Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoPr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118290363
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6118290363.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpenej: Nezávislá odborová organizácia pri Obecnom úrade
vStráňachpodTatramisosídlomStránepodTatrami2,05972StránepodTatrami,IČO:50623753,proti
žalovanému: Obec Stráne pod Tatrami, so sídlom Stráne pod Tatrami 2/2, 059 76 Stráne pod Tatrami,
IČO: 00 326 593, právne zastúpenému: Mgr. Róbert Liška, advokát so sídlom Štefánikova 882/39, 058
01 Poprad, IČO: 42 084 857, o zaplatenie 4.600 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 9Cpr/20/2018 – 480 zo dňa 3.5.2023 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.
II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni 2.600 EUR brutto s 5 % úrokom z omeškania ročne od 13.2.2017 do
zaplatenia,do3dníodprávoplatnostirozsudku,výrokomII.zaviazalžalovanéhozaplatiťžalobkyni2.000
EUR brutto s 5 % úrokom z omeškania ročne od 13.2.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a výrokom III. priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu pracovnej

zmluvy zo dňa 18.11.2015 s termínom nástupu od 1.12.2015. Následne strany sporu uzavreli dohodu
o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.04.2016. Pracovnoprávny vzťah sa riadi tak ustanoveniami
Zákonníka práce, ako aj ustanoveniami zákona č. 553/2003 Z. z. Podľa zmluvného dojednania
žalobkyni prislúchal za vykonanú prácu plat a súčasťou mzdového dojednania bola tiež odmena za
spracovanie ročnej účtovnej závierky vo výške jedného mesačného platu (2.600 EUR), vyplatená v
januári nasledujúceho roka, za ktorý sa účtovná závierka spracovala. Žalobkyňa preukázala, že dňa
10.2.2016 jej zamestnávateľ priznal odmenu vo výške 2.000 EUR za kvalitné vykonávanie pracovných

úloh na uzávierkových prácach za rok 2015 podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 553/2003 Z. z. pri
výplate za mesiac január 2016.
Z odpisu mzdových listov resp. výplatných pások je zrejmé, že priznané odmeny žalobkyni vyplatené
neboli.
Pri odmene v sume 2.600 EUR sa jedná o nárokovateľnú sumu, pri odmene v sume 2.000 EUR
žalobkyni vznikol na vyplatenie odmeny právny nárok, pretože na poskytnutí odmeny sa zamestnávateľ
a zamestnanec výslovne dohodli, pričom presne špecifikovali jej výšku a určiteľný dátum jej splatnosti.

V dôsledku takejto individualizácie odmeny sa táto stala právne nárokovateľnou.
Pracovné právo zakotvuje zvýšenú ochranu zamestnanca v prípade neplatnosti právneho úkonu.
Predpokladom zásadnej povahy, z ktorého sa vychádza, je dobrá vôľa na strane zamestnanca. Vprípade, ak neplatnosť právneho úkonu spôsobí aj zamestnávateľ, takáto neplatnosť nemôže byť na
ujmu zamestnanca.
Súd neuznal dôvodnou obranu žalovaného spočívajúcu v spochybnení písomného dokumentu o

poskytnutí odmeny, jej priznanie v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s
rozpočtovými pravidlami obce a spochybnením samotnej práce, vykonanie ktorej malo byť podkladom
pre rozhodnutie; uvedené tvrdenia preukázané neboli. Nebolo preukázané, aby dokument o priznaní
odmeny zo dňa 10.2.2016 bol vyhotovený dodatočne, nebol podpísaný bývalým starostom obce,
prípadne bol podpísaný pri uvedení do omylu žalobkyňou. Skutočnosť, že zamestnávateľ by priznal

odmenu zamestnancovi bez finančného krytia v rozpočte nemôže byť na ťarchu zamestnanca.
S poukazom na vykonané dokazovanie, vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia
a judikatúru mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba je dôvodná, preto jej v celom rozsahu
vyhovel (výrok I. a II.).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní

zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach. Uviedol, že žalobkyňa vykonávala len svoju
obvyklú náplň práce, za čo jej odmena neprislúcha. Navyše, podľa názoru žalovaného, v práci žalobkyne
boli výrazné nedostatky. Príkaz starostu obce zo dňa 10.2.2016 o vyplatení odmeny je neplatný, pretože
neobsahuje predpísané náležitosti. Súd sa nevysporiadal s námietkou žalovaného, že odmena za rok
2015 bola vyplatená najneskôr v mesiaci december 2016. Pokiaľ by aj žalobkyni vznikol nárok na

