Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 62C/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124220296
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mikulová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124220296.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, D. – E. F.
G., 2. B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXX/XX, D. – H., 3. A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXXX/XX, D. – E. F. G., 4. A. K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, D. – E. F. G., 5. D. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D. – E. F. G., všetci zast. Advokátska kancelária JUDr. Filip Balla s.r.o., IČO:
56101716, so sídlom Hlavná 24, Košice, proti žalovanej: L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX,

D. – E. F. G., vo veci nariadenia neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanej zakazuje priblížiť sa k žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade na vzdialenosť menšiu ako
5 metrov s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávania jednotlivých úkonov súdu v priestoroch
budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných procesných úkonov orgánov činných
vtrestnomkonaníaleboinýchorgánovverejnejmocivpriestorochnimiurčených,naktorébudežalovaná
predvolaná, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovanej na týchto úkonoch.

II. Žalovaná je povinná zdržať sa akéhokoľvek osobného, telefonického, písomného alebo iného
kontaktu so žalobcom v 1. rade a žalobcom v 2. rade.
III. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
IV. Súd poučuje strany sporu, že neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší v
prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Súd poučuje žalovanú, že môže podať proti

žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
nariadeného neodkladného opatrenia.
V. Žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
voči žalovanej.
VI. Žalobcom v 3., 4. a 5. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
VII. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29.10.2024 bol súdu doručený návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle
ktorého žiadali súd, aby žalovanej uložil povinnosť zákazu priblíženia sa k žalobcom na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov s tým, že tento zákaz by neplatil po dobu vykonávania jednotlivých úkonov súdu
v priestoroch budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných procesných úkonov orgánov
činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré bude
žalovaná predvolaná, a to len v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovanej na týchto úkonoch, a to

až do právoplatného skončenia konania vo veci samej na ochranu osobnosti (výrok I.), ďalej povinnosť
zdržať sa akéhokoľvek osobného, telefonického, písomného alebo iného kontaktu so žalobcami, a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o ochranu osobnosti (výrok II.), súčasne navrhli,
aby im súd uložil povinnosť do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanej žalobu vo
veci samej o ochranu osobnosti (výrok III.) a súčasne žiadali priznať voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.). Návrh na nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnili tým,

že žalobcovia žijú v susedstve žalovanej na ulici D. v Košiciach, pričom sú spolu so svojimi rodinnýmipríslušníkmi zo strany žalovanej dlhodobo napádaní a ohrozovaní. Majú vedomosť, že žalovaná je
psychiatricky liečená ambulantnou formou, no napriek tomu sa miera jej agresivity neustále zvyšuje.
Žalovaná v minulosti opakovane a bezdôvodne hrubým spôsobom napadla žalobcu v 1. rade, ktorý

v tejto veci podal aj trestné oznámenie. Žalovaná tak napadla žalobcu v 1. rade aj dňa 11.09.2024
v ranných hodinách, a to vulgárnym a agresívnym spôsobom, pričom žalobca v 1.rade stál 2 m od
plota, na ktorý žalovaná skákala vyvolávajúc dojem, že chce plot preskočiť a na žalobcu v 1. rade
fyzicky zaútočiť. Žalovaná na žalobcu v 1.rade vrieskala a nadávala mu do starých plesnivých starcov,
do zlodejov, satanov s tým, že ona je kresťanka. Vulgárne a bezdôvodne urážala žalovaná aj priateľku

žalobcu v 1. rade M. N. O., ktorej nadáva, že je „piča a kurva“. Žalobca v 1.rade zdôraznil, že osobou
v dôchodkovom veku a nedávno absolvoval závažnú operáciu krčnej chrbtice, z ktorej sa dlhodobo
zotavuje. Prípadné fyzické napadnutie zo strany žalovanej by bolo preňho fatálne. Žalobca v 1. rade
je preto z dôvodu agresívneho a nevyspytateľného správania žalovanej v neustálom nepokoji, čo zas
negatívne ovplyvňuje jeho duševnú integritu.
Žalovaná neustále napáda aj žalobcu v 2. rade, kde k vážnemu fyzickému a verbálnemu útoku došlo

dňa 30.05.2024, keď žalovaná začala nadávať na jeho 4 – ročného syna, že je „bastard a skurvysyn“,
resp. že manželka žalobcu v 2. rade je „kurva, s kým to žije, a že žalobca v 2. rade je debil, primitív, idiot
a pod. Približne po pol hodine vulgárnych nadávok žalovaná zazvonila na rodinnom dome, v ktorom žijú
svokrovci žalobcu v 2. rade, kde sa domáhala kontaktu so svokrovcami žalobcu v 2.rade. Tieto osoby
pritom majú 90 a 84 rokov a majú opatrovateľku, ktorá ju dnu nepustila. Následne sa žalovaná rozbehla

