Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200255
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:4017200255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD., a členov senátu Mgr. Petra Macha, PhD., (spravodajca) a JUDr. Juraja Vališa, LL.M.,
v právnej veci žalobcu: A. V., U.. XX.XX.XXXX, F. R.: Š.U. F. XX, U., zastúpený JUDr. Viktor Mlynek,
advokát, so sídlom: Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra odbor cestnej
dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom: Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti ďalších
účastníkov konania: 1/ MH Invest, s. r. o., so sídlom: Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530,
zastúpený: JUDr. Allan Böhm, so sídlom: Jesenského 2, Bratislava, 4/ Združenie domových samospráv,
o.z., Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, 5/ Nitra Invest, s. r. o., so sídlom: Mostná 29, Nitra,

IČO: 36 561 690, 6/ DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom: Palisády 33, Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 36 609 633, 8/ A.. K. Q., U.. XX.X.XXXX, R.: L. XX, R., 9/ B.. C. G., U.. XX.XX.XXXX,
R.: D. N. X, U., 10/ D. H., U.. XX.XX. XXXX, R.: C. X, U., 11/ D. V., U.. XX.XX. XXXX, R.: D. N. XX,
U., za účasti osôb zúčastnených na konaní: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., so sídlom: Horné
lúky 4540/1, 949 01 Nitra, zastúpený: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., so
sídlom: Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, IČO: 256 02 381, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro
Olswang, advokáti, v. o.s., organizačná zložka, so sídlom: Staromestská 3, Bratislava, IČO: 51 034 166,

a 2/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom: Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2017/005163 zo dňa 13.01.2017,
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/49/2017-674 zo dňa 16.
marca 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Nitra, ako špeciálny stavebný úrad (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) na
základe žiadosti podanej stavebníkom MH Invest, s. r. o. vydal podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“)
stavebné povolenie č. UHA-DaCH-5484/2016-007-Ing.Dá zo dňa 04.11.2016 (ďalej len „stavebné
povolenie“), ktorým bola povolená stavba - novostavba: „Príprava strategického parku Nitra“, a to v
rozsahu stavebných objektov: Demolácie, Vegetačné úpravy, Cestné objekty, Mosty, Múry, Protihlukové

opatrenia v k. ú. Č., k. ú. N., k. ú. M., G., Q. K. Q., bližšie špecifikované v stavebnom povolení s tým,
že k umiestneniu stavieb sa nevyžaduje územné rozhodnutie na základe § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný
zákon“).MinisterstvohospodárstvaSRvydalopreuvedenúinvestíciu(vybudovaniestrategickéhoparku)osvedčenia o významnej investícii podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
významných investíciách“). Námietky žalobcu vznesené v priebehu stavebného konania stavebný úrad

zamietol. Stavebný úrad v rozhodnutí konštatoval súlad stavby s územno-plánovacími dokumentáciami
obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať a bola teda daná dôvodnosť na postup podľa
§ 32 ods. 2 stavebného zákona.

2. Proti stavebnému povoleniu podal odvolanie žalobca, a o tomto odvolaní rozhodol žalovaný

rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2017/005163 zo dňa 13.01.2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“)
tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správne konanie“)
odvolanie žalobcu zamietol a stavebné povolenie potvrdil.

II. Priebeh konania na správnom súde

3. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny
súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým stavebným
povolením. Žalobca žiadal vec vrátiť stavebnému úradu na ďalšie konanie.

4. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/49/2017-674 zo dňa 16. marca 2022 (ďalej „napadnutý rozsudok“)

správnu žalobu žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom
znení (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol.

