Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37Ek/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124206645
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124206645.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnených: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., zastúpení: JUDr. Andrea
Hauptvogelová Hudcovičová, advokátka, so sídlom A. Hlinku 81, 921 01 Piešťany, IČO: 42 296 722,
proti povinnému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/XX, XXX XX I. C. I. J., zastúpený:
JUDr. Peter Patay, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 10, 917 01 Trnava, IČO: 50 227 963, o vymoženie

pohľadávky vo výške 7.960,00 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. René Matuška,
sídlo exekútorského úradu: Mariánska 35, 971 01 Prievidza, IČO: 36 122 050, pod zn.: 205EX 28/24,
o sťažnosti oprávnených 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/46/2024
zo dňa 08.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/46/2024 zo dňa 08.11.2024 vydané vyšším
súdnym úradníkom vo výroku I. s a m e n í tak, že exekúciu v časti vymoženia istiny 7.234,83 Eur

podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e a vo zvyšnej časti
súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Z r u š u j e II. a III. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/46/2024 zo dňa
08.11.2024 vydaného vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.01.2024 domáhali od
povinnéhovymoženiapohľadávkyvovýške7.960,00Eurspríslušenstvomnazákladeexekučnéhotitulu:
uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 6C/58/2011 - 821 zo dňa 22.03.2018, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2023 a vykonateľnosť dňa 28.11.2023 a uznesenie Okresného súdu
Trenčín sp. zn. NM-6C/58/2011 - 927 zo dňa 28.08.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2023
a vykonateľnosť dňa 16.12.2023 (ďalej len „exekučný titul“). Súd vydal dňa 18.01.2024 poverenie na

vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. René Matuška, so
sídlom exekútorského úradu: C. XX, XXX XX B., ktorý danú exekúciu vedie pod sp. zn. 205EX 28/24.
2. Uznesením sp. zn. 37Ek/46/2024 zo dňa 08.11.2024 I. výrokom súd exekúciu v zmysle ust. 61k ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil, II. výrokom zaviazal oprávnených nahradiť
povinnému účelne vynaložené trovy za zastúpenie advokátom v súvislosti s podaným návrhom na
zastavenie exekúcie vo výške 158,88 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia a III. výrokom

zaviazaloprávnenýchnahradiťsúdnemuexekútorovitrovyexekučnéhokonaniavovýške60Eurdotroch
dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka
odôvodnil tým, že na majetok povinného (dlžníka) A. F., K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H.
XXXX/XX, XXX XX I. C. I. J., bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdK/880/2019 zo dňa
18.12.2019zverejnenýmvObchodnomvestníkuč.249/2019podč.K111709dňa31.12.2019,vyhlásený
konkurz. Opätovným preskúmaním odôvodnenia exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom sp. zn. 6C/58/2011 - 821 zo dňa 22.03.2018, mal súd za preukázané, že výrokom
II. rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 6C/58/2011-649 zo dňa 27.04.2016, ktorýnadobudol právoplatnosť dňa 12.02.2018 bol oprávneným priznaný nárok na náhradu trov konania vo
výške 100%. Na základe uvedeného súd následne lustráciou spisovej značky konkurzného konania v
registri úpadcov zistil, že voči povinnému bola zo strany oprávnených prihlásená pohľadávka s právnym

dôvodom vzniku: „Rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k.: 6C/58/2011-649 z
27.04.2016, právoplatný 12.02.2018 a vykonateľný 16.02.2018, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne č.k.: 4Co/38/2017-789 z 23.11.2017, právoplatný 12.02.2018. Na základe týchto exekučných
titulov veriteľovi ako solidárnemu veriteľovi, bola súdom právoplatne priznaná pohľadávka vo výške 19
496,- EUR s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z istiny odo dňa 15.07.2011 do zaplatenia, predstavujúca

zhodnotenie bytu č. XX I. X. B. F. G. M.. XXXX/XX J. I. (LV XXXX N. XXXX) vykonaného veriteľom ako
dobromyseľným držiteľom. Úroky z omeškania sú počítané od 15.07.2011 do vyhlásenia oddlženia, tj. do
31.12.2019, ročne 1 852 EUR a denne 5,07 EUR, celkom 2 920 dní. Celkom 15 673,59 EUR. Právnym
dôvodom vzniku je nárok veriteľa na vydanie zhodnotenia veci podľa § 130 ods. 3 OZ.“. V ďalších
právnychskutočnostiachprihlásenejpohľadávkyjeuvedenénasledovné:„Doplnenímoznámeniazodňa
10.9.2020 veriteľ, v zastúpení oznámil správcovi, že od dlžníka došlo k vymoženiu sumy v exekučnom

konaní spolu vo výške 760,43 €, z čoho sa veriteľovi rozdelilo 380,22 €. Druhým oznámením zo dňa
4.3.2021 veriteľ v zastúpení oznámil správcovi, že od dlžníka došlo k vymoženiu sumy v exekučnom
konaní spolu vo výške 358,56 €, z čoho sa veriteľovi rozdelilo 179,28 €.“ Na základe uvedených
skutočností tunajší súd dospel k záveru, že pohľadávka z exekučného titulu (bod 1. odôvodnenia),
vymáhaná v tomto exekučnom konaní pod sp. zn. 37Ek/46/2024 nebola prihlásená oprávnenými v

konkurze a stala sa tak nevymáhateľnou v exekučnom konaní. Oprávnení si v konaní o konkurze
prihlásil nárok len v časti istiny vo výške 19.496,00 Eur a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 19.496,00 Eur počítaný od 15.07.2011 do vyhlásenia oddlženia, t.j. do 31.12.2019. Celková
výška vymáhaného nároku činila 35.169,59 Eur (1. Istina vo výške 19.496,00 Eur; 2. Úrok z omeškania
v celkovej výške 15.673,59 Eur). Samotný nárok na náhradu trov konania (bez ohľadu na jeho výšku

určenú až exekučným titulom) vznikol oprávneným rovnakým momentom (výrokom II.) ako prihlásené
pohľadávky a teda dátumom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom sp. zn. 6C/58/2011 - 649 zo dňa 27.04.2016 ku dňu 12.02.2018, teda v čase pred vyhlásením
konkurzu na majetok povinnej. Súd k danej problematike poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 186/2021-27 zo dňa 13.07.2021). Súd ďalej nahliadnutím do

exekučnéhospisuvedenéhonatunajšomsúdepodsp.zn.63Ek/557/2019zistil,žeoprávnenísivnávrhu
na vykonanie exekúcie zo dňa 09.04.2019 nárokovali istinu vo výške 19.496 Eur, úrok z omeškania vo
výške9,5%ročnezosumy19.496,00EURod15.07.2011dozaplateniaatrovyexekúcievovýške379,84
Eur. Súd rovnako zistil, že pohľadávka oprávnených bola v celom rozsahu vymožená a to na základe
dražby nehnuteľnosti - bytu č. XX nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu na ulici G. XXXX/XX

J. I. C. I. J., zapísaného na LV č. XXXX na Správe katastra v I. C. I. J., pričom hodnota tejto nehnuteľnosti
bola na základe znaleckého posudku č. 65/2011 zo dňa 14.07.2011 vyčíslená na sumu 57.460,10
Eur. Uvedená pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 63Ek/557/2019 bola
uspokojená na základe vykonanej dražby, pričom najnižšie podanie na dražbe činilo 65.250,00 Eur.
Následným udelením príklepu a jeho schválením súdom formou uznesenia Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 63Ek/557/2019 zo dňa 07.10.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2022 a
poskytnutím výťažku z dražby oprávneným, došlo k ich uspokojeniu. Na základe uvedeného sa tak súd
nemohol stotožniť s vyjadrením oprávneného, ktorý tvrdil, že rozdiel medzi výškou prihlásenej sumy
pohľadávky veriteľa (35.169,59 Eur) a zabezpečovacieho práva (bytu č. XX, ktorého hodnotu znalec
ohodnotil na sumu 57.460,10 Eur) je ostatným príslušenstvom pohľadávky, ktoré bolo zabezpečená a

vyhlásením konkurzu na majetok povinného nedotknutá. Vymáhanú pohľadávka v tomto exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 37Ek/46/2024 vo výške 7.960 Eur tak nemožno považovať za súčasť tohto
rozdielu, nakoľko nejde o zabezpečenú pohľadávku. Súd zároveň opätovne poukázal na skutočnosť, že
samotný nárok na náhradu trov konania nebol do konkurzu prihlásený, hoci tento nárok bol oprávneným
judikovaný rozhodnutím súdu č. k. 6C/58/2011-649 zo dňa 27.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 12.02.2018, teda v čase pred vyhlásením konkurzu. S ohľadom na uvedené, tak tunajší súd dospel k
záveru, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní, t.j. v časti nároku na náhradu trov konania
nebola prihlásená oprávnenými v konkurznom konaní a teda v časti zabezpečenia danej pohľadávky,
došlo prihlásením nároku len vo vzťahu k istine a úrokom z omeškania daného záväzku a teda nejde o
zabezpečenú pohľadávku v zmysle ustanovenia § 166c ods. 1 písm. c) ZoKR.

