Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-10C/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122202535
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1122202535.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: A. B.,

narodený X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., zastúpeného: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát, so sídlom
Dobšinského 14, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci v sume 170,36 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 170,36 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od
25.3.2022 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent

(100%).

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.3.2022 sa voči žalovanej domáhal nároku na náhradu
škody v sume 170,36 € spolu s príslušenstvom titulom vydania nezákonných rozhodnutí organizačnými
zložkami žalovanej. Žalobca v žalobe uviedol, že bol účastníkom administratívneho konania vedeného
organizačnými zložkami žalovanej pod číslom 62060213930, v ktorom bolo vydané prvostupňové
rozhodnutie dňa 2.9.2019 a o odvolaní rozhodol nadriadený subjekt dňa 11.12.2019. Rozhodnutia
vydané organizačnými zložkami žalovanej boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
1Sa/5/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2021. Dôvodom zrušenia rozhodnutí bola

ich nezákonnosť konštatovaná súdom v odôvodnení predmetného rozsudku, konkrétne v bode 26.
odôvodnenia. Žalobca v žalobe uviedol, že išlo o rozhodnutie správneho súdu, ktorý v zmysle § 6
SSP preskúmal zákonnosť rozhodnutí žalovanej. Žalobca v žalobe konštatoval, že zrušené nezákonné
rozhodnutia žalovanej v sebe konzumovali aj nesprávny úradný postup, teda chyby v priebehu
administratívneho konania. B1-10C/15/2022 2

Žalobca v žalobe uviedol, že požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

v zmysle § 15 a §16 zákona č. 514/2003 Z.z. Obsahom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku bol
nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého náhrada
škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v
ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Súčasťou trov konania boli trovy právneho zastúpenia,
ktoré právny zástupca žalobcu vyčíslil v zmysle advokátskej tarify ako odmenu za dva úkony právnej
pomoci po 75,38 € - za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, vyhotovenie odvolania a náhradu
hotových výdavkov za dva režijné paušály po 9,80 €, celkovo žalobcovi vznikol nárok na náhradu

škody 170,36 €, keďže trovy právneho zastúpenia zaplatil zvolenému právnemu zástupcovi. Žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanej doručená dňa 16.2.2022. Žalovaná dňa 25.03.2022
doručila žalobcovi písomné vyrozumenie o predbežnom prerokovaní nároku, z ktorého vyplýva, že
žalovaná nárok na náhradu škody žalobcu neuznáva.Žalobca v žalobe konštatoval, že sú splnené podmienky pre uplatnenie jeho nároku tak, že existujú
rozhodnutia žalovanej, ktoré pre nezákonnosť boli zrušené súdom, v príčinnej súvislosti s nezákonnými
rozhodnutiami žalovanej vznikla žalobcovi škoda v podobe trov právneho zastúpenia, ktoré vynaložil

v administratívnom konaní po vydaní rozhodnutí žalovanou. Žalobca zároveň konštatoval, že trovy
právneho zastúpenia zaplatil právnemu zástupcovi, ktorý žalobcu v administratívnom konaní na základe
splnomocnenia udeleného mu žalobcom zastupoval.
Žalobcavžalobezároveňuviedol,žežalovanánárokžalobcuneuznalazdôvodu,žepodľajejvyjadrenia,
rozhodnutianebolizrušenépodľa§191ods.1písm.g)SSPapretomážalovanázato,ženebolizrušené

pre ich nezákonnosť. Žalobca sa s takýmto odôvodnením žalovanej nestotožnil práve s poukazom
na rozsudok vydaný Krajským súdom v Košiciach a zároveň s tým, že akýkoľvek dôvod zrušenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa SSP znamená, že vydané rozhodnutie je nezákonné. Žalobca
sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovanej, keď konštatovala v rámci predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody, že jej rozhodnutia boli zrušené len v dôsledku rozdielnych názorov na právne
posúdenie konkrétnych právnych otázok.

