Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722204103
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5722204103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v
spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. E. F. XXXX/XXX, právne zastúpený spoločnosťou
AK JUDr. Repáň a partneri, s. r. o., so sídlom Martin, M. R. Štefánika 25 proti žalovanému: G. H.,
nar. X.X.XXXX, bytom C., D. E. F. XXXX/XX, o zaplatenie 4.153,20 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/80/2022-169 zo dňa 22. februára 2024
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č. k. 5C/80/2022-189 zo dňa 27.3.2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že:

- žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.626 eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny od 13.2.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku,
- žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 74,60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) čiastočne vyhovel

žalobe, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.417 eur spolu s príslušenstvom
titulom náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

2.S poukazom na aplikáciu ust. § 106 ods. 1,2, § 415, 420, 441 a 444 Občianskeho zákonníka (všetky
ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) východiskovo súd prvej inštancie vymedzil, že žalobca
uplatnený nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodňoval tým, že žalovaný bol
právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Martine sp. zn. 2T/67/2019 za trestný čin ublíženia

na zdraví žalobcovi.
3.Vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke premlčania okresný súd uviedol, že skutok sa stal
26.1.2019, trestný rozsudok, ktorým bol žalovaný odsúdený nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2022,
žalobca žalobu o náhradu škody podal na súde dňa 5.12.2022, pričom predložil odborné vyjadrenie č.
97/2022 o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 6.10.2022. Ohľadne výšky uplatnenej
náhrady škody bolo preukázané, že žalobca si uplatnil v trestnom konaní náhradu titulom bolestného,
konkrétne pri výsluchu na polícii dňa 26.3.2019 si škodu uplatnil spôsobom, že sa pripojil k náhrade

škody vo výške bolestného tak, ako to vyčíslil súdny znalec (v rámci trestného konania) v zmysle
znaleckéhoposudkuzodňa18.4.2019.Okresnýsúd(vtrestnomkonaní)priznalpoškodenémubolestné,
odvolací súd však v tejto časti výrok zrušil, pretože mal za to, že poškodený si nárok na náhradu škodyvoči obžalovanému neuplatnil riadne, nakoľko škoda mala byť uplatnená takým spôsobom, že aspoň v
minimálnej výške mala byť táto škoda vyčíslená.
4.Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca si uplatnil svoj nárok riadne a včas a jeho nárok v čase podanie

žaloby nebol premlčaný.

5.Nadväzne okresný súd poukázal na závery odborného vyjadrenia č. 97/2022 zo dňa 6.10.2022, kde
znalec ohodnotil celkové bolestné počtom bodov 100 (položka 5 pomliaždenie a krvné výrony v oblasti
tváre 15 bodov bez zvýšenia, položka 135a) nalomenie veľkého hrboľa ramennej kosti vľavo 25 bodov

bez zvýšenia, položka 150a) neúplná zlomenina člnkovej kosti 60 bodov bez zvýšenia) a sťaženia
spoločenského uplatnenia počtom 90 bodov (položka 325f - obmedzenie ľavého ramena ľahkého stupňa
40 bodov bez zvýšenia, položka 351a – obmedzenie hybnosti ľavého zápästia ľahkého stupňa 50
bodov bez zvýšenia). Ohľadne liečby, resp. postupu pri liečení žalobcu žiadna zo strán sporu nevzniesla
námietky. preto bolo zo strany súdu akceptované odborné vyjadrenie v celom rozsahu.
6.Pri stanovení výšky bodového ohodnotenia vychádzal zo zákona č. 237/2004 Z. z. o náhrade za bolesť

asťaženiespoločenskéhouplatnenia,pretostanovilhodnotuboduvsume19,08eur(1bodzarok2018).
Pokiaľ si žalobca uplatnil hodnotu jedného bodu vo výške 21,84 eur, takáto suma zodpovedala roku
2020. Za bolestné tak žalobca mal nárok 100 x 19,8 = 1 908 eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia
90 x 19,8 = 1.717,2 eur, t. j. 1.718 eur, celkove 3.626 eur.