3. Proti uvedenému uzneseniu podali oprávnení 1/ a 2/ sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že s napadnutým
uznesením súdu nemôžu absolútne súhlasiť, nemá oporu ani v ZoKR a ani v príslušných ustanoveniach
Občianskeho zákonníka o odporovateľnosti právnych úkonov. Rozhodnutie Ústavného súdu SR, naktorésavosvojomrozhodnutíexekučnýsúdodvoláva,satýkalopohľadávky,ktoránebolazabezpečená,
t.j. išlo o pohľadávku dotknutú oddĺžením a riešilo situáciu, kedy vlastne vzniká pohľadávka na náhradu
trov konania, pričom veriteľ s nárokom na náhradu trov konania nebol v predmetnom súdnom konaní ani

nositeľom hmotného práva (ako sú oprávnení), t.j. procesnoprávny nárok na náhradu trov konania nebol
spätý s iným nárokom majúcim pôvod v hmotnom práve (veriteľ bol žalovanou stranou a priznanie práva
na náhradu trov konania bolo vyústením jeho procesného úspechu v spore tým, že žaloba voči nemu
bola zamietnutá). Toto rozhodnutie ÚS SR nie je na daný prípad aplikovateľné, pretože oprávnení boli
ku dňu oddĺženia povinného podľa § 166c ods. 1 písm. c) ZoKR zabezpečenými veriteľmi pohľadávky

vrátane celého jej príslušenstva (ktoré sa viazalo k tejto pohľadávke ako k ich hmotnoprávnemu nároku
voči povinnému, o ktorý viedli pôvodne súdny spor s povinným), a to v rozsahu, v ktorom boli kryté
predmetom zabezpečovacieho práva, t.j. do sumy vo výške 57 460,10 EUR. Boli veriteľmi, ktorí s
úspechom odporovali právny úkon, ktorým povinný previedol na syna svoj majetok v hodnote 57 460,10
EUR. Tento právny úkon bol voči nim (t.j. len voči nim ako veriteľom) právne neúčinný, čo v konečnom
dôsledku znamenalo, že vo vzťahu k nim ako veriteľom sa aj tento majetok (ktorý ušiel z majetkovej

podstaty ich priameho dlžníka) považoval za majetok povinného. Predmetné uznesenie ÚS SR, na ktoré
exekučný súd poukazoval vo svojom rozhodnutí, je podľa názoru oprávnených neaplikovateľné na ich
prípad aj z toho dôvodu, že časť z pohľadávky oprávnených vymáhanej v tejto ďalšej exekúcii vedenej
pod sp. zn. 37Ek/46/2024 (jej príslušenstvo), predstavujúca nárok na náhradu trov dovolacieho konania
v sume 725,50 EUR, bola oprávneným čo do základu, t.j. nároku na náhradu trov dovolacieho konania,

priznaná ako procesný nárok až roky po oddlžení povinného, nejednalo sa teda o „starý“ dlh, ale o
„nový dlh“, ktorý pod oddlženie povinného nespadal. Za nesprávny považujú oprávnení právny názor
exekučného súdu, že v exekúcii č. k. 37Ek/46/2024 sú dané iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu a je tu teda zákonný dôvod na to, aby bola táto exekúcia zastavená v celom rozsahu. V
prípadeexekúcieč.k.37Ek/46/2024savymáhajújednak:pohľadávkyoprávnených(časťpríslušenstva),

ktoré predstavujú trovy konania pred súdom prvej a druhej inštancie, o ktorých nároku bolo čo do základu
rozhodnuté pred oddlžením povinného (právoplatne čo do výšky až po oddlžení povinného) a trovy
dovolacieho konania, o ktorých nároku čo do základu, ale aj čo do výšky, bolo rozhodnuté až po oddlžení
povinného. Nakoľko sa jedná o príslušenstvo istiny oprávnených, toto sa viaže k hlavnej istine, ktorú mali
oprávnení, a to vo výške 19 496,- EUR s príslušenstvom, dávno pred oddlžením povinného a vyhlásením

konkurzu na jeho majetok, zabezpečenú, a to cez právoplatnú a vykonateľnú úspešnú odporovateľnosť
právneho úkonu, ktorým povinný previedol svoj majetok – byt na svojho syna, čím došlo k odlivu tohto
majetku z jeho majetkovej podstaty. Predmetný právny úkon bol neúčinný len voči oprávneným ako
veriteľom povinného. Uvedené sa vzhľadom na okolnosti tohto prípadu však javí relevantným zrejme
len pri vymáhaní starých dlhov povinného. V čase oddlženia povinného mali oprávnení voči povinnému

právoplatnú a vykonateľnú pohľadávku - istinu, príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania a priznanú náhradu
trovprvostupňovéhoaodvolaciehokonania,avšaklenčodozákladu(t.j.bezvykonateľnéhoexekučného
titulu). Tieto ako starý dlh vznikli do oddlženia povinného, neboli podľa § 166c ods. 1 písm. c)
ZoKR dotknuté oddlžením povinného, a to do sumy 57 460,10 EUR, nakoľko v tomto rozsahu boli
zabezpečené. V tomto rozsahu zabezpečenia sa jednalo o oddlžením nedotknuté pohľadávky. Čo sa

týka príslušenstva nedotknutej pohľadávky, ktoré vzniklo po oddlžení povinného, t.j. nárok na náhradu
trov dovolacieho konania, toto je úplne vylúčené z režimu oddlžovacieho procesu povinného, nakoľko
sa nejedná o starý dlh, ktorý vznikol do oddlženia povinného. Oprávnení boli v čase vyhlásenia konkurzu
a oddlženia povinného zabezpečenými veriteľmi v dôsledku úspešného zodporovania právneho úkonu
povinného, a to do výšky zabezpečenia v hodnote 57 460,10 EUR – majetková hodnota, ktorá

ušla z majetkovej podstaty priameho dlžníka, teda povinného. Napriek tomu, že viedli exekúciu č.k.
63Ek/557/2019 na zaplatenie istiny, úrokov z omeškania, trov exekúcie, ktorá začala pred oddlžením
povinného, primárne na predmet zabezpečenia (s cieľom naplniť účel odporovacej žaloby), po vyhlásení
konkurzu a oddlžení povinného, teda za súčasného stretu exekúcie č. k. 63Ek/557/2019 s konkurzom
sp zn. 40OdK/880/2019, si svoju exekučne vymáhanú a oddlžením nedotknutú pohľadávku v zmysle §