Žalobca zároveň uviedol, že žalovaná zároveň namietla, že žalobcom vyčíslený nárok na náhradu
škody obsahuje aj nárok za poskytnutie úkonu právnej pomoci titulom prevzatia a prípravy zastúpenia
a ide, podľa názoru žalovanej, o úkon, o ktorom už rozhodol súd v správnom konaní. Žalobca sa s
takouto argumentáciou žalovanej nestotožnil a konštatoval, že ide o dve samostatné konania, jedno
konanie je administratívne konanie a druhé konanie súdne. V každom z uvedených konaní sú relevantné

iné hmotnoprávne aj procesnoprávne predpisy a v každom z nich je potrebné predložiť osobitné
splnomocnenie. Z tohto dôvodu nejde o totožný úkon právnej pomoci prevzatia a prípravy zastupovania.
Keby išlo o jedno konanie pred podaním žaloby, by nepochybne prebehol úkon ďalšej porady s klientom,
ale v tomto prípade by o celých trovách konania rozhodol súd. Teda by rozhodoval o všetkých trovách
konania aj v administratívnom konaní. Súd však rozhodol samostatne o nároku na náhradu trov konania

iba v súdnom konaní.
Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil aj spolu s úrokom z omeškania s poukazom na ustanovenie
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia B1-10C/15/2022 3

negatívneho výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody žalovanou v jej písomnom

podaní zo dňa 24.3.2022, teda od dňa 25.3.2022 do zaplatenia.
Žalobca spolu so žalobou súdu doručil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 02.09.2019,
číslo 62060213930, osobný list dôchodkového poistenia, rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne zo dňa 11.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Sa/5/2020 - 110 zo
dňa 25.10.2021, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručovanú Sociálnej

poisťovni, ústrediu zo dňa 16.2.2022, písomné oznámenie Sociálnej poisťovne o predbežnom
prerokovaní nároku na náhradu škody zo dňa 24.3.2022.
2. Žalovaná súdu dňa 24.5.2022 doručila písomné vyjadrenie k obsahu žaloby, v zmysle ktorého žiadala
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Žalovaná vo vyjadrení nespochybnila skutkový stav tvrdený žalobcom o priebehu administratívneho

konania no namietla, že v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
by bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd,
ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Žalovaná zároveň poukázala aj
na ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého náhrada škody zahŕňa aj náhradu

účelne vynaložených trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie a podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov sú aj účelne
vynaložené hotové výdavky a odmena za zastupovanie, ktoré sa určia ako tarifná odmena advokáta.
Žalovaná uviedla, že žalobca si vyčíslil náhradu škody vo forme ním vynaložených trov konania na
právne zastúpenie advokátom a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odvolania proti rozhodnutiu

o nepriznaní starobného dôchodku a dvakrát režijný paušál v celkovej sume 170,36 €.
Žalovaná konštatovala, že jednou z podmienok priznania nároku na náhradu škody je existencia
nezákonného rozhodnutia, ktoré však ako pojem nezákonného rozhodnutia nie je v zákone č. 514/2003
Z.z.definovaný.Žalovanáuviedla,žeustálenájudikatúrazanezákonnérozhodnutiepovažujeakékoľvek
rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a bolo

z dôvodu nezákonnosti zmenené alebo zrušené príslušným orgánom.
V tomto kontexte žalovaná uviedla, že zrušenie rozhodnutia organizačnej zložky zo dňa 2.9.2019 a
rozhodnutia zo dňa 11.12.2019 rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 1Sa/5/2002 - 110 z
25.10.2021 samo o sebe nepredstavuje porušenie práv žalobcu najmä ak, podľa názoru žalovanej, jejrozhodnutia sú založené na ústavne udržateľnom výklade zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Žalovaná uviedla vo svojom písomnom vyjadrení, že vždy je nutné skúmať všetky podmienky nároku
na náhradu škody, pričom je potrebné prihliadnuť aj na možné výnimočné okolnosti prípadu, v dôsledku

ktorých nemusí zrušenie rozhodnutia nevyhnutne vyplývať z nezákonnej povahy tohto rozhodnutia, či
jeho rozporu s objektívnym právom, ale môže byť odôvodnené spornosťou právnej otázky zásadného
významu vo veci, na ktorej riešenia sa rôznia kvalifikované názory, pričom žiadny z týchto názorov
nemôže byť posúdený ako rozporný s objektívnym právom. Žalovaná B1-10C/15/2022 4

