Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 17, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-7C/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522202987
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3522202987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou v spore žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, proti žalovaným: 1/ E. F., 2/ G. F., zastúpeným: Slovenským
pozemkovýmfondom,IČO:17335345,sosídlomBúdková36,81715Bratislava,ourčenievlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným 1/ a 2/ v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom sa priznáva nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 11.10.2022 doručila súdu žalobu, ktorou žiadala súd, aby určil, že parcelu registra

E evidovanú na mape určeného operátu pre katastrálne územie F., obec F., okres A., s parcelným
číslom XXXXX/X o výmere 39 m2, druh pozemku: Záhrada, ktorá nie je spoločnou nehnuteľnosťou
a nachádza sa mimo zastavaného územia obce F. (ďalej aj ako „predmetná nehnuteľnosť), nadobudne
po E. F., SR (SPF) v podiele 1 z celkovej plochy 39 m2 a G. F. SR (SPF) v podiele 1 z celkovej
plochy 39 m2, SR (SPF) do výlučného vlastníctva žalobkyňa. Svoj návrh odlvodnila tým, že žalovaní
sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1, predmetnej nehnuteľnosti – pozemku, ktorý nie
je spoločnou nehnuteľnosťou a je umiestnený mimo zastaveného územia obce F.. Žalobca vystaval

betónové oplotenie zo žalobcovej strany, a túto drobnú stavbu ohlásil a oznámením k ohláseniu drobnej
stavby zo strany obce F.. Oplotenie prechádza cez predmetnú nehnuteľnosť vo vzdialenosti 2 metre od
línie pozemkov H. XXXXX a C XXXXX v k. ú. F., ktorých je žalobca jediným vlastníkom. Línia oplotenia
je totožná s líniou pôvodného oplotenia k rodinnému domu č. XXX/XXX, XXX XX F.. Žalobca užíva
nehnuteľnosť E XXXXX/X vo forme elektrickej prípojky, pretože je skutočným spotrebiteľom elektrickej
energie v platobnej triede D2 a je riadnym platiteľom pohľadávok voči distribútorovi elektrickej energie
od októbra 2021, a tiež ju užíva na prechodné uskladnenie stavebného materiálu (ocele s menším

priemerom) a zabezpečuje jej dobrý stav, pričom má s ňou ďalšie stavebné plány. Žalobca po odkúpení
nehnuteľností H. XXXXX a H. XXXXX zistil z písomných zdrojov z rodinného domu č. XXX/XXX, F., že
žalovaní mali syna, I. F., ktorý „pravdepodobne len na základe ústneho prevedenia nehnuteľnosti do
užívania a do vlastníctva“, bol tiež platiteľom elektrickej energie (dokument spálený v ohni). O existencii
I. F. a jeho pracovnej činnosti má žalobca k dispozícii ako dôkaz výplatnú pásku z firmy Chirana, Stará
Turá. Z výpovedí okolitých susedov žalobca disponuje informáciou, že právoplatný poručiteľ, t. j. I. F.,
bol bezdetný a ostatní rodinní príslušníci sa o nehnuteľnosti (resp. nadobudnutie vlastníckeho práva)

nezaujímajú.

2. Žalobkyňa dňa 31.10.2022 doručila súdu podanie, v ktorom uviedla, že v prílohe zasiela dokumenty:
uznesenie v dedičskej veci po G. F., J. K. (C. J. L., ako sa uvádza na liste vlastníctva k predmetnejnehnuteľnosti), ktorá disponovala nepatrným majetkom a dedičské konania bolo zastavené, ďalej e-
mailovú komunikáciu žalobcu s obcou F., že rodičmi I. F. boli M. F. a A. F. – teda nie žalovaní, a tým
chcela žalobkyňa vyvrátiť domnienku, že I. F. by mal byť dedičom po žalovaných.