166c ods. 3 ZKR z opatrnosti, nie teda z nutnosti, prihlásili do konkurzu (v rozsahu povolenom ZoKR),
a to aj preto, aby sa mohli v zmysle § 166c ods. 2 ZKR domáhať uspokojenia svojej zabezpečenej
pohľadávky v období prebiehajúcej exekúcie (ktorá nebola zastavená) a súčasne konkurzného konania
(stret exekúcie s konkurzom), nielen z predmetu svojho zabezpečovacieho práva a majetku povinného,
ktorý do konkurznej podstaty nepatril (t.j. v rámci exekúcie), ale aj z majetku povinného patriaceho

do konkurznej podstaty (konkurz a pomerné uspokojenie veriteľov z konkurznej podstaty). Exekútor
v exekúcii č.k. 63Ek/557/2019 obmedzil túto exekúciu tak, aby nepostihovala konkurznú podstatu.
Podľa ZoKR je konkurzná podstata zúžená a tvorí ju spravidla len nezabezpečený majetok, ktorý patril
dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a výťažky získané jeho správou a speňažovaním. Ďalší príjemdlžníka po vyhlásení konkurzu do konkurznej podstaty nepatrí a preto môže podliehať exekúcii, ktorá
nebola zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu. V prípade oprávnených išlo o nedotknuté pohľadávky,
ktorých sa oddlženie povinného nedotýkalo a ich vymáhateľnosť bola zachovaná v celom rozsahu,

pričom nebolo absolútne relevantné vo vzťahu k ich zabezpečeniu, či si ich ako veritelia v konkurze
prihlásili (a v akom rozsahu) alebo nie. Oprávnení zdôraznili, že ich zabezpečovacie právo viazlo na
majetku patriacemu tretej osobe, tým pádom sa nemohlo stať nikdy súčasťou konkurznej podstaty
(ani sa nestalo, a to ani ich prihlásením do konkurzu). Z tohto zabezpečeného majetku
patriaceho tretej osobe sa nemohli uspokojovať ostatní veritelia v rámci konkurzného konania. Ako

veritelia, ktorí s úspechom zodporovali právny úkon svojho dlžníka, sa mohli domáhať uspokojenia svojej
pohľadávky prostredníctvom exekúcie, ktorá nebola zastavená v dôsledku oddĺženia povinného, nielen
z majetku svojho dlžníka (samozrejme toho, ktorý do konkurznej podstaty nepatril), ale aj z majetku,
ktorý bol predmetom právneho úkonu, ktorému ako veritelia úspešne odporovali, a to aj vtedy, ak by ich
pohľadávka bola v zmysle § 166h ods. 1 ZoKR premlčaná, nevymáhateľná a nevykonateľná (na podporu
viď nález ÚS SR III. ÚS 702/2022 z 16.03.2023). Oprávnení sú toho názoru, že za daného právneho

stavu (vzhľadom na rozsah svojho zabezpečenia) nemalo význam prihlasovať si do konkurzu aj nárok
na náhradu trov konania, ktorý im bol v tom čase právoplatne priznaný len čo do základu, a to len v
prvostupňovom a odvolacom konaní, t.j. bez judikovania ich výšky súdom, pretože verifikácia ich výšky
by s najväčšou pravdepodobnosťou vzhľadom na ostatných prihlásených veriteľov musela prebiehať v
insolvenčnom konaní. Definitívne vyriešenie tejto názorovej spornosti priniesol aj veľký senát NS SR

v rozhodnutí sp. zn.: 1VCdo/1/2022 z 17.05.2022, podľa ktorého vymáhanou pohľadávkou v zmysle §
42aods.1OZjetá,ktorújemožnéúspešnevymáhaťvkonanípredsúdom(návratkaplikáciiR44/2001).
Rozhodnutia ústavného súdu, na ktoré sa odvoláva tak povinný, ako aj exekučný súd, boli vydané roky
po tom, ako bol povinný oddlžený. V čase oddlženia povinného rozhodovacia súdna prax zastávala
názor, že nárok na náhradu trov konania je procesným nárokom a teda ako vymáhateľná pohľadávka

vzniká až rozhodnutím súdu o vyčíslení výšky priznaných trov konania. Aj exekučný súd vzhľadom
na jeho doterajšiu rozhodovaciu prax považoval nárok na náhradu trov konania za procesný nárok,
ktorý vzniká až rozhodnutím o výške trov konania. Odvolával sa pri tom aj na rozhodnutie NS SR č.k.
5Cdo/2018 (správne má byť uvedené 5Cdo/109/2018 – poznámka sťažnostného súdu) z 28.03.2019,
ktoré jednoznačne zastávalo názor, že táto pohľadávka vzniká až na základe rozhodnutia súdu o

výške náhrady trov konania, kedy vzniká jednej strane nárok na plnenie. Tento názor bol podporený aj
autorským komentárom k CSP (M.Števček, S. O., P. F., M., P. F. a M.Tomašovič, C.H.Beck 2016, str.
963). V podstate aj oprávnení sa týmito rozhodnutiami riadili a čakali na právoplatné rozhodnutie súdu
o výške trov z týchto konaní, aby si mohli uplatniť svoje pohľadávky v exekučnom konaní a naplniť tak
účel odporovacej žaloby. Oprávneným sa javilo teda úplne nehospodárnym prihlásiť si svoje trovy z 1.

a 2. inštančného konania priznané len čo do ich základu (resp. do ich výšky a to zatiaľ neprávoplatne)
do konkurzu povinného, nakoľko by tým zbytočne komplikovali tento konkurz v prípade, ak by tieto
boli popreté (na dovŕšenie tvorby nároku na súdne trovy, ktorá je zverená súdom, nie je v konkurznom
konaní dané žiadne splnomocnenie, ktorým by sa táto právomoc dávala iným osobám). Zabezpečovacie
právoimzachovávalonedotknuteľnosťajtýchtotrovkonania.Povinnýnedisponovalanitakýmmajetkom

patriacim do konkurznej podstaty, ktorý by mohol poslúžiť na úhradu aspoň ich istiny (čo sa napokon
potvrdilo, keď konkurz bol ukončený pre nedostatok majetku povinného). Okrem toho nárok na náhradu
trov dovolacieho konania pred NS SR, bol oprávneným priznaný čo do základu až roky po oddlžení
povinného, a to dňa 28.03.2023, právoplatne 02.06.2023. Tento nárok by si aj tak nemohli prihlásiť do
konkurzu ako pohľadávku, pretože im ešte nevznikol. V prípade trov konania pred NS SR im nárok na

ne vznikol až po oddĺžení povinného a po zrušení konkurzu, a to uznesením NS SR č.k. 3Cdo/241/2018
z 28.03.2023. Dovolacie konanie, ktoré začalo na základe dovolania povinného, nebolo ukončené jeho
zastavením (z dôvodu oddlženia povinného), ale rozhodnutím vo veci samej, a to odmietnutím dovolania
povinného. Povinný neargumentoval tým, že je oddlžený. Nejedná sa teda o situáciu, ako tvrdí exekučný
súd, že nárok na trovy zo všetkých súdnych konaní vznikol pred rozhodujúcim dňom. V prípade sumy

vo výške 725,50 EUR sa teda nejedná o príslušenstvo pohľadávky, o ktorom bolo rozhodnuté pred
oddlžením povinného, teda o tzv. starý dlh, ale až takmer 4 roky po jej oddlžení, t.j. ide o „nový dlh“.
Oprávnení, aj keby chceli prihlásiť si ho do konkurzu, nemohli by tak učiniť. Aj z uvedeného dôvodu, je
aplikácia rozhodnutia ÚS SR č. IV. ÚS 186/2021-27 z 13.07.2021, na ktoré sa odvoláva exekučný súd v
prípade tejto časti vymáhanej pohľadávky nemožná. Ako veritelia privilegovanej pohľadávky s najširším

stupňom ochrany mali právo byť uspokojení z výťažku speňaženia zabezpečeného majetku, ale aj
toho, čo nadobudol povinný po vyhlásení konkurzu (majetok, ktorý do konkurznej podstaty nepatril).
Vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu z hľadiska hmotného práva znamená nastolenie relatívnej
neúčinnosti právneho úkonu, a to iba vo vzťahu medzi veriteľom, ktorý úspešne tento úkon zodporovala osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok. Na tento vzťah sa hľadí, ako keby k právnemu úkonu
nedošlo a jeho účinky nenastali, t.j. stále sa jedná o majetok priameho dlžníka. Oprávnení poukázali
na § 166h ods. 1 ZoKR, ktoré je ustanovením, v ktorom má právna úprava konkurzu osobitný režim

a na rozhodnutie NS SR č.k. 3MCdo 5/2008 z 01.07.2008: „Žaloba v zmysle § 42b OZ je právnym
prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to
postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným úkonom ušli z majetku dlžníka.
To čo ušlo z dlžníkovho majetku však nemožno zužovať len na predmet právneho úkonu, ktorý bol
vyhlásený za neúčinný.“ Poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 702/2022 z 16.02.2023:

„...Podstata odporovateľnosti spočíva v možnosti veriteľa v exekúcii vedenej proti svojmu dlžníkovi
postihnúť okrem majetku dlžníka, aj ten, ktorý dlžníkovi zo sféry dispozície ušiel úkonom, ktorému veriteľ
účinne odporoval. Z pohľadu veriteľa (avšak iba jeho) je vlastníkom nehnuteľnosti naďalej jeho dlžník, t.j.
povinný.“ Nakoniec exekúcia č.k. 63Ek/557/2019 uvedené konštatovania aj potvrdzuje, keď oprávnení
okrem výťažku z predaja bytu na dražbe, ktorý ušiel z majetkovej podstaty priameho dlžníka, boli tak
počas stretu exekúcie s konkurzom, ako aj po ukončení konkurzu, uspokojení so svojou pohľadávkou,

vrátane jej časti vykonateľného príslušenstva (a to aj toho, čo nimi nebolo prihlásené v konkurze,
napr. príslušenstvo istiny od vyhlásenia oddĺženia do zaplatenia, trovy exekúcie alebo trovy PZ v
exekúcii), aj z dôchodku povinného, t,j. z častí majetku povinného, ktoré do konkurznej podstaty nepatrili,
resp. ktorý povinný nadobudol po vyhlásení konkurzu a svojom oddĺžení. Ako uvádzali oprávnení vo
svojom vyjadrení z 06.03.2024, z rozsahu zabezpečovacieho práva vo výške 57 460,10 EUR, boli v

exekúcii uspokojení vo svojej existujúcej nedotknutej pohľadávke vrátane jej čiastočného vyčísleného
príslušenstva (nie teda pohľadávke, ktorú si prihlásili do konkurzu, ako uvádza exekučný súd, pretože v
ich prípade prihlásenie do konkurzu nemalo žiaden právny účinok na zánik alebo udržanie zabezpečenia
svojej pohľadávky), len vo výške 39 270,67 EUR (priamo z predaja bytu na dražbe) a v sume 1 118,99
EUR (zrážky z dôchodku povinného), celkom teda v sume 40 389,66 EUR. Z majetkovej podstaty

priameho dlžníka však unikol majetok v hodnote 57 460,10 EUR. Z predaja bytu s príslušenstvom, boli
uspokojení len do výšky 39 270,67 EUR, pretože v tom čase ešte nemali k dispozícii ďalší vykonateľný
exekučný titul, aby naplnil účel odporovania, na výšku priznaných trov zo všetkých konaní. Pokiaľ by
ho mali, boli by si tento ex. titul uplatnili tak, aby boli aj v jeho rámci uspokojení z predaja bytu, čo
by bez problémov postačovalo (o trovách 1. a 2. inštančného konania čo do výšky bolo právoplatne

rozhodnuté až roky po oddlžení povinného /ako aj po ukončení prvej exekúcie/, tieto konania neboli
zastavené v zmysle §167e ZoKR a exekučný súd bol a je povinný vykonateľné exekučné tituly vydané
po oddlžení povinného rešpektovať. Do zvyšnej hodnoty zabezpečenia vo výške 57 460,10 EUR, t.j.
do sumy 18 189,43 EUR (57 460,10 - 39 270,67 EUR) zostali teda oprávnení stále nedotknutí veritelia
oddĺžením povinného s pohľadávkou vo výške 7 960,33 EUR. Vyčíslené trovy, ktoré sú príslušenstvom

hlavnej istiny, ktoré si oprávnení vymáhajú v tomto exekučnom konaní, nedosahujú túto výšku, okrem
toho časť z týchto trov, a to konkrétne priznané trovy z dovolacieho konania, ktoré nebolo zastavené
v dôsledku oddlženia povinného, v sume 725,50 EUR, nie sú starým dlhom. Povinnému bolo bývalým
exekútorom z výťažku predaja bytu patriaceho synovi povinného, t.j. z rozsahu zabezpečenia, vrátených
v roku 2023 do jeho majetku 12 335,62 EUR, ktoré sa stali opäť súčasťou jeho majetku. Okrem toho

disponuje novým majetkom, ktorý nadobudol po oddlžení, ktorý môže byť tiež predmetom exekúcie tak,
ako tomu bolo v exekúcii č. k. 63Ek/557/2019 (napr. príjmy z jeho dôchodku). Skutočnosť, či si oprávnení
ako zabezpečení veritelia prihlásili alebo neprihlásili svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva do
konkurzného konania, nie je relevantná. Svoj právny status zabezpečeného veriteľa v žiadnom prípade
nestratili len z dôvodu, že si neprihlásili do konkurzu v tom čase nevyčíslené trovy prvostupňového a

odvolacieho konania, priznané len do základu (nároku na ne). Oprávnení zastávajú názor, že z hľadiska
časujezakvalifikačnýmomentprekategorizáciupohľadávokdoskupín,atopreúčelystretuexekučného
konania s osobným bankrotom, nutné považovať rozhodujúci deň, t.j. prvý deň kalendárneho mesiaca,
v ktorom bol pri oddlžení vyhlásený konkurz. Nedotknuteľnosť pohľadávky sa teda podľa zákona o
konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z., posudzuje ku dňu predchádzajúcemu rozhodujúcemu dňu.

K tomuto dňu boli zabezpečenými veriteľmi do výšky 57 460,10 EUR. Ani po skončení konkurzného
konania v roku 2021, neboli oprávnení ešte so svojou pohľadávkou uspokojení. Ako zabezpečení
veritelia disponujúci nedotknutou pohľadávkou boli oprávnení domáhať sa plnenia od povinného, a
to nielen z konkrétnej veci, ktorá ušla z majetkovej podstaty priameho dlžníka (pri napĺňaní účelu
odporovacej žaloby, t.j. stále bola vo vzťahu k oprávneným považovaná za majetok povinného), ale aj z

iných majetkových hodnôt patriacich povinnému, ktoré nadobudol po svojom oddĺžení (napr. zostatok,
ktorý mu bol vyplatený exekútorom po dražbe alebo príjmy z jeho dôchodku alebo z iného zdroja,
napr. zo závislej činnosti). Exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, nijak nevysvetlil, prečo si v
exekúcii č.k. 63Ek/557/2019 mohli oprávnení vymáhať svoje staré zabezpečené pohľadávky, a to aj tie,ktoré neboli prihlásené do konkurzu, aj z majetku mimo zabezpečenia a v tejto novej exekúcii, kde sa
okrem iného (trovy dovolacieho konania), vymáha opäť zostávajúce príslušenstvo tej istej zabezpečenej
pohľadávky, tak urobiť nemôžu. V tejto časti rozhodnutia je jeho rozhodnutie nedostatočne zdôvodnené,

