Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoCsp/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123203520
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123203520.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobkýň: 1/ G. N., nar. X.X.XXXX,
bytom L. XX, D. XXX XX, 2/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX, právne zastúpené JUDr.
Daniel Tarbaj, advokát so sídlom Zámocká 28, 091 01 Stropkov, proti žalovanej: E. sporiteľňa, a.s., B.:
XXXXXXXX, so sídlom F. XX, R. XXX XX, právne zastúpená Advokátska kancelária Mária Grochová
a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, o
vydanie bezdôvodné obohatenia a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 18 Csp /36/2023 - 152 zo dňa 27.5.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o zastavení konania (III.).

II. Žalobkyniam proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ( ďalej súd prvej inštancie ) rozsudkom v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhodol takto :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 643,64 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,5 % ročne zo sumy 643,64 eur od 20.4.2023 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, v článku II. Ostatné ustanovenia, bod 5., v znení: „Ak dlžník neuhradí splátku Úveru
riadne a včas, Banka môže okrem zaplatenia úrokov z omeškania požadovať od Dlžníka aj zmluvnú
pokutu za každý prípad omeškania vo výške 25 EUR, a to najviac do výšky určenej podľa právnych

predpisov. Dlžník sa zaväzuje zmluvnú pokutu Banke zaplatiť. Zmluvná pokuta je splatná okamžite po
márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej v písomnom bezplatnom upozornení zaslanom Dlžníkovi.
Zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká povinnosť zaplatiť omeškanú sumu.“ j e n e p r i j a t e ľ n á.

III. Konanie o žalobe žalobkyne v 1. rade v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia z a s t a v u j e.

IV. Žalobkyni v 2. rade s a p r i z n á v avoči žalovanej nárok náhradu trov konania v rozsahu 100

%, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

V. Žalobkyni v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyne svoj nárok na zaplatenie sumy
643,64 eur s príslušenstvom uplatnili titulom bezdôvodného obohatenia. Dňa 22.03.2015 so žalovanou
ako veriteľom žalobkyne uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“),

ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 2 000 eur. Formou splátok za
predmetný úver uhradili sumu 2 643,64 eur. Poukázali na to, že rozsudkom Okresného súdu Prešov
č. k. 7Csp/149/2021-87 zo dňa 04.04.2022 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v
Prešove č. k. 9CoCsp/37/2022-113 zo dňa 24.11.2022 bola žaloba právneho nástupcu žalovanej o
zaplatenie sumy 460,95 eur zamietnutá v celom rozsahu. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku

citovali odsek 15: „Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca napriek písomnej
výzve súdu nepreukázal splnenie povinnosti jeho právneho predchodcu ohľadne zisťovania bonity
žalovaného pred uzatvorením zmluvy. Vo svojom písomnom podaní zo dňa 08.02.2022, číslo listu 79
súdneho spisu uviedol, že príjem deklarovaný žalovaným v 1.rade, ako aj žalovaným v 2.rade bol
overený dopytom do Sociálnej poisťovne. Súdu o tom nepredložil žiaden konkrétny listinný dôkaz, čím
podľanázorusúdunepreukázalžiadnymspôsobomspôsobprevereniapríjmužalovaných.Zákonodarca

pritom jasne uložil povinnosť zistiť sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa ako žalovaných, čo
znamená povinnosť zistiť nielen ich príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na zhodnotenie a najmä
posúdenie, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej
bude schopný úver splácať. Za dostatočné sa podľa názoru súdu považujú iba také informácie, z ktorých

je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž
podľa názoru súdu predpokladá, že údaje, ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. To vyplýva
z rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci C449/13, keď Európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru
nesie dôkazné bremeno ohľadne posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií,pričomnainformáciepodanélenspotrebiteľomsamôžespoliehaťlenvtedy,aksúdostatočné

a podložené dokladmi. Tieto závery vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu Českej republiky III.ÚS
4129/18 zo dňa 26.02.2019, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018
zo dňa 25.07.2018 a rozhodnutia 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.03.2019. Súd tak vychádza z toho, že
príjem, ktorý síce žalovaní v 1. a 2. rade deklarovali, veriteľ nijakou listinou nepreveril a neoveril, či
tento údaj je aj správny. Listina, ktorá bola zo strany žalobcu predložená nachádzajúca sa na čísle

listu 85 súdneho spisu, je výpisom zo Slovenskej sporiteľne a .s. a vôbec súdu nie je zrejmé, ku
ktorému z dlžníkov sa táto listina vzťahuje a rovnako za aké obdobie. Zo strany veriteľa, podľa názoru
súdu, neboli skúmané ďalšie údaje ako rodinný stav žalovaných, ako aj iné ich nevyhnutné mesačné
výdavky, napríklad spojené s bývaním. Rovnako, pokiaľ ide o existujúce záväzky, ktoré uviedol žalobca
vo svojom písomnom podaní zo dňa 08.02.2022 vo výške 164 EUR, to nekorešponduje so záväzkami,

ktoré sú uvedené na predloženej listine z čísla listu 83 súdneho spisu. Súd tak hodnotí hrubé porušenie
povinností veriteľa pri poskytovaní úveru. Žalovaní by teda mali vrátiť žalobcovi len sumu čerpaného
úveru bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvných úrokov, teda sumu 2,000 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade
z predložených výpisov z účtu však veriteľovi poukázali sumu 2.643,64 eur, a preto žiaden dlh voči
žalobcovi nemajú, takže súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.“ Ak je teda na základe právoplatného

rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp/149/2021-87 zo dňa 04.04.2022 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkomKrajskéhosúduvPrešoveč.k.9CoCsp/37/2022-113zodňa24.11.2022potrebnéposkytnutý
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná sa na ich úkor bezdôvodne obohatila. Zmluva
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2015 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
uvedenú v článku II. Ostatné ustanovenia, bod 5., v znení: „Ak dlžník neuhradí splátku Úveru riadne

a včas, Banka môže okrem zaplatenia úrokov z omeškania požadovať od Dlžníka aj zmluvnú pokutu
za každý prípad omeškania vo výške 25 eur, a to najviac do výšky určenej podľa právnych predpisov.
Dlžník sa zaväzuje zmluvnú pokutu Banke zaplatiť. Zmluvná pokuta je splatná okamžite po márnom
uplynutí lehoty na plnenie určenej v písomnom bezplatnom upozornení zaslanom Dlžníkovi. Zaplatením
zmluvnej pokuty nezaniká povinnosť zaplatiť omeškanú sumu.“ Poukázali v tomto smere na rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove č. k. 15CoCsp/23/2020-154 zo dňa 11.02.2021.