odmenu, táto by mala byť maximálne vo výške jedného priemerného platu za rok 2016. Žalovaný
tiež nesúhlasí so závermi súdu, že odmena mala byť navýšená o 4 %. Odmena za rok 2016 bola
už žalobkyni vyplatená, nakoľko žalobkyni bola za rok 2017 poukázaná suma spolu 11 557,75 eura.
K úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že tento mohol byť priznaný až od 13.3.2016. Žalovaný navrhol
napadnutýrozsudokzmeniťažalobuzamietnuť,prípadnezrušiťavecvrátiťsúduprvejnaďalšiekonanie

a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu trvala na platnosti pracovnej zmluvy. Nesúhlasila s tým, že
v jej práci boli nedostatky, ani s tvrdením o tom, že odmena za rok 2015 jej bola vyplatená najneskôr
v novembri 2016 s odvolaním sa na nesprávnosť výpočtov audítorky. Žalobkyňa má za to, že žalovaný

sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po termíne splatnosti mzdy za január 2016, t.j.13.2.2016.
Preto navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Žalovaný sa napriek svojej žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie zo dňa 29.11.2023, k vyššie
uvedenému vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(CSP)),popreskúmanínapadnutéhorozsudku,konania,ktorémupredchádzaloaodvolaniažalovaného
podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené,
a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli
skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne

existovali v čase vyhlásenia rozsudku. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne podstatné, rozhodujúce,
konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za konzistentné a logické, pričom konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti a v nadväznosti na
námietky žalovaného v podanom odvolaní uvádza nasledovné (§ 382 ods. 2 CSP):

7. Žalovaný ako jeden z odvolacích dôvodov uvádza, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa predložila pracovnú zmluvu, doklad o tom,
že jej bola priznaná odmena za uzávierkové práce za rok 2015 vo výške 2.000 EUR, mzdový list,
podľa ktorého jej táto suma vyplatená nebola, dohodu o zmene pracovných podmienok zo dňa 1.4.2016

preukazujúcu dojednanie odmeny za spracovanie účtovnej závierky vo výške jedného mesačného platu,
a mzdový list, podľa ktorého jej táto suma v roku 2017 vyplatená nebola. Dôkaz o opaku žalovaný počas
celého konania nepredložil.

8. Žalovaný v odvolaní vo vzťahu k odmene za rok 2015 vo výške 2.000 EUR namietal, že žalobkyňa

vykonávala svoju obvyklú náplň práce, za čo jej žalovaný riadne zaplatil.
Odvolací súd tu poukazuje na dokument označený ako „Odmena za prácu na ročnej uzávierke za rok
2015“ zo dňa 9.2.2016 (č.l. 12 spisu č.k. 9Cpr/20/2018), v zmysle ktorého vtedajší starosta obce ako
štatutárnyorgánudelilžalobkyniodmenuzaprácenaúčtovnejzávierkezarok2015vovýške2000EUR,
ktorá mala byť vyplatená v zúčtovacom období január 2016 a na „Príkaz starostu obce – Poskytnutie
odmeny“ zo dňa 10.2.2016 (č.l. 430 súdneho spisu), ktorým bývalý starosta obce prikázal zúčtovať

a vyplatiť za kvalitné vykonávanie pracovných úloh na uzávierkových prácach za rok 2015 odmenu vo
výške 2.000 EUR.
Podľa ust. § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone prác vo verejnom záujme, v znení účinnom v čase vzniku nároku na odmenu, zamestnávateľ
môže poskytovať zamestnancovi odmenu za kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za

vykonanie práce presahujúcej rámec pracovných činností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce.
Vychádzajúc z uvedeného, odmena môže byť zamestnancovi priznaná nielen za prácu nad rámec
bežných pracovných činností, ale aj za kvalitu vykonanej práce. Ak by teda aj vypracovanie účtovnej
závierky patrilo do bežnej pracovnej náplne žalobkyne, čo žalobkyňa popiera, odmena jej mohla byť
priznaná, a napokon aj bola (ako to vyplýva z „Príkazu starostu obce – Poskytnutie odmeny“ zo dňa