v tomto kontexte poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 159/2012 zo dňa 3. júla
2012.
Žalovaná uviedla, že spornou otázkou v konaní o nároku na priznanie starobného dôchodku v
prospech žalobcu bolo posúdenie, či obdobie jeho zamestnania u zamestnávateľa v roku 1999 patrí
do zvýhodnenej pracovnej kategórie 1.A, čím by žalobca splnil podmienky pre skoršie dosiahnutie
dôchodkovéhoveku,alebototozamestnaniepatrídoIII.kategórieapretožalobcapodmienkypreskoršie

dosiahnutie dôchodkového veku nespĺňal.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby poukázala na obsah rozsudku vydaného Krajským
súdom v Košiciach č.k.1 Sa 5/2020 - 110 zo dňa 25.10.2021, ktorý pri posúdení kategórie zamestnania
žalobcu v roku 1999 vychádzal z extenzívneho výkladu uvedeného v odôvodnení nálezu Ústavného
súdu SR č.k. I.ÚS 306/2010 - 30 zo dňa 8.12.2010 s tým, že zamestnávať zamestnancov v pracovnej

kategórii 1.A môže okrem štátneho podniku či spoločnosti, ktorá zo štátneho podniku vznikla, aj iný
zamestnávateľ, ktorý na rozdiel od štátneho podniku, či spoločnosti, ktorá zo štátneho podniku vznikla,
nie je viazaný príslušným rezortným zoznamom zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie,
avšakibavprípade,aksacharakterprácezamestnancanezmenil.Vtomtokontextežalovanápoukázala
na odlišný právny názor publikovaný v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/198/2011, zo dňa

13.12. 2012. Žalovaná uviedla, že rovnaký skutkový stav bol v dvoch prípadoch posúdený príslušnými
súdmi úplne odlišne.
Žalovaná vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu v tomto kontexte uviedla, že Krajský súd v
Košiciach ním vydané rozhodnutie odôvodnil s prihliadnutím na obsah nálezu Ústavného súdu SR I.
č.k. ÚS 306/2010 - 30 zo dňa 8.12.2010 a rozhodnutia žalovanej zrušil a z tohto dôvodu je právna

otázka týkajúca sa posúdenia obdobia zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii posudzovaná
kvalifikovanými názormi súdov odlišne, pričom žiadny z týchto názorov nemôže byť posúdený ako
rozporný s objektívnym právom. Žalovaná má za to, že rozhodnutia vydané v administratívnom konaní,
ktoré boli zrušené Krajským súdom v Košiciach, nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutia
z dôvodu, že boli vydané žalovanou s prihliadnutím na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.

7So/198/2011 zo dňa 13.12.2012.
V tomto kontexte žalovaná uviedla, že Krajský súd v Košiciach jej rozhodnutia zo dňa 2.9.2019 a zo
dňa 11.12.2019 zrušil s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku,
t.j. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná uviedla, že Krajský súd Košiciach pritom
nepoukázal aj na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, ktoré umožňuje

zrušiť rozhodnutie z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci
samej. Žalovaná teda uviedla, že nezákonnosť rozhodnutí vydaných organizačnými zložkami žalovanej
nebola konštatovaná Krajským súdom v Košiciach a z tohto dôvodu žalobcovi nárok na náhradu škody
nevznikáztituluvydanianezákonnéhorozhodnutia.Žalovanávkonaníopriznaniestarobnéhodôchodku