7.Podľa súdu prvej inštancie však, pokiaľ ide o priebeh zranenia a udalosti, ktoré predchádzali zraneniu,
bolo potrebné prihliadnuť aj na správanie sa žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zo
dňa 26.3.2019 uviedol: „V tom aute sme si začali nadávať, on nadával vulgárne, ja som mu tiež nadával
vulgárne, mal vypité, bol ožratý, ja som mal vypité dve pivá a jedno pol deci. Ja som vystúpil z auta sám,
on vystúpil tiež, podišiel ku mne, teraz už nič nehovoril, lebo sme sa hádali už vo vozidle. Teraz vonku

sme sa začali vzájomne strkať, vtedy ma hodil na zem“. Skutočnosť, že žalobca bol v uvedený deň, t. j.
26.1.2019 pod vplyvom alkoholu, potvrdila v prípravnom konaní aj svedkyňa I. F..
8.Z uvedeného bolo podľa okresného súdu preukázané, že žalobca v uvedený deň, t. j. 26.1.2019,
požíval alkohol v pohostinskom zariadení „D.“, a to od popoludňajších hodín až do takmer polnoci,
pretože až vtedy odchádzal reálne z tohto pohostinstva. Bol teda pod vplyvom alkoholu, čo okresný súd

vyhodnotil ako správanie sa žalobcu spôsobom, že sa taktiež podieľal na incidente, keď sám potvrdil,
že sa vzájomne strkali v aute a napádali so žalovaným.
9.Súd prvej inštancie preto spoluzavinenie žalobcu posúdil tak, že škodu, ktorú si uplatnil mu znížil o 1/3,
pretože vznik tejto škody si v určitej miere požívaním alkoholu, nadávaním a „socaním“ privodil aj sám.
Zo sumy 3.626 eur tak pri zohľadnení konštatovaného spoluzavinenia žalobcu priznal čiastku 2.417 eur

a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

10.Úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy súd prvej inštancie priznal žalobcovi od
nasledujúceho dňa po doručení žaloby, t. j. od 13.12.2022 s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

11.O trovách konania rozhodol okresný súd pri aplikácii § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný
v percentuálnom vyjadrení 58,20 % (suma 2.417 eur) a neúspešný v rozsahu 41,80 % (suma 1.736 eur).
Rozdiel úspechu a neúspechu tak činí (58,20 - 41,80) 16,4 %, v ktorom rozsahu bol žalobcovi priznaný
nárok na náhradu trov konania.

12.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13.Namietal záver okresného súdu o jeho spoluzavinení na vzniku konfliktu, nakoľko toto nie je v
zhode so skutkovou vetou odsudzujúceho rozsudku, kde je uvedené „...po predchádzajúcej hádke, pod

vplyvom alkoholu, fyzický napadol A. B. tak, že ho zhodil na zem a viackrát ho udrel päsťami do hlavy a
do celého tela a taktiež do poškodeného kopol....“. Ani zistenia z trestného spisu, na rozdiel od civilného
súdu, absolútne nesvedčia o tom, že by bol poškodený - žalobca bol nejak aktívny v útočení po vystúpení
z auta. Práve naopak, po napadnutí žalovaným sa kryl pred útokmi žalovaného, ktorý neváhal kopať do
žalobcu a prestal až na naliehanie svojej priateľky. Žalobca ani len nemal záujem, aby ho žalovaný spolu

so svojou priateľkou zobrali domov z pohostinstva na ich motorom vozidle. Na toto neustále naliehal
žalovaný spolu so svojou priateľkou. A bol to zase práve žalovaný, ktorý inicioval útok na osobu žalobcu.
Ak by zostalo len pri verbálnej komunikácií medzi žalobcom a žalovaným, tak by cele trestné konanie
nebolo začaté a žalovaný by nebol odsúdený za spáchaný trestný čin - prečin ublíženia na zdraví.Žalovaný bol iniciátorom celej potýčky a vzhľadom na osobu žalobcu, ktorý je osoba vyššieho veku,
nebol predpoklad ďalšieho pokračovania roztržky medzi žalobcom a žalovaným. Výlučne iba žalovaný
viedol útok voči žalobcovi a tento sa len bránil na zemi aby nedošlo k vážnejším zraneniam. Súd by mal

zobrať zreteľ hlavne na tú skutočnosť, že osoba žalobcu je osoba vyššieho veku a na túto prehnanú
agresiu žalovaného žalobca nemal ako reagovať a tým pádom ani nemal ako mu klásť aktívny odpor.
Taktiež zdôraznil, že sa jednalo o útoky na hlavu päsťou.
14.Okrem toho, ustálenie miery spoluzavinenia na konflikte v rozsahu 33,3 % podľa odvolateľa neznesie
kritérium zákonností, nakoľko pomery a priebeh skutku a okolnosti spôsobených zranení neposkytujú