3. Žalovaná k podanej žalobe vo vzťahu k žalobnému návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 643,64 eur namietala, že nebolo prednesené vonkoncom žiadne tvrdenie, ktoré by tento
žalobný nárok substancovalo. Žalobkyne netvrdili žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne

vzniknúť bezdôvodnému obohateniu na ich strane, a ktoré majú byť týmto údajným titulom vrátené.
Žalobkyne nesplnili ani len povinnosť tvrdenia k základnému predpokladu práva z bezdôvodného
obohatenia a nešpecifikovali, vrátenia ktorých plnení sa domáhajú. Nestačí im totiž tvrdiť, že uhradili
celkovú sumu 2643,64 eur, keď je aj z obsahu žaloby a jej príloh zrejmé, že bola realizovaná viacerýmiplatbami, a nie naraz. Žalobkyne boli teda povinné uviesť, vrátenia ktorých plnení (prípadne ktorých
častí plnení) korešpondujúcich s obsahom zmluvného vzťahu so žalovaným sa domáhajú a tvrdiť
rozhodujúce skutočnosti o každom takom plnení (najmä kto, kedy, komu, koľko a ako plnil). Len voči

takým kvalifikovaným tvrdeniam žalobkýň môžu následne v postavení žalovaného rozvinúť náležitú
procesnú obranu, napr. preveriť, či skutočne išlo o platby na poskytnutý úver, či išlo o platby žalobkýň
alebo inej osoby, či nešlo o platby zodpovednostného charakteru, napr. z dôvodu omeškania, a podobne.
Rovnako je taká špecifikácia nevyhnutná z hľadiska ďalšieho prostriedku procesnej obrany, ktorý by mali
mať plne k dispozícii - uplatnenia hmotnoprávnej námietky premlčania. Žalobkyne rovnako nepredniesli

žiadne tvrdenia vo vzťahu k skutkovému a právnemu základu ich žalobného nároku, teda k okolnosti,
prečo by mala byť ich strane uložená sankcia úplnej straty práva na prijaté úroky a poplatky. Voči
žalobnému návrhu na určenie neprijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute - v podobe, v
akej bol uplatnený - namietali jeho procesnú neprípustnosť, keďže nebol splnený základný zákonný
predpoklad,ktorýsastýmtotypomurčovaciehonávrhuspája.Žalobkynevtomtokonanívovzťahuknimi
uvedenému, údajne neprijateľnému zmluvnému ustanoveniu, neuviedli žiadne relevantné skutočnosti

týkajúce sa konkrétneho záväzkového vzťahu so žalovaným, najmä neprodukovali žiadne tvrdenia,
ako sa toto má negatívne premietať do ich právneho postavenia. Miesto toho je ich podanie zahltené
množstvom všeobecne formulovaných právnych domnienok, úvah a špekulácií, ktoré sú navyše
sprevádzané odkazmi na rozhodnutia súdov nižších inštancií (t. j. bez kvality ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít). Prieskum spotrebiteľskej prijateľnosti, ako ho požadujú žalobkyne,

vykazuje všetky parametre prieskumu abstraktného. Je úplne odtrhnutý od individuálnych okolností
konkrétneho prípadu (žalobkyne netvrdia žiadnu konkrétnu ujmu z údajnej neprijateľnosti, ani sa
nedomáhajú vrátenia žiadnych plnení prípadne uskutočnených na namietanú zmluvnú podmienku).
Poukázala ďalej na to, že je bezpodmienečnou povinnosťou konajúceho súdu, aby z vlastnej iniciatívy
a úradnej povinnosti vykonal aj šetrenia za účelom zistenia skutočných pohnútok vedúcich k podaniu

žaloby, a tieto hodnotil predovšetkým v kontexte kritérií dobrých mravov a zákazu šikany. Hoci sa
žalobkyne domáhajú určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, neprodukovali v skutočnosti žiadne
tvrdenia, ktoré by zodpovedali obsahu pre tieto otázky relevantných právnych noriem (tu najmä § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka v zmysle záväzných interpretačných záverov rozsudkov C-415/11, C-226/12
a C-421/14). Na jednotlivé znaky aplikovateľnej normy nebolo tvrdené vôbec nič, naopak, tvrdenie

skutočností zodpovedajúcich zákonnej úprave bolo nahradené vypočítavými domnienkami žalobkýň,
ktorýmizahlavnékritériumneprijateľnostipasujúsvojusubjektívnunespokojnosťsobsahomzmluvy.Ani
spotrebiteľský spor však nemôže prebiehať tak, že žalobkyne jednoducho vyslovia určitú špekuláciu (o
existencii nerovnováhy), avšak na jej podporu neuvedú žiaden konkrétny argument, ktorý by vyhovoval
obsahu práve tých právnych noriem, ktoré je potrebné použiť na posúdenie ich návrhu. Procesné

bremená vždy zaťažujú toho, kto z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
V prebiehajúcom konaní sú to jednoznačne žalobkyne, a preto práve ony musia predniesť tvrdenia,
ktoré umožnia podriadiť ich situáciu príslušnej normatívnej úprave. Hlavnou povinnosťou žalovanej má
byť reagovať na riadne uplatnené prostriedky procesného útoku, a nie sa vyviňovať z nepodložených
žalobnýchobvinení,nesprevádzanýchpopisomanilennajzákladnejšíchskutočností,včommáspočívať

údajná nerovnováha vo vzájomnom postavení oboch zmluvných strán, a bez akéhokoľvek zreteľa
na kategorické kritériá, ktoré v danej súvislosti sformulovala komunitárna judikatúra. Vyžadovať od
žalovanej, aby sa za takýchto okolností vyjadrovala k žalobným tvrdeniam, keď medzi nimi a petitom
nie je žiadna korelácia - zjednodušene vyjadrené, keď sa žalovaná nemá k čomu vyjadrovať - a keď
najmä netuší, v čom má spočívať splnenie predpokladov hypotézy právnej normy v ustanovení § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka, považuje za príkro rozporné so všetkými mysliteľnými požiadavkami
spravodlivého procesu. V ďalšom vzniesla žalovaná námietku premlčania.

4. V replike žalobkyne uviedli, že všetky relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa úverového vzťahu
už boli právoplatne prejednané v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 7Csp/149/2021,

v ktorom súd posúdil úverový vzťah zo Zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o vydanie
bezdôvodného obohatenia tak v konaní nie je sporné, že Okresný súd Prešov právoplatne rozsudkom
zo dňa 04.04.2022, č. k. 7Csp/149/2021-87 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v
Prešove č. k. 9CoCsp/37/2022-113 zo dňa 24.11.2022 zamietol žalobu právneho nástupcu žalovanej
o zaplatenie sumy 460,95 eur titulom uvedenej Zmluvy. V konaní dospel k záveru o bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu neskúmania bonity. Rovnako bolo počas dokazovania skutkovo
zistené, že im bol poskytnutý úver vo výške 2 000 eur a žalované poukázali sumu 2 643,64 eur. Otázkou
prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (uznesenie zo dňa 29.04.2010 sp. zn. 1 Cdo/133/2009, uznesenie zo dňa 25.04.2012 sp.zn. 5 MCdo/16/2010), ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobný petit na určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky je procesne prípustný a v tomto smere poukázali na rozhodnutia
súdov a názor právnej vedy. V prípade zmluvnej pokuty sa jedná o zmluvnú podmienku, ktorá s

nimi nebola vôbec individuálne dojednaná a navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože od neho požaduje neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením pohľadávky. Zmluvná pokuta umožňuje získať na úkor
spotrebiteľa majetkový prospech, keďže žalovaná požaduje paušálne plnenie aj nad rámec skutočných
a účelných výdavkov. Priamo vo vzťahu k žalovanej poukázali na uznesenie Krajského súdu v Prešove