3. Dňa 28.11.2022 žalobkyňa doručila súdu podanie, v ktorého prílohe predložila kópiu Zápisnice
napísanej komisiou Okresného súdu na A. dňa 05. februára 1943 pod č. Nc. I. XXX/XX, N. XXX/
XX, z ktorej vyplýva, že žalovaní mali nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, a to
na základe „dávnej kúpy“ od K. F. a nepretržitej nerušenej držby aspoň 10 rokov, pričom prítomní

„pozemnoknižní vlastníci“ súhlasne prehlásili, aby bolo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na
žalovaných v zmysle ich žiadosti zapísané. Žalobkyňa ďalej v podaní uviedla, že sa mylne domnievala,
že I. F. je priamy potomok žalovaných. Žalobkyňa nevie identifikovať bližšie údaje žalovaných, ako napr.
dátumy narodenia. Žalobkyňa predložil súdu uznesenia z dedičských konaní po poručiteľoch E. F. a G.
F., J. K..

4.Dňa16.12.2022žalobkyňadoručilasúdupodanie,zktoréhojezrejmé,žerealizovalavýstavbudrobnej
stavby – oplotenia na predmetnej nehnuteľnosti (pozemku), ktorá bola v rozpore s vydaným Oznámením
k ohláseniu drobnej stavby oplotenia O. F. P. 25.03.2022 pod č. O. XX/XXXX, ktorým bolo povolené
oplotenie na pozemkoch p. č. G. XXXXX, G. XXXXX v k. ú. F., pričom nastalo porušenie § 54 Stavebného
zákona a naplnenie skutkovej podstaty § 105 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, čo bolo zistené

počas výkonu štátneho stavebného dohľadu na uvedenú stavbu oplotenia dňa 01.07.2022, ža čo bola
Rozkazom o uložení pokuty za priestupok zo dňa 12.09.2022, zn. E./D., J. F.. uznaná vinnou, za čo jej
bola uložená pokuta vo výške 50,- EUR.

5. Dňa 17.04.2023 žalobkyňa doručila súdu Výpis z pozemkovej knihy vzťahujúci sa o. i. k predmetnej

nehnuteľnosti opatrený prekladom prekladateľky Q. Q. I., ev. č. XXXXXX, C. XXX/XX, XXX XX R. G.,
z ktorého je zrejmé, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti má prináležať 1/ G. M., J. F. v podiele
1/5, 2/ S. B., J. F. v podiele 1/5, 3/ M. G., J. F. v podiele 1/5, 4/ B. F. (dcéra A.) v podiele 1/5, 5/ K. F.
(syn A.) v podiele 1/5.

6. Dňa 18.04.2023 žalobkyňa predložila súdu kópiu Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX uzatvorenú medzi
Okresným úradom Trenčín a manželmi I. T. G. a P. M. G. zo dňa 15.05.2019, ku ktorej žalobkyňa uvádza,
že zo zmluvy je vidieť, že nehnuteľnosti H. XXXXX a H. XXXXX neboli kompletné v 1/1 z celkovej plochy
a teda v 1/1 sa predával iba podiel 14/16 a nie 16/16. Nadobudnuté všetky časti boli odpredané žalobkyni
s tým, že pôvodné oplotenie rodinného domu z r. 1920 (kamenné sklady) iba prevzala do novej podoby

v novej výstavbe a nič si neoprávnene neprivlastnila.

7. Dňa 21.04.2023 bolo súdu doručené podanie zástupcu žalovaných (Slovenský pozemkový fond),
v ktorom uviedol, že základným predpokladom pre určovaciu žalobu je splnenie dvoch náležitostí,
a to existencia naliehavého právneho záujmu a vecná legitimácia v spore. Od podania žaloby na

súd žalobkyňa aktívne pátra po právnych nástupcoch žalovaných, pričom uvádza, že by ním mal byť
I. F.. Uvedené spochybňuje správne založenie pasívnej vecnej legitimácie a legitimitu zastupovania
zástupcom žalovaných. Otázkou je aktívna vecná legitimácia žalobkyne, nakoľko táto nemá žiaden
právny titul, na základe ktorého by sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podľa
predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2023 nadobudla žalobkyňa vlastnícke právo k susedným

