Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 17, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215200264
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2215200264.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu: SPP

- distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Plátennícka 19013/2, Bratislava, proti žalovanému: R. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Q. K. XX, zastúpený: JUDr. Zuzana Takácsová, advokátka so sídlom
Bratislavská 918, Dunajská Streda, o zaplatenie 7.831,80 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v časti o zaplatenie 7.611,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo
sumy 7.611,78 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,38 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.01.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia

7.831,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 7.831,80 Eur od 26.02.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovaný ako spoluvlastník nehnuteľnosti súp. č. XX na parcele
XX/X, zapísanej na LV č. XXX vedenom pre obec J. Q. K., k.ú. J. Q. K., odoberal v období od 24.07.2012
do 15.01.2013 na odbernom mieste J. Q. K. 42, zemný plyn, a to bez zmluvy o jeho dodávke. Pri kontrole
odberného miesta ukončenej dňa 15.01.2013 z dôvodu uzavretia novej zmluvy o dodávke zemného

plynu, bol na plynomeri nachádzajúcom sa na vyššie uvedenom odbernom mieste zistený stav 27.923
m3 zemného plynu. Za obdobie, kedy žalovaný odoberal zemný plyn bez zmluvy o jeho dodávke, bolo
z distribučnej siete žalobcu na odbernom mieste žalovaného odobratých celkom 13.611 m3 zemného
plynu. Hodnota zemného plynu odobratého z distribučnej siete žalobcu predstavuje sumu 7.758,27 Eur.
V dôsledku neoprávneného odberu plynu vznikli žalobcovi aj náklady vo výške 73,53 Eur (doprava,
demontáž a montáž plynomeru, personálne náklady), ktoré by v prípade ak by žalovaný neodoberal plyn
neoprávnene,nevznikli.Žalovanýtakspôsobilžalobcovineoprávnenýmodberomplynuškoduvcelkovej

výške 7.831,80 Eur. Žalobca dňa 08.02.2013 vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným
odberom plynu a to faktúrou č. 9000154379, splatnou dňa 25.02.2013. Prílohou faktúry bol výpočet
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil žalobcovi
ani časť pohľadávky a od 26.02.2013 je v omeškaní s jej úhradou.

3. Žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: zápis o vykonanej kontrole odberného miesta
na základe príkazu/zákazky zo dňa 15.01.2013, fotografia plynomeru, faktúra č. XXXXXXXXXX splatná

dňa 25.02.2013, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu spracovaný dňa
08.02.2013.4. Tunajší súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 7C/24/2015-15 zo dňa 17.06.2015, voči
ktorému žalovaný podal odpor dňa 09.07.2015, ktorý odôvodnil tým, že zmluva na odber plynu sa mu
skončila dňa 24.07.2012, čo oznámil aj spoluvlastníkovi domu a viac plyn neodoberal. Nový odberateľ

uzavrel zmluvu 12.11.2012, takže v tom období ani nemohol byť neoprávneným odberateľom plynu z
toho istého plynomeru. Pri ukončení jeho odbernej zmluvy stav plynomera bol 14.312 m3. Pri podpísaní
novej zmluvy s novým odberateľom stav na plynomeri bol 14.569 m3. Od 25.07.2012 do 11.11.2012 sa
spotrebovalo 257 m3 plynu, nakoľko ho odoberal nový odberateľ, zaviazal sa vo vyúčtovaní ho zaplatiť,
keďže nemohol skôr uzavrieť zmluvu zo zdravotných dôvodov. Žalovaný žiadal, aby hodiny na meranie

plynu boli dané do skúšobne, nakoľko od 11.11.2012 do 15.01.2013 nie je možné odobrať 13.611 m3
plynu, je to za 65 dní. Poukázal na to, že od 19.11.2013 do 18.11.2014 bola celoročná spotreba 1394
m3 plynu. Od začiatku uzavretia zmluvy s plynárňami sa vždy platili mesačné zálohové platby a pri
vyúčtovaní za každý rok aj nedoplatky. Tiež bol v tejto veci vypočúvaný na polícii.

5.1. Na pojednávaní konanom dňa 27.03.2018 zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný si sám robil

odpočet. Tento odpočet nevykonával žalobca z dôvodu, že plynomer sa nachádzal v plechovej skrini
uzavretej zámkom, ku ktorej žalobca nemal prístup. Zákon umožňuje dodávateľovi plynu, aby fakturoval
na základe nahlásenia odberateľa. Pri kontrole v januári 2013 bolo zistené, že na plynomeri je spotreba
27.923 m3. Tomu zodpovedá aj vyfakturovaná čiastka. Pre žalobcu nie je známe, či boli odpočty
nahlásené nesprávne. Tento nedoplatok mohol vzniknúť aj za roky od 2010, keďže odpočet si nahlasoval

sám odberateľ a mohol nahlásiť zlý stav. Ukončenie zmluvy automaticky neznamená odmontovanie
plynomeru, pretože demontážou a opätovnou montážou plynomeru by vznikli ďalšie výdavky. Novej
odberateľke fakturoval dodávateľ spotrebu plynu až po 15.01., kedy sa uskutočnila kontrola odberného
miesta. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol prítomný pri kontrole podpísal montážny list a zápis,
pričom neuviedol žiadne námietky alebo pochybnosti, akým bol plynomer odmontovaný. Žalovaná istina

neobsahuje žiadnu sankciu, ale sa vypočítala na základe vyhlášky č. 449/2012, ide o 1,5 násobok
referenčnej ceny predaja plynu. Plynomer bol na expertíze a odstránenie plomby sa nepotvrdilo. Inú
reklamáciu plynomeru si žalovaný neuplatnil. Žalovaný do zápisu neuviedol nič a v čase kontroly boli
dvierka riadne uzamknuté. Tvrdenie žalovaného, že jeho matka ako ďalšia odberateľka plynu pri uzavretí
zmluvy nahlásila stav plynomeru považovala za nepravdivé, keďže v zmluve je kolónka, kde mohla

uviesť stav plynomeru, avšak táto v zmluve nebola vyplnená.

5.2. Na pojednávaní konanom dňa 27.03.2018 žalovaný uviedol, že ani čiastočne nesúhlasí so žalobou.
Zmluvabolaukončenávroku2012,pričomodpočetnahlasovalsámanahlasovalvždyskutočnýstav.Bol
prítomný pri odpočte plynomeru žalobcom v januári 2013 a hneď namietal výšku spotreby. Osoba, ktorá

vykonalademontážplynomeruhoubezpečila,žeplynomerpošledoskúšobne,avšaktosanestalo.Ďalej
uviedol, že skrinka sa nachádza na ulici a bola dňa 05.12.2022 poškodená, t.j. dvierka na skrinke boli
poškodené, uhnuté a zámok zničený. Uviedol, že nemieni platiť žalobcovi, keďže tento stav nespôsobil
on.

6. Na pojednávaní dňa 13.11.2018 zástupca žalobcu uviedol, že písomné vyjadrenie matky žalovaného
považuje za účelové. Poukázal na uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru v Dunajskej
Strede, z ktorého vyplýva, že žalovaný uviedol, že oznámenie o odstúpení prevzal dňa 17.07.2012,
avšak plynomer im neodmontovali, ani prívod plynu neuzavreli, pričom čerpaním plynu neprestal, mali
minimálny odber a mysleli si, že pri vyrovnávaní alebo pri podpise novej zmluvy sa to dá do poriadku.

O niekoľko mesiacov neskoršie vzniknutý dlh úplne vyrovnal a naďalej odoberal plyn bez platnej
zmluvy. Matka žalovaného síce uzavrela zmluvu so SPP dňa 12.11.2012, avšak plyn jej bol reálne
dodávaný až od 15.01.2013. Zdôraznil, že sa jedná o vyčíslenie skutočného odberu bez sankčných
poplatkov. Zo zápisnice z 15.01.2013 nevyplýva, že by žalovaný požiadal o kontrolu správnosti merania
meradla, čo dodatočne je reálne nemožné, pretože odmontované meradlo môže byť namontované

na inom odbernom mieste. V zápisnici pri odmontovaní meradla mohol uviesť svoju žiadosť avšak
tak neučinil. Ďalej poukázal na vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2013, z ktorej
vyplýva, že matke žalovaného bol dodávaný plyn od stavu 27.923 m3, ktorý bol zistený na meradle dňa
15.01.2013. Nemal vedomosť o tom, že by matka žalovaného akýmkoľvek spôsobom spochybňovala
svojmu dodávateľovi plynu tento stav meradla, ktorý je na faktúre uvedený. Za predpokladu, že majú

pochybnosti z poškodenia plomby, meradlo predkladajú na posúdenie znalcovi z príslušného odboru
a v prípade, ak je jednoznačné, že plomba bola poškodená, je takýto odber plynu považovaný za
neoprávnený, a to podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. V prípade meradla
žalovaného však žalobca nemal jednoznačne potvrdené, že by plomba na plynomeri bola poškodená.Ak by podozrenie zamestnancov bolo jednoznačne potvrdené, nemohla by sa zohľadňovať skutočné
spotreba plynu vykázaná na plynomeri, ale táto spotreba by sa určovala metodikou stanovenou vo
vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012. V danom prípade si žalobca uplatňuje náhradu

skutočne odobratého množstva plynu tak ako to množstvo bolo zmerané plynomerom nachádzajúcim
sa na odbernom mieste žalovaného, ktorý plynomer nebol verejne prístupný a v odpočte zemného
plynu nahlasoval svojmu dodávateľovi žalovaný. Samoodpočet spotreby zemného plynu je jedným z
legálnych spôsobov určenia množstva odobratého plynu odberateľmi najmä v prípadoch, ak je plynomer
umiestnený tak, že k nemu nie je možný voľný prístup.

