Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118394910
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6118394910.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek

senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Eleny Kúšovej, právnej veci žalobcu: Sauter Building
Control Slovakia, s.r.o., Galvaniho 15/B, 821 04, Bratislava, IČO: 35 899 506, zast. ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 862 657, proti
žalovanému: S - PROGRESS, s.r.o., Cintorínska 30, 811 08 Bratislava, IČO: 35 733 829, o zaplatenie
27.114,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
32Cb/64/2019-128 zo dňa 24. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/64/2019-128 zo dňa 24.

októbra 2022 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) I. výrokom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 27.114,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
27.114,70 eur od 14.09.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom

priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie
právne posúdil s poukazom na ust. § 153 ods. 1, 2, 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 536 ods. 1 a 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods.
1, § 365, § 369 ods. 1, 2 č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu
upomínaciemu 08.12.2018, postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 18.06.2019, domáhal, aby

súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27.114,70 eur s príslušenstvom a nahradiť mu
trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si na základe objednávky na MaR „ESET - Digital Park
II 1. etapa“ z 30.05.2018 objednal u žalobcu dodanie diela: Merania a regulácie, Administratívny dom -
blok „C“ + „D“ - 5. NP (DPII) práce na objekte kancelárií, Digital park II v Bratislave za dohodnutú cenu
diela vo výške 27.114,70 eur bez DPH. Žalobca pre žalovaného objednané dielo vykonal, toto mu riadne
a včas odovzdal, čoho dôkazom je odovzdávací protokol č. OP-181087 z 27.08.2018. Za dodané dielo
vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 56072018 zo 14.08.2018 s dátumom splatnosti 13.09.2018 na

sumu 27.114,70 eur, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami bola platne
uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca zhotovil pre žalovaného dielo: Merania a regulácie,Administratívny dom - blok „C“ + „D“ - 5. NP (DPII) práce na objekte kancelárií, Digital park II v Bratislave
a na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť cenu diela na základe cenovej ponuky
žalobcu v sume 27.114,70 eur. Žalobca pre žalovaného objednané dielo vykonal, toto mu riadne a včas

odovzdal, čoho dôkazomje odovzdávací protokol č. OP-181087 z 27.08.2018. Predmetné práce žalobca
žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 56072018 na sumu 27.114,70 eur, ktorú nezaplatil žalobcovi ani
sčasti.

4. K námietkam žalovaného o nedodržaní lehoty na dodanie diela žalobcom súd poukázal na to, že

ak by aj žalobca bol v omeškaní s plnením, nemá to za následok zánik povinnosti žalovaného zaplatiť
dohodnutú cenu diela, keď nedošlo súčasne k zániku záväzkového vzťahu medzi stranami. Súd uviedol,
že ak bol žalobca v omeškaní s plnením predmetu záväzku, žalovaný mal vyzvať žalobcu na plnenie a
poskytnúť mu dodatočnú primeranú lehotu na splnenie záväzku s možnosťou odstúpenia od zmluvy s
poukazom na znenie ustanovenia § 345 Obchodného zákonníka, čo však žalovaný neurobil a rovnako
tak od zmluvy o dielo neodstúpil.

5. Keďže žalobca dielo riadne dokončil a žalovaný po jeho prevzatí neuplatnil voči žalobcovi práva zo
zodpovednosti za vady diela, žalovanému prevzatím zhotoveného diela vznikla povinnosť zaplatiť jeho
cenu žalobcovi. K námietke žalovaného, že jeho projektový manažér P.. U. nebol oprávnený vykonané
dielo za žalovaného prevziať, súd uviedol, že uvedená skutočnosť nebola v konaní preukázaná, preto

na ňu s poukazom na § 15 Obchodného zákonníka ako i s poukazom na § 153 ods. 2 CSP neprihliadol.
Rovnako súd v zmysle § 153 ods. 2 CSP neprihliadol na žiadnu z novouvedených skutočností tvrdených
žalovaným na pojednávaní 24.10.2022. Keďže žalovaný si povinnosť zaplatiť cenu diela doposiaľ
nesplnil a s jej splnením je v omeškaní, pričom v konaní si riadne neuplatnil kompenzačnú námietku,
súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

6. Súd uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobcovi zo sumy 27.114,70 eur úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne od 14.09.2018 do zaplatenia pri aplikácii ustanovenia § 369 ods. 1 a ods. 2
Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
21/2013 Z. z.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu
prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

8. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, z
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), a f) CSP.
Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočnil jemu
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, čo zakladá

odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Uviedol, že žalobca svoj nárok opieral predovšetkým o
faktúru č. 56072018 zo dňa 14.08.2018 vystavenú na sumu 27.114,70 eur a o skutočnosť, že zo strany
žalovaného došlo podľa jeho názoru k uznaniu záväzku v zmysle § 407 ods. 3 ObZ. V rámci prostriedkov
procesnej obrany poukázal na právny názor, v zmysle ktorého samotné plnenie na faktúru, nie je možné
bez ďalšie považovať za uznanie. Takýto právny názor je podporený aj rozsudkom Najvyššieho súdu

Českej republiky zo dňa 15.03.2006, sp. zn. 32 Odo/276/2005 a rozsudkom Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 28.06.2011, sp. zn. 1336/2010. Procesný postup súdu prvej inštancie považoval za
nesprávny v takej miere, že ním porušil právo na spravodlivý súdny proces. Namietal, že súd rozhodol
bez toho, aby zobral do úvahy celé znenie § 407 ods. 3 ObZ, pričom ako dôvod svojho rozhodnutia
uviedol údajnú účelovú obranu žalovaného s poukazovaním na formálny nedostatok dodacieho listu.

9. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že plnenie na faktúru nemožno
bez ďalšieho považovať za uznanie záväzku a pokiaľ dlžník neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou
celkovej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti vyvodiť, že dlžník uznáva záväzku voči veriteľovi
(rozsudok NS ČR, sp. zn. 32Odo/276/2005). Vytkol súdu prvej inštancie, že sa vo svojom rozhodovaní

stotožnillensnázoromžalobcu,ktorýsijednostranneosvojilabezďalšiehohonijakýmspôsobombližšie
neodôvodnil, čím naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.10. Mal za to, že zákonná sudkyňa JUDr. Gabriela Janovicová po podanom podnete na podanie návrhu
na začatie disciplinárneho konania konala voči žalovanému zaujato. Tento pocit nadobudol aj z dôvodu,
že sudkyňa nevykonala žalovaným navrhované dôkazy, nevyhodnotila právne argumenty, ktorých sa

viackrát domáhali, ale žalobcovi umožnila doplniť a odôvodniť všetky ním predložené argumenty.
Zákonná sudkyňa konala veľmi rýchlo a v prospech žalobcu. Subjektívne nešlo o neutrálny, nestranný
a nezaujatý postoj k stranám sporu.
11. Žalovaný bol toho názoru, že počas konania došlo k niekoľkým vadám, v dôsledku ktorých bolo
porušené rovnaké postavenie žalobcu a žalovaného v spore, a to na úkor žalovaného a následne

uvádzané vady mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na skutočnosť, že
žalobca v spore poukazoval na faktúru č. 56072018 na sumu 27.114,70 eur, na základe ktorej mal
mať údajný nárok na zaplatenie spornej faktúry. Fotokópiu objednávky s podpismi oboch konateľov
(podľa výpisu z ORSR - iba takéto konanie je menom spoločnosti záväzné) do súdneho spisu nezaložil.
Vyslovil presvedčenie, že práve z dôvodu, že žiadny obchodnoprávny vzťah ani žiadna objednávka, ani
ústna dohoda - zmluva o dielo platne uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, ktorá by bola právnym

titulom žalovaného nároku, neexistuje. Žalobca do súdneho spisu nezaložil žiadnu platnú objednávku
alebo zmluvu o dielo. Vyslovil presvedčenie, že takéto konanie zo strany žalobcu, ktorý súd prvej
inštancie oboznamoval s dôkazmi, bez toho, aby tento bol založený do súdneho spisu v potrebnom
počte rovnopisov, sú vadami podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Súd prvej inštancie konal v rozpore
so základnými zásadami civilného sporového konania, keď porušil princíp rovnosti strán sporu na úkor

žalovaného. Strany sporu by mali v konaní dostať príležitosť zamerať dokazovanie a argumentáciu k
právnemu posúdeniu veci.

12. Žalovaný mal za to, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Súd prvej inštancie však v

rozpore s § 220 ods. 2 CSP nevysvetlil jasne a výstižne, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ako vyhodnotil dôkazy
a prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil.

13. Žalovaný napadol platnosť dodacieho listu z dôvodu, že nebol podpísaný osobami, ktoré boli

oprávnené konať za žalovaného a ani podpismi konateľov žalovaného. Listinné dôkazy preukazujú,
že podpisy na dodacom liste nepatria konateľom žalovaného. Vytkol súdu, že v odôvodnení rozsudku
neuviedol,čidokumentevidentnepodpísanýneoprávnenouosobouvmenespoločnostimôžebyťplatný.
V mene spoločnosti sú záväzné iba oba podpisy konateľov.
Z rozsudku vyplýva, že súd nevykonal dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie skutočností rozhodujúcich

pre spravodlivé a nestranné rozhodnutie, čím založil ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e)
CSP.

