Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoZm/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205406
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1518205406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek

senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: M.B.A. Financie
s.r.o., so sídlom Gusevova 1415/6, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 754 404, zastúpeného:
M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o., zahraničné združenie, so sídlom: Opletalova 1603/57, Praha,
Česká republika, IČO: 043 29 724, konajúca prostredníctvom: M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o.,
organizačná zložka, so sídlom Grosslingova 5, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 04 329
724, proti žalovaným: 1/ Simple Pay s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10/A, Bratislava - mestská
časť Rača, IČO: 50 930 079, 2/ Š. C., nar. XX. P. XXXX, bytom A. XXXX/XX, K. - N. Q., o zaplatenie

18.895,44 eura s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku
bývalého Okresného súdu Bratislava V č.k. 2CbZm/48/2018-218 zo dňa 21. apríla 2022 , takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava V č.k. 2CbZm/48/2018-218
zo dňa 21. apríla 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému 2/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 2/ (ďalej aj „žalovaný“) zaplatiť
žalobcovi zmenkovú sumu 18.894,44 eur so 6 % ročným zmenkovým úrokom zo sumy 18.894,44

eur od 05.04.2018 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 62,98 eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že povinnosť žalovaného 2/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi
poskytne žalovaný 1/ na základe platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.11.2018,
č. k. 2CbZm/48/2018-30. Návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania zamietol a žalobcovi priznal voči
žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 6
ods. 1, § 10, § 30 ods. 1, § 31, § 32 ods. 1, § 47 ods. 1, 2, § 48, § 75, § 77, § 78 ods. 1 článku I. zákona
č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon zmenkový a

šekový “ alebo „ZZŠ“) a § 162 ods. 1 písm. a/, § 164, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).
2. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ust. § 75 čl.
I.zákonazmenkového ašekovéhoprevlastnúzmenku.Jejprvopisomžalobcapreukázal,žejejejriadny
majiteľ a ak zmenka nebola zaplatená, má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, šesťpercentné úroky
odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I § 48 ZZŠ). Z obsahu
spisu vyplýva a medzi stranami ani nebolo sporné, že zmenka predložená žalobcom bola pôvodne

blankozmenkou. Oprávnenie vyplniť blankozmenku spočíva v možnosti jej nositeľa doplniť jej obsah a
zavŕšiť premenu blankozmenky na zmenku úplnú. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je
neformálny kontrakt, pretože zákon zmenkový a šekový a ani iný právny predpis jej formu nepredpisuje.
Právnou skutočnosťou, zakladajúcou oprávnenie vyplniť neúplnú listinu na zmenku je dohoda, ktorámôže byť dojednaná výslovne, a to v písomnej alebo ústnej forme, ale prípustná je aj konkludentná
dohoda (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) z 30.05.2019, sp.
zn. 2Obdo/37/2018 odsek 59, Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters

Kluwer, 2017, s. 62, Kovarík, Z., Zákon smenečný a šekový. Komentár, 6, dopl. vydání. Praha: C.H.
Beck, 2014, s. 61). Blankozmenka sa stáva platnou zmenkou ak je vyplnená (a to bez ohľadu na to,
či bola alebo nebola vyplnená v súlade s dohodou), a obsahuje všetky náležitosti zmenky cudzej (čl.
I § 1 a 2 ZZŠ) alebo vlastnej (čl. I § 75 a 76 ZZŠ). Osoby podpísané na takejto zmenke sa formálne
stávajú zmenkovými dlžníkmi a povinnosti zaplatiť nárok uplatnený voči nim zo zmenky sa môžu ubrániť

námietkou podľa § 10 čl. I zákona zmenkového a šekového. Nedostatok dohody o vyplňovacom práve
musí preukázať ten, kto je na zmenke podpísaný (m. m. rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 20.02.2001,
sp. zn. 5Cmo/556/2000).

3. V nadväznosti na odpor, v ktorom žalovaný 2/ rozporoval správnosť zmenkovej sumy doplnenej
žalobcom do blankozmenky, súd prvej inštancie poukázal na spočívanie dôkazného bremena ohľadom

nesprávnosti vyplnenia blankozmenky na žalovanej strane. Žalovaný 2/ síce spochybňoval správnosť
vyplnenia chýbajúcich údajov na zmenke v rozpore s vyplňovacím oprávnením, avšak žiadnym
spôsobom nepreukázal, ako mala byť vyplnená. Naviac žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný
dôvod záväzku preukazovať [§ 495 druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
aj „OZ“)] a dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti zmenkových námietok spočíva v plnej miere

na žalovanom. Požiadavka, aby správnosť vyplnenej zmenkovej sumy preukazoval sám žalobca, sa
prieči zneniu zákona zmenkového a šekového. Na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore mu
plne stačí predloženie zmenky, bez povinnosti predkladať akékoľvek dôkazy k preukázaniu dôvodnosti
výšky zmenkovej sumy (rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 29.03.2003, sp. zn. 9Cmo/7/2003). Obsah
vyplňovacieho práva a že nebolo dodržané, resp. že záväzok zo zmenky nevznikol alebo zanikol, musí

preukázať dlžník a žalovaný 2/ oprávnenie žalobcu na vyplnenie a zaplatenie zmenky relevantným
spôsobom nespochybnil. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu
sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu.
Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť
svoj nárok preukazovať iným spôsobom, ako predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne

náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (uznesenie NS SR sp. zn.
4Obo/21/2012 z 31.07.2012). Žalovaný 2/ tak dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o nesprávnom
vyplnení blankozmenky v časti zmenkovej sumy neuniesol.
4. Žalovaný 2/ v rámci procesnej obrany tiež tvrdil, že v právnom vzťahu so žalobcom má postavenie
spotrebiteľa. Súd prvej inštancie však poznamenal, že nie každá fyzická osoba nevyhnutne požíva

inštitút ochrany spotrebiteľa, keďže spotrebiteľom sa môže stať len vo vzťahu ku konkrétnej zmluve,
k predmetu jej plnenia a k tomu, aký má v jej rámci pomer k dodávateľovi a žalovaného 2/ nie
je možné v súvislosti s jeho zmenkovým ručiteľským záväzkom považovať za spotrebiteľa. Podľa
údajov z obchodného registra, žalovaný 2/ bol v čase podpisu blankozmenky a zmluvy o úvere
(k 06.06.2013), spoločníkom a konateľom právneho predchodcu žalovaného 1/. Podľa rozsudku

Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14.03.2013 vo veci Česká spořitelna, a.s. proti Gerald Feichter,
C-419/11, fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby vo vzťahu k spoločnosti, ako je napr. aj
konateľstvo, nemožno považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú
na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru tým, že sa zaručil za
zaplatenie zmenky. Žalovanému 2/, ktorý prevzal zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti, ktorej bol

konateľom a spoločníkom, nemožno vzhľadom k tomu, že do osobitného režimu ochrany spotrebiteľa
patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania,
priznať postavenie spotrebiteľa. Jeho námietky týkajúce sa neprijateľnosti zmluvných podmienok,
resp. neplatnosti zmenky podľa § 3a čl. III zákona zmenkového a šekového, považoval súd za
bezpredmetné.

