Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115203868
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8115203868.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobkyne A. B. C., D., so sídlom
Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, právne zastúpená advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 10, IČO: 47 239 921, proti žalovaným 1/
E. F., narodenej XX. XXXXXX XXXX, bytom G., F. XXX/X, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., so sídlom Košice, Thurzova 3367/6A, IČO: 47 231 785, 2/ H. F., narodenom
X. XXXXX XXXX, bytom G., F. XXX/X, právne zastúpený Advokátska kancelária Mgr. Matej Šarišský,
so sídlom Ľubovec 38, 082 42 Ľubovec, IČO: 50 746 383, o zaplatenie 42.155,90 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/63/2015-260 zo dňa
16.8.2019 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok prvoinštančného súdu vo vyhovujúcom výroku I. a vo výroku IV. o trovách konania medzi
žalobcom a žalovanou v 1. rade tak, že:
Zamieta žalobu voči žalovanej v 1. rade na úhradu 9.306,18 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne od 24.7.2013 do zaplatenia.
Priznáva žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho

voči žalobkyni v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol tak, že:
I. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9 306,18 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 9 306,18 eura od 24.7.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanej v 1. rade z a m i e t a.

III. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta.

IV. Žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca voči žalovanej nemá právo
na náhradu trov konania.

V. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol v poradí druhým rozsudkom o návrhu žalobcu, ktorý žiadal v pôvodne
uplatnenom nároku, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu42.155,90 eur, úroky vo výške 5,35 % ročne zo sumy 23.894,49 eur od 19.8.2014 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 32.833,47 eur od 19.8.2014 do zaplatenia a trovy konania.
Žaloba bola podaná dňa 18.02.2015.

3. V poradí prvým rozsudkom prvoinštančný súd, Okresný súd Prešov, pod č.k. 20C/63/2015-153 zo
dňa 11.8.2017 čiastočne konanie o 55,93 eura s prísl. zastavil.
Žalovaným spoločne a nerozdielne nariadil zaplatiť žalobcovi 35.685,36 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 26.789,59 eur od 19.8.2014 do zaplatenia, a to všetko do

3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov
konania.
Tento rozsudok prvoinštančného súdu bol vo výroku vyhovujúcom (teda nie vo výroku o zastavení
konania a vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti) uznesením Krajského súdu v Prešove,
č.k. 23Co/124/2018-245 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Predmetom ďalšieho konania bol uplatnený nárok žalobcom na zaplatenie 35.685,36 eura s 8,5 %
úrokom z omeškania zo sumy 26.789,59 eura od 19.8.2014 do zaplatenia.

4. Prvoinštančný súd o zvyšku uplatneného nároku rozhodol napadnutým rozsudkom č.k. 20C
63/2015-260 zo dňa 16.8.2019.

Prvoinštančný súd zistil, že dňa 9.7.2010 došlo medzi žalobcom a žalovanými k uzatvoreniu zmluvy o
poskytnutí úveru č. 155807, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 94.500 eur, ktorý
boli žalovaní oprávnení čerpať najneskôr do 25.1.2011. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver do 30 rokov,
a to v pravidelných anuitných mesačných splátkach vo výške 527,70 eura, splatných vždy k 25. dňu v
mesiaci. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že úver sa úročí úrokovou sadzbou vo výške 5,35 % ročne.

Žalovaní sa zaviazali zabezpečiť úver zriadením záložného práva v prospech banky k nehnuteľnostiam:
rodinný dom so súp. č. XXX na parcele C-KN č. 185/1 a pozemky parcela č. C-KN 184/1 - záhrady o
výmere 195 m2, parcela C-KN č. 185/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 258 m2, všetko zapísané
na LV č. XXXX.
Podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 155807/Zak/1 bolo na zabezpečenie

úveru zriadené v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnosť.
Dňa 26.6.2013 oznámil žalobca žalovaným, že úver bol dňom 25.6.2013 vyhlásený za splatný. Dňa
23.12.2013 oznámil žalobca žalovaným výkon záložného práva k nehnuteľnostiam. Podľa správy zo
dňa 18.8.2014 výťažok z dražby predstavoval sumu 71.103,30 eura, náklady na dražbu boli vo výške
2.913,99 eura.