5. Správny súd k námietke nedostatku vecnej príslušnosti uviedol, že podľa obsahu administratívneho
spisustavebnépovolenievydaloMestoNitraakovecnepríslušnýstavebnýúradpodľa§120stavebného

zákona a § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“)
a § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Keďže išlo o špeciálnu stavbu podľa
§ 120 stavebného zákona - stavbu pozemných komunikácií, štátnu správu na uvedených úsekoch
vykonávali špeciálne stavebné úrady a v súlade s § 3a ods. 4, ods. 5 cestného zákona o stavebnom
povolení rozhodovalo Mesto Nitra, vykonávajúce pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne

a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy. Keďže cestná stavba nachádzala aj v k. ú.
Č., M., Q. K. N., tieto obce vydali súhlas pre špeciálny stavebný úrad pre komunikácie - Mestský úrad v
Nitre, čím došlo k naplneniu § 3a ods. 5 cestného zákona, a preto správny súd považoval aj námietku o
miestnejnepríslušnostizanedôvodnú.Oodvolanížalobcurozhodovalpodľa§3ods.5písm.c/cestného
zákona v spojení so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy žalovaný v rámci

svojej právomoci a pôsobnosti.

6. Správny súd ďalej skonštatoval, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného
konania podľa § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, ako s osobou, ktorej toto oprávnenie vyplývalo
z osobitného predpisu, a to zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“), a to s dotknutou
verejnosťou, pretože v konaní podľa tretej časti - posudzovanie navrhovaných činností - uplatnil postup
podľa § 24 ods. 3, resp. ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov, a podal odôvodnené písomné stanovisko
k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj
investíciiaobchodu(rozhodnutieOkresnéhoúraduNitra,odborstarostlivostioživotnéprostredie,zodňa

08.10.2015). Žalobu preto posudzoval podľa § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou
verejnosťou. Žalobca sa aktívnej legitimácie v konaní domáhal aj z dôvodu ukrátenia na svojich právach
alebo právom chránených záujmoch, avšak vo svojej žalobe žalobca žiadnym spôsobom nevymedzil
práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo
priamo dotknuté. Žalobca tiež v žalobe namietal, že investícia, súčasťou ktorej sú aj stavby uvedené v

stavebnom povolení zo dňa 04.11.2016, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie.

7. K námietke negatívnych dôsledkov neposudzovania navrhovanej činnosti uviedol, že stavebnému
konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia,

vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015, v zmysle ktorého sa
navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ nebude posudzovať podľa § 29 zákona o posudzovaní
vplyvov. Rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru
opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie, č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zodňa 14.12.2015. Žalobca sa správnou žalobou v konaní sp. zn. 26S/3/2016 domáhal preskúmania
a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom vo veci bolo dňa 16.03.2022 rozhodnuté tak, že žaloba bola
zamietnutá. Žalobou napadnuté rozhodnutie je tak naďalej právoplatné a záväzné pre správne orgány

konajúce v stavebnom konaní ako i pre konajúci správny súd, a to podľa § 40 zákona o správnom konaní.

8. Vo vzťahu k žalobnej námietke, v zmysle ktorej neboli naplnené podmienky vydania stavebného
povolenia podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, a stavebnému konaniu malo predchádzať územné
konanie, správny súd uviedol, že sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra. Správny súd poukázal

na jeho záväznú časť, t. j. časť I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia,
kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej infraštruktúry) bod 1.13, pričom v bodoch
1.13.1-1.13.5súuvedenépriestorovofunkčnécelky,ktorýchsaobstaranieaschválenieúzemnéhoplánu
zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce, Mlynárce a Zobor, tu nie je uvedený.

9. Správny súd ďalej ozrejmil, že podmienkou pre postup podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona nie

je vymedzenie hranice alebo definovanie územia strategického parku, ale skutočnosť, že priestorové
usporiadanie a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s
umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto
podmienka bola splnená.

10. Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku nepredloženia zastavovacieho plánu podľa § 9
ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.

11. Správny súd k námietkam žalobcu, týkajúcim sa aplikácie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru uviedol,
že všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia a postupu bez konkrétneho tvrdenia

jeho porušenia na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v
administratívnomkonaní,apretonemôževykonaťhodnoteniedôkazovsám,ataksámzisťovaťskutkový
stav. Nie je úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.
Nezaoberal sa tiež námietkou zaujatosti prednesenou na pojednávaní dňa 08.09.2021, pretože išlo o

námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok (koncentračná zásada) a
nestotožnil sa s tvrdením o rozšírení žalobného návrhu podľa § 134 ods. 2 písm. b/ SSP.

