúčtežalovanéhonemalaprehľad,keďžemávlastnýúčet.Tvrdila,žepeniazebolipoukázanéžalobcom

na účet žalovaného, nakoľko žalobca nemohol osobne priniesť hotovosť. Nevedela sa vyjadriť prečo boli
peniaze poukázané na účet žalovaného, následne uviedla, že spoločnosť HARRION, s.r.o. mala dostať
peniaze na úhradu kúpnej ceny motorového vozidla. Nevedela sa vyjadriť prečo boli poukázané peniazena kúpu motorového vozidla na účet žalovaného, domnievala sa, že išlo o požiadavku spoločnosti ETS.
Uviedla, že aj ona bola predstavená I. E. zo spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o.
Z predloženej pracovnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou HARRION, s.r.o. a žalovaným ako

zamestnancom dňa 31.10.2013, bol žalovaný vo funkcii riaditeľa, s účinnosťou od 1.11.2013. Jeho
náplňou práce bola komunikácia a rokovania s obchodnými partnermi, uzatváranie zmlúv a obchody na
základe splnomocnenia, administratívna činnosť.
Z emailovej komunikácie zo dňa 23.7.2013, spoločnosť ETS, podpísaný A. H., aby akonáhle môže poslal
žalovaný svoje osobné bankové informácie, keď mu má byť poukázaná určitá čiastka od pána B., ktorú

mal preposlať následne jemu, so súhlasom, že ju prepošle jemu. Ďalšia komunikácia z 13.2.2014,
týkajúca sa faktúr a hotovostí za rok 2013, ktoré sa týkalo nájdenia súborov hotovostných platieb
uvádzaných faktúr.
V súvislosti s organizovaním futbalového turnaja medzi mužstvom Slovenska a alžírskeho klubu
NAHD, spomenuté žalovaným, prebehla emailová komunikácia dňa 29.5.2015, adresát žalovaný od
odosieľatela B.., podpísaný A. H., malo ísť o zabezpečenie

ubytovania, za tým účelom preposlanie ponúk, zorganizovanie stretnutia s prezidentom klubu, zistenie
podmienok futbalových ihrísk do ich stretnutia dňa 7.6.2015.
Z emailovej komunikácie z 3.7.2015 medzi spoločnosťou ETS, posielané z emailu administratívnej
pracovníčky N. L., adresovaná žalovanému, kópia preposlaná A. H., predmetom, ktorého bolo motorové
vozidlo RANGER ROVER SPORT SDV6 HSE DYNAMIC CORRIS GREY, ktorý email bol preposlaný

na požiadanie žalobcu, aby si pozrel video na YouTube pod uvedeným titulom.
Z predloženej plnej moci, udelenej K. C., nar. XX.X.XXXX, údaje pasu C., vydané v Tunisku dňa
17.3.2013, udelila plnú moc pre spoločnosť HARRION, s.r.o. so sídlom Rényská č. 4202/27, Dunajská
Streda, aby ju zastupovala pri uzavretí kúpnej zmluvy na vozidlo (Land ranger Rover 3.0 SDV6,
Autobiography Dynamic), aby kúpila vozidlo na jej meno a na jej účet a vyviezla ho do Tuniska. Plná

moc preposielaná 18.8.2015. Podľa pečiatky v jazyku francúzskom bola plná moc overená dňa 7.9.2015
na Tuniskej ambasáde.
Z písomného prehlásenia F. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K. X, K. zo dňa 14.9.2017, konateľa
spoločnosti Mobile point Slovakia s.r.o., so sídlom Trnava, vyplynulo, že v roku 2014 mala ich spoločnosť
obchodný vzťah so spoločnosťou BALÁZS-BAU s.r.o., Korzo Bélu Bartóka č. 345/12, Dunajská Streda,

ktorá spoločnosť im poskytla rôzne služby. V mene spoločnosti komunikovala osoba I. E.. Služby boli
dodané a odmena bola zaplatená. V roku 2015, na základe spolupráce s pánom G. H., obchodným
zástupcom spoločnosti HARRION, s.r.o., predstavil spoločnosť I. E. žalovanému za účelom spolupráce
medzi nimi. Iné informácie mu neboli známe.
Z uznesenia Okresnej prokuratúry Dunajská Streda z 5.2.2018 sp. zn. 2Pv 523/16/2201-16, vyhovel

sťažnosti zástupcu poškodeného A. B. a zároveň zrušil uznesenie vyšetrovateľa PZ Dunajská Streda
pod sp. zn. ORP-358/2-VYS-DS-2016 zo dňa 14.12.2017 a uložil vyšetrovateľovi vo veci pokračovať
a rozhodnúť. Išlo o vec proti podozrivému F. G. H., trestné oznámenie podané poškodeným, keď bolo
preukázané, že podozrivý si sumu, ktorú prijal od poškodeného na svoj účet, vybral dňa 20.8.2015
vo výške 82.000,-eur, po niekoľkých týždňoch po tom čo mal údajne v hotovosti vyplatiť spoločnosti

BALÁZS-BAU s.r.o. v dňoch 26.7.2015 a 10.8.2015.
Z vyšetrovacieho spisu OR PZ DS, odbor kriminálnej polície Dunajská Streda č. ORP-356/2-VYS-
DS-2016, výsluchu F. A. I., zo dňa 24.7.2018, vyplynulo, že podrobnosti okolo prípadu predaja
motorového vozidla medzi stranami sporu nepozná. Žalovaného poznal od roku 2014, keď riešili
obchody s jeho spoločnosťou LEDCO s.r.o., k jeho spokojnosti. Prvýkrát ešte žalovaný zastupoval

spoločnosť Fine Technics, neskôr už HARRION, s.r.o. Žalobcu nepoznal. Bol informovaný žalovaným,
že má problémy ohľadom zabezpečovania motorového vozidla., keď potreboval informácie ohľadom
spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o., keď pre právnika žalovaného vystavil písomné prehlásenie. Vo svojej
výpovedi zopakoval obsah prehlásenia. Rovnako uviedol kontaktnú osobu spoločnosti BALÁZS-BAU
s.r.o. I. E., od ktorého nikdy nežiadal žiadne identifikačné údaje. Dohody boli vždy ústne. Rovnako mu

aj vyplácal za prevedené práce odmenu. Uviedol, že pri pracovnom stretnutí so žalovaným v Dunajskej
Strede malo dôjsť k náhodnému stretnutiu v reštaurácii v Dunajskej Strede s I. E., kde žalovaného
predstaviltejtoosobe,ktoríprehodilipárslovobudúcejspolupráci,ktoréužsvedoknevedelidentifikovať.
Rovnako bol vypočutý konateľ spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o., ktorý poprel akúkoľvek spoluprácu so
spoločnosťou HARRION, s.r.o., ako aj predaj motorových vozidiel, keď ich náplňou podnikania, boli

výlučne stavebné práce v rozhodnom čase v roku 2015.
Z prípisu OR PZ Dunajská Streda zo dňa 10.12.2018 vyplynulo, že bolo vznesené obvinenia voči osobe
žalovaného, z trestného činu sprenevery podľa § 213 ods.1 ods.3 písm. a/ Tr. zákona, obdobnú správu
adresovala OR PZ DS aj dňa 20.8.2019.Z výpisu z účtu žalovaného vyplynulo, že žalobca ako majiteľ účtu číslo K., poukázal na účet žalovaného
v K. L. číslo XXXXXXXXXX finančné hotovosti prijaté dňa 21.7.2015 v sume 75.000,-eur a dňa 5.8.2015
v sume 26.000 eur. Účel kúpa motorového vozidla.

Žalovaný ako zamestnanec spoločnosti HARRION, s.r.o., dňom 26.7.2015 podpísal záväznú
objednávku pod číslom 26/07/2015/MV medzi budúcim predávajúcim spoločnosťou BALÁZS-BAU
s.r.o. a následne Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve dňa 10.8.2015, predmetom ktorých bol prevod
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Land Ranger Rover 3.0 SDV6 za dojednanú kúpnu cenu
98.400,-eur, na pani K. C., kde podľa článku V. zmluvy prvá splátka bola vo výške 15.000,-eur pri podpise

záväznej objednávky a druhá splátka vo výške 82.000,-eur mala byť uhradená bezhotovostne bankovým
prevodom alebo v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Žalovaný podľa príjmových pokladničných
dokladov mal dňa 26.7.2015 vyplatiť spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o. sumu 15.000,-eur a dňa 10.8.2015
sumu 83.400 eur, keď následne k odovzdaniu motorového vozidla po vyplatení kúpnej ceny nedošlo.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava vl. č.20700/T vyplynulo, že žalovaný bol
konateľom spoločnosti HARRION, s.r.o. od 28.12.2007 do 16.12.2019 a od 17.12.2019 funkcia konateľa

trvá. J. H. bola konateľkou od 28.09.2007 do 3.4.2014 a od 13.6.2012 do 16.12.2019. (poznámka
odvolaciehosúdu–zvýpisuzobchodnéhoregistravyplýva,žeF.G.H.,I.,bolkonateľomod28.9.2007do
4.4.2014 a je od 17.12.2019, J. H. bola konateľkou od 13.6.2012 do 17.12.2019, ako O. P. od 28.9.2007
do 12.6.2012).
Zo zápisnice z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti Experts Travel Services zo dňa 28.5.2013

vyplynulo, že žalobca bol menšinovým vlastníkom 49% a A. H. 51%.
Súd prvej inštancie dôvodil, že príkazná zmluva je osobitným druhom záväzkovej zmluvy, ktorá je
upravená jednak všeobecne v § 724 až 732 O.z., jednak vo forme osobitných zmlúv. Podľa Občianskeho
zákonníka môže byť príkazníkom (mandatárom), resp. príkazcom (mandantom) ktokoľvek. Podľa
Obchodného zákonníka môžu byť účastníkmi mandátnej zmluvy iba podnikatelia v zmysle Obchodného

zákonníka, pretože mandátna zmluva nepatrí do kategórie tzv. absolútnych obchodov, na ktoré sa musia
vždy aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, bez ohľadu na to, o akých účastníkov ide (pozri §
261 Obch.z.). Ďalší rozdiel spočíva v samom predmete mandátnej zmluvy podľa O.z. a Obch.z. Kým
podľa O.z. je predmet príkazu vymedzený všeobecne, že ide o obstaranie nejakej veci alebo o vykonanie
činnosti pre príkazcu, podľa Obch.z. ide o zariadenie určitej obchodnej záležitosti (§ 566 ods. 1 Obch.z.).

Pred aplikáciou ustanovení O.z. o príkaznej zmluve treba najprv zistiť, medzi kým sa zmluva uzaviera a
o aký predmet obstarania veci príkazcu ide. Na úpravu tohto vnútorného vzťahu sa nevyžaduje určitá
forma zmluvy, hoci nie je vylúčené, že sa príkazná zmluva uzavrie v písomnej forme. Príkazník však
spravidla koná za príkazcu voči tretím osobám a na to, aby mohol konať za príkazcu, musí mať od
príkazcu splnomocnenie vo forme plnomocenstva, ktoré musí zodpovedať podmienkam ustanoveným v

§ 31 O.z. . Podľa § 31 ods. 1 O.z. v plnomocenstve musí byť uvedený rozsah zástupcovho oprávnenia.
To znamená, že vnútorný vzťah medzi príkazcom a príkazníkom založený príkaznou zmluvou je
premietnutý do vonkajšieho vzťahu príkazníka k tretej osobe prostredníctvom plnomocenstva. Či treba
plnomocenstvo udeliť v písomnej forme, závisí od toho, aký úkon má príkazník za príkazcu urobiť, resp.
či sa plnomocenstvo týka len určitého právneho úkonu alebo väčšieho počtu úkonov (pozri § 31 ods.

4 O.z.). Vzhľadom na obsahovú spätosť príkaznej zmluvy s plnomocenstvom treba objasniť aj otázku,
kto môže byť príkazníkom a ako bude zastupovať príkazcu voči tretím osobám. Príkazníkom môže byť
tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba. Takisto zástupcom na základe plnomocenstva môže byť
tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba (pozri § 31 ods. 1 O.z.). Odpoveď na otázku, či príkazník
koná na základe plnomocenstva príkazcu vo vlastnom mene alebo v mene príkazcu, závisí od obsahu

plnomocenstva. Do akej miery je príkazca v takom prípade viazaný úkonmi príkazníka uskutočnenými
s tretími osobami, resp. do akej miery je príkazca viazaný úkonmi príkazníka voči tretím osobám, treba
posudzovať podľa § 32 a 33. Z príkaznej zmluvy vyplývajú jej účastníkom určité práva a povinnosti.
Príkazníkovi vzniká povinnosť pre príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Príkazcovi
zo zmluvy vyplýva právo požadovať od príkazníka, aby mu obstaral nejakú vec alebo aby mu vykonal

inú činnosť. Predmetom tejto zmluvy je teda určitá činnosť príkazníka pre príkazcu, ktorá je vymedzená
v zmluve. Do tejto činnosti je zahrnutý aj výsledok, ku ktorému činnosť smeruje.
Sporné ostalo medzi stranami danosť aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby a žalovaného ako
príkazníka na splnenie podmienok tvrdené žalobcom z príkaznej zmluvy. Tvrdená aktívna legitimácia
spoločnosti ETS, bola vyvrátená dokladmi predloženými žalobcom, keď on v rozhodnom čase a ani

predtým, nebol štatutárom spoločnosti a bol len menšinovým akcionárom. Nemohlo potom dôjsť k
platným rokovaniam medzi spoločnosťou ETS a spoločnosťou HARRION, s.r.o., ako právnickými
osobami, keď žalobca nebol nositeľom práv, ktoré tvrdil žalovaný, že v rozhodnom čase mal. Na základe
vykonaného dokazovania súd mal za preukázané , že strany sporu sa poznali od roku 2014 akouviedol žalobca, keď z emailovej komunikácie medzi spoločnosťou ETS a HARRION, s.r.o. z 23.7.2013
bolo zrejmé, že spoločnosti prevádzkovali obchodnú činnosť, keď adresát A. H., brat žalovaného,
spoločník spoločnosti ETS a konateľ, ktorým žalobca v rozhodnom čase nebol, žiadal žalovaného o

poukázanie finančnej hotovosti, ktorú mal poslať žalobca na súkromný účet žalovaného, od ktorého
žiadal svedok poukázanie na svoj účet. Ďalšia emailová komunikácia bola o preverení si platieb v
hotovosti, predložených faktúr za rok 2013. Osobné stretnutie podľa žalobcu, malo byť vo Viedni
na medzinárodnom stretnutí podnikateľov z Tuniska, žijúcich v zahraničí, keď ho pozval aj k sebe
domov. Toto stretnutie žalovaný nepoprel. Žalovaný sa mal ponúknuť zabezpečiť kúpu motorových

vozidiel cestou jeho svokra. Všetky jednania prebehli ústne. V tom istom roku mala spoločnosť ETS
požiadať spoločnosť žalovaného o zabezpečenie futbalového zápasu klubu z Tuniska na Slovensku,
v rámci ktorého mali jednať ohľadom kúpy motorových vozidiel. Žalobca aj žalovaný potvrdili, že mali
byť kúpené dve motorové vozidlá, keď žalovaný tvrdil najprv len kúpu jedného auta na meno K. C..
Žalobca tvrdil, že motorové vozidlo malo byť najprv pre neho a až následne pre pani K., ktorá kúpa
sa neuskutočnila. Ponuka bola doručená administratívnou pracovníčkou spoločnosti HARRION, s.r.o.

dňa 3.7.2015 N. L., adresovaná žalobcovi, kópia preposlaná A. H., predmetom, ktorého bolo motorové
vozidlo RANGER ROVER SPORT SDV6 HSE DYNAMIC CORRIS GREY. ktorý email bol preposlaný
na požiadanie žalobcu, aby si pozrel video na YouTube pod uvedeným titulom. Žalovaný ako zástupca
spoločnostiHARRION,s.r.o.podpísaldňom26.7.2015záväznúobjednávkunakúpumotorovéhovozidla
Land Ranger Rover 3.0 SDV6, za kúpnu cenu 98 400 eur so spoločnosťou BALÁZS-BAU s.r.o., kde

budúcou kupujúcou mala byť A.. K. C., s uvedením jej osobných údajov i cestovného pasu, oznámené
údaje emailom dňa 23.7.2015, fotokópia cestovného pasu, preposlané ešte pred doručením plnej moci.
Dňom 10.8.2015 bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Dňom 21.7.2015 žalovaný obdržal
sumu 75.000 eur na svoj účet a následne 5.8.2015 zvyšok 26.000 eur. Obe sumy z účtu žalobcu
ako fyzickej osoby. To, že takéto finančné transakcie prebehli z účtu žalobcu, ako fyzickej osoby

na účet žalovaného ako fyzickej osoby bola už spomenutá platba na osobný účet dokladovaná v
jednom prípade v emailovej komunikácii medzi žalovaným a A. H. v roku 2013, kde bol spomenutý
účet žalovaného, na ktorý mala byť poukázaná suma pre A. H.. Súd považoval za nepodstatné, či
číslo účtu žalovaného bolo ním zaslané cez Viber, alebo skôr emailom. Žalovaný týmto akceptoval
požiadavku žalobcu na zabezpečenie kúpy motorového vozidla, kde v prípade uzavretia kúpnej zmluvy

konal vo vlastnom mene na účet žalobcu, keď vybral zo svojho účtu finančnú hotovosť, poukázanú
žalobcom najprv v sume 10.000,-eur dňa 31.7.2015 a 5.000,-eur dňa 4.8.2015, keď záloha pri uzavretí
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve mal byť uhradená vo výške 15.000,-eur. Pokladničný doklad na sumu
15.000,-eur bol datovaný dátumom záväznej objednávky 26.7.2015 a zvyšok kúpnej ceny 83.400,-eur
bolo uhradené podľa dátumu na pokladničnom doklade 10.8.2015, dátum uzavretia zmluvy o budúcej

kúpnej zmluve. Výber hotovosti 82.000,-eur realizoval žalovaný dňom 21.8.2015. Na pokladničných
dokladochjeuvedenýžalovanýF.G.H.I.akoosoba,ktorávyplatilahotovosťpredávajúcemuspoločnosti
BALÁZS-BAU s.r.o., a to v oboch prípadoch a nie spoločnosť HARRION s.r.o., pokiaľ podľa plnej
moci pre C. K., by konal ako sprostredkovateľ kúpy auta, za spoločnosť HARRION, s.r.o., na účet
splnomocnenkyne. Žalobca spochybnil viery hodnosť pokladničných dokladov, vychádzajúc z dlhodobej

skúsenosti žalovaného ako podnikateľa, aby taký obnos vyplatil len oproti pokladničnému dokladu. Z
tejto konštrukcie právneho úkonu je zrejmé, že žalobca mal záujem o kúpu motorového vozidla, za
účelom ktorým poukázal žalovanému na účet požadovanú finančnú hotovosť, po identifikovaní druhu
motorového vozidla, jemu preposlané v emailovej komunikácii. Peniaze išli z účtu žalobcu na súkromný
účet žalovaného. Žalovaný kúpnu cenu zaplatil ako fyzická osoba spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o.

V priebehu konania nikto nespochybnil finančné prostriedky poukázané na účet žalobcu pre účel
kúpy motorového vozidla, že išlo o peniaze žalobcu. Výpovede strán sporu sa rozchádzali ohľadom
dohodnutia provízie. Žalobca tvrdil, že nedohodol províziu za sprostredkovanie, túto skutočnosť poprel
žalovaný. Žalovaný poukázal na úmysel žalobcu kupovať motorové vozidlo ako dar pre C. K., ako
to tvrdil právny zástupca v rámci vyšetrovacieho konania. V prípade, že by aj bol úmysel žalobcu

kupovať motorové vozidlo pre uvedenú osobu ako dar, stáleboli použité finančné prostriedky žalobcu, na
vyplatenie kúpnej ceny a nepreukázalo sa, že tieto podľa obsahu plnej moci pre spoločnosť žalovaného,
hradila pani C. K.. Objednané motorové vozidlo, napriek zaplateniu celej kúpnej ceny, skôr ako malo
byť dodané, nebolo ani do decembra 2015 dodané do Tuniska a ani finančné prostriedky vrátené
predávajúcim. Spoločnosť BALÁZS-BAU s.r.o., v rámci vyšetrovania trestného oznámenia podaného

žalobcom na žalovaného, poprela akúkoľvek obchodnú spoluprácu so spoločnosťou HARRION, s.r.o.,
keďže ani nikdy nepredávalo ani nesprostredkovalo predaj motorových vozidiel. Sám žalovaný potvrdil,
že za celý čas jednal s I. E., ktorého totožnosť a oprávnenie zastupovať túto spoločnosť nezisťoval.
Rovnako tak sa nepotvrdilo zaúčtovanie vyplatenej hotovosti v prospech spoločnosti BALÁZS-BAUs.r.o. Žalovaný v rámci vyšetrovania trestného oznámenia, nevedel identifikovať osobu I. E., nepoznal
žiadne jeho telefónne čísla, jeho adresu, v záujme kontaktovania tejto osoby. Z uvedeného je zrejmé, že
žalovaný porušil podmienky príkaznej zmluvy, keď jednak v rozpore s obsahom zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve, vyplatil celú kúpnu cenu motorového vozidla a to ešte pred jeho dodaním a uzavretím samotnej
kúpnej zmluvy, čo samotné bolo v rozpore so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve a nekonal zodpovedne
a obozretne ohľadom osoby vystupujúcej v mene spoločnosti predávajúceho BALÁZS-BAU s.r.o., keď
sa bez ďalšieho spoliehal na to, že jedná so štatutárom, pričom sám žalovaný bol podnikateľom už
dlhšiu dobu, v čase tohto kontraktu. Takéto údaje mohol zistiť minimálne z výpisu z obchodného registra.