Ku dňu 18.8.2014 pohľadávka zo zmluvy vo výške 42.155,90 eura pozostávala z istiny vo výške
23.894,49 eura, riadneho úroku vo výške 8.883,05 eura, úroku z omeškania vo výške 9.322,43 eura a
neuhradených poplatkov vo výške 55,93 eura.
Podľa prehľadovej tabuľky žalovaní uhradili celkovo sumu 14.090,52 eura.
Prvoinštančnýsúdvecposúdiljednakpodľa§52ods.1-4,§53ods.1-3a5,§54ods.1,2Občianskeho

zákonníka. Vychádzal z ust. § 1 ods. 3 písm. c/ a f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ďalej z § 24 ods. 1 tohto zákona a z § 2 písm. c/ tohto zákona. Aplikoval aj ust. § 68 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách a vychádzal aj z ust. § 457, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aplikoval ust. § 10c
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a § 3 tohto zákona a ďalej ust. § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka.
Dospel k záveru, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanými je vzťahom založeným

spotrebiteľskouzmluvou.Žalobcaboloduzavretiazmluvyvpostavenídodávateľaažalovanívpostavení
spotrebiteľov. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 35.685,36 eura s prísl. na základe zmluvy o
poskytnutí úveru č. 155807. Prvoinštančný súd považoval uzatvorenú zmluvu o hypotekárnom úvere
za neplatnú pre absenciu zákonných náležitostí. Strany sporu nemali záujem uzatvoriť zmluvu o úvere
podľa § 457 Obchodného zákonníka, ale zmluvu o hypotekárnom úvere. Keďže uzatvorená zmluva

neobsahuje náležitosti, ktoré predpokladá zákon pre platne uzatvorený hypotekárny úver, táto zmluva
je neplatná. Preto medzi stranami sporu vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia podľa § 451
Občianskeho zákonníka a je namieste, aby si účastníci vrátili vzájomne poskytnuté plnenia.
Následne, prvoinštančný súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným v 2. rade bol
povinný sa vysporiadať s touto námietkou. Aplikoval ust. § 100 a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Zistil, že žalovaní boli oprávnení čerpať úver najneskôr do 25.1.2011. Teda najneskôr v nasledujúci deň
dňa 26.1.2011 začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba a uplynula dňa 26.1.2014. Žaloba
bola podaná na súd až dňa 18.2.2015, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Keďževznesená námietka premlčania prvoinštančným súdom bola považovaná za dôvodnú, prvoinštančný
súd žalobu voči žalovanému v 2/ rade zamietol.
Žalovaná v 1/ rade námietku premlčania nevzniesla, preto prvoinštančný súd vo vzťahu k tomuto

subjektu postupoval podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Bolo nesporné, že žalovaní čerpali úver
vo výške 94.500 eur. Žalovaní uhradili sumu 14.090,52 eura, výťažok z dražby podľa správy zo dňa
18.8.2014 predstavoval sumu 71.103,30 eura. Celkovo tak bola žalobcovi vrátená suma 85.193,82 eura.
Z čerpaného úveru 94.500 eur po odrátaní sumy 85.193,82 eura rozdiel predstavuje 9.306,18 eura.
Preto súd zaviazal žalovanú v 1/ rade na úhradu tejto sumy.

Následne prvoinštančný súd sa zaoberal uplatneným nárokom na priznanie úrokov z omeškania. Súd za
moment odôvodňujúci počiatok plynutia lehoty, od kedy by priznal úroky z omeškania, považoval výzvu
na zaplatenie dlhu, a to oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 26.6.2013, ktorá bola doručená žalobcom
žalovanej v 1/ rade. Táto výzva sa vrátila žalobcovi žalovanou v 1/ rade neprevzatá dňa 23.7.2013.
Následne sa žalovaná dostala do omeškania. Preto súd priznal zákonné úroky z omeškania žalobcovi
od 24.7.2013.

