Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201794
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124201794.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: Všeobecná úverová
banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, zastúpená:
Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o zaplatenie 1.266,43 EUR

s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17Csp/21/2024-59 zo dňa
28.6.2024 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.266,43 eur
s prísl.
Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie, na daný právny vzťah aplikoval ust. § 497 Obchodného
zákonníka, § 499 Obchodného zákonníka a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej prvoinštančný

súd vychádzal zo zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., a to z ust. § 1 ods. 2, § 7 ods. 1,
4, 16, 17, 19, 20, 27, ďalej z ust. § 9 ods. 1, 2, a § 11 ods. 2. Aplikoval aj § 2 ods. 5 a 6 Opatrenia NBS
č. 10/2017, § 52 ods. 1 – 4, § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Vyhodnotil, že v prejednávanej veci, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvného vzťahu, je možné
posúdiť tento vzťah ako spotrebiteľský, je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch a zákon
o ochrane spotrebiteľa. Zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky povinné náležitosti

vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Preto nie je možné považovať poskytnutý úver podľa
§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Ďalej prvoinštančný súd skúmal ex offo podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, či veriteľ
náležitým spôsobom skúmal úverovú schopnosť žalovaného, pričom poukázal na dôležitosť skúmania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Na druhej strane zdôraznil aj povinnosť spotrebiteľa
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, pričom je povinnosťou dodávateľa

s odbornou starostlivosťou skúmať okolnosti zabezpečujúce budúcu úhradu poskytnutého úveru. Pritom
musí dodávateľ analyzovať nielen spotrebiteľov domáci alebo osobný rozpočet, ale aj príjmy a výdavky
celej domácnosti, vrátane nákladov na bývanie, dopravu a potrieb detí.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že pred poskytnutím úveru si splnil
povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť žalovaného splácať úver. Žalobca síce súdu predložil lustrácie zo Sociálnej poisťovne, kde

si overoval príjem žalovaného a výsledok lustrácie v registri SRBI, kde si overoval úverové zaťaženie
žalovaného, ako aj jeho aktuálne výdavky na iné úvery, avšak toto súd nepovažuje za postačujúcena preukázanie skutočnej odbornej starostlivosti pri poskytovaní úveru. Nevyplýva, že by žalobca
od žalovaného reálne zisťoval akékoľvek jeho výdavky, okrem výdavkov na splátky úverov, hypoték
a leasingov, ako napr. výdavky na bývanie, na iné pravidelné výdavky žalovaného, nevyhnutné potreby,

napr. lieky, čo súd považuje za vážne zanedbanie povinnosti.
Z výpočtov disponibilného príjmu je zrejmé, že žalobca vychádzal z príjmu 251 eur, ktorý predstavuje
vyplácaný dôchodok, výdavky spočívajú v určení životného minima vo výške 210,20 eur. Žalobca
ignoroval, že žalovaný je ženatý, nezaoberal sa že žije spolu v domácnosti s manželkou, či má voči nej
vyživovaciu povinnosť minimálne vo výške životného minima, čo predstavuje 146,64 eur.

Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca postupoval pri poskytnutí úveru
bez odbornej starostlivosti a súd toto vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona
ospotrebiteľskýchúveroch,následkomčohojeúverbezúročnýabezpoplatkovpodľa§11ods.2zákona
o spotrebiteľských úveroch.
Vychádzajúc z uvedeného záveru prvoinštančný súd zistil, že splátky mali anuitný charakter, vždy
určitá časť pripadala na istinu a určitá časť na úver. Konečná splatnosť úveru nastane až podľa

prvoinštančného súdu 20.11.2024, teda v čase rozhodovania prvoinštančného súdu úver nie je celý
splatný. V zmluve sa rozpis splátok úveru nenachádza a tak nie je zrejmé, ktoré splátky sú už
splatné, aká časť splátky pripadá na úroky a aká časť na istinu. Žalobcovi, vzhľadom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť, patrí len časť splátky tvoriaca istinu, bez akýchkoľvek poplatkov. Keďže súd nemal
k dispozícii rozpis splátok, túto okolnosť nemohol ustáliť, preto prvoinštančný súd nevedel vyhodnotiť