14.K odvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.f)CSPuviedol,ževzhľadomnaskutočnosť,žesúdv
rámci vykonávania dokazovania nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré vyplývali z jednotlivých dôkazných

prostriedkov predložených žalovaným, dospel k nesprávnemu názoru, že žalobcovi vznikol nárok na
vyplatenie žalovanej sumy. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané,
že žalobcov nárok na zaplatenie spornej faktúry reálne existuje, pričom - vzhľadom na nedostatočné
odôvodnenie rozsudku, sa môže len domnievať, že k tomuto záveru súd dospel na základe neplatnej,
neodsúhlasenej spornej faktúry a neplatného dodacieho listu.

Podľa názoru žalovaného takéto skutkové zistenie nemôže obstáť, pretože sporná faktúra je len účtovný
doklad, ktorý nepreukazuje existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Nie je to
právny titul, od ktorého by mohol žalobca opierať žalovaný nárok. Spornú faktúru žalovaný v plnom
rozsahu odmietol a neuznal; dodací list nie je hodnoverným dôkazom, pretože nie je podpísaný oboma
konateľmi žalovaného ani žiadnou inou osobou oprávnenou za žalovaného konať. Z toho dôvodu

nemôže slúžiť ako dôkaz preukazujúci reálne poskytnutie služieb a ich prevzatie.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyslovil presvedčenie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal relevantnými dôkazmi existenciu žalovaného nároku. Napriek tejto skutočnosti súd prvej
inštancie žalobe vyhovel, čím poskytol ochranu svojvoľnému uplatňovaniu práva.

16. Ďalej žalovaný vyslovil názor, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, nie je možné
z neho jednoznačne určiť, ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia. Namietal, že
súd v odôvodnení rozsudku len vymenoval listiny pripojené k spisu, avšak podľa uznesenia Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2017, sp. zn. 6Cdo/52/2017, ako aj rozsudku Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 29.05.2002, sp. zn. 30 Cdo/212/2001 vykonanie dôkazu „celým spisom“
súhrnne, bez vykonania označenia konkrétnych listín zakladá vadu konania, ktorá má za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Takýto spôsob je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý bol obsiahnutý v uznesení NS SR zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 7Cdo/157 /1011, nesprávny, keďže
nemožno posúdiť, ktorý z konkrétnych dôkazných prostriedkov pripojených k súdnemu spisu súd prvej
inštancie využil. Navyše podľa názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý je obsiahnutý v uznesení zo dňa
25.06.2012, pod sp. zn. 3Cdo/ 169/2010, nerešpektovanie zákonom predpísaného spôsobu vykonania

dokazovania spôsobuje, že súd nemá pre svoje právne závery dostatočné skutkové podklady.
Uviedol, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými
dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Preto ak rozhodnutie
neobsahuje riadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie vo veci, ide podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v uznesení

zo dňa 31.01.2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017, o konanie znemožňujúce strane uskutočňovať jej patriace
procesné práva a dochádza tým k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti upozornil aj
na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napr. nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.08.2008.

17. V otázke rozhodnutia súdu o trovách konania, vzhľadom na nesprávne rozhodnutie súdu o samotnej

žalobežiadal,abyodvolacísúdrozhodolopätovneajonáhradetrovkonania.Vzmyslevyššieuvedených
dôvodov žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava
I, č.k. 32Cb/64/20l9-128 zo dňa 24. októbra 2022 tak, že „I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej súd rozhodne osobitným
rozhodnutím.“ V prípade, pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu

rozsudku navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na opätovné rozhodnutie Okresnému súdu
Bratislava I.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, a
preto považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, vydaný v súlade s právnymi predpismi.