čím sa javí nepreskúmateľné. Len skutočnosť, že si neprihlásili túto zostávajúcu časť príslušenstva v
konkurze, nespôsobila zánik ich nedotknuteľnosti. Oprávnení poukazujú tiež na to, že v tomto súdnom
konaní, bol výrazne porušený princíp právnej istoty a procesná podmienka res iudicata. Exekučný súd
nebol oprávnený sa opätovne zaoberať predbežnou otázkou nedotknuteľnosti pohľadávky oprávnených
vrátane jej príslušenstva (ako „starého dlhu“ povinného), nakoľko mu v tom bránila prekážka res iudicata,

na ktorú oprávnení dôrazne upozorňovali vo svojom vyjadrení zo dňa 06.03.2024 (str. 6). O tom, že
oprávnení nie sú dotknutí oddlžením povinného, už raz procesne rozhodol ten istý exekučný súd v
konaní č.k. 63Ek/557/2019. Tým, že exekučný súd nerešpektoval túto prekážku, opätovne a svojvoľne
posudzoval otázku nedotknuteľnosti pohľadávky oprávnených vrátane jej príslušenstva vzniknutého
do oddlženia povinného, o ktorej už raz bolo právoplatne rozhodnuté rovnakým exekučným súdom, v
exekúcii medzi tými istými účastníkmi konania, konal protizákonne a v konaní sa vyskytla procesná

vada, tzv. negatívna procesná podmienka. Okrem toho tým, že posúdil príslušenstvo pohľadávky (ako
starý dlh), ktoré zdieľa právny režim istiny, ku ktorej sa viaže, inak ako exekučný súd v konaní č.k.
63Ek/557/2019, pričom išlo o konanie medzi tými istými účastníkmi konania (t.j. že podľa jeho názoru
časť z príslušenstva pohľadávky považuje za dotknutú oddlžením, a to len preto, že si túto konkrétnu
časť príslušenstva oprávnení neprihlásili v konkurznom konaní), výrazne porušil princíp právnej istoty,

ktorý patrí medzi nosné princípy Civilného sporového poriadku, ktorým sa riadi aj Exekučný poriadok,
ak jeho osobitné ustanovenia neustanovujú inak. So vznesenou námietkou oprávnených, res iudicata,
sa súd absolútne nezaoberal. Nijak nevysvetlil, prečo rozhoduje o tej istej veci znova a inak. Učinil tak
preto, lebo pohľadávka oprávnených, ktorú si vymáhajú v tomto exekučnom konaní, je inou pohľadávkou
(novou), ako tá o ktorej bolo rozhodované v ex. konaní č.k. 63Ek/557/2019? V tomto smere je jeho

rozhodnutie nepreskúmateľné a javí sa ako svojvoľné. Za nesprávne považujú oprávnení aj rozhodnutie
o náhrade trov tohto exekučného konania. Oprávnení sa výslovne domáhali aplikácie čl. 5 CSP, zákaz
zneužitia práva, keď poukazovali na to, že samotný povinný opakovane, kvalifikovane, a to aj cez
svojich PZ, poukazoval v konaní o zrušenie jeho oddlženia pre nepoctivý zámer, ktoré sa viedlo na
OS v Trenčíne pod č. k. 38Odi/3/2020 na to, že oprávnení so svojou pohľadávkou nie sú dotknutí

jeho oddlžením, a to ani len čiastočne. Oprávnení po tom, ako získali ďalší exekučný titul na zvyšok
príslušenstva pohľadávky, na toto vyjadrenie povinnej nadviazali a podali návrh na uskutočnenie novej
exekúcie, aby si vymohli aj priznané a vyčíslené trovy konania (prevažná časť z nich, tj. trovy prvo-
a druhostupňového konania boli súčasťou starého dlhu, ku ktorému sa vyjadroval povinný v konaní o
zrušenie jeho oddlženia pre jeho nepoctivý zámer, ako oddlžením nedotknutému). Je v úplne v rozpore

s dobrými mravmi, s princípom spravodlivého súdneho konania, s čl. 5 CSP, ako aj s § 256, resp.
257 CSP, aby im súd určil, že majú nahradiť trovy konania povinného, keď povinný sám zapríčinil
vedenie tejto exekúcie, a to aj tým, že ich pohľadávku a jej príslušenstvo, o ktorom sa rozhodovalo
po jeho oddlžení, absolútne v súdnych konaniach nenamietal, netvrdil, že je oddlžený, nežiadal tieto
konania po svojom oddlžení zastaviť a tiež tým, že v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer,

tvrdil, že oprávnení nie sú nijak dotknutí jeho oddlžením, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Povinnému
bolo z predaja bytu vyplatených viac ako 12 000,- EUR, ktoré mohol použiť na úhradu pohľadávky
oprávnených, ak tvrdil že nie sú dotknutí jeho oddlžením. Tým, že si peniaze ponechal a zvyšnú časť
príslušenstva pohľadávky, ako aj nový dlh v podobe trov dovolacieho konania, oprávneným neuhradil,
boli nútení podať návrh na uskutočnenie ďalšej exekúcie. Oprávnení podali tento návrh na uskutočnenie

novej exekúcie práve pre správanie sa samotného povinného, ktorý ich, ale aj súd ubezpečoval, že ich
pohľadávka vrátane celého príslušenstva, nie je jeho oddlžením dotknutý. Oprávnení nadviazali teda na
vyjadrenie povinného a podľa toho postupovali. Javí sa v príkrom rozpore s dobrými mravmi, s princípom
spravodlivého súdneho konania, aby mali teraz znášať trovy právneho zastúpenia povinného, ktoré
tento stav sám vyvolal. Prinajmenšom tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pri ktorých by súd

nemal povinnému, ak by bol toho názoru, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. jej časti, priznať.
Nejednotnosť rozhodovacej praxe, t.j. rozhodnutia NS SR, ktoré uvádzajú, inak skutočnosti, kedy vzniká
vymáhateľná pohľadávka na náhradu trov konania a najnovšie rozhodnutia Ústavného súdu SR (z roku
2021 a 2022), ktoré však nie sú považované za judikáty a ktoré nerozlišujú medzi nárokom a právom na
plnenie, veľmi výrazne zasahujú do princípu právnej istoty a legitímneho očakávania účastníka konania

v zmysle čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 CSP.

4. Povinný sa k podanej sťažnosti oprávnených písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku zotrval na
skutočnostiach uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie z 22.2.2024. Ďalej uviedol, že pohľadávkaoprávnených nebola nikdy zabezpečenou pohľadávkou v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. Oprávnení
vyvodzujú zabezpečenosť svojej pohľadávky voči povinnej z existencie exekučného záložného práva,
ktoré zriadil exekútor JUDr. Jozef Martišík v rámci exekúcie vedenej pod sp. zn. 107 EX 150/19, t.j. v

exekučnom konaní, ktoré bolo vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 63Ek/557/2019.
V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 24.10.2013 sp. zn. 5Obdo/22/2012, rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V
52/2006-64 a sp. zn. 1 Obo 61/2010) však zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci
do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného (oddeleného)

veriteľa. Tak ani jeho pohľadávku nemožno považovať za zabezpečenú pohľadávku. Z uvedeného
vyplýva, že pohľadávka oprávnených vymáhaná v konaní sp. zn. 63Ek/557/2019 nebola zabezpečenou
pohľadávkou a ani pohľadávka vymáhaná v konaní sp. zn. 37Ek/46/2024 nie je zabezpečenou
pohľadávkou z hľadiska konkurzu. Ani úspešné odporovanie prevodu bytu z povinného/povinnej na jej
syna nerobí ich pohľadávky zabezpečenými z hľadiska konkurzu povinného. Pohľadávka oprávnených
nikdy nebola zabezpečenou pohľadávkou v zmysle zákona o konkurze, keďže žiadne relevantné

zabezpečenie (t.j. iné ako vyššie uvedené exekučné záložné právo) vzťahujúce sa k ich pohľadávkam
voči povinému nikdy neexistovalo. Pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní nebola ani
prihlásená do konkurzu povinnej. Čo sa týka odporovania prevodu bytu, povinný zastáva názor, že aj
v prípade, ak by argumentácia oprávnených bola správna, oprávnení sa mohli nad rámec konkurzu
domáhať uspokojenia len z majetku, ktorý ušiel prevodom z jej majetku, teda z bytu, avšak tento už bol

predaný v exekučnej dražbe v konaní 63Ek/557/2019. V exekučnom konaní sp. zn. 37Ek/46/2024 sa tak
už oprávnení z tohto majetku nemôžu domáhať uspokojenia. Exekútor v konaní sp. zn. 37Ek/46/2024
začal postihovať jediný majetok, ktorý povinný má, a to jej dôchodok. To však nie je majetok, voči
ktorému bola uplatnená odporovateľnosť. Povinný poukázal tiež na skutočnosť, že suma vyše 12 000
eur, ktorá mu mala byť vyplatená z dražby bytu v rámci exekúcie sp. zn. 63Ek/557/2019 mu nikdy