10.2.2016), za kvalitné vykonávanie pracovných úloh.
Posúdenie toho, či pracovný výkon zamestnanca odôvodňuje priznanie odmeny je v plnej kompetencii
zamestnávateľa, pre ktorého je práca vykonávaná a ktorého názor je v tomto prípade rozhodujúci. Ak
zamestnávateľ rozhodol o priznaní odmeny zamestnancovi, toto rozhodnutie má konštitutívny účinok
a súd nie je oprávnený posudzovať oprávnenosť takéhoto rozhodnutia a vyjadrovať sa ku kvalite práce

zamestnanca. Súd môže takéto rozhodnutie posúdiť len z hľadiska splnenia formálnych náležitostí.
Podľa názoru odvolacieho súdu príkaz starostu obce o vyplatení odmeny spĺňa formálne požiadavky.
V príkaze zo dňa 10.2.2016 je riadne označený zamestnanec aj zamestnávateľ, je tam uvedené zákonné
ustanovenie, podľa ktorého sa odmena priznáva, konkrétny dôvod priznania odmeny, výška aj splatnosť
odmeny a príkaz je podpísaný aj datovaný.

Žalovaný ako formálny nedostatok príkazu na vyplatenie odmeny vytkol to, že tento vypracoval
a starostovi dal podpísať manžel žalobkyne, ktorý nie je vedúcim zamestnancom. V zmysle ust. § 20 ods.
2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme
v znení účinnom v čase priznania odmeny, odmenu navrhuje vedúci zamestnanec. V tomto prípade
je starosta obce vedúcim zamestnancom aj zamestnávateľom zároveň, preto bol oprávnený odmenu

navrhnúť, schváliť a dať vyplatiť. Ak starosta obce ako vedúci zamestnanec schválil a podpísal návrh,
resp. príkaz na vyplatenie odmeny pre žalobkyňu, je bezpredmetné, kto tento návrh fyzicky vypracoval
(dokumentyprevedúcichzamestnancovnaschválenieapodpisbežnevypracovávajúasistentky),pokiaľ
je vypracovaný v mene vedúceho zamestnanca a ním podpísaný, je to jeho prejav vôle a vyvoláva
zákonom predpokladané právne účinky.

Zo žalobkyňou predloženého vyjadrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky je zrejmé, že obec
Stráne pod Tatrami predložila v rokoch 2016 aj 2017 finančné aj účtovné výkazy načas a v požadovanej
štruktúre, čím žalobkyňa podporila svoje tvrdenie o priznaní odmeny (č.l. 212, 213 súdneho spisu).
Žalovaný, naopak tvrdil, že práca žalobkyne vykazovala nedostatky, avšak dôkazy na preukázanie
svojho tvrdenia nepredložil.

Pre zdôraznenie správnosti záveru o tom, že nárok žalobkyne na odmenu bol daný a nad rámec
vyššie vyjadreného názoru odvolacieho súdu o tom, že odmena bola žalobkyni priznaná za kvalitné
vykonávanie pracovnej činnosti, odvolací súd dodáva, že žalobkyňa svoj nárok opodstatnila aj tvrdením
o tom, že nejde o bežnú pracovnú náplň, ale o nadprácu, ktorá si vyžaduje aj nadčasy, o čom predložila
evidenciu pracovného času za január 2016, z ktorej vyplýva práca nadčas v rozsahu od dvoch do

siedmich hodín denne v priebehu trinástich, z devätnástich odpracovaných pracovných dní, za ktoré jej
podľa mzdového listu nebola vyplatená ani náhrada mzdy.9. Čo sa týka odmeny za prácu na účtovnej závierke za rok 2016, táto bola vyslovene dohodnutá
v dohode o zmene pracovných podmienok zo dňa 1.4.2016 s poukazom na Poriadok odmeňovania
zamestnancov Obce Stráne pod Tatrami zo dňa 1.4.2016, ktorý v ust. § 1 bod 4 písm. d/ a e/

umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť odmenu zamestnancovi za kvalitné vykonávanie pracovných
činností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, resp. za kvalitné vykonávanie pracovných činností nad rámec
pracovných povinností ustanovených v popise pracovných činností zamestnanca.
V tejto dohode si zmluvné strany, okrem iného dohodli aj prechod z odmeňovania podľa zákona č.
533/2003 Z.z. na odmeňovanie podľa Zákonníka práce. Zákonník práce nijako neupravuje poskytovanie

fakultatívnych zložiek mzdy, medzi ktoré možno zaradiť aj poskytovanie rôznych druhov prémií, prípadne
iných motivačných zložiek mzdy. Okruh takýchto plnení vrátane podmienok pre ich poskytovanie môžu
dohodnúť zástupcovia zamestnancov v kolektívnej zmluve so zamestnávateľom alebo sa dohodnú
v pracovnej zmluve. Vzhľadom na absenciu dohody o odmeňovaní zamestnancov v kolektívnej zmluve,
bolo odmeňovanie medzi stranami sporu dohodnuté v dohode o zmene pracovných podmienok zo dňa
1.4.2016.