Zastával názor, že rovnosť strán v konaní pred súdom prvej inštancie bola dodržaná. Uviedol, že
žalovaný v odvolaní poukazuje len na zákonné formulácie čl. 9 a čl. 6 ods. 1 CSP, bez konkretizovania
dôvodu, v čom spočíva prípadné pochybenie súdu prvej inštancie.
Ak žalovaný poukazuje na ustanovenie čl. 9 CSP, t.j. na právo strany sporu oboznámiť sa s vyjadreniami,
návrhmi a dôkazmi protistrany, ako aj zaujatiu stanoviska k nim, potom je potrebné konštatovať, že

toto právo prvoinštančný súd žalovanému neodňal ani do neho žiadnym spôsobom nezasiahol. Všetky
tvrdenia uvádzané žalobcom vyplývajú z písomných dôkazov (listín), ktoré sú založené v súdnom spise
a žalovaný mal možnosť kedykoľvek sa s týmito dôkazmi, prípadne aj celým spisovým materiálom
oboznámiť. Vyjadrenia a listiny predložené žalobcom boli žalovanému doručené na vyjadrenie. Žalovaný
na platobný rozkaz reagoval podaním písomného odporu. Žalovaný mal možnosť, ktorú aj využil a

zúčastnil sa súdneho pojednávania konaného dňa 24.10.2022. To, že žalovaný vhodným spôsobom
včas nezareagoval a nepredložil súdu dôkazy na podporu svojich tvrdení nespôsobuje porušenie práva
žalovaného. Vzhľadom na uvedené je tvrdenie žalovaného len v rovine teórie a nepodložené žiadnym
konkrétnym dôkazom preukazujúcim porušenie jeho práva v konaní pred súdom.

19. Žalobca ďalej uviedol, že súd vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté zo strany žalovaného. Na
súdnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2022 žalovaný predniesol nové skutočnosti, ktoré dovtedy v
konaní nepredniesol. Žalobca uvedenú skutočnosť namietol s poukazom na ustanovenie § 153 CSP
s tým, že ide o prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktoré tento neuplatnil včas. Zdôraznil, že
žalovaný mal možnosť zaujať stanovisko k tvrdeniam žalobcu od svojho prvého procesného úkonu,

ktorým bol odpor zo dňa 16.01.2019, pričom až viac ako 3 roky po tomto procesnom úkone žalovaný
na súdnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2022 začal uvádzať na svoju obranu nové skutočnosti.
Súd prvej inštancie námietke žalobcu, aby nepripustil prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktoré
neboli uplatnené včas vyhovel a na tieto neprihliadal. Uvedenú skutočnosť súd zároveň v súlade s
ustanovením § 153 ods. 3 CSP uviedol v rozsudku (bod 12., str. 5). Žalobca ďalej zdôraznil, že žalovaný

neprodukoval v prvoinštančnom konaní na podporu svojich tvrdení žiadny dôkaz, nepredložil žiadnu
listinu. Jediným tvrdením žalovaného boli skutočnosti uvádzané v odpore, s ktorými sa súd vysporiadal
v rámci odôvodnenia uvedeného v bodoch 10. až 12. rozsudku.Z uvedeného dôvodu je preto potrebné tvrdenia žalovaného o tom, že neboli vykonané ním navrhované
dôkazy odmietnuť ako neopodstatnené.

20. K ďalšej námietke žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie zreteľne a zrozumiteľne odôvodnil
svoje rozhodnutie, teda definoval právny základ sporu, uviedol právne normy vzťahujúce sa k posúdeniu
sporu, vysporiadal sa s argumentáciou strán, odôvodnil nepripustenie prostriedkov procesnej obrany,
ktoré neboli využité včas, v dôsledku čoho následne nemal povinnosť sa zaoberať takýmto dôkazom
ani ho bližšie rozoberať.

21. K argumentácii žalovaného uvedenej v čl. III. (str. 5) odvolania, že rozhodnutie prvoinštančného súdu
má inú vadu zakladajúcu dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1, písm. b) CSP žalobca uviedol, že uvedenú
skutočnosť začal žalovaný namietať až na súdnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2022, pričom súd
v zmysle § 153 ods. 3 CSP na tento prostriedok procesnej obrany žalovaného neprihliadol z dôvodu,
že nebol uplatnený včas.

Žalobca poukázal na to, že žalovaný až v tejto fáze konania (odvolanie proti rozsudku) spochybňuje
uzatvorenie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pričom doposiaľ tak nerobil. V tejto
súvislosti dal odvolaciemu súdu do pozornosti niektoré predchádzajúce tvrdenia žalovaného, ktoré
svedčia o nespornej nekonzistentnosti tvrdení žalovaného, čo v zásade len potvrdzuje účelovú obranu
žalovaného.

22. Skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu záväzkového vzťahu (zmluva o
dielo) je nesporná. Vyplýva to z radu dôkazov predložených žalobcom, pričom tieto dôkazy sú založené v
súdnom spise (objednávka, preberací protokol, emailová komunikácia). V neposlednom rade aj tvrdenia
žalovanéhouvedenévodporeanasúdnompojednávanípotvrdili,žekuzatvorenouzáväzkovéhovzťahu

medzi žalobcom a žalovaným došlo. Žalovaný potom, ako prevzal dielo od žalobcu, následne previedol
vlastnícke právo na tretiu osobu, a to na spoločnosť ESET spol. s r.o.