7. Žalobca vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 16.05.2019 uviedol, že odpočty spotreby v rokoch
2010-2012 žalobca a ani dodávateľ odpočtov nevykonával, pretože k meradlu nebol možný prístup.
Mal za to, že tvrdenia žalovaného o stave spotreby ku 12.11.2012 a aj ku 24.07.2012 nie sú doposiaľ
ničím preukázané, pričom z dôvodu neprístupnosti meradla nebolo možné ich verifikovať. V súvislosti s
uzavretím novej zmluvy o dodávke energie, dodávateľ plynu potreboval ustáliť stav spotreby zemného

plynu, do ktorého mohol fakturovať pôvodnému odberateľovi a od ktorého mohol fakturovať novému
odberateľovi. Dodávateľ plynu SPP, a.s., ku dňu ukončenia zmluvy 24.07.202 vychádzal zo stavu
spotreby 14.312 m3. Skutočný stav spotreby bol zistený až dňa 15.01.2013 pri kontrole a demontáži
meradla, a to 27.923 m3, čo potvrdzujú aj fotografie meradla priložené k žalobe. Na pojednávaní
dňa 27.03.2018 zároveň vysvetlili, že ukončenie zmluvy o dodávke plynu automaticky neznamená

odmontovanie plynomeru, nakoľko by to predstavovalo dodatočné výdavky. Žalobcovi takáto povinnosť
z ustanovení žiadneho všeobecne záväzného predpisu nevyplýva a s poukazom na to, že nie všetky
meradlá sú verejne prístupné, ani vyplývať nemôže, keďže by takáto povinnosť bola nevykonateľná.
Zároveň platí, že ak nový odberateľ uzavrie zmluvu o dodávke plynu, predpokladom jej účinnosti a
následného dodávania plynu novému odberateľovi do jeho odberného miesta je aj kontrola meradla a

zistenie stavu spotreby, od ktorého bude dodávateľ plynu tomuto novému odberateľovi plyn dodávať.
V predmetnom prípade bola kontrola meradla zo strany novej odberateľky, žalobcovi umožnená až
15.01.2013, t.j. dodávateľ plynu, s ktorým zmluvu uzavrela matka žalovaného, dodával plyn už tejto
novej odberateľke až od stavu zisteného na plynomeri v januári 2013. Túto skutočnosť potvrdzuje aj
vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2013. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že v

čase od 24.07.2012 do 15.01.2013 do nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníkom je žalovaný nedodával plyn
žiadnyzdodávateľovplynu.Kodberuplynuvšakvnehnuteľnostidochádzaloatátoskutočnosťvyplývaa
bola potvrdená aj povereným príslušníkom PZ v uznesení č. ORP-443/DS-DS-2013 zo dňa 26.02.2014.
Odber plynu po 24.07.2012 potvrdila aj matka žalovaného. Za odber plynu bez zmluvy, ku ktorému
dochádzalo v nehnuteľnosti žalovaného, zodpovedá žalovaný, ako spoluvlastník tejto nehnuteľnosti. V

súvislosti s výpočtom škody žalovaný poukázal na to, že zo obdobie trvania neoprávneného odberu od
24.07.2012 do 15.01.2013 nemohol spotrebovať 13.611 m3. Uvedená fakturovaná spotreba nemusela
nastať iba v období po 24.07.2012. Vzhľadom na to, že žalovaný si v rokoch 2010-2012 nahlasoval
odpočty sám a meradlo bolo umiestnené v uzamknutej skrinke, je dôvodné domnievať sa, že pri
nahlasovaní samoodpočtov žalovaný, či už úmyselne alebo aj omylom nahlasoval nižší stav, než aký

na meradle bol. Mal preto za to, že došlo k akumulácii spotreby a nejaká, presne však neurčitá časť z
13.611 m3 spotrebovaného plynu, nemuselo byť spotrebovaná v období od 24.07.2012 do 15.01.2013.
Tvrdenia žalovaného o tom, že táto spotreba mala nastať až po 24.07.2012 preto nemožno akceptovať a
nakoľko žalovaný doposiaľ v konaní nepreukázal relevantnými dôkazmi, aké boli stavy na jeho plynomeri
v jednotlivých rokoch, kedy si sám uskutočňoval samoodpočty. Trval preto na tom, že samoodpočty

spotreby boli s najväčšou pravdepodobnosťou podhodnotené a že plyn v množstve 13.611 m3 bol
skutočne spotrebovaný. Túto skutočnosť jednoznačne preukazuje fotodokumentácia stavu plynomera
z januára 2013, zápis a montážny list z 15.01.2013 ako aj faktúra za dodávku plynu vystavená SPP,
a.s., už novej odberateľke, preukazujúca stav, od ktorého SPP, a.s. dodával plyn novej odberateľke.
Množstvo odobratého plynu bolo v tomto prípade určené na základe stavu 14.312 m3, ktorý dodávateľ

plynu fakturoval žalovanému ako stav pri ukončení zmluvy o dodávke plynu so žalovaným, a stavu
na meradle 27.923 m3 ku dňu 15.01.2013. Rozdiel týchto stavov, 13.611 m3 predstavuje skutočne
odobraté množstvo plynu, ktoré dodávateľ plynu nefakturoval, čo zároveň znamená, že toto odobraté a
nezaplatené množstvo predstavuje škodu na strane žalobcu. Ide pritom o skutočnú škodu, ktorá vznikla.
Výška škody bola vypočítaná ako súčin odobratého množstva plynu a 1,5 násobku referenčnej ceny

plynu v mesiaci január 2013 (0.57 Eur/m3), čo predstavuje sumu 7.758,27 Eur. K tomu sa pripočítali
aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu v sume 73,53 Eur. Cena
plynu použitá pri výpočte škody, napriek skutočnosti, že sa podľa vyššie uvedenej vyhlášky používa 1,5
násobok referenčnej ceny, nemá sankčný charakter a že použitá cena za 1 m3 plynu je porovnateľnás cenami, za ktoré by dodávku plynu účtoval dodávateľ SPP, a.s. navyše aj náklady na prepravu a
distribúciu plynu, a tak cena za 1 m3 spotrebovaného plynu účtovaná dodávateľom SPP, a.s., by v
konečnom dôsledku bola vyššia, než cena, ktorú vo výpočte škody použil žalobca v súlade s vyhláškou.

Cena použitá pri výpočte škody nepredstavuje pre žalovaného žiadne zvýhodnenie.

8. Tunajší súd rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č.k. 7C/24/2015-128 zo dňa 28.05.2019 vyhovel
žalobe. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie, pričom súd na pojednávaní konanom dňa
29.10.2019 vyhlásil uznesenie, ktorým zrušil rozsudok pre zmeškanie č.k. 7C/24/2015-128 zo dňa

28.05.2019.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.02.2020 uviedol, že dňa 24.07.2012 mu skončila zmluva o odbere
plynu, pričom telefonicky mu bolo oznámené, že novú zmluvu je potrebné uzatvoriť do 3 mesiacov
na iného odberateľa. Zmluvu so SPP, a.s., uzavrela jeho matka dňa 12.11.2012. Dňa 05.12.2012
bola zdemolovaná plynová skrinka, dvere na nej boli rozbité, otvorené. Dňa 15.01.2013 bez ohlásenia

prišli zamestnanci SPP, a.s., a odmontovali meradlo plynu, namontovali nové. Oznámili mu, že je na
ňom vysoký odber plynu. Žiadal, aby meradlo bolo dané do štátnej skúšobne, čo aj zaznamenali do
montážneholistu.Aniporeklamáciách,meradlonedalidoskúšobne,odpovedali,ženemásnimizmluvu,
tak nemá na to právo. Zdôraznil, že ani v najväčšej zime, 15.01.2013, keď bolo odmontované meradlo
plynu, plyn sa neodoberal. Je klamstvo, že plynové skrinka nebola verejne prístupná, pretože od roku

2004, keď bol zavedený plyn, bola namontovaná v plote, kde je prístup len z obecného chodníka a nie
ako tvrdí žalobca, že vo dvore. V rokoch 2010, 2011 plyn odpisovali brigádnici, ktorí nemali záujem prísť
odpísať plyn, keď bol doma, ale žiadali poslať stav cez telefón.

10.1. Na pojednávaní dňa 27.02.2020 zástupca žalobcu uviedol, že síce bola uzavretá zmluva o

odbere plynu s matkou žalovaného 12.11.2012, avšak účinnosť tejto zmluvy vznikne až potom ako
odberateľ plynu umožní prístup k plynomeru, ktorý sa v nehnuteľnosti nachádza za účelom zistenia
stavu spotrebovaného množstva plynu, od ktorého má dodávateľ plyn dodávať a v prípade, ak ide
o nehnuteľnosť, v ktorej sa plyn neodoberal musí odberateľ umožniť namontovanie meradla. Dňa
15.01.2013 bol na meradle zistený stav 27.923 m3, ktorý je zdokumentovaný v listinách predložených

žalobcom, podpísaný žalovaným, je zdokumentovaný na fotodokumentácii a je zdokumentovaný a
uvedený aj vo vyúčtovacej faktúre. V tomto konaní množstvo plynu bolo určené podľa skutočných údajov
plynomera a predstavuje rozdiel medzi stavom zisteným dňa 15.01.2013, kedy nová odberateľka plynu
umožnila vykonať kontrolu meradla a stavom ku dňu ukončenia zmluvy, ktorý však nahlasoval žalovaný.
Opreskúšaniemeradlamôžepožiadaťibaodberateľplynuavdanomprípadetobolamatkažalovaného,

ktorá mohla požiadať dodávateľa resp. podať reklamáciu proti vyúčtovaniu.

10.2.Napojednávanídňa27.02.2020žalovanýuviedol,žežalovanáistinajeprivysoká,pretoženemohol
byť taký vysoký odber za také krátke obdobie. V januári 2013 keď prišli odmontovať meradlo a mu
oznámili vykázaný odber na plynomeri, on s tým nesúhlasil a žiadal, aby plynomer bol poslaný do

skúšobne, keďže mal za to, že nevykazoval správnu výšku. Predložili mu montážny list meradla, na
ktorom zakrúžkovali, že meradlo pôjde na preskúšanie do skúšobne. Meradlo položili do krabice, zalepili
a on to podpísal. Nedostal žiadnu odpoveď od skúšobne. Uviedol, že je si vedomý, že za obdobie
od 24.07.2012 do 15.01.2013 odoberal plyn. SPP, a.s., vôbec nekomunikoval s jeho matkou ako
odberateľkou plynu, pričom ona o demontáži ani nemala vedomosť. Keď reklamáciu mala po právnej

stránke uplatniť jeho matka, tak aj demontáž plynomeru mali riešiť s ňou ako odberateľkou plynu. On
žiadosť o preskúšanie napísal vo svojom mene a nie v matkinom, keďže zamestnanci SPP, a.s. ho
ubezpečili, že musí konať vo svojom mene a nie v matkinom, nakoľko doteraz bol odberateľom on.
Dodal, že bez jeho súhlasu pracovníci SPP, a.s. prišli do jeho domu a začali fotiť spotrebiče, plynový
sporák a kotol, pričom on v tom čase kúril drevom, keďže mal drevosplyňovací kotol.

