Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 14, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37Ek/330/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121228163
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6121228163.7

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
povinnému: A. A., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. X, XXX XX B. C., zastúpený: Mgr. Ondrej
Barna, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837,

o vymoženie pohľadávky vo výške 736,84 Eur s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom:
JUDr. Jaroslav Špička, so sídlom exekútorského úradu: Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, pod
sp. zn. 399EX 122/21, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 37Ek/330/2021 zo dňa 05.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/330/2021 zo
dňa 05.12.2024 z a m i e t a .

II. Povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu a
doručeným súdu dňa 26.01.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 736,84
Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským

arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, sp. zn.: 287/05/15, pred rozhodcom D. D. A. zo dňa 03. 08. 2016 s vyznačenou
doložkou právoplatnosti dňa 14. 01. 2017 a vykonateľnosti dňa 18. 01. 2017 (ďalej len ako „exekučný
titul“, resp. „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 11.02.2021 poverenie
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Jaroslav Špička, so sídlom exekútorského úradu:
Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, ktorý ju vedie pod sp. zn. 399EX 122/21.

2. Uznesením sp. zn. 37Ek/330/2021 zo dňa 21.12.2021 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol a oprávnenému priznal nárok na
náhradu trov exekučného konania.

3. Uznesením sp. zn. 37Ek/330/2021 zo dňa 12.09.2022 súd sťažnosť povinného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/330/2021 zo dňa 21.12.2021 zamietol a oprávnenému
priznal nárok na náhradu trov sťažnostného konania.

4. Ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 163/2023-38 zo dňa 09.05.2023 zrušil uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/330/2021 zo dňa 12.09.2022 a vec vrátil Okresnému súdu Banská
Bystrica na ďalšie konanie.5. Uznesením sp. zn. 37Ek/330/2021 zo dňa 06.02.2024 súd zrušil uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 37Ek/330/2021 zo dňa 21.12.2021 a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia súd uviedol: „Sudca, rozhodujúci o

sťažnosti oprávneného (správne má byť povinného poznámka sťažnostného súdu) viazaný rozhodnutím
Ústavného súdu Slovenskej republiky musel dospieť k záveru, že sťažnosť je dôvodná. Ako uviedol
vo svojich dôsledkoch Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení nálezu č.k. IV. ÚS 163/2023-38
zo dňa 09. 05. 2023, exekučný súd má pri spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkoch právomoc
preskúmať aj platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pričom samotná možnosť odstúpenia od zmluvy

nie je prekážkou, ktorá by mala brániť exekučnému súdu v posúdení neprijateľnosti zmluvných
podmienok. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie
a rozhodovanie v spore medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená ako samostatný dokument.
Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav
jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012
zo dňa 16. 01. 2013). Oprávnený tvrdil, ale nepreukázal, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súdna

kontrola je možná aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných
listinách. Nie je dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine,
ak nebola preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si dohodnúť, aby prípadné spory bol oprávnený
riešiť rozhodcovský súd, v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa. Podstatou individuálne
nevyjednanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez

možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú
spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Vychádzajúc z obsahu
rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že jediné skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej zmluvy dodatočne
dopisovali (tzn. tie, ktoré neboli vopred formulárovo pripravené dodávateľom), boli: číslo zmluvy, údaje
o dlžníkovi (meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska a dátum narodenia), deň a miesto podpisu

zmluvy a podpisy zmluvných strán. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli
vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) a spotrebiteľ (povinný) ich nemohol ovplyvniť. Na tejto
skutočnosti nič nemení ani tvrdenie oprávneného, že v zmysle znenia rozhodcovskej zmluvy táto nemala
byť podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere (t.j. „hlavnej“ zmluvy). Toto
vyhlásenie je totiž nevýrazne zakomponované do ostatného textu rovnako ako aj prehlásenie, že

spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Táto skutočnosť vzbudzuje
pochybnostiotom,žespotrebiteľsaskutočneoboznámilsobsahomrozhodcovskejzmluvyanásledkami
jej uzavretia, čo umocňuje, že zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva o revolvingovom
úvere a teda nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku
zmluvného vzťahu, kedy jej spotrebiteľ nemusel prikladať vyšší význam, keď jeho vôľa smerovala

primárne k uzavretiu hlavnej zmluvy a získaniu úveru. Preto predformulovanie určitých náležitostí
dodávateľom v písomnej forme do rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine ešte neznamená,
že tomu skutočne tak aj je a že spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu.
Rozhodcovská zmluva nie je individuálne dojednaná, nakoľko v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi spotrebiteľom a