Týmto svojim správaním spôsobil žalobcovi škodu, spočívajúcu v zmenšení sa jeho majetku, vyplatenej
sumy na účet žalovaného, na účel kúpy motorového vozidla, zavineným správaním sa žalovaného, ktorý
mal a musel byť obozretný pri použití tak vysokej sumy, preveriť predávajúceho, keď tak nekonal. Ide o
vedomé nedbanlivostné konanie zo strany žalovaného, keď musel vedieť, že ak tak neurobí, a peniaze
vyplatí vopred, pred dodaním motorového vozidla a uzavretím riadnej kúpnej zmluvy, môže sa stať, že
motorové vozidlo predajca nedodá, keď už bude mať vopred vyplatenú celú časť kúpnej ceny. Uvedená

škoda vznikla v príčinnej súvislosti so zavineným nedbanlivostným konaním žalovaného, v dôsledku
čoho je povinný túto škodu žalobcovi nahradiť.
Podľa § 517 ods. 2 O.z. v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia O.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 8.4.2016, keď uplynula lehota na plnenie
v zmysle predžalobnej výzvy zo dňa 23.3.2016, výzva doručovaná doporučene žalovanému, keď mal
vrátiť finančné prostriedky do 7.4.2016, keď tak neurobil.
Žalobca na pojednávaní dňa 23.3.2023 navrhol doplniť dokazovanie Webovou komunikáciu medzi

stranami sporu, ktoré doposiaľ nenavrhol, išlo o väčší počet bez prekladu, ktorý návrh, žiadal právny
zástupcažalovanéhozamietnuťspoukazomnasudcovskúkoncentráciukonania,keďžedôkazyžalobca
mohol už skôr použiť, pokiaľ ich chcel použiť. Súd zamietol návrh na vykonanie týchto dôkazov s
poukazom na ust. § 153 od. 1 a 2 CSP, keď na prostriedky procesnej obrany, ktoré žalobca nepredložil
včas, nemusí súd prihliadnuť, hlavne ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, prípadne

vykonanie ďalších úkonov, čo by si v tomto prípade vyžadovalo aj úradný preklad týchto dôkazov, čo
žalobca doteraz neurobil.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 CSP, vecne plným
úspechom žalobcu v spore.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, event. na jeho zmenu zamietnutím
žaloby v celom rozsahu a priznaním mu nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedol
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Namietal, že žalobca mal v konaní bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno, pričom súd prvej inštancie mal skúmať tvrdenia žalobcu a žalobca mal

tieto tvrdenia preukázať, jednotlivé tvrdenia žalobcu však boli rozporuplné od začiatku konania, napriek
tomu súd prvej inštancie vychádzal z týchto rozporuplných tvrdení.
Žalobca tvrdil, že medzi spoločnosťami ETS a HARRION, s.r.o. nikdy neboli žiadne obchodné vzťahy.
E-mailová komunikácia, faktúry a iné účtovné doklady od spoločnosti ETS, ktoré žalovaný predložil v
priebehu konania, však preukazujú, že medzi spoločnosťou ETS a HARRION, s.r.o. boli aj pred rokom

2015 rôzne obchodné vzťahy, komunikovali ohľadne týchto obchodných vzťahoch a strany sporu mali aj
osobné stretnutia ohľadne týchto obchodov. Inými slovami žalobca účelovo uvádzal klamlivé tvrdenia.
Žalobca v priebehu konania nikdy neuviedol, že predložené účtovné doklady alebo e-maily sú nepravé.
Navyše v priebehu výsluchu ani A. H. nevyvrátil, že účtovné doklady, ktoré boli predložené do spisu
a ktoré boli ukázané svedkovi, boli vystavené spoločnosťou ETS. Z e-mailovej komunikácie vyplýva,

že ohľadne obchodných vzťahov medzi spoločnosťami ETS a HARRION, s.r.o., riešil obchodné vzťahy
nielen A. H., ale aj žalobca (žalobca žiadal napríklad o zaslanie čísla bankového účtu žalovaného,
žalobca informoval žalovaného ako zástupcu HARRION, s.r.o. o obchodných vzťahoch atď.). Všetky
e-maily zaslali síce zamestnanci alebo štatutárny zástupca ETS z poverenia žalobcu, ale všetky e-
maily sa týkali obchodných vzťahov ETS. Podľa žalovaného uvádzali nepravdivé skutočnosti ohľadne

neexistencie obchodných vzťahov medzi ETS a HARRION, s.r.o. pred rokom 2015, aby tým poukázali
na to, že zmluva ohľadne zaobstarania motorového vozidla bola uzavretá medzi stranami sporu a nie
medzi uvedenými spoločnosťami, ktorá zmluva by nadväzovala na predchádzajúce obchodné vzťahy.Ďalšie rozporuplné a neustále sa meniace tvrdenia žalobcu sa týkali počtu motorových vozidiel, ktoré
mali byť zaobstarané, resp. otázky, že pre koho bolo zaobstarané motorové vozidlo. Žalobca v prvých
podaniach uvádzal, že bolo iba jedno motorové vozidlo a že motorové vozidlo malo byť pre neho. V

priebehu trestného konania žalobca tvrdil (podľa zápisnice z výsluchu z trestného konania z 29.11.2016),
že motorové vozidlo (1 motorové vozidlo) malo byť zaobstarané pre K. C., ktorú chcel daným vozidlom
obdarovať. V priebehu svojho výsluchu dňa 23.3.2023 žalobca už tvrdil, že boli objednané 2 motorové
vozidlá, pričom 1 vozidlo malo byť pre žalobcu a 1 vozidlo pre K. C. (vozidlo pre K. C. teda nemalo
byť dar). Pri svojom výsluchu na pojednávaní (pred vydaním prvého rozsudku) žalovaný uviedol, že

obchodné rokovania prebiehali pôvodne o dodaní 2 vozidiel, nakoniec však rokovali len o jednom
motorovom vozidle a malo byť zaobstarané iba 1 motorové vozidlo. Toto tvrdenie žalovaného do
23.3.2023žalobcanikdynepoprel,tedahonepoprelanivkonanípredvydanímprvéhorozsudku.Navyše
dňa 26.9.2016 bolo zo strany žalovaného predložené aj splnomocnenie, ktoré bolo vystavené zo strany
K. C. pre HARRION, s.r.o. Od predloženia splnomocnenia podal žalobca 6-7 písomných vyjadrení,
uskutočnili sa 3 pojednávania na súde, žalobca však ani v jednom písomnom vyjadrení alebo ani na

jednom pojednávaní nespomenul tú dosť zásadnú skutočnosť, že splnomocnenie od K. C. sa týkalo
iného motorového vozidla a nie motorového vozidla, ktoré bolo predmetom zmluvy uzavretej medzi
stranami sporu podľa tvrdení žalobcu. Takéto neskoro uvedené tvrdenie samo o sebe preukazuje, že
ide o nepravdivé tvrdenie žalobcu a že bolo dodatočne vykonštruované pre účely vyvrátenia tvrdení
žalovaného. Skutočnosť, že zo strany žalobcu ide o nepravdivé tvrdenie ďalej preukazuje aj zápisnica

z výsluchu z trestného konania z 29.11.2016, na ktorom žalobca ešte tvrdil, že K. C. chcel daným
vozidlom obdarovať, keďže ona je známa žalobcu. Na výsluchu dňa 29.11.2016 teda ešte žalobca
netvrdil, že vozidlo pre K. C. bolo úplne iné vozidlo, ako vozidlo, ktoré bolo predmetom prebiehajúceho
občianskoprávneho konania. Žalobca vtedy ešte tvrdil, že bolo iba jedno vozidlo a toto vozidlo chcel
žalobca darovať pre K. C.. Pokiaľ teda ide o bremeno tvrdenia, žalobca neustále tvrdil niečo iné, nebolo

teda jasné ani to, čo malo byť predmetom dokazovania. Keďže však súd prvej inštancie vychádzal z
tvrdení žalobcu, aj rozsudok súdu prvej inštancie je nejasný, neprehľadný a je plný rozporov.
Z rozsudku nevyplýva, či súd prvej inštancie dospel k záveru, že motorové vozidlo určeného pre K.
C. bolo iné vozidlo, ako vozidlo, ktoré bolo predmetom sporu. Súd uviedol, že motorové vozidlo bolo
určené pre K. C. ako dar a že teda išlo o finančné prostriedky žalobcu. Pokiaľ súd prvej inštancie

vychádzal z toho, že motorové vozidlo z príkaznej zmluvy, ktoré bolo predmetom tohto konania, bolo
určené pre K. C. ako dar (vychádzajúc zo zápisnice z trestného konania), tak takýto záver je v rozpore
s tvrdeniami samotného žalobcu z pojednávania z 23.3.2023, na ktorom žalobca tvrdil, že prípad
motorového vozidla určeného pre K. C. bolo úplne iné vozidlo, ako vozidlo, ktoré malo byť zaobstarané
podľa príkaznej zmluvy tvoriacom predmet tohto sporu. Ak však súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení

žalobcu uvedených v zápisnici z trestného konania zo dňa 29.11.2016 (teda, že vozidlo bolo určené
pre K. C. ako dar), nie je jasné, prečo nebral súd prvej inštancie do úvahy celú zápisnicu, ale len časť
zápisnice. V zápisnici z trestného konania zo dňa 29.11.2016 je totiž uvedené nasledovné: „A. B.,...,
kompetentnou osobou na zastupovanie spoločnosti ETS (Export travel services) so sídlom v Tunisku
a podozrivým F. G. H., I...., osobou vystupujúcou v mene spoločnosti HARRION, s.r.o......, došlo na

základe predchádzajúcej ústnej komunikácie z obdobia apríl – máj 2015 k uzavretiu ústnej dohody medzi
uvedenými spoločnosťami, predmetom ktorej bolo zabezpečenie motorového vozidla zn. Land Range
Rover.“Vtrestnomkonanítedabolojednoznačneuvedenéapotvrdiltoajžalobca,žezmluvaoobstaraní
motorového vozidla bola uzatvorená medzi spoločnosťami ETS a HARRION, s.r.o. Navyše, ak súd prvej
inštancie prijal záver, že predmetom príkaznej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu bolo motorové

vozidlourčenéhopreK.C.,takprečonevychádzalajzpísomnéhosplnomocnenia,ktorébolopredložené
zo strany žalovaného. Predmetným splnomocnením K. C. splnomocnila spoločnosť HARRION, s.r.o.
na vybavovanie všetkých záležitostí súvisiacich s kúpou motorového vozidla, splnomocnenie teda
jednoznačne preukazuje, že zmluvnou stranou nebol žalovaný, ale spoločnosť HARRION, s.r.o. Nič
na tom nemení ani skutočnosť, že podpis pani C. bol overený až v septembri 2015, keďže z tohto

istého splnomocnenia vyplýva, že spoločnosť ETS zaslala uvedené splnomocnenie faxom už dňa
15.8.2015, t. j. niekoľko dní pred podpísaním kúpnej zmluvy a vyplatením kúpnej ceny. Uvedené bolo
pravdepodobne motiváciou k uvádzaniu nepravdivých skutočností o ďalšom vozidle. Konajúci súd sa
nijako nevysporiadal s postavením p. K. C. v týchto zmluvných vzťahoch. Rozsudok je teda plný
rozporov, keď súd jednak vychádzal zo zápisnice z trestného konania, ale určité časti zápisnice už

ignoroval a uviedol, že zmluva bola uzatvorená medzi stranami sporu. Zápisnica z 29.11.2016 však
jednoznačne preukazuje, že zmluva bola uzatvorená medzi spoločnosťou ETS a medzi spoločnosťou
HARRION, s.r.o. Splnomocnenie od K. C. je ďalším dôkazom, ktorý preukazuje, že zmluva bola
uzatvorená so spoločnosťou HARRION, s.r.o.Pokiaľ ide o otázku pasívnej legitimácie žalovaného, v konaní neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré
by preukazovali pasívnu legitimáciu žalovaného. Na druhej strane boli predložené viaceré dôkazy o
pasívnej legitimácií spoločnosti HARRION, s.r.o. (ako napríklad

vyššie uvedené dôkazy - zápisnica z 29.11.2016, splnomocnenie). Pasívnu legitimáciu spoločnosti
HARRION, s.r.o. však preukazujú aj ďalšie dôkazy. E-mailová komunikácia ohľadne zaobstarania
motorového vozidla prebiehala po celý čas cez tú istú e-mailovú adresu, cez ktorú prebiehala aj
obchodná komunikácia pri obchodných vzťahoch spoločnosti ETS a HARRION, s.r.o. pred rokom 2015.
V priebehu výsluchu žalobcu dňa 23.3.2023 žalobca predložil faktúru na motorové vozidlo, ktorá síce

nebola založená do spisu, ale pri ktorej bola uvedená na pojednávaní a zo strany oboch strán sporu
potvrdené, že faktúru vystavila spoločnosť HARRION, s.r.o. A. H. potvrdil v priebehu svojho výsluchu,
že žalovaný mu odovzdal v septembri 2015 doklady týkajúce sa motorového vozidla. Bola mu teda
odovzdaná aj kúpna zmluva, ktorá bola podpísaná zo strany spoločnosti HARRION, s.r.o. Až do roku
2016 však žalobca žiadnym spôsobom nenamietal, že prečo podpísal zmluvu HARRION, s.r.o. a nie
žalovaný a prečo bola zmluva vystavená na meno K. C.. Pokiaľ ide o vyplatenie kúpnej ceny za

motorové vozidlo, poukázal žalovaný na to (a predložil aj dôkazy), že z dôvodu prísnych daňových
predpisov v Tunisku, bola kúpna cena zaslaná na účet žalovaného, podobne ako to bolo aj v iných
prípadoch obchodnej spolupráce medzi spoločnosťami ETS a HARRION, s.r.o. Navyše aj súd prvej
inštancie potvrdil vo svojom prvom rozsudku, že platby v hotovosti a platby cez súkromné účty patrili k
obchodnej praxi medzi spoločnosťami ETS a HARRION, s.r.o. Žalobca v priebehu svojho výsluchu tvrdil

v tejto súvislosti aj to, že pred prevodom finančných prostriedkov na účet žalovaného, nepoznal číslo
účtu žalovaného. Toto tvrdenie je taktiež vyvrátené, keďže z e-mailovej komunikácie, ktorú žalovaný
predložil, vyplýva, že ETS požiadala o zaslanie súkromného účtu žalovaného na účely vykonania platieb
v súvislosti s obchodným vzťahom medzi ETS a HARRION, s.r.o., aby platby boli vykonané vo forme
hotovostných platieb z dôvodu prísnych daňových predpisov v Tunisku. Pokiaľ by uhradil kúpnu cenu

žalobca a pokiaľ by sa mal stať vlastníkom vozidla žalobca, žalobca v tom prípade mal zaplatiť daň vo
výške 260% z ceny vozidla. Žalobca sa preto ani nemohol stať vlastníkom vozidla a finančné prostriedky
nemohli patriť žalobcovi. Nie je teda správne ani záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nikdy nepoprel,
že finančné prostriedky patrili žalobcovi, keď od začiatku sporu tvrdil, že spoločnosť ETS posielala svoje
peniaze spoločnosti HARRION, s.r.o. cez súkromné účty ako súčasť obchodnej praxe. Všetky vyššie

uvedené dôkazy teda vyvracajú pasívnu legitimáciu žalovaného, ba preukazujú pasívnu legitimáciu
HARRION, s.r.o.
Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, žalovaný poukázal na to, že žalobca potvrdil v trestnom
konaní, že zmluva bola uzatvorená medzi spoločnosťami ETS a HARRION, s.r.o., teda potvrdil aj
to, že bol oprávnený konať v mene spoločnosti ETS (žalobca mohol konať v mene ETS aj na

základe splnomocnenia, nielen ako štatutárny zástupca). Napriek tomu, súd uviedol v rozsudku, že
nie je preukázaná aktívna legitimácia spoločnosti ETS z toho dôvodu, že žalobca nemohol konať v
mene spoločnosti ETS. Predmetom sporu však nebolo preukazovanie aktívnej legitimácie spoločnosti
ETS, ale aktívna legitimácia žalobcu. V tejto súvislosti boli vykonané len 2 dôkazy – potvrdenie o
prevode finančných prostriedkov a výsluch žalobcu. Výsluch žalobcu ako bolo vyššie uvedené bol

plný nepravdivých a rozporuplných tvrdení a prevod finančných prostriedkov bez ďalších dôkazov
nepreukazuje aktívnu legitimáciu žalobcu. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku napísal, že o
uzatvorení príkaznej zmluvy rokovali strany sporu v Dunajskej Strede pri organizovaní futbalového
zápasu. Na uvedenom stretnutí, na ktorom podľa zhodného tvrdenia strán sporu rokovali o uzavretí
zmluvy, však nebol prítomní len žalobca a žalovaný, ale boli prítomní aj manželka žalovaného a A. H.,

štatutárny zástupca spoločnosti ETS. Následne zaslal zamestnanec spoločnosti ETS (a nie žalobca)
informácie o motorovom vozidle (na tento e-mail poukázal aj súd prvej inštancie). Vynára sa však otázka,
že pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že žalobca bol len spoločníkom ETS a nemal oprávnenie konať
v mene spoločnosti ETS, tak prečo poslal údaje zamestnanec ETS, ktorému žalobca nemohol dávať
pokyny. Ďalším e-mailom poslal zamestnanec ETS (a nie žalobca) kópiu cestovného pasu pani K. C..

Ide o ďalší dôkaz, ktorý preukazuje, že motorové vozidlo bolo určené pre K. C. a že ohľadne tohto
vozidla uzatvorili zmluvu ETS a HARRION, s.r.o. Ďalším e-mailom poslal opäť zamestnanec ETS (a nie
žalobca) informáciu o uhradení finančných prostriedkov. Aktívnu legitimáciu ETS preukazujú aj ďalšie
skutočnosti. Žalobca v priebehu svojho výsluchu dňa 23.3.2023 potvrdil, že v decembri 2015 sa zúčastnil
stretnutia v advokátskej kancelárií P. A. L.. Na predmetnom stretnutí bol prítomný aj podľa tvrdenia

žalobcu,žalovanýapánA.H..Žalobcavtejtosúvislostiuviedolnapojednávaní,že:„Mysmemalizáujem
v rámci jednania u advokáta v BA podať trestné oznámenie na osobu, ktorý obdržal peniaze“. Žalobca
teda jasne potvrdil, že v súvislosti s prevzatím finančných prostriedkov chceli podať (a nie chcel podať
ako fyzická osoba) trestné oznámenie. V tejto súvislosti žalovaný predložil do spisu čestné vyhlásenie P.L., ktorý potvrdil, že na predmetnom stretnutí v decembri 2015 sa zúčastnili zástupcovia spoločnosti ETS
a zástupca spoločnosti HARRION, s.r.o. Trestné oznámenie teda chceli dať zástupcovia spoločnosti
ETS a zástupca spoločnosti HARRION, s.r.o. Aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní o náhradu škody však

vyvracajú nielen vyššie uvedené skutočnosti, ale aj doklady o tom, že vlastníkom motorového vozidla
sa mala stať pani K. C., ktorú skutočnosť žalovaný tvrdí od začiatku konania. Keďže teda vlastníkom
motorového vozidla sa mala stať pani K. C., aj K. C. mohla žiadať náhradu škody. Náhradu škody však
mohla žiadať aj ETS, ktorá uzatvorila zmluvu o obstaraní motorového vozidla. Bolo teda preukázané,
že žalobca nebol zmluvnou stranou akejkoľvek zmluvy a nemohla tak žalobcovi ani vzniknúť škoda.

Žalobca mal dôkazné bremeno, aby preukázal, že mal aktívnu legitimáciu v spore, pričom žalobca
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom preukazovali jeho aktívnu legitimáciu. Na
druhej strane žalovaný predložil viaceré dôkazy – e-mailová komunikácia, zápisnica z trestného konania
– ktoré aktívnu legitimáciu spoločnosti ETS preukazujú.
Pre nejasné tvrdenia žalobcu, sú nejasné aj závery súdu prvej inštancie. Z rozsudku jednoznačne
nevyplýva, či súd prvej inštancie prijal záver, že mali byť zaobstarané 2 vozidlá, alebo iba 1 vozidlo. Ak

súd prvej inštancie vychádzal z toho, že prípad motorového vozidla pre K. C. bol úplne iným prípadom,
ako motorové vozidlo tvoriacom predmet sporu (ako to tvrdil žalobca na pojednávaní dňa 23.3.2023),
tak žalovaný opätovne poukazuje na obsah zápisnice z 29.11.2016, z ktorej vyplýva, že bol riešený iba
1 prípad kúpy motorového vozidla. Taktiež poukazuje na to, že splnomocnenie od K. C. pre HARRION,
s.r.o. bolo predložené v roku 2016, pričom od roku 2016 až do 23.3.2023 žalobca žiadnym spôsobom

nespochybnil obsah splnomocnenia a netvrdil, že ide o splnomocnenie, ktoré sa netýka tohto sporu.
Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom sporu, bolo
iné vozidlo, ako vozidlo, ktoré bolo určené pre K. C., tak sa vynára aj otázka, že prečo bola uzatvorená
jedna zmluva medzi stranami sporu a prečo bola uzatvorená druhá zmluva so spoločnosťou HARRION,
s.r.o. Je jasné, že takýto záver je v rozpore s vykonaním dokazovaním. Obsah zápisnice z 29.11.2016

a písomné a ústne vyjadrenia žalobcu do 23.3.2023 jednoznačne preukazujú, že malo byť zaobstarané
iba 1 motorové vozidlo, ktoré bolo určené pre pani K. C..
Pokiaľ ide o otázku náhrady škody, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný porušil podmienky príkaznej
zmluvy, keď v rozpore s obsahom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, vyplatil celú kúpnu cenu motorového
vozidla a to ešte pred jeho dodaním, a uzavretím samotnej kúpnej zmluvy, čo samotné bolo v rozpore

so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve. Navyše spoločnosť BALÁZS-BAU s.r.o. poprela akúkoľvek
spoluprácu so spoločnosťou HARRION,s.r.o. Súd prvej inštancie teda poukázal na to, že žalovaný
konal v rozpore s budúcou kúpnou zmluvou a preto vznikla škoda. Je nepochopiteľné, že pokiaľ súd
prvej inštancie vychádzal z jedného dokumentu, prečo zobral do úvahy iba časť tohto dokumentu a
nevychádzal z obsahu celého dokumentu. Z budúcej kúpnej zmluvy, resp. z kúpnej zmluvy totiž vyplýva,