5. Za neaplikovateľné na toto konanie označil súd prvej inštancie poukazy žalovaného 2/ na ust. § 79
ods. 3 a 4 OSP, pretože predmetné konanie začalo dňa 04.09.2018 (podaním žaloby na súd), t.j. za
účinnosti CSP, ktorý obdobné ustanovenia neobsahuje. Žaloba spĺňa všetky náležitosti podľa ust. § 132
CSP a žalobcovi na preukázanie žalovaného nároku stačilo predloženie prvopisu platnej zmenky.
6. Žalovaný 2/ nepreukázal, že by nárok zo zmenky plnil žalovaný 1/ žalobcovi aspoň čiastočne. V

konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ nemal z dôvodov uvedených v jeho odpore a vyjadreniach
povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkový záväzok, ktorý mu vznikol avalovaním zmenky.7. Tiež sa bez bližšieho zdôvodnenia domáhal, aby súd zohľadnil otázku dobrých mravov. Súd však z
predložených listinných dôkazov a vyhodnotením žalobou uplatneného nároku nezistil, že by sa žalobca
domáhal plnenia v rozpore s dobrými mravmi (eventuálne v rozpore s poctivým obchodným stykom).

Bolo na žalovanom, aby svoje tvrdenia konkretizoval a podložil ich dôkazmi, čo sa však nestalo.

8. Žalovaný 2/ s odkazom na ust. § 162 ods. 1 a § 164 CSP navrhol konanie prerušiť z dôvodu, že ako
žalobca je v spore s Daňovým úradom o vrátenie DPH a na Okresnom súde Lučenec so spoločnosťou
Tatra banka, a.s. o náhradu škody vo výške 322.507,55 eur s príslušenstvom, a v prípade úspechu v

týchto sporoch by mal dostatok peňažných prostriedkov na úhradu nároku žalobcu, uplatneného v tomto
spore. Súd prvej inštancie poukázal na povinnosť prerušiť konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a/
CSP v intenciách ust. § 193 CSP posledná veta, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti. Pokiaľ je vedené niektoré z vyššie popísaných konaní a je v ňom riešená otázka

významná pre rozhodnutie v inom konaní, súd je povinný toto konanie prerušiť vždy. Naproti tomu,
ust. § 164 CSP predstavuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie
nevyhnutné. Úlohou súdu je racionálne vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s prihliadnutím na
zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov (čl. 2 a 17 CSP). Pri rozhodovaní, či konanie podľa ust. § 164 CSP preruší alebo nie, musí

súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti konania a na právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Úmyslom žalovaného 2/ bolo docieliť prerušenie konania z dôvodu, že v prípade jeho
úspechu v uvedených konaniach bude mať dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie žalovanej
sumy. Dôvod uvedený žalovaným 2/ však nemožno považovať za relevantný - odôvodňujúci prerušenie
konania podľa citovaných ustanovení. Keďže podmienky na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods.

1 písm. a/ CSP a ani podľa ust. § 164 CSP naplnené neboli, súd návrh žalovaného 2/ na prerušenie
konania zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

10. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/ (ďalej aj odvolateľ), z dôvodu nedostatočne a nesprávne
vyhodnotených dôkazov predložených a vykonaných v konaní, nedostatočného vysporiadania
sa so zisteným skutkovým stavom, nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie a v niektorých častiach zmätočného odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nespĺňa požiadavku

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, čo ho v napadnutých výrokoch robí
nezrozumiteľným a nepreskúmateľným, keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vyhol
akémukoľvek vysvetleniu svojich čiastkových úsudkov o skutkovom stave veci, vrátane námietok strán
sporu v priebehu konania. Odvolanie v napadnutých výrokoch rozsudku odôvodnil ust. § 365 ods. 1
písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, konanie má takú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Podľa odvolateľa mal žalobca okrem všeobecných náležitostí označiť aj dôkazy na ich preukázanie,
a žalobný návrh, ktorý musí byť vykonateľný s tým, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť dôkazy, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. V prvom rade je povinný pravdivo a
úplne opísať rozhodujúce skutočností a v spore jednoznačne predniesť svoje určité a vykonateľné

žalobné návrhy a to tak, aby bolo postavené naisto, čo je predmetom daného sporu a aby na základe
konkrétnych tvrdení žalobcu po vykonanom dokazovaní súd mohol učiniť preskúmateľný a jednoznačný
záver o skutkovom stave veci, posúdiť námietky a argumentáciu strán sporu prednesenú na súde
prvej inštancie i v odvolacom konaní. Následne zistený skutkový stav súd podradí pod príslušnú právnu
normu, z ktorej vyvedie zreteľný a zrozumiteľný záver o právach a povinnostiach strán sporu, vrátane

úsudku, prečo zistený skutkový stav veci nakoniec podradil pod aplikovanú právnu normu.

12. Žalovaný 2/ tvrdil, že konajúci súd sa v dostatočnom rozsahu nezaoberal ani vykonanými dôkazmi,
vyhodnotil ich nesprávne a nedostatočne a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom.Vôbec nezohľadnil všetky ním uvádzané skutočnosti, nemohol uskutočňovať všetky svoje procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Svoju neprítomnosť vždy riadne
ospravedlnil, žiadal o odročenia pojednávania a keď to bolo v jeho silách, na pojednávanie sa riadne

dostavil a nie z jeho viny bolo konanie odročené. Rovnako nemôže za zmeny týkajúce sa zákonného
sudcu, a nenesie ani zodpovednosť za pandemickú situáciu, ktorá bola na celom území Slovenska,
keď sa pojednávania kvôli Covid 19 opakovane odročovali. Riadne ospravedlnil svoju neúčasť aj na
pojednávaní dňa 21.04.2022 a žiadal o jeho odročenie. Zopakoval, že naposledy sa na pojednávanie
dostavil, umožňoval mu to jeho zdravotný stav a zohnal aj finančné prostriedky na cestu z Košíc do