pozemkom, čo ju však neoprávňuje domáhať sa nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti. V konaní absentuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku. Ten je daný tam, kde by bez takéhoto určenia bolo ohrozené
právožalobkyne,alebokdebysabeztohtourčeniastalojejprávnepostavenieneistým.Vlastníckeprávo
žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti zrejme nikdy neexistovalo, v čase podania žaloby neexistuje

a teda do budúcnosti ho nie je možné priznať, preto navrhol žalobu zamietnuť.

8. Žalobkyňa dňa 11.05.2023 doručila súdu podanie, v ktorom uviedla, že navrhuje predvolanie
domnelých dedičov, ich identifikáciu a vyjadrenie sa k nehnuteľnostiam, a tiež kúpnej cene, resp.
poukázanie podielov žalobkyni, nakoľko nehnuteľnosť má slúžiť verejnému záujmu. Žiada dôkaz, skutok

–čibolipodanénávrhynadedičskékonaniepoG.F.aE.F.domnelýmidedičmi.Uvádza,žežalobumôže
zobrať späť, aby prebehlo dedičské konanie alebo dodatočné dedičské konanie, ak už toto bolo začaté.9. Dňa 10.10.2023 bolo súdu doručené stanovisko Okresného úradu Trenčín, v ktorom uvádza, že
sú mu opakovane doručované listy a e-maily od žalobkyne, v ktorých žiada o spätnú kúpu, neskôr
o podpísanie ňou vypracovanej zámennej zmluvy, určuje v nich Okresnému úradu Trenčín lehoty na

vybavenie, vystavuje mu doklady označené ako „faktúry“, oznamuje mu, že podáva rôznym orgánom
štátnej správy a územnej samosprávy odvolania voči rôznym rozhodnutiam týchto orgánov, že podáva
trestné oznámenia na rôzne osoby a súčasne obviňuje orgány štátnej správy a územnej samosprávy
z ich nečinnosti. Dňa 15.05.2019 bola medzi Okresným úradom Trenčín ako dočasným správcom
majetku štátu podľa zákona č. 278/1993 Z. z. ako predávajúcim a I. T. G. s manželkou P. M. G. ako

kupujúcimi uzatvorená kúpna zmluva č. XX/XXXX, ktorej predmetom je predaj nehnuteľného majetku
štátu v k. ú. F. – rodinný dom č. XXX, postavený na pozemku G. XXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1,
spoluvlastnícky podiel 14/16 na pozemku G. XXXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
o výmere 259 m2. Táto zmluva bola schválená Ministerstvom financií SR dňa 02.07.2019 pod č. A.-XXX,
zverejnená 09.07.2019 s účinnosťou 10.07.2019, vklad povolený 01.10.2019. Okresný úrad Trenčín nie
je oprávnený uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o spätnom odkúpení nehnuteľností, ktoré boli odpredané

manželom G.. Jednou z príloh žalobkyne bola zámenná zmluva na pozemok G. XXXXX/X M. G. XXXXX/
X vo vlastníctve žalobkyne s pozemkom G. XXXXX/X vo vlastníctve obce F.. Okresný úrad Trenčín
sa opakovane neúspešne pokúša vysvetliť žalobkyni (listom, e-mailom, osobne), že nie je vlastníkom
nehnuteľností, iba dočasným správcom, že sa so žiadosťou musí obrátiť na obec F., ktorá je vlastníkom
pozemku, ktorý chce zamieňať. Okresný úrad Trenčín teda nie je oprávnený byť účastníkom takejto

zmluvy.