že tieto zmluvy boli uzatvorené v prospech K. C. a nie v prospech žalobcu (ako to tvrdil žalobca) a že
tieto dokumenty boli podpísané zo strany spoločnosti HARRION,s.r.o. a nie zo strany žalovaného. Ak
teda súd prvej inštancie vychádzal z budúcej kúpnej zmluvy, mal vychádzať aj z toho, že je jednoznačne
vyvrátená aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného.
Je potrebné reagovať aj na tvrdenia spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o. z trestného konania, že štatutárny

zástupca tejto spoločnosti nepozná I. E. a nikdy nemali obchodný vzťah so spoločnosťou HARRION,
s.r.o. Žalovaný už poukázal na to, že spoločnosť BALÁZS-BAU s.r.o. má dlh voči daňovému úradu
vo výške 310.000,-eur a od roku 2015 neodovzdala žiadnu účtovnú závierku. Spoločnosť bola
navyše prepísaná na iného maďarského občana (tieto skutočnosti žalobca nepoprel). Dôveryhodnosť
štatutárneho zástupcu tejto spoločnosti je teda skoro nulová a je preto nepochopiteľné, prečo vychádzal

súd prvej inštancie z tvrdení takejto osoby. Čo sa týka tvrdení ohľadne I. E., bývalý obchodný partner
spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o. - A. I., potvrdil, že pri obchodnej spolupráci rokoval s I. E. a nie so
štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti. Rokovania ohľadne kúpy motorového vozidla preto prebiehali
taktiež s touto osobou. Súd prvej inštancie vychádzal pri otázke náhrady škody z písomného dokladu
– budúcej kúpnej zmluvy – kúpnej zmluvy, ktorá však priamo vyvracia aktívnu legitimáciu žalobcu

a pasívnu legitimáciu žalovaného a z tvrdení osoby, ktorá sa zúčastnila konania, v dôsledku ktorého
vznikla štátu daňová pohľadávka vo výške viac ako 300.000,-eur. Žalobca preto nepreukázal ani
existenciu všetkých predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu, tak ako to ustanovuje Občiansky
zákonník.
Základnou právnou a skutkovou otázkou v priebehu konania teda bolo, či došlo medzi žalobcom a

medzi žalovaným k uzatvoreniu príkaznej zmluvy, ktorej predmetom bolo obstaranie kúpy motorového
vozidla pre žalobcu. Bolo potrebné preto skúmať otázku uzatvorenia príkaznej zmluvy z pohľadu návrhu
na uzatvorenie zmluvy a prijatia návrhu na uzatvorenie zmluvy. Z návrhu na uzavretie zmluvy (oferta)
musí vyplývať, že kto bude zmluvnou stranou, čo má byť predmetom zmluvy, aká má byť odmenaatď. Z prijatia návrhu na uzavretie zmluvy (akcept) následne musí vyplývať, že druhá strana súhlasí
presne s týmto návrhom na uzavretie zmluvy. Zaslanie finančných prostriedkov môže preukazovať
uzavretie zmluvy len v kontexte s ďalšími dôkazmi, ktoré preukazujú obsah návrhu na uzavretie zmluvy

a obsah súhlasu s uzavretím zmluvy (napr. písomná zmluva, objednávka, splnomocnenie, emailová
komunikácia atď.) Žalobca však v konaní nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by preukázali, čo
bolo obsahom návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy, resp. čo bolo obsahom súhlasu žalovaného s
týmto návrhom na uzavretie zmluvy. Žalobca nepreukázal ďalej ani svoju aktívnu legitimáciu, ale ani
pasívnu legitimáciu žalovaného. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia, aj tvrdenia žalobcu boli rozporuplné

(predmetom zmluvy bolo 1 vozidlo alebo 2 vozidlá, vozidlo bolo určené pre žalobcu alebo pre K. C.,
išlo o dar alebo nie), preto možno konštatovať, že žalobca nielenže neuniesol dôkazné bremeno, ale
neuniesol ani bremeno tvrdenia. Keďže žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, aj rozsudok súdu prvej
inštanciejeneprehľadný,nepresvedčivýajednotlivéčastirozsudkusúplnérozporov.Súdprvejinštancie
mal podľa uznesenia odvolacieho súdu jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov však nepostupoval uvedeným
spôsobom, nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil, skutkové závery súdu prvej inštancie sú rozporuplné, navyše zohľadnil niektoré

písomné dôkazy, niektoré písomné dôkazy však nezohľadnil bez vysvetlenia. Pri niektorých písomných
dôkazochzohľadnilibačasťtýchtodokladov,pričomďalšiečastitýchtopísomnýchdokladovsúvrozpore
s jednotlivými skutkovými a právnymi závermi súdu. Keďže teda súd prvej inštancie riadne neodôvodnil
rozsudok, bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.
Na záver poukázal na to, že žalobca sa so svojim nárokom na náhradu škody vo výške 101.000,-eur

obrátil aj na súdy v Tunisku, ktoré konajú v neprítomnosti žalovaného a tak je obtiažne získať informácie
o stave tohto konania. Žalovaný však disponuje informáciou, že takéto konanie inicioval žalobca voči
jeho osobe a predmetom je náhrada škody v sume 101.000,-eur. Túto skutočnosť žalobca účelovo
nespomenul pred súdom. V kontexte tejto informácie tak môže ísť o litispendenciu, resp. o prekážku
právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 CSP.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného o
neexistencii a nepreukázaní príkaznej zmluvy medzi sporovými stranami. Zotrval na tvrdení, že príkazná
zmluva bola uzatvorená ústne a jej písomná forma alebo plnomocenstvo netvorí esenciálnu náležitosť

príkaznej zmluvy. V zmysle platnej slovenskej právnej úpravy a ustálenej judikatúry príkazná zmluva
môže byť písomná, ústna a dokonca i konkludentná. Podľa teórie práva je podmienkou vzniku príkaznej
zmluvy (essentialia negotii) dohoda strán o predmete záväzku príkazníka, t. j. obstaraní určitej veci
alebo vykonaní určitej činnosti a ak má byť príkazná zmluva odplatnou, aj dohoda o odmene, ibaže by
odmena bola v tomto prípad obvyklá. Pokiaľ došlo k naplneniu týchto základných požiadaviek došlo

k vzniku príkaznej zmluvy. Uvedené žalobca v konaní preukázal dostatočným spôsobom. Podľa jeho
názorujevkonanímedzižalobcomažalovanýmnesporné,že:(i)žalovanýponúkolžalobcoviobstaranie
kúpy motorového vozidla, pričom žalovaný žalobcovi aktívne zasielal (na mobilný telefón cez aplikáciu
Viber) rôzne motorové vozidlá na výber, (ii) z obdržaných ponúk si žalobca vybral konkrétne motorové
vozidlo a žalovaného poveril kúpou konkrétneho motorového vozidla, (iii) medzi žalobcom a žalovaným

bol dohodnutý termín dodania (september 2015) aj miesto dodania (Tunis), (iv) žalovaný prijal na svoj
účet (ako fyzická osoba) od žalobcu (ako fyzickej osoby) sumu 101.000,-eur za účelom obstarania kúpy
motorového vozidla, pričom prijaté finančné prostriedky vyplatil tiež ako fyzická osoba, (v) žalovaný
kúpu motorového vozidla pre žalobcu neobstaral vôbec, pričom obdržané finančné prostriedky, napriek
opakovaným výzvam, žalobcovi nevrátil dodnes. Uvedené skutočnosti sú v konaní preukázané, pričom

ich nespochybňuje ani jedna zo strán.
Žalovaný sa v konaní pokúša brániť účelovými tvrdeniami, ktoré majú navodiť dojem, že celá
transakcia prebehla medzi obchodnými spoločnosťami Expert Travel Agency SARL a HARRION, s.r.o.
Túto skutočnosť však riadne nepreukazuje, práve naopak jeho vyjadrenia sú plné účelových, ničím
nepodložených tvrdení a hypotéz a pokúša sa vytvárať navonok dôveryhodný príbeh, ktorý mení a

adaptuje v nadväznosti na to ako je pravdivosť a pravdepodobnosť jeho jednotlivých tvrdení a hypotéz
vyvracaná žalobcom. Žalobca zároveň v konaní dostatočne preukázal jednak svoju aktívnu legitimáciu
ako aj pasívnu legitimáciu žalovaného.Vo vzťahu k jeho aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázal,
že medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu, a to príkaznej zmluvy, na základe
ktorej žalobca poveril žalovaného kúpou motorového vozidla. Súd má bezpochyby preukázané tvrdenie

žalobcu, že tento dňa 20.7.2015 poukázal žalovanému na jeho bankový účet vedený v K. L. D. sumu
75.000,-eur a následne dňa 3.8.2015 sumu 26.000,-eur. Zásadnou skutočnosťou pre konanie teda je, že
k prevodu finančných prostriedkov došlo zo súkromného účtu žalobcu (ako fyzickej osoby) na súkromný
účet žalovaného (ako fyzickej osoby). Pre konanie teda nie je podstatné v akých spoločnostiach žalobca
so žalovaným pôsobili, vlastnili obchodné podiely resp. vykonávali pre nich činnosť. Je jednoznačné, že

k uzatvoreniu príkaznej zmluvy došlo medzi žalobcom a žalovaným ako fyzickými osobami a nie ako
medzi zástupcami, resp. osobami konajúcimi za obchodné spoločnosti, a to HARRION, s.r.o. (žalovaný)
a Expert Travel Agency SARL (žalobca). Naviac žalobca v konaní jasne preukázal, že v minulosti
bol a stále je len minoritným spoločníkom spoločnosti Expert Travel Agency SARL. Nikdy však nebol
jej štatutárnym zástupcom, členom štatutárneho orgánu ani osobou inak oprávnenou za ňu konať a
nemal nijaké oprávnenie v jej mene uzatvárať zmluvné vzťahy. Akékoľvek konanie žalobcu tak nikdy

nemohlo riadne zaväzovať právnickú osobu Expert Travel Agency SARL ale len žalobcu (ako fyzickú
osobu) samotného, čo je plne v zhode s tvrdeniami žalobcu predkladanými počas celého konania.
Z dôkazov, ktoré v konaní žalobca predložil je zároveň zrejmé, že predmetom činnosti spoločnosti
Expert Travel Agency SARL je činnosť cestovnej agentúry, ktorá je v Tunisku regulovaná a kontrolovaná
pomerne prísne, nakoľko cestovným agentúram sa neumožňuje prevádzkovať iný predmet činnosti.

Zároveň je zrejmé, že spoločnosť Expert Travel Agency SARL nikdy nemala a nemá v predmete činnosti
akúkoľvek činnosť, ktorá by ju oprávňovala na dovoz osobných motorových vozidiel do Tuniska, čo
je v príkrom rozpore s účelovými tvrdeniami žalovaného predkladaných v konaní. Vyššie uvedené len
potvrdzuje skutočnosť, že žalobca príkaznú zmluvu uzatvoril so žalovaným ako fyzická osoba, pričom na
jej uzatvorenie menom Expert Travel Agency SARL nemal ani on ani spoločnosť Expert Travel Agency

SARL oprávnenie. Žalovaný sa v konaní opakovane pokúšal spochybňovať dôveryhodnosť svedka pána
A. H. (pozn: brat žalovaného), a to s poukazom na jeho údajný vzťah podriadenosti k žalobcovi, a to
z titulu strachu o zamestnanie, resp. účasti na podnikaní spoločnosti Expert Travel Agency SARL. Z
dôkazov predložených žalobcom je však zrejmé, že ani toto tvrdenie žalovaného neobstojí, nakoľko
je to práve pán A. H. kto je majoritným spoločníkom spoločnosti Expert Travel Agency SARL (51% -

49%), pričom zároveň disponuje aj väčšinou hlasovacích práv a v neposlednom rade je (a vždy bol)
jediným konateľom spoločnosti Expert Travel Agency SARL, teda jedinou osobou oprávnenou v jej mene
uzatvárať zmluvné vzťahy. Žalovaný sa zároveň pokúša navodiť dojem, že žalobca mohol za spoločnosť
Expert Travel Agency SARL konať aj inak ako konateľ (napr. na základe plnomocenstva) avšak toto
svoje tvrdenie ničím nepreukazuje. Žalobca naopak listinnými dôkazmi aj výpoveďou žalobcu aj jediného

konateľa spoločnosti Expert Travel Agency SARL preukázal, že žiadne takéto plnomocenstvo žalobcovi
udelené nebolo.
K otázke pasívnej legitimácie žalovaného uviedol, že zásadnou skutočnosťou pre predmetné konanie
je, že k prevodu finančných prostriedkov došlo zo súkromného účtu žalobcu (ako fyzickej osoby) na
súkromný účet žalovaného (ako fyzickej osoby). Žalovaný v konaní nedokázal preukázať čo s prijatou

platbou urobil. Napriek tomu, že žalovaný sa v konaní snažil prezentovať, že nevystupoval ako fyzická
osoba konajúca vo vlastnom mene a na vlastný účet, nedokázal preukázať, že prijatá platba sa premietla
do účtovníctva iného subjektu. Faktom teda zostáva, že táto platba bola poukázaná na jeho účet
ako fyzickej osoby. Vzhľadom na uvedené nemožno prijať iný záver ako ten, že finančné prostriedky
zaplatil žalobca žalovanému v rámci príkaznej zmluvy. Inými slovami žalobca udelil príkaz na obstaranie

veci žalovanému a poskytol mu na jej obstaranie finančné prostriedky. Žalovaný prijatím finančných
prostriedkov akceptoval tento príkaz (ofertu) a došlo k vzniku príkaznej zmluvy. Faktom teda zostáva, že
táto platba bola poukázaná na jeho účet, pričom aj samotnú kúpnu cenu za motorové vozidlo (údajne)
zaplatil žalovaný spoločnosti (vystupujúcej v tom čase pod obchodným menom) BALÁZS-BAU s.r.o.
ako fyzická osoba, čo potvrdzujú aj samotným žalovaným predložené príjmové doklady. Vzhľadom na

uvedené nemožno prijať iný záver ako ten, že finančné prostriedky zaplatil žalobca žalovanému v rámci
príkaznej zmluvy.
Zdôraznil, že ak niektorá zo strán poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu vzniknutého uzavretím
príkaznej zmluvy, vznikne jej podľa všeobecnej úpravy povinnosť nahradiť škodu tým spôsobenú.
Napriek preukázaným tvrdeniam žalobcu o porušení zmluvných povinností žalovaným, ktorý (údajne)

vyplatil zostávajúcu časť kúpnej ceny spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o. v rozpore so zmluvou o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy, ktorú v konaní sám predložil. Ak by aj prijal nesprávny záver žalovaného
o neexistencii príkaznej zmluvy, tak sa žalovaný nepochybne bezdôvodne obohatil a je povinný
prijaté finančné prostriedky žalobcovi vrátiť. Nakoľko sa však prvostupňový súd vo svojom rozhodnutíuvedeným vôbec nezaoberal, je zrejmé, že si po vykonanom dokazovaní osvojil názor, že medzi
žalobcom a žalovaným došlo k riadnemu uzatvoreniu príkaznej zmluvy a nárok žalobcu je odôvodnený a
preukázaný.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdutietoskutočnostizohľadnilo,atakjejehopostupsprávny

a rozhodnutie právne udržateľné a v súlade so skutkovým stavom.
Žalovaný tvrdí, že medzi spoločnosťami Expert Travel Agency SARL a HARRION, s.r.o. existovali
obchodné aktivity aj pred rokom 2015, vo výpovedi v konaní dokonca tvrdí, že táto spolupráca prebiehala
od roku 2012, pričom za spoločnosť Expert Travel Agency SARL ju zabezpečovali žalobca a brat
žalovaného A. H., pričom obaja mali byť aj konateľmi Expert Travel Agency SARL. Spolupráca mala

spočívať v rámci spolupráce v cestovnom ruchu a s tým súvisiacimi službami s Tuniskom a štátmi Afriky,
s celkovým obratom 250.000,-eur. Tvrdil, že platobný styk sa na požiadanie spoločnosti Expert Travel
Agency SARL realizoval v hotovosti alebo na súkromný bankový účet, odvolávajúc sa na prísne zákony
v Tunisku, pričom všetky zmluvy mali byť dojednané ústne. Tieto tvrdenia žalovaného však boli v konaní
jasne vyvrátené. Opäť sa jedná len o časti príbehu účelovo skladaného žalovaným v priebehu konania.
Ako samotné dôkazy predložené žalovaným preukázali, táto údajná spolupráca mala len charakter

výmeny elektronickej komunikácie a nikdy nedosiahla žiadnu vyjadriteľnú hodnotu, tobôž 250.000,-eur.
Žalobca naviac v konaní preukázal, že nikdy nebol konateľom spoločnosti Expert Travel Agency SARL
a nebol oprávnený v jej mene uzatvárať zmluvné vzťahy. Žalovaný v priebehu celého konania odkazuje
na prísne zákony v Tunise avšak nikdy neprišiel s dôkazom, že takými skutočne sú a žalobca by sa ich
snažil obchádzať. Je to len ďalšia, ničím nepodložená hypotéza žalovaného.

Väčšinu svojich tvrdení žalovaný opiera o zápisnicu z výsluchu žalobcu v trestnom konaní z 29.11.2016.
Tohto výsluchu sa za žalobcu (poškodeného) zúčastnil zamestnanec právneho zástupcu žalobcu
A. G. A. – advokátsky koncipient, ktorý uviedol niektoré informácie, o ktorých mal vedomosť len
sprostredkovane a ktoré vyplývali z podkladov poskytnutých v konaní zo strany žalobcu v cudzích
jazykoch,ktoréneovláda(anglický,francúzsky).Vpodanejžalobe,vpísomnomtrestnomoznámeníaniv

predžalobnej výzve žalobca ani jeho právny zástupca ani náznakom neuvádzali žiadne informácie, ktoré
by naznačovali účasť iných spoločností alebo osôb na príkaznej zmluve. Tieto informácie bohužiaľ neboli
celkom presné a správne, pričom ich vierohodnosť žalobca neskôr v konaní vyvrátil, resp. korigoval či už
vo výpovedi žalobcu v konaní alebo vo výpovedi pána A. H., ktorý je majoritným spoločníkom spoločnosti
Expert Travel Agency SARL (51% - 49%), pričom zároveň disponuje aj väčšinou hlasovacích práv a

v neposlednom rade je (a vždy bol) jediným konateľom spoločnosti Expert Travel Agency SARL, teda
jedinou osobou oprávnenou v jej mene uzatvárať zmluvné vzťahy.
Ďalšia z účelových a ničím nepodložených konštrukcií a hypotéz žalovaného je tvrdenie, že motorové
vozidlo malo byť kúpené pre pani K. C., ktorá za týmto účelom splnomocnila spoločnosť HARRION,
s.r.o. Táto konštrukcia však obsahuje množstvo nezrovnalostí. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť,

že eventuálnu kúpu motorového vozidla pre pani K. C. nie je namieste spojovať s príkaznou zmluvou
uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný v priebehu konania predložil plnomocenstvo,
ktoré pani K. C. udelila spoločnosti HARRION, s.r.o. a pokúšal sa navodiť zdanie, že s predmetným
konaním súvisí. Opieral sa pri tom o jedinú nepresnú informáciu, ktorú žalovaný už v odvolaní vysvetlil
v bode IV.2. Právny zástupca žalobcu uvedeným plnomocenstvom disponoval len zo súdneho spisu

so zle čitateľnou osvedčovacou doložkou avšak aj tak je zrejmé, že samotné plnomocenstvo nie
je datované vôbec. Až v momente osobného stretnutia právneho zástupcu žalobcu so samotným
žalobcom (pred pojednávaním dňa 23.3.2023) sa právny zástupca žalobcu mal možnosť po prvýkrát
oboznámiť s rovnopisom predmetného plnomocenstva, z ktorého bolo zrejmé, že bolo faxom zasielané
z faxu spoločnosti ETS pani K. C. dňa 18.8.2015 (horná hlavička dokumentu) za účelom následného

podpisu a podpísané bolo na tuniskom veľvyslanectve v Alžíri až dňa 7.9.2015. Je teda zrejmé, že
predmetné plnomocenstvo pani K. C. udelila spoločnosti HARRION, s.r.o. až potom ako bola údajne
podpísaná záväzná objednávka (26.7.2015) a zmluva o budúcej kúpnej zmluve medzi spoločnosťou
HARRION, s.r.o. a spoločnosťou BALÁZS-BAU s.r.o. (10.8.2015) a dokonca až po dátume, kedy
Žalovaný údajne vyplatil peniaze spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o. V momente, keď žalobca konfrontoval

žalovaného s uvedenými nezrovnalosťami v dátumoch, tento prišiel s ďalším vysvetľujúcim príbehom
tvrdiac, že plnomocenstvo bolo podpísané už skôr, ale nakoľko ho bolo potrebné overiť, k overeniu
podpisu pani K. C. došlo až následne dňa 7.9.2015. Tento príbeh však nesedí. Žalovaný v konaní
nepredložil žiadne plnomocenstvo podpísané pred 7.9.2015, teda až potom ako bola údajne podpísaná
záväzná objednávka (26.7.2015) a zmluva o budúcej kúpnej zmluve medzi spoločnosťou HARRION,

s.r.o. a spoločnosťou BALÁZS-BAU s.r.o. (10.08.2015) a dokonca až po dátume, kedy žalovaný údajne
vyplatil peniaze spoločnosti BALÁZS-BAU s.r.o. Žalovaný zároveň opomenul vysvetliť a zdôvodniť, z
akého dôvodu bolo plnomocenstvo (resp. podpis na ňom) potrebné overovať. Žalobcovi nie je známe
ustanovenie právneho poriadku, ktoré by vyžadovalo overenie podpisu splnomocniteľa na takomto typeplnomocenstva. Opätovne sa jedná len o účelovo vymyslený, ničím nepodložený príbeh žalovaného,
dotváraný podľa potreby v priebehu konania. Skutočný dátum podpisu plnej moci, t. j. 7.9.2015 nebol
zrejme známy ani samotnému žalovanému, keďže táto dátumová pečiatka je viditeľná iba na origináli,

resp. notársky osvedčených kópiách založených žalobcom do spisu až 23.3.2023 a preto aj celý príbeh
prezentovaný žalovaným v konaní pred súdom nadobudol neprekonateľné trhliny a vyžiadal si ďalšie
kreatívne reakcie zo strany žalovaného – viď vyššie.
Žalovaný sa v konaní bráni účelovými a vykonštruovanými tvrdeniami, ktoré sa nielenže nezakladajú
na skutočnosti ale sú aj plné rozporov a nezrovnalostí. Naviac ich nedokladá žiadnymi dôkazmi. V

priebehu konania súd do spisu pripojil trestný spis vedený Okresným riaditeľstvom Policajného zboru
v Dunajskej Strede, ČVS: ORP-356/2-VYS-DS-2016, kde žalovaný vystupuje ako obvinený. Verzia
žalovaného o priebehu celej transakcie s mnohými vystupujúcimi stranami bola predmetom viacerých
sťažností žalovaného ako podozrivého proti vzneseniu obvinenia, pričom verzia žalovaného bola OČTK
vyhodnotená ako nepravdepodobná a opakovane odmietnutá a jednoznačne sa podobne k veci vyjadrila
aj Generálna prokuratúra SR. Uvedené len potvrdzuje tvrdenia žalobcu o účelovosti a nepravdivosti

obrany žalovaného, pričom je zjavné, že žalovaný celú stratégiu formuloval až následne. Žalovaný je
osobou, ktorá už bola v minulosti právoplatne odsúdená slovenským súdom za trestný čin podvodu.
Žalobca má za to, že nie je možné reálne uveriť skutočnosti, že osoba s intelektom žalovaného, držiteľ 2
vysokoškolskýchtitulovIng.aPhD.,byreálneodovzdalasumu101.000,-eurvhotovostilenprotipodpisu
pokladničných blokov osobe, ktorú nepozná a nikdy predtým nevidela. U žalovaného je zjavné, že je

osobou spôsobilou uvádzať druhé osoby do omylu, zneužívajúc ich dôveru, blízke pracovné a rodinné
väzby, cez ktoré sa snaží vyvíjať tlak na upustenie od právnych krokov a vytvárať podľa okolností zložité
právne konštrukcie, s cieľom obohatiť sa, vyhnúť sa zodpovednosti a zabezpečiť si beztrestnosť.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu

týchto skutočností tiež tvrdí. Žalobca je názoru, že v konaní riadne uniesol dôkazné bremeno a svoje
tvrdenia preukázal takým spôsobom, ktorý viedol k rozhodnutiu súdu v jeho prospech. Naopak žalovaný
dôkazné bremeno neuniesol vôbec, nakoľko jeho tvrdenia neboli ani nemohli byť preukázané ako
pravdivé, pričom výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti jeho tvrdení,
ani o tom, že by ním tvrdené skutočnosti boli pravdivé a preukázané.