Bratislavy. Konanie však bolo kvôli procesným úkonom odročené. V súčasnej situácii má opäť zhoršený
zdravotný stav, medzičasom sa stal ZŤP osobou, k čomu priložil potvrdenie a rozhodnutie. Z uvedeného
vyplývajú jeho pretrvávajúce zdravotné problémy a súčasne aj finančná situácia, keďže toto je jeho
jediný príjem. Už v predchádzajúcich vyjadreniach uviedol, že samotná zmenka obsahuje v časti dátum
splatnosti termín číslicami, avšak mesiac má byť vyplnený slovom. Rovnako v odpore namietal, že
príslušným na konanie má byť Okresný súd Košice I, predovšetkým podľa skutočnosti, kde bolo uvedené

miesto splatnosti a to je pobočka žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka
zahraničnej banky Košice, Rooseveltova 10, 040 01, ako pôvodného žalobcu.

13. K platobnému rozkazu nebol podľa tvrdenia žalovaného 2/ priložený výpočet žalovanej čiastky -
istiny a prílohy o ktoré žalobca opiera svoj nárok a keďže nevie z čoho pozostáva žalovaná suma, nevie

sa relevantne vyjadriť k výške istiny a brániť svoje práva, čo je ďalší dôvod jeho odporu. Vychádzať
iba z predpokladov, bez predloženej argumentácie a dôkazov je riskantné a hlavne nezodpovedné.
Takýmto konaním by mohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti strán pred súdom, súd prvej inštancie
sa nemohol vysporiadať so všetkými argumentmi a námietkami žalovaného 2/, keďže ten nevie z čoho
žalobca vychádzal, o čo oprel svoj nárok, čím v návrhu argumentoval a jeho rozhodnutie sa tým stalo

nepreskúmateľným a žalovanému odňal možnosť konať pred súdom.

14. Žalovaný 2/ nesúhlasil ani s názorom žalobcu, že nemá povinnosť preukazovať výšku žalovanej
sumy. Sporové strany majú dôkazné bremeno a to čo tvrdia a žiadajú, musia preukázať. Navyše žalobca
vo svojom vyjadrení uviedol, že napriek jeho nesúhlasu, dokladá do spisu „výpis z knihy účtov,“ z ktorého

je zrejmá výška žalovaného nároku. Tento dôkaz mu však nebol doručený a preto sa k nemu nevie
vyjadriť. Všetky dôkazy, ktoré jedna zo strán sporu predloží, by mali byť druhej strane predložené na
vyjadrenie. Kým mu nebude doručený výpis z knihy účtov, nevie sa k výške žalovanej sumy relevantne
vyjadriť.Odzačiatkukonania opakovaneuvádzal,že žalobcovi sústavneponúkalainformovalhootom,
že existujú konania, v ktorých vystupuje ako žalobca, ide v nich o jeho aktíva a v prípade úspechu, môže

dôjsť k vysporiadaniu predmetných pohľadávok. To v komunikácii so žalobcom niekoľkokrát uviedol a
ponúkal mu možnosť započítania, postúpenia pohľadávky a iné prijateľné formy riešenia. Ide o spor s
Daňovým úradom, kde mu štát zadržiava vratku DPH a spor s Tatra bankou, a.s., kde požaduje náhradu
škody. Tieto jeho pohľadávky vysoko prevyšujú žalovanú sumu a žalobcu by spoľahlivo uspokojili (spor
o náhradu škody vo výške 322.507,55 eur s príslušenstvom na Okresnom súde Lučenec v spojení s

konaním vedeným pod sp.zn. č. k. 41 Cob/13/2020 na Krajskom súde v Banskej Bystrici).

15. Toto je podľa názoru žalovaného 2/ prejudiciálna otázka, pretože ak sa v citovaných veciach
rozhodne v jeho prospech, môže vysporiadať predmet sporu - žaloby a nehrozí zmarenie uspokojenia
pohľadávky, nakoľko oba subjekty sú bonitné, čím zanikne dôvod prebiehajúceho súdneho sporu

sp.zn. 2CbZm/48/2018. Vzhľadom k uvedenému bolo podľa jeho názoru nutné prerušiť konanie sp.zn.
2CbZm/48/2018 a počkať na závery citovaných konaní. Konajúci súd však tento jeho návrh zamietol.
16. S poukazom na ust. § 39, § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka v platnom znení, článku 6 Smernice
Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách , ust. § 79 ods. 3, 4, § 372y
(zrušený od 01.09.2005) Občianskeho súdneho poriadku ako aj ust. § 17 ods. 1, 2 a čl. III § 3a Zákona

zmenkového a šekového a stanovisko Združenia spotrebiteľov Slovenska poukázal na ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, ktoré sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V
súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia jemaximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Žalovaný 2/ poukázal aj na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v platnom znení a ust. § 3a čl. III
zmenkového a šekového zákona (Neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore
so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo

spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov).
17. Predmetná zmenka bola vystavená ako bianco zmenka a žalovaná suma predstavuje vyššiu sumu
ako celá istina poskytnutého úveru. Táto zmenka bola vystavená v rozpore s ust. § 4 ods. 4 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, z čoho podľa ust. § 39 OSP ako aj § 3a čl. III zákona
191/1950 Sb. vyplýva, že žalobcom predložená zmenka je neplatná. S uvedeným sa konajúci súd
rovnako nestotožnil a ani nevysporiadal. Účastník má právo navrhnúť dôkazy a súd rozhodne ktoré

vykoná, ktoré nie, ale musí odôvodniť, prečo niektoré nevykonal a najmä od jedného účastníka sporu,
prečoneprihliadolnaskutkovézistenia,ktorézvykonanýchdôkazovvyplynuli,naktorézisteniaprihliadol
a pod.