žalobcovi nespôsobila žiadnu škodu, pretože mu všetky vzniknuté nároky boli zaplatené. Nárok žalobcu
na náhradu trov konania v tejto súvislosti preto žalovaná nepovažovala za súladný so zmyslom a
účelom inštitútu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaná teda uviedla, že ak rozhodnutím
žalobcovi nevznikla žiadna B1-10C/15/2022 5

reálna škoda na jeho dôchodkových nárokoch, je požiadavka žalobcu na náhradu trov konania, okrem
rozporu so zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z.z., tiež v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaná zároveň uviedla, že jej bola uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Sa/5/2020 - 131
zo dňa 13.1.2022 uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania tvorené nákladmi na
jeho právne zastúpenie. Medzi tieto trovy súdneho konania bol zaradený aj právny úkon prevzatie a

príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom. Žalovaná uviedla, že v rámci konania o odvolaní
v administratívnom konaní a aj v rámci súdneho konania z obsahového hľadiska ide o rovnaký právny
úkon v rovnakej veci, týkajúci sa totožných účastníkov konania, nie je možné žalobcom uplatnené trovy
za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia zaplatiť mu duplicitne aj v rámci odvolacieho konania protirozhodnutiu žalovanej v administratívnom konaní, ak už tieto trovy boli žalovanou zaplatené v rámci trov
súdneho konania. Žalovaná v tomto kontexte uviedla, že právny zástupca žalobcu sa mohol objektívne
s meritom veci oboznámiť iba raz a preto v súlade so zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania

by mala žalovaná zaplatiť trovy za právny úkon prevzatia a prípravy zastúpenia tiež iba raz a to v rámci
trov súdneho konania. Žalovaná teda mala za to, že nárok žalobcu na náhradu škody vo forme trov
odvolacieho konania vo výške 85,18, € za právny úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia,
niejemožnéžalobcovipriznaťajzdôvodu,žežalobcoviškodavtomtorozsahureálnenevznikla,pretože
tieto trovy už boli žalovanou zaplatené v rámci správneho konania.

Žalovaná vo vzťahu k obsahu písomného vyjadrenia k žalobe žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Žalovaná spolu s písomným vyjadrením k obsahu žaloby doručila uznesenie Krajského súdu v Košiciach
č.k. 1Sa/5/2020 - 131 zo dňa 13.1.2022, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7So/198/2011 zo dňa 13.12.2012.
3. Žalobca súdu dňa 8.6.2022 doručil repliku, v zmysle ktorej mal za to, že žalovaná v písomnom
vyjadreníkobsahužalobyneuviedlažiadnerozhodnéskutočnostiokremtých,čouviedlapripredbežnom

prerokovaní nároku žalobcu.
Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že jej rozhodnutia neboli súdom zrušené pre nezákonnosť.
Žalobca konštatoval, že jediným dôvodom zrušenia rozhodnutí vydaných žalovanou v administratívnom
konaní bola ich nezákonnosť. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná zamieňa dávku, o ktorej rozhodla
v správnom konaní a škodu, ktorú spôsobila svojím nezákonným rozhodnutím. V konaní o náhradu

škody, podľa názoru žalobcu, je úplne irelevantné, či v konečnom dôsledku dávka, o ktorej rozhodovala
žalovaná bude žalobcovi priznaná alebo nie. V prejednávanej veci je rozhodná tá skutočnosť, že
žalovaná vydala nezákonné rozhodnutie a žalobca sa proti tejto nezákonnosti bránil a preto mu vznikol
nárok na náhradu uplatnenej škody, súčasťou ktorej sú aj trovy administratívneho konania vynaložené
žalobcom v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaným žalovanou.

4. Žalovaná súdu dňa 21.6.2022 doručila dupliku, v zmysle ktorej uviedla, že sa v celom rozsahu
pridržiava písomného vyjadrenia k obsahu žaloby, ktoré súdu doručila v rámci B1-10C/15/2022 6

prípravy konania. Žalovaná konštatovala, že žalobu považuje za nedôvodnú. Žalovaná a v duplike
uviedla, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že rozhodnutím č. 62060213930 zo dňa 7.4.2022

bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok spätne od 2.6.2018. Žalovaná konštatovala, že žalobcovi
nevznikla žiadna škoda na jeho dôchodkových dávkach, ktorú by bolo možné nahradiť a trovy konania
vynaložené žalobcom preto žalovaná považovala za nedôvodne uplatnené, ktoré nie je možné zahrnúť
do náhrady škody s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalovaná v
duplike uviedla, že náhradu trov konania nie je možné požadovať samostatne, ak nevznikla škoda na