č. k. 18CoCsp/47/2020-113 z 22.06.2021, kde v odseku 23. odôvodnenia odvolací súd konštatuje:
„K odvolacej námietke žalobcu o neprimeranosti zmluvného dojednania v bode 5, časti II. Ostatné
ustanovenia zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30.01.2015 upravujúceho zmluvnú pokutu za každý
prípad omeškania vo výške 25 eur so splátkou úveru, a to najviac do výšky určenej podľa právnych
predpisov odvolací súd uvádza, že nepostačuje konštatovať dôvody tak, ako ich súd prvej inštancie
uvádza v bode 13, ale je potrebné posúdiť aj tú skutočnosť, či takáto zmluvná podmienka nespôsobuje

nevyváženosť zmluvných strán. Skutočnosť, či táto zmluvná podmienka nespôsobuje nevyváženosť
zmluvných strán, je potrebné posudzovať aj v kontexte, či dlžník nie je povinný platiť veriteľovi dvakrát,
pričom súhrn takýchto sankcií pre spotrebiteľa nemožno vyhodnotiť ako neprimeraný v prvom rade a až
v druhom rade, či tieto sankcie zároveň neprekračujú obmedzenie samotnej výšky sankcie tak, ako s
ňou počíta ust. § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keď tieto súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok

úroku z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Javí sa, že zmluvná pokuta je len jednostranná a týmto
ustanovením sa sledujú len záujmy veriteľa na včasné plnenie dlžnej sumy zo strany dlžníka. Zmluvná
pokuta bola dohodnutá len pre prípad omeškania dlžníka, nie však aj omeškania v plnení povinnosti
veriteľa z čoho vyplýva, že porušenie povinnosti dlžníka je sankcionované viac ako porušenie zmluvných
povinností veriteľa. Za takéto porušenie zmluvného dojednania môže veriteľ žiadať zákonné úroky z

omeškania, v dôsledku čoho je zmluvná pokuta ďalšou (duplicitnou) sankciou za omeškanie.“ Čo sa
týka neprijateľnosti zmluvnej pokuty, tak pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno
právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne
neplatnú poukazujúc na § 53a OZ.

5. Právo dupliky žalovaná nevyužila.

6. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkýň, oboznámil s úverovou
zmluvou a s do spisu predloženými listinnými dôkazmi a listinnými dôkazmi nachádzajúcich sa v spise
tunajšieho súdu sp. zn. 7Csp 149/2021, a to výpis z úveru na meno G. N., výpis z registra, doručenky,

všeobecné obchodné podmienky a produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery
E. sporiteľne, a.s. a zistil tento skutkový stav:

X. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade plynie, že sa rozhodla viesť spor, pretože asi veľa zaplatila. Chcela
pomôcť synovi a neveste. Zmluvu podpísala, celý proces trval možno tri, štyri minúty. Zmluvu si zhruba

prečítala, nečítala všetko, podpísala to a šla preč.

8. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade plynie, že ona brala pôžičku, splácala ju, ako mohla. Mala choré
deti. Potrebovali lieky a potraviny, aj bezlepkové, preto prestala splácať. Bývali v nájme, manžel mal
nízky príjem. Následne ich EOS KSI Slovakia a.s. zažalovala a následne zistili, že Zmluva obsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky a úvere bezúročný a bez poplatkový. Poradila s advokátom a žiadala
bezdôvodné obohatenie. O zmluvnej pokute ju nepoučili. Chcela aj viac peňazí ako 2000 eur, ale
povedali im, že im môžu dať iba 2000 eur, pretože mal nižší príjem, ale že musí mať ručiteľa. K procesu
uzatvorenia zmluvy sa vyjadrila tak, že prišli do banky, povedali im, koľko im dajú, koľko budú mesačne
platiť, svokra to podpísala, odišla skôr a oni čakali na papierovačky. Pýtali sa jej na príjem. Povedala im

základné údaje, inak by jej pôžičku nedali.

9. Žalobkyne v 1. a 2. rade a žalovaná, uzavreli dňa 22.3.2015 úverovú zmluvu, v zmysle ktorej bol
žalobkyniam poskytnutý úver v celkovej výške 2000 eur s výškou úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy
21,40% v deň uzatvorenia Zmluvy, RPMN 26,42%, priemernej hodnoty RPMN 18,34%. Celková čiastka

spojená a úverom činila 3164,81eur.

10. Zo Zmluvy z čl. II. bodu 5 Osobitných ustanovení plynie cit.: „Ak dlžník neuhradí splátku úveru riadne
a včas, banka môže okrem zaplatenia úroku z omeškania požadovať do dlžníka aj zmluvnú pokutu zakaždý prípad do meškania vo výške 25 eur, a to najviac do výšky určenej podľa právnych predpisov.
Dlžník sa zaväzuje zmluvnú pokutu v banke zaplatiť. Zmluvná pokuta je splatná okamžite po márnom
uplynutí lehoty na plnenie určenej v písomnom bezplatnom upozornení zaslanom dlžníkovi. Zaplatením

zmluvnej pokuty nezaniká povinnosť zaplatiť omeškanú sumu.“

11. Z výpisu z úverového účtu žalobkyne v 2. rade plynie, že dňa 22.3.2015 došlo k čerpaniu úveru vo
výške 2000 eur. Splátky úveru boli realizované nasledovne: 15.5.2015 vo výške 65,85 eur, 15.5.2015 vo
výške 65,85 eur, 15.7.2015 vo výške 65,85 eur, 15.8.2015 vo výške 65,85 eur, 15.9.2015 vo výške 65,85

eur, 15.10.2015 vo výške 65,85 eur, 16.11.2015 vo výške 65,85 eur, 15.12.2015 vo výške 65,85 eur,
19.1.2016 vo výške 65,85 eur, 15.2.2016 vo výške 65,85 eur, 22.3.2016 vo výške 65,85 eur, 15.4.2016
vo výške 65,85 eur, 13.6.2016 vo výške 65,85 eur, 16.8.2016 vo výške 65,85 eur, 29.9.2016 vo výške
65,85 eur, 29.9.2016 vo výške 3,71, 25.11.2016 vo výške 62,14 eur, 25.11.2016 vo výške 7,86 eur,
16.3.2017 vo výške 57,99 eur, 16.3.2017 vo výške 60,32 eur, 26.4.2017 vo výške 5,53 eur, 26.4.2017
vo výške 65,85 eur, 26.4.2017 vo výške 46,93 eur, 14.6.2017 vo výške 18,92 eur, 14.6.2017 vo výške

63,62 eur, 14.6.2017 vo výške 63,62 eur, 14.6.2017 vo výške 69,83 eur, 14.6.2017 vo výške 31,67 eur,
18.7.2017 vo výške 38,16 eur, 18.7.2017 vo výške 69,83 eur, 18.7.2017 vo výške 69,83 eur, 18.7.2017
vo výške 69,83 eur, 15.8.2017 vo výške 0,01 eur, 3.10.2017 vo výške 69,82 eur, 3.10.2017 vo výške
10,18 eur, 21.1.2018 vo výške 59,65 eur, 21.1.2018 vo výške 50,92 eur, 27.2.2018 vo výške 18,19 eur,
27.2.2018 vo výške 69,83 eur, 27.2.2018 vo výške 21,83 eur, 23.3.2018 vo výške 48 eur, 23.3.2018

vo výške 64,94 eur, 25.7.2018 vo výške 4,89 eur, 25.7.2018 vo výške 69,83 eur, 25.7.2018 vo výške
69,83 eur, 25.7.2018 vo výške 69,83 eur, 25.7.2018 vo výške 69,83 eur, 25.7.2018 vo výške 69,83 eur,
25.7.2018 vo výške 69,83 eur. Z výpisu tiež plynie, že dňa 25.7.2018 realizovala žalobkyňa v 2. rade
dvakrát splátku poplatku vo výške 8 eur (2x 8 eur).

