Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124202858
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5124202858.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci začatého konkurzného konania na návrh navrhovateľa – veriteľa: Slovenská republika – Daňový
úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, voči dlžníkovi: Pharmedica Slovakia, s.r.o., so sídlom
Horná 116, 022 01 Čadca, IČO: 46 563 113, zastúpenému Advokátska kancelária Juraj Seitz s.r.o., so

sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO: 47 157 437, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného
súdu Žilina, č.k. 7K/4/2024-123 zo dňa 25. júla 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 7K/4/2024-123 zo dňa 25. júla 2024 zrušuje a vec vracia
okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka

Pharmedica Slovakia, s.r.o., so sídlom Horná 116, 022 01 Čadca, IČO: 46 563 113. Výrokom II.
ustanovil správcu Profesionálna správcovská kancelária, k.s., so sídlom kancelárie Sládkovičova 6,
010 01 Žilina, IČO: 46 333 908. Výrokom III. vyzval veriteľov dlžníka, aby v základnej prihlasovacej
lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky spôsobom podľa § 28 a § 29
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) u správcu elektronicky do jeho elektronickej schránky

prostredníctvom na to určeného elektronického formulára; elektronické podanie a jeho prílohy musia byť
autorizované. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu, prihláška sa podáva u správcu
elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára podľa osobitného predpisu. Ak prihlášku podáva
zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa
prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej
konverzii sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo

podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. Ak veriteľ doručí
prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie
práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté;
môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer
zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky do
zoznamupohľadávoksprávcazverejnívregistriúpadcovsuvedenímokolnosti,žeprihláškabolapodaná

po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. Prihláška musí obsahovať základné náležitosti prihlášky v
zmysle § 29 ods. 1 ZKR, inak sa na prihlášku neprihliada. V konkurze sa neprihliadne ani na prihlášku
nepeňažnej pohľadávky, ak k nej nebude pripojený aspoň jeden rovnopis znaleckého posudku určujúci
jej hodnotu. K prihláške pohľadávky je potrebné pripojiť listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti.
Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo,
a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo

neprihliada. Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška. V konkurze sa
prihláškou uplatňujú pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Prihlasujú sa tiež pohľadávky,ktoré už boli uplatnené na súde, ako aj pohľadávky vykonateľné, vrátene tých, ktoré sú vymáhané
výkonomrozhodnutiaaleboexekúciou.Prihlásiťmožnoajbudúcepohľadávkyalebopohľadávky,ktorých
vznik je viazaný na splnenie podmienky. Uplatniť svoju pohľadávku v konkurze musí tiež veriteľ, ktorý

má pohľadávku voči inej osobe ako dlžníkovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim
sa k majetku dlžníka. Lehota na prihlásenie pohľadávok do konkurzu začína plynúť nasledujúci deň po
zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Podanie, ktorým bola uplatnená
pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť. Výrokom IV súd
začal hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(EÚ) 2015/848 z 20.05.2015 o insolvenčnom konaní. Výrokom V. rozhodol, že správca je povinný
bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku
54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20.05.2015 o insolvenčnom konaní
známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo
v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho
zabezpečenia členských štátov. Výrokom VI. súd účastníkov konkurzného konania poučil, že z dôvodov

podľa § 49 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov majú
právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno
mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, a to najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie
pohľadávok. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ňou sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej musí byť v námietke zaujatosti
uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci
si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel, dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa uvedené
náležitosti súd neprihliada. Na námietky doručené neskôr, na opakované námietky z toho istého dôvodu,

ak o nich už nadriadený súd rozhodol a na námietky týkajúce sa len okolností spočívajúcich v postupe
sudcu v konaní o prejednávanej veci súd neprihliada. Výrokom VII. súd uviedol, že správca je povinný
do 15 dní od ustanovenia do funkcie podať súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a
zabezpečovania majetku dlžníka a o vykonaných úkonoch, najmä o stave súpisu majetku podstát a
zoznamu pohľadávok, do 35 dní od ustanovenia do funkcie podať súdu druhú podrobnú písomnú správu

o uvedených skutočnostiach, do 50 dní od ustanovenia do funkcie podať súdu tretiu podrobnú písomnú
správu o uvedených skutočnostiach a najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov podať
súdu štvrtú podrobnú písomnú správu o uvedených skutočnostiach. Výrokom VIII. priznal predbežnému
správcovi: Profesionálna správcovská kancelária, k. s., so sídlom kancelárie Sládkovičova 6, 010 01
Žilina, IČO: 46 333 908, paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1 500,- Eur. Výrokom IX. upravil učtáreň

Okresného súdu Žilina vyplatiť predbežnému správcovi: Profesionálna správcovská kancelária, k. s.,
so sídlom kancelárie Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 333 908, paušálnu náhradu výdavkov v
sume 1 500,- Eur z preddavku zloženého navrhovateľom - veriteľom na účet Okresného súdu Žilina dňa
14.02.2024, vedeného pod položkou registra č. 10/2024, po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že navrhovateľ – veriteľ sa domáhal vyhlásenia konkurzu na
majetok dlžníka s poukazom na to, že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka.
V návrhu uviedol, že ako veriteľ má voči dlžníkovi daňovú pohľadávku ku dňu podania návrhu v celkovej
výške 219.526,93 Eur. Daňová pohľadávka dlžníka preukázaná daňovými dokladmi na účely návrhu na
vyhláseniekonkurzujevovýške96.029,50Eur,ktorápozostávazdaňovejpovinnosti–úrokzomeškania

za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 vo výške 96.029,50
Eur.

3. Navrhovateľ svoje pohľadávky dokladoval rozhodnutím Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca, číslo
102282589/2022 zo dňa 16.08.2022, navrhovateľ predložil výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku

zo dňa 23.10.2023 a označil ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti veriteľa
Slovenská konsolidačná, a.s., pričom existenciu tejto pohľadávky veriteľa navrhovateľ dokladoval e-
mailovým vyjadrením veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s. o evidencii pohľadávky po lehote splatnosti
voči dlžníkovi.

4. Súd konštatoval, že uznesením č.k. 7K/ 4/2024-38 zo dňa 14.03.204 zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 57/2024 zo dňa 20.03.2024 rozhodol o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi.
Uznesením č.k. 7K/4/2024-44 zo dňa 26.03.2024, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 67/2024 zo
dňa 05.04.2024 súd vyzval dlžníka, aby v lehote 20 dní odo dňa doručenia uznesenia osvedčil svojuplatobnú schopnosť. Súčasne súd poučil dlžníka, že pokiaľ sa v lehote 20 dní k návrhu nevyjadrí
aneosvedčísvojuplatobnúschopnosť,súdvyhlásinajehomajetokkonkurz.Súdsúčasnenariadiltermín
pojednávania na prejednanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na deň 17.05.2024.

5. Súd ďalej konštatoval, že dlžník v stanovenej lehote svoju platobnú schopnosť neosvedčil a k návrhu
na vyhlásenie konkurzu sa nevyjadril. Súd preto zrušil nariadený termín pojednávania a oznámenie
o zrušení nariadeného termínu pojednávania bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 93/2024 zo dňa
15.05.2024.

6. Nakoľko mal súd pochybnosti o majetnosti dlžníka, uznesením č.k. 7K/4/2024-61 zo dňa 14.05.2024,
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 96/2024 dňa 20.05.2024 ustanovil súd dlžníkovi predbežného
správcu Profesionálna správcovská kancelária, k.s., so sídlom kancelárie Sládkovičova 6, 010 01 Žilina,
IČO: 46 333 908, ktorému uložil povinnosť zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu
nákladov konkurzu a o svojich zisteniach predkladať priebežné správy.

7. Dlžník doručil súdu dňa 13.06.2024 podanie, v ktorom namietol, že nie sú splnené podmienky na
začatie konkurzného konania, keďže súd sa nezaoberal tým, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky
Slovenská konsolidačná a.s. vo výške 160.049,20 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 30.06.2017
z navrhovateľa ako pôvodného veriteľa na Slovenská konsolidačná a.s. z dôvodu, či pohľadávku

navrhovateľa nebolo v zmysle § 3 ods. 21 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) nutné zo zákona považovať za jednu
pohľadávku. Zároveň dlžník vyjadril presvedčenie, že bez ohľadu na to, kedy došlo k postúpeniu
pohľadávkyznavrhovateľanaSlovenskákonsolidačná,a.s.,jepostupnavrhovateľapotrebnépovažovať
za šikanovanie dlžníka a podmienky pre začatie konkurzného konania neboli nikdy splnené. Zároveň

žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k pohľadávke Slovenská konsolidačná, a.s., ako aj
k pohľadávke navrhovateľa.