12. Žalobca, ktorý podal žalobu ako zainteresovaná verejnosť a žiadal vydať rozhodnutia vydané v
stavebnom konaní k cestnej stavbe, podľa správneho súdu žiadnym spôsobom nevymedzil, v čom

bol v dôsledku stavebného povolenia porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Po
oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány
vydali rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, rozhodnutia riadne
zdôvodnili a zaoberali sa námietkami žalobcu predloženými v správnom konaní. Dospel tak k záveru o
nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov konania

13. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú
sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, teda že mu nesprávnym procesným postupom

bolo znemožnené uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, z dôvodu že správny súd rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci. Kasačnému súdu podľa § 462 ods. 1 SSP navrhol, aby napadnutý rozsudok
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil napadnutý rozsudok tak,
že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal vecnú príslušnosť konajúcich orgánov tvrdiac, že
všeobecným stavebným úradom vo veciach významných investícií pre stavebné konanie podľa §
117b stavebného zákona je okresný úrad v sídle kraja, a nie mesto Nitra. Ust. § 117b stavebného
zákona je vo vzťahu k nadradenosti k § 120 stavebného zákona, ktorý by sa aplikoval v prípade

špeciálnej stavby. Správny súd nesprávne posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu sťažovateľa, ktorú mal
správne odvodzovať podľa § 178 ods. 1 SSP, pretože ako fyzická osoba bol napadnutým rozhodnutím
žalovaného a stavebným povolením ukrátený na svojich právach, a to z dôvodu vlastníctva susediacichpozemkov. Bol riadnym účastníkom stavebných konaní, v rámci vybudovania strategického parku a pre
túto stavbu bol aj vyvlastňovaný.

15.Záverečnéstanoviskoministerstvaživotnéhoprostrediazodňa04.11.2016satýkastavebnejčinnosti
Automotive Nitra Project - Fáza 2, ktorá sa z hľadiska vplyvov na životné prostredie neposudzovala
a konanie skončilo rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Automotive Nitra Project je však odlišnou
stavbou a táto investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa § 18
ods. 1 písm. a/ zákona o posudzovaní vplyvov, čo predložením nového zámeru uznal aj stavebník

povoľovanej činnosti, v rámci ktorej sa má zrealizovať aj stavba, ktorá je predmetom povoľovacieho
konania v stavebnom konaní.

16. Sťažovateľ spochybnil zákonnosť procesu vydávania stavebného povolenia, z dôvodu nesplnenia
podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Územný plán mesta Nitra pre predmetné územie
určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby, a sám stanovuje podmienku

spracovaniaúzemnoplánovacejdokumentácienaúrovnizóny,ktorávšakdodnešnéhodňavypracovaná
nebola. Výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej
dokumentácie na úrovni zóny, avšak územný plán zóny nebol v rámci mesta schválený. V aktuálnom
územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, nie je však vymedzená hranica
strategického parku a územie pre strategický park. Skutočnosť, že strategická investícia - strategický

park nie je v platnom územnom pláne vôbec riešená, je podstatnou okolnosťou pre vydanie stavebného
povolenia, a to z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona.

17. Nesúhlasil s posúdením námietky, podľa ktorej neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o
posudzovaní vplyvov na strategický park. Zámer Automotivne Nitra Project Fáza 2 sa týka stavby

automobilky Jaguar Land Rover a pojem strategický park je širší ako Automotive Nitra Project.
Vybudovanie strategického parku je významnou investíciou, pre ktorú bolo vydané osvedčenie
o významnej investícii, ktorá podľa § 3 písm. f/ zákona o posudzovaní vplyvov musí podliehať
posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.