k žalobcovi v 2. rade a bez varovania mu vrazila päsťou medzi oči. Žalobca v 2. rade sa chcel brániť
tým, že jej chcel chytiť ruky a tým odraziť útok, nakoľko mu už tiekla krv z nosa. Na to ho žalovaná
škriabala a uhryzla do pravého lýtka. Na to prišla matka žalovanej, ktorá ju odtiahla preč. Žalobca v 2.
rade následne nahlásil incident na príslušnom obvodnom oddelení, no o výsledku tohto konania nevie.
Žalobca v 3. rade bol tiež svedkom agresívneho a nevyspytateľného správania žalovanej, ako aj toho,

ako verbálne napadla žalobcu v 4. rade a jeho rodinu, keď vulgárne nadávala manželke žalobcu v 4.
rade a schyľovalo sa aj k fyzickému napadnutiu. Žalobca v 3. rade bol svedkom aj vyšetrovania polície
v podobných situáciách, ktoré súviseli s útokmi žalovanej, napr. keď bol napadnutý žalobca v 2. rade.
Rodina žalobcu v 3. rade sa preto necíti komfortne v danej lokalite a obáva sa o svoju bezpečnosť.
Žalobca v 4. rade mal so žalovanou verbálny konflikt a spolu s manželkou bol donútený privolať hliadku

polície a súčasne manželka žalobcu v 4. rade podala podnet na Obvodné oddelenie PZ Košice – Západ.
Žalobca v 4. rade spolu s manželkou majú obavy o bezpečnosť svojich detí a sú radšej ak sa nehrajú
na ulici pred domom a manželka žalobcu v 4. rade kvôli správaniu žalovanej nesúhlasí s tým, aby ich
staršie dieťa chodilo domov samé, a už vôbec nie s mladším bratom. S ohľadom na správanie žalovanej
a jej matky považuje žalobca v 4. rade obavy prinajmenšom o zdravie detí za opodstatnené.

Žalobca v 5. rade bol z strany žalovanej bezdôvodne napádaný, pričom bol donútený preparkovať svoje
auto z verejne prístupnej komunikácie pod hrozbou, že na ňom žalovaná spôsobí škodu. Žalobca v 5.
rade má vedomosť o tom, že žalovaná dlhodobo napáda ostatných obyvateľov v susedstve a pre jej
správanie má žalobca v 5. rade obavu o svoje zdravie a majetok.
K agresívnym prejavom zo strany žalovanej dochádza prakticky pri každom stretnutí so žalobcami,

resp. ich rodinnými príslušníkmi. Naposledy došlo k verbálnemu útoku dňa 22.10.2024 v čase 16 –
17 hod. na ulici pri dome svokrovcov žalobcu v 2. rade, keď žalovaná bezdôvodne vulgárne nadávala
na žalobcu v 1. rade, 2. rade a 3. rade ako „zlodeji“, „nech nechodia okolo jej domu“ a týchto
takmer fyzicky napadla. Žalobcovia s poukazom na ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) zdôraznili, že agresívne

a nebezpečné správanie žalovanej neoprávnene zasahuje do ich osobnostných práv a výrazným
spôsobom znižuje kvalitu ich života. Majú za to, že bez zásahu súdu je len otázkou krátkeho času,
kedy zo strany žalovanej dôjde k ďalším fyzickým či verbálnym útokom. Žalobcovia v 1. a 3. rade
sú dokonca osoby v dôchodkovom veku, ktorí by sa útoku žalovanej nevedeli ubrániť. Na strane
druhej polícia nie je schopná žalobcom poskytnúť ochranu, nakoľko žalovaná sabotuje procesné úkony

polície a nerešpektuje príslušníkov polície. Žalobcovia majú za to, že v danom prípade sú splnené
predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko je osvedčená existencia vzťahu medzi
sporovými stranami, keďže žalovaná dlhodobo neoprávnene zasahuje do telesnej a duševnej integrity
žalobcov a to opakovanými verbálnymi a fyzickými útokmi. Tiež tu existuje potreba bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami, pričom neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, nakoľko

sa žalobcovia domáhajú jeho nariadenia len do momentu právoplatného skončenia konania vo veci
samej na ochranu osobnosti. Napokon žalobcovia majú za to, že neodkladné opatrenie by neobmedzilo
žalovanú neprimeraným spôsobom, a to aj s poukazom na právnu doktrínu, v zmysle ktorej zákaz alebo
obmedzeniekomunikácie(písm.g)azákazaleboobmedzeniepriblíženiasanaurčitúvzdialenosť(písm.h), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd žalovanej (oproti zákazu vstupu do obydlia), sú ex
lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná a duševná integrita žalobcov mohla byť
ohrozená. Takto na nariadenie neodkladného opatrenia podľa písm. g) a h) postačuje samotná hrozba

ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobcov.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia súdu predložili rad písomných dôkazov, a to:
- čestné vyhlásenie A. B. C. zo dňa 04.10.2024, z ktorého súd konštatuje, že žalobca v 1. rade čestne
prehlásil, že je vlastníkom rodinného domu na adrese D. XX B. D.. Uviedol, že má obavy o svoje zdravie

a život, ako aj o zdravie a život blízkych osôb z dôvodu agresívneho a nevyspytateľného správania
žalovanej, ktorá je nebezpečná, nakoľko dlhodobo fyzicky a slovne bezdôvodne napáda žalobcu v 1.
rade a obyvateľov D. ulice v Košiciach. Dňa 11.09.2024 o 7:00 hod. na žalobcu v 1. rade opäť slovne
zaútočila žalovaná. Žalobca v 1. rade stál asi dva metre od plota a ona skákala na plot, pričom sa
zdalo, že chce plot preskočiť a zaútočiť. Žalovaná vrieskala a nadávala žalobcovi v 1. rade do plesnivých
starcov, zlodejov a satanov. Žalovaná vulgárne a bezdôvodne uráža aj jeho priateľku M. N. O., že je

„kurva a piča“. Žalovaná rovnako napáda a ohrozuje aj ďalších obyvateľov D. ulice, a to pána D. B., B.
H., C. D. a K. B., ako aj ich rodinných príslušníkov.
- lekárska správa vydaná neurochirurgickou ambulanciou pre pacienta – žalobcu v 1. rade zo dňa
17.09.2024, z ktorej súd konštatuje, že bol operovaný dňa 22.11.2023, pričom mu bolo odporúčané
pokračovať v rehabilitácii, šetrný vert. režim, a opätovná kontrola v roku 2025.

- lekárska správa vydaná urgentným príjmom pre dospelých pre pacienta – žalobcu v 2. rade zo dňa
31.05.2024, z ktorej súd konštatuje, že žalobca v 2. rade bol napadnutý susedou, pričom bola stanovená
diagnóza: povrchové poranenie nosa – pomliaždenie.
- čestné prehlásenie M. N. O. zo dňa 18.09.2024, z ktorého súd konštatuje, že bola svedkom toho, že
dňa 11.09.2024 v ranných hodinách žalobca v 1. rade išiel nazbierať hrozno, ktoré má neďaleko od

plota susedov. Keď sa k miestu priblížil, začal naňho agresívne útočiť pes od susedov. Pchal tlamu cez
plot, zúrivo štekal a útočil. Žalobca sa na psa osopil gestikuláciou a slovami „zmizni ty beštia“. Na to
z pivnice domu vybehla žalovaná a vyzeralo to tak, že chce preskočiť plot a zaútočiť na žalobcu v 1.
rade. Žalobca v 1. rade ju vyzval, nech si urobí poriadok so psom a nech ho naňho nehucká. Žalovaná
stála pri plote a kričala, že je to ich plot a že on je sviňa, starý plesnivý starec, že ho raz zabije, že všetko

okolo skupuje, že je zlodej a že ony sú kresťania, no on je satan. Žalobca v 1. rade jej na to povedal, že
nie je normálne a nech sa ide liečiť. Na to vyšla z domu matka žalovanej, ktorá vykrikovala na žalobcu
v 1. rade, že je zloduch. Žalobca v 1. rade ich vyzval, nech mu dajú pokoj a nech sa žalovaná dá liečiť.
Potom zahundral, že „ani hrozno si nemôžem v kľude nezbierať kvôli pošahanej“ a odišiel do domu.
Žalovaná naďalej nadávala a len matka ju ťahala preč.

- potvrdenie Obvodného oddelenia PZ Košice – Západ zo dňa 01.06.2024, z ktorého súd konštatuje, že
žalobca v 2. rade vykonal ústne oznámenie o priestupku pro občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch ohľadom fyzického napadnutia.
- lekárska správa vydaná oddelením urgentného príjmu pre pacienta – žalobcu v 2. rade zo dňa
31.05.2024, z ktorej súd konštatuje, že u žalobcu v 2. rade bolo zistené pomliaždenie nosa a uhryznutie

cudzou osobou.
- správa o výsledku objasňovania priestupku podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov vydaná Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach, Odbor
poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Košice – Juh zo dňa 14.08.2024, z ktorej súd konštatuje,
že dňa 01.06.2024 žalobca v 2. rade oznámil priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa §

49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť žalovaná tým, že dňa 31.05.2024
v čase okolo 14:00 hod. na ulici D. XX B. D., mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie
drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním, nakoľko mala oznamovateľovi vulgárne
nadávať a následne ho mala päsťou udrieť do nosa, poškriabať na čele a zahryznúť sa mu do lýtka, čím
poškodenému spôsobila ľahký úraz s dobou liečenia do 7 dní.