12.RozsudkomOkresnýsúdPrešovč.k.7Csp149/2021-87z4.4.2022vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Prešov č.k. 9CoCsp 37/2022-113 z 24.11.2022 žalobu žalobcu zamietol dôvodiac cit: „14.
Sporové konanie je ovládané princípom kontradiktórnosti, ktorý znamená, že strana sporu, ktorá z určitej
skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky musí takúto skutočnosť tvrdiť a k tvrdenej skutočnosti
predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Žalobca k požiadavke súdu

vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovanej v 2. rade nepredložil žiaden dôkaz. Pri neunesení dôkazného
bremena k tvrdeniu o posudzovaní úverovej schopnosti žalovanej v 2. rade ako spotrebiteľky splácať
úver, je možné konštatovať, že právny predchodca žalobcu pri poskytovaní úveru nekonal s odbornou
starostlivosťou,čímhruboporušilsvojepovinnosti,čomázanásledok,žeúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov, tak ako to správne uzavrel súd prvej inštancie. V konaní nebolo sporné, že žalované

už žalobcovi nepochybne vrátili poskytnutú istinu, preto bola žaloba správne zamietnutá. Vzhľadom
na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.“ V konaní ako žalobca vystupovala spoločnosť EOS KSI Slovakia, s.r.o. a
žalované boli G. N. a G. N. (teda žalobkyne v súdenej veci).

13. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp 149/2021-87 z 4.4.2022 bol žalobkyni v 1. rade
doručený dňa 6.5.2022 a žalobkyni v 2. rade dňa 13.5.2022.

14. Rozsudok Krajského súdu v Prešov č.k. 9CoCsp 37/2022-113 z 24.11.2022 bol žalobkyni v 1. rade
doručený dňa 20.12.2022 a žalobkyni v 2. rade dňa 21.11.2022.

15. Z lustrácie Sociálnej poisťovne na základe dopytu žalovaného zo dňa XX.X.XXXX plynie, že výška
mesačného príjmu žalobkyne v 1. rade činila sumu 229 eur, čo bola suma jej dôchodku a žalobkyne v
2. rade činila sumu 473 eur (vymeriavací základ, t.j. hrubá mzda).

16. Z úverového registra zo dňa XX.X.XXXX plynulo, že žalobkyňa v 1. rade má 3 existujúce úvery a
4 ukončené. Suma mesačných splátok predstavovala 164 eur mesačne pri celkovej sume splátok vo
výške 7050 eur. Z uvedeného úverového registra vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade vyplynulo, že má
evidované 4 žiadosti o úver a 2 zamietnuté.

17. Zo žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 22.3.2015 plynie, že žalobkyňa v 2. rade je vydatá s počtom
členov domácnosti 2. Býva v rodinnom dome v osobnom vlastníctve. Jej príjem činí sumu 450 eur.
Z uvedenej žiadosti ďalej plynie, že žalobkyňa v 1. rade je ovdovelá, s počtom členov domácnosti 1,
bývajúca v rodinnom dome v osobnom vlastníctve a dôchodkom vo výške 229 eur.18. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.17)

Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

Podľa § 451 ods. 1 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej § 101
až 110 Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 8 písma. zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením

nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony cit.: „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie
alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo
dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.“ Predmetné ustanovenie v znení novely č. 9/2021Z.z. cit.: „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo
bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa
účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.

Podľa § 228 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi
nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

19. Podanie žalobkýň, ktoré nazvali zmenou návrhu je podľa svojho obsahu späťvzatím žaloby

žalobkyne v 1. rade čo do vydania bezdôvodného obohatenia, preto súd v súlade s ust. § 145 CSP
za súhlasu žalovanej s jej procesným úkonom konanie o žalobe žalobkyne v I. rade v časti o vydaní
bezdôvodného obohatenie zastavil.

20. Žalovaná vystupuje ako poskytovateľ úverov v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Žalobkyne neuzatvorili predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Predmetný

vzťah je preto potrebné v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. OZ posudzovať ako vzťah
spotrebiteľský, nakoniec táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu ani sporná.

21. Sporným bolo, či sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový.

22. Žalovaná sa bránila tým, že nebola stranou sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp.
zn. 7Csp 149/2021, teda závermi rozsudku nemôže byť viazaná (§ 228 ods. 1 CSP).

23. Súd preto v prvom rade skúmal, ako žalovaná pred poskytnutím úveru skúmala schopnosť žalobkýň
splácať spotrebiteľský úver a dospel k záveru, že nebol preukázaný postup v súlade s § 7 ZoSÚ.

24. V súvislosti s námietkami žalovanej k procesnému postupu, ktorým ho vyzvala na preukázanie
splnenia si zákonnej povinnosti, súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie cit.: „Je
však potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie tejto zásady by bolo porušené, ak by dôkazné bremeno
nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice 2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento

totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol
informácie podľa článku 5 tejto smernice a jednak neoveril jeho úverovú bonitu. Naopak účinné
vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je
veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správny výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom
takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného

poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces. Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny
advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomí nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení
svojich informačných povinností a povinnosti poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie C-449/13).

25. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).

26. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný

posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do
príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer
Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod
40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že

má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich
zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod
41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

27. Vo vzťahu k splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej

povinnosti veriteľa žalobca predložil Zmluvu, výstup z dopytu z úverového registra, z dopytu Sociálnej
poisťovne a žiadosť o poskytnutie úveru.28. Poskytovanie úverov a pôžičiek je vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto
nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo sa môže
dlžníkovi po uzavretí zmluvy stať. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov,

ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti
konaťsodbornoustarostlivosťouavyhodnotiťbonituspotrebiteľa,keďženarozdielodneistýchokolností
po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase
uzavretia zmluvy zistiteľný. Aj Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri
nezodpovednomprístupedodávateľanafinančnomtrhupreporušeniekonaťsodbornoustarostlivosťou.

Hodnotenie bonity klienta je v podstate skúškou úverovej spôsobilosti dlžníka a na jej zistení si veriteľ
musí dať záležať.

29. Z predložených dôkazov je zrejmé, že veriteľ zisťoval len príjem žalobkýň, hoci jeho povinnosťou je
zisťovať nielen príjem, ale aj ich výdavky. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho
rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti.

30. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ

zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.

31. Pokiaľ žalobkyne poukázali na to, že žalobkyňa v 2. rade mala v čase poskytnutia úvere vyživovaciu
povinnosť k 2 maloletým deťom a žalovaný musel na uvedené prihliadať, súd poznamenáva, že
žalovaný nemohol vzhľadom na obsah Zmluvy tieto skutočnosti vedieť, preto na to súd neprihliadal,

keďže povinnosťou žalobkýň bolo poskytnúť na žiadosť veriteľa úplné, presné a pravdivé údaje (§ 7
ods. 2 ZoSÚ), čo sa zjavne nestalo. Žalobkyňa v 2. rade žiadosť o poskytnutie úveru vypisovala a počet
členov domácnosti uviedla 2, čo nekorešponduje s realitou, ale ako súd uviedol, žalovanému uvedené
nemôže byť dané na ťarchu, keďže o tejto skutočnosti objektívne nemohol vedieť.