uplatnený nárok a tak tento zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní

uvádza odvolacie dôvody upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca sa nestotožňuje
s právnym posúdením prvoinštančného súdu, kde súd konštatoval, že postup žalobcu, resp. predchodca
žalobcu pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno kvalifikovať ako taký, ktorý by sa
vyznačovalodbornoustarostlivosťou.Žalobcapritompoukázalnaust.§7ods.1zákonač.120/2010Z.z.
a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., platný v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobca postupoval s odbornou

starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného. Vo vzťahu k overovaniu bonity vychádzal z občianskeho
preukazu žalovaného, ktorý nebol žiadnym spôsobom odcudzený. Žalovaný spĺňal štandardné rizikové
podmienky. Žalovaný podpisom zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé a nie sú mu
známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie záväzku. Zmluvné podmienky, ako
aj zmluva bola riadne podpísaná. Žalobca predložil súdu doklady svedčiace o tom, že pred poskytnutím

spotrebiteľského úveru žalobca posudzoval bonitu žalovaného, pričom vykonal dopyt do úverového
registra (SRBI) a dopyt do Sociálnej poisťovne. Úvery zisťoval v úverovom registri žalovaného, kde boli
zistené skutočné mesačné náklady vo výške 0 eur. Žalovaný deklaroval čistý mesačný príjem vo výške
251 eur, čo bolo overované nezávislými dopytom do Sociálnej poisťovne. Dopyt v Sociálnej poisťovni
nepotvrdzuje ani negeneruje skutočný príjem žalovaného, výlučne potvrdzuje alebo vyvracia otázku

žalobcu na deklarovaný príjem žalovaného.
V zmluve je dohodnutá výška splátky vo výške 35 eur, ktorá, vzhľadom na príjem žalovaného, sa javí ako
primeraná. Žalovaný spočiatku uhrádzal predpísané splátky, žiadnym spôsobom neinformoval žalobcu
o zmene finančných pomerov.
Žalobca namietal hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,

pretože bonitu spotrebiteľa overoval aspoň jedným zo zákonom stanovených alternatív. Pritom poukázal
na existujúcu súdnu prax v obdobných veciach odvolacieho súdu.
Žalobca popieral, že by prvoinštančný súd nemal k dispozícii rozpis splátok a z uvedeného dôvodu by
nemohol o uplatnenom nároku žalobcu rozhodnúť, rozpis splátok bol súčasťou žaloby vo veci samej.
Ak by aj súd považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový, má žalobca nárok na vrátenie rozdielu medzi

sumou istiny poskytnutou žalovanému a sumou istiny už zaplatenej žalovaným. Keďže žalovanému
bola poskytnutá pôžička vo výške 1.436 eur, žalovaný uhradil 445 eur, pre prípad bezúročnosti
a bezpoplatkovosti žalobcovi vznikol nárok aspoň na 981 eur. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Odvolací súd žalobcom

tvrdené odvolacie dôvody považuj za opodstatnené.
Žalobca v odvolaní uvádza odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, kde odvolanie
možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

6. Pokiaľ sa týka vád skutkového zistenia súdu (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), tak spôsob vytvárania
skutkového základu rozhodnutia je stanovený zákonom. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak
bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená buď chybným
vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov,
nesprávnosťou postupu pri vytváraní skutkových zistení a záverov pri ostatných spôsobov vytvárania

skutkového základu, alebo ak je tu predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými
prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku.
Z týchto vadných spôsobov vytvárania skutkového stavu žalobca akcentoval nesprávne skutkové
zistenia z vykonaných dôkazov.
Vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku. Súd
hodnotí jednotlivé dôkazy z hľadiska ich dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti. Po takejto selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky.