8. Navrhovateľ – veriteľ podaním doručeným súdu dňa 03.07.2024 nesúhlasil s tvrdeniami dlžníka
a uviedol k jeho námietkam svoje skutkové tvrdenia.

9. V súvislosti s podaním dlžníka zo dňa 13.06.2024 súd uviedol, že platobná neschopnosť sa v
konkurznom konaní zisťuje ako jedna z materiálnych podmienok na vyhlásenie konkurzu. Právne
relevantné je to, či dlžník je alebo nie je objektívne platobne neschopný. To potvrdzuje aj ustanovenie
§ 19 ods. 2 písm. c) ZKR, ktoré súdu umožňuje vyhlásiť konkurz vtedy, ak dlžník neosvedčí svoju

platobnú schopnosť. Za platobne neschopného ZKR považuje dlžníka vtedy, ak nie je schopný plniť 90
dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku
pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa pritom považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90
dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Pri hodnotení
platobnej schopnosti súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. V návrhu na

vyhlásenie konkurzu musí veriteľ, ktorý návrh podáva, označiť svoju pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi
a s ktorou dlžník mešká viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň je povinný označiť ďalšieho veriteľa
dlžníka a uviesť jeho pohľadávku, ktorá je 90 dní po lehote splatnosti. Navrhovateľ preukazuje len svoju
pohľadávku voči dlžníkovi, pričom pohľadávku druhého veriteľa voči dlžníkovi, ktorého v návrhu na
vyhlásenie konkurzu uvedie, nemusí žiadnym spôsobom preukazovať, ale stačí, keď túto pohľadávku

označí. Ak veriteľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu bude preukazovať pluralitu veriteľov pohľadávkami,
ktoré patrili počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu jednému a tomu istému
veriteľovi, nie je splnená podmienka plurality veriteľov. Súd konštatoval, že je na dlžníkovi, aby využil
všetky procesné prostriedky a uplatnil akékoľvek dôkazy, ktorými osvedčí svoju platobnú schopnosť
alebo neoprávnenosť návrhu na vyhlásenie konkurzu vrátane splnenia podmienky plurality veriteľov

alebo spornosti pohľadávok veriteľov (aj z dôvodu prípadného premlčania pohľadávok veriteľov), a
to v zákonom stanovenej lehote 20 dní odo dňa doručenia uznesenia, ktorým súd dlžníka vyzval na
osvedčenie platobnej schopnosti, a spolu s ktorým mu súd zároveň doručil návrh na vyhlásenie konkurzu
s jeho prílohami. Túto lehotu nie je možné predĺžiť, nakoľko ide o lehotu zákonnú. Nie je možné ani
odpustiť jej zmeškanie, keďže § 197 ods. 3 ZKR explicitne zakazuje odpustenie zmeškania lehôt, ktoré

sú stanovené v ZKR. Bez ohľadu na uvedené, ak by u dlžníka nastali také závažné skutočnosti, pre ktoré
by sa bez svojho zavinenia nemohol k návrhu vyjadriť v stanovenej lehote, súd sa domnieva, že musí
rešpektovať právo na spravodlivý proces a zachovať právo na vyjadrenie aj po tejto lehote. Súd však v
tomto prípade konštatoval, že dlžník vo svojom podaní zo dňa 13.06.2024 neuviedol nijaké skutočnosti,na základe ktorých by súd mohol dospieť k záveru, že dlžník sa bez svojho zavinenia nemohol k návrhu
na vyhlásenie konkurzu vyjadriť v zákonom stanovenej lehote a uviesť všetky skutočnosti, ktoré uviedol
až vo svojom podaní zo dňa 13.06.2024. Na základe uvedeného súd uzatvoril, že dlžník neosvedčil

svoju platobnú schopnosť zákonom predpokladaným spôsobom.

10. Súd len pre doplnenie uviedol, že navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu preukazoval
existenciu svojej pohľadávky Rozhodnutím Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca číslo:
102282589/2022 zo dňa 16.08.2022, právoplatným dňa 19.09.2022 a vykonateľným dňa 05.10.2022,

ktorým bolo rozhodnuté o vyrubení úroku z omeškania dlžníkovi vo výške 96 029,50 Eur za nezaplatenie
dane z príjmov právnickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2016 v
ustanovenej lehote a ustanovenej výške. Zároveň navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu označil
ďalšieho veriteľa s pohľadávkou voči dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti, a to veriteľa Slovenská
konsolidačná, a. s., pričom existenciu pohľadávky tohto veriteľa navrhovateľ preukazoval emailovou
komunikáciou s označeným veriteľom, z ktorej vyplýva výška pohľadávky označeného veriteľa (163 994

Eur) a skutočnosť, že ide o pohľadávku postúpenú na označeného veriteľa z Daňového úradu Žilina.
Zároveň navrhovateľ preukazoval pohľadávku označeného veriteľa Výkazom daňových nedoplatkov
číslo 102160515/2023 zo dňa 23.08.2023, z ktorého vyplýva pohľadávka z titulu daňového priznania
zo dňa 24.08.2017 za zdaňovacie obdobie júl 2017 na dani z pridanej hodnoty vo výške 2 100,98- Eur,
pohľadávka z titulu daňového priznania zo dňa 23.10.2017 za zdaňovacie obdobie september 2017 na

dani z pridanej hodnoty vo výške 944,28- Eur, pohľadávka z titulu daňového priznania zo dňa 27.11.2017
za zdaňovacie obdobie október 2017 na dani z pridanej hodnoty vo výške 915,62- Eur, pohľadávka
z titulu daňového priznania zo dňa 30.06.2017 za zdaňovacie obdobie rok 2016 na dani z príjmov
právnických osôb vo výške 160 049,22- Eur, pohľadávka z titulu daňového nedoplatku na dani z pridanej
hodnotypodľarozhodnutia č.102199128/2017zodňa17.10.2017vovýške79,90-Eur.Súdkonštatoval,

že na základe Zmluvy o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2023 zo dňa 11.12.2023,
uzatvorenej medzi Daňovým úradom Žilina a označeným veriteľom Slovenská konsolidačná, a.s., ktorá
bola súdu predložená dňa 11.07.2024, došlo k postúpeniu pohľadávok v celkovej výške 163 994,- Eur, a
to pohľadávok vyplývajúcich z Výkazu daňových nedoplatkov číslo 102160515/2023 zo dňa 23.08.2023
(pohľadávka z titulu daňového priznania zo dňa 23.10.2017 za zdaňovacie obdobie september 2017

na dani z pridanej hodnoty vo výške 944,28- Eur, pohľadávka z titulu daňového priznania zo dňa
27.11.2017 za zdaňovacie obdobie október 2017 na dani z pridanej hodnoty vo výške 915,62- Eur,
pohľadávka z titulu daňového priznania zo dňa 30.06.2017 za zdaňovacie obdobie rok 2016 na dani
z príjmov právnických osôb vo výške 160 049,22- Eur, pohľadávka z titulu daňového nedoplatku na
dani z pridanej hodnoty podľa rozhodnutia č. 102199128/2017 zo dňa 17.10.2017 vo výške 79,90-

Eur), a to na základe § 86 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. V zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od
konca roka, v ktorom vznikol, postúpi správca dane právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou
štátu určenej ministerstvom. Súd konštatoval, že v súčasnosti je takou právnickou osobou práve
Slovenská konsolidačná, a. s.. Samotnú skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky z navrhovateľa

na označeného veriteľa, nemožno vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo, považovať za konanie
navrhovateľa, ktoré má za cieľ šikanovať dlžníka. Súd konštatoval, že uvedené ustanovenie daňového
poriadku je formulované ako povinnosť správcu dane postúpiť nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako
päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, pričom dátum pôvodnej splatnosti daňových nedoplatkov
postúpených na označeného veriteľa bol v zmysle predloženého Výkazu daňových nedoplatkov

č. 102160515/2023 zo dňa 23.08.2023 v roku 2017. Pohľadávka samotného navrhovateľa pritom
vznikla Rozhodnutím Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca č. 102282589/2022 zo dňa 16.08.2022,
právoplatným dňa 19.09.2022 a vykonateľným dňa 05.10.2022, a teda pri tejto pohľadávke veriteľa ešte
nedošlo k splneniu podmienok stanovených v § 86 ods. 1 písm. a) daňového poriadku na postúpenie
uvedenej pohľadávky. Súd tak konštatoval, že konanie navrhovateľa ako správcu dane pri postúpení

pohľadávky v súlade s ustanoveniami daňového poriadku nemožno považovať za šikanózne vo vzťahu
k dlžníkovi, keďže takéto konanie predpokladá a zároveň priamo ukladá správcovi dane príslušný zákon
a nemôže tak ísť o konanie, ktorého jediným účelom by bolo umelo vytvoriť pluralitu veriteľov za účelom
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. K existencii plurality veriteľov súd tiež uviedol, že pristúpenie
ďalšieho veriteľa do začatého konkurzného konania je v zmysle § 24 ods. 2 ZKR ponechané na uvážení

veriteľa (nie je to povinnosť veriteľa, a to ani veriteľa, ktorého označil navrhovateľ) a nie je tak možné
predpokladať neexistenciu plurality veriteľov len na základe toho, že žiadny iný veriteľ svoje právo
pristúpiť do konkurzného konania nevyužil. K prihlasovaniu pohľadávok veriteľov v zmysle § 28 ods. 2ZKR dochádza až po vyhlásení konkurzu, a to v zákonom stanovenej lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia
konkurzu na majetok dlžníka a do konkurzu sa tak v tomto štádiu nemohol prihlásiť žiadny ďalší veriteľ.