O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP
a posúdil mieru úspechu a neúspechu každého žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Dospel k záveru, že
úspech žalovanej v 1/ rade prevyšuje úspech žalobcu. Žalovaná v 1/ rade si trovy konania neuplatnila,
zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd žalovanej v 1/ rade nárok na náhradu trov konania nepriznal
a žalobca ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.

Vo vzťahu k žalobcovi a žalovanému v 2/ rade prvoinštančný súd uviedol, že žalobca procesne zavinil
zastavenie konania a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 257
CSP, a preto súd priznal žalovanému v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a o výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa a žalovaná v 1. rade.
Odvolací súd o odvolaniach rozhodol rozsudkom č.k. 23Co 143/2019-323 zo dňa 25.3.2021 tak, že
rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznal.

6. Pôvodný prvoinštančný rozsudok napadla žalobkyňa vo výrokoch II., III. a V. (zamietnutie žaloby

voči žalovanému v 2. rade a čiastočne voči žalovanej v 1. rade a rozhodnutie o trovách konania medzi
žalobkyňou a žalovaným v 2. rade) a aj žalovaná v 2. rade vo výrokoch I. a IV. (vyhovujúci výrok voči
žalovanej v 1. rade a výrok o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade).
Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa na časť uplatneného nároku nemá právo v dôsledku riadnej
námietky premlčania vznesenej žalovaným v 2. rade.

Námietku premlčania vznesenú žalovanou v 1. rade súd nepovažoval za dôvodnú, pretože túto vzniesla
žalovaná v 1. rade v odvolacom konaní, v ktorom bola zastúpená advokátom, stratila postavenie slabšej
strany sporu, preto podľa § 296 a § 291 ods. 3 CSP na túto námietku nie je možné prihliadať.

7. Odvolací rozsudok č.k. 23Co 143/2019-323 sa v potvrdzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania

stal právoplatným dňa 14.5.2021 v rozsahu, ktorým bol potvrdený prvoinštančný rozsudok vo výroku II.,
III. a V., teda výroky napadnuté žalobkyňou.
Preto nie je dôvodom, aby sa odvolací súd v ďalšom zaoberal odvolaním žalobkyne, o tomto odvolaní
už bolo rozhodnuté.

8. Žalovaná v 1. rade proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu a výroku o trovách konania
podala dovolanie, a to do tej časti výroku, ktorou odvolací súd potvrdil prvoinštančný rozsudok vo
vyhovujúcej časti voči žalovanej v 1. rade a súvisiacemu výroku o trovách konania. V tomto rozsahu bol
odvolací rozsudok podrobený dovolaciemu prieskumu.
Dovolací súd odvolací rozsudok vo vzťahu k žalovanej v 1. rade zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu

v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.
Z obsahu dovolania dovolací súd vyvodil, že dovolateľka namieta nesprávne vyriešenie právnej otázky
odvolacím súdom (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), a to otázky:
„Kedy, ktorým okamihom, spotrebiteľ zastúpený advokátom až v druhostupňovom konaní, stráca právo
na uplatnenie hmotnoprávnej námietky premlčania podľa § 296 vety druhej CSP v spojení s § 291 ods.