vyplatená nebola, keďže exekútor mu túto sumu poukázal na bankový účet, ktorý bol dávno zrušený
a povinný sa k týmto peňažným prostriedkom vôbec nedostal. Povinný ďalej uviedol, že konanie pod
sp. zn. 63Ek/557/2019 prebehlo a oprávnení boli v ňom uspokojení, to ešte nepotvrdzuje správnosť
argumentov žalovaných, nakoľko v tom konaní sa povinný z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov
na kvalifikované právne zastúpenie nie vždy dostatočne bránil, pričom exekučné konanie je konaním

sporovým, a to so značne obmedzenými možnosťami povinného brániť sa voči exekúcii (napr. čo
sa týka koncentrácie v rámci prvého návrhu na zastavenie exekúcie). Povinný zastáva názor, že v
dôsledku oddlženia nie sú ďalšie pohľadávky oprávnených voči nemu, najmä pohľadávky vymáhané v
exekučnom konaní sp. zn. 37Ek/46/2024 vymáhateľné. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorú
tvrdiaoprávnení,tunieje,nakoľkoexekučnýsúdnikdynerozhodovalonárokuvymáhanomvexekučnom

konaní sp. zn. 37Ek/46/2024 a jeho dotknutím alebo nedotknutím oddlžením povinného. Nejde tu totiž o
totožnú pohľadávku ako v konaní sp. zn. 63Ek/557/2019. Vo vzťahu k poukazu oprávnených na rozpor
s dobrými mravmi povinný poukázal na to, že po oddlžení sa rozhodovalo už len o výške nároku na
náhradu trov, nie o danosti tohto nároku. Preto ani nemohol namietať, že nárok na náhradu trov konania
nie je daný. Ak oprávnení poukazujú na námietky povinného v konkurznom konaní, treba tiež uviesť, že

tak isto oprávnení namietali v konkurznom konaní, že ich pohľadávka je dotknutá oddlžením a z toho
dôvodu žiadali oddlženie zrušiť pre nepoctivý zámer. Ostatne, je treba aj uviesť, že konanie o zrušení
oddlženia pre nepoctivý zámer (konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38Odi/3/2020)
bolo zastavené z dôvodu späťvzatia oprávnenými, kedy pri späťvzatí návrhu uviedli, že došlo k ich
úplnému uspokojeniu. Povinný považuje za potrebné zdôrazniť, že umožnením vykonania exekúcie v

tomto exekučnom konaní by sa poprel význam a zmysel jej oddlženia.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že I. výrok napadnutého
uznesenia treba sčasti zmeniť z dôvodu čiastočne nesprávne zisteného skutkového stavu vyšším
súdnym úradníkom a v dôsledku toho následne čiastočne nesprávneho právneho posúdenia veci

a sčasti sťažnosť oprávnených ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Exekučným titulom v predmetnej veci je uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.
zn. 6C/58/2011 – 821 zo dňa 22.03.2018, právoplatné dňa 24.11.2023 a vykonateľné dňa 28.11.2023,
v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-6C/58/2011 – 927 zo dňa 28.08.2023

(rozhodnutie o výške trov dovolacieho konania), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2023
a vykonateľnosť dňa 16.12.2023.

15. Na tunajšom súde prebiehalo exekučné konanie vedené pod sp. zn. 63Ek/557/2019 (konanie začaté
09.04.2019), ktoré bolo ukončené upovedomením o ukončení exekúcie sp. zn. 107EX 150/19-213

zo dňa 03.04.2023 z dôvodu vymoženia pohľadávky a trov oprávneného: istina 19 496,00 EUR,
úroky 21 257,04 EUR t.j. spolu vo výške 40.753,04 eur, trovy oprávneného 932,32 EUR vrátane trov
súdneho exekútora. Preplatok vo výške 12 171,08 EUR bol v zmysle predmetného upovedomenia
vrátený povinnému. Exekučným titulom vo veci bol rozsudok vo veci samej č.k. 6C/58/2011-649 zo dňa
27.04.2016, ktorým súd vo výroku I. žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi v 1/ rade a

žalobcovi v 2/ rade ako spoločným a solidárnym veriteľom sumu vo výške 19.496,- € spolu s 9,5%
úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy odo dňa 15.07.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. žalobcom v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov konania vo
výške100%.Rozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa12.02.2018vspojenísrozsudkomKrajskéhosúdu
v Trenčíne č.k. 4Co/38/2017-789 zo dňa 23.11.2017, ktorý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil a žalobcom 1/, 2/ priznal nárok proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

16. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdK/880/2019 zo dňa 18.12.2019, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 249/2019 pod č. K111709 dňa 30.12.2019 bol na majetok povinného vyhlásený

konkurz. Uvedené konkurzné konanie bolo uznesením zo dňa 30.09.2021 zverejneným v Obchodnom
vestníku dňa 05.10.2021 zrušené z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

17. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11C/32/2013-285 z 19.09.2013 v spojení
s opravným uznesením OS v NMNV č.k.: 11C/323/2012 z 22.10.2013, a rozhodnutím KS v Trenčíne,

č.k.: 5Co 189/2014-363 z 29.10.2014 bola vyslovená právna neúčinnosť úkonu – darovacej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretého formou notárskej zápisnice spísanej notárskou JUDr.
Priskou Štěrbovou č. N 366/2011, NZ 26198/2011 dňa 18.07.2011 medzi povinným a obdarovaným
J. C. ml. a J. C. st. (osobou oprávnenou z vecného bremena), ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Nové Mesto nad Váhom pod č. V XXXX/XX dňa 05.08.2011 a ktorou povinný previedol na

obdarovaného byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. E. XXXX J. XX I. H. G. J. I.
C. I. J., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti
6875/474772 zapísaných na LV č. XXXX a spoluvlastníckym podielom k pozemku - parcele č. XXXX vo
veľkosti 6875/474772, všetko zapísané na LV č. XXXX v k. ú. I. C. I. J. a ktorou bolo zároveň zriadenévecné bremeno v prospech povinného a J. C. st., ktorému zodpovedalo ich právo doživotného užívania
predmetného bytu a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.

18. V prvom rade súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že na účely zákona o konkurze
a reštrukturalizácii sa zabezpečovacím právom rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací
prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah
a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do
výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku. Exekučné záložné právo v zmysle ust. § 167f

ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii k dlžníkovmu majetku vyhlásením konkurzu
zaniká (exekučné záložné právo nie je zabezpečovacím právom v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z.). Ani
úspešná odporovateľnosť právneho úkonu nie je zabezpečovacím inštitútom, a teda na účely zákona
o konkurze a reštrukturalizácii nejde o konkurzom nedotknutú pohľadávku (z titulu jej zabezpečenia),
ako sa mylne oprávnení domnievajú.

19. Podľa ust. 166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením zostáva
nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho
zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to
aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo
odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol

inak oprávnený odporovať správca.

20.Podľaust.§42bods.4Občianskehozákonníka,právnyúkon,ktorémuveriteľsúspechomodporoval,
je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto

mal z tohto úkonu prospech.

21. Podstata odporovateľnosti právnemu úkonu spočíva v možnosti veriteľa v exekúcii vedenej proti
svojmu dlžníkovi postihnúť aj ten majetok, ktorý dlžníkovi zo sféry dispozície ušiel úkonom, ktorý veriteľ
úspešne odporoval. V exekúcii vedenej oprávneným proti dlžníkovi (povinnému) sa môže domáhať

výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je (podľa katastra nehnuteľností) tretia
osoba. Úspešné odporovanie právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka má za následok, že
veriteľ, ktorý právnemu úkonu svojho dlžníka úspešne odporoval, sa môže domáhať uspokojenia svojej
pohľadávky prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia (exekúcie podľa Exekučného poriadku)
nielen z majetku svojho dlžníka (v exekučnom konaní povinného), ale aj z majetku, ktorý bol predmetom

právneho úkonu, ktorému veriteľ úspešne odporoval podľa Občianskeho zákonníka. V konkurze
podľa ZoKR sa uspokojujú pohľadávky veriteľov dlžníka hromadne a pomerne z konkurznej podstaty
majetku úpadcu. Majetok, ktorý bol predmetom právneho úkonu (darovacej zmluvy), ktorému sťažovateľ
s úspechom odporoval, nie je vo vlastníctve povinného (v konkurzne úpadcu), a teda sa z neho nemôžu
veritelia uspokojiť v konkurznom konaní (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 702/2022).