dodávateľom sa nepovažuje, pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz opaku, za dojednanú individuálne, ale
sa považuje za zmluvu štandardnú. Túto domnienku nie je povinný vyvracať spotrebiteľ ani súd ale
dodávateľ. Rovnako čl. 4 smernice 93/13/EHS zakotvuje, že keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že zmluvnú podmienku dojednal individuálne, dôkaz tohto tvrdenia zaťažuje predajcu alebo
dodávateľa. Bolo teda na oprávnenom ako dodávateľovi, aby preukázal, že povinný ako spotrebiteľ

mohol odmietnuť uzavretie rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo pre neho nepriaznivý následok
spočívajúci v neposkytnutí peňažných prostriedkov. Tvrdenia oprávneného o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej zmluvy vyvracia už samotná rozhodcovská zmluva, ktorú nerobí individuálne dojednanou
iba skutočnosť, že je pripravená na samostatnej listine a tiež ustanovenie rozhodcovskej zmluvy
o tom, že spotrebiteľ môže od nej jednostranne odstúpiť. Ak by sa zmluvné strany dohodli na jej

uzatvorení, potom jednostranné odstúpenie stráca svoj význam. V ďalšom konaní opätovne vyšší súdny
úradník rozhodne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom bude viazaný právnymi závermi
uvedenými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 163/2023-38 zo dňa 09. 05. 2023 aprávnymi závermi uvedenými v odôvodnení tohto rozhodnutia a rozhodne aj o trovách konania súdneho
exekútora a povinného“.

6. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 37Ek/330/2021 zo dňa 05.12.2024 I. výrokom exekúciu
podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil, II. výrokom oprávnenému
uložil povinnosť nahradiť povinnému účelne vynaložené trovy za zastúpenie advokátom v súvislosti
s podaním návrhu na zastavenie exekúcie a sťažnostného konania vo výške 110,53 eur v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a III. výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť

súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 72 eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia. Predmetné uznesenie vyšší súdny úradník odôvodnil tým, že po opätovnom preskúmaní
návrhu povinného na zastavenie exekúcie a z preštudovaného spisového materiálu mal za preukázané,
že exekučný titul bol vydaný na podklade Rozhodcovskej zmluvy č. 8500039624 zo dňa 30.01.2014. V
bode 3. rozhodcovskej zmluvy je uvedené nasledovné cit. „Veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej
zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne : Dôsledkom uzatvorenia tejto

rozhodcovskejzmluvyjemožnosťriešeniasporovvyplývajúcichalebosúvisiacichsustanovenímzmluvy
o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len
Zmluvy o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o
RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív
riešenia sporov spočíva na žalobcovi.“. V bode 5. rozhodcovskej zmluvy je uvedené nasledovné cit.

„Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanovením Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov :
• Rozhodcovský súd v Bratislave, sídlom Ventúrska 14. Bratislava zriadený spoločnosťou Sdružení

rozhodců. a.s., IČ: 63 49 66 58, so sídlom v Českej republike Brno. Příkop 8, zapísaná v odchodnom
registri vedenom Krajským súdom v Brne. spisová značka B 5825 (E.)
• Slovenský arbitrážny súd zriadený A. arbitration court. s.r.o., IČO: 44 130 481, so šidlom Krížna 56,
821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.:
52189/B

• Victoria rozhodcovský sud v Žiline. zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom
Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina. IČO: 44 826 460. zapísaný v Obchodnom registri Okresného
sudu Žilina, oddiel: Sro, vložka č.: 53057/L (www.rozhodcovskysudny.org) • Rozhodcovský súdny dvor
zriadený pri spoločnosti Arbitration Trinbunal, s.r.o., so sídlom Pribinova 30, 811 09 Bratislava, IČO: 44
455 453. zapísaná v Odchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sro, vložka

č.: 55026/b (www.rozhodcovskysudnydvor.sk) Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec
prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.“ V bode 7. rozhodcovskej
zmluvy je uvedené nasledovné cit. „Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu
do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník
povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je

oznámenie o odstúpení zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.“
Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 30.01.2014 (ku dňu uzatvorenia Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere), v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.
z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom
2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť

rozhodcovskejzmluvypodľazákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníúčinnéhodo31.12.2014.
Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo
niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom

právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013). Na základe vyššie uvedených skutočností má Okresný
súd Banská Bystrica za preukázané, že v danom prípade bola rozhodcovská doložka uzatvorená

v Rozhodcovskej zmluve a nie obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a bolo
preukázané aj jej písomné dojednanie. Exekučný súd má však za to, že stále svojím obsahom
napĺňa neprijateľnosť zmluvných podmienok. Uvedená zmluva bola pripravená na vopred pripravenom
formulári, pričom nebolo možné meniť jeho obsah. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy mal súd zapreukázané, že spotrebiteľ nemal možnosť výberu medzi rozhodcovskými a všeobecnými súdmi, čo
možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že
spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu musia byť riešené len v rozhodcovskom konaní a nie aj v

súdnom konaní. Ten sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý
rozhodcovskú doložku naformuloval. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne
v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom

rozhodcovskej doložky, ktorá je svojou podstatou taktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi
je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ
podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred vybranom rozhodcovskom súde, ktoré vymedzil v
bode 5. danej zmluvy. Súd zdôraznil, že znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Na základe uvedeného súd konštatoval, že

predmetnározhodcovskádoložkabolauzatvorenáneplatne,čohodôsledkomjeneúčinnosťexekučného
titulu, nakoľko nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť.

7. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že namieta zmätočnosť tvrdenia súdu o rozhodcovskej doložke obsiahnutej v

rozhodcovskej zmluve. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní Rozhodcovská zmluva
môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V tomto prípade
bola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy, ktorá obsahuje dojednanie v zmysle
ust. § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, poučenie o význame a dôsledkoch jej uzavretia,
o práve od danej zmluvy odstúpiť a o tom, že nejde o podmienku uzavretia. Rozhodcovská zmluva

predstavuje jeden právny úkon, ktorý sa musí posudzovať a vykladať ako celok, teda aj jej bod 5.
v spojení a v nadväznostiach s ostatnými jej časťami. Rozhodcovská zmluva vzhľadom na vyššie
citované ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní neobsahuje rozhodcovskú doložku,
ide o samostatnú rozhodcovskú zmluvu. Exekučný súd sa podľa názoru oprávneného nedôsledne
zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy aj v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo

nie. Pritom v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je táto otázka podstatná, či je
vôbec prípustné posudzovať nejaké dojednanie medzi spotrebiteľom a dodávateľom ako neprijateľnú
podmienku alebo nie. Oprávnený poukázal na ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda
na skutočnosť, že za individuálne dojednané sa považuje okrem iného aj ustanovenie, ktorého
zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán mohol spotrebiteľ ovplyvniť

bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva
číslo 8500039623 zo dňa 30.01.2014 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. To
vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Na to,
aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne uzatvorenú, nemusí mať dlžník možnosť

ovplyvniť znenie každého jej ustanovenia ale postačí, ak môže rozhodcovskú zmluvu odmietnuť
ako celok, a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných právnych vzťahov. Z rozhodcovskej
zmluvy nielenže výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o
revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne od nej odstúpiť do 14 dní od
jej uzavretia. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a že táto

skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je významovo jednoznačné
a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. Nie je
potom celkom zrejmé, ako si súd predstavuje vôbec uzavretie a znenie rozhodcovskej zmluvy bez
dohodyzmluvnýchstránotom,ktorýrozhodcovskýsúdbudesporyzozmluvyoúvereriešiť,sdodržaním
ustanoveníObčianskehozákonníkaourčitostiazrozumiteľnostiprávnehoúkonu.Rozhodcovskázmluva

obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, resp. následným
úkonom túto jednostranne zrušiť (ods. 2 a 7). Oprávnený ďalej poukázal na rozhodnutie Českého
ústavného súdu nález sp. zn. III. ÚS 3725/13, ktorý sa týkal spotrebiteľského práva. Oprávnený ďalej
konštatoval, že na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie
písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil

možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Oprávnený ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
3M Cdo 14/2011. Ústavnou povinnosťou súdu je vec posúdiť objektívne, nestranne a na základe
platných právnych predpisov. V prejednávanej veci je minimálne sporné, do akej miery bolo uvedené
splnené. Súd totiž vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve nielen ponechal stranou, že povinný ako dlžníkrozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemusel (bod 2.), mohol od nej odstúpiť (bod 7.), mohol sa domáhať
určenia jej neplatnosti, mohol namietať jej neplatnosť v rozhodcovskom konaní, či mohol podať žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinný dobrovoľne uzatvoril rozhodcovskú zmluvu a to i napriek

poučeniu v bode 2, že tak urobiť nemusí, že nejde o podmienku poskytnutia úveru, ako aj napriek
podrobnému poučeniu o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a priebehu rozhodcovského
konania. Oprávnený ďalej poukázal na to, že oprávnený poučil povinného o význame a účinkoch
uzavretia rozhodcovskej zmluvy – viď bod 3. Napriek tomu, že zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní nevyžadoval v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o

dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, veriteľ nad rámec zákona povinného podrobne poučil,
a to v rozsahu dostačujúcom aj podľa zákona č. 335/2014 Z.z. Povinný mal teda dostatočné poučenie
o tom, čo uzavretie rozhodcovskej zmluvy znamená a aké dôsledky z tohto úkonu vyplývajú. Konanie
povinného jednoznačne znamená jeho vôľu byť viazaný právnym úkonom, na ktorý pripojil svoj podpis,
a to s takým obsahom, v akom mu bol predložený. Povinnému bola predložená zmluva o revolvingovom
úvere a rozhodcovská zmluva na samostatných listinách. Z názvu každého z uvedených právnych

úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné právne úkony. Z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že
sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere. Zo záveru súdu v podstate vyplýva, že oprávnený ako veriteľ, ktorý predkladá
spotrebiteľom na podpis spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere aj samostatnú rozhodcovskú
zmluvu formulárového znenia s predtlačeným poučením a dodatočnou možnosťou od rozhodcovskej

zmluvy odstúpiť, nemá žiadnu možnosť posúdenia svojich rozhodcovských zmlúv zo strany súdu
ako individuálne dohodnutých. Súd žiadnym spôsobom (či už po stránke skutkovej alebo právnej)
neodôvodňuje, v čom je obsah rozhodcovskej zmluvy nerovnovážny vo vzťahu k spotrebiteľovi, resp.
či prípadná nerovnováha zmluvných podmienok spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že rozhodcovské konanie má právo začať

dodávateľ (oprávnený) voči spotrebiteľovi, ktorý porušuje zmluvné povinnosti, nespôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je to právo veriteľa,
ktorépripúšťaajzákonč.335/2014Z.z.akonormaprijatánaochranuspotrebiteľa,akoajCivilnýsporový
poriadok pripúšťa žalobu dodávateľa voči spotrebiteľovi. V rozhodcovskom konaní má spotrebiteľ
rovnako právo sa vyjadriť sa k žalobe, predkladať dôkazy, navrhnúť ústne prejednanie sporu, podať

opravný prostriedok, ako je tomu aj v súdnom konaní. Avšak pokiaľ spotrebiteľ porušuje svoje zmluvné
povinnosti a veriteľ svoj nárok voči nemu uplatní žalobou, aj všeobecný súd rozhodne v neprospech
spotrebiteľa a veriteľovi prizná jeho oprávnený nárok. Spotrebiteľ má rovnaké právo obhajovať svoje
práva, či už tak činí v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom. Rozhodcovský
súd, tak ako aj súd všeobecný, má povinnosť prihliadať na tvrdenia spotrebiteľa, ním predložené

dôkazy a ex offo prihliadať na predpisy na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ však môže zostať nečinný
rovnako v rozhodcovskom konaní, ako aj v konaní súdnom. Fakt, či si spotrebiteľ sám iniciuje uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, resp. sa podieľa na jej znení nemá žiadny právny význam. Zákonná úprava je
založená na opačnom princípe: od spotrebiteľa nemožno vyžadovať uzavretie rozhodcovskej zmluvy
ako podmienku pre získanie úveru. Zákon a rozhodcovská zmluva svojou úpravou predpokladajú,

že spotrebiteľ má právo odmietnuť uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ako aj právo od už uzavretej
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, bez vplyvu na poskytnutie úveru. Priemerný spotrebiteľ, ktorým povinný
nesporne je, má povinnosť pri konaní s primeranou mierou obozretnosti a zodpovednosti, prečítať
si všetky dokumenty. Nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu
svojich práv a povinností (vo sfére neoboznámenia sa s obsahom zmluvných dokumentov) nemôže

založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná strana
legitímny nárok. Oprávnený tvrdí, že pokiaľ aj v rámci Ústavného súdu SR je kritizovaný takýto spôsob
„ochrany spotrebiteľa“, potom ide o prax odporujúcu nielen zákonu, ale porušujúcu zmysel právneho
poriadku a právnej regulácie ako takej. Pretože ani dodržanie zákona nedáva legitimitu zmluvnej
strane v tom, že jej postavenie nebude popreté na základe tvrdení, ktoré sa neopierajú o žiadnu

reálnu skutočnosť. Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym
dojednaním, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Z formulácie v
rozhodcovskej zmluve vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v
konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že

konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby
postupoval len pred arbitrážou. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Cieľom
ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ani nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy (resp.
rozhodcovskej doložky) ako takej. Zmyslom § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je zaručiťspotrebiteľovi – v procesnej pozícii žalobcu – právo vybrať si miesto (konajúci orgán) pre rozhodovanie
o ním podanej žalobe. Predmetné ustanovenie nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva
dodávateľ. Výklad podsúvaný exekučným súdom presahuje rozsah uvedeného ustanovenia v tom

zmysle, kedy súd dôvodmi svojho rozhodnutia prepisuje právnu normu tak, že rozhodcovské konanie
v spotrebiteľských veciach je vylúčené. Exekučný súd evidentne nesprávne berie do úvahy pri určení
žalobcu ako hľadisko určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu – nesplácanie úveru (keďže
žalobu podáva v takom prípade druhá strana). Skúmanie dôvodov na jednej či druhej zmluvnej
strane je potrebné hodnotiť objektívne, o.i. aj pri zachovaní zásady pacta sunt servanda. Hodnotiť