Žalovaný vyjadril pochybnosť, či sa v predmetnej veci nejedná o litispendenciu, resp. o prekážku
právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 CSP, nakoľko sa žalobca so svojim nárokom na náhradu
škody vo výške 101.000,-eur obrátil aj na súdy v Tunisku, ktoré konajú v neprítomnosti žalovaného a tak
je obtiažne získať informácie o stave tohto konania. Žalobca nemá vedomosť, že by sa o predmetnej
sporovej veci právoplatne rozhodlo, a to najmä z dôvodu obštrukcii na strane žalovaného. Pokiaľ

žalovaný disponuje právoplatným rozhodnutím tuniských súdov v predmetnej veci, teda rozhodnutím
opatrenýmdoložkouprávoplatnostiavykonateľnosti,maltotopredložiť.Nakoľkovšaktakétorozhodnutie
neexistuje, považuje žalobca túto námietku žalovaného za bezpredmetnú.
Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že návrh žalovaného v časti kde sa domáha, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu je s poukazom na § 390 CSP ako aj o. i. Nález

Ústavného súdu SR I. ÚS 451/2022-42 neprípustný a nevykonateľný (pozn: zásada „1x a dosť“).

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že ako to vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu, najzásadnejšou
spornou otázkou medzi stranami sporu v tomto konaní je aktívna a pasívna legitimácia strán sporu.
Dôkazy,ktorépreukazujúaktívnuapasívnulegitimáciustránsporupodľanázoružalobcusúnasledovné:

1. Výsluch žalobcu. Žalovaný k tomu uvádza, že výsluch žalobcu bol plný klamstiev, poloprávd a
dodatočne vykonštruovaných skutočností, a zopakoval svoju argumentáciu z odvolania 2. Výsluch A. H..
Žalovaný k tomu zopakoval argumentáciu z odvolania a doplnil, že ohľadne výsluchu A. H. boli navyše
predložené zo strany žalovaného elektronická komunikácia a čestné vyhlásenie matky A. H., ktoré
preukazujú, že žalobca sa vyhrážal tomuto svedkovi, ak nebude konať proti svojmu bratovi. 3. Výpis z

účtu - platba na súkromný účet, Žalovaný k tomu zopakoval argumentáciu z odvolania a doplnil, že platby
v hotovosti a platby cez súkromné účty patrili k obchodnej praxi medzi spoločnosťami ETS a HARRION,
s.r.o.,vsúvislostisdaňovýmipredpismipredložilvpriebehukonaniačasťprávnehopredpisuvTunisku,z
ktorého vyplýva, že pokiaľ by žalobca bol kúpil motorové vozidlo zo Slovenskej republiky, mal by zaplatiť
daň vo výške 260% z ceny vozidla. Žalobca toto tvrdenie do ukončenia dokazovania nikdy nepoprel

a obsah predloženého dôkazu nikdy nenamietal. Vzhľadom na zásadu koncentrácie konania je teda
potrebné považovať toto tvrdenie žalovaného za nesporné Žalobca teda podľa žalovaného nepredložil a
neoznačil okrem výpisu z účtu žiadne dôkazy (e-mailovú komunikáciu, listinné dôkazy, výsluch svedkov
o objektívnosti, ktorých nemožno mať pochybnosti), ktoré by preukazovali aktívnu a pasívnu legitimáciustrán sporu. Výpis z účtu však sám o sebe nepreukazuje ani aktívnu a ani pasívnu legitimáciu strán
sporu.
Žalovaný v priebehu konania nielenže poprel tvrdenia žalobcu o existencií aktívnej a pasívnej legitimácie

strán sporu, ale predložil aj viaceré dôkazy, ktoré preukazujú nedostatok aktívnej a pasívnej legitimácie
strán sporu. Išlo o nasledovné dôkazy: 1. Zápisnica z trestného konania zo doa 29.11.2016. Žalobca
predložil doa 28.05.2019 zápisnicu z trestného konania. V zápisnici bolo uvedené nasledovné:„A. B.,...,
kompetentnou osobou na zastupovanie spoloenosti ETS (Export travel services) so sídlom v Tunisku
a podozrivým F. G. H., PhD...., osobou vystupujúcou v mene spoloenosti HARRION, s.r.o......, došlo

na základe predchádzajúcej ústnej komunikácie z obdobia apríl – máj 2015 k uzavretiu ústnej dohody
medzi uvedenými spoloenos?ami, predmetom ktorej bolo zabezpeeenie motorového vozidla zn. Land
Range Rover.“ V zápisnici bolo navyše uvedené aj to, že motorové vozidlo bolo ureené pre pani K.
C.. Od predloženia zápisnice zo strany žalovaného v roku 2019 až do predloženia vyjadrenia k jeho
odvolaniu v septembri 2023 žalobca žiadnym spôsobom nenamietal obsah tejto zápisnice. Vzh3adom
na zásadu koncentrácie konania a vzh3adom na ukoneené dokazovanie, po podaní odvolania už nie

je možné namieta? obsah vykonaných dôkazov, preto obsah tejto zápisnice je potrebné považova?
za nesporný. Tvrdenia žalobcu o tom, že právny zástupca žalobcu na výsluchu uviedol skutoenosti,
ktoré nie sú pravdivé, teda nie je možné prija? v tomto štádiu konania. Na druhej strane je potrebné
poukáza? na to, že žalobca poslal na výsluch právneho zástupcu, ktorý mal právnické vzdelanie a ktorý
mohol ma? informácie výluene od žalobcu. Preto tvrdenie, že nepozná jazyky (alebo že nevie ani eíta?

a písa?) je potrebné považova? za úeelové. Tieto tvrdenia sú úeelové aj z toho dôvodu, že tvrdenia
žalobcu sa neustále menili od podania žaloby, a to vždy v nadväznosti na žalovaným predložené dôkazy
o neexistencií aktívnej a pasívnej legitimácie.
2. Splnomocnenie. Splnomocnenie preukazuje, že motorové vozidlo mala zaobstara? spoloenos?
HARRION, s.r.o. na základe poverenia od ETS pre K. C.. Splnomocnenie bolo predložené z našej

strany doa 26.09.2016. Až do svojho výsluchu v roku 2023 žalobca nikdy nespomenul tú dos? zásadnú
skutoenos?, že splnomocnenie od K. C. sa týkalo iného motorového vozidla a nie motorového vozidla,
ktoré bolo predmetom zmluvy uzavretej medzi stranami sporu pod3a tvrdení žalobcu. Už len táto
skutoenos? sama o sebe preukazuje, že malo by? zaobstarané iba 1 motorové vozidlo a splnomocnenie
sa týkalo tohto motorového vozidla. Zo splnomocnenia tiež vyplýva, že splnomocnenie bolo zaslané

faxom už doa 15.8.2015, t. j. nieko3ko dní pred podpísaním kúpnej zmluvy a vyplatením kúpnej ceny.
Dátum overenia podpisu preto neovplyvouje fakt, že HARRION, s.r.o. mohla kona? na základe tohto
splnomocnenia. 3. E-mailová komunikácia. Oh3adne zaobstarania motorového vozidla prebiehala e-
mailová komunikácia cez tú istú emailovú adresu, cez ktorú prebiehala aj komunikácia pri obchodných
vz?ahoch medzi spoloenos?ami ETS a HARRION, s.r.o. pred rokom 2015. V súvislosti so zaobstaraním

motorového vozidla zamestnanci spoloenosti ETS (a nie žalobca) zaslali v ease podpísania zmluvných
dokumentov a vykonania platieb na e-mailovú adresu spoloenosti HARRION, s.r.o. údaje na K. C.
a cestovný pas pani K. C. a komunikácia prebiehala aj oh3adne motorového vozidla a vykonaných
platieb. Aj tieto nesporné fakty preukazujú nedostatok legitimácie strán sporu. 4. Faktúra na motorové
vozidlo. V priebehu výsluchu žalobcu doa 23.3.2023 žalobca predložil faktúru na motorové vozidlo, ktorá

síce nebola založená do spisu, ale pri ktorej bola uvedená na pojednávaní a zo strany oboch strán
sporu potvrdené, že faktúru vystavila spoloenos? HARRION, s.r.o. 5. Budúca kúpna zmluva a kúpna
zmluva. Z budúcej kúpnej zmluvy, resp. z kúpnej zmluvy vyplýva, že tieto zmluvy boli uzatvorené v
prospech K. C. a nie v prospech žalobcu a že tieto dokumenty boli podpísané zo strany spoloenosti
HARRION, s.r.o. a nie zo strany žalovaného. Poukázal na to, že z týchto dokumentov vychádzal aj

súd prvej inštancie. 6. eestné vyhlásenie advokáta. Žalobca v priebehu svojho výsluchu doa 23.3.2023
potvrdil,ževdecembri2015sazúeastnilstretnutiavadvokátskejkanceláriívBratislave.Napredmetnom
stretnutí bol prítomný žalovaný ako aj zástupcovia spoloenosti ETS – žalobca a pán A. H.. Žalobca
v tejto súvislosti uviedol na pojednávaní, že: „My sme mali záujem v rámci jednania u advokáta v
BA poda? trestné oznámenie na osobu, ktorý obdržal peniaze“. V eestnom vyhlásení P. L. potvrdil,

že na predmetnom stretnutí v decembri 2015 sa zúeastnili zástupcovia spoloenosti ETS a zástupca
spoloenosti HARRION, s.r.o. Trestné oznámenie teda chceli da? zástupcovia spoloenosti ETS a
zástupca spoloenosti HARRION,s.r.o. V predmetnom ease navyše mal už žalobca k dispozícií všetky
doklady oh3adne kúpy motorového vozidla, ktoré dostal od A. H. v septembri 2015. Žalobca však do
zaeiatku roka 2016 žiadnym spôsobom nenamietal, že preeo podpísal doklady HARRION,s.r.o. a preeo

je motorové vozidlo ureené pre K. C.. 7. Tvrdenia žalobcu. Dôkazom o nedostatku aktívnej a pasívnej
legitimácie strán sporu sú aj tvrdenia žalobcu, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Žalobca napríklad
úeelovo tvrdil, že spoloenosti ETS a HARRION,s.r.o. nemali pred rokom 2015 obchodnú spoluprácu,
resp. že nemal k dispozícií bankový úeet žalovaného. Keiže však boli tieto tvrdenia vyvrátené, jepotrebné skúma? dôvod týchto tvrdení. Je zrejmé, že dôvodom a motiváciou týchto nepravdivých tvrdení
bolo vytvori? obraz o tom, že ETS a HARRION, s.r.o. nikdy nespolupracovali a prípad motorového
vozidla nemohla nadviaza? na predchádzajúcu obchodnú spoluprácu. Všetky vyššie uvedené dôkazy

komplexne preukazujú nedostatok aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu. Ak by sa vytrhol zo súboru
dôkazov len jeden dôkaz, bolo by možné namieta? dôkaz. Ak sa však hodnotia tieto dôkazy komplexne
a vo vzájomných súvislostiach, tak je jasné, že zmluvu nemohli uzatvori? strany sporu, ale, že zmluvu
uzatvorili spoloenosti ETS a HARRION, s.r.o. v nadväznosti na predchádzajúcu obchodnú spoluprácu.
Žalobca tvrdil vo svojom vyjadrení, že síce je sporná otázka aktívnej a pasívnej legitimácie strán

sporu, ale že ostatné otázky ako ponuka na obstaranie motorového vozidla, výber motorového vozidla,
termín a miesto dodania motorového vozidla, platba a neobstaranie motorového vozidla nie sú sporné.
Opä? však ide o tvrdenie, ktoré je v hrubom rozpore s vykonaným dokazovaním: a) Ponuka: Z e-
mailovej komunikácie vyplýva, že oh3adne motorového vozidla komunikovali zamestnanci spoloenosti
ETS so zástupcom spoloenosti HARRION,s.r.o. b) Výber: O výbere informoval zástupcu spoloenosti
HARRION, s.r.o. zamestnanec spoloenosti ETS, c) Termín a miesto dodania: Termín a miesto dodania

boli dohodnuté medzi zástupcami spoloenosti ETS a HARRION, s.r.o. s tým, že vozidlo malo by? dodané
pre pani K. C., d) Platba: Finanené prostriedky boli zaplatené zo súkromného úetu na súkromný úeet v
nadväznosti na obchodnú spoluprácu spoloeností ETS a HARRION, s.r.o., prieom platby na súkromný
úeet boli súeas?ou obchodnej praxe týchto spoloeností. Ako to bolo uvedené (a medzi stranami sporu
nesporné), úeelom tohto postupu bolo vyhnú? sa povinnosti zaplati? dao v Tunisku. e) Neobstaranie

vozidla:Zbudúcejkúpnejzmluvyazkúpnejzmluvyvyplýva,žespoloenos?HARRION,s.r.o.zaobstarala
kúpu motorového vozidla. Sporným je teda nielen aktívna a pasívna legitimácia, ale aj ialšie skutoenosti.
Nebol teda preukázaný ani obsah zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu (sporné sú aj
otázky, ei malo by? zaobstarané 1 alebo 2 vozidlá, aká bola odmena, aká suma bola vyplatená, aké
práva a povinnosti mali ma? zmluvné strany, pod3a akého práva uzatvorili zmluvu ati.).

Sporným je aj otázka vzniku práva na náhradu škody, keiže pre vyššie uvedené sporné otázky neboli
preukázané ani jednotlivé predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a síce porušenie právnej
povinnosti, vznik škody a príeinná súvislos?. Na preukázanie uvedených predpokladov nepredložil
žalobca okrem výpisu z úetu žiadne dôkazy. Žalobca mal navyše nielen dôkazné bremeno, ale aj
bremeno tvrdenia, prieom pre neustále sa meniace tvrdenia žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia a

preto súd prvej inštancie ani nevedel, že z ktorých tvrdení žalobcu má pri rozhodovaní vychádza?.
Ako už uviedol v odvolaní, žalobca sa so svojim nárokom na náhradu škody vo výške 101.000,-
eur obrátil aj na súdy v Tunisku. Súd v Tunisku už právoplatne ukoneil konanie o tomto nároku
žalobcu voei žalovanému a žalovaného zaviazal k náhrade škody vo výške 101.000,-eur. Ide teda
o prekážku právoplatne rozhodnutej veci pod3a § 230 CSP. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci

vyplýva aj z medzinárodného dohovoru uzatvoreného medzi eeskoslovenskou socialistickou republikou
a Tuniskou republikou z roku 1981 (40/1981 Zb.). Uviedol, že v prílohe predkladá uvedený právoplatný
rozsudok súdu v Tunisku spolu s prekladom. Pokia3 by žalobca naialej namietal, že nejde o právoplatné
rozhodnutie súdu, navrhol, aby si súd vyžiadal stanovisko od príslušných štátnych orgánov v Tunisku
prostredníctvom ministerstva.

Ako to teda vyplýva z predložených dôkazov, žalobca po zistení, že obchodný partner jeho spoloenosti
ETS bol podvedený, namiesto podania trestného oznámenia na páchate3ov zaeal osobne útoei? na
žalovaného. Pri tomto svojom konaní podával trestné oznámenia v Tunisku aj v Slovenskej republike,
útoeil na žalovaného a na elenov jeho rodiny, vyhrážal sa elenom rodiny žalovaného, šíril o žalovanom
rôzne klamstvá. Žalobca však nielenže šíril klamstvá o žalovanom, ale aj v jednotlivých trestných a

obeianskoprávnych konaniach opakovane uvádzal klamstvá o žalovanom. Aktívnu a pasívnu legitimáciu
strán sporu, obsah zmluvy, resp. predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu však nepreukázal žiadnym
spôsobom. Vzh3adom na uvedené skutoenosti žalovaný naialej trvá na odvolaní.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný tvrdí, že výsluch žalobcu v konaní bol plný

klamstiev, poloprávd a dodatoene vykonštruovaných skutoeností. Obmedzuje sa však len na všeobecné
konštatovanie, ktoré je zjavne úeelové, prieom žalovaný ho nieím konkrétnym nepodkladá. Žalovaný
sa síce pokúša navodi? dojem, že celá transakcia prebehla medzi obchodnými spoloenos?ami Expert
Travel Agency SARL a HARRION, s.r.o. Túto skutoenos? však riadne nepreukazuje, práve naopak jeho
vyjadreniasúplnéúeelových,nieímnepodloženýchtvrdeníahypotézapokúšasavytvára?dôveryhodný

príbeh,ktorýmeníaadaptujevnadväznostinatoakojepravdivos?apravdepodobnos?jehojednotlivých
tvrdení a hypotéz vyvracaná žalobcom, resp. súdom. Verzia žalovaného o priebehu celej transakcie s
mnohými vystupujúcimi stranami bola jednoznaene vyhodnotená ako nepravdepodobná a opakovane
odmietnutá aj OETK a Generálnou prokuratúrou SR. Uvedené len potvrdzuje tvrdenia žalobcu oúeelovosti a nepravdivosti obrany žalovaného, prieom je zjavné, že žalovaný celú stratégiu formuloval
až následne. Naviac práve žalovaný je osobou, ktorá už bola v minulosti právoplatne odsúdená
slovenským súdom za trestný ein resp. ako sám žalovaný implicitne tvrdí a preukazuje vo svojom

poslednom vyjadrení, bol tuniským trestným súdom právoplatne odsúdený za trestný ein podvodu
v danej veci s trestom odoatia slobody. Z jeho minulosti je teda zjavné, že je osobou spôsobilou
uvádza? druhé osoby do omylu, zneužívajúc ich dôveru, blízke pracovné a rodinné väzby, cez ktoré
sa snaží vyvíja? tlak na upustenie od právnych krokov a vytvára? pod3a okolností zložité právne
konštrukcie, s cie3om obohati? sa, vyhnú? sa zodpovednosti a zabezpeei? si beztrestnos?. Žalovaný

v konaní opakovane tvrdil, že medzi spoloenos?ami Expert Travel Agency SARL a HARRION, s.r.o.
existovali obchodné aktivity s celkovým obratom 250.000,-eur. Tvrdil, že platobný styk sa na požiadanie
spoloenosti Expert Travel Agency SARL realizoval v hotovosti alebo na súkromný bankový úeet,
odvolávajúc sa na prísne zákony v Tunisku, prieom všetky zmluvy mali by? dojednané ústne. Tieto
tvrdenia žalovaného boli taktiež v konaní jasne vyvrátené. Opä? sa jedná len o easti príbehu úeelovo
skladaného žalovaným v priebehu konania. Ako samotné dôkazy predložené žalovaným preukázali,

táto údajná spolupráca mala len charakter výmeny elektronickej komunikácie a nikdy nedosiahla žiadnu
vyjadrite3nú hodnotu, tobôž 250.000,-eur. Žalovaný zároveo zrejme úeelovo opomína skutoenos?, že
žalobca v konaní jasne preukázal, že v minulosti bol a stále je len minoritným spoloeníkom spoloenosti
Expert Travel Agency SARL. Nikdy však nebol jej štatutárnym zástupcom, elenom štatutárneho orgánu
ani osobou inak oprávnenou za ou kona? a nemal nijaké oprávnenie v jej mene uzatvára? zmluvné

vz?ahy. Akéko3vek konanie žalobcu tak nikdy nemohlo riadne zaväzova? právnickú osobu Expert
Travel Agency SARL ale len žalobcu (ako fyzickú osobu) samotného, eo je plne v zhode s tvrdeniami
žalobcu predkladanými poeas celého konania. Žalovaný sa dokonca neštíti obvini? vlastného brata –
pána A. H., ktorý je majoritným spoloeníkom spoloenosti Expert Travel Agency SARL (51% - 49%),
prieom zároveo disponuje aj väešinou hlasovacích práv a v neposlednom rade je (a vždy bol) jediným

konate3om spoloenosti Expert Travel Agency SARL, teda jedinou osobou oprávnenou v jej mene
uzatvára? zmluvné vz?ahy. Tvrdenie žalovaného o obchodnej praxi hotovostných platieb, resp. platieb
na úety fyzických osôb sú len jeho zbožným želaním a ialšou eas?ou imaginárneho príbehu úeelovo
vykonštruovaného žalovaným, ktoré žalovaný v priebehu konania nepodložil žiadnymi relevantnými
dôkazmi. Toto tvrdenie je tak potrebné považova? len za nepreukázané tvrdenie žalovaného. Väešinu

svojich tvrdení žalovaný opiera o zápisnicu z výsluchu žalobcu v trestnom konaní z 29.11.2016. Tohto
výsluchu sa za žalobcu zúeastnil zamestnanec právneho zástupcu žalobcu A. G. A., ktorý uviedol
niektoré informácie, o ktorých mal vedomos? len sprostredkovane. Tieto informácie bohužia3 neboli
celkom presné a správne, prieom ich vierohodnos? žalobca neskôr v konaní vyvrátil, resp. korigoval
ei už vo výpovedi žalobcu v konaní alebo vo výpovedi pána A. H., ktorý je majoritným spoloeníkom

spoloenostiExpertTravelAgencySARL(51%-49%),prieomzároveodisponujeajväešinouhlasovacích
práv a v neposlednom rade je (a vždy bol) jediným konate3om spoloenosti Expert Travel Agency SARL,
teda jedinou osobou oprávnenou v jej mene uzatvára? zmluvné vz?ahy. Ialšia z úeelových a nieím
nepodložených konštrukcií a hypotéz žalovaného je tvrdenie, že motorové vozidlo malo by? kúpené
pre pani K. C., ktorá za týmto úeelom splnomocnila spoloenos? HARRION, s.r.o. Táto konštrukcia však

obsahuje množstvo nezrovnalostí. Eventuálnu kúpu motorového vozidla pre pani K. C. nie je namieste
spojova? s príkaznou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný v priebehu konania
predložil plnomocenstvo, ktoré pani K. C. udelila spoloenosti HARRION, s.r.o. a pokúšal sa navodi?
zdanie, že s predmetným konaním súvisí. Opieral sa pri tom o jedinú nepresnú informáciu, ktorú vysvetlil
vyššie. Právny zástupca žalobcu uvedeným plnomocenstvom disponoval len zo súdneho spisu so zle

eitate3nou osvedeovacou doložkou avšak aj tak je zrejmé, že samotné plnomocenstvo nie je datované
vôbec. Až v momente osobného stretnutia právneho zástupcu žalobcu so samotným žalobcom (pred
pojednávaním doa 23.3.2023) sa právny zástupca žalobcu mal možnos? po prvýkrát oboznámi? s
rovnopisompredmetnéhoplnomocenstva,zktoréhobolozrejmé,žebolofaxomzasielanédoa18.8.2015
(horná hlavieka dokumentu) a podpísané bolo na tuniskom ve3vyslanectve v Alžíri až doa 7.9.2015.

