Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37Ek/131/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118213052
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6118213052.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F., o vymoženie pohľadávky
vo výške 3.132,46 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Bronislava Pračková, so

sídlom exekútorského úradu: ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. 244 EX
205/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/131/2018
zo dňa 26.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I.UznesenieOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.37Ek/131/2018zodňa26.11.2024 vydanévyšším
súdnym úradníkom v celom rozsahu z r u š u j e.

II. Povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/131/2018 zo dňa 26.11.2024 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom doručeným súdu dňa 23.01.2018, domáhal od povinného vymoženia
pohľadávky vo výške 3.132,46 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovského
rozsudku sp. zn. SRSAspA 19286/16 zo dňa 24.02.2017, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený

pri Asociácií pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením
právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45
744 971 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
19.06.2017 a vykonateľnosť dňa 23.06.2017. (ďalej len ako „exekučný titul“). Súd vydal dňa 06.04.2018
poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr.
Bronislava Pračková, so sídlom exekútorského úradu: ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom,

IČO: 37 889 125.

2. Uznesením sp. zn. 37Ek/131/2018 zo dňa 26.11.2024 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. II. výrokom súd zaviazal povinného
nahradiť oprávnenému účelne vynaložené trovy za zastúpenie advokátom v súvislosti s podaným
návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 89,17 eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že povinný nijakým
spôsobom nešpecifikoval na akú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi sa odvoláva, prípadne ktoré ustanovenie zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, ale len vo
všeobecnosti uviedol, že zmluva takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku obsahuje a rozhodcovský
súd sa s ňou nevysporiadal. Vo vzťahu k vykonateľnosti exekučného titulu súd uviedol, že opätovne
preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a taktiež predložený exekučný titul. Súd skúmal predložený

exekučný titul a mal za preukázané, že tento exekučný titul je vykonateľný z materiálnej stránky. Súd
má za to, že materiálna vykonateľnosť predloženého titulu je daná, nakoľko v exekučnom titule jejednoznačne identifikovaný povinný, oprávnený, taktiež je v tomto exekučnom titule jasne vymedzená
povinnosť žalovaného (v tomto konaní povinného) a právo žalobcu (v tomto konaní oprávneného). Pod
materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia tiež rozumieme taký enunciát (výrokovú časť) rozhodnutia,

ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. Vzhľadom na
uvedené má súd za to, že podmienky materiálnej vykonateľnosti boli v rámci exekučného titulu
splnené. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak by existoval nedostatok materiálnej
(alebo aj formálnej) vykonateľnosti exekučného titulu, exekúcia by musela byť zastavená (R 58/1997).
Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol

tento titul vydaný resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí
byť dourčené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok,
márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva
podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný
účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Na základe
uvedené tak súd mal v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie a v čase rozhodovania o

návrhu na zastavenie exekúcie za preukázane, že vykonávaná exekúcia a vedené exekučné konanie
prebieha na základe vykonateľného exekučného titulu. K námietke povinného v zmysle ktorej súd
nemal vydať poverenie na vykonanie exekúcie, z dôvodu ustanovenia o rozhodcovskom konaní v
uzavretej zmluve o úvere, ktorá je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
súd uviedol, že v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie, skúmal, či uvedené podanie

spĺňa náležitosti podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku a teda či neexistuje dôvod na
zamietnutie daného návrhu na vykonanie exekúcie. K obligatórnym náležitostiam tohto ustanovenia
patri skutočnosť, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne
oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským
rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,

ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu
zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. Zásadné je aj to, že nie je možné v
rozhodcovskej zmluve vylúčiť možnosť, aby sa spotrebiteľ mohol aj napriek uzatvorenej rozhodcovskej
zmluve obrátiť na súd. K uvedenému súd uviedol, že rozhodcovská zmluva bola predložená oprávneným
v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, pričom súd ma za preukázané, že k uzavretiu tejto

zmluvy v písomnej forme medzi oprávneným a povinným došlo dňa 30.10.2015 a zároveň článok III. bod
1. (správne má byť bod 2 poznámka sťažnostného súdu) danej zmluvy stanovil, že cit. „Ak podpíšete
spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v prípade, že druhá zmluvná strana podá proti Vám žalobu, spor
rozhodne Stály rozhodcovský súd, ktorá ma povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky. To znamená, že Váš spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom, aj v tomto prípade

máte však právo dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej
zmluvy.“. Súd konštatoval, že povinný neuniesol dôkazne bremeno tvrdenia a na podporu svojich tvrdení
nepredložil v návrhu na zastavenie exekúcie žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie. Podanie
návrhu na zastavenie exekúcie je totiž založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania na
strane povinného a preto nemožno v oneskorene podanom návrhu namietať ako dôvod zastavenia

exekúcie to, čo nastalo pred začatím exekučného konania, resp. pred uplynutím lehoty 15 dní odo dňa
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2
Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na
podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku odpustiť, pričom v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie

exekúcie, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol. (výrok
I. Uznesenia).

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil

tým, že exekučný titul, ktorý vydal Rozhodcovský súd, je nezákonný, kde povinný vystupoval v
danom vzťahu ako spotrebiteľ a súd nemal vydať ani poverenie na vykonanie exekúcie. Toto je
dôvodom na zastavenie exekúcie ex offo, kde by na uvedené v žiadnom prípade nemalo mat'
vplyv to, kedy návrh na zastavenie exekúcie bol podaný. Súd je povinný v prípade rozhodcovských
rozsudkovskúmať,čitietonezaväzujúúčastníkarozhodcovskéhokonanianaplnenie,ktoréjeobjektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, resp. či pôvodný zmluvný nárok
neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú absolútne neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy. K
týmto skutočnostiam sa v žiadnom smere vyšší súdny úradník nevyjadril, čo pokladá za porušenie práva
na spravodlivý súdny proces, keďže rozhodnutie je tým pádom nejasné, nezrozumiteľné, všeobecné, ateda vo svojej podstate nepreskúmateľné. Napríklad, ak rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej
zmluvy, je povinný toho názoru, že jej dojednanie je neprijateľnou podmienkou v zmluve. Spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu

silu, ale aj úroveň informovanosti. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným
spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné
podmienky. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu orgánom verejnej moci, teda
štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve
je nekalou podmienkou, ktorá nie je pre spotrebiteľa záväzná, a preto takýto exekučný titul nemôže
byt' zákonný. Inými slovami, exekučný súd je oprávnený, a zároveň povinný skúmať existenciu alebo

platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
Rovnako to platí aj pri dennom úroku z omeškania, ktorý pokladá za nezákonný a taktiež nevymožiteľný,
kde v tomto smere je spotrebiteľská zmluva neplatným právnym úkonom od počiatku. Takisto namietam

aktívnuvecnúlegitimáciuoprávneného,kdenedošlokplatnémupostúpeniupohľadávky,keďžedlžníkovi
okrem oznámenia mala byť doručená aj zmluva o postúpení, čo sa nestalo a čo postupník nevie
preukázať a taktiež vznášam námietku premlčania. Takisto nesúhlasím s výrokom II. ohľadne povinnosti
nahradit' protistrane trovy právneho zastúpenia, kde mne takéto vyjadrenie oprávneného nebolo
doručené, nemohla som sa k nemu vyjadriť a nepokladám tento úkon právnej služby za účelný a nutný.