porušovanie zmluvy dlžníkom ako častejší dôvod vedúci k vzniku sporu v prospech dlžníka v žiadnom
prípade nepredstavuje ani ochranu spotrebiteľa, keďže aj podľa smernice Rady 93/13/EHS jeden z jej
cieľov znie: keďže v súlade s princípom stanoveným pod názvom "Ochrana ekonomických záujmov
spotrebiteľov" uvedeným v týchto programoch: "Nadobúdatelia tovaru a služieb by mali byť chránení
proti zneužitiu právomocí zo strany predajcu alebo dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným
zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách.“ Základným právom spotrebiteľa

nie je právo na porušovanie zmluvy, či dokonca na výhodnejšie postavenie z tohto porušovania.
Okolnosťou, ktorá má spôsobovať neplatnosť zmluvy titulom neprijateľnosti podľa exekučného súdu
je totiž začatie rozhodcovského konania dodávateľom. A táto skutočnosť neexistovala v čase vzniku
rozhodcovskej zmluvy. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 2009,
sp. zn. 1M Obdo V 16/2006 a publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 54/2010):

„Platnosť,čineplatnosťprávnehoúkonumožnoposudzovaťlensozreteľomnaokolnosti,ktoréexistovali
v čase jeho vzniku.“ Čiže okolnosť – začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného
vzťahu – nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Daná
okolnosť v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy nejestvuje. Tvrdenie exekučného súdu a jeho predstava
o rozhodcovskej zmluve odporujú objektívnemu právu, ktoré žiadny zákaz začatia rozhodcovského

konania zo strany dodávateľa neupravuje. Neexistoval ani v dobe uzavretia rozhodcovskej zmluvy
a ani v čase začatia rozhodcovského konania. Veď zákon č. 335/2014 Z.z. výslovne predpokladá,
že rozhodcovské konanie začne aj dodávateľ (napr. § 25 ods. 4, ods. 8). Nie je tak zrejmé ani
len to, ako môže byť začatie rozhodcovského konania dodávateľom protiprávnou skutočnosťou, ak
to zákon predpokladá. Zmluvná podmienka, ktorá umožňuje ktorejkoľvek zmluvnej strane (a teda aj

dodávateľovi) zvoliť si orgán, ktorému bude žaloba podaná nemôže byť neprijateľnou podmienkou a
nemôže spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa,
keďže aj zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní prijatý na ochranu spotrebiteľa takýto postup
výslovne predpokladá.

8. Predmetnú sťažnosť oprávneného súd z dôvodu procesnej ekonómie (nenavyšovania trov) na
vyjadrenie povinnému nezasielal. Stanovisko povinného je súdu známe z jeho návrhu na zastavenie
exekúcie, z podanej sťažnosti proti uzneseniu súdu sp. zn. 37Ek/330/2021 zo dňa 21.12.2021, ako
aj z ústavnej sťažnosti.

9.Vzmysle §202ods.1druhávetazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti
dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie
zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
spotrebiteľskom spore a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitnýchpredpisov a podľa bodu 4 rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu
alebo nie je vykonateľné.

14. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP právna istota je stav v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

15. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
podpísania rozhodcovskej zmluvy /ďalej len „ZRK“/, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

16. V zmysle § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve.

17.Podľaust.§4ods.2ZRK,rozhodcovskázmluvamusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná.Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných

telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

18. Podľa ust. § 4 ods. 3 ZKR, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej

v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

19. V zmysle § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k
uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy

(ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade
jeho prijatia.

20. V zmysle § 44 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie

návrhu.

21. V zmysle § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. V zmysle § 52 ods. 2 veta prvá a druhá Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

23. V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

25. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdnehoúradníka treba považovať za vecne správne a sťažnosť oprávneného proti nemu tak za nedôvodnú.
Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil, spravoval sa (a aj sa

spravovať v zmysle § 250 ods. 2 CSP musel) pritom právnym názorom sudcu vysloveným v uznesení
sp. zn. 37Ek/330/2021 zo dňa 06.02.2024, ktorým zrušil predchádzajúce uznesenie vyššieho súdneho
úradníka sp. zn. 37Ek/330/2021 zo dňa 21.12.2021 o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie
exekúcie. S poukazom na nesúhlas oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti
napádaného rozhodnutia súd uvádza:

26. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území vrátane smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

27. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,

ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,

ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
súd uvádza aj to, že spotrebiteľovi bolo odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, pretože rozhodcovská zmluva mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom
súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.