Je teda zrejmé, že predmetné plnomocenstvo pani K. C. udelila spoloenosti HARRION, s.r.o. až potom
ako bola údajne podpísaná záväzná objednávka (26.7.2015) a zmluva o budúcej kúpnej zmluve medzi
spoloenos?ou HARRION, s.r.o. a spoloenos?ou BALÁZS-BAU s.r.o. (10.8.2015) a dokonca až po
dátume, kedy žalovaný údajne vyplatil peniaze spoloenosti BALÁZS-BAU s.r.o. V momente, kei žalobca
konfrontoval žalovaného s uvedenými nezrovnalos?ami v dátumoch, tento prišiel s ialším vysvet3ujúcim

príbehom tvrdiac, že plnomocenstvo bolo podpísané už skôr ale nako3ko ho bolo potrebné overi?, k
overeniu podpisu pani K. C. došlo až následne doa 7.9.2015. Tento príbeh však nesedí, žalovaný v
konaní nepredložil žiadne plnomocenstvo podpísané pred 18.8.2015, teda až potom ako bola údajne
podpísaná záväzná objednávka (26.7.2015) a zmluva o budúcej kúpnej zmluve medzi spoloenos?ou HARRION, s.r.o. a spoloenos?ou BALÁZS-BAU s.r.o. (10.8.2015) a dokonca až po dátume, kedy
žalovaný údajne vyplatil peniaze spoloenosti BALÁZS-BAU s.r.o. Žalovaný zároveo opomenul vysvetli?
a zdôvodni?, z akého dôvodu bolo plnomocenstvo (resp. podpis na oom) potrebné overova?. Nie je

mu známe ustanovenie právneho poriadku, ktoré by vyžadovalo overenie podpisu splnomocnite3a na
takomto type plnomocenstva. Opätovne sa jedná len o úeelovo vymyslený, nieím nepodložený príbeh
žalovaného, dotváraný pod3a potreby v priebehu konania. Žalovaný sa v konaní pokúša navodi? dojem,
že nako3ko medzi spoloenos?ami HARRION, s.r.o. a Expert Travel Agency SARL v minulosti prebiehala
e-mailová komunikácia, medzi týmito spoloenos?ami existovala obchodná spolupráca, prieom táto sa

rozvinula až do takej podoby a rozsahu, že platby medzi nimi prebiehali v hotovosti, resp. medzi úetami
fyzických osôb, dokonca tvrdí, že uvedené ma za následok nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu
a nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v konaní. Toto tvrdenie je však úeelové, nezakladá sa
na skutoenosti a žalovaný ho nepodkladá žiadnymi relevantnými dôkazmi. Ako sa v konaní jasne
preukázalo, táto údajná spolupráca mala len charakter výmeny elektronickej komunikácie a nikdy
nedosiahla žiadnu v peniazoch vyjadrite3nú hodnotu. Žalovaný naviac nepredložil žiadne relevantné

dôkazy, žeby od žalobcu prijal akúko3vek hotovostné platby, okrem tých, ktoré sú predmetom konania.
Žalobca v konaní preukázal, že k uzatvoreniu príkaznej zmluvy došlo medzi žalobcom a žalovaným ako
fyzickými osobami a nie ako medzi zástupcami, resp. osobami konajúcimi za obchodné spoloenosti,
a to HARRION, s.r.o. (žalovaný) a Expert Travel Agency SARL (žalobca). Naviac žalobca v konaní
jasne preukázal, že v minulosti bol a stále je len minoritným spoloeníkom spoloenosti Expert Travel

Agency SARL. Nikdy však nebol jej štatutárnym zástupcom, elenom štatutárneho orgánu ani osobou
inak oprávnenou za ou kona? a nemal nijaké oprávnenie v jej mene uzatvára? zmluvné vz?ahy.
Akéko3vek konanie žalobcu tak nikdy nemohlo riadne zaväzova? právnickú osobu Expert Travel Agency
SARL ale len žalobcu (ako fyzickú osobu) samotného, eo je plne v zhode s tvrdeniami žalobcu
predkladanými poeas celého konania. Z dôkazov, ktoré v konaní žalobca predložil je zároveo zrejmé,

že predmetom einnosti spoloenosti Expert Travel Agency SARL je einnos? cestovnej agentúry, ktorá je
v Tunisku regulovaná a kontrolovaná pomerne prísne, nako3ko cestovným agentúram sa neumožouje
prevádzkova? iný predmet einnosti. Spoloenos? Expert Travel Agency SARL nikdy nemala a nemá
v predmete einnosti akúko3vek einnos?, ktorá by ju oprávoovala na dovoz osobných motorových
vozidiel do Tuniska, eo je v príkrom rozpore s úeelovými tvrdeniami žalovaného predkladaných v

konaní. Vyššie uvedené len potvrdzuje skutoenos?, že žalobca príkaznú zmluvu uzatvoril so žalovaným
ako fyzická osoba, prieom na jej uzatvorenie menom Expert Travel Agency SARL nemal ani on ani
spoloenos? Expert Travel Agency SARL oprávnenie. V konaní opakovane uviedol a preukázal, že
zásadnou skutoenos?ou pre predmetné konanie je, že k prevodu finanených prostriedkov došlo zo
súkromného úetu žalobcu (ako fyzickej osoby) na súkromný úeet žalovaného (ako fyzickej osoby).

Žalovaný v konaní nedokázal preukáza? eo s prijatou platbou urobil. Napriek tomu, že žalovaný sa v
konaní snažil prezentova?, že nevystupoval ako fyzická osoba konajúca vo vlastnom mene a na vlastný
úeet, nedokázal preukáza?, že prijatá platba sa premietla do úetovníctva iného subjektu. Faktom teda
zostáva, že táto platba bola poukázaná na jeho úeet, prieom aj samotnú kúpnu cenu za motorové vozidlo
zaplatil žalovaný spoloenosti (vystupujúcej v tom ease pod obchodným menom) BALÁZS-BAU s.r.o.

ako fyzická osoba, eo potvrdzujú aj samotným žalovaným predložené príjmové doklady. Vzh3adom na
uvedené nemožno prija? iný záver ako ten, že finanené prostriedky zaplatil žalobca žalovanému v rámci
príkaznej zmluvy.
Ako prvostupoový súd v napadnutom rozsudku správne skonštatoval, žalobca (poznámka odvolacieho
súdu – zjavne mal na mysli žalovaného) vyplatil celú kúpnu cenu motorového vozidla, a to ešte pred

jeho dodaním, a uzavretím samotnej kúpnej zmluvy, eo samotné bolo v rozpore so zmluvou o budúcej
kúpnej zmluve a nekonal zodpovedne a obozretne oh3adom osoby vystupujúcej v mene spoloenosti
predávajúceho BALÁZS-BAU s.r.o., kei sa bez ialšieho spoliehal na to, že jedná so štatutárom, prieom
v ease takéhoto kontaktu sám žalovaný bol podnikate3om už dlhšiu dobu. Takéto údaje si žalovaný
mohol zisti? minimálne z výpisu z obchodného registra. Týmto svojim správaním spôsobil žalobcovi

škodu, spoeívajúcu v zmenšení sa jeho majetku, vyplatenej sumy na úeet žalovaného, na úeel kúpy
motorového vozidla, zavineným správaním sa žalovaného, ktorý mal a musel by? obozretný´ pri použití
tak vysokej sumy, preveri? si predávajúceho, kei tak nekonal. Ide o vedomé nedbanlivostné konanie
zo strany žalovaného, kei musel vedie?, že ak tak neurobí, a peniaze vyplatí vopred, pred dodaním
motorového vozidla a uzavretím riadnej kúpnej zmluvy, môže sa sta?, že motorové vozidlo predajca

nedodá, kei už bude ma? vopred vyplatenú celú eas? kúpnej ceny. Uvedená škody vznikla v príeinnej
súvislosti so zavineným nedbanlivostným konaním žalovaného, v dôsledku eoho je povinný´ túto škodu
žalobcovi nahradi?. Na základe vykonaného dokazovania prvostupoový súd tak prijal legitímny záver,že ak niektorá zo strán poruší svoju povinnos? zo záväzkového vz?ahu vzniknutého uzavretím príkaznej
zmluvy, vznikne jej pod3a všeobecnej úpravy povinnos? nahradi? škodu tým spôsobenú.
Žalovaný tvrdí, že v konaní predložil právoplatný rozsudok tuniského súdu a v predmetnej veci sa tak

jednáoprekážkuprávoplatnerozhodnutejvecipod3a§230CSP,nako3kosažalobcasosvojimnárokom
na náhradu škody vo výške 101.000,-eur obrátil aj na súdy v Tunisku, ktoré právoplatne rozhodli,
prieom žalovaného zaviazali nahradi? žalobcovi škodu vo výške 101.000,-eur. Pri predkladaní dôkazov
žalobcom v priebehu predmetného konania žalovaný opakovane namietal nemožnos? použitia takýchto
dôkazov, a to z dôvodu koncentrácie konania. To mu však nebráni aby sám zásadu koncentrácie konania

porušil a do konania sa pokúšal predloži? rozsudok tuniských súdov, o ktorom musel ma? vedomos? už
takmer 3 roky. Zároveo špekulatívne tvrdí, že sa jedná o rozsudok právoplatný, avšak ním predložená
kópia neobsahuje žiadnu doložku právoplatnosti a vykonate3nosti ani iné overenie tejto listiny. Pokia3 by
aj existovalo právoplatné a vykonate3né rozhodnutie tuniských súdov priznávajúce žalobcovi náhradu
škody voei žalovanému vo výške istiny 101.000 eur, ktorý žiada žalobca aj v predmetnom konaní,
bol by žalobca nepochybne využil postup v zmysle el. 24 ods. 1 písm. b/ Zmluvy medzi ESSR a

Tuniskou republikou o právnej pomoci vo veciach obeianskych a trestných, o uznaní a výkone justiených
rozhodnutí a o vydávaní s Dodatkovým protokolom (Tunis, 12.4.1979, vyhl. e. 40/1981 Zb.) v zmysle
ktorej Zmluvné strany uznávajú a na svojom území vykonávajú ... právoplatné a vykonate3né justiené
rozhodnutia v trestných veciach, pokia3 ide o náhradu škody a o vrátenie vecí. Je ?ažko predstavite3né,
že by túto možnos? žalobca nevyužil a namiesto toho sa osobne zúeastooval civilného konania a eelil

neutíchajúcim fabuláciám a úskokom žalovaného a niesol náklady takéhoto procesu. Návrh žalovaného
na dožiadanie tuniských orgánov prichádza jednak neskoro (zásada koncentrácie) a je potrebné tento
návrh odmietnu?, pretože jediným úeelom je oddialenie rozhodnutia vo veci a výkonu rozhodnutia.
Aj v prípade ak by v ease výkonu rozhodnutia existovali 2 právoplatné a vykonate3né exekuené
tituly, žalovanému Exekuený poriadok poskytuje právnu istotu v tom, že rovnaká poh3adávka nebude

uspokojená 2 krát (napr. § 61k ods. 1 písm. a/ a c/ Exekueného poriadku). Z týchto dôvodov žalobca
odvolaciemu súdu navrhuje, aby na túto eas? argumentácie žalovaného neprihliadal.

6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca sa svojimi tvrdeniami a špekuláciami snaží
odvráti?pozornos?súduodnasledovných(alistinamipreukázaných)faktov:1.žalobcaneustáleuvádzal

klamstvá o neexistencií obchodného vz?ahu medzi ETS a HARRION, s.r.o. (táto skutoenos? bola
preukázaná úetovnými dokladmi a e-mailovou komunikáciou, ktorých obsah žalobca a ani svedok A.
H. nikdy nenamietali, hoci mali na to možnos? v priebehu ich výsluchu). Práve tieto obchodné vz?ahy
vysvet3ujú aj platby cez súkromné úety, kei v týchto obchodných vz?ahoch medzi spoloenos?ami ETS
a HARRION, s.r.o. prebiehali platby cez súkromné úety. Pravdepodobne toto je dôvodom klamstiev

žalobcu oh3adne neexistujúcich obchodných vz?ahov medzi ETS a HARRION, s.r.o. Žalobca však
vo svojom poslednom vyjadrení už nepopieral obchodné vz?ahy, popieral iba hodnotu obchodov. 2.
žalobca ovplyvooval svedka, A. H.. Táto skutoenos? vyplýva z eestného vyhlásenia matky A. H., z
listinných dôkazov vyvracajúcich tvrdenie o neexistencii obchodného vz?ahu medzi ETS a HARRION,
s.r.o., ako aj z elektronickej komunikácie medzi žalovaným a A. H.. 3. žalobca neustále menil svoje

tvrdenia. Žalobca namietal až po 7 rokoch, že splnomocnenie, ktoré bolo predložené v konaní v roku
2016, sa týkalo iného motorového vozidla. Navyše z e-mailovej komunikácie vyplýva, že údaje na pani
C. a jej cestný pas poslali práve v ease vyplatenia finanených prostriedkov. 4. Svoje tvrdenia menil
žalobca aj v priebehu trestného konania, kei v roku 2016 ešte tvrdil, že zmluva bola uzatvorená medzi
spoloenos?ami ETS a HARRION, s.r.o. (aj kei mal právny zástupca informácie iba od žalobcu, je jasné,

že sám si nemohol vykonštruova? príbeh o uzatvorení zmluvy medzi spoloenos?ami). Vyššie uvedené
fakty sú dôležité z toho dôvodu, že pokia3 sa vyhodnotia spolu s listinnými dôkazmi (splnomocnenie, e-
mailová komunikácia, cestovný pas, faktúra, zmluvy) tak je jednoznaene preukázané, že zmluva, ktorá
je predmetom tohto sporu, nebola uzatvorená medzi stranami sporu, ale medzi spoloenos?ami ETS
a HARRION, s.r.o. Tieto dôkazy však súd prvej inštancie nehodnotil jednotlivo a nehodnotil vzájomné

súvislosti dôkazov, resp. súd vychádzal z klamstiev a z rozporuplných tvrdení žalobcu. Aj preto je
rozsudok súdu prvej inštancie plný rozporov.
V súvislosti s rozsudkom súdu v Tunisku žalobca namieta porušenie zásady koncentrácie konania.
Žalovaný citoval § 366 CSP a uviedol, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) je procesnou
podmienkou, ktorú musí súd skúma? v celom konaní. Na túto procesnú podmienku sa teda nevz?ahuje

zásada koncentrácie konania. V Tunisku neexistuje doložka právoplatnosti. Z rozsudku však vyplýva, že
ide o rozhodnutie s koneenou platnos?ou, prieom rozhodnutie neobsahuje žiadne poueenie o možnosti
poda? opravný prostriedok. Spolu s týmto vyjadrením predložil žalovaný v prílohe úradný preklad
rozhodnutia z arabského jazyka. Rozsudok súdu z Tuniska o odvolaní žalovaného teda preukazuje, žeo nároku žalobcu na náhradu škody voei žalovanému už bolo rozhodnuté súdom v Tunisku s koneenou
platnos?ou, preto v danom prípade existuje prekážka rozsúdenej veci (res iudicata). Ak však súd má
za to, že trvajú pochybnosti o existencií právoplatného rozhodnutia súdu, navrhol, aby si odvolací súd

vyžiadal prostredníctvom ministerstva od príslušných štátnych orgánov v Tunisku informáciu, ei ide o
právoplatné rozhodnutie alebo nie. Oznámil, že v konaní pred policajnými orgánmi, ktoré prebieha na
základe trestného oznámenia žalobcu, si policajné orgány už vyžiadali prostredníctvom ministerstva od
orgánov v Tunisku informáciu, ei predmetné rozhodnutie je právoplatné alebo nie.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval pod3a ustanovení CSP (úeinného od 1.7.2016), ktorým bol zrušený
zákon e. 99/1963 Zb. Obeiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ialej aj „O.s.p.“),
keiže pod3a § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania zaeaté predo
doom nadobudnutia jeho úeinnosti a pod3a ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne úeinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo doom nadobudnutia úeinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané veas

(§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúš?a (§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m/ CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolate3
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s

prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), kei miesto a eas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie treba navzdory námietkam odvolate3a považova? za vo výroku vecne správny, kei súd prvej
inštancie v miere postaeujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej
stránke.
Odvolacísúdnemal(napriekopaenémunázoruodvolate3a)dôvodnesúhlasi?sargumentácioupoužitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej

argumentácia - vyplýva z odôvodnenia rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie
dostatoene jasne a i objektívne presvedeivo by tak zásadne postaeovalo i len konštatova? ich správnos?
a odvola? sa na ne (prvá eas? ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí
ueini? zados? tiež povinnosti vyporiada? sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods.
3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnos? nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie

dopaoa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

8. V poradí prvým rozsudkom z 11. júna 2019 e. k. 5C/153/2016-289 súd prvej inštancie zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnos? zaplati?
žalobcovi sumu 101.000 eur s príslušenstvom, ktorú žalobu odvolávajúc sa na ust. § 724 a 727 O.z.,

odôvodnil žalobca tak, že medzi ním a žalovaným mala by? uzavretá ústne príkazná zmluva, na základe,
ktorej žalobca mal poveri? žalovaného kúpou motorového vozidla, ku ktorej sa žalovaný zaviazal v
súlade s pokynmi žalobcu, žalobca mal akceptova? ponuku žalovaného na odkúpenie motorového
vozidla Land Range Rover 3.0 SDV6 a za úeelom kúpy predmetného motorového vozidla poukázal doa
20.7.2015 na bankový úeet žalovaného, vedený u K. L. D., sumu 75.000 eur a následne doa 3.8.2015

sumu 26.000 eur, avšak napriek poukázaným sumám žalovaný nezabezpeeil kúpu motorového vozidla,
ani žalobcovi nevrátil ním poskytnuté finanené eiastky. Zamietnutie žaloby súd prvej inštancie odôvodnil
tým, že vychádzajúc z obsahu príkaznej zmluvy, zodpovednosti príkazníka za výsledok je zrejmé, že
žalovaný ako fyzická osoba nebol poverený žalobcom na sprostredkovanie kúpy motorového vozidla,
avšak poverenie bolo vystavené na spoloenos?, v ktorej bol žalovaný výkonným riadite3om, v mene

ktorej konal v súvislosti s predajom motorového vozidla, nie však žalobcovi ale tretej osobe, ktorá
vystavila poverenie pre spoloenos? žalovaného, prieom po dohode s kupujúcou kúpnu cenu vozidla
vyplatil žalobca na úeet žalovaného, ktorý konajúc v mene spoloenosti HARRION, s.r.o. ako príkazník,
zabezpeeil pre kupujúcu uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a vyplatil finanené prostriedky
predávajúcemu, z eoho vyplýva, že žalovaný nie je nosite3om práv tvrdených žalobcom v žalobe,

nie je preto v konaní pasívne legitimovaný, v dôsledku eoho súd žalobu voei nemu zamietol ako
neodôvodnenú.
Na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesením z 25.11.2021 e. k. 10Co/51/2020-449 napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ialšie konanie a novérozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa pri svojom rozhodovaní a odôvodnení svojho rozhodnutia
(napadnutého rozsudku) opomenul zaobera? otázkou právomoci a príslušnosti súdu na prejednanie
a rozhodnutie predmetného sporu, neuviedol aká je štátna príslušnos? strán sporu, hoci v danej veci

zjavne ide o spor s cudzím (medzinárodným) prvkom a bolo potrebné, aby súd prvej inštancie ex offo
preskúmal, ei spor patrí do jeho právomoci, k eomu však súd prvej inštancie nepristúpil, z odôvodnenia
nevyplývalo ei a pod3a ktorého nástroja medzinárodného súkromného práva bola právomoc posúdená,
ako bolo ureené rozhodné právo. Ialej mu vytkol, že hoci uviedol výklad ust. § 724 O.z., neodlíšil
ei sa v predmetnej veci jedná o príkaznú zmluvu (§ 724 až 732) alebo o zmluvu o obstaraní veci,

ktorá je poddruhom príkaznej zmluvy (§ 733 až 736) a pokia3 súd pristúpil k zamietnutiu žaloby pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, bolo predtým potrebné podradi? zistený skutkový
stav pod hypotézu konkrétnej právnej normy, uvies? definiené znaky ktorej zmluvy sú naplnené, k eomu
však súd prvej inštancie nepristúpil a dokonca uvádzal, že žalovaný nebol poverený žalobcom na
sprostredkovanie kúpy motorového vozidla, prieom sprostredkovate3ská zmluva je upravená v § 774 - §
777 O.z. a jej predmetom je obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu, citoval ust. o príkaznej zmluve,

avšak argumentuje, že žalovaný nebol poverený žalobcom na sprostredkovanie kúpy motorového
vozidla,eopôsobízmätoene.Napokonmuvytkol,ženevyhodnotilkaždýdôkazjednotlivoapotomvšetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, že stotožooval bez bližšieho odôvodnenia viacero právnych vz?ahov
viacerých subjektov, aj na konaní nezúeastnených, a tiež, že nevysvetlil ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutoenosti považuje za preukázané a ktoré nie.

9. Súd prvej inštancie v poradí druhým (tentoraz napadnutým) rozsudkom žalobe vyhovel, žalovanému
uložil povinnos? zaplati? žalobcovi 101.000,-eur s úrokom z omeškania 5% roene z dlžnej sumy
101.000,-eur od 8.4.2016 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku; a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je v danom konaní viazaný tak rozsahom, ako i dôvodmi
uplatnenými v odvolaní, bolo posúdi?, ei boli naplnené odvolacie dôvody uplatnené žalovaným v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP (že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutoeooval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) v kontexte konkrétnej
odvolacej argumentácie žalovaného.