V plnom rozsahu zotrváva na svojich argumentoch uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie a
žiadam, aby sa súd nimi zaoberal. Exekučný súd má vždy zákonnú povinnosť preskúmať rozhodcovský
rozsudok, jeho spôsobilosť byt' vykonateľným po formálnej a 2 materiálnej stránke, túto spôsobilosť
skúmať už v návrhu na vykonanie exekúcie, či vykonateľnosť nastala pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie a vykonateľnosť titulu skúmať počas celého exekučného konania. Táto zákonná

povinnosť prieskumnej činnosti exekučného súdu vyplýva nielen z osobitnej právnej úpravy Exekučného
poriadku, ale aj z povinnosti súdu, riadne zabezpečiť (materiálne a efektívne) výkon práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. V opačnom prípade, keby exekučný súd nepreskúmal rozhodcovský
rozsudok, by takýmto postupom súdu došlo k protiprávnemu konaniu zo strany súdu (rozpor s
ustanoveniami EP) a k zásahu do základného práva na súdnu ochranu účastníkov exekučného konania

(čl. 46 ods. 1 Ústavy). Pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia je potrebné zdôrazniť, že zamietnutie
návrhu na zastavenie exekúcie má pre povinnú osobu závažné dôsledky v súvislosti s namietanými
skutočnosťami spomenutými v jej návrhu. Exekúcia voči nej pokračuje, a to aj napriek tomu, že existujú
vážne dôvody na jej zastavenie. Takéto rozhodnutie súdu je preto potrebné preskúmať z pohľadu jeho
zákonnosti a správnosti, a preto navrhujem, aby súd na základe vyššie uvedených skutočnosti vydal

uznesenie ktorým rozhodnutie vo veci zruší a vráti späť na nové prejednanie a rozhodnutie alebo
rozhodne tak, že rozhodnutie zmení a návrhu povinnej osoby na zastavenie exekúcie vyhovie a exekúciu
voči jej osobe zastaví.

4. Predmetnú sťažnosť povinného súd oprávnenému na vyjadrenie nezasielal z dôvodu, že napadnuté

uznesenie vyššieho súdneho úradníka je nepreskúmateľné, pokiaľ ide o zodpovedanie existencie/
resp. neexistencie neprijateľnej zmluvnej podmienky týkajúcej sa rozhodcovskej zmluvy. Vyšší súdny
úradník sa v napadnutom uznesení obmedzil na všeobecnú konštatáciu povinnosti súdu preskúmavať
materiálnu a formálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu a formuláciu ustanovení rozhodcovskej
zmluvy bez zaujatia jednoznačného stanoviska, či a prečo rozhodcovskú zmluvu ako takú považoval

za súladnú, a teda neodporujúcu zákonným ustanoveniam o ochrane práv spotrebiteľa. Stanovisko
oprávneného za danej situácie by na rozhodnutie súdu vplyv nemalo.

5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v

prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vyššieho
súdneho úradníka je potrebné zrušiť.

14. V prvom rade súd konštatuje, že sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním
v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka,
ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho
súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti

rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou
zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady
rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový
a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie.
V danom prípade povinný v sťažnosti uvádza nové skutočnosti a argumenty, ktoré neboli predmetnom

návrhu na zastavenie exekúcie (výšku úroku z omeškania, aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného...).
Skutkový a právny rámec, ako súd konštatoval je pre sťažnostného konanie vymedzený rámcom
podaného návrhu na zastavenie exekúcie.

15. Súd ďalej poukazuje na nález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 163/2023 zo dňa 09.05.2023.

„Spotrebiteľ je oprávnený v zákonnej lehote 3 mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku podať
na príslušnom všeobecnom súde žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, jej podanie má vo
vzťahu k rozhodcovskému rozsudku odkladný účinok. Dôvody na zrušenie spotrebiteľského rozsudku
sú formulované v § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a to pod písm. a) až
f), a v rámci tohto prieskumu je všeobecný súd oprávnený skúmať aj vecnú stránku rozhodcovského

rozhodnutia z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa [§ 45 ods. 1 písm. i) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní]. Je tu
teda zrejmý rozdiel v rozsahu prieskumnej činnosti súdu v konaní o žalobe o zrušenie spotrebiteľského
rozsudku a v exekučnom konaní, kde je spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok exekučným titulom apodlieha prieskumu exekučného súdu v limitoch vyplývajúcich z § 53 ods. 2 písm. f) Exekučného
poriadku, teda mimo vecného prieskumu samotného spotrebiteľského vzťahu. Exekučný súd v prípade
spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov neskúma vecnú stránku exekučného titulu z hľadiska