11. Súd sa ďalej zaoberal skúmaním, či je splnená ďalšia z materiálnych podmienok pre vyhlásenie
konkurzu, ktorou je existencia majetku dlžníka potrebného na úhradu nákladov konkurzného konania,
teda či majetok dlžníka má hodnotu vyššiu ako 6 500,- Eur.

12. Z predložených správ predbežného správcu a zo záverečnej správy predbežného správcu súd zistil,

že dlžník v súčasnosti nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom. Konateľ dlžníka poskytol správcovi
súčinnosť, v rámci ktorej v zozname majetku vypracovaného ku dňu 12.06.2024 uviedol, že dlžník má
pohľadávky voči daňovému úradu v Poľsku, žalované na súde, vo výške cca 1 milión PLN (t.j. cca 228
859,06- Eur); pôžičky vo výške 1,45 miliónov PLN (t.j. cca vo výške 331 845,64- Eur);dlhopisy vo výške
1 milión PLN (t.j. cca vo výške 228 859,06- Eur); podiely v spoločnostiach vo výške 110 925,00 PLN
(t.j. cca vo výške 25 392,71- Eur). Dlžník ďalej uviedol, že má na účtoch ku dňu 31.05.2024 zostatky, a

to +1 511,55- PLN (t.j. cca 346,02-Eur); +97,85 Eur a -116,21- CZK. Na základe poskytnutia súčinnosti
od účtovníčky A. B. správca zistil, že dlžník eviduje v pokladni 8 840,57- Eur a v pokladni 2: 22 084,08-
PLN. Správca zhrnul, že dlžníkov majetok pozostáva z peňažných pohľadávok vo výške 560 704,70-
Eur, iných majetkových hodnôt vo výške 25 392,71- Eur, cenných papierov vo výške 228 859,06- Eur,
finančných prostriedkov na bankových účtoch a v pokladni vo výške 14 423,56- Eur. Spolu je tak majetok

dlžníka vo výške 829 380,03- Eur. Správca záverom svojej správy skonštatoval, že z účtovnej závierky
za rok 2022 vyplýva, že dlžník evidoval majetok vo výške 3 395 217,- Eur, z čoho predstavujú krátkodobé
pohľadávky sumu 3 245 818,- Eur. Za rok 2022 a rok 2021 nebol dlžník účtovne predĺžený. Ohľadom
možnej zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR sa konateľ dlžníka vyjadril tak, že nie je predĺžený, ani
platobne neschopný, a že práve naopak, je schopný splniť všetky svoje záväzky. Z účtovných závierok

sa javí, že spoločnosť predĺžená nebola. Platobná neschopnosť a s ňou súvisiace povinnosti a sankcie
konateľa dlžníka, ako ani potenciálne odporovateľné úkony neboli vzhľadom na doteraz zistený majetok,
ktorý postačuje na vyhlásenie konkurzu, podrobne preverované. Dlžník je tak podľa predbežného
správcu vlastníkom majetku, ktorý dosahuje minimálne hodnotu 6 500,- Eur. Predbežný správca preto
navrhol, aby súd vyhlásil konkurz.

13. Súd pri rozhodovaní o tom, či dlžník disponuje dostatočným majetkom, ktorý by postačoval aspoň na
úhradu nákladov konkurzu zobral do úvahy majetok dlžníka, ktorého existencia bola objektívne zistená
predbežným správcom. Nakoľko dlžník disponuje aj finančnými prostriedkami na bankových účtoch a v
pokladni vo výške vyššej ako 6 500,- eur, súd rozhodol tak, že na majetok dlžníka vyhlásil konkurz.

14. Vzhľadom na to, že v konaní bol ustanovený predbežný správca, súd do funkcie správcu ustanovil
v súlade s § 22 ods. 1 ZKR predbežného správcu. Zároveň súd vyzval veriteľov, aby si v zákonnej
lehote prihlásili svoje pohľadávky a poučil ich o následkoch nedodržania základnej prihlasovacej lehoty
na prihlasovanie pohľadávok a o následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok v tomto konkurznom

konaní.

15. Súd tiež preskúmal svoju právomoc začať insolvenčné konanie voči dlžníkovi. Uviedol, že dlžník
je obchodná spoločnosť, ktorá má podľa výpisu z obchodného registra registrované sídlo na území
Slovenskej republiky, pričom súd nemal vedomosť o tom, že by došlo k jeho premiestneniu. Zároveň

súdu nie je známa skutočnosť, že by bolo voči dlžníkovi už vedené iné hlavné insolvenčné konanie.
Preto dospel súd k záveru, že centrum hlavných záujmov dlžníka je na území Slovenskej republiky a
skonštatoval, že má právomoc začať hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia o
insolvenčnom konaní, o čom súd v zmysle článku 4 ods. 1 druhá veta nariadenia o insolvenčnom konaní
rozhodol samostatným výrokom.

16. V rámci vedenia konania uložil súd správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu po oboznámení sa
so záväzkami dlžníka informovať známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt,
bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike, vrátane daňových
orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov, o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka

tak, aby mali možnosť prihlásiť svoje pohľadávky v lehote na prihlasovanie pohľadávok. Súd konštatoval,
že nariadenie o insolvenčnom konaní má v Slovenskej republike priame účinky.17. Týmto uznesením súd v rámci dohľadu nad činnosťou správcu zároveň uložil správcovi povinnosť
podávaťsúdupoustanovenídofunkciepravidelnépísomnésprávyostavezisťovaniaazabezpečovania
majetku dlžníka a o vykonaných úkonoch tak, ako vyplýva z § 12 ods. 4 vyhlášky. Uložením tejto

povinnosti správcovi nie sú dotknuté jeho ďalšie povinnosti vyplývajúce zo ZKR a iných právnych
predpisov.

18. Ďalej súd uviedol, že dňa 14.02.2024 bol na účet súdu navrhovateľom - veriteľom zložený preddavok
na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1 500,- Eur, evidovaný pod položkou

registra č. 10/2024.

19. Nakoľko predbežný správca si uplatnil nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1 500,- Eur
vrátane DPH v zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 ZKR v spojení s ustanovením § 7 ods. 3 vyhlášky
súd konštatoval, že predbežný správca si počas výkonu svojej funkcie riadne plnil svoje povinnosti a
priebežne súd informoval o stave zisťovania majetku dlžníka a o vykonaných úkonoch podaním prvej

správy predbežného správcu doručenej súdu dňa 31.05.2024, druhej správy predbežného správcu
doručenej súdu dňa 10.06.2024 a tretej správy predbežného správcu doručenej súdu dňa 17.06.2024.
Predbežný správca riadne podal súdu aj záverečnú správu o majetkových pomeroch dlžníka, ktorá bola
doručená súdu dňa 04.07.2024, na základe ktorej súd rozhodol o vyhlásení konkurzu. Súd konštatoval,
že predbežný správca podal súdu všetky písomné správy o stave zisťovania majetku v stanovených

lehotách a riadne si splnil všetky zákonom stanovené povinnosti. Na základe uvedených skutočností,
aplikujúc citované ustanovenia ZKR a vyhlášky, rozhodol súd o priznaní paušálnej náhrady výdavkov
predbežnému správcovi vo výške 1 500,- Eur.

20. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie dlžník podaním zo dňa 15.08.2024, v ktorom

navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie
a ani jeho zrušenie, resp. aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

21. Dlžník v odvolaní poukázal na bod 1., 2., 4., 9., 10., 30 a 31. odôvodnenia uznesenia a má za to, že
neboli splnené podmienky na začatie konkurzného konania voči dlžníkovi a ani na vyhlásenie konkurzu

voči dlžníkovi na základe uznesenia.