K záveru o absencii dohody o odmeňovaní zamestnancov v kolektívnej zmluve odvolací súd
pre vysvetlenie dodáva, že kolektívna zmluva uzavretá medzi žalovaným a Nezávislou odborovou
organizáciou pri Obecnom úrade v Stráňach pod Tatrami zo dňa 31.1.2017 (č.l. 56 a nasl. súdneho
spisu) v čase podpisu dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 1.4.2016 ešte neexistovala,
a staršia kolektívna zmluva uzavretá so SLOVES-om, na ktorú sa odvolával žalovaný na pojednávaní

dňa 8.6.2021 (č.l. 166 súdneho spisu a 109 pripojeného spisu 9Cpr/24/2018), súdu predložená nebola.
Pokiaľ ide o ďalšie kolektívne zmluvy uzavreté medzi obcou a Základnou organizáciou – Slovenský
odborový zväz verejnej správy Obecné úrady so sídlom vo Veľkej Lomnici na roky 2015 a 2016 (č.l. 168
a nasl. pripojeného spisu 9Cpr/24/2018), ktorých platnosť žalobkyňa popiera, odvolací súd uvádza, že
bez ohľadu na platnosť či neplatnosť týchto zmlúv, úprava odmeňovania v kolektívnej zmluve na rok

2015 (kedy bola žalobkyňa odmeňovaná podľa zákona č. 553/2003 Z.z.) nie je v rozpore so zákonom č.
553/2003 Z.z. ani nijako nevylučuje poskytnutie odmeny tak, ako to bolo realizované a kolektívna zmluva
na rok 2016 (kedy bola žalobkyňa odmeňovaná podľa Zákonníka práce) upravuje odmeňovanie podľa
zákona 553/2003 Z.z. a nijako nerieši odmeňovanie podľa Zákonníka práce.
Vzhľadom na to, že dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 1.4.2016 zmluvné strany prešli

na odmeňovanie podľa Zákonníka práce, ktorý spôsob odmeňovania neupravuje a nelimituje ani výšku
odmien, a žiadna úprava, ktorá by odmeňovanie upravovala odlišne, nevyplýva ani z kolektívnej zmluvy,
vzmysle zásadyzmluvnosti,„jedovolenévšetko,čoniejezakázané“,považujeodvolacísúddojednanie
o odmene za spracovanie ročnej účtovnej závierky za platné.

10. Ani tvrdenie žalovaného o tom, že odmena bola žalobkyni vyplatená najneskôr v decembri 2016,
nepovažuje odvolací súd za dôvodné.
Civilný sporový poriadok zakotvuje kontradiktórnu povahu civilného procesu, čo znamená, že v konaní
pred súdom proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na výsledku sporu, čomu by mali,
ak chcú byť v spore úspešní, prispôsobiť svoju procesnú aktivitu. Za týmto účelom im zákon ukladá

procesné povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia a dôkaznú povinnosť a dôkazné
bremeno. Ak chce byť strana v spore úspešná, musí nielen tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti, ale aj
označiť a predložiť dôkazy na ich preukázanie. Povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia, ako aj dôkazná
povinnosťadôkaznébremenopritomzaťažujenielenžalobcu,aleajžalovaného,ktorýjepovinnývrámci
svojej procesnej obrany „vyvrátiť“ tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, inak spor prehrá.

Žalobkyňa v konaní tvrdila, že priznaná odmena, ktorá mala byť vyplatená pri výplate za mesiac január
2016, jej vyplatená nebola. Na preukázanie tohto tvrdenia predložila mzdový list za rok 2016, z ktorého
vyplýva, že za január 2016 jej žiadna odmena zúčtovaná nebola.
Naproti tomu žalovaný tvrdí, že žalobkyni na odmenu nárok nevznikol, resp. jej bola aj tak vyplatená
najneskôr v decembri 2016. Na podporu tohto tvrdenia však žiadny dôkaz nepredložil.

Zo mzdového listu za rok 2016 vyplýva, že v mesiacoch marec a november bola žalobkyni vyplatená
odmena vo výške 855 EUR a 1.447 EUR. Žalovaný však nepreukázal, že tieto sumy predstavujú
konkrétne výplatu odmeny za práce na účtovnej závierke za rok 2015. Tomuto tvrdeniu žalovaného
naviac nenasvedčuje ani výška týchto súm, ktorá v súčte prevyšuje priznanú odmenu vo výške 2.000
EUR.