22. Veriteľ, ktorý je úspešný v spore o právnu neúčinnosť právneho úkonu, môže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky z majetku tretej osoby, ktorá tento nadobudla od dlžníka na základe odporovateľného
úkonu iba v exekučnom konaní proti dlžníkovi. Exekučné konanie môže veriteľ viesť len voči
svoju dlžníkovi ako povinnému. Exekučné konanie sa tak naďalej vedie proti povinnému a nie

proti nadobúdateľovi prospechu z odporovateľného právneho úkonu. Úspešná odporovateľnosť len
umožňuje viesť exekúciu na majetok tretej osoby, ktorá tento nadobudla z neúčinného právneho úkonu
(rozhodnutie Ústavného súdu SR z 10.11.2020, sp. zn. IV. ÚS 575/2020). Ohľadne nevymáhateľnej
pohľadávky však exekučné konanie musí byť zastavené podľa § 167f ZoKR.

23. Jedným z predpokladov samotnej úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je existencia
vymáhateľnej pohľadávky zo strany oprávneného subjektu, t.j. pohľadávky, ktorú možno úspešne
vymáhať pred súdom v základnom konaní. Uvedenú podmienku oprávnení splnili, čo vyplýva zo
samotného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/189/2017-363 zo dňa 29.10.2014, kde súd
konštatoval splnenie uvedenej podmienky s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Nové

MestonadVáhompodsp.zn.6C/58/2011,zktoréhovyplýva,ževočipovinnémuexistovalavymáhateľná
pohľadávka už v čase podpisu darovacej zmluvy. Išlo o pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní na
tunajšom súde pod sp. zn. 63Ek/557/2019, kde bol nárok oprávnených uspokojený.24. Uvedené exekučné konanie prebiehalo aj napriek skutočnosti, že uznesením Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 40OdK/880/2019 zo dňa 18.12.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 249/2019
pod č. K111709 dňa 31.12.2019 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. V uvedenom exekučnom

konaní sa po vyhlásení konkurzu pokračovalo, avšak nie z dôvodu podľa § 166c ods. 1 písm. c) ZoKR,
že oprávnení majú zabezpečenú pohľadávku, teda disponujú pohľadávkou konkurznom nedotknutou,
ale z dôvodu uvedeného v § 166h ZoKR, t.j. úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá
umožňovala oprávneným ako privilegovaným veriteľom v exekúcii domáhať sa upokojenia svojej
pôvodnej pohľadávky v rozsahu toho, čo z dlžníkovho majetku ušlo, t.j. z majetku patriaceho tretej osobe

(nakoľko odporovateľnosť právneho úkonu neznamená neplatnosť úkonu, v danom prípade darovacej
zmluvy), nie povinnému. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávnených, že súdny exekútor uspokojoval ich
nárok v exekučnom konaní aj zrážkami z dôchodku povinného, súd udáva, že konkurz na majetok
povinného bol vyhlásený až cca 8 mesiacov po začatí exekučné konania, pričom do uvedeného dátumu
mohol súdny exekútor uspokojovať nárok oprávnených aj z iného majetku. Vyhlásením konkurzu mohol
byť v exekučnom konaní exekvovaný iba majetok, ktorý z dlžníkovho majetku ušiel. Majetok, ktorý

mu zostal ako súčasť konkurznej podstaty slúžil na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov
v konkurze.

25. Súd v uznesení sp. zn. 63Ek/557/2019 zo dňa 01.06.2020 (pôvodné exekučné konanie) konštatoval,
že pohľadávku oprávnených vo výške 19.496 eur s príslušenstvom možno posúdiť ako pohľadávku

konkurznom nedotknutú podľa § 166c ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže je
zabezpečená zabezpečovacím právom v podobe rozhodnutia Okresného súdu Nové mesto nad Váhom
č.k.11C/32/2013-285zodňa18.09.2013,rozhodnutiaKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.5Co/189/2014-363
zo dňa 29.10.2014 v spojení s exekučným titulom zo dňa 27.04.2016 a exekučným titulom zo dňa
23.11.2017.

26. V tejto súvislosti súd konštatuje, že súd nie je viazaný právnym názorom iného sudcu (v danom
prípade vyššieho súdneho úradníka) v konaní vedenom pod sp. zn. 63Ek/557/2019. Pri svojom
rozhodovanísúvšeobecnésúdypovinnévzmyslečl.2ods.2CSPpostupovaťpodľaustálenejjudikatúry
najvyšších súdnych autorít.

27. Pokiaľ ide o pohľadávku veriteľov z titulu trov právneho zastúpenia v konaní pred okresným
a krajským súdom (nárok uplatňovaný oprávnenými v predmetnom exekučnom konaní), rozhodnutie
súdu o trovách konania nemá deklaratórny charakter, teda nedeklaruje už existujúci stav (nepotvrdzuje
existujúcu vymáhateľnej pohľadávky), ale ide o konštitutívne rozhodnutie, ktoré založilo dňom

právoplatnosti výroku o nároku na náhradu trov konania nový nárok – novú pohľadávku oprávneného.
Samotní oprávnení skutočnosť, že sa jedná o konštitutívny procesný nárok s poukazom na judikatúru
nespochybňujú. Už len z tohto dôvodu sa súd nestotožňuje s názorom oprávnených, že trovy konania
(pred okresným aj krajským súdom) predstavujú v danom prípade príslušenstvo pohľadávky, ktoré
má byť rovnako ako pohľadávka vymáhané v exekučnom konaní pod sp. zn. 63Ek/557/2019 z titulu

ich privilegovaného postavenia na základe úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu zohľadňujúc
skutočnosť, že po speňažení nehnuteľnosti bol povinnému vrátený preplatok vo výške 12.171,08 eur.
Uvedený preplatok mal byť podľa názoru súdu vrátený nie povinnému, ale tretej osobe – synovi
povinného, keďže vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom exekúcie a samotnej dražby bol
syn povinného a nie povinný. Ako už súd vyššie uviedol odporovať možno len platnému právnemu

úkonu. Vlastníkom predmetného bytu, ktorý bol predmetom zexekvovania bol naďalej syn povinného
a zostatok z výťažku po odpredaji nehnuteľnosti mal tak byť vrátený synovi povinného. Súdny exekútor
zrejme len mechanicky (postrádajúc zmysel ust. § 157 ods. 4 Exekučného poriadku) vyplatil zostatok
výťažkuzpredajanehnuteľnostípovinnémunezohľadňujúcpritomšpecifickosťsituácie,žesavdôsledku
odporovateľného právneho úkonu exekvoval majetok vo vlastníctve tretej osoby, nie povinného.

28. Vyhlásením konkurzu na majetok povinného a povolením oddlženia zbavil súd povinného všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom v konkurze uspokojené neboli (ust.
§ 166e ods. 1 ZoKR). Keďže v danom prípade, pokiaľ ide o trovy základného a odvolacieho konania
vznikla oprávneným po úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu v kontexte vyhláseného konkurzu

uvedená pohľadávka oprávnených v rozsahu istiny 7.234,83 eur, v rozsahu, v ktorom nebola uspokojená
v konkurze (do konkurzu ani prihlásená nebola), zanikla.29. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom oprávnených, že bolo ich právom, nie povinnosťou
prihlásiť do konkurzu svoju pohľadávku vyplývajúcu z rozsudku vo veci samej č.k. 6C/58/2011-649 zo
dňa 27.04.2016, ktorým súd vo výroku I. žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi v 1/ rade

a žalobcovi v 2/ rade ako spoločným a solidárnym veriteľom sumu vo výške 19.496,- € spolu s 9,5%
úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy odo dňa 15.07.2011 do zaplatenia, nakoľko exekučné
konanie mohlo vo veci naďalej pokračovať. Pokiaľ však ide o pohľadávku oprávnených, ktorá vznikla
právoplatnosťou rozhodnutia súdu (v citovanom rozsudku), ktorým súd priznal oprávneným nárok na
náhradu trov konania, nešlo o pôvodnú pohľadávku veriteľov, ale o novú pohľadávku, ktorá vznikla pred

vyhlásením konkurzu a ktorú bolo možné uspokojiť iba v rámci konkurzného konania.