dôchodkových nárokoch žalobcu, ale iba spolu s náhradou škody na dôchodkových nárokoch, do ktorej
by bolo možné náhradu trov konania zahrnúť. Žalovaná postup žalobcu, kedy bez vzniku škody na
jeho dôchodkových nárokoch požaduje výlučne náhradu trov konania vzniknutých práve v konaní o
jeho dôchodkových nárokoch, nepovažuje za súladný so zmyslom a účelom inštitútu náhrady škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a priznanie takto uplatnených nárokov vo forme náhrady škody by bolo

v rozpore aj s dobrými mravmi. Žalovaná opäť skonštatovala, že zrušenie skorších rozhodnutí zo dňa
2.9.2019 a 11.12.2019 rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.1Sa/5/2020 - 110 zo dňa 25.10.2021
nepredstavuje porušenie práv žalobcu. Žalovaná, tak ako v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby, opäť
uviedla, že rozhodnutia boli založené na ústavne udržateľnom výklade zákona č. 461/2003 Z.z. a opierali
sa o závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/198/2011 zo dňa 13.12.2012.

Následne po zrušení rozhodnutí Krajským súdom nové rozhodnutie zo dňa 7.4.2022 vydané v rámci
administratívneho konania sa už opiera o záver nálezu Ústavného súdu SR I.ÚS 306/2010 - 30 zo
dňa 8.12.2010, čo potvrdzuje, že rovnaký skutkový stav bol v dvoch prípadoch posúdený príslušnými
súdmi úplne odlišne, pričom žiadny z týchto názorov nemôže byť posúdený ako rozporný s objektívnym
právom. Žalovaná uviedla, že vzhľadom k týmto výnimočným okolnostiam prípadu nemusí zrušenie

rozhodnutí žalovanej nevyhnutne vyplývať z ich nezákonnej povahy, či z rozporu s objektívnym právom,
ale môže byť odôvodnené spornosťou právnej otázky zásadného významu vo veci, na riešenie ktorej
sú rôzne kvalifikované názory, pričom žiaden z týchto názorov nemôže byť posúdený ako rozporný s
objektívnym právom. Žalovaná opäť zotrvala na argumentácii uvedenej v písomnom vyjadrení k obsahu
žaloby vo vzťahu k dôvodom zrušenia jej rozhodnutí Krajským súdom v Bratislave, ktorý zrušil jej

rozhodnutia iba s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z., teda s
poukazom na nesprávne právne posúdenie veci.Žalovaná zotrvala na námietke nesprávne vyčíslenej škody žalobcom v žalobe a žiadala žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť pre nesplnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovanej
za uplatnený nárok.

5. Žalobca súdu doručil dňa 18.7.2022 písomné vyjadrenie k duplike žalovanej, v ktorom namietal,
že žalobca sa môže rozhodnúť, ktorú časť škody si voči žalovanej uplatní a pokiaľ sa rozhodne
uplatniť si nárok len vo vzťahu k trovám administratívneho konania vedeného správnym orgánom,
ktorého rozhodnutie vydané v administratívnom konaní bolo zrušené ako nezákonné, nič to nemení
na dôvodnosti žaloby. Žalobca si žalobou mohol uplatniť aj iné nároky, ktoré mu v súvislosti s

administratívnym konaním žalovanej vznikli, no rozhodol sa ich voči žalovanej neuplatniť. Žalobca sa
rozhodol uplatniť si proti žalovanej len nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli vynaložené
žalobcom vo vzťahu k právnemu zástupcovi účelne, ktoré si mohol voči žalovanej uplatniť samostatne
v zmysle platnej právnej B1-10C/15/2022 7