18. Závažnejšie porušenia však žalovaný 2/ nachádzal v svojvôli konajúceho súdu, v rozpore v

hodnotení, postupe, aplikácii a výklade práva. Došlo k nesprávnym právnym záverom, konajúci súd
nesprávne vyhodnotil aj skutkové zistenia, ktoré odvodil z vykonaných dôkazov. Všetko uvedené
predstavuje nie bežné pochybenie, ale ide o pochybenie takého druhu, intenzity, že to vedie k záveru
o svojvôli a má to za následok porušenie základných práv žalovaných. Ak bolo rozhodnutie zrušené
a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancievoveciďalejpostupovať.Vdôsledkuabsencieskutkovýchaviacerýchprávnychzáverov,jepre
žalobcu i pre žalovaného 2/ rozsudok v jeho napadnutých výrokoch nezrozumiteľný a nepreskúmateľný,
keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vyhol akémukoľvek vysvetleniu svojich čiastkových

úsudkov o skutkovom stave veci, vrátane námietok strán sporu v priebehu konania.
19. Žalobca je povinný v prvom rade pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a v spore
jednoznačne predniesť svoje určité a vykonateľné žalobné návrhy a to tak, aby bolo postavené naisto, čo
je predmetom daného sporu a aby na základe konkrétnych tvrdení žalobcu po vykonanom dokazovaní
súd mohol učiniť preskúmateľný a jednoznačný záver o skutkovom stave veci a posúdiť námietky

a argumentáciu žalobcu i žalovaných v tejto súvislosti prednesenú v priebehu sporu na súde prvej
inštancie i v tomto odvolacom konaní. Následne súd zistený skutkový stav podradí pod príslušnú právnu
normu, z ktorej vyvedie zreteľný a zrozumiteľný záver o právach a povinnostiach strán sporu, vrátane
úsudku, prečo zistený skutkový stav veci nakoniec podradil pod aplikovanú právnu normu. Súdy nesmú
konať svojvoľne a súd prvej inštancie vonkoncom nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, absolútne neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci. Jeho závery sú založené na jednostrannom posudzovaní veci, bez prihliadnutia
na všetky právne a skutkovo relevantné okolnosti. Dôkazy, ktoré boli v priebehu konania vykonané,
vyhodnotil konajúci súd tendenčne, ignorujúc skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu (zrejme malo
byť v prospech žalovaného). Vykonané dokazovanie závery súdu prvej inštancie neodôvodňuje.

20. Súd prvej inštancie sa so všetkými argumentmi a námietkami žalovaného 2/ nevysporiadal a
jeho rozhodnutie je tak nepreskúmateľné, čím žalovanému odníma možnosť konať pred súdom. Za
povšimnutie v celom prípade stojí otázka dobrých mravov a spravodlivého vysporiadania danej veci,
a v uvedenom bode navrhol zohľadniť aj otázku dobrých mravov. Dobré mravy možno stotožniť so
všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie

výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občiansko-právnych
vzťahov). Výkon práv v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s
uznávaným názorom rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje,
aký má byť výkon práva tak, aby bolo v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami
mravného poriadku demokratickej spoločnosti (so zásadou slušnosti, poctivosti, čestnosti, vzájomnej

úcty, tolerancie, dôvery a pod.). Ak sa prieči výkon určitého práva dobrým mravom, musí to byť súdom
vo vzájomnom konaní subjektov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené podľa objektívneho kritéria
s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu, vrátane doby, miesta, ako aj postavenia
subjektov.Záver,ževýkonprávajevrozporesdobrýmimravmimusítedavyplývaťzkonkrétnychzistení.21. Zo všetkých uvedených dôvodov a skutočností žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudokzmenil,žalobu vcelomrozsahuzamietol ažalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonania.
22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval správne zistenie skutkového stavu a správne právne

posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý rozsudok vyniesol v súlade s vykonaným dokazovaním.
K odvolacím námietkam žalovaného 2/ vo vzťahu k riadnemu neodôvodneniu rozsudku uviedol, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za dostatočné a spĺňajúce podmienky vyžadované CSP.
S názorom súdu prvej inštancie sa stotožnil aj v tom, že podmienky na odročenie pojednávania neboli
splnené. Žalovaný 2/ neuniesol podľa žalobcu dôkazné bremeno, ani v spochybňovaní správnosti

vyplnenia chýbajúcich údajov na zmenke, a naviac nijakým relevantným spôsobom ani nepreukázal ako
mala byť zmenka podľa neho vyplnená. Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku
vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu nič preukazovať.
S poukazom na rozhodnutie NS SR, ktorý návrhu žalovaného 2/ na prikázanie sporu Okresnému súdu
Košice I z dôvodu vhodnosti, nevyhovel, konštatoval, že vo veci rozhodol vecne a miestne príslušný
súd. S tvrdeniami žalovaného 2/ sa nestotožnil ani v námietke porušenia zásady rovnosti zbraní tým,

že nepreukázal výšku žalovanej sumy. Žalobca poukázal na svoje vyjadrenie k odporu žalovaného
2/, v ktorom uviedol, že žalovaná suma predstavuje nezaplatenú istinu úveru vo výške 16.600 eur,
zmluvný úrok 1.146,35 eur, úrok z omeškania vo výške 889,19 eur a poplatky vo výške 199,90 eur a do
pozornosti dal nález Ústavného súdu SR, ÚS III 603/2017 z 27.3.2018, v ktorom konštatuje: „Záväzok zo
zmenky je záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať

iným spôsobom ako predložením zmenky." Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku
vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu nič preukazovať
a nakoľko žalobca označil a predložil predmetnú zmenku, splnil si svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazné
bremeno v plnom rozsahu zaťažuje žalovaného, ktorý ak dôkazné bremeno neuniesol, bude povinný
podľa zmenky plniť. Aj rozhodnutie súdu o neprerušení konania označil žalobca za vecne správne,

pretože vyriešenie otázok v konaniach na ktoré žalovaný 2/ poukázal, nespĺňa podmienky pre ktoré by
súd mohol, resp. musel konanie prerušiť. So žalovaným 2/ sa žalobca nestotožnil ani v námietke plnenia
v rozpore s dobrými mravmi a a za rovnako nedôvodnú považoval aj námietku žalovaného 2/ o jeho
postavení v spore v pozícii spotrebiteľa. V čase podpisu blankozmenky vykonával žalovaný 2/ funkciu
konateľa právneho predchodcu žalovaného 1/ a bol v tejto spoločnosti aj spoločníkom. Poukázal na

Uznesenie NS SR z 09.11.2016, sp. zn. 5Ndc 10/2016, podľa ktorého: „Fyzická osoba, ktorá ako konateľ
a spoločníčka má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom
vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti." Rozsudok súdu prvej inštancie
navrhol ako vecne správny potvrdiť.
23. V odvolacej replike žalovaný 2/ spochybnil argumentáciu žalobcu v ktorej tvrdil, že predložením

zmenky nemusí nič dokazovať a preukazovať a že neuviedol ako mala byť vyplnená, pretože už
v predchádzajúcich vyjadreniach a aj v odvolaní upozornil, že zmenka v časti dátum splatnosti má
termín napísaný číslicami, pričom platí, že mesiac má byť vyplnený slovom. Už v odpore namietal, že
príslušným má byť Okresný súd Košice I, predovšetkým podľa miesta splatnosti, ktorým je pobočka
žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky Rooseveltova