10. Pod3a § 161 ods. 1 až 3 CSP: (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedyko3vek poeas

konania prihliada na to, ei sú splnené podmienky, za ktorých môže kona? a rozhodnú? (ialej len
"procesné podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstráni?, súd
konanie zastaví. (3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstráni?, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokraeova? v konaní, ale nesmie vyda?
rozhodnutie, ktorým sa konanie koneí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstráni?, súd

konanie zastaví.
Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka "procesné podmienky", nie sú výslovne
zákonom definované, dajú sa však vyvodi? z ustanovení CSP. Sú nimi právomoc súdu (§ 3 a nasl.
CSP), príslušnos? súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky zaeatého konania (litispendencie)
pod3a § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) pod3a § 230 CSP,

procesná subjektivita (§ 61 a nasl. CSP), spôsobilos? strany samostatne kona? pred súdom (procesná
spôsobilos?) pod3a § 67a nasl. CSP, zrozumite3nos? a úplnos? žaloby (§ 127, § 132 CSP...), povinné
zastúpenie (§ 90 CSP) a iné.
Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnú? vo veci samej. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia by? splnené na to,

aby sa dosiahol cie3 civilného konania. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom
poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu elánku
1 CSP. Procesné podmienky možno rozdeli? do štyroch základných skupín, a to na procesné
podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane strán sporu, vecné procesné podmienky
a negatívne procesné podmienky. Ialšie elenenie procesných podmienok závisí od ich následku na

prebiehajúcecivilnékonanie,prieomzh3adiskatohtodiferenciaenéhokritériasaelenianaodstránite3né
a neodstránite3né. Medzi procesné podmienky na strane súdu sa zaraiuje právomoc a príslušnos?.
Právomoc je odrazom zásady legitimity a predstavuje právo a povinnos? súdu prejedna? a rozhodnú?
vec.Právomoc je teda jednou z procesných podmienok, ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti
kedyko3vek poeas konania. Nedostatok právomoci súdu prejedna? a rozhodnú? konkrétny spor alebo
vec je neodstránite3ným nedostatkom podmienky konania, ktorý kedyko3vek poeas konania vedie k

zastaveniu konania (§ 9 a § 10 CSP).
Súd prvej inštancie sa po vrátení mu veci odvolacím súdom v jeho druhom rozhodnutí už otázkou
právomoci a príslušnosti zaoberal. Uviedol, že pod3a el. 1 Vyhlášky ministra zahraniených vecí e.
17/1984 Zb. o Zmluve medzi Eeskoslovenskou socialistickou republikou a Alžírskou demokratickou
a 3udovou republikou o právnej pomoci v obeianskych, rodinných a trestných veciach, štátni obeania

každej zmluvnej strany požívajú na území druhej zmluvnej strany rovnakú právnu ochranu svojich
osobných a majetkových práv ako jej vlastní štátni obeania (ods. 1). Štátni obeania každej zmluvnej
strany majú vo3ný prístup na súdy a iné orgány príslušné v obeianskych, rodinných a trestných veciach,
ktoré sú v tejto Zmluve oznaeované výrazom „justiené orgány“, ako aj majú právo poda? návrh na
zaeatie konania pred týmito orgánmi za úeelom ochrany svojich osobných a majetkových práv (ods.
2). Súd prvej inštancie dôvodil, že v prípade neexistencie zmluvy, by bola daná právomoc súdu prvej

inštanciespoukazomna§10ods.2písm.e/zákonae.97/1963Zb.omedzinárodnomprávesúkromnom
a procesnom v znení neskorších predpisov (ialej len „ZMPSP“), v prípade príkazných zmlúv a im
podobných sa záväzkové vz?ahy spravujú právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto vykonáva
príkaz, v ease uzavretia zmluvy, teda v predmetnom spore žalovaný. Žalovaný mal v rozhodnom ease
uzavretia zmluvy bydlisko v B. J., C. XX, Slovensko, eím bola daná príslušnos? súdu prvej inštancie

vo veci.
Pod3a § 2 ZMPSP ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokia3 neustanovuje nieeo iné
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie
medzinárodnej zmluvy.
Pod3a § 10 ods. 1 a ods. 2 písm. e/ ZMPSP: (1) Ak úeastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové

vz?ahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného
vz?ahu. (2) Vzh3adom na to, pokia3 osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravuje: e)
príkazné zmluvy a im podobné právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto vykonáva príkaz, v ease
uzavretia zmluvy.
Pod3a § 37 ZMPSP ak ialej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba,

proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o
majetkové práva, ak tu má majetok.
Pod3a § 48 ods. 1 a 2 ZMPSP: (1) Slovenské súdy postupujú v konaní pod3a slovenských procesných
predpisov, prieom všetci úeastníci majú rovnaké postavenie pri uplatoovaní svojich práv. (2) Súd
preskúma právomoc skôr, ako zaene kona? o veci samej, na základe skutoeností, ktoré existujú v ease

podania návrhu. Ak dôjde následne k zmene týchto skutoeností, právomoc súdu zostáva zachovaná.
Odvolací súd uvádza, že právomoc v medzinárodnom (civilnom) procesnom práve odpovedá na
otázku, ei je danú vec oprávnený prejedna? a rozhodnú? slovenský súd alebo súd iného štátu, príp.
medzinárodný súd. Ak v právnom vz?ahu vystupuje medzinárodný (cudzí) prvok bez oh3adu na jeho
modalitu, procesná situácia sa v tom-ktorom prípade musí posudzova? diferencovane pod3a toho, ei

v tomto procesnoprávnom vz?ahu vystupuje cudzí prvok definovaný medzinárodným právom, alebo
len klasickým medzinárodným právom súkromným. Ak sa v konaní nevyskytuje „európsky prvok“,
spravidla sa uprednostní aplikácia medzinárodnej zmluvy, pokia3 je takou Slovenská republika viazaná.
Ak niet takej zmluvy, je možné použi? ZMPSP. Strany predmetného sporu netvrdili, že by sa dohodli na
právomoci slovenského súdu, ani že by si dohodou zvolili rozhodujúce právo, žalobca v žalobe uviedol,

že je alžírskym štátnym obeanom a jeho bydlisko je v Alžírsku, žalovaný je obean SR (pod3a lustrácie
v RO SR), má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, kde žije i podniká a má majetok. Odvolací
súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že v danej veci bola daná právomoc slovenského súdu
na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu (pod3a § 37 a nasl. ZMPSP a súdom prvej inštancie
citovaného elánku 1 zmluvy), a keiže si strany nezvolili rozhodujúce/rozhodné právo, ich záväzkové

vz?ahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného
vz?ahu, keiže osobitný predpis neustanovuje inak príkazné zmluvy a im podobné sa spravujú právom
miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto vykonáva príkaz, v ease uzavretia zmluvy (§ 10 ods. 1 a 2
ZMPSP), v danom prípade žalovaný; tiež sa stotožouje s tým, že bola daná príslušnos? súdu prvej
inštancie (§ 12 až § 14 CSP).

Žalovaný v závere odvolania uviedol, že žalobca sa so svojim nárokom na náhradu škody vo výške
101.000,-eur obrátil aj na súdy v Tunisku, ktoré konajú v neprítomnosti žalovaného a tak je obtiažne
získa? informácie o stave tohto konania. Žalovaný však disponuje informáciou, že takéto konanie
inicioval žalobca voei jeho osobe a predmetom je náhrada škody v sume 101.000,-eur. Túto skutoenos?žalobca úeelovo nespomenul pred súdom. V kontexte tejto informácie tak môže ís? o litispendenciu,
resp. o prekážku právoplatne rozhodnutej veci pod3a § 230 CSP.
Žalobca sa k tomu vyjadril tak, že nemá vedomos?, že by sa o predmetnej sporovej veci právoplatne

rozhodlo,atonajmäzdôvoduobštrukciínastranežalovaného.Pokia3žalovanýdisponujeprávoplatným
rozhodnutím tuniských súdov v predmetnej veci, teda rozhodnutím opatreným doložkou právoplatnosti a
vykonate3nosti, mal toto predloži?. Nako3ko však takéto rozhodnutie neexistuje, považuje žalobca túto
námietku žalovaného za bezpredmetnú.
Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu o.i. uviedol, že súd v Tunisku už právoplatne ukoneil konanie

o tomto nároku žalobcu voei žalovanému a žalovaného zaviazal k náhrade škody vo výške 101.000,-eur.
Ide teda o prekážku právoplatne rozhodnutej veci pod3a § 230 CSP. Prekážka právoplatne rozhodnutej
veci vyplýva aj z medzinárodného dohovoru uzatvoreného medzi eeskoslovenskou socialistickou
republikou a Tuniskou republikou z roku 1981 (40/1981 Zb.). Uviedol, že v prílohe predkladá uvedený
právoplatný rozsudok súdu v Tunisku spolu s prekladom. Pokia3 by žalobca naialej namietal, že nejde o
právoplatné rozhodnutie súdu, navrhol, aby si súd vyžiadal stanovisko od príslušných štátnych orgánov

v Tunisku prostredníctvom ministerstva.
Žalobca v následnom vyjadrení uviedol, že žalovaný porušil zásadu koncentrácie konania a do konania
sa pokúšal predloži? rozsudok tuniských súdov, o ktorom musel ma? vedomos? už takmer 3 roky.
Zároveošpekulatívnetvrdí,žesajednáorozsudokprávoplatný,avšaknímpredloženákópianeobsahuje
žiadnu doložku právoplatnosti a vykonate3nosti ani iné overenie tejto listiny. Pokia3 by aj existovalo

právoplatné a vykonate3né rozhodnutie tuniských súdov priznávajúce žalobcovi náhradu škody voei
žalovanému vo výške istiny 101.000 eur, ktorý žiada žalobca aj v predmetnom konaní, bol by žalobca
nepochybne využil postup v zmysle el. 24 ods. 1 písm. b/ Zmluvy medzi ESSR a Tuniskou republikou
o právnej pomoci vo veciach obeianskych a trestných, o uznaní a výkone justiených rozhodnutí a o
vydávaní s Dodatkovým protokolom (Tunis, 12.4.1979, vyhl. e. 40/1981 Zb.), v zmysle ktorej zmluvné

strany uznávajú a na svojom území vykonávajú ... právoplatné a vykonate3né justiené rozhodnutia
v trestných veciach, pokia3 ide o náhradu škody a o vrátenie vecí. Je ?ažko predstavite3né, že
by túto možnos? žalobca nevyužil a namiesto toho sa osobne zúeastooval civilného konania a eelil
neutíchajúcim fabuláciám a úskokom žalovaného a niesol náklady takéhoto procesu. Návrh žalovaného
na dožiadanie tuniských orgánov prichádza jednak neskoro (zásada koncentrácie) a je potrebné tento

návrh odmietnu?, pretože jediným úeelom je oddialenie rozhodnutia vo veci a výkonu rozhodnutia.
Aj v prípade ak by v ease výkonu rozhodnutia existovali 2 právoplatné a vykonate3né exekuené
tituly, žalovanému Exekuený poriadok poskytuje právnu istotu v tom, že rovnaká poh3adávka nebude
uspokojená 2 krát (napr. § 61k ods. 1 písm. a/ a c/ Exekueného poriadku). Z týchto dôvodov žalobca
odvolaciemu súdu navrhol, aby na túto eas? argumentácie žalovaného neprihliadal.

Žalovaný následne vo vyjadrení citoval § 366 CSP a uviedol, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata)
je procesnou podmienkou, ktorú musí súd skúma? v celom konaní. Na túto procesnú podmienku sa
teda nevz?ahuje zásada koncentrácie konania. V Tunisku neexistuje doložka právoplatnosti. Z rozsudku
však vyplýva, že ide o rozhodnutie s koneenou platnos?ou, prieom rozhodnutie neobsahuje žiadne
poueenie o možnosti poda? opravný prostriedok. Spolu s týmto vyjadrením predložil žalovaný v prílohe

úradný preklad rozhodnutia z arabského jazyka. Rozsudok súdu z Tuniska o odvolaní žalovaného
teda preukazuje, že o nároku žalobcu na náhradu škody voei žalovanému už bolo rozhodnuté súdom
v Tunisku s koneenou platnos?ou, preto v danom prípade existuje prekážka rozsúdenej veci (res
iudicata). Ak však súd má za to, že trvajú pochybnosti o existencií právoplatného rozhodnutia súdu,
navrhol, aby si odvolací súd vyžiadal prostredníctvom ministerstva od príslušných štátnych orgánov v

Tunisku informáciu, ei ide o právoplatné rozhodnutie alebo nie. Oznámil, že v konaní pred policajnými
orgánmi, ktoré prebieha na základe trestného oznámenia žalobcu, si policajné orgány už vyžiadali
prostredníctvom ministerstva od orgánov v Tunisku informáciu, ei predmetné rozhodnutie je právoplatné
alebo nie.
Keiže neexistencia prekážky zaeatého konania (litispendencie) pod3a § 159 CSP, a neexistencia

prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) pod3a § 230 CSP, sú procesnými podmienkami
konania, na ktoré súd prihliada kedyko3vek, teda aj v rámci odvolacieho konania, odvolací súd sa
zaoberal aj touto námietkou.
Pod3a § 159 CSP zaeatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa zaealo neskôr.

Prekážka zaeatého konania, tzv. prekážka litispendencie, je neodstránite3ným nedostatkom podmienok
konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Ak teda už na súde (ktoromko3vek) v Slovenskej
republike prebieha konanie tých istých strán, týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnos? predmetukonania a skutkových okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje), súd konanie, ktoré zaealo na základe
neskôr podanej žaloby, zastaví.
Pod3a Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 10. januára 2013, sp. zn. 3 Cdo 290/2012: Nedostatkom

podmienkysúdnehokonaniapod3a§104ods.1OSP(teraz§161CSP)jeajprekážkazaeatéhokonania
(litispendencia; § 83 OSP; teraz § 159 CSP), ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej
istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromko3vek súde v Slovenskej republike je zaeaté
konanie, ktoré má rovnakých úeastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od
ktorých sa odvodzuje právo.

Prekážkalitispendenciepatríkpodmienkamkonania.Akzistísúd,ževtejistejveciprebiehainékonanie,
je povinný zaeaté konanie zastavi?; rozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie prekážky
litispendencie je stav v ease zaeatia konania. Pre uvedenú prekážku súd musí neskoršie konanie
zastavi? bez oh3adu na to, že navrhovate3 zobral návrh na zaeatie konania spä?. (Uznesenie ÚS SR,
sp. zn. I. ÚS 320/2009)
Odhliadnuc od tvrdenia odvolate3a, že súd v Tunisku už právoplatne ukoneil konanie o nároku žalobcu

voei žalovanému a žalovaného zaviazal k náhrade škody vo výške 101.000,-eur (ktoré tvrdenie
odvolate3a vyvracia existenciu prekážky litispendencie), odvolací súd uvádza, že takéto konanie
neprebieha/lo na súde v Slovenskej republike v ease zaeatia predmetného konania (17.5.2016) a preto
námietku o prekážke litispendencie v zmysle § 159 CSP nepovažuje za dôvodnú. Vo vz?ahu ku
konaniam vedeným pred súdmi tretích štátov neplatí všeobecná litispendencia. Pod3a § 48a ods. 1

ZMPSP v znení úeinnom od 1.7.2022 zaeatie konania v cudzine nebráni, aby v tej istej veci prebiehalo
konanie na slovenskom súde.
Pod3a § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednáva? a rozhodova? znova.
Len eo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednáva? znova. Zakladá to teda prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, ktorá sa v odbornej verejnosti nazýva tiež prekážka rei iudicatae alebo res

iudicata a ktorá je neodstránite3ným nedostatkom podmienky konania. Ak by sa teda zaealo konanie o
veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu
konania, súd takéto konanie pod3a § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP zastaví.
Pod3a § 63 ZMPSP rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach
uvedených v § 1, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny

v týchto veciach (ialej len "cudzie rozhodnutia") majú v Slovenskej republike úeinnos?, ak boli uznané
slovenskými orgánmi.
Pod3a § 64 písm. b/ ZMPSP cudzie rozhodnutie nemožno uzna? alebo vykona? ak nie je právoplatné
alebo vykonate3né v štáte, v ktorom bolo vydané.
Pod3a el. 24 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky ministra zahraniených vecí e. 40/1981 Zb. o Zmluve medzi

Eeskoslovenskou socialistickou republikou a Tuniskou republikou o právnej pomoci v obeianskych a
trestných veciach, o uznaní a výkone justiených rozhodnutí a o vydávaní s Dodatkovým protokolom,
zmluvné strany uznávajú a na svojom území vykonávajú po nadobudnutí platnosti tejto Zmluvy tieto
justiené rozhodnutia vydané justienými orgánmi druhej zmluvnej strany: b) právoplatné a vykonate3né
justiené rozhodnutia v trestných veciach, pokia3 ide o náhradu škody a o vrátenie vecí.

Z uvedených ust. je zrejmé, že pre úeinnos? cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky je
nevyhnutné cudzie rozhodnutie na území Slovenskej republiky najprv uzna?. Uzna? cudzie rozhodnutie
na území Slovenskej republiky, ktoré spaoa vyššie uvedené požiadavky prináleží výluene slovenskému
súdu. Slovenské súdy tu disponujú výluenou právomocou. Bez uznania nie je možné cudzie rozhodnutie
na území Slovenskej republiky vykona?, preto je potrebné zo strany odvolacieho súdu konštatova?, že

bez toho, aby cudzie rozhodnutie bolo uznané, takéto rozhodnutie nebude ma? na území Slovenskej
republiky žiadne úeinky.
V predmetnej veci žalovaný v odvolacom konaní predložil kópie (bez náležitého overenia) rozsudku
odvolaciehosúdu vTunisevtrestnejveci,z28.6.2020vecd.5421súradnýmiprekladmi(zfrancúzskeho
do slovenského jazyka i z arabského do slovenského jazyka) a tvrdil, že ním bolo o.i. už právoplatne

ukoneené konanie o nároku žalobcu voei žalovanému a žalovaného Tuniský súd zaviazal k náhrade
škody vo výške 101.000,-eur, a že teda ide teda o prekážku právoplatne rozhodnutej veci pod3a
§ 230 CSP, resp. aj medzinárodného dohovoru uzatvoreného medzi eeskoslovenskou socialistickou
republikou a Tuniskou republikou z roku 1981 (40/1981 Zb.).
Žalobca právoplatnos? a vykonate3nos? tohto rozsudku poprel, uviedol, že nemá vedomos? o jeho

právoplatnosti a vykonate3nosti, tento nenadobudol právoplatnos? z dôvodu obštrukcií na strane
žalovaného, inak by žalobca využil el. 24 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky ministra zahraniených vecí e. 40/1981
Zb. o Zmluve medzi Eeskoslovenskou socialistickou republikou a Tuniskou republikou o právnej pomociv obeianskych a trestných veciach, o uznaní a výkone justiených rozhodnutí a o vydávaní s Dodatkovým
protokolom, a domáhal sa jeho výkonu.
Odvolací súd je názoru, že žalovaný nepreukázal, že by ním predložený rozsudok Tuniského súdu (bez

náležitého overenia) bol právoplatný a vykonate3ný v štáte v ktorom bol vydaný, nemožno mu preto
prizna? v tomto konaní žiadne úeinky, odhliadnuc od skutoenosti, že predmetom tohto konania na rozdiel
od konania pred Tuniským súdom je aj príslušenstvo poh3adávky. Rovnako nepreukázal svoje tvrdenia,
že v Tunisku neexistuje doložka právoplatnosti a že ide o rozhodnutie s koneenou platnos?ou.
Na základe všetkého vyššie uvedeného tak nebolo možné v predmetnej veci konštatova? existenciu

prekážky zaeatého konania ani prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Žalovaný po uplynutí odvolacej lehoty uviedol, že pokia3 by žalobca naialej namietal, že nejde
o právoplatné rozhodnutie súdu, navrhuje, aby si súd vyžiadal stanovisko od (nešpecifikovaných)
príslušných štátnych orgánov v Tunisku prostredníctvom (nešpecifikovaného) ministerstva. Odvolací
súd k uvedenému návrhu uvádza, že za splnenia zákonom stanovených podmienok (§ 366 CSP) je
prípustná odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a dôkazných návrhov (novoty,

nóva), avšak žalovaný uvedený dôkazný návrh neuviedol v odvolaní, ale až v jeho neskoršom podaní (po
uplynutí odvolacej lehoty), preto odvolací súd nao neprihliadal, odhliadnuc od skutoenosti, že tento návrh
považoval za úeelový (za úeelom oddialenia rozhodnutia vo veci), nako3ko žalovaný má vedomos?
o tom, že orgány einné v trestnom konaní (v konaní prebiehajúcom na OR PZ v Dunajskej Strede na
základe trestného oznámenia žalobcu) prostredníctvom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zaslali

príslušnému justienému orgánu v Tunisku dodatoenú žiados? o právnu pomoc vo vz?ahu k zisteniu,
ei rozsudok, ktorý bol vydaný tuniským súdom vo veci obvineného G. H. nadobudol právoplatnos?
a vykonate3nos?, avšak výsledky právnej pomoci doposia3 neboli dorueené.