18. Podľa sťažovateľa orgány verejnej správy pochybili, keď nepostupovali podľa § 38 ods. 9 zákona
č. 24/2006 Z. z., resp. § 140c ods. 6 stavebného zákona, pretože bolo nutné prerušiť konanie do
rozhodnutia povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie. V napadnutom rozsudku navyše úplne
absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah, ktorými bol súd vedený pri hodnotení dôkazov. Pritom aby súd
mohol vykonávať svoju úlohu, spočívajúci v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia

stavebného úradu je nevyhnutné, aby svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a podrobne sa vyjadril k
všetkým uplatneným žalobným dôvodom. Rozsudok tak považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov.

19. Sťažovateľ ďalej dôvodil tým, že podľa § 1 ods. 2 zákona o významných investíciách investícia a

významná investícia nie sú samostatným strategickým parkom, ale sa jedná len o stavebné činnosti
pre priemyselnú výrobu, ktoré sú realizované v strategickom parku. Výstavba samotného strategického
parku môže byť považovaná za významnú investíciu za splnenia podmienok podľa § 1 ods. 3 písm.
b/ zákona o významných investíciách, ak je stavebníkom podnik so 100% majetkovou účasťou štátu
a ide o stavbu, ktorej uskutočnenie je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu

strategického parku. Strategický park je inou stavebnou investíciou - vybudovanie stavieb potrebných
na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku ako investície v stavebnom parku
zrealizované. Stavebný úrad a žalovaný nepostupovali v súlade so zákonom, pretože vo vzťahu k
povoľovanej ceste malo byť uskutočnené konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Spochybnil tiež
spôsob, akým sa správny súd vysporiadal s námietkou dopravného napojenia a vyústenia dopravy na

cestu I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A podľa § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona.
Stavebný úrad sťažovateľovi spôsobil ujmu v konaní a porušil aj verejné právo podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy
SR na priaznivé životné prostredie.

20. Správnemu súdu taktiež vytkol, že sa nezaoberal námietkou zaujatosti vznesenou voči bývalému

prednostovi žalovaného. Ide v kasačnej sťažnosti o novoty, ale tieto nemohol uplatniť v čase podania
kasačnej sťažnosti, a vychádzajúc z § 439 ods. 3 SSP a contrario sú tieto skutočnosti ako dôvody
kasačnej sťažnosti podľa § 441 SSP plne relevantné.21. Sťažovateľ spochybnil proces vydávania osvedčení ministerstva hospodárstva, pretože o začatí
administratívneho konania neupovedomilo všetkých známych účastníkov konania podľa § 18 ods. 3
správneho poriadku, pretože osvedčenia sa týkali jeho pozemkov v Nitre na Zobore a stavebného

pozemku v k. ú. M.. Považoval za nezákonné, že sa nemohol v tomto konaní vyjadriť napriek tomu,
že sa vydaním osvedčení zasiahlo do jeho práv a následne bol vyvlastnený. Osvedčenia sú podpísané
neznámou osobou a považoval za nezákonné, že sa ako účastník konania dozvedel o podklade pre
rozhodnutie priamo z rozhodnutia vo veci samej.

22. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nespĺňa zákonné náležitosti
kasačnej sťažnosti, pretože je zmätočná a nie je riadne a dostatočne odôvodnená. Z obsahu kasačnej
sťažnosti nie je možné ustáliť, v čom majú spočívať konkrétne vady konania pred Krajským súdom v
Nitre a tým obsahovo identifikovať jednotlivé zákonné dôvody na podanie kasačnej sťažnosti. Žalobca
tak v zásade ako dôvod na podanie kasačnej sťažnosti označuje len nesprávne právne posúdenie
veci správnym súdom, neuvádza však, v čom malo nesprávne právne posúdenie spočívať. Kasačnú

súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť ako neprípustnú podľa § 459 písm. e/ SSP odmietol. Alternatívne
kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval postup správneho súdu za vecne správny
a zákonný.