10, Košice, ako sídlo/prevádzka žalobcu, ktorý síce pri zmenke nemusí preukazovať kauzu, ale zmenku
musí minimálne správne vyplniť a predložiť, určiť sumu, miesto a iné náležitosti. Ak tak neurobí, musí
znášať dôsledky. Zdôraznil, že nemohol uskutočňovať všetky svoje procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože svoju neprítomnosť na pojednávaní vždy riadne
ospravedlnil, žiadal o odročenie a keď to bolo v jeho silách, dostavil sa na pojednávanie, ktoré nebolo

odročené z jeho viny. Nemôže za zmeny týkajúce sa zákonného sudcu, a nenesie ani zodpovednosť za
pandemickú situáciu, kvôli ktorej sa pojednávania opakovane odročovali. Z pojednávania konaného dňa
21.04.2022 sa riadne ospravedlnil, a žiadal o jeho odročenie. Na konanie, ktoré predchádzalo tomuto
pojednávaniu sa riadne dostavil, keďže mu to umožňoval jeho zdravotný stav a zohnal aj finančné
prostriedky na cestu z Košíc do Bratislavy. Konanie bolo odročené kvôli procesným úkonom. Dňa

21.04.2022 a v období pred týmto termínom mal opäť zhoršený zdravotný stav a medzičasom sa stal
ZŤP osobou, k čomu priložil potvrdenie a rozhodnutie. Z uvedeného vyplývajú jednak jeho pretrvávajúce
zdravotné problémy a aj finančná situácia, keďže toto je jeho jediný príjem.

24. Opäť poukázal na spor vedený s Daňovým úradom, kde mu štát zadržiava vratku DPH a spor s

Tatra bankou, a.s., kde požaduje náhradu škody. Ide o pohľadávky vysoko prevyšujúce žalovanú sumu,
ktoré by žalobcu spoľahlivo uspokojili. Toto považuje za prejudiciálnu otázku, pretože ak sa v citovaných
veciach rozhodne v jeho prospech, oba subjekty sú bonitné a nehrozí zmarenie uspokojenia pohľadávky.
Závažnejšie porušenia videl v svojvôli konajúceho súdu, rozpore v hodnotení, postupe, aplikácii avýklade práva. Ide tu o rozpor logický, racionálny, ale aj vecný. Konajúci súd nesprávne vyhodnotil
skutkové zistenia, ktoré odvodil z vykonaných dôkazov a došlo aj k nesprávnym právnym záverom.
Všetko uvedené predstavuje nie bežné pochybenie, ale pochybenie takého druhu, intenzity, že to vedie

k záveru o svojvôli, s následkom porušenia základných práv žalovaných.

25. Žalovaný 2/ ďalej poznamenal, že ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý je povinný
v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. V dôsledku

absencie skutkových a viacerých právnych záverov, je pre žalobcu i pre žalovaného 2/ rozsudok v jeho
napadnutých výrokoch nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozsudku vyhol akémukoľvek vysvetleniu svojich čiastkových úsudkov o skutkovom stave veci, vrátane
námietok strán sporu v priebehu konania. Žalobca je povinný v prvom rade pravdivo a úplne opísať
rozhodujúce skutočností a v spore jednoznačne predniesť svoje určité a vykonateľné žalobné návrhy
a to tak, aby bolo postavené naisto, čo je predmetom daného sporu a aby súd z konkrétnych tvrdení

žalobcu mohol po vykonanom dokazovaní učiniť preskúmateľný a jednoznačný záver o skutkovom
stave veci a posúdiť námietky a argumentáciu strán, prednesenú v priebehu sporu na súde prvej
inštancie i v tomto odvolacom konaní. Následne zistený skutkový stav súd podradí pod príslušnú právnu
normu , z ktorej vyvedie zreteľný a zrozumiteľný záver o právach a povinnostiach strán sporu, vrátane
úsudku, prečo zistený skutkový stav veci nakoniec podradil pod aplikovanú právnu normu. Súdy nesmú

konať svojvoľne. Súd prvej inštancie vonkoncom nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti a absolútne neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci. Jeho závery sú založené na jednostrannom posudzovaní veci, bez prihliadnutia
na všetky právne a skutkovo relevantné okolnosti. Dôkazy vykonané v priebehu konania, vyhodnotil
konajúci súd tendenčne, ignorujúc skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu. Vzhľadom k uvedenému

je tohonázoru,ževykonanédokazovanieneodôvodňujezáverysúduprvejinštancie.Súdprvejinštancie
sa nevysporiadal so všetkými jeho argumentmi a námietkami a jeho rozhodnutie je tak v podstate
nepreskúmateľné, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

26. Odvolaciu dupliku žalobca na výzvu súdu, doručenú mu dňa 11.07.2023, nepodal.

27. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357
písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust.
§ 387 ods. 1 ho potvrdil.

28. Podľa čl. I § 6 ods. 1 ZZŠ, ak je zmenková suma udaná ako slovami, tak aj číslami a ak sa tieto
údaje nezhodujú, platí suma vyjadrená slovami.

29. Podľa čl. I § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ

nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
30. Podľa čl. I § 30 ods. 1 ZZŠ, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť
zaručiť zmenečným ručením.
31. Podľa čl. I § 31 ods. 1, 2, 3, 4 ZZŠ, ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok.
Ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše.

O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis
zmenečníka alebo vystaviteľa. Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí,
že sa prejíma za vystaviteľa.
32. Podľa čl. I § 32 ods. 1 ZZŠ, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
33. Podľa čl. I § 47 ods. 1, 2 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili,

sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich
alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
34. Podľa čl. I § 48 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá
alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovyprotestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
35. Podľa čl. I § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného

textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú
peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad
koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
36. Podľa čl. I § 77 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané
pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu

pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu
(§§ 72 až 74) (ods. 1). Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u
tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o
nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o
následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto

oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). (ods. 2) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o
zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané,
za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky. (ods. 3)
37. Podľa čl. I § 78 ods. 1 ZZŠ, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej
zmenky.

38. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
39. Podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
40. Podľa článku 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia

dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
41. K žalovaným 2/ prezentovanému odvolaciemu dôvodu (písm. b/ ust. § 365 ods. 1 CSP), v rámci
ktorého vyčítal súdu prvej inštancie nedostatočné a nesprávne vyhodnotenie dôkazov predložených
a vykonaných v konaní, nedostatočné vysporiadanie sa so zisteným skutkovým stavom, nesprávne

právne posúdenie veci a v niektorých častiach zmätočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nespĺňa
požiadavku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, čo ho v napadnutých
výrokoch robí nezrozumiteľným a nepreskúmateľným, keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozsudku vyhol akémukoľvek vysvetleniu svojich čiastkových úsudkov o skutkovom stave veci, vrátane
námietokstránsporuvpriebehukonania,odvolacísúdpoukazujenaprávnuúpravuCivilnéhosporového

poriadku, ktorá v dôsledku zmeny koncepcie a formulačnej úpravy civilného procesu, odvolacie dôvody
vzťahujúce sa na procesné vady konania prepracovala. Dôvodmi odvolania podľa CSP môžu byť vady
konania, ako aj vady rozhodnutia v zmysle ust. § 365 ods.1 písm. a/, b/, c/, d/ CSP, ten však
obsahuje odlišnú špecifikáciu a formuláciu dôvodov, ako ich subsumovalo ust. § 205 ods. 2 písm. a/,
b/ Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací dôvod zakotvený pod písm. b/ ust. § 365 ods. 1, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, možno vykladať tak, že nejde o porušenie
hmotnoprávnych ale výlučne procesných nárokov strán.
42. Hoci odvolateľ odvolanie z odvolacích dôvodov podľa písm. a/ ust. § 365 ods. 1 CSP, teda že neboli
splnené procesné podmienky neodôvodnil, v rámci procesných námietok opakovane, t.j. prvýkrát v

odpore proti platobnému rozkazu a opakovane v podanom odvolaní, vzniesol námietku nepríslušnosti
vtedy konajúceho súdu, ktorým bol Okresný súd Bratislava V dôvodiac, že miestne príslušným na
konanie mal byť Okresný súd Košice I., keďže miestom splatnosti je pobočka žalobcu v Košiciach. Súd
prvej inštancie dal na uvedenú námietku jednoznačnú odpoveď, ktorá žalovanému 2/ neznáma nie je,
nakoľko bola vyriešená v konaní po podaní odporu. V bode 6. rozsudku, súd prvej inštancie uviedol:

„Spis bol následne v zmysle § 39 CSP predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež
„najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu žalovaného 2/ na prikázanie sporu Okresnému súdu Košice I
z dôvodu vhodnosti. Uznesením zo 26. septembra 2019, č. k. 2Ndob/7/2019-77 najvyšší súd rozhodoltak, že návrhu žalovaného 2/ nevyhovel.“ Uznesenie žalovaný 2/ riadne prevzal dňa 29.11.2017 (č.l. 80).
Uvedená námietka miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu je teda nedôvodná.
43. Žalovaný 2/ v odvolaní konštatoval, že vždy riadne ospravedlnil svoju neprítomnosť, žiadal o

odročenie a keď to bolo v jeho silách, riadne sa dostavil na pojednávanie, ktoré bolo odročené nie
z jeho viny, nemôže ani za zmeny zákonného sudcu v tomto konaní a nenesie ani zodpovednosť
za pandemickú situáciu, ktorá bola na celom území Slovenska, keď sa pojednávania kvôli Covid 19
opakovane odročovali. Z pojednávania konaného dňa 21.04.2022 riadne ospravedlnil svoju neúčasť
a žiadal o jeho odročenie. Jeho zdravotný stav mu umožňoval dostaviť sa na predchádzajúce

pojednávanie a zohnal aj finančné prostriedky na cestu z Košíc do Bratislavy. V súčasnej situácii má opäť
zhoršený zdravotný stav a medzičasom sa stal ZŤP osobou, k čomu priložil potvrdenie a rozhodnutie.
Jeho pretrvávajúcezdravotnéproblémy,súskutočné,keďževiedlištátneorgányktakémutorozhodnutiu
a súčasne z toho vyplýva jeho finančná situácia, keďže toto je jeho jediný príjem.

44. Obsahom práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému reálny prístup

k súdu, bez akejkoľvek diskriminácie. Tomuto právu na druhej strane zodpovedá povinnosť súdu vo
veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).

45. Relevantnými znakmi „práva na spravodlivý proces" v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP sú -

zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
procesnej strane uskutočňovať jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces
predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Pod porušením

práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný
postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú
zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie
procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR"). Ide napr. o právo
na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným

dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené
so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

46. Zobsahuspisuvyplýva,ževovecisúdvytýčilniekoľkopojednávaní.Napojednávanieurčenénadeň

10.02.2022 sa žalovaný dostavil. Pre nedoručenie predvolania právnemu zástupcovi žalobcu bolo však
zrušené a ďalší termín, ktorý žalovaný vzal na pojednávaní na vedomie, bol určený na deň 21.03.2022.
Neúčasť na tomto pojednávaní žalovaný 2/ ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 18.03.2022
z dôvodu PN a žiadal nepojednávať v jeho neprítomnosti. V ten istý deň konajúci súd žalovanému
2/ mailom oznámil neakceptovanie jeho žiadosti o odročenie pojednávania, nakoľko k nej nepriložil

žiadne doklady preukazujúce dôvod, pre ktorý sa nemôže pojednávania zúčastniť (napr. potvrdenie
od lekára) a teda súd nemá osvedčenú dôvodnosť jeho žiadosti (podľa §a § 183 CSP). Mailom zo
dňa 21.03.2022 súd žalovanému 2/ na základe jeho posledného mailu, ktorým preukázal dôvody na
odročenie pojednávania oznámil akceptovanie jeho žiadosti o odročenie pojednávania a ďalší termín
pojednávania vytýčil na deň 21.04.2022. Mailom zo dňa 20.04.2022 zaslal žalovaný 2/ prostredníctvom

mailu preukaz ZŤP, vystavený dňa 16.12.2020 a vyjadrenie s návrhom na prerušenie konania, ktoré
obsahovalo ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní dňa 21.04.2022, z dôvodu zhoršenia jeho
zdravotnéhostavu ažesastalZŤP.Uviedolaj,že naposlednépojednávaniesadostavil,čoalezobsahu
spisu nevyplýva, keďže na pojednávanie určené na deň 21.03.2022 zaslal ospravedlnenie. Žalovaný
2/ bol v predvolaní na pojednávanie dňa 21.04.2022 o následkoch nedostavenia sa riadne poučený