pre takéto zníženie zákonný priestor. Nie je predsa možné opomenúť a pri rozhodovaní tejto veci
nezohľadniť, že žalovaný konal úmyselne v snahe žalobcovi spôsobiť ublíženie. Jeho úmyselné konanie
bolo dovŕšené dosiahnutím účelu ataku a to poškodiť zdravie, čo je potvrdené aj trestným rozsudkom.
Okresný súd tým (len z dôvodu opitosti žalobcu, hoci tento úmyselne nekoná, nespôsobí žiadnu škodu)
v podstate oslobodzuje žalovaného od povinností nahradiť škodu, ktorá je základným princípom
v trestnom práve o odškodnenie obetí trestného činu. Konanie žalobcu je len nepatrné vo vzťahu ku

konaniu žalovaného. Súd má právo s prihliadnutím na okolnosti prípadu modifikovať uplatnený nárok,
ale nie je oprávnený za daného skutkového stavu konania postaviť skoro na rovnakú úroveň. Žalovaný
nemal žiadne zranenia, naopak, žalobca má zranenia, ktoré sú trvalé a obmedzujúce v ďalšom živote.
15.Podľa odvolateľa je rozhodnutie nutné považovať aj za nepreskúmateľné.
V rozhodnutí totiž nie je uvedená argumentácia, ktorá by bola jasným znakom logických postupov a

úvah súdu, ako sa dopracoval k takémuto modifikovaniu uplatneného nároku.
16.Napokon, žalobca nesúhlasil ani s výrokom o trovách konania, nakoľko rozhodnutie vo veci záviselo
od úvahy súdu, čo je dôvod na priznanie náhrady trov v plnej výške.

17.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

18.Krajský súd ako súd odvolací vec (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne
legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
vec v rozsahu podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení

s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP tak, ako to
vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

19.Primárne je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné uviesť, že komplexnú meniacu formuláciu svojho
výroku zvolil z dôvodu prehľadnosti výrokovej časti (inak by v súhrne existovali popri sebe 2 výroky

priznávajúce žalobcovi 2 rôzne sumy a to nedotknutý výrok okresného súdu a čiastočne meniaci výrok
súdu odvolacieho). Súčasťou/obsahom formálne meniaceho výroku preto je fakticky aj nedotknutý (z
dôvodu viazanosti rozsahom odvolania) výrok súdu prvej inštancie o priznaní žalobcovi sumy 2.417 eur
spríslušenstvom.Ažvprevyšujúcejčasti(dopriznaných3.636eur)idereálneozmenupreskúmavaného
(odvolaním napadnutého) zamietajúceho výroku okresného súdu.

20.Ďalšou procesnou súvislosťou, žiadajúcou si úvodné vymedzenie, je principiálna viazanosť
odvolaciehosúduokruhomformulovanýchodvolacíchdôvodov,nazákladečohosakrajskýsúdzaoberal
(mohol zaoberať) v rámci meritórneho prieskumu výlučne odvolateľom napadnutou/zospornenou mierou
(jeho) spoluzavinenia.

21.Nadväzne (už z pohľadu vecného prieskumu) neobstojí námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom ozrejmil úvahy, ktoré ho viedli
k modifikácii/zníženiu žalobou uplatneného nároku. Jasným dôkazom tejto skutočnosti je napokon
samotné odvolanie žalobcu, kde namieta konkrétne závery rozsudku, čo by (logicky) nebolo možné

pri absencii dôvodov. Inými slovami, žalobca tu nesprávne zamieňa svoj nesúhlas s dôvodmi
pomenovanými okresným súdom s pojmom arbitrárnosti súdneho rozhodnutia.
22.V ďalšej časti je však odvolacia argumentácia opodstatnená. Z vyššie naznačených východísk je
evidentné, že spornými podmienkami z okruhu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu
(na zdraví) v danej veci nie sú porušenie právnej povinnosti žalovaným a vznik škody (tieto podmienky

sú jednoznačne naplnené).
23.Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť a zavinenie, následky v podobe konkrétneho poškodenia na zdraví
– odrenina tváre v oblasti pravého oka, zlomenina člnkovitej kosti ľavého zápästia, zlomenina veľkého
hrbola ramennej kosti - ako ich definuje skutková veta trestného rozsudku (rozsudok OS Martin č. k.2T/67/2019-281 v spojení s rozsudkom KS Žilina č. k. 3To/26/2022-320), ktorým bol žalovaný uznaný za
vinného za prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva, majú, mimo rámca akejkoľvek pochybnosti,
základ vo fyzickom napadnutí žalobcu žalovaným. Inými slovami, práve a len konanie žalovaného