24. Osoba zúčastnená na konaní 1/ navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

25. Osoba zúčastnená na konaní 2/ navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

26. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 4S.
Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 6. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od

1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou
spisovou značkou.

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) konajúci ako kasačný

súd (§ 438 ods. 2 SSP) podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť
kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce dôvody jej odmietnutia. Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj
splnení ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov
v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na

úradnejtabulianainternetovejstránkeNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikywww.nssud.sk
(§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

28. Kasačný súd poznamenáva, že ešte v konaní pred správnym súdom sa vzdali účastníctva v súdnom
konaní pôvodní ďalší účastníci konania, ktorí boli označovaní pod č. 2/, 3/ a 7/ (č. l. 520, 432, 336), preto

s nimi kasačný súd nekonal a neuviedol ich v záhlaví tohto rozsudku, pričom pre prehľadnosť zachoval
označenie ďalších účastníkov konania podľa pôvodného číslovania.

29. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v prejednávanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Nitre,
č.k. 11S/49/2017-674 zo dňa 16. marca 2022, ktorým súd zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie

rozhodnutia a postupu žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo. V rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z
toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku krajského súdu.

Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola
predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na
obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.a) Novoty v správnom súdnom konaní

30. Sťažovateľ v bode III.VIII kasačnej sťažnosti popisoval jemu známe skutočnosti, týkajúce sa osoby
B.. L. R. G., ktoré podľa jeho názoru nasvedčovali jeho predpojatosti a mali zakladať nezákonnosť
žalobou napadnutého rozhodnutia, s poukazom na to, že vo veci rozhodoval neoprávnený orgán.
Kasačný súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že s touto námietkou by sa bolo možné sa
vecne zaoberať v prípade jej podania v lehote na podanie správnej žaloby. V zmysle koncentračnej

zásadyjeuvádzanieskutkovýchokolnostíaprávnehoposúdeniaveciaoznačovaniedôkaznýchnávrhov
v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v § 441 SSP, len do uplynutia lehoty na
podanie žaloby. K rovnakým záverom dospel kasačný súd aj v iných prípadoch, napr. rozsudok sp.
zn. 1Sžk/42/2019, zo dňa 30. septembra 2021, v ktorom uviedol: „V správnom súdnictve platí prísna
koncentračná zásada. Uvedené vyplýva z § 62 a 183 SSP, ktoré striktne ustanovujú, že žalobca môže
meniť rozsah a dôvody žaloby, rozšíriť alebo doplniť ju o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné

body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Preto pokiaľ žalobca po uplynutí lehoty na podanie
správnej žaloby rozšíri alebo doplní žalobu, na obsah takéhoto podania správny súd prihliadať nebude s
výnimkou prípadov a konaní vymedzených v § 134 ods. 2 a v prípadoch uvedených v § 195, § 418 SSP.

b) Vecná nepríslušnosť konajúcich orgánov

31. K právnemu posúdeniu sťažnostného bodu týkajúceho sa namietanej vecnej nepríslušnosti vo veci
rozhodujúcich orgánov kasačný súd odkazuje na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5Svk/15/2022 zo dňa
27.9.2023, týkajúci sa rovnakého sťažovateľa v obdobnej veci - stavebného povolenia. V tomto rozsudku
kasačný súd rovnako ako správny súd námietku sťažovateľa nepovažoval za opodstatnenú:

„43. Podľa § 117b stavebného zákona ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo
uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť
stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja.
Následne§120stavebnéhozákonaupravujetzv.špeciálnestavebnéúrady,ktoréokreminýchrozhodujú
aj o stavbách pozemných komunikácií ...