Pokiaľ nie je náležite zistený skutkový stav, súd nemôže ani vec riadne právne posúdiť.
Ak skutkový stav je zistený správne, v takom prípade súd má všetky predpoklady na riadne právne
posúdenie veci.
Nesprávne právne posúdenie veci v takomto prípade predstavuje právnu vadu rozhodnutia a nastáva
vtedy, ak nie je zistený skutkový stav skôr, alebo ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú

právnunormu,aleboaplikovalnesprávnuprávnunormu,aleboobsahsprávnejprávnejnormynesprávne
interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

7. Ako to zistil prvoinštančný súd, uplatnené nároky žalobcu predstavujú nároky z uzatvorenej úverovej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 30.1.2020, kde bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský

úver za účelom nákupu tovaru – televízora za 1.436 eur, ktorá suma predstavuje výšku úveru. Mesačná
splátka predstavovala 35 eur pri počte splátok 58. Celkovú čiastku mal žalovaný zaplatiť v sume 2.030
eur. Bola dohodnutá RPMN vo výške 16,37 %, fixná ročná úroková sadzba vo výške 16,37 %, celkové
náklady spotrebiteľa na tento úver predstavoval 594 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.2.2020,
ostatné do 20. dňa v mesiaci opakovane.

Súd zistil, že počnúc jednou splátkou niektoré ďalšie splátky neboli zrealizované. Žalobca najskôr vyzval
žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 105 eur s upozornením, že ak v stanovenej
lehote, určenej v tejto výzve, sa dlh nezaplatí, banka pristúpi k zosplatneniu úveru. Výzva bola doručená
žalovanému. Následne žalobca oznámil žalovanému, že uvedený dlh sa stal splatným v celom rozsahu
dňa 22.7.2021. Z obsahu spisu nevyplýva, že by táto listina bola doručená žalovanému do dispozičnej

sféry.

8. Skôr, než žalobca poskytol žalovanému úver, bolo jeho povinnosťou skúmať schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver. Bonitu spotrebiteľa žalobca skúmal lustráciou žalovaného v Sociálnej
poisťovni, realizoval lustráciu v registri SRBI.

Pri rozhodovaní v spotrebiteľských veciach je vždy povinnosťou súdu preskúmať postup veriteľa pri
posudzovaní bonity spotrebiteľa a zistiť, či veriteľ postupoval pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
a skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver riadne. Pokiaľ sa vyskytnú pochybenia,
je potrebné z toho vyvodiť dôsledky. Cieľom je zamedziť poskytovaniu úverov nebonitným dlžníkom,
pričom to, akým spôsobom veriteľ pristupoval k skúmaniu bonity spotrebiteľa, vychádza súd z dokladov

veriteľa. Dôkazné bremeno leží na strane dodávateľa.
Ak súd zistí, že veriteľ svoje povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa porušil, nastupuje sankcia
v súlade s vnútroštátnym právom, tak, ako to má na mysli ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, platných v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.9. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd na posúdenie postupu veriteľa pri
poskytovaní spotrebiteľského úveru nepoužil správny právny predpis. Zmluva o spotrebiteľskom úvere

bola uzatvorená dňa 30.1.2020. V tom čase platilo ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
tak, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa§7ods.1saúverpovažuje zabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7
ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,

výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ust. § 7 ods. 19 – 43.
Pri zisťovaní skutkových okolností prvoinštančný súd zistil, že žalobca ako veriteľ získal pri žiadosti
oúverodžalovanéhoinformáciuopríjmevovýške251eur,nahliadoldoregistraSRBIazískalinformáciu
od Sociálnej poisťovne o reálnosti deklarovaného príjmu. Súd tento postup vyhodnotil ako postup,