22. Dlžník tvrdí, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky vo výške 160.049,20
Eur, ktorá sa stalo splatnou dňa 30.06.2017, z navrhovateľa ako pôvodného veriteľa na nového veriteľa
Slovenská konsolidačná a.s. vo výške 160.049,20 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 30.06.2017 nemožno

považovať za konanie, ktorého jediným účelom by bolo umelo vytvoriť pluralitu veriteľov za účelom
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, keďže takéto konanie predpokladá a zároveň priamo ukladá
správcovi dane príslušný zákon. Súd prvej inštancie sa však v uznesení zjavne zaoberal iba námietkou
dlžníka uvedenou v jeho podaní s názvom Podanie ku konkurznému konaniu zo dňa 13.06.2024,
v rámci ktorého dlžník poukazoval na právne názory posudzovania šikanóznych návrhov na vyhlásenie

konkurzu, keď v čase dlhšom ako 90 dní pred vyhlásením konkurzu, t.j. pred lehotou výslovne upravenou
v ustanovení § 3 ods. 2 ZKR dochádzalo k účelovému postupovaniu pohľadávok medzi veriteľmi preto,
aby bola zabezpečená pluralita veriteľov, t.j. základná podmienka pre začatie konkurzného konania,
ako aj pre vyhlásenie konkurzu. Na uvedené dlžník poukazoval, nakoľko mu nebola známa Zmluva
o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2023 zo dňa 11.12.2023, ktorú navrhovateľ bližšie

špecifikovalvrámcisvojhopodaniadoručenéhosúduprvejinštanciedňa03.07.2024.Dlžníkmázato,že
súd prvej inštancie opomenul ustanovenie § 3 ods. 2 ZKR, ako aj skutkové okolnosti prípadu, konkrétne
dátumúčinnostipostúpeniapohľadávkyznavrhovateľanaSlovenskúkonsolidačnúa.s.adátumpodania
návrhu na vyhlásenie konkurzu a vôbec sa nezaoberal, či došlo k postúpeniu pohľadávky v rámci 90
dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a v kontexte uvedeného, či je zabezpečená pluralita

veriteľov, resp. či vôbec možno dlžníka považovať za platobne neschopného.

23. Dlžník považoval za potrebné uviesť, že ZKR v rámci svojho ustanovenia § 3 ods. 2 striktne a jasne
definuje, kedy je pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka potrebné za jednu pohľadávku považovať
pohľadávky,ktorépôvodnepatriliibajednémuveriteľovi.AkoZKRjasneuvádza,„...Zajednupohľadávku

pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi...“. ZKR v predmetnom
ustanovení neustanovuje žiadnu výnimku, kedy by sa toto nemalo uplatniť. ZKR nerozlišuje medzi tým,
či k postúpeniu pohľadávok došlo z vôle veriteľa alebo či povinnosť postúpenia pohľadávok ukladápôvodnému veriteľovi príslušný zákon. ZKR pri všetkých pohľadávkach bez výnimky uvádza, že za jednu
pohľadávku sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Dôvod postúpenia pohľadávky je preto v tomto smere

celkom irelevantný. Jediným rozhodujúcim kritérium pre posúdenie toho, či pohľadávky, ktorými sa
preukazuje splnenie plurality veriteľov ako základnej podmienky pre začatie konkurzného konania a pre
vyhlásenie konkurzu vôbec je časové hľadisko, a teda kedy došlo k ich postúpeniu. Ak k postúpeniu
pohľadávok z jedného veriteľa na druhého došlo v ZKR v stanovenej lehote 90 dní pred podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu, potom je potrebné bez výnimky všetky takéto pohľadávky považovať za jednu

pohľadávku.

24. Dlžník poukázal na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie, z ktorého je podľa neho zrejmé,
že Zmluva o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2023 zo dňa 11.12.2023 nadobudla
účinnosť dňa 12.12.2023, t.j. v tento deň došlo k postúpeniu pohľadávky z navrhovateľa na Slovenskú
konsolidačnú a.s.. Návrh na vyhlásenie konkurzu podal navrhovateľ dňa 04.03.2024, t.j. 83 deň

po postúpení pohľadávky na Slovenskú konsolidačnú. K postúpeniu pohľadávky z navrhovateľa na
Slovenskú konsolidačnú a.s. došlo práve v ZKR ustanovenej lehote 90 dní pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR sa za jednu pohľadávku považujú všetky
pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len
jednému veriteľovi, a teda pohľadávku navrhovateľa vo výške 96.029,50 Eur, ktorá pozostáva z daňovej

povinnosti – úrok z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
roku 2016 a pohľadávku postúpenú na Slovenskú konsolidačnú a.s., ktoré navrhovateľ špecifikoval
v návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a ktorými odôvodňoval splnenie podmienok
podľa ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR, a preto je potrebné ich považovať za jednu pohľadávku v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR.

25. Ďalej dlžník poukázal na ustanovenie § 196 ZKR, podľa ktorého sa na konkurzné konanie primerane
použijú ustanovenia CSP, vrátane ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, t.j. konkurzný súd je povinný skúmať
procesné podmienky kedykoľvek počas konania.

26. Podľa názoru dlžníka vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie bol a v súčasnosti stále je
povinný skúmať, či sú splnené podmienky pre začatie konkurzného konania a na vyhlásenie konkurzu.
V tejto súvislosti poukázal dlžník na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu Košice, č.k.
3CoKR/16/2022.

27. Dlžník teda považuje za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie uvedený v bode 30. uznesenia,
v zmysle ktorého bolo na dlžníkovi, aby v lehote 20 dní odo dňa doručenia uznesenia, ktorým súd
dlžníka vyzval na osvedčenie platobnej schopnosti okrem iného osvedčil neoprávnenosť návrhu na
vyhlásenie konkurzu, vrátane splnenie podmienky plurality veriteľov. V zmysle ustanovenia § 196 ZKR
v spojení s ustanovením § 161 ods. 1 CSP bol súd prvej inštancie, nezávisle od plnenia si povinnosti zo

strany dlžníka povinný skúmať splnenie podmienok pre začatie konkurzného konania a pre vyhlásenie
konkurzu.

28. Na základe uvedeného má dlžník za to, že pohľadávku navrhovateľa vo výške 96.029,50 Eur,
ktorá pozostáva z daňovej povinnosti – úrok z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov právnickej

osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 a pohľadávku postúpenú na Slovenská konsolidačná, a.s.,
ktoré sú uvedené v návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 04.03.2024 je v zmysle § 3 ods. 2 ZKR
potrebné považovať za jednu pohľadávku. Zároveň podľa dlžníka neboli splnené podmienky na začatie
konkurzného konania voči dlžníkovi a ani na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi. Súd prvej inštancie
neskúmal riadne splnenie zákonných podmienok pre začatie konkurzného konania a pre vyhlásenie

konkurzu.Súdprvejinštancienesprávnerozhodolozačatíkonkurznéhokonaniaaovyhláseníkonkurzu.
Ďalej podľa dlžníka konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
čo podľa jeho právneho názoru zakladá dlžníkovi odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1
písm.b)CSP,resp.súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam, čo podľa jeho právneho názoru zakladá dlžníkovi odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.

f) CSP, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo
podľa jeho názoru zakladá dlžníkovi odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP.29. Dlžník tiež poukázal na znenie bodu 40. odôvodnenia uznesenia a uviedol, že s poukazom na
ustanovenie § 196 ZKR a § 161 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať aj to, či má v zmysle čl. 3 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní

(ďalej len „Nariadenie“) právomoc začať insolvenčné konanie. Dlžník má za to, že súd prvej inštancie
nemal právomoc začať konkurzné konanie voči dlžníkovi a vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz, keď
centrum hlavných záujmov dlžníka nie je na území SR.

30. Na preukázanie uvedeného tvrdenia konštatoval, že rozhodujúcim míľnikom pre posúdenie

lokalizácie centrálnych záujmov dlžníka je rok 2018. Dlžník sa dlhodobo a aj v období od roku 2015,
kedy došlo k zmene osoby jediného spoločníka dlžníka do roku 2018 venoval veľkoobchodnému predaju
liekov a na ten účel si prenajal priestory na adrese C. D. X, 010 01 Žilina (prenajímateľ INFORAMA a.s.,
so sídlom Mlynské Nivy 54, 821 05 Bratislava, IČO: 35 729 864), zamestnával dvoch zamestnancov
a mal zriadený bankový účet v SR v spoločnosti Tatra Banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06
Bratislava1,IČO:00686930.ČinnosťdlžníkabolaorientovanánatrhvzápadnejEurópe,kamsmerovali

všetky dodávky liekov. Ako prílohu dlžník predložil okrem iného Dohody o ukončení pracovného pomeru
s pracovníkmi E. F. F. a G. H., ktorých pracovný pomer skončil k 31.01.2018. Vo vzťahu k nájmu
priestorov na adrese C. D. X, 010 01 Žilina dlžník poukázal na web stránku prenajímateľa spoločnosti
INFORAMA a.s., I." I., z ktorej je zrejmá aktuálna ponuka prenájmu administratívnych, skladových
a ambulantných priestorov na uvedenej adrese a ktoré preukazuje, že prenajímateľ prenajíma priestory

pre služby v oblasti zdravotníctva. Ak by súd nemal za preukázané, že na uvedenej adrese si dlžník
prenajíma priestory a že nájom zanikol v roku 2018, dlžník navrhol ako dôkaz požiadať prenajímateľa
o vyjadrenie v akom období si dlžník prenajímal priestory od prenajímateľa na adrese C. D. X, XXX
XX J. a aby si od neho vyžiadal nájomnú zmluvu a dohodu o skončení nájomnej zmluvy, ktoré dlžník
nebol schopný vzhľadom na krátkosť času na podanie odvolania súdu predložiť, keďže predmetná

dokumentácia je archivovaná vzhľadom na veľký časový odstup od skončenia nájmu a jediný konateľ
dlžníka je mimo územia Poľskej republiky bez prístupu k archívnym dokumentom a nie je možné z jeho
strany doložiť predmetné dokumenty v lehote na podanie odvolania.