(taktiež ustálené v skutkovej vety trestného rozsudku, t. j. „zhodil na zem a viackrát ho udrel päsťami do
hlavy a do celého tela a taktiež do poškodeného kopol“ („pričom si poškodený počas útoku kryl hlavu
rukami a obžalovaný od ďalšieho napádania poškodeného upustil až keď jeho družka na neho kričala,
aby poškodeného nechal na pokoji, že ho môže zabiť, že je to starší človek“), je priamou príčinou vzniku
konkrétneho poškodenia na zdraví žalobcu, ktoré (poškodenie) bolo v predmetnom konaní ohodnotené

znalcami v podobe bolestného, resp. sťaženia spoločenského uplatnenia. Žiadny iný záver (v zmysle,
že by si napr. zlomeninu/odery žalobca spôsobil napr. pošmyknutím/pádom bez zavinenia žalovaného),
zvýsledkovtrestnéhoanitohtocivilnéhosporovéhokonaniavovzťahukurčujúcemumechanizmuvzniku
poškodenia na zdraví (žalobcu) nevyplýva.
24.Súčasne je potrebné upozorniť, že z explicitného normatívneho zakotvenia (§ 193 CSP) viazanosti
(konajúceho súdu) rozhodnutím príslušných orgánov, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal,

právna teória vyvodzuje, že pokiaľ súčasťou skutkovej podstaty je vznik škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a škodou, je súd (v sporovom civilnom konaní) viazaný, aj pokiaľ ide o tieto
otázky (zavinenia). Okrem toho, kategória protiprávnosti je základom nie len zodpovednosti škodcu (tu
za úmyselný trestný čin), ale i prípadnej spoluúčasti poškodeného na vzniku škody. Z takto vymedzených
hľadísk potom nemožno v danej veci dospieť k inému konštatovaniu, než o výlučnom zavinení na strane

žalovaného.
25.Opísané úvahy pochopiteľne nepopierajú zákonný inštitút spoluzavinenia ako taký, vychádzajú však/
len z toho, že individuálne/rozoberané okolnosti súdenej veci neumožňujú tak široký výklad kauzálneho
nexu, ako ho formuloval okresný súd (bod 9 tohto odôvodenia). Inak povedané, protiprávne konanie,
t. j. násilný fyzický atak zo strany žalovaného, a (v tomto prípade) nie požitie alkoholických nápojov

žalobcom, resp. predchádzajúca vzájomná (hoci do istej miery konfliktná) komunikácia (prebiehajúca
vo vozidle v čase pred vystúpením z neho na mieste, kde následne došlo k incidentu) medzi žalobcom
a žalovaným, je tou určujúcou/významnou príčinou, ktorá vyvolala kvalifikovaný právny následok - škodu
na zdraví žalobcu.
26.Pri nezmenenom skutkovom stave, ako ho zistil súd prvej inštancie, sa preto odvolací súd čiastočne

odchýlil od právneho posúdenia predmetnej otázky a pristúpil k zmene v podobe priznania nároku
na náhradu škody žalobcovi vo výške, ako ju okresný súd ustálil (bod 6 tohto odôvodnenia) pred
(následným) modifikovaním nároku, t. j. v sume 3.626 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.
Otázky hodnoty jedného bodu (bolestného, resp. SSU) ani výšky úroku z omeškania totiž neboli žiadnou
zo sporových strán spochybnené.

27.V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP
(v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného
i odvolacieho) konania.
28.Žalobca sa v konaní domáhal sumy 4.153,20 eur, priznaná mu bola čiastka 3.626 eur, čo predstavuje

úspech (žalobcu) 87,3% a jeho neúspech 12,7%. Čistý úspech žalobcu v konaní tak činí 74,6%, čo
zakladá povinnosť žalované nahradiť protistrane trovy konania v uvedenom pomere. Nesprávne v danej
spojitosti žalobca argumentuje, že výsledok konania závisí od úvahy súdu. Výsledok konania tu totiž
závisí od znaleckého posudku (ktorým žalobca disponoval v čase začatia konania), pričom čiastočný
neúspech žalobcu vyplýva z chybne uplatnenej hodnoty (jedného) bodu bolestného, resp. sťaženia

spoločenského uplatnenia), čo nie je možné vykladať v neprospech žalovaného.
29.O konečnej/konkrétnej výške týchto/priznaných trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie.

30.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom

alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.