3 CSP, keď v prvostupňovom konaní advokátom zastúpený nebol, a teda v prvostupňovom konaní k
sudcovskej a zákonnej koncentrácii nedošlo.“Z obsahu dovolania dovolací súd tiež zistil, že dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu arbitrárnosť jeho
postupu pri výklade ustanovenia § 291 ods. 3 v spojení s § 296 CSP.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil zrozumiteľne, presvedčivo, prečo, z akých

zákonných a logicky odôvodnených východísk žalovaná 1/, ktorá, hoci by bez právneho zastúpenia
mohla vzniesť námietku premlčania až do okamihu rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej (keď ku
koncentrácii konania nedošlo), takúto možnosť už mať nemôže len preto, že na zastúpenie v odvolacom
konaní splnomocnila advokáta, ktorý námietku premlčania ako prostriedok procesnej obrany vzniesol
pri prvom úkone právnej služby - v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
dostatočne a preskúmateľným spôsobom, čím došlo k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý
proces. Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP z toho dôvodu považoval za dôvodné a preto dovolaním
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti ako aj v závislom výroku o trovách konania
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolaciemu súdu uložil povinnosť v ďalšom konaní posúdiť dôvodnosť odvolania v zmysle vyššie

naznačeného, a to aj z hľadiska ustanovenia § 54a zákona č. 64/1964 Zb. Občiansky zákonník a znovu
rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne o trovách pôvodného konania ako aj o trovách dovolacieho
konania (§ 453 ods. 3 CSP).

9. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

10. Odvolací súd sa v ďalšom konaní zaoberal už len odvolaním žalovanej v 1. rade proti
prvoinštančnému rozsudku č.k. 20C/63/2015-260 zo dňa 16.8.2019 (odvolanie žalobkyne bolo
prejednané a o ňom rozhodnuté v odvolacom rozsudku č.k. 23Co/143/2019-323 zo dňa 25.3.2021.

11. V odvolaní žalovaná v 1. rade uviedla, že I. a IV. výrok napadnutého rozsudku považuje za
nesprávny. Touto cestou voči žalobkyni vznáša námietku premlčania. Námietku premlčania, ktorou sa
bránil žalovaný v 1/ rade, súd nevyhodnotil a neuznal ju, aj keď žalovaný v 2/ rade túto námietku
vzniesol aj v mene žalovanej v 1/ rade. Keďže žalovaná i žalovaný sú žalovaní spoločne a nerozdielne,

námietka sa týka oboch účastníkov, keďže žalovaná v 1/ rade nemohla námietku premlčania uplatniť
v prvostupňovom konaní, súd jej odňal možnosť konať pred súdom.
Námietka premlčania je právnou námietkou, na jej uplatnenie nie je potrebné vykonať žiadne
dokazovanie. Jej uplatnenie nie je spojené s novými skutočnosťami a dôkazmi.
Namietala predvolanie pred prvoinštančný súd, kde bolo doručované osobe s označením H. F.. Ide však

o dve odlišné osoby žijúce na tej istej adrese, a to otec žalovanej v 1/ rade ako žalovaný v 2/ rade ako
jedna osoba, a ďalej brat žalovanej v 1/ rade, ktorý vystupoval ako splnomocnený zástupca žalovanej
v 1/ rade. Pri doručovaní opakovane dochádzalo k problémom, kedy dochádzalo k preberaniu zásielok
určených otcovi a opačne.
Súd neumožnil žalovanej v 1/ rade vyjadriť sa k námietke premlčania vznesenej žalovaným v 2/ rade.

Namietala aj výšku úrokov z omeškania, keď mala za to, že výška úrokov z omeškania je podľa
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Preto
žiadala rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a žalobu voči jej osobe zamietnuť. Uplatnila si trovy
konania.

Žalovaná v 1. rade k tomuto odvolaniu priložila plnomocenstvo, o ktorom sa súd dozvedel 7.10.2019
doručením odvolania. Na základe plnomocenstva oznámila žalovaná v 1. rade svoje právne zastúpenie
Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., Košice a zastupovanie bratom ukončila.