30. Súd rovnako ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení poukazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/2021 zo dňa 13.07.2021: „V intenciách Civilného sporového poriadku má
konštitutívny charakter o trovách konania len výrok o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 os. 1
CSP. Týmto výrokom sa konštituuje, ktorá strana má nárok na náhradu trov konania, v akom pomere má

nárok na náhradu trov konania alebo takýto nárok na náhradu trov vôbec nemá. Po právoplatnosti tohto
výroku je tak definitívne dané, kto (z hľadiska toho, ktorá strana) a či vôbec bude mať nárok na náhradu
trov konania. Po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, tak
strana, ktorej sa predmetná povinnosť ukladá, definitívne vie, že bude musieť znášať povinnosť nahradiť
trovy a následne už len bude očakávať rozhodnutie o tom, v akej výške (KOTRECOVÁ, A. Uznesenie

v systéme súdnych rozhodnutí v civilnom procese 1. vydanie Bratislava: C.H. Beck, 2016, S.64). Ústavný
súd uznáva, že existencia uznesenia o výške trov konania je esenciálna z hľadiska možnosti jeho
núteného výkonu v exekučnom konaní, kde slúži ako exekučný titul. Nemožno však opomenúť ani
účel konkurzného konania, ktorým je konsolidácia dlhov úpadcu vzniknutých do určitého časového
momentu, a to v zásade bez splnenia podmienky, aby pohľadávky vzniknuté pred rozhodujúcim dňom

boli judikované, čo sa týka ich výšky. Prihliadnuc na tento významný aspekt je možné akceptovať názor,
že nárok na náhradu trov konštituovaný meritórnym súdnym rozhodnutím (čo sa týka základu) je možné
prihlásiť do konkurzu aj bez existencie rozhodnutia o výške trov konania. To platí v prípade, ak nárok na
náhradu trov konania vznikol pred tzv. rozhodujúcim dňom, čo znamená, že rozhodnutie súdu o nároku
na náhradu trov konania nadobudlo právoplatnosť pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený

konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi.“

31. Nakoľko predmetný nárok oprávnených v rozsahu istiny 7.234,83 eur vznikol pred vyhlásením
konkurzu, a to právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
6C/58/2011-649 zo dňa 27.04.2016 (právoplatný dňa 12.02.2018), ide o nárok oprávnených, ktorý bol

možné uspokojiť iba v konkurze. K argumentácii oprávnených, že rozhodovacia činnosť súdov bola
doposiaľ totožná s rozhodnutím NS SR č.k.: 5Cdo/109/2018 z 28.03.2019, ktorý zaujal názor, že táto
pohľadávka ohľadom trov konania vzniká až na základe rozhodnutia súdu o výške náhrady trov konania,
v dôsledku ktorej skutočnosti oprávnení čakali na právoplatné rozhodnutie súdu o výške trov z týchto
konaní,abysimohliuplatniťsvojepohľadávkyvexekučnomkonaníanaplniťtakúčelodporovacejžaloby

súd udáva, že právo je živý nástroj. Rozhodovacia činnosť súdov vrátane najvyšších súdnych autorít sa
mení a reaguje na aktuálnu spoločenskú situáciu. V zmysle vyššie uvedeného keď si teda oprávnení
v konkurznom konaní uplatnili nárok vymáhaný v pôvodnom exekučnom konaní, nič im nebránilo v tom,
aby si prihlásili aj pohľadávku súdom priznanú z titulu trov konania (hoci ešte nevyčíslenú).

32. Súd ďalej dodáva, že príslušenstvom pohľadávky v zmysle ust. § 121 Občianskeho zákonníka sú
úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V tomto smere súd
poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 536/2020 zo dňa 28.10.2020 „ Pokiaľ si žalobca
bude nárokovať zaplatenie pohľadávky, pripomíname, že podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej

uplatnením. Práve pod náklady spojené s jej uplatnením možno zahrnúť výdavky, ktoré vznikli v priamej
súvislosti s účelným uplatnením splatnej pohľadávky v štádiu pred začatím konania (poštovné, cestovné,
právne služby a i.).“.

33. Podporne, ak by súd pripustil možnosť (čo vzhľadom na vyššie uvedené nepripúšťa), že

uvedený nárok oprávnených na náhradu trov prvoinštačného a odvolacieho základného konania je len
príslušenstvom pohľadávky a zdieľa osud hlavnej pohľadávky a ide o nárok, ktorý možno exekučne
vymôcť z majetku, ktorý bol predmetom právneho úkonu úspešne odporovaného oprávnenými, t.j. z
predmetnéhobytu,súduvádza,žepredmetnánehnuteľnosťsaužnenachádzavovlastníctvepovinného,ani jeho syna, keďže nehnuteľnosť už bola predmetom zexekovania a samotnej dražby realizovanej
v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 63Ek/557/2019 a zvyšok výťažku mal byť
vrátený synovi povinného (nie povinnému). S poukazom na ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka

by tak za situácie, kedy nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávnených v celom rozsahu z toho,
čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, bolo možné domáhať sa a vymáhať
náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, t.j. jedná sa o nárok vo vzťahu k synovi povinného.
Po vyhlásení konkurzu (a počas jeho priebehu) nemožno uspokojovať nárok oprávnených v inom
rozsahu ako v rozsahu majetku, ktorý z majetku dlžníka ušiel na základe úspešne odporovaného

právneho úkonu.

34. Súd uzatvára, že za situácie, keď bol na majetok povinného vyhlásený konkurz potom, čo bol
nárok oprávnených súdom judikovaný (vo forme nároku na náhradu trov konania prvostupňového
aj odvolacieho konania) a za situácie, keď predmet právneho úkonu, ktorému oprávnený úspešne
odporovali, už nie je možné v exekúcii proti povinnému postihnúť výkonom rozhodnutia je súd toho

názoru, že nárok oprávnených do istiny 7.234,83 eur je v tomto exekučnom konaní nevymáhateľný.

35. Súd však dáva povinným za pravdu, že pokiaľ ide o ich nárok na náhradu trov dovolacieho konania,
ktorýnárokimbolpriznanýrozhodnutímNSSRsp.zn.3Cdo/241/2018zodňa28.03.2023,právoplatným
dňa 02.06.2023 a následne vyčíslený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM – 6C/58/2011-927

zo dňa 28.08.2023, ide o nárok oprávnených, ktorý vznikol po rozhodujúcom dni, po kalendárnom
mesiaci,vktorombolvyhlásenýkonkurzatedavzmysleust.§166aods.1písm.a)ZoKRnejdezostrany
oprávnených o pohľadávku, ktorú bolo možné uspokojiť v konkurze. V danom prípade ide o pohľadávku,
na ktorú sa oddlženie nevzťahuje a v tejto časti je možné voči povinnému viesť exekúciu. S poukazom
na uvedené súd postupom podľa ust. § 250 ods. 2 CSP zmenil napadnuté uznesenie vo výroku I. tak,

že exekúciu v časti istiny 7.234,83 eur podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil
a vo zvyšnej časti súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

36. Súd súčasne zrušil II. výrok napadnutého uznesenia (výrok o náhrade trov konania) a III. výrok
napadnutého uznesenia (o trovách súdneho exekútora) ako výroky závislé od I., ktorým súd v osobe

vyššieho súdneho úradníka exekúciu v celom rozsahu zastavil.

37.Vdôsledkupotrebyzachovaniadvojinštančnostikonaniaotrovách,budeotrováchexekúcie(vrátane
trov konania o sťažnosti) rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).