44. Ustanovenie § 117 a nasl. stavebného zákona (aj ustanovenie § 117b) upravujú všeobecnú vecnú
príslušnosť úradov na rozhodovanie v stavebnom konaní, pričom ustanovenie § 117b stavebného
zákona je potrebné považovať za špeciálnu úpravu k všeobecnému ustanoveniu § 117 stavebného
zákona z dôvodu verejného významu takéhoto druhu stavieb.
45. Naopak, ustanovenie § 120 stavebného zákona je ustanovením špeciálnym ku všetkým

predchádzajúcim ustanoveniam (§ 117 až § 119 stavebného zákona), a to z dôvodu kauzálnej
príslušnosti jednotlivých špeciálnych stavebných úradov rozhodujúcich o stavbách v oblastiach
špecializovanej štátnej správy. Táto kauzálna príslušnosť má teda prednosť aj pred výnimkou
ustanovenou v § 117b stavebného zákona, a preto správne orgány rozhodujúce v prejednávanej veci
postupovali správne, keď svoju príslušnosť odvodili z ustanovenia § 61 vodného zákona. [v súdenej veci

od § 120 stavebného zákona, § 3a ods. 4 cestného zákona]...
46. Čo sa týka odvolacieho orgánu, t.j. žalovaného, jeho pôsobnosť je daná § 118 stavebného zákona,
podľa ktorého vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad,
vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad. Vzhľadom na znenie § 9 ods. 14 zákona
č. 180/2013 Z. z. kasačný súd uzatvára, že nakoľko krajské stavebné úrady boli zrušené, ich právomoc

prešla na okresné úrady v sídle kraja, t.j. v predmetnej veci na žalovaného, a teda uvedená námietka
je nedôvodná.
47. Kasačný súd poukazuje aj na znenie rozsudkov kasačného súdu sp. zn. 6Sžk/27/2021 zo dňa 25.
októbra 2022 a sp. zn. 3Svk/36/2022 zo dňa 31. mája 2023 týkajúcich sa rovnakého sťažovateľa v
obdobnej veci.“

c) Posúdenie aktívnej procesnej legitimácie sťažovateľa

32. K sťažnostnej námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobnej legitimácie sťažovateľa kasačný
súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na závery rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5Svk/15/2022

ako i na znenie rozsudku kasačného súdu sp. zn. 5Svk/15/2021 zo dňa 26. apríla 2022, týkajúcich sa
rovnakého sťažovateľa v obdobnej veci. V týchto rozhodnutiach kasačný súd rovnako ako správny súd
posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 SSP v spojení s
§ 442 ods. 1 SSP, nasledovne:„51. Námietku týkajúcu sa aktívnej žalobnej legitimácie sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako
nedôvodnú. Tak ako krajský súd, ani kasačný súd nemá z tvrdení sťažovateľa nijako preukázané, že
by bol ako fyzická osoba dotknutý stavebným povolením na svojich právach a právom chránených

záujmoch tak, ako to predpokladá § 178 ods. 1 SSP. Iné závery nevyplývajú ani z predloženého
administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. V nej sťažovateľ iba
stroho konštatuje, že sa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc svoje postavenie údajným vlastníctvom
priamo susediacich pozemkov. Takéto tvrdenia bez ďalšieho nemohli zvrátiť závery krajského súdu,
ktorý vyčerpávajúco odôvodnil postavenie sťažovateľa vyplývajúce zo zákona č. 24/2006 Z. z. ktoré

považuje kasačný súd za vecne správne a nevidí dôvod, aby sa od neho odchýlil a posúdil ho v zmysle
sťažovateľom prezentovaných záverov.
52. Kasačný súd len okrajovo dodáva, že si je vedomý predchádzajúcej rozhodovacej praxe, kedy
správne súdy výnimočne priznávali aktívnu žalobnú legitimáciu aj účastníkom administratívneho
konania, ktorí neboli vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy ukrátení na svojich
subjektívnych právach (napríklad v súvislosti s rozhodnutiami o zastavení konania z dôvodu, že skutok,

o ktorom sa koná, nie je priestupkom), no išlo o špecifické prípady týkajúce sa výlučne priestupkových
konaní, čo nie je predmetný prípad a takýto prístup k aplikácii § 178 ods. 1 SSP teda neprichádza do
úvahy."

d) Námietka nesplnenia podmienok na aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona

Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického
parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie
o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné
využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z

územného plánu zóny.