23. V súvislosti s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa podpisovania za žalovaného uviedol, že
Objednávka zo dňa 30.05.2018 (ďalej aj „Objednávka“) bola podpísaná P.. P. U. - obchodným riaditeľom

spoločnosti žalovaného. Scan tejto písomnej Objednávky podpísanej bol e-mailom dňa 30.05.2018
zaslaný z e-mailovej adresy U..sk zástupcovi žalobcu, pričom kópia
uvedeného e-mailu bola odoslaná tiež P.. N.Q. K. na jeho adresu K..sk. Z uvedeného vyplýva, že
obchodný riaditeľ P.. P. U. zaslal Objednávku na vedomie konateľovi spoločnosti žalovaného - P.. N. K.,
ktorý ju v danom čase nespochybňoval, teda nenamietal, že by si spoločnosť žalovaného neobjednala

dodávku diela, ktoré bolo predmetom Objednávky ani nespochybňoval kompetenciu P.. P. U. objednať
dielo, podpísať Objednávku, či v tejto veci komunikovať so žalobcom. Žalovaný nikdy nenamietal, že by
zo strany P.. P. U. došlo k prekročeniu jeho právomoci, či kompetencie.

24. Obdobne platí vyššie uvedené aj vo vzťahu k Preberaciemu protokolu č. OP-181087 (ďalej aj

„Protokol“), ktorým žalovaný prevzal od žalobcu dielo. Aj v tomto prípade protokol za žalovaného
podpísal P.. P. U. - obchodný riaditeľ spoločnosti žalovaného. Scan tohto písomného Protokolu bol e-
mailom dňa 27.08.20218 zaslaný z e-mailovej adresy fX..sk zástupcovi
žalobcu, pričom kópia uvedeného e-mailu bola odoslaná tiež P.. N.Q. K. na jeho adresu K..sk. Z
uvedeného vyplýva, že obchodný riaditeľ P.. P. U. zaslal Protokol na vedomie konateľovi spoločnosti

žalovaného - P.. N. K., ktorý v danom čase Protokol nespochybňoval, teda nenamietal, že by nedošlo k
zhotoveniu a následnému odovzdaniu diela v zmysle Protokolu, nespochybňoval kompetenciu P.. P. U.
podpísať Protokol, či v tejto veci komunikovať so žalobcom. Žalovaný ani v tomto nikdy nenamietal, že
by zo strany P.. P. U. došlo k prekročeniu jeho právomoci, či kompetencie.

25. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že poverenie fyzickej osoby na konanie
za podnikateľa, vyplývajúce z § 15 a § 16 Obchodného zákonníka je osobitnou formou zákonného
zastúpenia vo vzťahu k občianskoprávnej úprave. Úprava Občianskeho zákonníka je daná pre právnické
osoby všeobecne, pričom jej základným kritériom sú vnútorné predpisy a následne obvyklosť konania
podľa pracovného zaradenia zástupcu. Takisto aj Obchodný zákonník vychádza z kritéria obvyklosti

ako kritéria rozhodujúceho, pričom nie je dovolená možnosť odchylnej úpravy v stanovách, resp. iných
vnútorných predpisoch. To znamená, že vnútornými predpismi nie je možné obmedziť oprávnenie
zástupcu konať oproti rozsahu, ktoré je obvykle spojené v obchodných vzťahoch s určitou pracovnou
činnosťou alebo s určitou funkciou v podniku, a to s účinkami voči tretím osobám.26. Akékoľvek spochybňovanie oprávnenia P.. P. U. podpísať Objednávku a Protokol, a to až potom ako
došlo k dodaniu a odovzdaniu diela považoval žalobca len za účelové tvrdenie žalovaného s cieľom

vyhnúť sa plneniu za dodané dielo. Žalovaný začal spochybňovať prevzatie diela až na pojednávaní
konanom dňa 24.10.2022.