12. K odvolaniu žalovanej v 1/ rade zaujala písomné stanovisko žalobkyňa. Uviedla, že vo vzťahu k

spoločenstvu žalovaných je možné na toto spoločenstvo nahliadať ako na samostatných spoločníkov.
Poukázala pritom na existujúcu súdnu prax a názor najvyšších súdnych autorít. Ďalej uviedla, že strany
sporu uzatvorili úverovú zmluvu, nie zmluvu o hypotekárnom úvere, prvoinštančný súd sa náležitým
spôsobom s touto otázkou nevysporiadal. Pokiaľ sa týka námietky premlčania, na strane žalovanej v 1/
rade uplynula lehota na možnosť vznesenia námietky premlčania s poukazom na koncentráciu konania.

Preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý výrok prvoinštančného rozsudku vo vzťahu k žalovanej v 1/
rade a výrok o náhrade trov konania potvrdil.13. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovanej v 1. rade.

14. V tomto štádiu konania je už bez pochybností, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade
(a aj žalovaným v 2. rade) má charakter plnenia z absolútne neuplatnenej zmluvy o hypotekárnom
úvere. Žalovaná v 1. rade spolu s žalovaným v 2. rade čerpali 94.500 eur do 25.1.2011. Žalobkyni vrátili
14.090,52 eura a výťažok z dražby v sume 71.103,30 eura. Celkovo žalobkyňa dostala 85.193,82 eura,

ostáva ešte uhradiť 9.306,18 eura.
U žalovaného v 2. rade prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobkyňa o svojom nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na absenciu zmluvných náležitostí, sa dozvedela nasledujúci deň
po čerpaní finančných prostriedkov žalovanými, teda dňa 26.1.2011, kedy mohla prvý raz uplatniť svoje
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Objektívna 3-ročná lehota uplynula dňa 26.1.2014 preto
ak žaloba bola v tejto veci podaná dňa 18.2.2015, uplatnila si svoj nárok po zákonnej lehote. Preto voči

žalovanému v 2. rade bol nárok žalobkyne zamietnutý.
Žalovaný v 2. rade námietku premlčania vzniesol na poslednom pojednávaní dňa 16.8.219 pred
prvoinštančným súdom v záverečnej reči jeho právneho zástupcu, teda včas.
Žalovaná v 1. rade a ani jej splnomocnený zástupca sa tohto pojednávania nezúčastnili.

15. Žalovaná v 1/ rade namietala, že v rámci prvoinštančného konania sa nemohla k vznesenej námietke
premlčania žalovaným v 2/ rade vyjadriť a predvolania na pojednávania jej splnomocnenému zástupcovi
neboli doručované riadne.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaná v 1/ rade bola v konaní zastúpená splnomocneným
zástupcom na základe plnej moci zo dňa 20.10.2016. Išlo o splnomocneného zástupcu H. F., nar.

XX.XX.XXXX. (Žalovaným v 2/ rade je H. F., nar. X.X.XXXX.)
H. F., nar. XX.XX.XXXX mal zastupovať oboch žalovaných.
Po tom, čo dňa 16.3.2017 bola udelená plná moc H. F. starším (nar. XXXX) pre Advokátsku kanceláriu
I. I. J., H. F., nar. XX.XX.XXXX zastupoval už len žalovanú v 1/ rade.
Predvolania na všetky pojednávania a všetky úkony zo strany súdu boli doručované riadne H. F.

mladšiemu ako splnomocnenému zástupcovi žalovanej v 1/ rade a Advokátskej kancelárii I. I. J., ako
právnemu zástupcovi žalovaného v 2/ rade.
Zo záznamu o predvolaní na pojednávanie na 16.8.2019, na ktorom pojednávaní zástupca žalovaného
v 2/ rade vzniesol námietku premlčania, boli riadne na pojednávanie predvolaní žalovaný v 2/ rade
prostredníctvom svojho advokáta a žalovaná v 1/ rade prostredníctvom svojho splnomocneného