32. Pri zistených mesačných príjmov - žalobkyňa v 1. rade vo výške 229 eur a žalobkyňa v 2. rade
vo výške 473 eur ( vymeriavací základ - hrubá mzda), ktorý sa rovná čistej mzde 392,05 eur, ak si
uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a 331,80 eur, ak si ju neuplatňuje, existencie úverového
zaťaženia žalobkyne v 1. rade vo výške 164 eur mesačne, zohľadňujúc len štatistické ukazovatele
životného minima, ktoré bolo v čase uzatvorenia Zmluvy vo výške 198,09 eur nemožno učiniť záver, že

by žalobkyniam ako spotrebiteľom zostala po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z
ktorej by boli schopné úver splácať pri mesačnej splátke 65,85 eur. Výdavky zohľadnené v tomto smere
by mesačne činili 626,03 eur (198, 09 eur, 198,09 eur, 164 eur, 65,85 eur). Mesačné čisté príjmy oboch
žalobkýň predstavovalo 621,05 eur, resp. 560,80 eur.

33. Podľa názoru súdu všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú hrubé porušenie povinnosti
veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver (§ 11
ods. 2 ZoSÚ). Žalovaná si nezískala, teda následne ani nevyhodnotila a ani neoverila informácie o
bonite klientov, z ktorých by bola schopná zistiť objektívny obraz o ich finančnej situácii. Nedôsledne
tiež zisťovala, a preto ani nezohľadnila výdavky žalobkýň, aj keď mala objektívnu možnosť si ich pred

poskytnutím úveru overiť.

34. Žalovaná teda predloženými dôkazmi nepreukázala, že by konala s vynaložením odbornej
starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver.

35. Súd majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti, keďže považoval porušenie povinnosti žalovanej v
intenzite hrubého porušenia povinnosti v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalobkýň
splácať úver, úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).

36. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí (v predmetnom spore žalovaný), toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný. V predmetnom spore je ním žalobkyňa v 2. rade. V rámci
vykonaného dokazovania bolo prehľadom transakcií preukázané, že z jej účtu boli poukazované platby
na poskytnutý úver. S poukazom na uvedené jej preto svedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby,keďže žalobkyňa v 2. rade bola subjektom zmluvného vzťahu, ktorá plnila žalovanej a plnenie bolo bez
právneho dôvodu vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

37. Žalobkyňami tvrdená výška poskytnutého plnenia žalovanej bola v konaní jednak riadne preukázaná
(prehľadom transakcií - výpis z úverového účtu) a zároveň nebola v konaní zo strany žalovanej účinne
popretá, naviac bol vyzvaná, aby predložila platobnú históriu, čo však neučinila. Ide o sumu 2 643,64 eur.

38. Keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku, súd posudzoval jej

dôvodnosť a dospel k záveru, že uplatnený nárok z bezdôvodného obohatenia vo výške 643,64 eur nie
je premlčaný.

39. V otázke premlčania je pri spotrebiteľských úveroch potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 52 ods. 2 OZ). Nárok z bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, ktoré sa
premlčuje (§ 100 ods. 1, 2 OZ). Keďže medzi účastníkmi v dôsledku poskytnutého plnenie bez právneho

dôvodu, nastal režim vyporiadania nárokov z bezdôvodného obohatenia, bolo dôvodné aplikovať
ustanovenie § 107 ods. 1, 2 OZ.

40. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a objektívna premlčacia doba je 3-ročná. Subjektívna
premlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia subjektívnej

premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k
bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo. Súdna prax v tejto spojitosti už dávnejšie dovodila,
že začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je nezávislý od akejkoľvek subjektívnej vedomosti
oprávneného o bezdôvodnom obohatení a viaže sa len na jedinú rozhodujúcu okolnosť, ktorou je vznik

bezdôvodného obohatenia (k tomu porovnaj R 25/1986).

41. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby, v tomto smere súd túto otázku posudzoval v
súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2021, sp. zn. 5 Cdo
29/2021 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov 2/2022 cit: „Podstatnou skutkovou

okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota,
je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu,
kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej
okolnosti (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013) je potrebné si uvedomiť, že
ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia

uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď
sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti
mal už skôr. Aj v prejednávanom spore je potom potrebné individualizovať, kedy žalobkyňa nadobudla
vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil.
Vychádzať treba z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaná na jej úkor

bezdôvodne obohatila (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/121/2009). V prejednávanom spore
je potrebné vychádzať z momentu, kedy si žalobkyňa sama musela byť vedomá, že bez existujúceho
(platného) právneho dôvodu previedla na účet žalovanej určitú čiastku resp. čiastky. Týmto momentom
je aj podľa dovolacieho súdu porada, ktorú absolvovala žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka fyzická
osoba s jej právnou zástupkyňou, kedy sa dozvedela o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych

dojednaní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou (túto vedomosť
je potrebné odlišovať od znalosti právnej kvalifikácie plnenia poskytnutého žalobkyňou nad rámec
základnej sumy úveru ak o bezdôvodného obohatenia).“

42. S poukazom na uvedené má za to, že žalobkyňa v 2. rade sa o bezdôvodnom obohatení na svoj

úkor dozvedela od doručenia rozsudku v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7Csp 149/2021
dňa 13.5.2022. Žaloba bola preto podaná v rámci 2-ročnej subjektívnej doby, ktorá dňom podania žaloby
15.4.2023 neuplynula.

43. Súd prvej inštancie v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú

nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ)

44. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so stavomabsolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá umožniť
vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam. Z
praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve

záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/ EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých

pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. Filozofiu, ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje
aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného
plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu
založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je
zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním

existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým
významným bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia
neprijateľnejzmluvnejpodmienkyspoukazomnamateriálnekritériáspôsobovaniaznačnejnerovnováhy
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej
zmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech

spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

45.Majúcnazretelivyššieuvedenévýchodiskásúddospelkzáveru,ženapadnutézmluvnéustanovenie

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to z nasledovných dôvodov.

46. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa v 2. rade bola v konaní procesne úspešná, preto jej súd priznal
nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom.

48. Žalobkyňa v 1. rade bola úspešná čo do určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a naopak
zavinila zastavenie konania čo do výroku o vydanie bezdôvodného obohatenia, preto súd vyslovil, že sa
jej náhrada trov konania nepriznáva, keďže jej úspech bol len čiastočný a vzhľadom na uvedené tiež nie
je dôvod priznať náhradu trov konania žalovanej voči nej (jej čiastočný neúspech vo výroky o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky).

49. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná a to včas. Odvolanie odôvodnila tým,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane žalovaného, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

50. Uviedla, že v celom priebehu konania, už aj od vyjadrenia k žalobe neustále zdôrazňovala, že

žalobkyne nepredniesli žiadne tvrdenia, ktoré by dostatočne špecifikovali uplatnenú výšku žalobného
návrhu. Opakovanie apelovala , že žalujúcej strane nestačí tvrdiť, že na úver bola uhradená celková
suma 2643,64 eur aj keď z obsahu žaloby a ich prílohy je zrejmé, že bola realizovaná viacerými
platbami a nie naraz. Žalobkyne boli povinné uviesť vrátenie, ktorých plnení prípad niektorých častí
plnenie korešpondujúcich s obsahom zmluvného vzťahu s bankou žalovaného sa domáhajú a tvrdiť

rozhodujúce skutočnosti o každom takomto plnení najmä to od toho, kedy, komu, koľko, ako plnil. Má za
to, že odôvodnenie výšky žalobného nároku bolo v žalobe zredukované iba na tvrdenie,, ako vyplýva z
vykonaného dokazovania konanie OS Prešov spisová značka 7 Csp 149/2021, žalovaná nám poskytla
finančné prostriedky vo výške 2000 eur a žalovanej sme formou splátok uhradili celkovú sumu vo výške2643,64 eur. Žalovaná sa na náš úkor bezdôvodne obohatila o sumu vo výške 643,64 eur. Tiež pokiaľ
ide o vydanie bezdôvodného obohatenia konaní nie je sporné, že Okresný súd Prešov právoplatne
rozsudkom . vyššie uvedeným v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Prešove zamietol

žalobu právneho zástupcu žalovanej o zaplatenie 460,95 eur titulom vyššie uvedenej sumy. V konaní
dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu neskúmania bonity. Rovnako
bolo počas dokazovania skutkového zistené, že žalobcom bol poskytnutý úver vo výške 2000 eur,
pričom oni žalovanej poukázali sumu 2643,64 eur.“ Žalovaná uviedol, že z napadnutého rozsudku však
nemožno zistiť, z ktorých konkrétnych plnení alebo ich častí pozostáva žalovaná suma. Ďalej uviedla,

že žalobkyňa v 1. rade síce svoj procesný nárok týkajúci sa vydania bezdôvodného obohatenia zobrala
späť, avšak počas svojho a následného výsluchu opakovane tvrdila, že daný úver splácala dokonca
údajne preplatila. Súd prvej inštancie vyššie okolností nereflektoval a práve naopak neakceptovateľne
si situácii zjednodušil tvrdením žalobkyne v druhej rade, že úver splácala práve ona, pričom ignoroval
priamy rozpor s vykonanými listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie preto svojvoľne priznal žalobkyni v
2. rade sumu, o ktorej nebolo riadne tvrdené a už vôbec nie preukázané, že bola jej plnením. Taktiež

poukázala že poskytnutý úver má byť postihnutý sankciou bezmocnosti a bezpoplatkovosti, pričom tento
záver vychádza z nesprávnej aplikácie práva, keď relevantná právna norma nebola aplikovaná a bolo
nahradená svojvoľnou úvahou súdu bez akejkoľvek opory v znení zákona . Taktiež poukázala aj na
argument rozsudku súdu prvej inštancie, že žalovaná nepreukázala komplexné zisťovanie výdavkov
žalobkýň, čo považuje žalovaná za zjavne úplne nesprávny argument, pretože nebolo jej povinnosťou

preukázať aké výdavky žalobkýň preverovala, ako ich hodnotila v komparácii s inými príjmami, jej
úlohou bolo poukázať iba na to, že nemôže obstáť tvrdenie o poskytnutie úveru, hoci nemala k
dispozícii žiadne údaje o ich výdavkoch. Súd prvej inštancie takmer úplne jednoznačne vec nesprávne
právne posúdil, keďže aplikoval sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, hoci z odôvodnenia
jeho rozsudku je evidentné, že vyvodil len z údajného nekonania s odbornou starosť povinnosťou

podľa § 7 ods. 1 zákona číslo 129/2010 z. Z v znení účinnom dňa 22.03.2015. Taktiež poukázala, že
napadnutému rozsudku predovšetkým vytýka, že ním došlo k hrubému porušeniu zaručeného práva
na spravodlivé súdne konanie, keďže jeho odôvodnenie vôbec nevyhovuje kritériám, ktoré sú nám
dané v ohľade kladené právnou úpravou aj ustáleným výkladom zo strany najvyšších súdnych autorít.
Má za to, že základnou požiadavkou je, aby rozhodnutie v dostatočnej miere uvádzalo dôvody, na

ktorých sa zakladá. Z uvedených dôvodov najzásadnejšiu odvolaciu námietku vzniesol voči absencii
relevantného odôvodnenia, prečo súd neuznal ani ďalšiu zásadnú obranu žalovanej, že nebolo zistené
porušenie osobitných zákonných povinností, ktorých hlavným cieľom je práve ochrana spotrebiteľa pred
primeranými sankciami za poškodenie. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie a to tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a zaviaže žalobkyne na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie i trov odvolacieho konania v obidvoch prípadoch v rozsahu 100 %.

51. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobkyne. Uviedli, že nesúhlasia s argumentáciou žalovanej
o nedostatku riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, čo do posúdenia bezúročnosti a
bezpoplatkovostiúveruaurčenianeprijateľnostizmluvnýchpodmienok.Majúzato,žeprvoinštančnýsúd

sa dostatočne zaoberal všetkými právne významnými námietkami v konaní žalovanej. V napadnutom
rozsudku prihliadal na všetky procesné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany všetkých
strán sporu, pričom svoje rozhodnutie logicky a vecne veľmi podrobne odôvodnil. Poukázal pritom
najmä na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16 11.2011 spisovej značky 6 Cdo 145/2011, ako aj
uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 07.07.2009 spisovej značky 3 US 199/09 a iné. Vo vzťahu k

vyššie uvedenému plneniu úver žalovaná konaní nerozporovala, že celkovo bola so splátkami uhradená
suma 2643,64 eur, pričom úver bol poskytnutý v sume 2000 eur. Žalobkyne majú za to, že sa jedná iba
o relevantné otázky snažiace sa navodiť dojem, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo za situácie, že
žalovaná namieta, že súd sa mal zaoberať najmä kto, kedy, komu, koľko a ako plnil, pričom je potrebné
položiť si otázku, akým spôsobom odpovedal na tieto od odpovede. Čiastkové otázky pri skutočnosti, že

istinaúverubolafaktickypreplatenáosumu643,64eur.Akovyplynulozdokazovaniažalobkyňav1.rade
úverovú zmluvu iba podpísala viac sa úver o úver nezaujímala, keďže prostriedky z úveru boli fakticky
určené a použité pre žalobkyňu v 2. rade a jej manžela. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade vyplynulo, že iba
táto úver splácala, čo žalobkyňa v 1. rade nijako nenamietala. Žalobkyňa v 1. rade namieta v konaní iba
preplatenie úveru, v ktorom je ona zmluvnou stranou. Ďalej poukázali na novotu v odvolacom konaní,

ak žalovaná tvrdí, že žalobkyňa v 2. rade uhrádzala iba niektoré splátky, ostatné mali byť poukazované
z účtov iných osôb, pričom tieto okolnosti žalovaná nikdy netvrdila v prvom inštančnom konaní a táto
nešpecifikovaná a nepreukázaná námietka je výlučne v rovine subjektívnej domienky žalovanej. Ďalej
uviedli, že hrubé porušenie žalovanej postupovať s odbornou starostlivosťou vyplýva priamo z listinnýchdôkazov predložených priamo žalovanou, pretože ak v žiadosti o úver okrem výšky príjmu nie je uvedená
žiadna zmienka o výdavkoch a je zrejmé, že dodávateľ sa nijako nezaoberal reálnymi mesačnými
výdavkami, teda bez žiadosti o súčinnosť. Mal za to, že zákonodarca jasne uložil veriteľovi povinnosť

zistiť sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa, čo znamená povinnosť zistiť nielen jeho čistý príjem,
ale aj pravidelné výdavky, pretože dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je kladený na pomer
medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, čo spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne a či ostane taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu
bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať.