10.3. Na pojednávaní dňa 27.02.2020 svedkyňa, P. Y., nar. XX.XX.XXXX uviedla, že ona si reklamáciu
vo vlastnom mene ani po podpísaní zmluvy neuplatnila, keďže reklamáciu uplatnil jej syn, t.j. žalovaný.
Ona si reklamáciu neuplatnila, keďže bola nová odberateľka, mala nový plynomer a nemala dôvod
si reklamáciu uplatniť. Uviedla, že aj ona aj jej syn sú ochotní žalobcovi zaplatiť pohľadávku, nie

však v uplatnenej výške, ale len alikvotnú čiastku za rozhodné obdobie, a to priemer spotreby za
predchádzajúce roky od roku 2004, od kedy odoberal žalovaný plyn.11. Žalovaný vo vyjadrení, doručenom dňa 23.03.2020 uviedol, že za obdobie 2004-2012 spotreba
plynu bola 16.158 m3, za jeden rok je priemerná spotreba plynu 2.019 m3. Priemerná spotreba na
novom meradle, ktoré bolo namontované 15.01.2013 za dva roky bola 2.977 m3, čiže priemer na jeden

rok je 1.488,50 m3. Ak bola priemerná spotreba plynu od roku 2004-2012 nižšia, žiadal, aby mu bola
doúčtovaná. Poukázal na to, že na novom meradle priemer ročnej spotreby je o 531 m3 nižší ako bol na
starom meradle. Zo znaleckého posudku p. Leška nevyplýva, či zasahovaním do plomby meradla bolo
zariadenie nefunkčné a či vykonávalo nesprávne meranie. Žalobca nepreukázal, že sa zásahom do
plomby meradla, poškodilo meradlo, nebol vykonaný dôkaz, ktorý by preukázal, že meradlo nemeralo

správne. Poškodiť skrinku dňa 05.12.2012 mohli aj zamestnanci SPP, a.s., nakoľko boli v tom čase
pred bránou a videli ich susedia. On vtedy doma nebol a nikto iný v dome nebol. Mal za to, že žalobca
musí dokázať, že mu vznikla škoda, nestačí len fiktívny výpočet, ale musí dokázať, že za 176 dní bolo
odobratých 13.611 m3 plynu za 7.758,27 Eur. Jeho povinnosťou je preukázať výšku škody. Bol povinný
zabezpečiť demontáž meradla v deň ukončenia dodávky plynu. Bol povinný 8 dní pred ukončením
odberu písomne oznámiť, kedy vykoná odpočet meradla. Žalobca nedodržal obchodné podmienky, keď

pri ukončení odberu, vypovedaním zmluvy, nezisťoval stav meradla. Žalobca takýto dokument súdu
nepredložil. Na uplatnenie nároku na náhradu škody, je potrebné preukázať vznik škody, nestačí sa
riadiť len vyhláškou upravujúcou spôsob výpočtu škody. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že došlo k
neoprávnenému odberu plynu a tým aj ku škode v takom rozsahu ako požaduje. Preto nárok žalobcu
nie je dôvodný, čo potvrdzuje aj uvedený výpočet skutočnej spotreby plynu.

12. Rozsudkom č.k. 7C/24/2015-226 zo dňa 19.05.2020 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 220,02 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 26.02.2013 až do
vyrovnania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku súd žalobu zamietol
(výrok II.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Voči predmetnému rozsudku žalobca

podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23CoCsp/10/2023-266 zo dňa
06.07.2021 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v
závislom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

13. Uznesením č.k. 7C/24/2015-274 zo dňa 23.09.2021 súd zrušil rozsudok pre zmeškanie Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 7C/24/2015-125 zo dňa 28.05.2019. Uznesením č.k. 11Co/22/2023-299 zo
dňa 02.08.2023 odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalovaného voči rozsudku pre zmeškanie
zastavil.

14.1. Na pojednávaní dňa 29.11.2023 zástupca žalobcu uviedol, že naďalej trvá na uplatňovanom
nároku. V súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 114/2020
uviedol, že uvedené rozhodnutie sa týka inej skutkovej podstaty neoprávneného odberu zemného
plynu než aká je predmetom posudzovania v tomto konaní. Navyše aj toto rozhodnutie ústavného
súdu sa už považuje za prekonané, keďže ústavný súd sa v jeho neskorších rozhodnutiach už plne

stotožnil a priklonil k rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V tomto konaní ide
o posudzovanie nároku na náhradu škody spôsobenej odberom plynu bez platne uzavretej zmluvy
o jeho dodávke. To, že k takémuto odberu zemného plynu v nehnuteľnosti, ktorej bol žalovaný v
rozhodnom období spoluvlastníkom a ktorú užíval, dochádzalo, bolo v konaní vykonaným dokazovaním
preukázané. Zároveň bolo preukázané množstvo plynu, ktoré žalovaný bez zmluvy o dodávke plynu

odoberal. V danom prípade bola výška škody určená najobjektívnejším a najspoľahlivejším možným
spôsobom, to na základe údajov meradla, ktoré sa na nehnuteľnosti nachádzalo. Pokiaľ ide o vzťah
žalobcu ako poškodeného a žalovaného ako škodcu tento sa neodvíja od zmluvy o dodávke plynu,
keďže žalovaný danú zmluvu v predmetnom období nemal uzatvorenú. Zmluva o dodávke plynu nie je
podmienkou pripojenia zariadení iných subjektov v distribučnej sieti žalobcu. Ďalej poukázal na to, že v

zápise zo dňa 15.01.2013 nie je žiadna požiadavka o zaslanie meradla do skúšobne. A čo je dôležité,
žalovaný v tom čase nebol odberateľom zemného plynu tak ako ho definovali ustanovenia zákona o
energetike. Právo na preskúšanie meradla patrí odberateľovi, v tomto prípade matke žalovaného, ktorá o
preskúšanie plynomera nepožiadala. Žalobca nespochybňuje tvrdenie, že matka žalovaného uzatvorila
s dodávateľom plynu zmluvu v novembri 2012, táto zmluva však nadobudla účinky až potom ako matka

žalovaného umožnila kontrolu meradla, ktoré bolo na predmetnej nehnuteľnosti nainštalované a teda
dodávateľ plynu reálne plyn matke žalovaného dodával až od 15.01.2013. Túto skutočnosť jednoznačne
preukazujú účtovné doklady vystavené dodávateľom plynu. Žalovaný dlhodobo pred ukončením zmluvy
o dodávke plynu využíval možnosť tzv. samoodpočtu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dokonca aj stav spotreby ku dňu ukončenia zmluvy so žalovaným v roku 2012 bol dodávateľovi plynu
žalovaným resp. jeho matkou nahlásený. Spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v rozhodnom
období bola aj sestra žalovaného a túto skutočnosť žalobca nespochybnil. Z úkonov týkajúcich sa

spoločnej veci sú však oprávnení a zaviazaní spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Žalobca si svoj
nárok uplatnil voči tomu spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý nehnuteľnosť užíval a mal tam evidovaný
aj trvalý pobyt. Skutočnosť, že žalovaný ako spoluvlastník umožnil užívanie svojej nehnuteľnosti aj inej
osobe a to konkrétne svojej matke nespôsobuje to, že by žalovaný v tomto konaní nemal byť pasívne
legitimovaný. Zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu § 76 ods. 8 zákona o energetike, keďže žalobca

ako prevádzkovateľ distribučnej siete, nemal žiadne pochybnosti o správnosti údajov o spotrebe plynu
na predmetnom meradle. Podľa montážneho listu zo dňa 15.01.2013 bolo meradlo naposledy overené
v roku 2004 a keďže z vyhlášky k zákonu o metrológii v prípade takýchto meradiel vyplýva 10 ročná
doba platnosti overenia plynomera, malo byť toto meradlo overené najskôr v roku 2014. Technicky
takéto overenie nie je možné skôr spraviť v kratších lehotách, keďže žalobca distribuuje zemný plyn
1.500.000 odberateľom. Žalobca žalovaného ako odberateľa zemného plynu považoval len do dňa

ukončenia zmluvného vzťahu dodávateľom. Tým, že žalovaný podpísal montážny list za odberateľa, k
ničomu sa nezaviazal, len z pozície nezainteresovanej osoby potvrdil skutočnosti zistené na mieste, a
to že došlo k demontáži plynomera, k montáži plynomera a stavu s akým bol plynomer demontovaný.
Žalobcapoukončenízmluvnéhovzťahunemuselrealizovaťžiadneúkonynaodvráteniehroziacejškody,
keďže nevedel, že mu nejaká škoda hrozí. Skutočnosť, že dôjde k ukončeniu zmluvy o dodávok totiž

neznamená, že sa po tomto ukončení plyn aj naďalej odoberá. Túto skutočnosť zistil žalobca až v januári
2013, kedy mu bol novou odberateľkou umožnený prístup k meradlu. Naopak žalovaný bol tým, kto
vedel, že došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke plynu a napriek tejto skutočnosti plyn naďalej odoberal.