ktorý hrubým spôsobom porušuje povinnosti veriteľa pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver,
pretože žalobca nemal dostatok informácií o ďalších príjmoch, výdavkoch a vyživovacích povinnostiach
žalovaného.
Ako to vyplýva z ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon vymedzuje, že konanie
veriteľa pri skúmaní bonity spotrebiteľa nie je v súlade so zákonom v dvoch formách. V prvom rade je

to nedodržanie odbornej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Ďalej ide o hrubé porušenie povinnosti. Toto hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch je posudzovanie spotrebiteľa splácať úver bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez prihliadnutie na údaje z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,

teda pri porušení povinnosti podľa § 7 ods. 1 ide o alternatívny spôsob skúmania bonity spotrebiteľa,
kde postačuje vykonať len jedno zo šetrení a takéto šetrenie nevykazuje známky hrubého porušenia
povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1.
Okrem toho, zákon platný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy považuje za hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 aj porušenie ust. § 7 ods. 19 – 42. Teda okruh povinnosti veriteľa sa zväčšuje aj

o povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 19 – 42.

10. Súd je vždy povinný pri zisťovaní schopnosti splácať úver vyhodnotiť, či veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou, alebo hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Ak nekonal s odbornou starostlivosťou, potom nastupuje sankcia zákazu zosplatnenia spotrebiteľského

úveru.
Ak dôjde k hrubému porušeniu povinnosti zo strany dodávateľa pri skúmaní bonity spotrebiteľa, a to
buď že nenahliadne do príslušných databáz, alebo nemá žiadne informácie o jeho príjmoch, výdavkoch
a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 7 ods. 19 – 42,
v takom prípade nastáva sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

Súd je vždy povinný vyhodnotiť v závislosti od konkrétneho prípadu, ku ktorej alternatíve konania
žalobcu dochádza a so skutkovou podstatou nedostatočného skúmania bonity spotrebiteľa (nekonanie
s odbornou starostlivosťou alebo hrubé porušenie povinnosti) sa náležitým spôsobom vysporiadať.
Závery prvoinštančného súdu o hrubom porušení povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch,vzhľadomnato,ževeriteľmalkdispozíciiúdajezpríslušnýchdatabáz,sajavípritaktozistenom

skutkovom stave ako nedôvodné.
Preto aj ďalšie právne posúdenie súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru je
predčasné, keďže nie je ustálený následok nedostatku skúmania bonity spotrebiteľa.

11. Preto odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné a rozsudok prvoinštančného

súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Bude úlohou prvoinštančného súdu jednoznačne ustáliť pri posudzovaní bonity spotrebiteľa
veriteľom, či došlo k porušeniu povinnosti dodávateľa, resp. veriteľa pri odbornej starostlivosti pri
skúmaní bonity spotrebiteľa, alebo či došlo k hrubému porušeniu povinnosti dodávateľa podľa § 7 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z.z. Pri hrubom porušení povinnosti je potrebné vyšpecifikovať, či išlo o hrubé
porušenie povinnosti, ktoré má svoj základ v absencii údajov o príjmoch a výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa, alebo v absencii údajov z príslušných databáz alebo registrov pre účely posudzovaniabonity spotrebiteľa, prípadne či došlo k porušeniu § 7 os. 19- 43 zákona o spotrebiteľských úveroch
a v akom rozsahu.
Pokiaľ prvoinštančný súd zistí, ktorá z skutkových okolností uvedených v zákone je tá, ktorá spúšťa

sankciu pre dodávateľa, podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. vyhodnotí, či úver môže banka
požadovať splatiť jednorazovo, alebo či úver je bezúročný a bez poplatkov.
Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku prihliadne aj na prehľad splátok a úhrad, ktoré
má k dispozícii a boli predložené spolu so žalobou a nachádzajú sa na čl. 16 (vzadu) a 17 súdneho spisu.

13. Prvoinštančný súd rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o nároku na náhradu trov konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).