zástupcu. O uvedenom svedčia doklady o doručení zástupcovi žalovaného v 2/ rade Advokátska
kancelária, I. I. J. dňa 18.7.2019 a H. F., F. XXX/X, G. dňa 12.7.2019, zásielka mu bola doručená listinne.
Žalovaná v 1/ rade a ani jej zástupca sa pojednávania nezúčastnil. Nebolo zistené, že žalovanej v 1. rade
bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces a že by nebola na toto pojednávanie riadne predvolaná.
O tom, že pojednávanie sa dňa 16.8.2019 uskutoční, splnomocnený zástupca žalovanej v 1/ rade mal

informáciu, svedčí o tom aj elektronická korešpondencia splnomocneného zástupcu žalovanej v 1/ rade
H. F. zo dňa 9.8.2019, ktorú o 7:27 p.m. zaslal Okresnému súdu Prešov. Z tejto korešpondencie vyplýva,
že ako splnomocnený zástupca žalovanej v 1/ rade bol predvolaný na pojednávanie dňa 16.8.2019,
svoju neprítomnosť z rodinných dôvodov a pre plánovaný dovolenkový pobyt ospravedlňuje a súhlasil,
aby konanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti. Odročenie pojednávania nežiadal.

Preto túto odvolaciu námietku žalovanej v 1/ rade, že by došlo k odňatiu jej práva byť riadne predvolaná
pred prvoinštančný súd a vyjadrovať sa k námietkam žalovaného v 2/ rade, považoval odvolací súd za
nedôvodnú (§ 177 a nasl. CSP, § 365 ods. 1 písm. b) CSP).

16. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovanou v 1. rade ako takou.

Pre posúdenie tejto odvolacej námietky je potrebné vyhodnotiť, o aký druh procesného spoločenstva
žalovaných v prejednávanej veci ide.
Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca povaha predmetu
konania vyplývajúca z hmotného práva. Tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania
bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. V

opačnom prípade ide o spoločenstvo samostatné.
Žalovaní pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalobcom mali postavenie spoludlžníkov. Zaviazali sa
zaplatiť dlh žalobcovi spoločne a nerozdielne, teda boli solidárni. Takíto solidárni dlžníci sú zásadne
samostatnými, nie nerozlučnými spoločníkmi. Ich záväzky voči žalobcovi sú samostatné, nemusia byťu každého z nich obsahovo totožné. To vylučuje, že by išlo o také práva a povinnosti, ktoré musia sa
v rozsudku vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných, teda aj
na žalovanú v 1/ rade, aj na žalovaného v 2/ rade, ale veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie

žalovať všetkých, alebo len niektorých spoludlžníkov. Každý zo solidárnych žalovaných dlžníkov koná
sám za seba, voči každému z nich môže byť samostatne (i odlišne) rozhodnuté a jeho procesné úkony
nezaväzujú ostatných žalovaných.
Na základe uvedeného potom odvolacia námietka žalovanej v 1/ rade spočívajúca v okolnosti, že
prvoinštančný súd nepovažoval námietku premlčania vznesenú žalovaným v 2/ rade aj ako námietku

premlčania vznesenú aj za žalovanú v 1/ rade, nie je dôvodná. Každý zo žalovaných vykonáva procesné
úkony sám za seba, v svojom mene, zaväzujúce len toho žalovaného, ktorý tento úkon činí. Keďže
žalovaná v 1/ rade námietku premlčania pred prvoinštančným súdom nevzniesla, správne postupoval
prvoinštančný súd, keď túto vyhodnotil za dôvodnú len vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, nie aj vo
vzťahu k žalovanej v 1/ rade.

17. Žalovaná v 1. rade vzniesla námietku premlčania až v odvolacom konaní proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 20C/63/2015-260. Bližšie neuviedla, ako vyhodnotila túto námietku vo svoj prospech,
ponechala ju len vo všeobecnej rovine, avšak argumentovala vo všeobecnosti námietkou premlčania
vznesenou žalovaným v 2. rade, bez uvádzania nových (alebo aj rovnakých) skutočností a dôkazov.
Námietku premlčania vzniesla žalovaná v 1. rade voči súdu dňa 7.10.2019, kedy predložila aj

plnomocenstvo na zastúpenie advokátom.
Vznesenie námietky premlčania zo strany žalovanej v 1. rade je uplatnením jej vlastného subjektívneho
oprávnenia procesnej povahy. Námietku premlčania je možné vzniesť len v prípade uplynutia času,
po začatí súdneho konania a voči súdu. Ide o jednostranný, výslovný, adresovaný právny úkon proti
uplatnenému právu.