33. Vo vzťahu k námietke nesplnenia zákonných podmienok na postup podľa § 32 ods. 2 stavebného
zákona, kasačný súd uvádza, že s predmetnou otázkou sa už vo svojej rozhodovacej činnosti
vysporiadal kasačný súd V súlade s § 464 ods. 1 SSP aj na tomto mieste poukazuje kasačný súd na

svoj skorší rozsudok sp. zn. 1Sžk/44/2020 zo dňa 30. novembra 2022, v ktorom sa zaoberal s obsahovo
rovnakými sťažnostnými bodmi:
„31. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2
(nevyžadovanie územného rozhodnutia) stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný
plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park umiestnený.

32. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že
na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie, ak (splnenie podmienok)
priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a
(kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny.
33. Kasačný súd sa v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje so závermi správneho

súdu a tiež odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sžk/26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa rovnakých účastníkov konania v obdobnej
právnej veci, v ktorom kasačný súd uviedol: „... Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu
nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne
ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom,

ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku
s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne
ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom
mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto
projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval

na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či
priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni
zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v
súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje,
aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného

plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s
ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba
a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci
podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavkystavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej
v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho
úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie

preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale
len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“
34. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní
svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu
rozdielneho predmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (správny poriadok; ďalej len „Správny poriadok“) „správne orgány postupujú v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa § 46 Správneho poriadku
„rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“
V súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne

rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ,
J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.: Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H.
Beck, 2019, str. 379).
35. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v
nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady. Naopak, vylúčenie niektorých

stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosti
správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného
konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani sťažovateľ, nie je na svojich právach
vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj
územnom konaní.

36. Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné.
37. Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktorá je identická s vyššie
uvedenou argumentáciou a túto aj za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu

a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra 2022.“

34. V nadväznosti na konštatované závery poukazuje na ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou
námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom. Ide o rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn.

6Sžk/17/2020 zo dňa 30. novembra 2022, 3Svk/36/2022 zo dňa 31.mája 2023 a sp. zn. 5Svk/49/2022
zo dňa 27. februára 2024.

e) Absencia zisťovacieho konania navrhovaných činnosti a samotného strategického parku

35. K sťažnostnej námietke absencie zisťovacieho konania vedeného vo vzťahu k samotnému
strategickému parku (bod III.V) kasačný súd poukazuje na to, že zákon o posudzovaní vplyvov nepozná
pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované pod činnosť uvedenú
v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, kapitola č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty
budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov. Tvrdenie sťažovateľa, že strategický park

neprešiel zisťovacím konaním, sa preto nezakladá na pravde a kasačný súd ju rovnako ako správny súd
vyhodnotil ako nedôvodnú. Kasačný súd v tejto súvislosti podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých sa s touto kasačnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom. Ide najmä o
rozsudky tunajšieho súdu, sp. zn. 1Sžk/44/2020 zo dňa 30. novembra 2022, sp. zn. 8Sžk/30/2019 a
sp. zn. 6Sžk/17/2020 zo dňa 30. novembra 2022. Kasačný súd v obdobnej veci totožného sťažovateľa,

podobného skutkového a právneho stavu, s totožnými sťažnostnými námietkami, v rozsudku sp. zn.
1Sžk/48/2020 zo dňa 16.02.2022, kasačný súd dospel k nasledovným záverom:
„46. K námietke sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa
zákona č. 24/2006 Z.z., najvyšší správny súd dodáva, že námietky sťažovateľa nesmerovali priamo proti
rozhodnutiu žalovaného o stavebnom povolení, ale sa týkali iných rozhodnutí orgánov verejnej správy.