31. Ďalej dlžník uviedol, že v dôsledku vzniku množstva sporov dlžníka s poľským daňovým úradom

o vyplatenie vratiek DPH dlžník na prelome rokov 2017 a 2018 nemal dostatok finančných prostriedkov
na to, aby ďalej prevádzkoval veľkoobchod s liekmi na území SR. Dlžník tvrdí, že prestal vykonávať
svoju obchodnú činnosť zameranú na veľkoobchod s liekmi, prepustil svojich dvoch (t.j. všetkých)
zamestnancov, ukončil prenájom (jediných) priestorov na adrese C. D. X, XXX XX J. a zrušil bankový
účet vedený v spoločnosti Tatra Banka a.s..

32. Ďalej dlžník tvrdí, že od roku 2018 v rámci dlžníka figuruje iba jeho jediný konateľ pán E. K.
L., ktorý trvalo žije v Poľskej republike na adrese Borsucza 18G, obec A. M. XXX XX. Z uvedeného
miesta riadi činnosť dlžníka. Na adrese sídla dlžníka Horná 116, 022 01 Čadca sa konateľ dlžníka
nezdržiava, nakoľko dlžník si od spoločnosti Advokátska kancelária JAKUBÍK & HAYDUK, s.r.o., so

sídlom Horná 166, 022 01 Čadca 1, IČO: 36 868 892 prenajíma „formálne“ sídlo pre potreby obchodného
registra, za čo prenajímateľovi uhrádzal mesačné nájomné vo výške 60,-Eur bez DPH. Dlžník tak
nemá na adrese svojho sídla (a ani nikde inde na území SR) k dispozícií administratívne alebo iné
priestory, odkiaľ by mohol konateľ dlžníka riadiť jeho činnosť. Prenajímateľ rovnako preposielal dlžníkovi
všetku korešpondenciu na adresu konateľa dlžníka. Celá aktivita dlžníka sa od roku 2018 sústredí na

prebiehajúce spory v Poľsku, na poskytnutie pôžičiek právnickým osobám so sídlom v Poľsku a fyzickým
osobám s trvalým pobytom v Poľsku, na majetkovú účasť dlžníka v právnických osobách so sídlom
v Poľsku a na nakupovanie dlhopisov právnických osôb v Poľsku. Uvedená aktivita dlžníka vyplýva aj
z bodu 33. odôvodnenia uznesenia, v rámci ktorého súd zistil, že predbežný správca pred vyhlásením
konkurzu zahrnul do majetku dlžníka peňažné pohľadávky vo výške 560.704,70 Eur, iné majetkové

hodnoty vo výške 25.392,71 Eur, cenné papiere vo výške 228.859,06 Eur, finančné prostriedky na
bankových účtoch a v pokladni vo výške 14.423,56 Eur a spolu je tak majetok dlžníka vo výške
829.380,03 Eur.

33. Dlžník tvrdí, že neudržuje žiadne styky s fyzickými alebo právnickými osobami na území SR,

ktoré by mohli byť jeho obchodnými partnermi. Dlžník udržuje kontakt s obchodnými partnermi, resp.
spoločnosťami, v rámci ktorých má majetkovú účasť, resp. ktorých dlhopisy nadobudol, ktoré majú sídlo
výhradne v Poľsku. Všetky stretnutia s uvedenými spoločnosťami sa odohrávajú výhradne v Poľsku. Na
základe uvedeného má dlžník za to, že od roku 2018 je v zmysle čl. 3 bod 1. Nariadenia práve Stara WieśPoľská republika preukázateľne centrom hlavných záujmov dlžníka. Súd prvej inštancie nemal v zmysle
čl.3bod1.Nariadeniazačaťkonkurznékonanievočidlžníkovi,resp.vyhlásiťkonkurznamajetokdlžníka
a neboli splnené procesné podmienky, čo podľa jeho názoru zakladá dlžníkovi odvolací dôvod podľa §

365 ods. 1 písm. a) CSP.

34. Dlžník tiež poukázal na bod 30. napadnutého uznesenia a tvrdí, že súd prvej inštancie sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal s námietkou dlžníka ohľadom premlčania pohľadávok navrhovateľa a ďalšieho
veriteľa Slovenská konsolidačná a.s.. Dlžník je toho názoru, že súd prvej inštancie bol a v súčasnosti

stále je povinný skúmať, či sú splnené podmienky pre začatie konkurzného konania a na vyhlásenie
konkurzu. V súvislosti s uvedeným poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu
v Košiciach, č.k. 3CoKR/16/2022. Dlžník teda považuje za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie
uvedený v bode 30. uznesenia, v zmysle ktorého súd s odvolaním sa na povinnosť dlžníka v zákonom
stanovenej lehote osvedčiť svoju platobnú schopnosť celkom opomenul svoju zákonnú povinnosť
v zmysle ustanovenia § 196 ZKR v spojení s ustanovením § 161 ods. 1 CSP neustále skúmať, či sú

splnené podmienky na začatie konkurzného konania a na vyhlásenie konkurzu. Vzhľadom na uvedené
má dlžník za to, že neboli splnené podmienky na začatie konkurzného konania voči dlžníkovi a ani na
vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi na základe uznesenia; súd prvej inštancie neskúmal riadne splnenie
zákonných podmienok pre začatie konkurzného konania a pre vyhlásenie konkurzu; súd prvej inštancie
nesprávne rozhodol o začatí konkurzného konania a o vyhlásení konkurzu a konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo podľa názoru dlžníka zakladá odvolací dôvod
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

35. Ďalej dlžník poukázal na bod 31. odôvodnenia uznesenia a tvrdil, že neboli splnené predpoklady
preto, aby navrhovateľ postúpil pohľadávku na ďalšieho veriteľa Slovenská konsolidačná a.s.. Dňa

25.10.2023 bolo v rámci exekučného konania strhnutá v prospech navrhovateľa suma vo výške
256.696,46 PLN z účtu dlžníka vedeného v Poľsku. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka, ktorá bola
postúpená na ďalšieho veriteľa Slovenská konsolidačná a.s., nebola dočasne nevymožiteľná tak, ako
predpokladá ustanovenie § 86 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 o správe daní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), keď uvedenú pohľadávku vo výške 256.696 PLN

zo dňa 25.10.2023 (necelé dva mesiace pred postúpením pohľadávky na ďalšieho veriteľa Slovenská
konsolidačná a.s.) podarilo v rámci exekučného konania vymôcť od dlžníka.

36. Dlžník tvrdí, že ak k postúpeniu pohľadávky neboli splnené predpoklady podľa ustanovenia § 86
ods. 1 písm. a) daňového poriadku, potom je takéto postúpenie potrebné považovať za rozporné so

zákonom a v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné. V takom prípade
je veriteľom dlžníka iba navrhovateľ, a teda nie je splnená pluralita veriteľov, t.j. základná podmienka
pre začatie konkurzného konania, ako aj pre vyhlásenie konkurzu. Z uvedených dôvodov je dlžník toho
názoru, že súd prvej inštancie bol a v súčasnosti stále je povinný skúmať, či sú splnené podmienky
pre začatie konkurzného konania a na vyhlásenie konkurzu. Dlžník v tejto súvislosti poukázal na závery

rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, č.k. 3CoKR/16/2022, z ktorého okrem iného vyplýva, že
pluralita veriteľov je podmienkou, ktorá musí byť splnená tak pred vyhlásením konkurzu ako aj po jeho
vyhlásení, a to po celú dobu jeho trvania.

37. K odvolaniu dlžníka sa vyjadril navrhovateľ – veriteľ podaním zo dňa 17.09. 2024, v ktorom uviedol,

že sa s napadnutým uznesením v celom rozsahu stotožňuje.