úpravy. Konanie žalobcu nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaná nielen v tomto

prejednávanom prípade, ale aj v mnohých iných prípadoch vydáva nezákonné rozhodnutia, ktoré
správne súdy rušia a teda takto dotknutým osobám vznikajú nároky nielen na náhradu škody, ale aj
nároky na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré takýmito dotknutými subjektmi boli vo vzťahu k
zvoleným právnym zástupcom vynaložené.
6.Napojednávaníkonanomdňa15.5.2024stranysporuzotrvalinasvojichpísomnýchpodaniachsúdom

citovaných bodoch 1. až 5 .odôvodnenia rozsudku. Právny zástupca žalobcu na uvedenom pojednávaní
doručil súdu listinný dôkaz potvrdzujúci zaplatenie trov právneho zastúpenia žalobcom v prospech
zvoleného právneho zástupcu. Žalovaná túto skutočnosť nerozporovala.
7. Podľa Čl.47 ods.2 Ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa ustanovenia § 1, písm. a/,c/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (platného a účinného v rozhodnom období vydania
rozhodnutí žalovanou)tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú
náhradu.

Podľa ustanovenia § 2 písm.a/,b/cit. zákona na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa ustanovenia § 3 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moc

i
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia §3 ods.2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ustanovenia § 5 ods.1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
B1-10C/15/2022 8

Podľa ustanovenia § 6 ods.1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ustanovenia §6 ods.2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 15 ods.1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutímo treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.
Podľa ustanovenia § 16 ods.1 cit. zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej
veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a
čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený
povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu

spôsobil.
Podľa ustanovenia §16 ods.4 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa ustanovenia § 17 ods.1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. 1a)
Podľa ustanovenia § 18 ods.1 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa ustanovenia §18 ods.3 cit. zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré
zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, B1-10C/15/2022 9

ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
8. Do náhrady škody podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. treba zahrnúť náhradu trov
konania, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vedením administratívneho konania vedeného žalovanou.
Pre posúdenie tohto nároku je podstatným, či trovy v administratívnom konaní boli v príčinnej súvislosti
s nezákonným rozhodnutím. Ustálená judikatúra vypovedá, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu

trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.
Škodou sa v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumie ujma, ktorá nastala alebo ktorá sa
prejavuje v majetkovej sfére poškodeného, t.j. spočíva v zmenšení majetkového stavu a je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch. Pre účely náhrady škody za zodpovednosť štátu treba za účelne vynaložené
náklady poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny.

Vychádzajúc z existencie nezákonného rozhodnutia žalobcovi patrí náhrada skutočnej škody, ktorá
zahŕňa náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s jeho zastupovaním zvolením právnym
zástupcom v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, keďže v príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím došlo k zmenšeniu majetkového stavu žalobcu zaplatením trov
právneho zastúpenia zvolenému advokátovi.

9. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 170,36 €,
ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho zastupovaním zvoleným právnym zástupcom v administratívnom
konaní vedenom žalovanou, v ktorom boli vydané rozhodnutia žalovanou, ktoré v dôsledku podaného
opravného prostriedku žalobcom, v rámci správneho, ako právoplatné boli z dôvodu ich nezákonnosti
zrušené rozhodnutím súdu v správnom konaní. Žalobca v konaní preukázal zaplatenie týchto trov

právnemu zástupcovi žalobcu (táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná). Administratívne
konanie je samostatným konaním a žalobca v zmysle citovaného článku 47 ods. 2 ústavy mal právo
nechať sa zastúpiť ním zvoleným advokátom, ktorý v prospech žalobcu realizoval nevyhnutné dva úkony
právnej pomoci. Tieto úkony právnej pomoci boli realizované účelne a hospodárne. Zvolený právny
zástupca žalobcu zastupoval v administratívnom konaní účelne, keď voči nezákonným rozhodnutiam

podal opravný prostriedok a následne rozhodnutia vydané organizačnými zložkami žalovanej boli ako
nezákonné zrušené v správnom konaní vedenom pred súdom, v ktorom samostatne bol žalobcovi voči
žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania, keďže žalobca aj v súdnom konaní bol voči žalovanej
celom rozsahu úspešný.Trovy konania pozostávali z dvoch úkonov právnej pomoci po 75,38 €, za úkon právnej pomoci prevzatie
a príprava zastúpenia, vyhotovenie odvolania, ako aj náhrady hotových výdavkov za dva režijné paušály
po 9,80 €. Žalobca zvolenému právnemu zástupcovi vyčíslené trovy konania zaplatil, čo žalovaná počas