V zmysle „Príkazu starostu obce – Poskytnutie odmeny“ zo dňa 10.2.2016 (č.l. 430 súdneho spisu) mala
byť odmena vo výške 2.000 EUR vyplatená popri výplate za mesiac január 2016. Žalovaný nepredložil
žiadnydôkazotom,žebynáslednedošločiužkjednostrannejzmenetejtoinštrukcie,prípadnekdohode
medzi žalovaným a žalobkyňou o zmene výplatného termínu.To isté platí aj o odmene vo výške 2.600 EUR za práce na účtovnej závierke za rok 2016. Žalobkyňa
tvrdila, že priznaná odmena jej vyplatená nebola, čo preukázala mzdovým listom za rok 2017, z ktorého
vyplýva, že za január 2017 jej žiadna odmena nebola zúčtovaná.

Pokiaľideoďalšiesumyvyplatenéžalobkynivpriebehuroka2017,žalovanýnepreukázal,žebyniektorá
z týchto súm predstavovala odmenu za uzávierkové práce za rok 2016. V zmysle dohody o zmene
pracovných podmienok zo dňa 1.4.2016 mala byť odmena vyplatená v januári nasledujúceho roka, za
ktorý sa účtovná závierka spracovala. Žalovaný ani v tomto prípade nepreukázal, že by medzi stranami
došlo k dohode o zmene výplatného termínu, čo by podporovalo jeho tvrdenie o neskoršom vyplatení

odmeny.
Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd sú viazaní petitom
žaloby a rozsahom odvolania, a sumy vyplatené žalobkyni presahujúce jej mzdu, na ktoré poukazuje
žalovaný, nie sú predmetom tohto konania, a preto súd prvej inštancie ani odvolací súd nie sú v tomto
konaní oprávnení zaoberať sa charakterom týchto platieb nad rámec odvolacej námietky žalovaného,
že týmito platbami mali byť pokryté odmeny žalobkyne, ktoré sú predmetom sporu.

11. Žalovaný v odvolaní ďalej uvádza aj to, že ak by aj nárok žalobkyni v roku 2016 vznikol, mala sa
odmena spravovať podľa predpisov platných v roku 2016 a nie v roku 2017.
Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 18.11.2015 plat mal byť žalobkyni určený podľa zákona č. 553/2003
Z.z., ktorý neustanovuje a ani v čase vzniku nároku žalobkyne na odmenu neustanovoval hornú hranicu

výšky odmeny.
Takisto ani v Poriadku odmeňovania zamestnancov Obce Stráne pod Tatrami zo dňa 1.4.2016 nie je
stanovená výšky odmeny.

12. Žalovaný nesúhlasí ani so závermi súdu prvej inštancie o navýšení odmeny o 4 %, avšak neuvádza,

v čom konkrétne vidí nesúlad záverov súdu prvej inštancie so skutkovým či právnym stavom, preto
odvolací súd nemôže dať k tomuto argumentu žalovaného relevantnú odpoveď.
Napriek tomu však odvolací konštatuje, že v zmysle dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa
1.4.2016 sa bod 5 pracovnej zmluvy zo dňa 18.11.2015 zmenil tak, že „...Mesačná mzda je v súlade
s poriadkom odmeňovania zo dňa 1.4.2016 navýšená každý rok vždy k 1.1. o 4 %. Za spracovanie

ročnej účtovnej závierky patrí ekonómovi odmena vo výške jedného mesačného platu, ....“. Poriadok
odmeňovania zamestnancov Obce Stráne pod Tatrami zo dňa 1.4.2016 v ust. § 1 bod 5 priznáva
zamestnancom obce zvýšenie hrubej mzdy každý rok o 4 %. Podľa ust. § 5 bod 3 tohto poriadku sa rušia
všetky doteraz vydané Poriadky odmeňovania zamestnancov obce Stráne pod Tatrami, teda aj Poriadok
odmeňovania zamestnancov Obce Stráne pod Tatrami zo dňa 1.3.2016, ktorý takéto ustanovenie

neobsahoval.

13. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne aj pokiaľ ide o začiatok
úročenia sumy 2.000 EUR. V Príkaze starostu obce – Poskytnutie odmeny zo dňa 10.2.2016 sám
žalovaný určil splatnosť odmeny. Skutočnosť, či dátum splatnosti určený žalovaným bol aj reálne

splniteľný alebo nie, nemôže byť na ťarchu žalobkyne.

14. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci
výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie

o trovách konania, rovnako potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech

nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).