47. Ohľadom uvedeného dáva kasačný súd do pozornosti, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či
určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov
navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska.
Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom konštatuje, či sadaná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. alebo
nie. Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí o posudzovaní vplyvov predmetného strategického parku na životné prostredie.“

36. Kasačný súd administratívneho spisu zistil, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo
zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 8. októbra 2015 rozhodnutie č.
OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra

Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení
zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o EIA. Uvedené rozhodnutie bolo
potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) rozhodnutím Okresného
úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-
OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 1. júla 2021 rozsudkom Krajského súdu
v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa, a rovnako bola

zamietnutá aj kasačná sťažnosť podaná proti tomuto rozsudku, a to rozsudkom kasačného súdu, sp.
zn. 1Svk/15/2022 zo dňa 31.05.2022. Uvedené pre tunajšie konanie znamená, že rozhodnutie vydané
v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní,
ako i pre súdy.

f) K porušeniu § 66 ods. 4 písm. f/ stavebného zákona a Aarhuského dohovoru

37. Kasačný súd k námietke nesprávneho posúdenia dopravného napojenia a vyústenia dopravy na
cestu I/64 a na rýchlostnú komunikáciu R1A poukazuje na znenie § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného
zákona, v zmysle ktorého v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určia

podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti,
napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových
vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia.

38. Aj v tomto prípade považuje kasačný súd námietky sťažovateľa za nedôvodné, pretože požiadavky

uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona nie sú povinnými náležitosťami, ale tieto stavebný
úrad určuje podľa potreby. Vzhľadom na to, že predmetom stavebného povolenia ani projektovej
dokumentácie nebolo dopravné riešenie, stavebný úrad ako ani žalovaný nevzhliadli vo svojich
rozhodnutiach potrebu určiť požiadavky napojenia stavby na pozemné komunikácie, keď predmetom
stavebného povolenia boli miestne a účelové komunikácie. Dopravné napojenie a tiež vyústenia ciest

neboli predmetom stavebného povolenia, pričom s touto námietkou sa rovnako vysporiadal aj správny
súd.

39. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v zásade namietal rovnaké skutočnosti, ako v správnej žalobe.
Námietku, týkajúcu sa nevysporiadania správneho súdu s potrebou aplikácie Aarhurského dohovoru

sťažovateľ nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnil a ani nešpecifikoval, v čom spočívalo porušenie
práv priznaných sťažovateľovi podľa tohto dohovoru. Vzhľadom na to, že ide len o formálnu konštatáciu,
kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť tejto námietky a rovnako nevidel dôvod na to, aby sa ňou ďalej
zaoberal. Čo sa týka námietok sťažovateľa, a povinnosti sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti,
na tieto dal podrobnú odpoveď správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom s jeho

závermi sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje (body 126 až 128 napadnutého rozsudku). Taktiež
sa kasačný súd stotožňuje so závermi správneho súdu, v rámci ktorým sa vysporiadal s námietkou
nepredloženia osobitného zastavovacieho plánu k preskúmavanému stavebnému povoleniu podľa
vyhlášky č. 453/2000 Z. z., čo sa nevyžaduje, pretože tento bol predložený v rámci stavebného povolenia
na prvý stavebný objekt v areáli a týmto sa stal súčasťou územnoplánovacej dokumentácie.

g) Porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku

40. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal taktiež porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, tvrdiac,
že správne orgány si nesplnili povinnosť dať účastníkom administratívneho konania možnosť, aby sa

pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, a navrhnúť jeho
doplnenie. Keďže však sťažovateľ túto námietku neuplatnil v podanej správnej žalobe, a túto v lehote
na podanie správnej žaloby nedoplnil, kasačný súd nebol oprávnený sa touto námietkou zaoberať.V. Záverečné hodnotenie

41. Námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné, preto kasačnú

sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

42. O náhrade trov účastníkov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý
v kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP
nepriznal a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení

s § 168 SSP). Ďalším (pribratým) účastníkom konania ako ani osobám zúčastneným na konaní súd
náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, pretože im
v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli
a zároveň kasačný nevzhliadol v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa zdôvodňujúce priznanie im
práva na náhradu ďalších trov konania.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.