Taktiež uviedli, že v preskúmavanej veci žalovaná sama uvádza, že výdavky nijako neoverovala, pretože
za dostatočné považovala iba úverové záväzky a tým sa spoliehala v otázke bonity na minimálne údaje,
čo nemožno vyhodnotiť ako dodržanie povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou.
Čo sa týka súdom určenej a namietanej neprijateľnej zmluvnej podmienky (NZP) táto predstavuje
už notoricky známu neprijateľnú zmluvnú podmienku používanú žalovanou ako inými dodávateľmi
bankového alebo nebankového spektra a prvom rade je preto potrebné uviesť, že spotrebiteľská

zmluva uzatvorená medzi žalobkyňami a žalovanou má bezpochyby takzvaný formulárový charakter. Zo
stranyžalovanejneboližalobkynenijakýmspôsobomupozornenínanamietanéNZPaninaichdôsledky.
Ich zmluvná voľnosť bola obmedzená len na dohodu o výške úveru, pričom všetky ostatné zmluvné
podmienky, ako aj všetky dokumenty predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť
ich obsah. Poukázali preto na publikáciu Civilný sporový poriadok, komentár Praha CH Beck, 2016

strana 10371038, z ktorej vyplýva, že napriek tomu, že vyhlásenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú
v jednom minimálnom spotrebiteľskom spore nie je záväzná pre posúdenie tejto zmluve podmienky
v inom individuálnom spotrebiteľskom spore za predpokladu obdobných skutkových okolností a by
mal súd rozhodnúť obdobne a zaväzuje ho k tomu aj požiadavka právnej istoty vyjadrenia článku 2
CSP, ako aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR. Nie je dôvod nato, aby tento procesný princíp

neplatil aj v prípadoch, keď žalobu podá spotrebiteľ. Taktiež uviedli, že žalovaná strana nepredložila v
konaní jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontrakčného procesu s dlžníkom. Potom po skutkovej
stránke ani právnej stránke konajúci súd pri hodnotení dôkazov ani nemohol dôjsť k záveru, ktorý
prezentuje žalovaná a žalobu zamietnuť. Poukázali taktiež, že v danom prípade zmluvná pokuta v
sume 25 % predstavuje až 48 % zo sumy mesačnej splátky. Následne oprávnenie iba dodávateľa

sankcionovať porušenie povinností zo strany spotrebiteľa predstavuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Majú za to, že ak by zmluvná pokuta prešla testom podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka (čo nepripúšťajú) tak jeho neprijateľnosť daná ustanovením § 51 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žiadali preto aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil a žalobkyniam priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

52. K uvedenému sa už žalovaná nevyjadrila.

53. Krajský súd v Prešove ako súd odovolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015. Z. z. ďalej iba "CSP“, platný od 01.07.2016) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich
CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil v
zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP. Predmetom odvolacieho konania nebol výrok III. rozsudku prvej
inštancie , ktorým konanie o žalobe žalobkyne v 1. rade v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia

zastavil.

54.Podľa§387ods.2CSP, aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné.

55. Súd prvej inštancie po preskúmaní spisu dospel k záveru, že v predmetnom prípade je poskytnutý
úver postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, pretože pred poskytnutím spotrebiteľského

úveru nebola skúmaná bonita žalobkýň dostatočným spôsobom. S uvedeným záverom sa však vôbec
nestotožnila žalovaná v podanom odvolaní, preto sa odvolací súd zaoberal, či došlo k naplneniu
vytýkaných nedostatkov súdom prvej inštancie ako aj k naplneniu prípadnej sankcie spočívajúcej v
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.56. Zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia zmluvy upravoval v § 7 ods. 1 povinnosť
veriteľa pred uzavretím alebo zmenou spotrebiteľskej zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského

úveru s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V prípade,
ak veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie v zmysle § 11 ods.
2 nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zákon v tejto
súvislosti ustanovuje tiež, že v prípade ak dôjde k hrubému porušeniu § 7 ods. 1, v takom prípade zákon
sankcionuje takéto konanie veriteľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Za hrubé

porušenie povinnosti sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov
o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii
spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

57. Zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi pri skúmaní bonity klienta postupovať s odbornou
starostlivosťou, pričom zákon neuviedol zákonnú definíciu tohto pojmu. Aj napriek absencii takejto

zákonnej definície možno vychádzať z toho, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov,
ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka a
nepochybne kľúčovou je aj pri skúmaní bonity klienta využívať aj verejne dostupné informácie, ako napr.
štátom zverejňované údaje o životnom minime, existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi
alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do

pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018).

58. Vzhľadom na uvedené ustanovenie možno od žalovanej ako veriteľa požadovať preukázanie bonity
klienta, teda v uvedenom prípade bolo na žalovanom ako veriteľovi, aby preukázal, že si svoje povinnosti
vyplývajúce z právnych predpisov splnil, teda, že si v uvedenom prípade splnil povinnosť vyplývajúcu

mu z § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

59. Vo vzťahu k splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa žalovaná predložila Zmluvu, výstup z
dopytu z úverového registra, z dopytu Sociálnej poisťovne a žiadosť o poskytnutie úveru. Avšak z týchto
listínžalovanánemoholúplnezistiťfinančnúsituáciunastranežalobkýň.Vzhľadomnauvedenéodvolací

súd uvádza, že z uvedených listín a registrov nemohla žalovaná ako veriteľ zistiť celkovú finančnú
situáciu žalobkýň, teda takýto postup žalovanej nemožno považovať za skúmanie bonity. Odvolací
súd uvádza, že v prípade, ak by aj uvedené konanie považoval za skúmanie bonity, toto konanie by
nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho,
aby žalovaná skúmala aj iné aspekty a okolnosti na strane žalobkýň, ako napr. ich celkovú zadlženosť,

počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď.,
teda žalovaná si nemohla utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobkýň potrebnej pre posúdenie
ich schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno konštatovať správny záver súdu prvej
inštancie o nesplnení si povinnosti žalovanou o preukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti
žalobkýň splácať úver.

60. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková,
sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu
bonity spotrebiteľa.

61. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove
v rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia
bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona

č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho
zákona - Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení
povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom
podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez
toho,abybolozrejmé,čopostretnedlžníkapouzavretízmluvy.Akjetakátoagendaobzvlášťsledovanáz

dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky
na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže
na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných
majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciunepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s
odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce

morálke.“

62. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, teda, že
nesplnenie povinnosti žalovanej ako veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch
má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto

dôvodu boli žalobkyne povinné vrátiť iba istinu 2.000,- eur. Plnenie nad rámec uvedeného t.j. plnenie vo
výške 643,64 eur je plnením bez právneho dôvodu a predstavuje bezdôvodné obohatenie, ako správne
uzavrel aj súd prvej inštancie.

63. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v

iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal

plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

64. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

65. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

66. Odvolací súd konštatuje, že žaloby upravené v ust. § 137 písm. c) a d) CSP nevylučujú žalobný návrh
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP.

67. K naliehavému právnemu záujmu žalobcu na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok odvolací
súdkonštatuje,že:„žaloba,ktorousažalobca(majúcivprávnomvzťahu,ktoréhosavectýka,postavenie
spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia
(určenia)ichneplatnostizdôvoduneprijateľnosti,niejeurčovacoužalobouvzmysle§137ods.1písm.c)

C. s. p. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany
svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53
ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto
žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem“ (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018).

68. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu
určiť,žezmluvnápodmienkapoužívanádodávateľomvspotrebiteľskejzmluvejeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj v individuálnom
spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného

nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania.

69. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem
žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

70. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšiaexistencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

71. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú.

72. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže
byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými
obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

73. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež naliehavý

právny záujem na požadovanom určení vyplýva. V poznámke k tomuto ustanoveniu je daný odkaz
na ust. § 52 - § 54 OZ. Jedným z prostriedkov súdnej ochrany je i žaloba na určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky. Ust. § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. priamo umožňuje spotrebiteľovi
proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa domáhať sa
ochrany svojho práva proti porušiteľovi na súde. S určením určitej zmluvnej podmienky za neprijateľnú

je spojený významný právny následok spočívajúci v tom, že dodávateľ je povinný zdržať sa používania
takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, čo
vyplýva z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Zákon č. 250/2007 Z. z., ako aj Občiansky zákonník
umožňujú spotrebiteľovi aj formou žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky domáhať sa
ochrany svojich práv v súdnom konaní bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení, nakoľko tento vyplýval z uvedených právnych predpisov.

74. Odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal
súd prvej inštancie z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nespochybňoval význam zmluvnej

pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu,
ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ktoré by mali byť vyvážené.

75. Odvolací súd nepospochybňuje, že zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú funkciu tým, že

hrozba majetkovej sankcie motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť a ďalej plní
reparačnúfunkciu,lebojejzmyslomjetiežreparovaťnastraneveriteľaujmu,ktorámuvzniklavdôsledku
porušenia povinnosti zo strany dlžníka a taktiež predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť.
Uvedené však neznamená, že výška zmluvnej pokuty môže byť dohodnutá ľubovoľne, ale zvlášť v
prípade spotrebiteľskej zmluvy.

76. Žalovaná právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka
a od spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o splátkovom úvere), ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute
nemôže ovplyvniť. V žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné

ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Žalovaná ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalobkyňou ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednávala, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých
zmluvách. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú
zmluvu, a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv

Európskej únie (článok 98), podľa ktorého je v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej
únie politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky
efektívneprostriedkyochranyspotrebiteľa,abysazvyšovaladôveraspotrebiteľovvtrh,abyneprimerané
postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalovaná ako osoba podnikajúca na trhu s úvermi má
odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať,

že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.

77. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že uvedená zmluvná podmienka
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatnou, keď spôsobuje značnú nerovnováhuv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď veriteľ si podľa nej môže
duplicitne, popri zákonnom úroku z omeškania, ktorý predpokladajú priamo právne predpisy ako
sankciu pre dlžníka pre prípad omeškania, uplatňovať sumu 25,- eur pri každom jednotlivom omeškaní

žalobcu s úhradou splátky. Odvolací súd to považuje za neprimeranú sankciu, aj s poukazom na
skutočnosť, že uvedenú sumu by si veriteľ mohol uplatňovať bez ohľadu na dĺžku omeškania, a teda
aj pri omeškaní v trvaní napr. jedného dňa by okrem omeškanej splátky žalobca musel uhradiť sumu
25,- eur naviac ako zmluvnú pokutu. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez
povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty,

ktoré vôbec nezohľadňuje výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Odvolací súd nespochybňuje právo veriteľa zabezpečiť splnenie povinnosti dlžníka
aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie vo fakticky neobmedzenom rozsahu (za každé jedno
omeškanie), bez presne stanovených pravidiel jej stropu (do výšky určenej podľa právnych predpisov
je pre spotrebiteľa neurčité dojednanie).

78. Odvolací súd poukazuje na to, že dojednanie zmluvnej pokuty vôbec nezohľadňuje intenzitu a
význam toho ktorého porušenia povinnosti, ani výšku dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku.
Znenie zmluvnej podmienky umožňuje veriteľovi požadovať od dlžníka v podobe sankcií za omeškanie
(t. j okrem zmluvnej pokuty aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Toto
dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa

a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči
spotrebiteľovi zmluvnú pokutu, popri úrokoch z omeškania. Takáto paušálna zmluvná pokuta je
neprijateľnou aj bez ohľadu na to, že jej maximálna výška je limitovaná v zmysle príslušných právnych
predpisov (§ 3a Nar. vlády SR 87/1995 Z. z.)

79. Po zohľadnení uvedeného odvolací súd dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie,
že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností spotrebiteľom je
neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka. Rovnaká zmluvná podmienka bola pritom vyhlásená za neprijateľnú už
rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11Csp/9/2022-129 zo dňa 6.5.2022 v spojení s opravným

uznesením č. k. 11Csp/9/2022-161 zo dňa 15.6.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 9CoCsp/50/2022 zo dňa 23.2.2022.

80. Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa

spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

81. Podľa § 3a ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov

nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú
podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a
súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu
sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie
podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie

spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

82. Zároveň režim § 53b ods. 1 OZ nevylučuje posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa
§ 53 ods. 1 OZ alebo § 53 ods. 4 OZ, ktoré sa uplatnia prednostne, keďže do testu administratívneho
stropu podľa § 53b ods. 1 OZ môžu vstúpiť iba tie zmluvné podmienky upravujúce sankcie lege artis, a

nie tie, ktoré sú už ex lege neplatné, ako je to v tomto posudzovanom prípade v dôsledku neprijateľnosti.

83. Odvolací súd v závere pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou
jeajprávosporovejstranynadostatočnéodôvodneniesúdnehorozhodnutiajednýmzaspektovprávana
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinnými námietkami a argumentmi a dôkaznými návrhmi strán , (avšak) s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku
z 29.04.1993, nález Ústavného súdu sp. zn. 2 US 410/06). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo
upravenávustanovení§220ods.2CSPatátonormasauplatňujeajvodvolacomkonaní. Odôvodneniesúdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré

sa preskúmava v odvolacom konaní (2 US 78/05).

84. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď
na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (2 US 76/07).

85. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania takzvaného
skráteného odôvodnenia rozhodnutia, pričom tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými aj
právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je
postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

86. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne.

87. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

88. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny,
ak súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu úspešnej strane sporu (žalobkyni v 2. rade) proti
žalovanej ako neúspešnej strane sporu .

89. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 CSP tak, že žalobkyniam , ktoré boli v odvolacom konaní
úspešné v celom rozsahu priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť
neúspešná žalovaná. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

90. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).