vedenia konania nerozporovala.
Žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vznikol na základe tej skutočnosti, že
v administratívnom konaní vedenom organizačným zložkami žalovanej, boli vydané nezákonné
rozhodnutia žalovanou. Nezákonnosť rozhodnutí vydaných žalovanou bola konštatovaná rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č.k. 1 Sa 5/2020 – 110, vydaného súdom dňa 25.10.2021. Konkrétne

súd v bode 26. rozsudku uviedol okrem iného, že správna žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, keď
rozhodnutie žalovanej nebolo vydané v súlade B1-10C/15/2022 10

so zákonom, čo viedlo k jeho zrušeniu, ako aj k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Týmto rozhodnutím bolo zároveň rozhodnuté tak, že súd
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % v súdnom konaní.

Žalobca žalovanú požiadal v zmysle §15 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody titulom vydania nezákonného rozhodnutia organizačnou zložkou žalovanej v
administratívnom konaní, avšak s negatívnym výsledkom. Žalobcovi teda vzniklo oprávnenie domáhať
sa nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní
žalovanou, keďže rozhodnutia vydané organizačnými zložkami žalovanej, tak ako súd už uviedol vyššie,

boli ako nezákonné súdom zrušené v správnom konaní.
Súd konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané kumulatívne splnenie
podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej za vznik škody na strane žalobcu, ktorej náhrady sa
žalobca v konaní voči žalovanej domáha. V prejednávanej veci súd konštatuje, že žalovaná v
administratívnom konaní vydala nezákonné rozhodnutia, ktoré v rámci vedenia správneho konania

boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Sa/5/2020 - 110 zo dňa 25.10.2021. Súd v
kontexte s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 159/2012 zo dňa 3.7.2012
uvádza, že pojem nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci zahŕňa nielen rozhodnutia súdov, ale aj rozhodnutia správnych orgánov. V
tejto súvislosti Ústavný súd SR poukázal na skutočnosť, že nezákonnosť súdneho rozhodnutia nie je

samostatným dôvodom mimoriadneho opravného prostriedku v rámci Občianskeho súdneho konania,
na rozdiel od nezákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré môže byť konštatované
v rámci konania o preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve.
Ústavný súd v tomto kontexte uviedol, že sa žiada rozlišovať medzi výkladom nezákonnosti rozhodnutia
súdu a správneho orgánu pre účely zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Ústavný súd uviedol, že pravidlá Občianskeho súdneho konania výslovne nevymedzujú ani povinnosť
a ani oprávnenie súdu rozhodujúceho na základe mimoriadneho opravného prostriedku o zrušení
právoplatného rozhodnutia súdu zrušiť toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti, jeho nezákonnosť
konštatovať vo výroku, respektíve uviesť výsledok tohto posúdenia v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku nároku

na náhradu škody ustanovuje § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a to tým, že ustanovuje ako predpoklad
nanáhraduškodyokreminéhovydanienezákonnéhorozhodnutiaaďalejjehozrušenieprenezákonnosť
príslušným orgánom. Tieto podmienky sú splnené vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené
na to príslušným orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia musí
byť dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia zrejmý. Vo vzťahu k argumentácii Ústavného súdu SR

súd konštatuje, že Krajský súd v Košiciach právoplatné rozhodnutia žalovanej, v dôsledku podaného
opravného prostriedku žalobcom, prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, zrušil z dôvodu ich
nezákonnosti, čo vyplýva z bodu 26. odôvodnenia predmetného rozhodnutia, čím je naplnený prvý
predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovanej za vznik škody na strane žalobcu. B1-10C/15/2022 11