28. V danom prípade súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva č. 8500039624 zo dňa 30.01.2014
(uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o revolvingovom úvere), ktorá mala založiť právomoc Slovenského
arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o. je síce na
samostatnej listine (nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere ani súčasnou zmluvných dojednaní

Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CEDIT Slovakia s.r.o.), čo však s poukazom na aj
na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR neznamená, že bola predmetná rozhodcovská zmluva
s povinným len preto individuálne dojednaná. Stále ide o formulárovú, vopred predtlačenú zmluvu, kde
sa len doplnili údaje týkajúce sa čísla zmluvy a osobných údajov povinného (dlžníka). Takto koncipovaná
formulárovúzmluvanemohlabyťsospotrebiteľomakoslabšouzmluvoustranouindividuálnedojednaná,

nakoľko povinný – spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť obsah uvedenej rozhodcovskej
zmluvy. Neobstojí argument, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, pretože ju
spotrebiteľ mohol odmietnuť ako celok, resp. od nej odstúpiť. Neuzavretie zmluvného vzťahu, alebo
následná možnosť od zmluvy odstúpiť nie sú zákonnými kritériami pre posúdenie, či je zmluva, resp.
zmluvné dojednanie individuálne dojednané, alebo nie. Kritéria pre toto posúdenie sú stanovené v

§ 53 ods. 2 OZ: „Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.“ Je
evidentné, že obsah rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Argumentáciu oprávneného,
žezaindividuálnedojednanésapovažujeustanovenie,ktoréhozaradeniedokomplexuvzájomnýchpráv
a povinností zmluvných strán mohol spotrebiteľ ovplyvniť bez toho, aby to malo následky na následné

(ne)uzavretie hlavnej zmluvy zo zákonného ust. § 53 ods. 2 OZ nemožno vyvodiť, najmä ak sa nejedná
len jednotlivé ustanovenie, ale o „samostatnú“ rozhodcovskú zmluvu.

29. Naviac skutočnosť, že k podpisu oboch zmluvných typov, t.j. zmluvy o revolvingovom úvere ako
aj rozhodcovskej zmluvy došlo v ten istý deň, možno rovnako pochybovať aj o ostražitosti povinného

subjektu/spotrebiteľa, ktorého primárnym cieľom bolo uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, nie
pripravenej a predtlačenej rozhodcovskej zmluvy. O jeho úsudku a vôli pristúpiť k takto koncipovanej
rozhodcovskej zmluve, kde de fakto oprávneným subjektom pri výbere príslušného orgánu oprávneného
prejednať spor v prípade porušenia zmluvných povinností je výlučne veriteľ (oprávnený) by sa dalo
hovoriť za predpokladu, ak by po porušení zmluvných dojednaní a predsúdnych rokovaní s povinným

bola povinnému zo strany oprávneného poskytnutá možnosť uzavretia rozhodcovskej zmluvy, t.j.
jednak v štádiu, kedy by bola pozornosť povinného zameraná výlučne na vyriešenie prípadného sporu
s veriteľom a tento by prejavil vôľu riešiť spor takouto cestou. Za situácie, kedy si veriteľ vopred pripravírozhodcovskúzmluvuapovinnýjupodpíševrámcivybavovaniazmluvyorevolvingovomúverenemožno
hovoriť ako o individuálne dojednanej rozhodcovskej zmluve.

30. Rozhodcovská zmluva koncipovaná v znení uvedenom v odseku 6 predmetného uznesenia
je síce na prvý pohľad tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, teda dáva na výber žalujúcej
strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku bol výber súdu
na žalobcovi - veriteľovi, pretože v prípade, že sa rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd,
vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov, možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len

iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou
založenéhototižvyplýva,žesubjektom,napodnetktoréhozačnekonanieozaplateniedlžnejsumy,bude
dodávateľ a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Súčasťou
konštantnej a relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) je i záver, podľa ktorého možnosť
iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú (keďže
tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je

zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu
rozhodcom). Rozhodcovská zmluva nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to,
ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku

výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto
silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie,
ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho
samotného viesť spor (teda len v tomto prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo
od svojho zmluvného partnera požadovať). Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil

výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že
spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť
podaťnávrhnazačatiekonania,resp.brániťsapredvšeobecnýmsúdom,čímdošlokporušeniuÚstavou
SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom.