38. Vo vyjadrení uviedol, že Daňový úrad Žilina postúpil na Slovenskú konsolidačnú, a.s. zmluvou
o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2023 zo dňa 11.12.2023, ktorá nadobudla účinnosť
dňa 12.12.2023, dočasne nevymožiteľné daňové nedoplatky v celkovej výške 163.994,-Eur podľa

ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe a daní (ďalej len „daňový
poriadok“) v znení neskorších predpisov. Splnomocnenému zástupcovi daňového dlžníka ACARTUS
Slovakia, s.r.o. bolo dňa 18.12.2023 elektronicky doručené Oznámenie o postúpení nedoplatku č.
103108255/2023 zo dňa 13.12.2023. Predmetom oznámenia bolo postúpenie piatich daňových
nedoplatkov, a to daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016 vo výške 79,90 Eur

pod ev.č. 102199128/2017 zo dňa 17.10.2017; daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
rok 2016 vo výške 160.049,22 Eur pod ev.č. 608494310/2017 zo dňa 30.06.2017; daň z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 vo výške 2.004,98 Eur pod ev.e. 610454109/2017 zo dňa
24.08.2017; daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017 vo výške 944,28 Eur podev.č. 612345986/2017 zo dňa 23.10.2017 a daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017
vo výške 915,62 Eur pod ev.č. 613852257/2017 zo dňa 27.11.2017.

39. Navrhovateľ ďalej uviedol, že podľa ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) daňového poriadku daňový
úrad dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od konca roka,
v ktorom vznikol, postúpi na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so
100 % majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. Osobou so 100 % majetkovou účasťou štátu
určenou ministerstvom je v zmysle Zmluvy o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2023 zo

dňa 11.12.2023 zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21,
814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. V zmysle článku I. bod 5 zmluvy o postúpení prechodom práva
nakladať nedoplatkami sa Slovenská konsolidačná, a.s. stáva veriteľom voči dlžníkom z postúpených
nedoplatkov. Podľa článku II. bod 1 zmluvy o postúpení Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
vyhlasuje, že daňové nedoplatky, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, možno postúpiť podľa ustanovenia
§ 86 daňového poriadku.

40. Navrhovateľ má za to, že z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ postúpil na Slovenskú konsolidačnú,
a.s. v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) daňového poriadku päť pohľadávok so splatnosťami v roku 2017,
označené za dočasne nevymožiteľné. Postup navrhovateľa je výlučne v zmysle daňového poriadku.

41. Navrhovateľ sa nestotožňuje s argumentáciou dlžníka, že platbou z daňového exekučného konania
vedeného v Poľsku bol uhradený daňový nedoplatok, ktorý bol predmetom postúpenia na Slovenskú
konsolidačnú, a.s.. Exekučným titulom na začatie daňového exekučného konania bol vykonateľný
výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Žilina č. 100967623/2023 zostavený správcom dane
z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 05.04.2023 vo výške 50.401,40 Eur v zmysle § 89 ods.

1 písm. b) daňového poriadku. Na základe § 8 ods. 4 zákona č. 466/2009 Z.z. o medzinárodnej
pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov
správca dane žiadosťou o vymáhanie č. 102381173/2023 zo dňa 20.09.2023 požiadal Poľskú daňovú
správu o vzájomnú spolupráci pri vymáhaní uvedeného daňového nedoplatku. Poľská daňová správa
na základe uvedenej žiadosti vymohla dňa 31.10.2023 čiastku vo výške 232.466,38 PLN (50.401,40

Eur), ktorá bola použitá v zmysle žiadosti na úhradu daňových nedoplatkov, a to vo výške 99,60
Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017, vyplývajúceho z rozhodnutia
č. 1000573308/2023 zo dňa 13.2.2023, splatného dňa 31.03.2023; vo výške 100,20 Eur na dani
zpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieoktóber2017vyplývajúcehozrozhodnutiač.100573432/2023
zo dňa 13.02.2023, splatného dňa 31.03.2023; vo výške 100,20 Eur na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie september 2017, vyplývajúceho z rozhodnutia č. 100573356/2023 zo dňa
13.02.2023, splatného dňa 31.03.2023 a vo výške 50.101,40 Eur na dani z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2017, vyplývajúceho z rozhodnutia č. 100570805/2023 zo dňa 13.02.2023,
splatného dňa 31.03.2023.

42. K existencii plurality veriteľov navrhovateľ uviedol, že v návrhu na vyhlásenie konkurzu označil
v zmysle ustanovenia § 12 ZKR ďalšieho veriteľa, ktorým je Slovenská konsolidačná, a.s.. Zároveň
navrhovateľ poukázal na to, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu mal dlžník aj ďalších
veriteľov, a to Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. (dlh na poistnom vo výške 189,99 Eur) a Sociálnu
poisťovňu, a.s. (dlh na poistnom vo výške 469,44 Eur), čo vyplývalo z údajov uvedených na portáli M..

Ďalej navrhovateľ uviedol, že k ďalším skutočnostiam uvedeným dlžníkom v odvolaní sa navrhovateľ
vyjadril vo vyjadrení zo dňa 03.07.2024. Navrhovateľ má za to, že príslušný súd v celom procese
konkurzného konania skúma zákonnosť prebiehajúceho konania.

43. Dlžník sa vyjadril k vyjadreniu navrhovateľa podaním zo dňa 18.10.2024, v ktorom okrem už

skutočností uvedených v podanom odvolaní uviedol, že navrhovateľ sa vo vyjadrení k odvolaniu
nevysporiadal s tvrdeniami dlžníka, ktorými dlžník vylúčil, že pohľadávka by bola nevymožiteľnou a iba
uviedol všeobecné informácie o procese postupovania nevymožiteľných pohľadávok na Slovenskú
konsolidačnú, a.s.. Zároveň dlžník namietol, že navrhovateľ sa žiadnym spôsobom nevyjadril k podstate
odvolania dlžníka, že pohľadávku navrhovateľa a pohľadávku Slovenskej konsolidačnej, a.s. je v zmysle

§ 3 ods. 2 ZKR potrebné považovať za jednu pohľadávku a uvedené nespochybnil. Dlžník zároveň
namietol, že navrhovateľ sa vo vyjadrení vôbec nevyjadril k námietke dlžníka ohľadne nedostatku
právomoci súdu prvej inštancie začať konkurzné konanie voči dlžníkovi a vyhlásiť na majetok dlžníka
konkurz. Dlžník má za to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nespochybnil to, že súd prvej inštancienemal právomoc začať konkurzné konanie voči dlžníkovi a vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz, keď
centrum hlavných záujmov dlžníka nie je na území Slovenskej republiky. Dlžník zároveň zotrval na
všetkýchargumentochuvedenýchvpodanomodvolaníanávrhu,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenie

zmenil tak, že návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka zamietne.

44. Na vyjadrenie dlžníka reagoval navrhovateľ vyjadrením zo dňa 06.11.2024, v ktorom zopakoval
skutočnosti už uvedené v písomnom vyjadrení zo dňa 17.09.2024. Nad rámec uvedeného v tomto
vyjadrení konštatoval ku pluralite veriteľov, že navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu označil

v zmysle § 12 ZKR ďalšieho veriteľa, ktorým je Slovenská konsolidačná, a.s.. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že pristúpenie ďalšieho veriteľa do začatého konkurzného konania je v zmysle § 24 ods. 2
ZKR na rozhodnutí ostatných veriteľov.

45. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie
dlžníka v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi

podľa ustanovenia § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie dlžníka je dôvodné, a preto podľa § 389
ods. 1 písm. a) a b) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a podľa ustanovenia § 391
ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

46. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 04.03.2024 bol súdu prvej inštancie doručený návrh veriteľa

na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Súd prvej inštancie
uznesením č.k. 7K/4/2024-38 zo dňa 14. marca 2024 po preskúmaní splnenia zákonných podmienok na
podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Pharmedica Slovakia,
s.r.o., so sídlom Horná 116, 022 01 Čadca, IČO: 46 563 113. Predmetné uznesenie bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku č. 57/2024 zo dňa 20.03.2024. Následne súd prvej inštancie uznesením č.k.
7K/4/2024-44 zo dňa 26. marca 2024 vyzval dlžníka, aby v lehote 20 dní od doručenia uznesenia
sa písomne vyjadril k návrhu a aby osvedčil svoju platobnú schopnosť. Zároveň ho poučil, že ak
v lehote 20 dní sa k návrhu nevyjadrí a neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd vyhlási na jeho
majetok konkurz. Následne dňa 28.03.2024 predvolal navrhovateľa – veriteľa a dlžníka na pojednávanie

na deň 17.05.2024, ktoré bolo upovedomením o zrušení termínu pojednávania zo dňa 09.05.2024
zrušené z dôvodu neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníka. Následne súd prvej inštancie uznesením
č.k. 7K/4/2024-61 zo dňa 14. mája 2024 ustanovil dlžníkovi predbežného správcu Profesionálna
správcovská kancelária, k.s., so sídlom kancelárie Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 333 908. Uložil
predbežnému správcovi povinnosť zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov

konkurzu. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 96/2024 dňa 20.05.2024. Nakoľko
konateľ dlžníka nereagoval na výzvy predbežného správcu, súd prvej inštancie na základe žiadosti
predbežnéhosprávcuoposkytnutiesúčinnostiuznesením,č.k.7K/4/2024-80zodňa07.júna2024vyzval
konateľa dlžníka E. K. L., trvale bytom K. XXX, A. M. XXX XX, N. O., aby bez zbytočného odkladu
poskytol správcovi súčinnosť spočívajúcu v predložení listín, ktoré sú bližšie špecifikované v tomto

uznesení. Následne dlžník prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 13.06.2024 podal súdu
vyjadrenie k uplatnenému návrhu a tvrdil, že neboli splnené podmienky na začatie konkurzného konania
vočidlžníkoviamalzato,ženebolasplnenápluralitaveriteľov.Následnesúdprvejinštancienapadnutým
uznesením vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, pričom dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné
podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a tiež dospel k záveru, že má právomoc začať

hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, o čom rozhodol
výrokom IV. napadnutého uznesenia.