a mailom zo dňa 20.04.2022 mu súd oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovie,
nakoľko neboli naplnené všetky zákonné podmienky na odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 ods.
1, 2 CSP. Podľa citovaného ustanovenia súd môže pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov, pre
ktoré sa strana alebo jej zástupca na pojednávanie dostaviť nemôžu a tieto dôvody musia aj preukázať(§184 CSP). To že sa žalovaný 2/ stal osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je dôvodom na
odročenie pojednávania. Žalovaný mal naviac možnosť dať sa zastúpiť právnym zástupcom alebo inou
osobou, čo však nevyužil a ani nepreukázal takú závažnosť jeho zdravotného stavu, ktorá by mu v účasti

na pojednávaní bránila. Naviac žalovaný neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bola jeho
účasť na pojednávaní nevyhnutná, a či a ako bolo touto neúčasťou porušené jeho právo na spravodlivý
proces.
47. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcich
zo zmenkovej listiny, sumu určenú touto zmenkou. Každá zmenka musí byť označená slovom

„zmenka,“ pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť iným slovom. Ďalšie náležitosti upravuje
zákon č. 191/1950 Zb. podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či ide o zmenku vlastnú alebo zmenku
cudziu. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ
nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Aby zmenka bola platná, musí obsahovať:
označenie „zmenka, “ obsiahnuté v texte zmenkovej listiny a v jazyku, v ktorom je zmenka vystavená;
bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú sumu peňazí s uvedením sumy a meny, resp. bezpodmienečný

sľub zaplatiť určitú sumu peňazí s uvedením sumy a meny; meno toho, kto má platiť - zmenečníka
u cudzej zmenky; údaj splatnosti; meno toho, komu alebo na koho rad má byť platené; dátum a
miesto vystavenia zmenky; miesto, kde má byť zmenka zaplatená a podpis vystaviteľa zmenky. Okrem
uvedeného zmenka musí mať vždy podobu listiny, t.j. písomnú podobu. K odvolacej námietke, že
dátum splatnosti zmenky je napísaný číslicami, pričom mesiac má byť vyplnený slovom, odvolací súd

poznamenáva, že takúto povinnosť nevyžaduje ani zákon zmenkový a šekový, takáto povinnosť nie je
upravená ani v dohode o vyplňovacom práve a na platnosť zmenky nemá táto skutočnosť žiaden vplyv.
48. K ďalšej odvolacej námietke, že k platobnému rozkazu nebol priložený výpočet žalovanej istiny ani
prílohy o ktoré žalobca opiera svoj nárok a nevie sa relevantne vyjadriť k výške istiny a brániť svoje
práva. Vychádzať z iba z predpokladov, bez predloženej argumentácie a dôkazov je riskantné a hlavne

nezodpovedné, nehovoriac o nerovnosti strán pred súdom a porušení práva na spravodlivý proces a
rovnosti účastníkov. Súd prvej inštancie sa nemohol vysporiadať so všetkými argumentmi a námietkami
žalovaného 2/ keďže ten nevie z čoho vychádza žalobca, o čo opiera svoj nárok, čím argumentuje v
návrhu a jeho rozhodnutie sa tým pádom stane nepreskúmateľné, čím odníma žalovanému možnosť
konať pred súdom. Sporové strany majú dôkazné bremeno a to čo tvrdia a žiadajú, musia preukázať.

Navyše žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že napriek jeho nesúhlasu dokladá do spisu „výpis z knihy
účtov,“ z ktorého je zrejmá výška žalovaného nároku. Tento dôkaz mu však doručený nebol a preto
sa k nemu nevie vyjadriť. Všetky dôkazy, ktoré jedna zo strán sporu predloží by mali byť predložené
druhej strane na vyjadrenie. Kým mu nebude doručený výpis z knihy účtov, nevie sa relevantne vyjadriť
k výške žalovanej sumy.

49. Odvolací súd dáva žalovanému 2/ do pozornosti, že informácia o zaslaní „výpisu z knihy účtov,“
vo vyjadrení žalobcu neodznela a jeho vyjadrenie zo dňa 29.05.2019, ktoré obsahuje popis výšky
zmenkovej sumy vyčíslenej ku dňu splatnosti zmenky, dňa 04.04.2018, mu bolo listinne doručené na
vyjadrenie dňa 09.06.2021. Otázke znášania dôkazného bremena v zmenkovom konaní sa venoval
Najvyšší aj Ústavný súd SR. Z ich judikatúry, ale aj teórie zmenkového práva vyplýva, že dôkazné

bremeno na preukázanie kauzálnych námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, t.j. takých
námietok, ktoré majú svoj pôvod v mimozmenkovom vzťahu medzi dlžníkom a majiteľom zmenky, nesie
žalovaný dlžník (rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Cdo 1260/2013 z 30.04.2015, sp. zn. 29 Cdo 998/2009
z 08.06.2010, sp. zn. 29 Cdo 2829/2012 z 30.04.2015, rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 21/2012 z
31.07.2012). Zmenka predstavuje abstraktný a nesporný záväzok a jej majiteľ nemusí pri jej predložení

k plateniu ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej nič preukazovať, okrem skutočnosti, že je majiteľom
platnej zmenky. Platná zmenka je dostatočným dôvodom na vznik nároku na sumu, ktorá je v nej
uvedená. Pokiaľ dlžník popiera existenciu záväzku zo zmenky, nesie pritom dôkazné bremeno (rozsudok
NS ČR sp. zn. 29 Cdo 274/2009 z 31.03.2010, sp. zn. 29 Cdo 629/2010 z 31.05.2011, sp. zn. 29 Cdo
2829/2012 z 30.04.2015, rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 21/2012 z 31.07.2012, rozsudok Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 14 CoZm 53/2014 z 27.11.2014).