31. Logickým dôsledkom vyššie uvedených dôvodov bola predmetná rozhodcovská zmluva vyšším
súdnym úradníkom správne posúdená ako formulárovo dojednaná a neprijateľná zmluvná podmienka
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, pretože
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S

poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať
danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul,
ale za nulitný právny akt. Právny záver súdu nie je spôsobilé zvrátiť ani ustanovenie bodu 7 vety
prvej rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého dlžník je oprávnený od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť
aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ktoré sa však

míňa účinkom ochrany spotrebiteľa pred dôsledkami rozhodcovskej zmluvy, najmä pokiaľ veriteľ túto
možnosť ponúka v rámci formulárovej predtlače návrhu rozhodcovskej zmluvy bez vyvrátenia zákonnej
domnienky o absencii jej individuálneho dojednania (§ 53 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka). Ako
už bolo uvedené vyššie, zákonným kritériom pre posúdenie, či je zmluva, resp. zmluvná podmienka
formulárovo dojednaná a či je neplatná pre jej neprijateľnosť nie je dojednanie práva od zmluvy, resp.

zmluvného dojednania odstúpiť. Odstúpiť totiž možno len od platného právneho úkonu. Najprv sa teda
posudzuje, či je dojednaný dvojstranný právny úkon – zmluva vôbec platná a až následne má právny
význam uvažovať, či bolo možné od nej odstúpiť. Inak povedané, ak je neplatná napr. z dôvodu jej
neprijateľnosti samotná zmluva, resp. jednotlivé zmluvné dojednanie, nevyvoláva žiadne právne účinky
stýmspojené,apretojeneplatnéajdojednanieopráveodzmluvy,resp.zmluvnéhodojednaniaodstúpiť.

Ak právny úkon pre jeho neplatnosť nevyvolal žiadne právne účinky, nemá totiž právny význam od neho
odstupovať. Účelom a zmyslom odstúpenia od zmluvy je v súlade s § 48 OZ zrušenie právnych účinkov
zmluvy, ktoré v dôsledku jej platného uzavretia nastali.

32. Súd viazaný právnym názorom Ústavného súdu SR v predmetnej veci poukazuje ďalej

na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu vo veciach problematiky vyhodnocovania platnosti
rozhodcovských zmlúv, resp. rozhodcovských doložiek.33. „Ak okresný súd považoval za relevantný fakt, že rozhodcovská zmluva „nebola súčasťou zmluvy o
revolvingovom úvere“ a ani podmienkou jej uzavretia, ústavný súd už k tomu uviedol, že takáto úvaha
naráža na samotnú podstatu ochrany pred neférovými klauzulami v rámci formulárovej agendy (III.

ÚS 60/2020). Je pravdou, že ak by si spotrebiteľ skutočne individuálne vyjednal zmluvnú podmienku,
súdnej ex offo kontrole by tento fakt naozaj bránil (§ 53 ods. 1 in fine Občianskeho zákonníka; alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne vyjednané“). Napríklad, ak by spotrebiteľ výslovne žiadal
dodávateľa,žebysarádodklonilodformulárovpoužívanýchdodávateľomarádbyuzavrelzmluvupodľa
vlastnej dikcie, vlastného textu v odklone od tlačív dodávateľa. To ale zjavne nie je predmetný prípad.

Nič nenasvedčuje tomu, že by sťažovateľka musela oprávneného nahovárať na uzavretie rozhodcovskej
zmluvyažesitextzmluvyvymienila.Tlačivorozhodcovskejzmluvypripravildodávateľ.Zožiadnehoaktu
teda nemožno vysledovať situáciu, že by sťažovateľka individuálne vyjednala rozhodcovský kontrakt.
Takou situáciou nie je ani fakt, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená samostatne na osobitnej
listine (v dôsledku čoho by mala mať charakter individuálneho dojednania nespadajúceho pod súdnu
kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách). Individuálnosť vyjednaní totiž nie je

závislá od fyzického oddelenia časti dojednaní od iných, ale v preukázanej možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy predkladanej mu dodávateľom. Keďže rozhodcovská zmluva bola
navrhnutá vopred, a ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, mal sa okresný súd zaoberať
pochybnosťami z toho vyplývajúcimi, teda napríklad, či sťažovateľka mala možnosť ovplyvniť výber
rozhodcovského súdu, ktorý prejednal spotrebiteľský spor, alebo vybrať miesto rozhodcovského konania

a súčasne či bol zoznam rozhodcovských súdov oprávneným určený vopred. Vznik spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy totiž vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom,
že si vymieňuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Dlžník, ktorému je predložená
typová zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť
jej obsah, o to viac možno mať pochybnosti, či si je vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou

dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie.“
„Predmetná rozhodcovská zmluva síce dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a
rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku bol výber súdu na žalobcovi, pretože v prípade, že
sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských
súdov a možnosť voľby dlžníka – spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje.

Možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú
(keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného
vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o
zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia
sporu rozhodcom). Rozhodcovská zmluva nebola napriek jej formulácii skutočne alternatívna. Značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to,
ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku
výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto
silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie,
ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho

samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od
svojho zmluvného partnera požadovať). Keďže výber súdu spočíval v konečnom dôsledku absolútne a
jedine na výbere strany podávajúcej žalobný návrh (čo je pri spotrebiteľskom úvere pravidelne veriteľ),
rozhodcovská zmluva dala sťažovateľke možnosť výberu súdu do rúk iba naoko.“ (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2022-25 zo dňa 15.12.2022).