11. Súd prvej inštancie pri svojom právnom posudzovaní veci a rozhodovaní aplikoval ustanovenia §

31 ods. 1, § 724, § 725, § 728 ods. 1, § 415, § 420 ods. 1a 2 O.z.
Pod3a § 724 O.z. príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo
vykoná inú einnos?.
Príkazná zmluva je osobitným druhom záväzkovej zmluvy, ktorá je upravená jednak všeobecne v § 724
až 732, jednak vo forme osobitných zmlúv, a to jednak vo forme zmluvy o obstaraní veci (§ 733 až 736)

a jednak vo forme zmluvy o obstaraní predaja veci (§ 737 až 741).
Pod3a § 725 O.z. príkazník je povinný kona? pri plnení príkazu pod3a svojich schopností a znalostí. Od
príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýli? len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a
ak nemôže veas dosta? jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.
Ak sa príkazník sa odchýlil od príkazcových pokynov, hoci neboli splnené podmienky na toto výnimoené

konanie, zodpovedá za škodu, ktorá takto príkazcovi vznikla. Táto sankcia sa uplatní prirodzene
len vtedy, kei príkazcovi z prekroeenia jeho pokynov vznikla škoda. Zodpovednos? príkazníka za
škodu, ktorú takto spôsobil príkazníkovi, sa spravuje pod3a ustanovenia § 420 O.z. o všeobecnej
zodpovednosti.
Pod3a § 728 O.z. príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnú? príkazníkovi vopred na jeho

žiados? primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradi? príkazníkovi potrebné a
užitoené náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj kei sa výsledok nedostavil.
Pod3a § 420 ods. 1 až 3 O.z. (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.(2)Škodajespôsobenáprávnickouosoboualebofyzickouosobou,keibolaspôsobenápriich
einnosti tými, ktorých na túto einnos? použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú pod3a tohto

zákona nezodpovedajú; ich zodpovednos? pod3a pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3)
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Predpokladom vzniku každej obeianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie
škody a 3. príeinná súvislos? medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje
aj zavinenie. V prípade, kei sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednos?, v

prípade, kei sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednos?. Všeobecná zodpovednos?
za škodu pod3a § 420 spoeíva v zavinení škodcu, prieom zavinenie škodcu sa pod3a zákona
predpokladá (prezumpcia zavinenia). Obeianskoprávna zodpovednos? za škodu môže vzniknú? z
porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú
zodpovednos?. Pri obeianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vz?ah medzi

tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vz?ahu je právo poškodeného
požadova? náhradu škody a povinnos? toho, kto pod3a zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradi?.
V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t. j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, ženiekto porušil ureitú povinnos? (prieom nezáleží na tom, ei ide o povinnos? vyplývajúcu z ureitého
záväzkovoprávneho vz?ahu alebo o povinnos? uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príeinná súvislos? medzi protiprávnym

konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ialšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednostizaškodupod3atohtoustanovenia.Vsúvislostisodsekom3tohtoustanoveniavšaktreba
konštatova?, že ialšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie
škodcu, aj kei zavinenie škodcu sa pod3a odseku 3 predpokladá. Z h3adiska vzniku zodpovednosti,
ktorá sa zakladá na zavinení, je síce spravidla irrelevantné, akú formu má zavinenie. Pokia3 odsek 3 ráta

s prezumpciou zavinenia, nemá na mysli ureitý stupeo zavinenia. V tomto ustanovení sa predpokladá
iba nedbanlivostné zavinenie. Existenciu úmyslu treba dokáza?. V odseku 3 je zakotvená prezumpcia
zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením
právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca
škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazova?. Prezumpcia zavinenia je
teda výhodou pre poškodeného. Pod3a odseku 3 sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátite3nou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto
prípade postihuje škodcu.
Odvolací súd citoval a vyložil v jeho predchádzajúcom rozhodnutí v predmetnej veci aj nasledovné
ustanovenia:
Pod3a § 733 O.z. zmluvou o obstaraní veci sa obstarávate3 zaväzuje objednávate3ovi obstara? ureitú

vec. Obstarávate3 má právo vec obstara? aj prostredníctvom inej osoby. Objednávate3 je povinný
obstarávate3ovi za obstaranie veci poskytnú? odmenu.
Zmluva o obstaraní veci je poddruhom príkaznej zmluvy. Ide teda o špeciálnu zmluvu, ktorá je druhom
príkaznej zmluvy. Z toho vyplýva aj vz?ah úpravy tejto zmluvy ako osobitnej úpravy k úprave príkaznej
zmluvy ako všeobecnej úpravy. Pokia3 niektorá otázka nie je výslovne upravená v ustanoveniach o

zmluve o obstaraní veci, treba na ou aplikova? všeobecné ustanovenia o príkaznej zmluve. Zmluva o
obstaraní veci sa odlišuje od príkaznej zmluvy viacerými znakmi. Predovšetkým sú tu rozdiely v názve
zmluvy a v pomenovaní úeastníkov zmluvy. Ide o zmluvu uzavretú medzi objednávate3om (príkazcom)
a obstarávate3om (príkazníkom). To je však len formálny rozdiel. Obsahový rozdiel vyplýva z pojmových
znakov tejto zmluvy. K nim patria: 1. Osobitne vymedzený predmet tejto zmluvy, ktorým je obstaranie

ureitej veci (pri príkaznej zmluve ide o obstaranie nejakej veci alebo vykonanie inej einnosti). Podobne
ako pri príkaznej zmluve ani tu sa vec nechápe v zmysle hmotného predmetu pod3a § 118 a nasl., ale
skôr v zmysle nejakej "záležitosti"; môže ís? napríklad o obstaranie výstavby domu alebo jeho opravy a
úpravy (nejde však o uskutoenenie výstavby alebo opravy, pretože to je už predmetom zmluvy o dielo),
o obstaranie dokladov potrebných na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnute3ností, o obstaranie

stráženia nejakého objektu, ale aj o obstaranie ureitej veci (napr. súeiastky do auta a pod.). 2. Druhým
pojmovým znakom tejto zmluvy je, že je vždy odplatná, na rozdiel od príkaznej zmluvy, ktorá je odplatná
len vtedy, kei je odmena výslovne dohodnutá alebo kei je obvyklá. Pod3a § 733 objednávate3 je povinný
obstarávate3ovi za obstaranie veci poskytnú? odmenu. Výšku tejto odmeny zákon neustanovuje, a
preto musí by? dohodnutá (pozri § 734, ktorý nepoužíva termín odmena, ale cena). Nie je vylúeené,

aby ceny niektorých obstarávate3ských einností ureovali cenové predpisy. 3. Napokon tretím pojmovým
znakom, ktorým sa zmluva o obstaraní veci odlišuje od príkaznej zmluvy je, že obstarávate3 má právo
vec obstara? aj prostredníctvom inej osoby. Pri príkaznej zmluve platí zásada, že príkaz musí príkazník
vykona? osobne, pokia3 zákon nepripúš?a z tejto zásady výnimku (pozri vysvetlivky k § 726). Eo sa
týka formy zmluvy o obstaraní veci, platí tá istá zásada bezformálnosti zmluvy ako pri príkaznej zmluve.

To znamená, že aj zmluvu o obstaraní veci možno uzavrie? v akejko3vek forme. Na tom nie nemení ani
skutoenos?, že pod3a § 734 O.z. obstarávate3 je povinný vyda? objednávate3ovi písomné potvrdenie o
uzavretí zmluvy. Písomné potvrdenie je pod3a dikcie § 734 potvrdením o tom, že zmluva bola uzavretá.
To znamená, že ide už o ialší úkon, ktorý je odlišný od uzavretia zmluvy, ktorá je neformálna.
Obstarávate3 je povinný pri obstarávaní dba? na pokyny objednávate3a; odchýli? sa od nich môže

iba vtedy, ak je to v záujme objednávate3a nevyhnutné a ak nemôže veas dosiahnu? jeho súhlas.
(§ 736 O.z.) Toto ustanovenie vyjadruje tú istú myšlienku ako ustanovenie § 725 O.z.. Takisto ako v
§ 725 O.z. aj tu je vyjadrená zásada, že obstarávate3 je povinný pri obstarávaní dodržiava? pokyny
objednávate3a; aj možnosti odchýli? sa od pokynov objednávate3a sú tu vymedzené takisto ako v § 725
O.z.. Od pokynov sa aj v tomto prípade možno odchýli? len vtedy, ak 1. je to v záujme objednávate3a

nevyhnutné, 2. ak nemôže veas dosiahnu? jeho súhlas. V ustanovení § 736 O.z. však chýba dovetok
obsiahnutýv§725O.z.,že"inakzodpovedázaškodu".Ajkeitov§736O.z.niejevýslovneustanovené,
niet pochybností o tom, že pokia3 by obstarávate3 porušením svojej povinnosti dodržiava? pokynyobjednávate3a spôsobil objednávate3ovi škodu, bol by za túto škodu zodpovedný pod3a § 420 O.z.
takisto, ako úeastník príkaznej zmluvy pod3a § 725 O.z..
Príkazná zmluva môže by? odplatná i bezodplatná (§ 730 ods. 1 a 2 O.z. ). Odplatnos? však stanoví

zákon pri pojmovom vymedzení obidvoch podtypov príkaznej zmluvy, t. j. zmluvy o obstaraní veci (§ 733
O.z.) a zmluvy o obstaraní predaja veci (§ 737 O.z.). Ak je však dohodnutá bezplatná zmluva o obstaraní
veci alebo zmluva o obstaraní predaja veci, nemá to vplyv na jej platnos?, ale platia pre ou len všeobecné
ustanovenia ureené pre všetky príkazné zmluvy (§ 724 - § 732 O.z.) a nie zvláštne ustanovenia ureené
pre obidva zmienené podtypy príkaznej zmluvy.

Bezplatnos? zmluvy o obstaraní veci alebo zmluvy o obstaraní predaja veci nemá za následok ich
neplatnos?; v takom prípade sa použijú všeobecné ustanovenia upravujúce príkaznú zmluvu (§ 724 až
732). /R 87/1998/.
Na základe uvedeného s poukazom na skutoenos?, že medzi stranami bola dohodnutá bezplatná
zmluva o obstaraní veci (vii v ialšom bode), je odvolací súd názoru, že súd prvej inštancie správne
v predmetnej veci aplikoval všeobecné ustanovenia ureené pre všetky príkazné zmluvy (§ 724 - § 732

O.z.) a nie zvláštne ustanovenia ureené pre zmienený podtyp príkaznej zmluvy.

12. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že v predmetnej veci bola daná
aktívna vecná legitimácia žalobcu i pasívna vecná legitimácie žalovaného (ako fyzických osôb), keiže
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný ponúkol žalobcovi pri osobnom stretnutí, že mu

obstará kúpu motorového vozidla, následne mu zaslal ponuky vozidiel, ktoré si žalobca prezrel napr.
na videu na Youtube, žalobca si v júli 2015 vybral konkrétne motorové vozidlo a poveril žalovaného
obstaraním jeho kúpy, žalovaný akceptoval požiadavku žalobcu na obstaranie kúpy motorového vozidla,
zmluva o jeho obstaraní nebola uzavretá písomne, ale neformálne ústne, bola bezodplatná, bol
dohodnutý termín dodania vozidla žalobcovi (september 2015) a miesto dodania (najprv Slovensko,

neskôr žalobca žiadal dodanie vozidla do Tunisu), žalovaný ako obstarávate3 nevydal žalobcovi ako
objednávate3ovi písomné potvrdenie, ktoré by obsahovalo predmet obstarania, jeho cenu a dobu
obstarania. Žalobca zaslal žalovanému finanené prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu doa
20.7.2015 v sume 75.000 eur a doa 3.8.2015 v sume 26.000 eur, ktoré boli pripísané na úeet žalovaného
doa 21.7.2015 v sume 75.000 eur a doa 5.8.2015 v sume 26.000 eur (uvedené závery preukázané

výpoveiou žalobcu, svedka A. H., platobnými príkazmi žalobcu a výpismi z úetu žalovaného). Žalovaný
napriek tomu kúpu motorového vozidla pre žalobcu neobstaral, motorové vozidlo napriek zaplateniu
celej kúpnej ceny žalobcom žalovanému nebolo žalobcovi žalovaným dodané a žalovaný mu finanené
prostriedky ani nevrátil (eo nebolo medzi stranami sporné). Pri nakladaní s finanenými prostriedkami
od žalobcu sa žalovaný odchýlil od príkazcových pokynov a spôsobil žalobcovi škodu, spoeívajúcu

v zmenšení jeho majetku o celkovú sumu vyplatenú na úeet žalovaného za úeelom obstarania kúpy
motorového vozidla. Žalovaný bol totiž povinný pri plnení príkazu kona? pod3a svojich schopností
a znalostí, ktoré je aj vzh3adom na jeho kvalifikáciu (vysokoškolské vzdelanie) možné predpoklada?
(súd prvej inštancie správne uviedol, že v ease uzavretia zmluvy o obstaraní veci bol podnikate3om už
dlhšiu dobu, preto nekonal zodpovedne a obozretne oh3adom osoby vystupujúcej v mene spoloenosti

BALÁZS-BAU s.r.o., kei sa bez ialšieho overenia napr. vo výpise z obchodného registra spoliehal na
to, že jedná so štatutárom, a tiež v tom, že vyplatil celú kúpnu cenu vozidla ešte pred jeho dodaním
a uzavretím kúpnej zmluvy), od príkazcových pokynov sa mohol odchýli? iba ak by to bolo nevyhnutné
v záujme príkazcu a ak nemohol veas dosta? jeho súhlas, eo nebol prípad danej veci (nebolo v záujme
príkazcu aby bola celá kúpna cena vozidla vyplatená pred jeho dodaním a uzavretím kúpnej zmluvy na

vozidlo), preto žalovaný zodpovedá za škodu a súd prvej inštancie správne aplikoval na zodpovednostný
vz?ah ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl. O.z. Rovnako bolo
možné sa stotožni? so záverom súdu prvej inštancie, že škoda vznikla zavineným správaním sa
žalovaného, ktorý mal a musel by? obozretný pri použití tak vysokej sumy, mal preveri? predávajúceho,
avšak žalovaný takto nekonal, ide o jeho vedomé nedbanlivostné konanie, kei musel vedie?, že ak tak

neurobí, a peniaze vyplatí vopred, pred dodaním motorového vozidla a uzavretím riadnej kúpnej zmluvy,
môže sa sta?, že motorové vozidlo predajca nedodá, kei už bude ma? vopred vyplatenú celú kúpnu
cenu, uvedená škoda vznikla v príeinnej súvislosti so zavineným nedbanlivostným konaním žalovaného,
v dôsledku eoho je povinný túto škodu žalobcovi nahradi?.
Pokia3 sa žalovaný v konaní bránil tým, že v danej veci nebola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu

a pasívna vecná legitimácie žalovaného (ako fyzických osôb), keiže zmluva o obstaraní veci bola
uzavretá medzi 2 obchodnými spoloenos?ami (ETS a HARRION, s.r.o.), súd prvej inštancie správne
k tejto námietke uviedol, že tieto tvrdenia boli vyvrátené dokladmi predloženými žalobcom (Zápisnica
z mimoriadneho valného zhromaždenia z 13.1.2015 s úradným prekladom), že žalobca v ease jejuzavretia a ani predtým nebol štatutárom spoloenosti ETS a bol len jej menšinovým akcionárom
(väešinovým akcionárom a konate3om spoloenosti bol brat žalovaného), preto nemohlo prís? k platným
rokovaniam.

Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca uvádzal nepravdivé skutoenosti oh3adne neexistencie
obchodných vz?ahov medzi ETS a HARRION, s.r.o., pred rokom 2015, aby tým poukázal na to, že
zmluva oh3adne zaobstarania motorového vozidla bola uzavretá medzi stranami sporu a nie medzi
uvedenými spoloenos?ami, ktorá zmluva by nadväzovala na predchádzajúce obchodné vz?ahy. E-
mailová komunikácia, faktúry a iné úetovné doklady od spoloenosti ETS, ktoré žalovaný predložil v

priebehu konania, však preukazujú, že medzi spoloenos?ou ETS a HARRION, s.r.o. boli aj pred rokom
2015 rôzne obchodné vz?ahy. Z e-mailovej komunikácie vyplýva, že oh3adne obchodných vz?ahov
medzi spoloenos?ami ETS a HARRION, s.r.o., riešil obchodné vz?ahy nielen A. H., ale aj žalobca
(žalobca žiadal napríklad o zaslanie eísla bankového úetu žalovaného, žalobca informoval žalovaného
ako zástupcu HARRION, s.r.o. o obchodných vz?ahoch ati.). Všetky e-maily zaslali síce zamestnanci
alebo štatutárny zástupca ETS z poverenia žalobcu, ale všetky e-maily sa týkali obchodných vz?ahov

ETS.
Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že existencia obchodných vz?ahov uvedených dvoch spoloeností
pred rokom 2015 nebola pre rozhodnutie v predmetnej veci relevantnou a z e-mailovej komunikácie,
faktúr a iných úetovných dokladov od spoloenosti ETS, ktoré žalovaný predložil nevyplýva, že by
uvedené obchodné spoloenosti uzavreli zmluvu o obstaraní vozidla, ani že by bol žalobca oprávnený

kona? v mene spoloenosti ETS, kei prípadné vyžiadanie eísla úetu alebo poskytnutie informácie
nemožno považova? za konanie v mene spoloenosti. Žalobca jednoznaene v konaní preukázal, že
v ease uzavretia zmluvy o obstaraní vozidla a ani predtým nebol štatutárnym orgánom spoloenosti
ETS, bol len jej menšinovým akcionárom (väešinovým akcionárom a konate3om spoloenosti bol brat
žalovaného) a nebol ani splnomocnený kona? v mene uvedenej spoloenosti (eo tvrdil ale nepreukázal

žalovaný, ktorý poukazoval na to, že pokia3 žalobca nemal oprávnenie kona? v mene spoloenosti
ETS, tak preeo posielal žalovanému rôzne údaje zamestnanec ETS, ktorému žalobca nemohol dáva?
pokyny), eo preukázal zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia a výpoveiou A. H.. Uvedenú
námietku preto nebolo možné považova? za dôvodnú
Žalovaný ialej namietal, že jednotlivé tvrdenia žalobcu boli rozporuplné od zaeiatku konania a neustále

sa meniace, napriek tomu súd prvej inštancie z nich vychádzal, týkali sa poetu motorových vozidiel,
ktoré mali by? zaobstarané, resp. otázky pre koho bolo zaobstarané motorové vozidlo. Žalobca v
prvých podaniach uvádzal, že bolo iba jedno motorové vozidlo a že motorové vozidlo malo by? pre
neho. V priebehu trestného konania žalobca tvrdil (pod3a zápisnice z výsluchu z trestného konania z
29.11.2016), že motorové vozidlo (1 motorové vozidlo) malo by? zaobstarané pre K. C., ktorú chcel

daným vozidlom obdarova?. V priebehu svojho výsluchu doa 23.3.2023 žalobca už tvrdil, že boli
objednané2motorovévozidlá,prieom1vozidlomaloby?prežalobcua1vozidlopreK.C.(vozidlopreK.
C. teda nemalo by? dar). Pri svojom výsluchu na pojednávaní (pred vydaním prvého rozsudku) žalovaný
uviedol, že obchodné rokovania prebiehali pôvodne o dodaní 2 vozidiel, nakoniec však rokovali len o
jednom motorovom vozidle a malo by? zaobstarané iba 1 motorové vozidlo. Toto tvrdenie žalovaného

do 23.3.2023 žalobca nikdy nepoprel, teda ho nepoprel ani v konaní pred vydaním prvého rozsudku.
Navyše doa 26.9.2016 bolo zo strany žalovaného predložené aj splnomocnenie, ktoré bolo vystavené zo
stranyK.C.preHARRION,s.r.o.Odpredloženiasplnomocneniapodalžalobca6-7písomnýchvyjadrení,
uskutoenili sa 3 pojednávania na súde, žalobca však ani v jednom písomnom vyjadrení alebo ani na
jednom pojednávaní nespomenul tú dos? zásadnú skutoenos?, že splnomocnenie od K. C. sa týkalo

iného motorového vozidla a nie motorového vozidla, ktoré bolo predmetom zmluvy uzavretej medzi
stranami sporu pod3a tvrdení žalobcu. Takéto neskoro uvedené tvrdenie samo o sebe preukazuje, že
ide o nepravdivé tvrdenie žalobcu a že bolo dodatoene vykonštruované pre úeely vyvrátenia tvrdení
žalovaného. Skutoenos?, že zo strany žalobcu ide o nepravdivé tvrdenie ialej preukazuje aj zápisnica
z výsluchu z trestného konania z 29.11.2016, na ktorom žalobca ešte tvrdil, že K. C. chcel daným

vozidlom obdarova?, keiže ona je známa žalobcu. Na výsluchu doa 29.11.2016 teda ešte žalobca
netvrdil, že vozidlo pre K. C. bolo úplne iné vozidlo, ako vozidlo, ktoré bolo predmetom prebiehajúceho
obeianskoprávneho konania. Žalobca vtedy ešte tvrdil, že bolo iba jedno vozidlo a toto vozidlo chcel
žalobca darova? pre K. C.. Pokia3 teda ide o bremeno tvrdenia, žalobca neustále tvrdil nieeo iné, nebolo
teda jasné ani to, eo malo by? predmetom dokazovania. Keiže však súd prvej inštancie vychádzal z

tvrdení žalobcu, aj rozsudok súdu prvej inštancie je nejasný, nepreh3adný a je plný rozporov. Z rozsudku
nevyplýva, ei súd prvej inštancie dospel k záveru, že motorové vozidlo ureené pre K. C. bolo iné vozidlo,
ako vozidlo, ktoré bolo predmetom sporu. Súd uviedol, že motorové vozidlo bolo ureené pre K. C.
ako dar a že teda išlo o finanené prostriedky žalobcu. Pokia3 súd prvej inštancie vychádzal z toho,že motorové vozidlo z príkaznej zmluvy, ktoré bolo predmetom tohto konania, bolo ureené pre K. C.
ako dar (vychádzajúc zo zápisnice z trestného konania), tak takýto záver je v rozpore s tvrdeniami
samotného žalobcu z pojednávania z 23.3.2023, na ktorom žalobca tvrdil, že prípad motorového vozidla

ureeného pre K. C. bolo úplne iné vozidlo, ako vozidlo, ktoré malo by? zaobstarané pod3a príkaznej
zmluvy tvoriace predmet tohto sporu. Ak však súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení žalobcu uvedených
v zápisnici z trestného konania zo doa 29.11.2016 (teda, že vozidlo bolo ureené pre K. C. ako dar), nie
je jasné, preeo nebral súd prvej inštancie do úvahy celú zápisnicu, ale len eas? zápisnice. V zápisnici
z trestného konania zo doa 29.11.2016 je totiž uvedené nasledovné: „A. B.,..., kompetentnou osobou

na zastupovanie spoloenosti ETS (Export travel services) so sídlom v Tunisku a podozrivým F. G. H.,
I...., osobou vystupujúcou v mene spoloenosti HARRION, s.r.o......, došlo na základe predchádzajúcej
ústnej komunikácie z obdobia apríl – máj 2015 k uzavretiu ústnej dohody medzi uvedenými spoloenos?
ami, predmetom ktorej bolo zabezpeeenie motorového vozidla zn. Land Range Rover.“ V trestnom
konaní teda bolo jednoznaene uvedené a potvrdil to aj žalobca, že zmluva o obstaraní motorového
vozidla bola uzatvorená medzi spoloenos?ami ETS a HARRION, s.r.o. Navyše, ak súd prvej inštancie

prijal záver, že predmetom príkaznej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu bolo motorové vozidlo
ureeného pre K. C., tak preeo nevychádzal aj z písomného splnomocnenia, ktoré bolo predložené
zo strany žalovaného. Predmetným splnomocnením K. C. splnomocnila spoloenos? HARRION, s.r.o.
na vybavovanie všetkých záležitostí súvisiacich s kúpou motorového vozidla, splnomocnenie teda
jednoznaene preukazuje, že zmluvnou stranou nebol žalovaný, ale spoloenos? HARRION, s.r.o. Nie na

tom nemení ani skutoenos?, že podpis pani C. bol overený až v septembri 2015, keiže z tohto istého
splnomocnenia vyplýva, že spoloenos? ETS zaslala uvedené splnomocnenie faxom už doa 15.8.2015, t.
j. nieko3ko dní pred podpísaním kúpnej zmluvy a vyplatením kúpnej ceny. Uvedené bolo pravdepodobne
motiváciou k uvádzaniu nepravdivých skutoeností o ialšom vozidle. Konajúci súd sa nijako nevysporiadal
s postavením p. K. C. v týchto zmluvných vz?ahoch. Rozsudok je teda plný rozporov, kei súd jednak

vychádzal zo zápisnice z trestného konania, ale ureité easti zápisnice už ignoroval a uviedol, že zmluva
bolauzatvorenámedzistranamisporu.Zápisnicaz29.11.2016všakjednoznaenepreukazuje,žezmluva
bola uzatvorená medzi spoloenos?ou ETS a medzi spoloenos?ou HARRION, s.r.o. Splnomocnenie od
K. C. je ialším dôkazom, ktorý preukazuje, že zmluva bola uzatvorená so spoloenos?ou HARRION, s.r.o.
Žalovaný tiež namietal, že súd sa nijako nevysporiadal s postavením p. K. C. v týchto zmluvných vz?