14.2. Na pojednávaní dňa 29.11.2023 právna zástupkyňa žalovaného poukázala na rozhodovaciu prax

Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to nielen vo vzťahu k preukázaniu skutočnej škody, ale aj
potreby posudzovania tohto vzťahu ako spotrebiteľského. Postaveniu spotrebiteľov by mal zodpovedať
aj ich vzťah k PDS, teda žalobcovi, ktorý je od základného vzťahu dodávateľovi plynu odvodzovaný.
Platí aj to, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť preukazovať skutočnosti súvisiace so vznikom a
rozsahom škody a podieľať sa na zisťovaní toho, k akej skutočnej škode došlo. Žalovaný pri odpočte

množstva plynu dňa 15.01.2013 žiadal o zaslanie merača plynu do skúšobne, čo bolo zaznamenané aj
v montážnom liste zo dňa 15.01.2013. Aj z jeho ďalšej komunikácie voči žalobcovi jednoznačne vyplýva,
že trval na zaslaní merača do skúšobne. Čo sa týka výšky škody a jej objektivizácie taktiež poukázala
na rozhodovaciu prax ústavného súdu. Vo vzťahu ku skutkovej podstate neoprávneného odberu bez
uzatvorenej zmluvy uviedla, zmluva bola dňa 12.11.2012 uzatvorená P. Y.. Z tohto dôvodu namietala

pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Ďalej poukázala na skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľnosti
bola aj A. Y., nar. 02.11.1977. Čo sa týka výšky škody mala za to, že súd je povinný sa zaoberať aj so
spoluzavinením poškodeného a moderáciou výšky škody, pričom nesmie ochrana poskytovaná jednému
subjektu vlastníckeho práva byť v nepomere k možnostiam ochrany, ktoré má druhý subjekt. V rámci
vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že za obdobie od októbra 2004 do novembra

2009 bol odber na mieste v rozsahu 14.097 m3. Následne dva roky teda 2010 a 2011 tvrdil žalobca,
že uskutočnil samoodpočet. Napriek uvedenému sa žalobca snaží navodiť dojem, že žalobca odobral
vyššie množstvo plynu za 2 roky ako za predchádzajúcich 5 rokov. Žalobca v konaní uviedol, že žalovaný
vykonal samoodpočet plynu v roku 2010 a 2011, z čoho teda vyplýva, že v roku 2012 žalobca alebo
SPP mali vykonať alebo vykonali odpočet, ktorý však buď z nedbanlivosti alebo úmyselne neoznámili.

Tvrdenie žalobcu, že malo byť preukázané, že užívateľom nehnuteľnosti a odberateľom plynu bol
žalovaný je nepravdivé, pretože užívateľkou a odberateľkou plynu bola matka žalovaného. Žalobca
ďalej tvrdí, že faktúra má byť dôkazom preukázaného množstva plynu, čo takisto popierajú. Meradlo,
ktoré bolo na odbernom mieste by eventuálne mohlo slúžiť ako dôkaz avšak žalobca v rozpore s § 76
ods. 8 zákona o energetike nedal na preskúšanie určené meradlo na základe žiadosti žalovaného. Ak

teda žalobca považuje faktúru za dôkaz, potom žalovaný uvádza, že z jeho reklamácie takisto vyplýva,
že žiadal poslať meradlo do skúšobne. Ďalej uviedla, že spotrebiteľský vzťah nezačína a nekončí
podpisom zmluvy a ukončením zmluvy. Ochrana spotrebiteľovi je poskytovaná tak pred podpísaním
zmluvy ako aj ukončením zmluvy resp. zo zodpovednostných vzťahov. Čo sa týka montážneho listu je v
ňom zaznamenané úradné overenie, čo si žalovaný vyložil tak, že meradlo bude podrobené nejakému

úradnému overeniu a to mu aj pracovníci povedali. Žalobca označuje žalovaného ako odberateľa tak
ako mu to vyhovuje. Pri možnosti žiadať žalobcu o poslanie meradla do skúšobne ho za odberateľa
nepovažuje, na druhej strane ho za odberateľa považuje napr. pri podpisovaní montážneho listu zo dňa
15.01.2013, pri sprístupnení meradla, pri odpočtoch ako aj pri odbere plynu. Pokiaľ žalobca umožnil včase 15.01.2013 žalovanému konať v mene jeho matky je otázne prečo už nebolo považované jeho
ďalšie konanie za konanie v mene odberateľa zemného plynu. Nesúhlasila s názorom ani výkladom, že
by žalovaný nemal právo v zmysle § 76 ods. 8 zákona žiadať o zaslanie meradla do skúšobne. Žalobca,

ktorý má skúsenosti a odbornosť v danom vzťahu, mal ma pochybnosť o správnosti merania sám,
nielennapodnetžalovaného.Ouvedenomsvedčíhlavnepredchádzajúcaspotrebanadanomodbernom
mieste. Ku dňu 24.07.2012 ukončil SPP, a.s. zmluvu z dôvodu neplatenia žalovaným. Bola toho názoru,
že žalobca alebo SPP, a.s. ako zodpovedný podnikateľský subjekt mal najneskôr v tomto období
realizovať nejaké úkony na odvrátenie hroziacej škody. To, že samoodpočet je legálny neznamená, že to

vyviňuje žalobcu, aby sa správal zodpovedne a predvídavo. Tok 2013 už bol tretí rok, čo nikto nepozrel
zo strany žalobcu resp. SPP, a.s. na dané meradlo, a to za stavu, že tam mali neplatiča.

15. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.12.2023 uviedol, že po ukončení zmluvného vzťahu
sa zamestnanci žalobcu pokúsili dňa 26.07.2012 zistiť stav spotreby zemného plynu evidovaný na
plynomeri. Tento pokus bol neúspešný, keďže meradlo sa nachádzalo v oceľovej skrini uzamknutej

visiacim zámkom, kľúčom od ktorej žalobca nedisponoval. Stav ku dňu ukončenia zmluvy o dodávke
plynu formou samoodpočtu, tak ako potvrdila vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom
konaní matka žalovaného, nahlasoval svojmu dodávateľovi plynu priamo žalovaný. Podľa vyjadrenia
žalovaného na pojednávaní dňa 27.03.2018 mal žalovaný dňa 05.12.2012 zistiť, že skrinka, v ktorej sa
meradlo nachádzalo, mala byť poškodená. Skrinka nepatrí žalobcovi, žalovaný žalobcovi neoznámil, že

by malo dôjsť k poškodeniu meradla, ktoré sa v skrinke nachádzalo a podľa stavu zisteného v januári
2013, skrinka ani zámok žiadne znaky poškodenia nevykazovala. Nebol žiaden dôvod, aby zamestnanci
žalobcu dňa 05.12.2012 nehnuteľnosť žalovaného navštívili.

16. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.12.2023 poukázal na to, že na žalobcom predloženej

fotografii z januára 2013 je zjavné poškodenie skrine v oblasti visiaceho zámku. Toto poškodenie
bolo spôsobené 05.12.2012. Z trestného konania vyplýva, že žalobca neuvádza pravdu, keď tvrdí,
že skriňa ani zámok nejavili známky poškodenia. Z uznesenia o zastavení trestného stíhania, OO
PZ Dunajská Streda ČVS: ORP-443/DS-DS-2013 zo dňa 26.02.2014 vyplýva, že dňa 15.01.2013 pri
kontrole pracovníci žalobcu zistili podozrenie na poškodenie overovacieho a zabezpečovacieho znaku,

plomby .... Bol oboznámený aj žalovaný tým, že plynomer bude zaslaný na úradné overenie, výsledok
znaleckého posudku bol, že by mohol byť predpoklad na poškodenie overovacieho a zabezpečovacieho
znaku, výsledok znaleckého posudku bolo spoločnosťou prehodnotený a bolo pristúpené k vyúčtovaniu
škody na základe skutočne meraného plynu odo dňa 24.07.2012 do dňa 15.01.2013. Z vykonaného
dokazovania ďalej vplýva, že 05.12.2012, došlo k poškodeniu skrine a odstráneniu visiaceho zámku. Z

vykonaného dokazovania je vyjadrenie žalobcu, že skriňa ani zámok nebolo viditeľne poškodené, je v
zjavnom rozpore s vykonaným dokazovaním. Dokonca aj znalecký posudok vypracovaný pre žalobcu
potvrdil možné podozrenie na manipuláciu s meradlom. Žalovaný žiadal žalobcu o overenie správnosti
meradla a domnieval sa, že tak žalobca učinil. Navyše za situácie, že aj výsledok znaleckého posudku
konštatoval možné poškodenie overovacieho a zabezpečovacieho znaku, malo byť toto konanie žalobcu

prirodzené za účelom vyvrátenia akýchkoľvek pochybností. Žalobca si následne sám prehodnotil
výsledok znaleckého posudku a sám konštatoval, že dôjde k výpočtu škody podľa spotreby na meradle,
ktoré zjavne vykazovalo vady a dokonca aj možnej neoprávnenej manipulácie. Toto konanie žalobcu
poškodzuje jedine žalovaného a je na prospech žalobcu, ktorý sa takto môže dostať k neoprávnenému
obohateniu na úkor žalovaného. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, že na uvedenom odbernom

mieste mal odberateľ problémy s platením plynu pri riadne uzavretej zmluve o dodávke plynu, no napriek
tomu bol plyn na dané odberné miesto dodávaný aj po ukončení zmluvy o dodávke plynu. Je teda
rozumnépredvídať,žepokiaľodberateľnedokážeplatiťriadneplatbyzaplynpririadneuzavretejzmluve,
a to menšia resp. rovnaká pravdepodobnosť je, že nebude vedieť platiť plyn ani bez riadne uzavretej
zmluvy. Ukončenie dodávky plynu a preverenie stavu meradla mali slúžiť na odvrátenie hroziacej

škody, čo však žalobca neučinil. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu v časti o zaplatenie 7.611,78 Eur s
príslušenstvom zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
94,38 %.