Odvolací súd skúmal určitosť a zrozumiteľnosť uvedenej námietky žalovanej v 1. rade uplatnenej
v odvolaní a dospel aj prostredníctvom výkladového pravidla uvedeného v § 35 ods. 2 OZ, že odkaz na
vznesenú námietku žalovaného v 2. rade tento úkon je možné považovať za platný a dostatočne určitý
a zrozumiteľný aj vo vzťahu k časovým aspektom uplatneného nároku.
O námietke premlčania vznesenej žalovanou v 1. rade bola riadne informovaná žalobkyňa, ktorá vo

vyjadrení k odvolaniu sa k námietke premlčania žalovanej v 1. rade podrobne vyjadrila, zaujala ku nej
kvalifikované a zrozumiteľné stanovisko.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.
Podľa § 153 CSP (Sudcovská koncentrácia konania) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas (ods. 1). Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnejobranyniesúuplatnenévčas,akichstranamohlapredložiťužskôr,akbykonalastarostlivoso

zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (ods. 2). Ak súd na prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci
samej (ods. 3).

Podľa§154CSP(zákonnákoncentráciakonania),prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 291 ods. 3 CSP, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.
Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej

koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, námietka premlčania je hmotnoprávnou námietkou,

ktorá má charakter prostriedku procesného útoku alebo obrany. V rámci zákonnej koncentrácie konania
ju možno vzniesť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, prípadne do sudcovskej
koncentrácie konania. Ak nie je uplatnená včas, súd na ňu nemusí prihliadnuť (§ 153, § 154 CSP).
Pri tomto vnímaní civilného procesu prostredníctvom ust. § 366 CSP (novoty v konaní pred odvolacím
súdom) je vznesenie námietky premlčania skôr reštriktívna obrana, iba ak dovolávajúca strana preukáže

zákonný dôvod jej uplatnenia podľa § 366 CSP.
V prejednávanej veci je uplatňovaný nárok žalobkyne kvalifikovaný ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy,
keď žalobkyňa má postavenie dodávateľa a žalovaní majú postavenie spotrebiteľov. CSP obsahuje
osobitné procesné ustanovenia pre konania v sporoch s ochranou slabšej strany sporu, v danom prípade
pre spotrebiteľské spory.
V ust. § 296 CSP je pre takéto spory upravená koncentrácia konania (zákonná a sudcovská) odlišne

ako v ostatných konaniach s prihliadnutím na slabšiu stranu sporu. Spotrebiteľ, teda žalovaná v 1. rade,
môže predložiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej, teda v prípade, pokiaľ podala odvolanie, až do rozhodnutia odvolacieho súdu
vo veci samej.
Ustanovenie § 296 CSP je potrebné chápať ako lex specialis vo vzťahu k § 366 CSP, ktoré ako lex

generalis zakazuje aplikovať novoty v odvolacom konaní. Iný výklad vzťahu týchto dvoch ustanovení by
bol v rozpore s cieľom zákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi, ako slabšej strane sporu ochranu. Preto
odvolací súd pripúšťa výklad vo vzťahu k času, do kedy mohla žalovaná v 1. rade uplatniť námietku
premlčania uplatneného nároku žalobkyne až do momentu, kedy nerozhodne vo veci samej odvolací
súd o podanom odvolaní.