27. K namietanému právnemu základu vzniku pohľadávky, ktorej úhrady sa žalobca v tomto konaní
domáha, žalobca opätovne poukázal na to, že na základe Objednávky žalovaného zo dňa 30.05.2018

došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o dielo v súlade s ustanovením § 536
Obchodného zákonníka.
Žalobca dielo riadne vykonal a žalovanému odovzdal, čoho dôkazom je Protokol, z ktorého vyplýva, že
dielo bolo vykonané dňa 30.06.2018. Keďže medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená osobitná
zmluva o dielo a neboli ani osobitne dohodnuté podmienky uhradenia kúpnej ceny, riadia sa pomery
medzi žalobcom a žalovaným ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobca je toho názoru, že

nárok na zaplatenie ceny diela mu vznikol v zmysle ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka
okamihom vykonania diela. Za tento okamih žalobca považuje deň 30.06.2018.
Záverom žalobca uviedol, že súd prvej inštancie predmetnú vec po právnej a skutkovej stránke posúdil
správne, predložené dôkazy vyhodnotil samostatne a tiež v ich vzájomnej súvislosti a vydal rozsudok
zákonný a vecne správny.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok v
súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny a odvolanie žalovaného zamietol
v celom rozsahu. Zároveň žiadal, aby odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

29. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

30. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, preskúmal vec v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín

verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu,
procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu,
odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti.

31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

32.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
33. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi
skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred

súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

34. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

35.Podľa§536ods.2ObZ,dielomsarozumiezhotovenieurčitejvecipokiaľnespadápodkúpnuzmluvu,
montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne
zachytený výsledok inej činnosti.

36. Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť v nej určený aspoň
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.37. Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

38. Podľa § 555 ods. 1 ObZ, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní
zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela
riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním
zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

39. Podľa § 15 ods. 1 ObZ, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je
splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa § 15 ods. 2 ObZ
ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa ods. 1 toto konanie podnikateľa zaväzuje len
vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu ani nemohla vedieť.

40. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 27.114,70 eur
s príslušenstvom a náhradou trov konania, z titulu neuhradenej faktúry č. 56072018 zo 14.08.2018 s
dátumom splatnosti 13.09.2018, ktorou fakturoval cenu za dielo: Merania a regulácie, Administratívny
dom - blok „C“ + „D“ - 5. NP (DPII) práce na objekte kancelárií, Digital park II v Bratislave vykonané

na základe zmluvy o dielo uzavretej na základe objednávky žalovaného zo dňa 30.05.2018. Súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 27.114,70 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.09.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Žalovaný s uvedeným
nesúhlasil a rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), a f) CSP.

41. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny
proces. Uviedol, že žalobca svoj nárok opieral predovšetkým o faktúru č. 56072018 zo dňa 14.08.2018

vystavenú na sumu 27.114,70 eur a o skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo podľa jeho názoru
k uznaniu záväzku v zmysle § 407 ods. 3 ObZ. V rámci prostriedkov procesnej obrany poukázal na
právny názor, v zmysle ktorého samotné plnenie na faktúru nie je možné bez ďalšieho považovať za
uznanie. Odvolaciemu súdu sa javí ako zmätočné tvrdenie žalovaného, že by žalobca opieral svoj nárok
na zaplatenie uvedenej faktúry aj o skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k uznaniu záväzku v

zmysle § 407 ods. 3 ObZ, nakoľko nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani z obsahu spisu uvedené
tvrdenie nevyplýva. Žalobca svoj nárok na takomto tvrdení nezakladal, netvrdil, že žalovaný čiastočne
svoj záväzok plnil a toto plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu. Žalobca si uplatnil zaplatenie celej
fakturovanej sumy a nie len jej časti. Taktiež nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k názoru, že súd prvej
inštancie rozhodol bez toho, aby zobral do úvahy celé znenie § 407 ods. 3 ObZ. Súd prvej inštancie

uvedené ustanovenie zákona na danú vec neaplikoval.

42.Kopakovanejargumentáciižalovaného,žežiadnyobchodnoprávnyvzťahanižiadnaobjednávka,ani
ústna dohoda - zmluva o dielo platne uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, ktorá by bola právnym
titulom žalovaného nároku neexistuje, odvolací súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého

rozsudku v bode 8., 10., s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a dodáva, že medzi stranami sporu
bola uzavretá zmluva o dielo podľa § 275 ods. 4 ObZ, keď žalobca vyjadril súhlas s návrhom žalovaného
- objednávkou na MaR „ESET - Digital Park II 1. etapa“ z 30.05.2018, ktorou si žalovaný objednal u
žalobcu dodanie diela: Merania a regulácie, Administratívny dom - blok „C“ + „D“ - 5. NP (DPII) práce
na objekte kancelárií, Digital park II v Bratislave za dohodnutú cenu diela vo výške 27.114,70 eur bez

DPH a dielo vykonal a žalovanému odovzdal.

43. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalovaného, že počas konania došlo k niekoľkým
vadám podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, v dôsledku ktorých bolo porušené rovnaké postavenie žalobcu
a žalovaného v spore, a to na úkor žalovaného. Vytkol súdu, že oboznamoval s dôkazmi bez toho, aby

tento bol založený do súdneho spisu v potrebnom počte rovnopisov, ako aj, že súd prvej inštancie konal
v rozpore so základnými zásadami civilného sporového konania, keď porušil princíp rovnosti strán sporu
na úkor žalovaného.Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že z obsahu spisu vyplýva, že všetky listinné dôkazy
predložené žalobcom tvoria obsah spisu. K tvrdeniu žalovaného, že bolo potrebné založiť do súdneho
spisu dôkazy v potrebnom počte vyhotovení, odvolací súd odkazuje na zákon o e-govermente, v zmysle

ktorého súd komunikuje s právnickými osobami výlučne elektronicky, preto nie je dôvod do spisu
zakladať rovnopisy v listinnej podobe.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.10.2022 (č.l. 124) je zrejmé, že strany sporu po poučení
súdom prvej inštancie podľa § 204 CSP nežiadali na pojednávaní vykonať dôkaz prečítaním alebo
oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a taktiež mali možnosť po poučení podľa § 182

CSP zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.
Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie konal v súlade so základnými zásadami civilného
sporového poriadku, neporušil princíp rovnosti strán sporu, žalovanému neznemožnil, aby uskutočnil
jemu patriace práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

44. K námietke žalovaného, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, odvolací súd odkazuje v plnom
rozsahu na bod 12. rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoj postup podľa §
153 ods. 2 CSP, keď neprihliadol na žiadnu z novo uvedených skutočností tvrdených žalovaným na
pojednávaní dňa 24.10.2022. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2022 žalovaný predniesol
nové skutočnosti, ktoré dovtedy v konaní nepredniesol, pričom žalobca uvedenú skutočnosť namietol

s poukazom na ustanovenie § 153 CSP s tým, že ide o prostriedky procesnej obrany žalovaného,
ktoré neuplatnil včas. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď námietke žalobcu, aby nepripustil
prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktoré neboli uplatnené včas vyhovel a na tieto neprihliadal.

45. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

46. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ako aj žalobcu, že žalovaný mal možnosť

zaujať stanovisko k tvrdeniam žalobcu od svojho prvého procesného úkonu, ktorým bol odpor zo dňa
16.01.2019, pričom až viac ako 3 roky po tomto procesnom úkone, na súdnom pojednávaní konanom
dňa 24.10.2022 žalovaný začal uvádzať na svoju obranu nové skutočnosti. Odvolací súd dodáva, že
základnou zásadou sporového konania je jeho koncentrácia. Účelom sudcovskej koncentrácie konania
je zamedziť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Podstatou tejto

koncentrácie je povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas,
čo v danom prípade žalovaný nedodržal.

47. Odvolací súd sa ďalej zaoberal všeobecne formulovanou námietkou žalovaného, že súd prvej
inštancie v rozpore s § 220 ods. 2 CSP nevysvetlil jasne a výstižne, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ako vyhodnotil
dôkazy a prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil.
Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Zisteniasúduprvejinštanciemajúvecnéilogickézakotvenievovykonanýchdôkazochaprijatéskutkové
a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom

zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správnevyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky. Odvolací súd zároveň

v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej.

48. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že nebolo porušené právo žalovaného na
spravodlivý súdny proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd dodáva, že súčasťou
obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdnehorozhodnutia,ktoréjasneazrozumiteľneodpovienavšetkyprávneaskutkovorelevantnéotázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Do
práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s

jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva
nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS
8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).
Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako

neznamenáanito,abysporovástranabolapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnuté
v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

49. Žalovaný tiež nedôvodne namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Odvolací súd sa

nestotožnil s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie zobral do úvahy iba skutkové tvrdenia žalobcu
a nezobral do úvahy skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazných prostriedkov predložených
žalovaným, a dospel tak k nesprávnemu názoru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej
sumy. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal zo všetkých
vykonaných dôkazov navrhnutých včas a v bodoch 10. až 13. sa dostatočne vysporiadal so všetkými

tvrdeniami sporových strán. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho názorom, že nárok
uplatnený žalobou je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko mal z vykonaného dokazovania za preukázané,
že žalobca vykonal práce týkajúce sa predmetu diela a žalovaný dielo prevzal.