17.1. Na pojednávaní dňa 07.02.2024 zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nemá žiadnu vedomosť o

poškodenískrinkyžalovaného,vktorejboloumiestnenémeradlo,dňa05.12.2012.Zfotografiejezrejmé,
žeskrinkaniejevypáčená,dvierkaniesúzdvihnuté.Ďalejuviedol,žežalobcanepoznádôvody,prektoré
došlo k ukončeniu zmluvy medzi odberateľom a jeho dodávateľom. Ak aj dôvodom ukončenia zmluvy
boli nedoplatky žalovaného voči dodávateľovi, existencia týchto nedoplatkov nemôže na strane žalobcuvyvodzovať predpoklad, že sa v nehnuteľnosti odoberá plyn bez zmluvy. Zdôraznil, že posudzovanie
sporu ako spotrebiteľského vzhľadom na neexistenciu zmluvy, z ktorej by nárok vyplýval alebo s
ktorou by súvisel, neobstojí. Žalobcom uplatňovaný nárok predstavuje hodnotu žalovaným skutočne

odobratého zemného plynu, ktoré preukazuje tak fotodokumentácia a zápis vyhotovený žalobcom ako aj
účtovný doklad, faktúra vystavená dodávateľom plynu novej odberateľke, konkrétne matke žalovaného.
To, či reálne žalovaný v období, kedy odoberal plyn bez zmluvy aj takéto množstvo skutočne odoberal,
nie je možné zistiť aj vzhľadom na skutočnosť, že stav k ukončeniu zmluvy o dodávke zemného plynu s
jeho dodávateľom tomuto dodávateľovi oznámil priamo žalovaný. Mal za to, že nimi uplatňovaný nárok

je dôvodný v celom rozsahu. Žalovaný mal možnosť predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a
čo je najdôležitejšie, sám žalovaný mal možnosť existencii tohto konania úplne zabrániť, a t v prípade, ak
by potom ak došlo k ukončeniu zmluvy medzi ním a jeho dodávateľom umožnil vykonať kontrolu meradla
za účelom zistenia presného stavu spotreby u dňu ukončenia zmluvy. Toto žalovaný nespravil a sám
svojmu dodávateľovi oznámil stav spotreby, s akým bola následne zmluva ukončená a žalovanému bolo
jeho dodávateľom vystavené vyúčtovanie. Žalovaný vedel o tom, že nemá uzavretú zmluvu o dodávke

plynu a napriek tomu naďalej plyn v jeho nehnuteľnosti odoberal a umožnil jeho odoberanie blízkej
osobe. Ak by žalovaný plyn neoprávnene neodoberal, v januári 2013 by sa na počítadle plynomera
našiel rovnaký stav spotreby, aký sám žalovaný svojmu dodávateľovi ku skončeniu zmluvy oznámil. V
prípade meradla žalovaného išlo len o predpoklad možného porušenia plomby, ktorý nebol jednoznačne
potvrdený. Ak by tento predpoklad jednoznačne potvrdený bol, žalobca by si uplatňoval nárok na

základe inej skutkovej podstaty neoprávneného odberu. To, či žalovaný s matkou navštívil v novembri
2012 dodávateľa plynu a aké tvrdenia im boli prezentované, nie je ničím preukázané a s nárokom
uplatňovaným žalobcom toto tvrdenie nesúvisí. Rovnako nesúhlasil s tvrdením, že je preukázané, že
na odbernom mieste žalovaného sa kúrilo spravidla pevným palivom. Existencia alternatívneho zdroja
vykurovania ešte neznamená, že tento zdroj sa využíva. Nesúhlasil ani s tvrdením, že žalovaný sa mal

dostať do dôkaznej núdze zavinením žalobcu, keďže žalovaný mohol využiť krok, ktorými by existenciu
tohto konania úplne vylúčil. K ochote žalovaného zaplatiť žalobcovi priznanú sumu 220,02 Eur uviedol,
že žalovaný doposiaľ túto sumu nezaplatil, a to ani po tom ako na túto skutočnosť bol upozornený na
predchádzajúcom pojednávaní.

17.2. Na pojednávaní dňa 07.02.2024 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že bez ohľadu na
skutočnosť, či je tento spor spotrebiteľský alebo nie, je nutné konštatovať, že je žalovaný v slabšom
postavení a doposiaľ nemal možnosť riadne sa brániť dôkazmi a vylúčiť rozsah žalobcom uplatnených
nárokov. Žalovaný od počiatku žiadal žalobcu o zaslanie meradla do skúšobne, navyše aj v trestnom
konaní je uvedené, že prvotným výsledkom znaleckého posudku bolo, že by mohol byť predpoklad

na poškodenie overovacieho a zabezpečovacieho znaku. Za uvedených skutočností je nelogické,
prečo žalobca nezaslal toto meradlo do skúšobne. Žalovaný tvrdil, že čiastočne odoberal plyn po
ukončení zmluvy o dodávke plynu avšak uvedenú situáciu sa snažil riešiť. V spoločnosti SPP, a.s.
matka žalovaného dňa 12.11.2012 uzavrela zmluvu o dodávke plynu. Na tomto mieste už druhýkrát boli
ubezpečovaní, že je všetko v poriadku. Žalovanému nikto nepovedal, že zmluva nenadobúda účinnosť

dňom podpisu, ale až 2 mesiace po uzavretí zmluvy. Žalovaný je ochotný v rozsudku súdu určenú
sumu uhradiť, nakoľko je presvedčený, že vzhľadom na dôkaznú núdzu, do ktorej sa nedostal sám, ale
zavinením žalobcu, nie je možné lepšie objektivizovať výšku škody. Žalovaný už na predchádzajúcom
pojednávaní uviedol, že reálne nebolo objektívne možné spotrebovať také množstvo plynu za taký krátky
čas resp. aj za čas od posledného overenia meradla žalobcom resp. spoločnosťou SPP, a.s. Spoločnosť

SPP, a.s. si spravila fotografie o všetkých plynových spotrebičoch na danom odbernom mieste, pričom
je preukázané, že na danom odbernom mieste sa kúrilo spravidla pevným palivom a plynový sporák
takú spotrebu určite nemá. Žalobca už v liste zo dňa 25.04.2013 uviedol, že demontovaný plynomer
sa nedá dať dodatočne na úradné preskúšanie. Žalovaného nikto nekontaktoval v júli 2012 a nedostal
oznámenie, že by mal umožniť odpočet plynu.

18.1. Na pojednávaní dňa 20.03.2024 zástupca žalobcu uviedol, že presné závery znaleckého posudku
v súvislosti s tým, či došlo k vylúčeniu poškodenia overovacieho a zabezpečovacieho znaku, sú v
tomto konaní irelevantné, keďže žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu neoprávneného
odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy. Tvrdenie žalovaného v tom, že v rozhodnom období vykuroval

svoju nehnuteľnosť pevným palivom nebolo v konaní preukázané, pričom ak by naozaj plyn neodoberal
a nehnuteľnosť vykuroval pevným palivom, bol by v januári 2013 na meradle rovnaký stav spotreby
zemného plynu, aký sám žalovaný v marci 2012 nahlásil svojmu dodávateľovi. Rovnako nebolo v
konaní preukázané, že by skrinka, v ktorej sa plynomer nachádzal, bola poškodená. O preskúšaniemeradla môže či už dodávateľa plynu alebo prevádzkovateľa siete požiadať odberateľ zemného plynu, v
danom prípade matka žalovaného, ktorá svoje oprávnenie nevyužila a nespochybňovala stav spotreby
uvedený na faktúre vystavenej jej dodávateľom za zemný plyn. Obranu žalovaného spočívajúcu v

tvrdení, že mal využívať drevosplyňovací kotol a pri kontrole v januári 2013 už signalizoval veľmi vysokú
spotrebu plynu, považoval za účelové. Tieto tvrdenia žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal a v
zápise z 15.01.2013, ktorý žalovaný podpisoval, neuviedol žiadnu zmienku o odstavení plynového kotla,
využívanie alternatívneho paliva, či pochybnosti o spotrebe plynu meradlom. Navrhol, aby súd rozhodol
podľa žalobného návrhu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.611,78 Eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 7.611,78 Eur od 26.02.2013 až do zaplatenia a zároveň
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

18.2. Na pojednávaní dňa 20.03.2024 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že považuje za
dôležité rozlišovať medzi poškodením overovacieho a zabezpečovacieho znaku a správnosťou resp.
nesprávnosťou meradla. Žalovaný popiera, že by kedykoľvek v predchádzajúcich obdobiach nahlásil

SPP, a.s., nesprávny odber plynu na meradle. Snažil sa šetriť a preto kúrili pevným palivom, preto
objektívne nebola daná možnosť, aby spotrebovali na danom odbernom mieste za taký krátky čas
také množstvo plynu. Ďalej poukázala na to, že dňa 05.12.2012 videli susedia ako niekto poškodil
skrinku, v ktorej sa nachádzalo meradlo. Žalovaný tvrdí, že meradlo meralo nesprávne a netvrdí,
že by on poškodil overovací alebo zabezpečovací znak. Poukázala na to, že žalobca disponoval a

disponuje znaleckým posudkom, ktorého výsledkom bolo podozrenie na poškodenie overovacieho a
zabezpečovacieho znaku. Tento znalecký posudok doposiaľ nepredložil a ani nevysvetlil dôvody, pre
ktoré došlo k prehodnoteniu záverov znaleckého posudku. Ďalší dôkaz zo dňa 15.01.2013 montážny
list meradla predložený žalobcom uvádza vyslovene: poškodený opatr. znak a takisto aj slovo úradné
overenie. Dva listinné dôkazy poukazujú na poškodenie meradla, ale žalobca sám seba pasoval za

osobu, ktorá je oprávnená rozhodnúť o tom, či bolo alebo nebolo meradlo poškodené. Rovnako sa za
takúto osobu považoval a považuje pri určení toho, či meradlo meralo správne. Žalovaný tak v dôsledku
konania a zároveň nekonania žalobcu dostal do dôkaznej núdze, keďže fyzicky meradlom disponoval
žalobca. Žalovaný v priebehu konania predložil všetky dôkazy, ktoré boli v jeho dispozícii. Mala za to,
že sú tu tak závažné pochybnosti o správnosti a integrite meradla plynu, že nemožno spotrebovanú

výšku plynu považovať za správnu a preukázanú. Nakoľko sa iné dokazovanie ohľadom skutočnej výšky
škody žalobcu na jeho podnet nevykonávalo, mala za to, že skutočná výška škody nebola preukazná.
Aj z uvedeného dôvodu trvala na zamietnutí žaloby a priznaní náhrady trov konania žalovaného.