47. Podľa ustanovenia § 171c ods. 1 ZKR, ak má súd pochybnosti, či dlžník má na území Slovenskej
republiky centrum hlavných záujmov, kedykoľvek počas konania vypočuje dlžníka, najmä ak ide

o cudzieho štátneho príslušníka.

48. Podľa ustanovenia § 172 ods. 2 ZKR, ak súd zistí, že dlžník nemá na území Slovenskej republiky
centrum hlavných záujmov, konanie zastaví. Voči tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

49. Podľa bodu 26. Preambuly nariadenia o insolvenčnom konaní, pravidlá právomoci stanovené v tomto
nariadení stanovujú len medzinárodnú súdnu právomoc, čo znamená, že určujú členský štát, ktorého
súdy môžu insolvenčné konanie začať. Územná príslušnosť v rámci tohto členského štátu by sa mala
určiť vnútroštátnym právom príslušného členského štátu.50. Podľa bodu 27. Preambuly nariadenia o insolvenčnom konaní, pred začatím insolvenčného konania
by mal príslušný súd bez návrhu preskúmať, či sa centrum hlavných záujmov dlžníka alebo podnik

dlžníka skutočne nachádza v jeho obvode.

51. Podľa bodu 28. Preambuly nariadenia o insolevnčnom konaní, pri určovaní, či je centrum hlavných
záujmov dlžníka zistiteľné tretími stranami, by sa mali osobitne brať do úvahy veritelia a ich chápanie
toho, kde dlžník vykonáva správu svojich záujmov. To si môže v prípade zmeny centra hlavných záujmov

vyžadovať včasné informovanie veriteľov o novom mieste, z ktorého dlžník vykonáva svoju činnosť,
napríklad upozornením na zmenu adresy v obchodnej korešpondencii alebo zverejnením tohto nového
miesta prostredníctvom iných vhodných prostriedkov.

52. Podľa bodu 30. Preambuly nariadenia o insolvenčnom konaní, preto by domnienky, že centrum
hlavných záujmov je registrované sídlo, hlavné miesto podnikania a miesto obvyklého pobytu, mali

byť vyvrátiteľné, a príslušný súd členského štátu by mal starostlivo posúdiť, či sa centrum hlavných
záujmov dlžníka skutočne nachádza v danom členskom štáte. V prípade spoločnosti by túto domnienku
malo byť možné vyvrátiť, pokiaľ sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej
registrované sídlo a pokiaľ z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to
spôsobom zistiteľným tretími stranami, že skutočne centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti,

ako aj správy jej záujmov sa nachádzajú v tomto inom členskom štáte. V prípade fyzickej osoby, ktorá nie
jesamostatnezárobkovočinnouosobou,bymalobyťmožnévyvrátiťtútodomnienku,pokiaľsanapríklad
hlavná časť majetku dlžníka nachádza mimo členského štátu, v ktorom má dlžník obvyklý pobyt, alebo
pokiaľ možno preukázať, že jeho hlavným dôvodom na zmenu miesta obvyklého pobytu bolo požiadať
o začatie insolvenčného konania v novej jurisdikcii, a pokiaľ by sa touto žiadosťou významne poškodili

záujmy veriteľov, ktorí s dlžníkom jednali pred takouto zmenou miesta.

53. Podľa bodu 31. Preambuly nariadenia o insolvenčnom konaní, s rovnakým cieľom zabrániť
podvodnému alebo nečestnému taktizovaniu pri výbere súdu by v prípade spoločnosti, právnickej osoby
alebo samostatne zárobkovo činnej osoby nemala platiť domnienka, že centrum hlavných záujmov sa

nachádza v mieste registrovaného sídla, v hlavnom mieste podnikania fyzickej osoby, alebo v mieste,
kde má fyzická osoba obvyklý pobyt, ak dlžník presunul svoje registrované sídlo alebo hlavné miesto
podnikania do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti
o začatie insovelnčného konania, alebo v prípade fyzickej osoby, ktorá nie je samostatne zárobkovo
činnou osobou, presunul dlžník miesto svojho obvyklého pobytu do iného členského štátu počas obdobia

šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.

54. Podľa bodu 32. Preambuly nariadenia o insolvenčnom konaní, v každom prípade, ak okolnosti
danéhoprípaduvyvolávajúpochybnostioprávomocisúdu,malbysúdoddlžníkapožadovaťpredloženie
ďalších dôkazov na podloženie jeho tvrdení a ak to umožňuje právo rozhodné pre insolvenčné konanie,

umožniť veriteľom dlžníka vyjadriť sa k otázke právomoci.

55.Podľabodu33.Preambulynariadeniaoinsolvenčnomkonaní,vprípadežesúd,naktorýbolapodaná
žiadosť o začatie insolvenčného konania, zistí, že centrum hlavných záujmov sa nenachádza na jeho
území, nemal by začať hlavné insolvenčné konanie.

56.Podľabodu66.Preambulynariadeniaoinsolvenčnomkonaní,totonariadenie,pokiaľideootázky,na
ktoré sa vzťahuje, by malo stanoviť jednotné kolízne normy, ktoré v rozsahu svojej platnosti nahrádzajú
vnútroštátne pravidlá medzinárodného práva súkromného. Ak nie je stanovené inak, platí právny predpis
členského štátu, v ktorom sa začalo konanie (lex concursus). Táto kolízna norma by mala platiť tak pre

hlavné insolvenčné konanie, ako aj miestne konania. Lex concursus určuje všetky účinky insolvenčného
konania, procesné aj hmotné, na dotknuté osoby a právne vzťahy. Určuje všetky podmienky začatia,
vedenia a ukončenia insolvenčného konania.

57. Podľa článku 3 ods. 1, prvá veta nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné

konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka
(ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník
pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.58. Podľa článku 3 ods. 1, druhá veta nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo
právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo,
ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo

do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.

59. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní
po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku

pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá
sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene
predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi
výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len "medzera krytia") je menej
ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera

krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní
po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi
vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný.

60. V zmysle citovaného ustanovenia § 171c ZKR a článku 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní je
konkurzný súd povinný pred začatím konania o vyhlásenie konkurzu z úradnej povinnosti preskúmať, či
je daná právomoc súdu Slovenskej republiky pre konkurzné konanie. V zmysle uvedeného ustanovenia
ZKR a článku 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní je konkurzný súd povinný skúmať, či centrum
hlavných záujmov dlžníka sa naozaj nachádza v jeho obvode. Miesto hlavných záujmov dlžníka je

miesto, z ktorého obvykle dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími
osobami. Rozsah pojmu centra hlavných záujmov zistiteľného tretími osobami je vysvetlený v bode
28. Preambuly nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého pri určovaní, či je centrum hlavných
záujmov dlžníka zistiteľné tretími stranami, by sa mali osobitne brať do úvahy veritelia a ich chápanie
toho, kde dlžník vykonáva správu svojich záujmov. To si môže v prípade zmeny centra hlavných záujmov

vyžadovať včasné informovanie veriteľov o novom mieste, z ktorého dlžník vykonáva svoju činnosť,
napríklad upozornením na zmenu adresy v obchodnej korešpondencii alebo zverejnením tohto nového
miesta prostredníctvom iných vhodných prostriedkov.