50. V nadväznosti na uvedené poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie NS SR z 31.07.2012 sp. zn.
4Obo/21/2012 v ktorom konštatoval: „...zákon č.191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový zvýrazňuje
abstraktnú povahu zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov. Pohľadávka

majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného
právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom
nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom,
než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľoviprávo na jej zaplatenie“. Na zdôraznenie svojich záverov dodal, že podstatou zabezpečovacej funkcie
zmenky je dispozičné oprávnenie veriteľa s náhradným plnením, a to pre prípad neplnenia zmluvných
povinností zo strany dlžníka. Označenie zmenky ako zabezpečovacej deklaruje skutočnosť, že zmenka

vo vzťahu k právam a povinnostiam vychádzajúcim z hlavného (kauzálneho) vzťahu je určená na
zabezpečenie takýchto práv a povinností, pričom zákon nepodmieňuje vznik zmenkového zabezpečenia
inými skutočnosťami ako tými, ktorými zákon predpisuje splnenie formálnych náležitostí zmenky, v
súdenej veci blankozmenky. Pri uplatňovaní zmenkových pohľadávok preto nemusí veriteľ v spore
preukazovať dôvod vystavenia zmenky a právny nárok zo zmenky, za ktorú je poskytnuté ručenie, tento

je daný predložením prvopisu zmenky za splnenia formálnych náležitosti, čím zabezpečuje majiteľovi
takejtozmenkyprávonajejzaplatenie(viďrozhodnutieNSSRsp.zn.2Obdo/67/2022zodňa07.06.2023
a sp. zn. 4Obo/21/2012 zo dňa 31.07.2012). Zmenka je totiž cenným papierom nesporným, nakoľko
vlastník zmenky nemusí pri jej predložení na platenie preukazovať nič iné okrem toho, že je majiteľom
zmenky. Nemusí preukazovať, že povinný zo zmenky je skutočným dlžníkom veriteľa, pretože zmenka
samotná (pokiaľ je platná) je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku uvedenú na zmenke.

Zmenkanemávovzťahukhlavnému,t.j.kauzálnemuzáväzkuakcesorickúanisubsidiárnupovahu,kedy
na rozdiel od iných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych zabezpečovacích inštitútov, záväzok
zo zabezpečovacej zmenky (kvázi ručiteľský záväzok) neprestáva existovať ku dňu zániku hlavného
záväzku, z ktorého dôvodu nie je závislý od trvania zabezpečeného záväzkového (kauzálneho) vzťahu,
čím sa znásobuje samostatnosť jej právnej povahy a existencie.

51. Z uvedeného je teda zrejmé, že k porušeniu práva na spravodlivý proces, tak ako to uvádza žalovaný
2/ nemohlo dôjsť, pretože dôkazné bremeno v zmenkovom konaní nenesie majiteľ zmenky, ale výlučne
zmenkový dlžník (ručiteľ).
52. Nemožno vyhovieť ani argumentácii žalovaného 2/ o jeho postavení spotrebiteľa. Vzťah, z ktorého
jeho zmenkové ručenie vyplýva, je vzťahom obchodným, z poskytnutého investičného úveru, ktorý bol

zabezpečený zmenkou. Odvolateľ bol podľa údajov z obchodného registra v čase vystavenia zmenky,
dňa 06.06.2013, v postavení konateľa spoločnosti (právneho predchodcu žalovaného 1/) a súčasne
spoločníkom spoločnosti. Tento status v súvislosti so spotrebiteľským vzťahom rieši napr. uznesenie
NS SR sp. zn. 5 Ndc 10/2016 zo dňa 09.11.2016, ktorý sa odvolal na rozsudok Súdneho dvora vo veci
C-419/11 zo dňa 14. marca 2013, podľa ktorého fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo

väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel
vtejtospoločnosti,nemožnopovažovaťzaspotrebiteľavzmysletohtoustanovenia,akprevezmeručenie
za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru.
Žalovaný2/takstatusspotrebiteľavkonanínemáaajnatútonámietkudalsúdprvejinštancievrozsudku
podrobnú odpoveď.

53. Súd prvej inštancie sa dostatočne venoval aj otázke dobrých mravov, porušenie ktorých odvolateľ
namietal len odkazom na všeobecnú teóriu o otázke dobrých mravov, bez bližšej súvislosti a poukazu
na to, akú úlohu v predmetnom konaní dobré mravy zohrávajú a ako boli prostredníctvom tohto inštitútu
porušené jeho práva v preskúmavanej veci.
54. Veľmi podrobne súd prvej inštancie odôvodnil aj to, prečo konanie na návrh žalovaného 2/

neprerušil. Prejudiciálnu otázku možno jednoducho zadefinovať ako otázku, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu. Na jej vecné rozhodnutie však nie je príslušný súd, pred ktorým prebieha dané
súdne konanie, ale iný orgán, prípadne súd. Ide teda o otázku, ktorá môže byť predmetom samostatného
konania. Prebiehajúce sporové konania s daňovým úradom a Tatra bankou, ktorých vyriešenie žalovaný
2/ označil za prejudiciálnu otázku a dôvod na prerušenie konania, sú bez vplyvu na prejednávanú vec a

ich vyriešenie nijako neovplyvní výsledok tohto sporového konania. V predmetnom konaní podmienky
na prerušenie konania nie sú dané ani podľa ust. § 162 ods. 1 a ani podľa ust. § 164 CSP. Súd prvej
inštancie sa aj s touto otázkou riadne vysporiadal a odvolací súd jeho argumentáciu len potvrdzuje.
55. Správne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s odkazom žalovaného 2/ na postup podľa ust. § 79
Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, keď uviedol: „Pokiaľ žalovaný poukazoval

na ust. § 79 ods. 3 a 4 OSP, v tejto súvislosti súd uvádza, že uvedené ustanovenia nemôžu byť v
prejednávanom spore aplikovateľné, keďže predmetné konanie začalo (podaním žaloby na súd) 04.
septembra 2018, t.j. za účinnosti CSP, ktorý obdobné ustanovenia neobsahuje. Žalobcovi, ako už bolo
uvedené vyššie, na preukázanie žalovaného nároku stačilo predloženie prvopisu platnej zmenky, pričom
žaloba spĺňa všetky náležitosti podľa § 132 CSP.

56. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(pozrinapr.III.ÚS209/04).AjEurópskysúd
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzujesúdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno

posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.

mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie
napadnutý rozsudok splnil.
57. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien,
a to bremena tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena preukázania
týchto skutočností. V Občianskom súdnom poriadku sú tieto povinnosti upravené v ust. § 120 ods. I
veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov sporového konania, t. j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol

dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania. Zákon určuje dôkazné
bremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkakonaniazajehovýsledok,pokiaľjeurčovanývýsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka konania nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,

ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6MCdo 17/2010).
58. Odvolacie dôvody žalovaného podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b/, d/, f/ a h/ neboli naplnené, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, skutkový stav aj
správne právne posúdil a v napadnutom rozsudku logickým spôsobom opodstatnenosť nároku žalobcu
aj odôvodnil a na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. §

387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
59. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a
§ 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust.
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).