Žalobca zvolenému právnemu zástupcovi, ktorý ho zastupoval v administratívnom konaní, v ktorom boli
vydané nezákonné rozhodnutia organizačnými zložkami žalovanej, trovy právneho zastúpenia zaplatil,
zaplatenímktorýchžalobcovivzniklaškodanajehomajetku,čímjenaplnenýdruhýpredpokladžalovanej
za vznik škody na strane žalobcu. Súd mal preukázaný aj tretí predpoklad pre vznik zodpovednosti
žalovanej za vznik škody na majetku žalobcu a to príčinnú súvislosť medzi vydaním nezákonných

rozhodnutí v administratívnom konaní a vznikom škody na strane žalobcu v tom smere, že ak by v
administratívnom konaní nezákonné rozhodnutia neboli organizačnými zložkami žalovanej opakovane
vydávané, žalobca by nebol nútený si zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho v administratívnom konaní
úspešne zastupoval a ktorému žalobca trovy právneho zastúpenia zaplatil.Žalobca si v prejednávanej veci uplatnil len nárok na náhradu škody titulom náhrady trov právneho
zastúpenia, ktoré mu vznikli v administratívnom konaní tým, že si zvolil právneho zástupcu, ktorý ho
v administratívnom konaní zastupoval a ktorý v prospech žalobcu vykonal dva úkony právnej pomoci.

Právny zástupca tieto úkony právnej pomoci realizoval dôvodne, hospodárne a účelne, keďže dosiahol
svojím konaním to, že následne v správnom konaní rozhodnutia vydané žalovanou v administratívnom
konaní boli z dôvodu nezákonnosti zrušené.
Žalobca ako poškodený v administratívnom konaní si mohol zvoliť aký rozsah škody, ktorá mu na jeho
strane vznikla, si voči žalovanej uplatní. Žalobca sa rozhodol voči žalovanej uplatniť si len nárok na

náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré tak ako súd už uviedol vyššie, právnemu zástupcovi zaplatil.
Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu a tento nárok nekrátil
vovzťahukargumentáciižalovanej,žežalobcovibypatrillennároknanáhradutrovprávnehozastúpenia
len za jeden úkon právnej pomoci vo vzťahu k vypracovaniu odvolania voči rozhodnutiu vydaného v
administratívnom konaní, avšak podľa žalovanej len za predpokladu kumulatívneho preukázania ďalších
dvoch podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a nie aj za úkon

prevzatie a príprava zastúpenia. Súd má za to, že účtovaný úkon právnej služby za prevzatie a prípravu
zastupovania si právny zástupca žalobcu vyčíslil správne, keďže ide o samostatný úkon právnej pomoci
v prospech žalobcu v rámci administratívneho konania, ktoré je samostatným konaním a v ktorom mal
žalobca podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, ako aj podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov právo, aby ho v administratívnom konaní zastupoval ním zvolený právny zástupca. Následne
v rámci súdneho konania žalobcovi boli priznané nároky na náhradu trov konania voči žalovanej, avšak
len výhradne v súvislosti s vedením súdneho konania, ktoré nároky boli priznané v rozsahu ustanovení
SSP a vyúčtovania trov právneho zastúpenia zvoleným právnym zástupcom žalobcu aj za úkon právnej
pomoci prevzatie a príprava zastúpenia, ktorý úkon právnej pomoci sa vzťahoval výhradne k poskytnutiu

právnej pomoci právnym zástupcom žalobcu žalobcovi v samostatnom súdnom konaní.
Súd nárok na náhradu škody žalobcovi priznal aj spolu s úrokom z omeškania. Konkrétne súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie náhrady škody v prospech žalobcu v sume 170,36 € spolu s 5 % ročným úrokom
z omeškania od 25.3.2022 do zaplatenia. Žalovaná dátum omeškania so zaplatením peňažného nároku
určený žalobcom v žalobe počas vedenia konania nerozporovala. Žalovaná uplatnený nárok žalobcom

v konaní predbežne prerokovala, B1-10C/15/2022 12

no počas predbežného prerokovania žalobcovi uplatnený nárok na náhradu škody nereparovala a
žalobcu odkázala na súdne konanie. Žalovaná sa tak s plnením peňažného nároku dostala do
omeškania.

10. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku
rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje
samostatne.
Podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

Podľa ustanovenia § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

11. Súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent
z dôvodu, že žalobca v konaní mal plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestskom súde Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh)/ § 363 CSP/.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1
CSP/. B1-10C/15/2022 13

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.