ahoch. Splnomocnenie od K. C. je ialším dôkazom, ktorý preukazuje, že zmluva bola uzatvorená so
spoloenos?ou HARRION, s.r.o.
Súd prvej inštancie však v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca aj žalovaný potvrdili, že mali
by? kúpené dve motorové vozidlá, kei žalovaný najprv tvrdil len kúpu jedného auta na meno C. K.,
žalobca tvrdil, že motorové vozidlo malo by? najprv pre neho a až následne pre pani K., ktorá kúpa

sa neuskutoenila. Nedôvodnými boli preto námietky žalovaného, že súd neuviedol ei dospel k záveru,
že motorové vozidlo ureené pre K. C. bolo iné vozidlo, ako vozidlo, ktoré bolo predmetom sporu, a že
súd uviedol, že motorové vozidlo bolo ureené pre K. C. ako dar, pod3a názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie prišiel k záveru (na základe zhodných tvrdení strán), že strany rokovali o kúpe 2 vozidiel,
avšak nakoniec sa obstarávalo len 1 vozidlo, a to žalovaným pre žalobcu (eo bolo preukázané zhodnými

tvrdeniami žalobcu a A. H., platobnými príkazmi žalobcu, výpisom z úetu žalovaného).
Odvolací súd poukazuje na skutoenos?, že žalobca vypovedal na pojednávaní doa 23.3.2023 tak, že
strany komunikovali o 2 motorových vozidlách, hovorili najprv o jednom a potom žalobca povedal, že
možno jeho kolega zoberie druhé auto pre svoju dcéru K. C., žalovaný uviedol, že bude potrebova? plnú
moc, žalobca poslal žalovanému kópiu pasu K. C., plnú moc zaslal žalovaný jeho bratovi, ktorý odovzdal

plnú moc žalobcovi, ten svojmu kolegovi, ktorého dcéra podpísala plnú moc na Tuniskej ambasáde,
kúpa druhého vozidla sa však neuskutoenila. Žalovaný osobne prítomný na uvedenom pojednávaní inak
tvrdenia žalobcu nepoprel.
Pokia3 žalovaný v odvolaní namietal, že doa 26.9.2016 predložil splnomocnenie, ktoré bolo vystavené
zo strany K. C. pre HARRION, s.r.o. a že žalobca ani v jednom písomnom vyjadrení alebo ani na

jednom pojednávaní nespomenul tú dos? zásadnú skutoenos?, že splnomocnenie od K. C. sa týkalo
iného motorového vozidla a nie motorového vozidla, ktoré bolo predmetom zmluvy uzavretej medzi
stranami sporu pod3a tvrdení žalobcu a takéto neskoro uvedené tvrdenie samo o sebe preukazuje, že
ide o nepravdivé tvrdenie žalobcu, dodatoene vykonštruované pre úeely vyvrátenia tvrdení žalovaného;
odvolací súd sa s touto námietkou nestotožouje. V odpore proti platobnému rozkazu, ktorého prílohou

bolo splnomocnenie (inak s neeitate3ným resp. vybieleným dátumom overenia podpisu, neskôr bolo
predložené aj splnomocnenie s dátumom overenia podpisu 7.9.2015, žalovaný nevysvetlil ako mu mohlo
by? dorueené splnomocnenie už 18.8.2015) žalovaný totiž tvrdil, že medzi spoloenos?ou ETS event.
pani K. C. na jednej strane a medzi spoloenos?ou HARRION, s.r.o., na strane druhej bola uzavretásprostredkovate3ská zmluva, na základe ktorej sa HARRION, s.r.o. ako sprostredkovate3 zaviazala, že
bude vyvíja? einnos? smerujúcu k tomu, aby p. K. C. mala príležitos? uzavrie? kúpnu zmluvu s tre?
ou osobou, ETS zaslal splnomocnenie na podpísanie kúpnej zmluvy a uhradil kúpnu cenu motorového

vozidla, splnomocnenie bolo udelené pre HARRION, s.r.o. zo strany kupujúceho pani K. C., ETS totiž
vystupovala taktiež len ako sprostredkovate3, prieom kupujúcim motorového vozidla mala by? pani K.
C.. Odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia žalovaného žalobca úeinne poprel vo Vyjadrení k odporu,
uviedol vlastné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, uviedol, že žalovaný sám ako
fyzická osoba sa zaviazal vykona? kúpu motorového vozidla pre žalobcu, nespochybnil prijatie eiastok

75.000 eur a 26.000 eur na jeho osobný bankový úeet, žalobca predložil aj výpis z bankového úetu
žalovaného, ktorý preukazuje, že majite3om úetu, na ktorý boli peoažné eiastky pripísané, je žalovaný,
a nejedná sa o podnikate3ský úeet HARRION, s.r.o., hoci sa žalovaný snaží úeelovo predostrie? údajný
obchodnoprávny vz?ah založený sprostredkovate3skou zmluvou medzi ETS a HARRION, s.r.o. Na
základe uvedeného nebolo možné považova? zo strany odvolacieho súdu túto námietku za dôvodnú.
Ialej žalovaný namietal, že skutoenos?, že zo strany žalobcu ide o nepravdivé tvrdenie ialej preukazuje

aj zápisnica z výsluchu z trestného konania z 29.11.2016, na ktorom žalobca ešte tvrdil, že K. C. chcel
daným vozidlom obdarova?, keiže ona je známa žalobcu. Na výsluchu doa 29.11.2016 teda ešte žalobca
netvrdil, že vozidlo pre K. C. bolo úplne iné vozidlo, ako vozidlo, ktoré bolo predmetom prebiehajúceho
obeianskoprávneho konania. Žalobca vtedy ešte tvrdil, že bolo iba jedno vozidlo a toto vozidlo chcel
žalobca darova? pre K. C.. Tiež ako je vyššie uvedené žalovaný namietal aj nezoh3adnenie celej

zápisnice, ale len jej easti, kei pod3a neho v trestnom konaní bolo jednoznaene uvedené a potvrdil
to aj žalobca, že zmluva o obstaraní motorového vozidla bola uzatvorená medzi spoloenos?ami ETS
a HARRION, s.r.o. Túto námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú, nako3ko doa 29.11.2016
nebol v trestnom konaní vypoeutý žalobca, išlo výpovei splnomocnenca žalobcu (ktorá by sa mala
týka? právnych a nie skutkových otázok), ktorá nemôže nahradi? výpovei poškodeného, nemožno

konfrontova? jeho výpovei s výpoveiou jeho zástupcu. Pokia3 ide o trestné konanie, vedené na
Okresnom riadite3stve Policajného zboru v Dunajskej Strede, OKP, pod e. ORP-356/VYS-DS-2016,
ide o vyšetrovanie vo veci zloeinu sprenevery pod3a § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona,
ktorého sa mal dopusti? žalovaný, obvinenie mu bolo za spáchanie uvedeného trestného einu vznesené
20.8.2019,prípadneboldoposia3skoneený.Aždoprávoplatnéhorozhodnutiavtrestnejveciplatíprincíp

prezumpcie neviny.
Vzh3adom na už vyššie v tomto bode uvedené boli nedôvodnými námietky žalovaného, že pokia3
ide o otázku pasívnej legitimácie žalovaného, v konaní neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali pasívnu legitimáciu žalovaného, keiže pod3a odvolacieho súdu boli vykonané dôkazy
výpoveiou žalobcu, svedka A. H., platobnými príkazmi žalobcu a výpismi z úetu žalovaného. S dôkazmi

predloženými žalovaným, ktoré pod3a neho preukazujú pasívnu legitimácií spoloenosti HARRION,
s.r.o. (ako napríklad zápisnica z 29.11.2016, splnomocnenie) sa súd prvej inštancie vysporiadal ako je
uvedené vyššie. E-mailová komunikácia oh3adne zaobstarania motorového vozidla prebiehala pod3a
žalovaného po celý eas cez tú istú e-mailovú adresu, cez ktorú prebiehala aj obchodná komunikácia
pri obchodných vz?ahoch spoloenosti ETS a HARRION, s.r.o. pred rokom 2015, odvolací súd k tomu

uvádza, že ak by to tak aj bolo, nie je nieím neobvyklým, že zamestnanci si aj súkromné veci vybavujú
prostredníctvom služobných emailov, za podstatné odvolací súd považuje, že z tejto komunikácie
nevyplýva uzavretie zmluvy o obstaraní vozidla medzi spoloenos?ami ETS a HARRION, s.r.o.
Ialej žalovaný v odvolaní namietal, že v priebehu výsluchu žalobcu doa 23.3.2023 žalobca predložil
faktúru na motorové vozidlo, ktorá síce nebola založená do spisu, ale pri ktorej bolo uvedené na

pojednávaní a zo strany oboch strán sporu potvrdené, že faktúru vystavila spoloenos? HARRION, s.r.o.
A. H. potvrdil v priebehu svojho výsluchu, že žalovaný mu odovzdal v septembri 2015 doklady týkajúce
sa motorového vozidla. Bola mu teda odovzdaná aj kúpna zmluva, ktorá bola podpísaná zo strany
spoloenosti HARRION, s.r.o. Až do roku 2016 však žalobca žiadnym spôsobom nenamietal, že preeo
podpísal zmluvu HARRION, s.r.o. a nie žalovaný a preeo bola zmluva vystavená na meno K. C.. Ani

túto námietku nebolo možné zo strany odvolacieho súdu považova? za dôvodnú, nako3ko sa netýkala
vozidla, ktoré bolo predmetom sporu, ale druhého vozidla, ktorého kúpa sa však neuskutoenila.
Pokia3 ide o vyplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo, poukázal žalovaný na to (a pod3a neho
predložil aj dôkazy), že z dôvodu prísnych daoových predpisov v Tunisku, bola kúpna cena zaslaná na
úeet žalovaného, podobne ako to bolo aj v iných prípadoch obchodnej spolupráce medzi spoloenos?

ami ETS a HARRION, s.r.o. Navyše aj súd prvej inštancie potvrdil vo svojom prvom rozsudku, že
platby v hotovosti a platby cez súkromné úety patrili k obchodnej praxi medzi spoloenos?ami ETS a
HARRION, s.r.o. Žalobca v priebehu svojho výsluchu tvrdil v tejto súvislosti aj to, že pred prevodom
finanených prostriedkov na úeet žalovaného, nepoznal eíslo úetu žalovaného. Toto tvrdenie je taktiežvyvrátené, keiže z e-mailovej komunikácie, ktorú žalovaný predložil, vyplýva, že ETS požiadala o
zaslanie súkromného úetu žalovaného na úeely vykonania platieb v súvislosti s obchodným vz?ahom
medzi ETS a HARRION, s.r.o., aby platby boli vykonané vo forme hotovostných platieb z dôvodu

prísnych daoových predpisov v Tunisku. Pokia3 by uhradil kúpnu cenu žalobca a pokia3 by sa mal sta?
vlastníkom vozidla žalobca, žalobca v tom prípade mal zaplati? dao vo výške 260% z ceny vozidla.
Žalobca sa preto ani nemohol sta? vlastníkom vozidla a finanené prostriedky nemohli patri? žalobcovi.
Nie je teda správny ani záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nikdy nepoprel, že finanené prostriedky
patrili žalobcovi, kei od zaeiatku sporu tvrdil, že spoloenos? ETS posielala svoje peniaze spoloenosti

HARRION, s.r.o. cez súkromné úety ako súeas? obchodnej praxe. Všetky vyššie uvedené dôkazy
teda pod3a žalovaného vyvracajú pasívnu legitimáciu žalovaného, ba preukazujú pasívnu legitimáciu
HARRION, s.r.o.
Odvolací súd k tejto námietke poukazuje na vyššie uvedené závery vo vz?ahu k aktívnej a pasívnej
vecnej legitimácii a uvádza, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o prísnosti daoových predpisov
v Tunisku. Eo súd uviedol v jeho v poradí prvom rozsudku nie je relevantné z dôvodu jeho zrušenia

odvolacím súdom. Odvolací súd nepovažuje za podstatné ei žalobca poznal eíslo úetu žalovaného
z minulosti, alebo mu ho zaslal žalovaný cez Viber alebo e-mail, pokia3 nebolo medzi stranami sporné,
že peoažné prostriedky boli žalobcom poukázané na súkromný úeet žalovaného. Žalovaný nepreukázal
svoje tvrdenie, že žalobca sa nemohol sta? vlastníkom vozidla, ani že peoažné prostriedky nemohli
patri? jemu, kei aj brat žalovaného A. H. vo výpovedi poprel, že by prebehli nejaké bankové transakcie

medzi spoloenos?ami ETS a HARRION, s.r.o. A. H. tiež vo výpovedi poprel, že by bol vydieraný zo
strany žalobcu a že sa by cítil pod tlakom v súvislosti s touto vecou.
Ialej žalovaný namietal, že aktívnu legitimáciu ETS preukazujú aj ialšie skutoenosti, kei žalobca
v priebehu svojho výsluchu doa 23.3.2023 potvrdil, že v decembri 2015 sa zúeastnil stretnutia
v advokátskej kancelárií P. A. L., na ktorom bol prítomný aj žalovaný a pán A. H., a žalobca uviedol

na pojednávaní, že: „My sme mali záujem v rámci jednania u advokáta v BA poda? trestné oznámenie
na osobu, ktorý obdržal peniaze“. Žalobca teda jasne potvrdil, že v súvislosti s prevzatím finanených
prostriedkov chceli poda? (a nie chcel poda? ako fyzická osoba) trestné oznámenie. V tejto súvislosti
žalovaný predložil do spisu eestné vyhlásenie P. L., ktorý potvrdil, že na predmetnom stretnutí v
decembri 2015 sa zúeastnili zástupcovia spoloenosti ETS a zástupca spoloenosti HARRION, s.r.o.

Trestné oznámenie teda chceli da? zástupcovia spoloenosti ETS a zástupca spoloenosti HARRION,
s.r.o.
Odvolací súd uvádza, že uvedené vyjadrenie žalobcu bolo reakciou na výpovei svedka A. H., ktorý
uviedol, že žalovaný ich zobral do nejakej advokátskej kancelárie, jednanie v Bratislave sa malo týka?
prešetrenia prevodu peoazí na úeet žalovaného od žalobcu, vyjadrenie žalobcu pokraeovalo tak, že

kei advokát videl tú sumu, tak sa z3akol a mal obavu, nepodali žiadne trestné oznámenie a odišli
vyh3ada? spoloenos?, ktorá mala dosta? peniaze. Z uvedeného pod3a názoru odvolacieho súdu
nevyplýva, že by trestné oznámenie chceli poda? žalobca a žalovaný ako zástupcovia spoloenosti ETS
a spoloenosti HARRION, s.r.o. Rovnako z vyjadrenia JUDr. Milana Banasa z SKLEGAL z 26.9.2017
(vyžiadaného a predloženého žalovaným) vyplýva, že dôvodom ich návštevy 7.12.2015 bolo získanie

strueného právneho posúdenia istého prípadu na tomto stretnutí, prípad sa týkal nedokoneenej kúpy
automobilu od slovenskej spoloenosti BALAZS-BAU s.r.o, skontroloval dokumenty predložené stranami,
verejne dostupné informácie o BALASZ-BAU s.r.o. na internete a vysvetlil prítomným stranám stav tejto
spoloenosti, postupy a riziká prípadného sporu proti BALASZ-BAU s.r.o., nebol požiadaný podniknú?
žiadne ialšie korky v tomto prípade. To, že u návštevníkov uviedol, že sú zástupcami obchodných

spoloeností nijako pod3a odvolacieho súdu nepreukazuje, že trestné oznámenie chceli da? ako
zástupcovia spoloenosti ETS a zástupca spoloenosti HARRION, s.r.o. Táto námietka žalovaného nebola
dôvodná
Pokia3 ide o otázku náhrady škody, z budúcej kúpnej zmluvy, resp. z kúpnej zmluvy pod3a žalovaného
vyplýva, že tieto zmluvy boli uzatvorené v prospech K. C. a nie v prospech žalobcu a že tieto dokumenty

boli podpísané zo strany spoloenosti HARRION,s.r.o. a nie zo strany žalovaného. Ak teda súd prvej
inštancie vychádzal z budúcej kúpnej zmluvy, mal vychádza? aj z toho, že je jednoznaene vyvrátená
aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného. Je potrebné reagova? aj na tvrdenia
spoloenosti BALÁZS-BAU s.r.o. z trestného konania, že štatutárny zástupca tejto spoloenosti nepozná
I. E. a nikdy nemali obchodný vz?ah so spoloenos?ou HARRION, s.r.o. Žalovaný už poukázal na to, že

spoloenos? BALÁZS-BAU s.r.o. má dlh voei daoovému úradu vo výške 310.000,-eur a od roku 2015
neodovzdalažiadnuúetovnúzávierku.Spoloenos?bolanavyšeprepísanánainéhomaiarskéhoobeana.
Dôveryhodnos? štatutárneho zástupcu tejto spoloenosti je teda skoro nulová a je preto nepochopite3né,
preeo vychádzal súd prvej inštancie z tvrdení takejto osoby. Eo sa týka tvrdení oh3adne I. E., bývalýobchodný partner spoloenosti BALÁZS-BAU s.r.o. - A. I., potvrdil, že pri obchodnej spolupráci rokoval s I.
E. a nie so štatutárnym zástupcom tejto spoloenosti. Rokovania oh3adne kúpy motorového vozidla preto
prebiehali taktiež s touto osobou. Súd prvej inštancie vychádzal pri otázke náhrady škody z písomného

dokladu – budúcej kúpnej zmluvy – kúpnej zmluvy, ktorá však priamo vyvracia aktívnu legitimáciu
žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaného a z tvrdení osoby, ktorá sa zúeastnila konania, v dôsledku
ktoréhovzniklaštátudaoovápoh3adávkavovýškeviacako300.000,-eur.Žalobcapretonepreukázalani
existenciu všetkých predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu, tak ako to ustanovuje Obeiansky
zákonník.

Odvolací súd opakovane k týmto námietkam uvádza, že uvedené listiny sa netýkajú vozidla, ktoré je
predmetom sporu (ako to neustále podsúva žalovaný), žalovaný nepreukázal, že by mal o nich žalobca
v ease ich podpísania vedomos? a súd prvej inštancie iba poukázal na skutoenos?, že žalovaný nekonal
nielenpod3apríkazužalobcu,aleanivsúladesuvedenýmilistinami,naktoréžalovanýodkazuje.Pokia3
žalovaný poukazuje na nedôveryhodnos? štatutárneho zástupcu BALÁZS-BAU s.r.o., toto nie nemení
na vyššie uvedených záveroch, že škoda vznikla zavineným správaním sa žalovaného, ktorý mal a

musel by? obozretný pri použití tak vysokej sumy, mal preveri? predávajúceho, avšak žalovaný takto
nekonal, ide o jeho vedomé nedbanlivostné konanie, kei musel vedie?, že ak tak neurobí, a peniaze
vyplatí vopred, pred dodaním motorového vozidla a uzavretím riadnej kúpnej zmluvy, môže sa sta?, že
motorové vozidlo predajca nedodá, kei už bude ma? vopred vyplatenú celú kúpnu cenu, uvedená škoda
vznikla v príeinnej súvislosti so zavineným nedbanlivostným konaním žalovaného, v dôsledku eoho je

povinný túto škodu žalobcovi nahradi?.
Závery súdu prvej inštancie vo vz?ahu k príslušenstvu poh3adávky neboli odvolate3om spochybnené.

13. Pod3a ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 115/03, uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí da? odpovei na všetky otázky

nastolenéúeastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatoene
objasoujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzanými úeastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupoového,
ako i odvolacieho), ktoré struene a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, staeí na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo úeastníka na spravodlivý proces.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí da? odpovei na každú jednu poznámku, ei pripomienku strany,
ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán
sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na
ialšiuargumentáciunespôsobilúprivodi?úspechodvolaniu,pretoodvolacísúdnepovažovalzapotrebné
reagova? špecifickou odpoveiou.

V posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považova?
za svojvo3né, ei zjavne neodôvodnené, keiže zrozumite3ne poskytuje odpovede na právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v

odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania
a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Zisteniasúduprvejinštanciemajúvecnéilogickézakotvenievovykonanýchdôkazochaprijatéskutkové
a právne závery sú odôvodnené zrozumite3ne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súeasnom

zoh3adnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídate3nosti súdneho rozhodnutia. Pod3a názoru odvolacieho
súdu súd prvej inštancie vykonal dostatoené dokazovanie za úeelom zistenia skutkového stavu, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy len skutoenosti,

ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zoh3adnil rozhodujúce skutoenosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli poeas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie jasne a
výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutoenosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich

vyhodnotil, a ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty
vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno mu nie vyeíta?.
Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpovei nao nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci zarozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, e. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, e. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Za odoatie možnosti kona? pred súdom v žiadnom prípade nemožno považova? to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie pod3a predstáv, ei požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjs? k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo úeastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol úeastník konania (strana)

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Skutoenosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybni? vecnú správnos? rozsudku
súdu prvej inštancie. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým
zisteniam a následne správne právne vec posúdil.

14. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie

preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie pod3a § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej
správnosti potvrdil, eo sa týkalo aj vecne správneho rozhodnutia o náhrade trov prvoinštaneného
konania a odvolacích konaní (10Co/304/2019 a 10Co/51/2020), kei plne úspešnému žalobcovi, ktorému
pod3a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti
žalovanému, súd prvej inštancie správne priznal plnú náhradu trov konania.

15. Pod3a § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Pod3a § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania pod3a pomeru jej úspechu vo veci.
Pod3a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie koneí.
Pod3a § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pod3a § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana,
ktorá mala plný úspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých úeelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaný), kei nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

16. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta
a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.(§ 160 ods. 2 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)