Žalovaná v 1. rade námietku premlčania vzniesla v odvolacom konaní v čase, kedy bola riadne
zastúpená advokátom. Ustanovenie § 291 ods. 3 CSP vylučuje potom aplikáciu § 296 CSP, teda lex
specialis, výhodnejší zákon pre spotrebiteľa.
Ak žalovaná v 1. rade sa dala zastúpiť advokátom disponuje kvalifikovanou právnou pomocou, a tak sa
dekoncentrácia konania nepoužije (teda sa aplikuje koncentrácia konania a zákaz novôt v odvolacom

konaní). Teda stráca postavenie slabšej strany sporu.
Žalovaná v 1. rade vzniesla námietku premlčania s poukazom na už vyriešenú rovnakú námietku
premlčania vznesenú žalovaným v 2. rade. Pri námietke premlčania vo vzťahu k svojej osobe netvrdila
žiadne nové skutočnosti a nenavrhovala žiadne nové dôkazy.
Odvolací súd na túto námietku premlčania prihliadol, pretože nemusel skúmať nové skutočnosti

a okolnosti jej aplikácie a posúdiť jej dôvodnosť. Aj keď bola zastúpená advokátom, kedy dekoncentrácia
konania prestala na žalovanú v 1. rade pôsobiť, nejde o novotu.
K námietke premlčania sa vyjadrila žalovaná.
Odvolací súd poukazuje na zistenia a právne závery o premlčaní nároku voči žalovanému v 2. rade,
pričom po uplatnení námietky premlčania rovnako plynutie času pôsobí aj vo vzťahu k žalovanej v 1.

rade. Žalovaní (v 1. a 2. rade) boli oprávnení čerpať finančné prostriedky z neplatnej úverovej zmluvy
do 25.1.2011. Najneskôr dňa 26.1.2011 začala žalobkyni voči žalovanej plynúť 3-ročná objektívna
lehota podľa § 107 ods. 2 OZ (3 roky, od kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo), ktorá uplynula
dňa 26.1.2014. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 18.2.2015, teda po uplynutí 3-ročnej objektívnej
premlčacej lehoty, kedy sa nárok oslabil.

Keďže námietka premlčania žalovanou bola vznesená do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní
a nemala charakter novoty (§ 366 CSP), odvolací súd na ňu prihliadol, pri rešpektovaní princípov
zákonnej koncentrácie konania (§ 291 ods. 3 CSP).
Preto odvolací súd prvoinštančný rozsudok vo výroku I. zmenil a žalobu v tejto časti zamietol (§ 388
CSP).

18. V zmysle pokynov dovolacieho súdu odvolací súd sa zaoberal aj možnou aplikáciou § 54a OZ.
Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na

základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Na základe citovaného zákonného ustanovenia po márnom uplynutí premlčacej lehoty právo nemožno
vymáhať, pričom na túto skutočnosť musí súd prihliadnuť aj bez námietky. V spotrebiteľských sporoch
toto právo priamo zaniká.Podľa§879vOZkonanie,predmetomktoréhojepohľadávkavzniknutázospotrebiteľskejzmluvy,začaté
pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
Ustanovenie § 54a a § 879v OZ boli do zákona doplnené s účinnosťou od 5.12.2018. Vo všetkých

konaniach, v ktorých predmetom je pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy a začali pred 5.12.2018 sa
ustanovenie § 54a OZ nepoužije.
V prejednávanej veci začalo konanie dňa 18.2.2015, preto aplikácia § 54a OZ nie je v prejednávanej
veci možná.

19. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP, § 453 ods. 3 CSP a § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
V dovolacom konaní bola žalovaná v 1. rade voči žalobkyni plne úspešnou stranou sporu. Preto jej patrí
nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.
V prvoinštančnom a odvolacom konaní žalovaná v 1. rade bola úspešnou stranou sporu, žaloba voči
jej osobe bola v celom rozsahu zamietnutá. Preto ako úspešnej strane sporu žalovanej v 1. rade patrí

nárok na náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania voči žalobkyni.
O výške náhrady trov konania rozhodne prvoinštančný súd v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).