18.3. Na pojednávaní dňa 20.03.2024 žalovaný uviedol, že pracovníci SPP, a.s, keď prišli odmontovať

meradlo, odfotili aj plynové spotrebiče, t.j. kotol a plynový sporák, pričom plynový kotol v tom čase nebol
v prevádzke, čo videli aj zamestnanci SPP, a.s. Je nemysliteľné, aby boli dve zariadenia na kúrenie v
prevádzke súčasne. Zo strany žalobcu nebolo seriózne, že meradlo nezaslali do skúšobne, hoci aj pri
demontáži sa vyjadril tak, že je na merači zaznamenaná veľmi vysoká spotreba.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkyne P. Y., oboznámením sa so
žalobou a jej prílohami (uvedenými vyššie v bode 3. tohto rozsudku), platobným rozkazom tunajšieho
súdu č.k. 7C/24/2015-16 zo dňa 17.06.2015, odporom žalovanému proti platobnému rozkazu, zmluvou
o dodávke plynu zo dňa 12.11.2012, poučením o práve odberateľa plynu domácnosti odstúpiť od
zmluvy o dodávke plynu, reklamáciou stavu odobraného zemného plynu zo dňa 22.02.2013, sťažnosťou

na neriešenie reklamácie zo dňa 03.04.2013, vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa
31.12.2014, vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 31.12.2013, uznesením Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 7C/24/2015-26 zo dňa 08.09.2015, elektronickou správou zo dňa 07.02.2013
(č.l. 52), fotografiami z č.l. 53-54, uznesením povereného príslušníka PZ ČVS:ORP-443/DS-DS-2013
zo dňa 26.02.2014, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 27.03.2018, zápisnicou o pojednávaní zo dňa

10.05.2018, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo 0027/2013/P zo dňa 29.11.2012,
rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo 03/2450/12/RpR zo dňa 29.02.2012,
zápisnicouopojednávanízodňa18.09.2018,podanímP.Y.zodňa09.112018,zápisnicouopojednávaní
zo dňa 13.11.2018, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 12.03.2019, zápisnicou o pojednávaní zo dňa
15.04.2019, vyjadrením žalobcu zo dňa 16.05.2019, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 26.05.2019,

rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda pre zmeškanie žalovaného č.k. 7C/24/2015-128 zo dňa
28.05.2019, odvolaním a návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného zo dňa 17.07.2019
a 05.08.2019, zápisnicou o pojednávanie zo dňa 03.09.2019, zápisnicou o pojednávanie zo dňa
29.10.2019, podaním žalobcu zo dňa 02.12.2019, podaním P. Y. zo dňa 26.02.2020, montážnym listomč. 15012013, vyúčtovacou faktúrou č. 7452086826 splatnou dňa 31.12.2015, podaním žalovaného
zo dňa 26.02.2020, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 27.02.2020, vyjadrením žalovaného zo dňa
23.03.2020, vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.12.2005, vyúčtovacou faktúrou

č. XXXXXXXXX splatnou dňa 08.12.2006, vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa
06.12.2007, vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 08.12.2008, vyúčtovacou faktúrou
č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 22.09.2009, vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa
07.12.2009, vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 07.12.2010, vyúčtovacou faktúrou
č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 06.12.2011, vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa

21.09.2012, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 19.05.2020, rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 7C/24/2015-226 zo dňa 19.05.2020, odvolaním žalobcu zo dňa 01.07.2020, odpoveďami žalobcu
na podnet žalovaného zo dňa 18.03.2013 a zo dňa 25.04.2013, vyjadrením žalovaného k odvolaniu zo
dňa 20.11.2020, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoCsp/10/2021-266 zo dňa 06.07.2021,
uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/24/2015-274 zo dňa 23.09.2021, zápisnicou o
pojednávaní zo dňa 23.09.2021, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/22/2023-299 zo dňa

02.08.2023, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 29.11.2023, vyjadrením žalobcu zo dňa 14.12.2023,
fotografiami z č.l. 323, vyjadrením žalovaného zo dňa 29.12.2023, zápisnicou o pojednávaní zo dňa
07.02.2024, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 20.03.2024 a zistil tento skutkový a právny stav:

20. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti so súp. č. XX, vedenej Okresným úradom

Dunajská Streda, katastrálnym odborom na LV č. XXX, pre K. J. Q. K., X..Ú.. J. Q. K.. Predmetná
nehnuteľnosť je odberným miestom dodávky plynu v prejednávanej veci. Zmluva o dodávke plynu,
ktorú mal žalovaný uzatvorenú so spoločnosťou SPP, a.s., bola ukončená ku dňu 23.07.2012, pričom
dodávateľ plynu ku dňu ukončenia zmluvy vychádzal zo stavu spotreby zemného plynu nahlásenej
žalovaným ako odberateľom (samoodpočet), a to zo stavu 14.312 m3. Zo strany žalobcu bol vykonaný

dňa 26.07.2012 pokus o zistenie stavu spotreby zemného plynu evidovaného na plynomeri, avšak
podľa tvrdení žalobcu tento pokus bol neúspešný, keďže meradlo sa nachádzalo v uzamknutej oceľovej
skrini. Ďalšia kontrola odberného miesta sa uskutočnila až dňa 15.01.2013, kedy na plynomeri bola
zistená (fotografiami zdokumentovaná) spotreba zemného plynu 27.923 m3. a vykonala sa aj demontáž
meradla.

21. Zo zápisu žalobcu č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2013 o vykonanej kontrole odberného miesta na
základe príkazu/zákazky vyplýva, že za odberateľku je označená pani P. Y., pričom zápis podpísal R. Y.
(bez uvedenia vzťahu k odberateľovi). Počet nainštalovaných spotrebičov: plynový sporák a kotol. Stav
počítadla plynomera: 27.923 m3. Zistené skutočnosti na odbernom mieste: Podozrenie na poškodený

overovací a zabezpečovací znak číselníka. Odberateľ žiadal o novú zmluvu. V roku 2012 sa meradlo
nedalo skontrolovať - nebolo sprístupnené. 15.01.2013 ohlásil montér sprístupnenie a kontrolu. Meradlo
zaslané na overenie. Prítomný R. Y. (pozn. súdu zrejme: Y.).

22. Na montážnom liste č. 15012013 zo dňa 15.01.2013 v časti vykonané opatrenia sa uvádza: úradné

overenie, poškodený o/z znak číselníka.

23. Z faktúry č. 9000154379 splatnej dňa 25.02.2013, vystavenej žalobcom na meno žalovaného,
je zrejmé, že žalovanému bola vyfakturovaná suma 7.758,27 Eur za obdobie od 24.07.2012 do
15.01.2013 ako škoda za neoprávnený odber zemného plynu a suma 73,53 Eur ako náklady zisťovania

neoprávneného odberu.

24. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vyplýva množstvo
neoprávnene odobratého plynu: 13.611 m3, sadzba za 1 m3 neoprávnene odobratého plynu 0,570
Eur, cena neoprávnene odobratého zemného plynu 7.758,27 Eur a náklady spojené so zisťovaním a

odstraňovaním neoprávneného odberu plynu 73,53 Eur. Celková výška škody 7.831,80 Eur.

25. Zo zmluvy o dodávke plynu vyplýva, že dňa 12.11.2012 bola uzavretá zmluva spoločnosťou SPP,
a.s. ako dodávateľom a pani P. Y. ako odberateľom. Dátum prihlásenia je 12.11.2012. Stav plynomeru
a číslo plynomeru uvedené v zmluve nie je.

26. Z písomného podania pani P. Y. zo dňa 09.11.2018 vyplýva, že uzavrela so SPP, a.s. zmluvu o
odbere plynu dňa 12.11.2012. Pri uzatváraní zmluvy nahlásila číslo meradla plynu, odberné miesto a tiež
stav na meradle plynu, ktorý odpísala 11.11.2012 a bol 14.569 m3. Pri uzatváraní predmetnej zmluvyzamestnanec dodávateľa zisťoval, či chce zmluvu tri mesiace dozadu, pričom ona povedala, že plyn za
tri mesiace (256 m3) zaplatí vo vyúčtovacej faktúre. Nenapadlo ju, ani na to nebola upozornená, že by
sa to mohlo považovať za neoprávnený odber. Vyhlásila, že od 24.07.2012 odoberala plyn ona a nie

žalovaný, ktorému zmluva skončila a ktorý sa v tom čase, nakoľko podnikal, málokedy zdržiaval v mieste
trvalého pobytu, takže plyn odoberať nemohol.

27. Z reklamácie stavu odobraného zemného plynu zo dňa 22.02.2013 vyplýva, že žalovaný namietal
žalobcom uvedené množstvo spotrebovaného plynu a žiadal o zaslanie meradla č. 874021802194 do

skúšobne na preskúšanie správnosti merania. Rovnako zo sťažnosti na neriešenie reklamácie zo dňa
03.04.2013 adresovanej žalovaným žalobcovi vyplýva, že žalovaný o.i. trval na zaslaní meradla do
skúšobne.

28. Z odpovede žalobcu na podnet žalovaného zo da 18.03.2013 vyplýva, že zo strany žalovaného
neevidovali podanie reklamácie konečného stavu spotreby plynu na vyúčtovacej faktúre, po ukončení

zmluvného vzťahu. O preskúšanie môže požiadať iba odberateľ, ktorý má platne uzavretú zmluvu o
dodávke plynu z toho dôvodu, že zmluva bola so žalovaným ukončená, jeho žiadosti nebolo možné
vyhovieť.

29. Z uznesenia povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru Dunajská Streda

ČVS: ORP-443/DS-DS-2013 zo dňa 26.02.2014 vyplýva, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté vo
veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. a) Trestného zákona bolo zastavené,
lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z predmetného uznesenia
je zrejmé, že splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti o.i. uviedol, že „vzniklo podozrenie na
poškodenie overovacieho a zabezpečovacieho znaku, ... výsledok znaleckého posudku bol, že by mohol

byť predpoklad na poškodenie overovacieho a zabezpečovacieho znaku, výsledok znaleckého posudku
bol spoločnosťou prehodnotený a bolo pristúpené k vyúčtovaniu škody na základe skutočne meraného
plynu odo dňa 24.07.2012 do dňa 15.01.2013 ...“.