34. Ústavný súd aj v predmetnej veci zdôraznil, že exekučný súd v prípade spotrebiteľských
rozhodcovských rozsudkov síce neskúma vecnú stránku exekučného titulu z hľadiska existencie
neprijateľných zmluvných podmienok, ale obmedzuje sa na skúmanie exekučného titulu v spojení
s rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spotrebiteľský

spor. Okrem posudzovania, či rozhodcovská zmluva obsahuje zákonné náležitosti, či spor rozhodoval
rozhodca a rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory, je exekučný súd povinný v
zmysle § 53 ods. 3 písm. f) a ods. 4 Exekučného poriadku preskúmať, či rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo či je vykonateľné. Pritom je potrebné zohľadniť nielen
formálnu, ale aj materiálnu vykonateľnosť titulu a v tejto fáze prieskumu exekučný súd posudzuje

platnosť rozhodcovskej zmluvy v kontexte, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo by zakladalo
neplatnosť tohto zmluvného dojednania, teda rozhodcovský súd by nemal právomoc na vydanie
rozhodcovského rozsudku.35. Súd teda uzatvára, že v danom prípade nemohol povinný ovplyvniť obsah formulárovej
zmluvy (vopred predtlačenej a pripravenej oprávneným). Za situácie, kedy si veriteľ vopred pripraví
rozhodcovskú zmluvu a povinný ju podpíše pred, resp. v rámci vybavovania zmluvy o revolvingovom

úvere nemožno hovoriť o individuálne dojednanej rozhodcovskej zmluve nepodmieňujúcej uzavretie
hlavnej úverovej zmluvy.

36. Pokiaľ ide o interval 14 dní, v rámci ktorých mohol povinný odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy,
v tomto smere súd naviac rovnako poukazuje na argumentáciu ústavného súdu v bode 23. Povinný

vrámcinávrhunazastavenieexekúcie okreminéhoargumentovalajskutočnosťou,žemubolazostrany
oprávneného upretá možnosť ponechať si kópie dokumentov, ktoré boli doručené po uplynutí lehoty
14 dní na odstúpenie od zmluvy. Keďže negatórna povinnosť sa nepreukazuje (t.j. že spotrebiteľ ihneď
po podpise príslušných zmlúv uvedenými dokumentami nedisponoval), bolo povinnosťou oprávneného
preukázať, kedy a za akých okolností boli príslušné dokumenty oprávneným povinnému vydané (najmä
so zreteľom, že k podpisu predmetných zmlúv zo strany oprávneného došlo neskôr ako zo strany

povinného).

37.Zosamotnejrozhodcovskejzmluvy,akoajzmluvyorevolvingovomúveretotižvyplýva,žepredmetné
zmluvy povinný podpísal dňa 22.01.2014 a oprávnený až následne dňa 30.01.2014. Bez povšimnutia
nie je skutočnosť, vyplývajúca z tejto procedúry uzavretia zmlúv ako aj zo sťažnosti oprávneného,

že rozhodcovskú zmluvu spotrebiteľ uzatvára, podpisuje pred hlavnou úverovou zmluvou (napr. jeho
vyjadrenie: „Za individuálne dojednané sa teda považuje ustanovenie, ktoré spotrebiteľ ...mohol
ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby
to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy.“). Je nelogické, aby spotrebiteľ vedel
náležite posúdiť význam a právne následky rozhodcovskej zmluvy, keď ešte neuzavrel a nepozná obsah

hlavného záväzkového vzťahu, ktorý sa v prípade vzniku sporu má v rozhodcovskom konaní riešiť.
Taktiežnemožnohovoriťotom,žeuzavretierozhodcovskejzmluvynebolopodmienkouuzavretiahlavnej
úverovej zmluvy, ak úverovú zmluvu spotrebiteľ podpisuje až po podpise rozhodcovskej zmluvy a nie
naopakaveriteľobezmluvyažnásledne,pretoževeriteľvprípadenepodpísania(návrhu)rozhodcovskej
zmluvy zo strany dlžníka nemusí následne podpísať a uzavrieť hlavnú úverovú zmluvu.

38. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd postupom podľa § 250 ods. 1 CSP sťažnosť
oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

39. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.

1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť
oprávneného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal povinnému
ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že povinnému žiadne trovy v súvislosti
s konaním o sťažnosti oprávneného nevznikli (predmetná sťažnosť oprávneného povinnému na
vyjadrenie zaslaná nebola), súd v slade s princípom uvedeným v článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú

ekonómiu rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).