existencie neprijateľných zmluvných podmienok, ale obmedzuje sa na skúmanie exekučného titulu
v spojení s rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať
spotrebiteľský spor. Okrem posudzovania, či rozhodcovská zmluva obsahuje zákonné náležitosti, či
spor rozhodoval rozhodca a rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory, je exekučný
súd povinný v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) a ods. 4 Exekučného poriadku preskúmať, či rozhodcovské

rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo či je vykonateľné. Pritom je potrebné
zohľadniť nielen formálnu, ale aj materiálnu vykonateľnosť titulu a v tejto fáze prieskumu exekučný súd
posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy v kontexte, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo
by zakladalo neplatnosť tohto zmluvného dojednania, teda rozhodcovský súd by nemal právomoc na
vydanie rozhodcovského rozsudku.“

16. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného ohľadom rozhodcovskej zmluvy v tomto smere súd
musí konštatovať, že vyšší súdny úradník sa nie náležitým a hodnoverným spôsobom vysporiadal
s námietkou povinného ohľadom neprijateľnosti zmluvnej podmienky – rozhodcovskej zmluvy. Uvedené
uznesenie vyššieho súdneho úradníka, ako súd vyššie konštatoval, sa obmedzilo na všeobecnú
formuláciu povinnosti súdu skúmať exekučný titul po materiálnej a formálnej stránke bez toho,

aby sa s rozhodcovskou zmluvou a námietkami povinného náležitým a zodpovedným spôsobom
vysporiadal. Z rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka nie je zrejmé, ako sa vyšší súdny úradník
vysporiadalsexistenciouvýhradnejrozhodcovskejdoložky,skutočnosťou,čibolarozhodcovskádoložka
individuálne dojednaná a či ide o podmienku neprijateľnú, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa. Vyšší súdny úradník neuviedol, či v dôsledku citovaného znenia čl.

III. bod 2. rozhodcovskej zmluvy o práve spotrebiteľa dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia
neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej zmluvy považuje dojednanú rozhodcovskú zmluvu za nevýhradnú
alebo nie aj s prihliadnutím na vyhodnotenie, či spotrebiteľ v prípade vačšinových sporov o zaplatenie
pohľadávky zo zmluvy o úvere (iniciovaných veriteľom) má alebo nemá možnosť riešiť spor aj pred
všeobecným súdom a až na základe toho ustáliť, či je rozhodcovská zmluva neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, a teda neplatnou alebo nie.

17. Súd má teda za to, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nie je v súlade s ustanovením
§ 220 CSP, keď povinnosťou súdu je v písomnom vyhotovení rozhodnutia mimo iného uviesť výrok,
odôvodnenie, poučenie o odvolaní (sťažnosti), tiež jasne, výstižne a presvedčivo odôvodniť výrok

rozhodnutia. Pokiaľ súd rozhoduje o návrhu na zastavenie exekúcie, musí sa vysporiadať so všetkými
skutočnosťami, ktoré by mohli odôvodniť zastavenie exekúcie, príp. ktoré by mohli brániť vymáhateľnosti
exekučného titulu, resp. ktoré neodôvodňujú zastavenie exekúcie. Takýto postup z rozhodnutia vyššieho
súdneho úradníka nevyplýva.

18. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 37Ek/131/2018 zo dňa 26.11.2024 vydané vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu. Po
právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník vo vyššie naznačenom smere opätovne posúdi
návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti týkajúcej sa posúdenia rozhodcovskej zmluvy a jej
neprijateľnosti a to aj v kontexte ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu.

19. Vyšší súdny úradník zároveň opätovne rozhodne o trovách konania vrátane trov sťažnostného
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).