30. Žalobca tvrdí, že žalovaný v období od 24.07.2012 do 15.01.2013 neoprávnene odoberal zemný

plyn bez uzavretej zmluvy o dodávke (§ 82 ods. písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike), čím
mu spôsobil škodu v celkovej výške 7.831,80 Eur. Žalovaný dňa 08.02.2013 vyfakturoval žalovanému
škodu faktúrou č. 9000154379, ktorú žalovaný v lehote splatnosti, t.j. do dňa 25.02.2013 ani čiastočne
neuhradil, čím sa od 26.02.2023 dostal s úhradou pohľadávky do omeškania.

31. Podľa § 3 písm. c) bodu 5., 6. a 10. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, účinného ku dňu 15.01.2013 (ďalej aj „zákon o energetike“) prevádzkovateľom
distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona; dodávateľom
plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu; odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na
účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby.

32. Podľa § 47 ods. 1 zákona o energetike zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu
dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť
dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.

33. Podľa § 76 ods. 8 zákona o energetike ak má odberateľ plynu alebo dodávateľ pochybnosti
o správnosti merania údajov o dodávke plynu alebo odbere plynu určeným meradlom alebo
zistí na určenom meradle chybu, má právo požiadať prevádzkovateľa prepravnej siete alebo
prevádzkovateľa distribučnej siete o preskúšanie určeného meradla. Prevádzkovateľ prepravnej siete
alebo prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný do 15 dní od doručenia písomnej žiadosti zabezpečiť

výmenu určeného meradla a predložiť určené meradlo na preskúšanie.

34. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej
zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej
dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej

siete a distribúcii plynu.

35. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

36. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).

37. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

38. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

39. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

40. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

41. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

42. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

43.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

45. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje.

47. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“)
stranami sú žalobca a žalovaný.

48. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.49. Predmetom konania po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom uznesením č.k.
23CoCsp/10/2023-266 zo dňa 06.07.2021 v odvolaním napadnutej časti, predmetom konania ostal
nárok žalobcu na zaplatenie 7.611,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % zo sumy 7.611,78

Eur od 26.02.2013 do zaplatenia. Rozsudok tunajšieho súdu č.k. 7C/24/2015-226 zo dňa 19.05.2020
vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 220,02 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,75 % zo sumy 220,02 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia nadobudol právoplatnosť.

50. Súd v prvom rade skúmal vecnú legitimáciu strán, pričom preskúmanie vecnej legitimácie, či už

aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na
strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiadna
zo strán nenamieta.

51. Aktívna legitimácia žalobcu, ktorá v spore namietaná nebola, je daná vzhľadom na to, že žalobca

ako distribútor zemného plynu nie je subjektom totožným s dodávateľom zemného plynu (v tomto
prípade so SPP, a.s.), ktorý zabezpečuje pre koncového odberateľa dodávku plynu. Tento dodávateľský
vzťah sa ale realizuje prostredníctvom distribučnej siete, ktorú vlastní a spravuje žalobca, ktorý má
v distribučnej sieti svoj vlastný plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu. Plyn v distribučnej
sieti je teda majetkom žalobcu a žalobca účtuje dodávateľom plynu (v danom prípade SPP, a.s.) len

plyn, ktorý prejde cez merače, keď žalobca realizuje distribúciu plynu v rámci distribučnej siete. V
prípade neoprávneného odberu škoda vzniká na strane prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorým je
žalobca. Pasívna vecná legitimácia žalovaného, ktorá spochybnená bola, je za obdobie od 24.07.2012
do 12.11.2012 daná, keďže žalovaný je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa plynomer nachádzal
a aj plynomer bol vedený na jeho meno. Pri neoprávnenom odbere plynu bez uzatvorenej zmluvy škoda

nevzniká dodávateľovi plynu, ale tak ako súd uviedol aj vyššie, prevádzkovateľovi distribučnej siete,
ktorý nemá možnosť identifikovať odberateľa plynu bez uzatvorenej zmluvy, keďže takýto odberateľ
sa prevádzkovateľovi distribučnej siete ničím nepreukazuje. Prevádzkovateľ distribučnej siete nemá
vedomosť o tom, kto sa v nehnuteľnosti zdržiava so súhlasom vlastníka, užíva ju a odoberá plyn bez
zmluvy,nemáprávovstúpiťdonehnuteľnosti,nemáprávooveriťtotožnosťosôb,ktorésavnehnuteľnosti

zdržiavajú alebo ju užívajú. Z uvedeného dôvodu súd má za to, že žalobca správne žaloval žalovaného
ako spoluvlastníka nehnuteľnosti. Čo sa týka toho, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti je
aj sestra žalovaného, súd poznamenáva, že súhlasil s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej pri
solidárnych dlžníkoch (ktorými žalovaný a jeho sestra sú) veriteľ môže svoju pohľadávku vymáhať od
ktoréhokoľvek solidárneho dlžníka.

52. Súd, súc si vedomý aj odlišných právnych názorov, vyhodnotil vzťah medzi žalobcom a žalovaným
ako vzťah spotrebiteľský. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III.ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021 (ktorý na rozdiel od žalobcu nepovažuje za
prekonaný a považuje za plne aplikovateľný v tomto spore), v ktorom sa konštatuje, že odberatelia

plynu v domácnostiach majú zároveň postavenie spotrebiteľov, ktorému by mal zodpovedať aj ich
vzťah k PDS (prevádzkovateľom distribučnej siete), ktorý je od základného vzťahu k dodávateľovi
plynu odvodzovaný. Ústavný súd vysvetlil, že „Rozštiepenie dodávky plynu a distribúcie plynu bolo v
zmysleprvéhoodôvodneniasmerniceEurópskehoparlamentuaRady2009/73/ES(ďalejlen„smernica“)
vedené zámerom ponúknuť všetkým „odberateľom“ (pojem spotrebiteľ v smernici v tomto kontexte

nezodpovedá slovenskej právnej úprave; kde to kontext vyžaduje, pri citácii smernice bude ústavný
súd používať adekvátny pojem v úvodzovkách) v Európskej únii, či ide o občanov alebo podniky,
skutočný výber, konkurenčné ceny a vyššie štandardy služieb. Snahou bolo otvorenie trhu, ktorý
umožňuje všetkým odberateľom slobodný výber svojich dodávateľov a všetkým dodávateľom slobodu
zásobovať svojich odberateľov (tretie odôvodnenie smernice). Účinné oddelenie sietí od dodávateľských

činností (tzv. unbundling) preto bolo vyvolané potrebou zabezpečiť splnenie týchto cieľov; nie zhoršiť
postavenie spotrebiteľov (tentoraz vo význame spotrebiteľov ako slabšej strany). Vyplýva to aj z
výslovne formulovaného odôvodnenia č. 48 smernice, v zmysle ktorého záujmy „odberateľov“ by
mali byť stredobodom tejto smernice a kvalita služieb by mala byť ústrednou zodpovednosťou
plynárenských podnikov. Musia sa posilniť a zaručiť existujúce práva „odberateľov“, pričom by mali

byť transparentnejšie. Ochrana „odberateľa“ by mala zabezpečiť, aby všetci „odberatelia“ v širšom
meradle Spoločenstva mali úžitok z konkurenčného trhu. Členské štáty alebo, ak tak ustanoví členský
štát, regulačné orgány by mali presadzovať práva „odberateľov“. V bode 50 tohto nálezu ústavný súd
uviedol, že pred unbundlingom dodávku a distribúciu plynu odberateľom zabezpečoval jeden a ten istýsubjekt a vo vzťahu k spotrebiteľom išlo o spotrebiteľskú zmluvu, po unbundlingu sa distribúcia plynu
odčlenila. Spotrebitelia uzatvárajú s dodávateľmi plynu najčastejšie zmluvu o združenej dodávke plynu,
z čoho je podstatné vyabstrahovať, že plnením cieľov smernice nemajú byť oslabené existujúce práva

odberateľov. Ústavný súd akcentuje: „Pokiaľ je odberateľom spotrebiteľ podľa Občianskeho zákonníka,
pričomjehoexistujúceprávamajúbyťposilnenéazaručené,znamenáto,žejenevyhnutnéajderivovaný
vzťah medzi spotrebiteľom a PDS posudzovať optikou spotrebiteľského práva; do právneho vzťahu sa
spotrebiteľ a PDS dostávajú len pre účely plnenia spotrebiteľskej zmluvy. Postavenie spotrebiteľa potom
nemôže byť vo vzťahu k PDS vykladané v rozpore so spotrebiteľským právom. Inak by tento základný

cieľ smernice vo vzťahu k spotrebiteľovi voči PDS nebol naplnený“ (porovnaj aj napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/61/2021 zo dňa 23.06.2022).

53. Medzi stranami bolo nesporné, že spoločnosť SPP, a.s., ku dňu 23.07.2012 ukončila dodávku
zemného plynu žalovanému na základe uzavretej zmluvy, pričom napriek uvedenej skutočnosti žalovaný
odoberal zemný plyn naďalej, t.j. aj v období od 24.07.2012. Rovnako medzi stranami bolo nesporné

a vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 12.11.2012 matka žalovaného, pani P. Y. uzatvorila so
spoločnosťou SPP, a.s. novú zmluvu o dodávke plynu, pričom odber plynu jej bol fakturovaný až od
15.01.2013, kedy došlo ku kontrole odberného miesta a výmene meradla zamestnancami žalobcu.

54.Vprípadežalobyonáhraduškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomplynujeurčujúcepodľaktorej

skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatňuje nárok na
náhradu škody. V súdenej veci sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu bez uzavretej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike, a to
za obdobie od 24.07.2012 do 15.01.2013. Podľa názoru súdu pri posudzovaní neoprávnenosti odberu
zemného plynu žalovaným je potrebné rozlíšiť dve obdobia, a to obdobie od 24.07.2012 do 11.11.2012,

t.j. do uzatvorenia novej zmluvy o dodávke plynu matkou žalovaného, a obdobie od 12.11.2012 do
15.01.2013, t.j. po uzatvorení novej zmluvy o dodávke plynu matkou žalovaného.