10. Dňa 20.12.2023 doručil zástupca žalovaných súdu podanie, v ktorom uviedol, že žalobkyňa si je
podľa svojich tvrdení vedomá, že nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, svoje majetkové nároky
odvodzuje odvodzuje iba od svojich subjektívnych nárokov. Trvá na tom, že v spore absentuje naliehavý

právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako i vecná legitimácia v spore. Navrhuje
žalobu zamietnuť.

11. Dňa 27.11.2023 žalobkyňa doručil súdu podanie, v ktorom uviedla, že navrhuje dôkaz zo strany
zástupcu žalovaných ako správcu o platbe miestnej dane za predmetnú nehnuteľnosť za rok 2023

a informáciu o platbe na rok 2024. Sporovou stranou by podľa žalobkyne mohol byť I. F., ktorý bol
užívateľom predmetnej nehnuteľnosti do r. 2018 v časti pozemku, pričom druhú časť mali užívať T. G.
a T. G. – parkovanie auta. Novým užívateľom v roku 2018 bol Okresný úrad Trenčín, lebo ju získal
ako zahradenú časť v podiele 14/16. Novými užívateľmi boli od roku 2018 do roku 2021 manželia G. –
parkovanieauta,aodroku2021posúčasnosťjeužívateľomžalobkyňa.Uvádza,ženenavrhuježiadnych

domnelých dedičov, nakoľko ide o vec definovania vlastníka nehnuteľnosti.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámil sa s podaniami strán sporu, ich
prílohami a ďalším obsahom súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

13. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.10.2022 domáha určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti - parcely registra E evidovanú na mape určeného operátu pre katastrálne územie F.,
obec F., okres A., s parcelným číslom XXXXX/X o výmere 39 m2, druh pozemku: Záhrada, ktorá nie
je spoločnou nehnuteľnosťou a nachádza sa mimo zastavaného územia obce F.. Napriek skutočnosti,
že žalobkyňa nedisponuje žiadnym relevantným oprávnením vedúcim k nadobudnutiu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, určovacou žalobou sa domáha nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti. Nakoľko žalovaní označený v žalobe nežijú, žalobkyňa intenzívne pátra po ich dedičoch,
od ktorých by danú nehnuteľnosť mohla získať. Žalovaná však označuje za možného dediča I. F.,
čo pôsobí mätúco, keďže v ďalšom vyjadrení následne tohto domnelého dediča popiera, pričom
okruh možných dedičov nešpecifikuje. Žalobkyňa označila v žalobe žalovaných, ktorých nie je možné

jednoznačne identifikovať s vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie F., nakoľko absentujú bližšie špecifikátory – osobné údaje ako dátumy narodenia,
rodné čísla, pričom žalobkyňa zmätočne uvádza žalovanú 2/ dvojako, pričom z predložených materiálov
nie je celkom zrejmé, či má ísť o G. F., J. L., alebo G. F., J. K., o ktorej predložila ako dôkaz uznesenie
z dedičského konania.

14. Súd na pojednávaní konanom dňa 17.01.2024 rozhodol, že nevykoná dôkazy navrhnuté žalobkyňou
a to výsluch svedkýň viery F., J. F. a A. O. G., J. F. a to z dôvodu, že ich výsluch by bol nehospodárny,nakoľko tento by nemohol slúžiť k objasneniu skutočností týkajúcich sa skutkového stavu a predmetu
sporu.

15. Nakoľko ide o určovaciu žalobu, musia byť kumulatívne splnené 2 podmienky: existencia
naliehavého právneho záujmu a vecná legitimácia strán sporu, čo je i predmetom skúmania súdu.

16. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), procesnú
subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

17. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj
v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.

18. V spore o ochrane vlastníckeho práva súd zisťuje, či je žalobca vlastníkom veci, o ktorú sa vedie

spor. V prípade, že žalobca nepreukáže svoje vlastníctvo k veci, chýba mu aktívna vecná legitimácia
v tomto konaní. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol subjektom práva, o ktoré išlo
v konaní, čo vedie k zamietnutiu návrhu. (U. et al., 2005, s. 101).

19. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 192/2004: z hľadiska posúdenia vecnej

legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len
subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide.

20. Predpokladom na procesnú legitimáciu žalobcu pri pozitívnej určovacej žalobe nie je to, že žalobcovi
tvrdené právo patrí. Žalobca môže žiadať aj určenie práva žalovaného (ktoré existuje voči žalobcovi
alebo voči inému ďalšiemu žalovanému), samozrejme, za predpokladu, že má na určení naliehavý
právny záujem.

21. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené
právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu
alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu.
Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.

Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva.

22. Súd v otázke aktívnej vecnej legitimácie v predmetnom spore konštatuje, že žalobkyňa nie je
nositeľkou hmotnoprávneho žalovaného nároku, nakoľko súd nemá za preukázané, že žalobkyňa
my mala byť bez ďalšieho možného prevodu vlastníckeho práva vlastníčkou predmetu sporu, teda

predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa nepredložila žiaden právny titul, na základe ktorého by mal súd
určiťjejvlastníckeprávoknehnuteľnosti,atakýtotitulneuviedlaanivrovinetvrdení.Uvedenáskutočnosť
je súdom ustálená, nakoľko nebol v konaní predložený žiaden dôkaz, ktorý by oprávňoval žalobkyňu
domáhať sa určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (týmto spôsobom). Žalobkyňa
tiež viackrát uviedla, že si je vedomá, že jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti neprislúcha, naopak,

aktívne pátra po domnelých dedičoch žalovaných, ktorým by v zmysle právnej istoty mohlo vlastnícke
právo prislúchať, resp. ktorí by sa tohto práva mohli domáhať, resp. hľadá spôsoby, ako vlastnícke
právo získať (kúpna zmluva, zámenná zmluva a pod.). To znamená, že žalobkyni neprislúcha zákonné
oprávnenie vlastniť predmetnú nehnuteľnosť, a teda nemá právo predmet sporu ani držať, užívať
ho a disponovať ním, pretože táto nehnuteľnosť nepatrí do jej vlastníctva, a táto skutočnosť bola

v konaní preukázaná, a rovnako nebola preukázaná skutočnosť, že by žalobkyňa mala byť vlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti. Nakoľko žalobkyňa nemá žiadne dispozičné oprávnenie k nehnuteľnosti
a zároveň neexistuje právny titul, ktorý by žalobkyni umožňoval domáhať sa určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti (nestačí vôľa žalobkyne stať sa vlastníkom nehnuteľnosti pre súkromné účelya osobné plány), pričom túto skutočnosť vo veci nepreukázala, práve naopak, deklaruje a upozorňuje
na skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľnosti sú podľa katastra nehnuteľností zapísaní zomrelí žalovaní,
ktorých zástupcom je v konaní SPF ako správca nehnuteľností, súd konštatuje, že žalobkyni aktívna

vecná legitimácia v spore neprislúcha.

23. Súd tiež konštatuje absenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva žalobkyne
k predmetnej nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem v predmetnej veci daný nie je, nakoľko žalobkyňa
tento odvodzuje len od skutočnosti, že má osobný záujem na získaní vlastníckeho oprávnenia

k nehnuteľnosti (vlastní okolité pozemky), pričom podľa zisteného skutkového stavu žalobkyňa
nedisponuje žiadnym právnym titulom (ani domnelým) k predmetnej nehnuteľnosti. Naopak, je si
vedomá, že vlastníkmi nehnuteľnosti je niekto iný ako osoba žalobkyne. Navyše v konaní nie je možné
ustáliť, či má ísť o žalovaných, ktorých súd s predloženými listinami nevie stotožniť, nakoľko absentujú
ich identifikačné údaje (dátumy narodenia, príp. rodné čísla).

24. Z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore a tiež absencie
(nepreukázania) naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti súd žalobu zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa odseku 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak,
že úspešným žalovaným v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).