50. V súvislosti s námietkou žalovaného, že jeho projektový manažér P.. P. U. nebol oprávnený podpísať

Objednávkuzodňa30.05.2018anivykonanédielozažalovanéhoprevziaťapodpísaťPreberacíprotokol
č. OP-181087, ktorý tak nebol podpísaný osobami, ktoré sú oprávnené za žalovaného konať, súd prvej
inštancie uviedol, že táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, preto na ňu s poukazom na §
15 Obchodného zákonníka, ako aj s poukazom na § 153 ods. 2 CSP neprihliadol. Odvolací súd sa s
uvedeným postupom súdu stotožnil, nakoľko tento prostriedok procesnej obrany nebol uplatnený včas,

keďže žalovaný nenamietal, že by zo strany P.. U. došlo k prekročeniu jeho právomocí, kompetencie,
túto skutočnosť začal namietať až na súdnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2022.

51.Napriektomuodvolacísúdnaviacdodáva,žeposudzovanietýchtookolnostípriaplikáciiustanovenia
§ 15 ObZ, či je určitá osoba poverená na určitú činnosť pri prevádzkovaní podniku je potrebné skúmať z

viacerých hľadísk. Stotožňuje sa s názorom žalobcu, ktorý v tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť,
že poverenie fyzickej osoby na konanie za podnikateľa vyplývajúce z § 15 a § 16 Obchodného zákonníka
je osobitnou formou zákonného zastúpenia vo vzťahu k občianskoprávnej úprave. Úprava Občianskeho
zákonníka v ust. § 20 ods. 1, 2 je daná pre právnické osoby všeobecne, pričom jej základným kritériom
sú vnútorné predpisy a následne obvyklosť konania podľa pracovného zaradenia zástupcu. Takisto aj

Obchodný zákonník vychádza z kritéria obvyklosti ako kritéria rozhodujúceho, pričom nie je dovolená
možnosť odchylnej úpravy v stanovách, resp. iných vnútorných predpisoch. To znamená, že vnútornými
predpismi nie je možné obmedziť oprávnenie zástupcu konať oproti rozsahu, ktoré je obvykle spojené v
obchodných vzťahoch s určitou pracovnou činnosťou alebo s určitou funkciou v podniku, a to s účinkami
voči tretím osobám.

Relevantným je pričitateľnosť podnikateľovi alebo inej osobe, ktorej sa konanie podnikateľovi pričíta.
Aj keď osoba vykonáva určitý neobvyklý úkon, ktorý ešte je krytý rozsahom jeho poverenia, ide len o
prekročenie splnomocnenia v zmysle § 15 ods. 1 ObZ, ktorý zaväzuje podnikateľa. Ak vzniknú v praxi
pochybnosti, musí byť chránená dobromyseľnosť obchodných partnerov. Spochybňovanie oprávneniaP.. P. U. podpísať Objednávku a Protokol (a to až na pojednávaní konanom dňa 24.10.2022), až potom
ako došlo k dodaniu a odovzdaniu diela, považoval aj odvolací súd len za účelové tvrdenie žalovaného
s cieľom vyhnúť sa plneniu za dodané dielo.

52. Nakoľko žalobca preukázal, že dielo na základe platne uzavretej zmluvy riadne vykonal a
žalovanému odovzdal dňa 30.06.2018, prevzatím zhotoveného diela žalovanému vznikla povinnosť
zaplatiť zmluvne dohodnutú cenu žalobcovi v zmysle ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka
a súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobe žalobcu vyhovel.

53. Odvolací súd záverom k námietkam žalovaného, že zákonná sudkyňa JUDr. Gabriela Janovicová
po podanom podnete na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania konala voči žalovanému
zaujato, poukazuje na bod 6.1. odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie odôvodnil
svoj postup podľa § 53 ods. 1 a 3 CSP, keď na žalovaným vznesenú námietku na pojednávaní
konanom dňa 24.10.2022 neprihliadol. Ako je zrejmé z vyššie uvedených skutočností, odvolací súd

nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalovaného, že sudkyňa nevykonala žalovaným navrhované
dôkazy, nevyhodnotila právne argumenty, ktorých sa viackrát domáhal, ale žalobcovi umožnila doplniť
a odôvodniť všetky ním predložené argumenty. Taktiež námietka žalovaného, že zákonná sudkyňa
konala veľmi rýchlo je nedôvodná, nakoľko táto len dodržiavala princíp procesnej ekonómie a konala v
súlade s princípom hospodárnosti vyjadreným v článku 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Žalovaný taktiež
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by v prípade zákonnej sudkyne nešlo
o neutrálny, nestranný a nezaujatý postoj k stranám sporu.

54. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
a dostatočne zistil skutkový stav a vec právne posúdil. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

55. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

56. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100 %, pretože odvolaniu žalovaného nebolo vyhovené.

57. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

58. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).