55. Čo sa týka obdobia od 24.07.2012 do 11.11.2012, odber plynu na odbernom mieste v
spoluvlastníctve žalovaného bol neoprávneným odberom plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm.

a) zákona o energetike, pretože išlo o odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Týmto
protiprávnym úkonom žalobcovi vznikla škoda. Žalovaný ako spoluvlastník nehnuteľnosti zodpovedá
za to, že do jeho nehnuteľnosti bol odoberaný plyn bez platne uzavretej zmluvy, keďže ako vlastník
nehnuteľnosti bol povinný po zániku predošlej zmluvy o dodávke plynu zabezpečiť zmluvný odber
zemného plynu resp. zemný plyn neodoberať vôbec.

56. Za obdobie od 12.11.2012 od 15.01.2013 však podľa názoru súdu nemožno hovoriť o neoprávnenom
odbereplynusodkazomnaustanovenie§82ods.1písm.a)zákonaoenergetike,keďžedňa12.11.2012
bola riadne uzavretá zmluva o dodávke plynu matkou žalovaného. Zmluva v zmysle § 44 ods. 1
Občianskeho zákonníka je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda

účinnosť, čo v danom prípade nastalo s poukazom na ustanovenie § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka
dňa 12.11.2012, keď matka žalovaného prijala písomný návrh spoločnosti SPP, a.s.. Predmetná
zmluva má všetky náležitosti zmluvy o dodávke elektriny. Jazykovým aj logickým výkladom zákonného
ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike možno dospieť k záveru, že neoprávneným
odberom plynu je len odber bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení

k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete
a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu. Teda ak je uzavretá zmluva,
nemožno hovoriť o neoprávnenom odbere plynu (v tejto súvislosti súd príkladmo poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/161/2017 zo dňa 08.11.2017 a na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Co/404/2016 zo dňa 12.09.2017). Vzhľadom na uvedené je potom podľa názoru

súdu nepodstatné, kedy dodávateľ začal s fakturáciou dodávky plynu do odberného miesta novej
odberateľky. Matka žalovaného ako spotrebiteľka v tomto smere po uzavretí zmluvy neporušila žiadnu
svoju povinnosť (resp. opak súdu ani tvrdený, ani preukázaný nebol), čakala na ďalší postup zo strany
dodávateľa. Pokiaľ bol plyn dodávaný (už za platnosti novej zmluvy o dodávke plynu) ešte pred kontrolou
odberného miesta dňa 15.01.2013, nemožno hovoriť o neoprávnenom odbere plynu a uvedené nemôže

byť na ťarchu žalovaného, ktorý sa aj so svojou matkou právom mohol domnievať, že uzavretím zmluvy
žiadnu svoju právnu povinnosť neporušuje. Keďže nárok žalobcu bol uplatnený ako nárok na náhradu
škody za neoprávnený odber plynu, z hľadiska posudzovania dôvodnosti žaloby bolo nepodstatné, či,
kto a komu za plyn platil (resp. neplatil) v období od 12.11.2012 do 15.01.2013.57. Vzhľadom na to, že súd ustálil, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu plynu
iba za obdobie od 24.07.2012 do 11.11.2012, žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi len za uvedené

obdobie skutočne vzniknutú škodu, t.j. hodnotu neoprávnene odobratého množstva zemného plynu ako
aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu
nevznikli,akbykneoprávnenémuodberuplynunedošlo.Žalobcavpredmetnejvecivyčíslilškodusumou
7.831,80 Eur, a to podľa jeho tvrdení na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Konkrétne
množstvo odobratého plynu určil na základe stavu 14.312 m3 ustáleného pri ukončení zmluvy o dodávke

plynu dňa 24.07.2012 a stavu na meradle 27.923 m3 ku dňu 15.01.2013. Rozdiel týchto stavov je
13.611 m3. Výšku škody žalobca následne vypočítal ako súčin ustáleného odobratého množstva plynu
13.611 m3 a 1,5 násobku referenčnej ceny plynu v mesiaci január 2013 (0,57 Eur/m3). S uvedeným
výpočtom výšky škody v intenciách vyššie uvedeného, sa súd nestotožnil. Keďže treba dať za pravdu
žalobcovi, že na zmluve o dodávke plynu zo dňa 12.11.2012 uzavretej matkou žalovaného nie je
vyplnený údaj o stave plynomeru ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, možno konštatovať, že neexistuje

objektívny a spoľahlivý podklad pre výpočet škody. Z predložených listinných dôkazov nie je možné
ustáliť presné množstvo plynu, ktoré žalovaný do uzavretia novej zmluvy o dodávke plynu odoberal, a z
tohto dôvodu súd ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody, ktorá mu vznikla
neoprávneným odberom plynu nad rámec rozsudkom č.k. 7C/24/2015-226 zo dňa 19.05.2020 priznanej
výšky škody 220,02 Eur. Vychádzajúc z uvedeného, súd žalobu vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie

7.611,78 Eur s príslušenstvom zamietol.

58.Súdnadrámecvyššieuvedenéhokonštatuje,žezaopodstatnenúpovažovalajnámietkužalovaného
vo vzťahu k správnosti a integrite meradla plynu. Žalobca disponuje znaleckým posudkom, ktorý
súdu síce nepredložil, avšak ktorého výsledkom bolo podozrenie na poškodenie overovacieho a

zabezpečovacieho znaku. Uvedená skutočnosť je zrejmá z listinných dôkazov, najmä z uznesenia
Obvodného oddelenia Policajného zboru Dunajská Streda ČVS: K.-XXX/DS-D.-XXXX zo dňa
26.02.2014, v ktorom splnomocnený zástupca poškodeného uviedol, že podľa výsledku znaleckého
posudku mohol byť predpoklad na poškodenie overovacieho a zabezpečovacieho znaku, tento výsledok
však bol žalobcom prehodnotený. V priebehu konania zo strany žalobcu nebolo vysvetlené (napriek

námietke žalovaného a žiadosti súdu o doplnenie skutkových tvrdení v tomto smere na pojednávaní), z
akého dôvodu prehodnotil závery znaleckého posudku a prečo pristúpil k vyúčtovaniu škody na základe
skutočne meraného plynu, ak údaje z tohto meradla neboli objektívnym a spoľahlivým podkladom pre
vyčíslenie vzniku škody. V zmysle ustanovenia § 19 zákona o metrológii je možné určené meradlá
používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný)

údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na
určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená
plomba (overovacia/zabezpečovacia značka).

59. Čo sa týka správnosti meradla, žalovaný opakovane poukazoval na to, že za taký krátky čas nemohol

spotrebovať 13.611 m3 plynu (ide o bežnú domácnosť s dvomi spotrebičmi: kotol a plynový sporák) a
žiadalžalobcuopreskúšaniemeradla,žalobcavšakjehožiadostinevyhovel.Súdmalzato,ževzhľadom
na spotrebiteľský charakter vzťahu strán žalovaný bol oprávnený požadovať preskúšanie meradla s
odkazom na § 76 ods. 8 zákona o energetike, pričom svoju žiadosť adresoval žalobcovi bezprostredne
potom ako mal možnosť z faktúry XXXXXXXXXX zistiť vyfakturované množstvo odobratého plynu. Túto

žiadosť nebolo dôvodné adresovať žalobcovi skôr, keďže po ukončení zmluvného vzťahu s pôvodným
dodávateľom (t.j. do 24.07.2012) žalovaný pochybnosti o správnosti meradla nemal. Rovnako nebol
daný dôvod, aby o preskúšanie meradla žiadala matka žalovaného, ktorá bola nová odberateľka a bolo
jej namontované nové meradlo. Z dôvodu, že meradlo nebolo žalobcom zaslané na preskúšanie (ani na
žiadosť žalovaného, ani z vlastnej iniciatívy žalobcu), podľa názoru súdu nebolo v konaní preukázané,

že meralo správne. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že návrh žalovaného na doplnenie dokazovania
zaslaním meradla do skúšobne zamietol, keďže v súčasnosti tento dôkaz už vykonať nemožno (žalobca
v priebehu konania uviedol, že demontovaný plynomer sa nedá dať dodatočne na preskúšanie, pričom
môže byť namontovaný na inom odbernom mieste).

60. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že fakturovaná spotreba nemusela nastať iba v období po
24.07.2012, keďže si v rokoch 2010-2012 nahlasoval odpočty sám žalovaný, pričom nahlasovať mohol
aj nižší stav než aký na meradle bol, súd uvádza, že žalovaný uvedené poprel, pričom v konaní
nebolo preukázané, že by žalovaný v predchádzajúcich obdobiach nahlasoval nesprávny odber plynu(a uvedené ani nebolo predmetom zisťovania v tomto konaní). Žalobca ďalej tvrdil, že jeho zamestnanci
sa pokúsili dňa 26.07.2012 zistiť stav spotreby na meradle, avšak tento pokus bol neúspešný, keďže
sa meradlo nachádzalo v uzamknutej oceľovej skrinke. Povinnosťou žalovaného bolo kedykoľvek

umožniť prístup zamestnancom žalobcu k plynomeru, avšak súd nemal za preukázané, že by žalobca
akýmkoľvek spôsobom kontaktoval žalobcu pred plánovanou kontrolou odberného miesta a preto
neposkytnutie súčinnosti žalovaným v uvedený deň nemôže byť na ťarchu žalovaného.

61. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie

7.611,78 Eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.

62. Prípadné ďalšie argumenty strán považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby
sa s nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán (porovnaj napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod.).

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

65. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

68. Súd o nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspešnosti strán v

konaní. V rámci trov konania rozhodoval súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania podľa §
396 ods. 1 a 3 CSP. Keďže ide o jednotné prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku
odvolacím súdom samostatné celky, súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol
podľa konečného úspechu strán v konaní. V konaní mal žalobca úspech v rozsahu 2,81 % (pri žalovanej
celkovej sume 7.831,80 Eur a priznanej sume 220,02 Eur) a žalovaný 97,19 %. Čistý úspech žalovaného

tak predstavuje 94,38 %. O výške priznaných trov rozhodne súd v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.