61. Podľa rozsudku Súdneho dvora z 02. mája 2006 vo veci C-341/04 Eurofood IFC Ltd. pojem

centrálnych záujmov je špecifikum nariadenia. Má teda autonómny význam, a preto ho treba vykladať
jednotne a nezávisle od vnútroštátnych právnych úprav. Centrum hlavných záujmov dlžníka by malo
zodpovedať miestu, kde dlžník pravidelne spravuje svoje záujmy, a ktoré by teda tretie strany mali
dokázať určiť. Centrum hlavných záujmov treba určiť v závislosti od kritérií, ktoré sú objektívne
a zistiteľné tretími osobami. Táto objektívnosť a možnosť zistenia tretími osobami sú nevyhnutné na

účely zabezpečenia právnej istoty a predvídateľnosti pri určení súdu, ktorý má právomoc na začatie
hlavného konkurzného konania.

62. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v súlade s článkom 3 nariadenia
o insolvenčnom konaní skúmal, či centrum právnych záujmov dlžníka, ktorý je právnickou osobou sa

nachádza na území Slovenskej republiky, alebo nie. Súd dospel k záveru, že keďže je dlžník obchodnou
spoločnosťou, ktorá má registrované sídlo na území Slovenskej republiky a súd nemal vedomosť o tom,
že by došlo k jeho premiestneniu a zároveň súdu nebola známa skutočnosť, že by bolo voči dlžníkovi
už vedené iné hlavné insolvenčné konanie, potom mal za to, že centrum hlavných záujmov dlžníka je
na území Slovenskej republiky a konštatoval, že má právomoc začať hlavné insolvenčné konanie podľa

článku 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní.

63. Dlžník v podanom odvolaní namietol, že nie je daná právomoc slovenských súdov rozhodnúť
o vyhlásení konkurzu, nakoľko centrum hlavných záujmov dlžníka je v Poľskej republike, k čomu
priložil listinné dôkazy, ktoré majú túto skutočnosť preukázať. Odvolací súd konštatuje, že v danom

prípade ide o novotu v odvolacom konaní, o ktorej súd prvej inštancie v dobe rozhodovania nemal
vedomosť, nakoľko dlžník si nesplnil svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote preukázať svoju
platobnú schopnosť, ani nespochybnil právomoc slovenských súdov rozhodovať o návrhu na vyhlásenie
konkurzu na jeho majetok. Nakoľko však ide o novotu v odvolacom konaní, ktorá sa v zmysle § 366písm. a) CSP týka procesných podmienok, odvolací súd musel k tejto odvolacej námietke dlžníka
prihliadnuť. Z dôvodu, že súd prvej inštancie neskúmal centrum hlavných záujmov dlžníka v závislosti od
kritérií, ktoré sú objektívne a zistiteľné tretími osobami, t.j. nevykonal dokazovanie, či dlžník informoval

svojich veriteľov o novom mieste, z ktorého spravuje svoje záujmy a uvedenú skutočnosť nezisťoval ani
u veriteľov a nezaoberal sa tiež skutočným záujmom dlžníka podnikať na území Poľskej republiky, teda
komplexne neposúdil dlžníkovu situáciu za účelom zistenia centra hlavných záujmov. Pri komplexnom
posúdení všetkých uvedených skutočností sa môže domnienka o tom, že na území Slovenskej republiky
sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka ukázať ako nepravdivá, ak sa zistí, že centrum

hlavných záujmov bolo zistiteľné tretími osobami. Súd prvej inštancie nemajúc vedomosť o prepustení
zamestnancov dlžníka, o zrušení účtu v banke na území Slovenskej republiky, o vypovedaní nájomnej
zmluvy, nevykonal dokazovanie o pravdivosti tvrdení dlžníka v tomto smere, a preto rozhodnutie zo
strany súdu prvej inštancie, že je daná právomoc Slovenskej republiky na rozhodnutie v danej veci je
predčasné. Uvedené je možné odstrániť len doplnením vykonaného dokazovania výsluchom dlžníka
alebo listinami, ktoré dlžník predložil k odvolaniu, doplnením dokazovania, či dlžník informoval svojich

veriteľov o novom mieste, z ktorého vykonáva svoju činnosť, či sa skutočné centrum hlavných záujmov
dlžníka nenachádza v inom členskom štáte ako Slovenská republika, pretože samotné registrové sídlo
dlžníka nemusí byť totožné s jeho centrom hlavných záujmov. Až po vykonaní uvedeného dokazovania
bude možné spoľahlivo zistiť, či dlžník má naozaj centrum hlavných záujmov v Slovenskej republike,
a teda či je daná právomoc slovenských súdov vo veci konať a rozhodnúť.

64. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje aj na právne závery vyslovené v rozsudku
Súdneho dvora (prvá komora) v konaní C-396/09 zo dňa 20.10.2001, z ktorého okrem iného vyplýva,
že domnienka stanovená v prospech registrovaného sídla v článku 3 ods. 1 druhej vety nariadenia
o odkaz odôvodnenia č. 13 nariadenia na miesto spravovania záujmov vyjadrujú vôľu zákonodarcu

Únie uprednostňovať ako kritérium právomoci miesto, kde sa nachádza hlavné vedenie spoločnosti.
Z rozhodnutia tiež vyplýva, že vyvrátiť domnienku článku 3 ods. 1 druhej vety nariadenia možno
v každom prípade vtedy, ak sa miesto hlavného vedenia spoločnosti z pohľadu tretích osôb nenachádza
v mieste registrovaného sídla. Vyvrátiteľnú domnienku, ktorú normotvorca Únie stanovil v prospech
registrovaného sídla tejto spoločnosti, možno vyvrátiť, iba ak okolnosti, ktoré sú objektívne a zistiteľné

tretími osobami, umožňujú preukázať existenciu reálnej situácie, ktorá sa odlišuje od situácie, akú má
určenie miesta uvedeného sídla odrážať. Tiež z rozhodnutia vyplýva, že pre určenie príslušného súdu
je v zásade rozhodujúce to, kde sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka v čase podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu.

65. Dlžník v podanom odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia nezaoberal otázkou skúmania zákonných podmienok pre vyhlásenie konkurzu v kontexte
povinnosti uloženej v § 3 ods. 2 ZKR. Odvolací súd konštatuje, že aj s touto odvolacou námietkou dlžníka
súhlasí. Súd prvej inštancie síce odôvodnil zákonnosť postupu pri postúpení pohľadávky z navrhovateľa
na Slovenskú konsolidačnú, a.s. v zmysle ustanovení daňového poriadku, avšak z odôvodnenia

rozhodnutia nevyplýva, ako dospel k záveru, že nejde o jednu pohľadávku s prihliadnutím na splatnosť
zmluvyopostúpenípohľadávokazákonnejúpravy,žezajednupohľadávkusapriposudzovaníplatobnej
schopnosti dlžníka považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi, čím je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné a došlo
k porušeniu práva dlžníka na spravodlivý proces.

66. Na základe takto podanej odvolacej námietky dlžníka odvolací súd konštatuje, že medzi právo na
spravodlivý proces patrí aj právne odôvodnenie rozhodnutia. Dlžník považuje napadnuté rozhodnutie
za nedostatočne odôvodnené.

67. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.68. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktorý jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné právne a skutkové
otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (sp.zn. IV.ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé

súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (sp.zn. I.ÚS 47/05,
sp.zn. I.ÚS 353/06, sp. zn. II.ÚS 220/08, sp.zn. III.ÚS 12/07, sp.zn. IV.ÚS 163/08).

69.Vpreskúmavanejvecidospelodvolacísúdkzáveru,žeuzneseniesúduprvejinštancienezodpovedá

vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z napadnutého uznesenia
totiž vôbec nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s tvrdeniami dlžníka, že nie je splnená podmienka pre
vyhlásenie konkurzu, a to pluralita veriteľov.

70. Odvolací súd konštatuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana
konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami

a právnymi názormi, avšak zo znenia uznesenia musí vyplývať právny názor súdu prvej inštancie
k tvrdeniam dlžníka, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok
dlžníka.

71. Vzhľadom na uvedené odvolací súd súhlasí s námietkou dlžníka, že napadnuté uznesenie je

nedostatočne odôvodnené, čím bolo porušené právo dlžníka na spravodlivý súdny proces.

72. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhlásil konkurz na
majetok dlžníka na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, a preto napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

73. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude musieť vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či dlžník

informoval svojich veriteľov o zmene miesta jeho centra hlavných záujmov a ktoré miesto je miestom,
voči ktorému má dlžník intenzívnejšie ekonomické väzby. Až následne po komplexnom posúdení centra
hlavných záujmov dlžníka podľa ustanovenia § 171c ods. 1 ZKR v spojení s článkom 3 nariadenia
o insolvenčnom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka, pričom pokiaľ dospeje k záveru, že právomoc slovenského súdu je daná, vysporiada

sa v zmysle intencií ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR, či je splnená podmienka plurality veriteľov, ako zákonná
podmienka pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

74. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).