- vyhlásenie žalobcu v 2. rade zo dňa 28.10.2024, z ktorého súd konštatuje, že podľa žalobcu v 2. rade
má žalovaná večný problém s parkovaním na „našom verejnom pozemku“, ako ho sama nazýva. Ak
na danom mieste niekto zaparkuje, je vysoká pravdepodobnosť, že sa otvorí okno a žalovaná začne
kričať, že to auto má ihneď vypadnúť preč. Nikdy sa to však nestalo slušnou formou. Žalovaná napáda
hocikoho, či už susedov, ich návštevy, aj cudzích ľudí. Žalobca v 2. rade bol buď sám svedkom, alebo

sa o rôznych incidentoch dozvedel od známych. 30.05. sa udial hlavný incident, keď žalobca v 2. rade
spolu so svojim strýkom robili poriadok v predzáhradke a vynášali odpad do dodávky, pričom žalobca
v 2. rade parkoval na inkriminovanom verejnom priestranstve. Žalovaná v reakcii na to začala nepríčetne
vrieskať, že si auto má dať preč, lebo zavolá políciu. Žalobca v 2. rade na ňu nereagoval, nakoľko sajedná o pozemok mestský, na ktorom môžu stáť autá, ako to už niekoľkokrát konštatovala polícia. Strýko
žalobcu v 2. rade ju slušne upozornil, že nech na nich tak nekričí. Žalovaná na to začala nadávať, že sú
gadžovia, prisťahovalci do Košíc, sebranka, idioti, debili. Na 4 – ročného syna žalobcu v 2. rade uviedla,

že je bastard a skurvysyn a že žena žalobcu v 2. rade je kurva, že s kým to žije, že žalobca v 2. rade
je debil, primitív, idiot a pod. Ešte pol hodinu tam pokrikovala a začala zvoniť u svokrovcov žalobcu v 2.
rade, ktorí sú už staršieho veku, 90 a 84 rokov. O nich sa stará opatrovateľka, ktorá žalovanú k nim
nepustila. Žalobca v 2. rade bol už v tom čase v garáži, no keďže krik žalovanej neutíchal, vyšiel von.
V tom sa objavila mama žalovanej, ktorú slušne oslovil, že nech povie svojej dcére nech tam neziape

a nech si ju vezme domov, keďže nie sú povinní počúvať a strpieť jej psychické výlevy. Na to sa žalovaná
rozbehla a bez varovania vrazila žalobcovi v 2. rade päsťou medzi oči. On sa snažil následne brániť
tým, že jej chcel chytiť ruky a odraziť útok, nakoľko mu tiekla krv z nosa. Žalovaná na to zrejme zakopla,
spadla na zem a v tom štádiu škriabala kde len dočiahla a napokon sa zakusla žalobcovi v 2. rade do
lýtka. Potom jej kusanie povolilo a jej mama ju začala ťahať preč. Vtedy vybehol z domu žalobca v 1.
rade, ktorý počul krik, žalovaná s matkou sa stiahli do domu s krikom, že ešte sa uvidí a žalobca v 2.rade

volal políciu. Ďalší incident sa udial dňa 22.10.2024 v čase okolo 16 – 17 hod. na verejnom priestranstve
pri dome D. XX, keď žalovaná opäť vulgárne agresívne zaútočila na žalobcov v 1., 2. a 3. rade, pričom
takmer na nich fyzicky zaútočila.
- čestné vyhlásenie žalobcu v 5. rade zo dňa 11.10.2024, z ktorého súd konštatuje, že žalobca v 5.
rade v minulosti zaparkoval svoje auto na verejnej cestnej komunikácii na D. ulici v Košiciach, ktorá je

vo výlučnom vlastníctve mesta Košice. Žalobca v 5.rade bol slovne napádaný žalovanou spôsobom,
akoby bol parkoval na pozemku v jej vlastníctve. Žalobca v 5. rade bol takto nútený vozidlo preparkovať
z dôvodu, aby mu žalovaná nespôsobila majetkovú ujmu. Žalovaná rovnako napáda a osočuje aj ďalších
susedov, a to pána C., H., D. N. B. a tiež ich rodinných príslušníkov, ktorý už v minulosti slovne či fyzicky
bezdôvodne napadla. Podľa vedomostí žalobcu v 5. rade majú menovaní susedia obavu o svoje zdravie

a majetok a vzhľadom na osobnú skúsenosť sa žalobca v 5.rade obáva tiež.
- čestné prehlásenie žalobcu v 4. rade zo dňa 28.10.2024, z ktorého súd konštatuje, že žalobca v 4. rade
sa aj s rodinou bojí o svoju bezpečnosť a zdravie z dôvodu nevyspytateľného správania, až agresivity,
žalovanej. So žalovanou mali aj incident v roku 2022, keď bola privolaná hliadka polície. Žalovaná sa
s policajtami rozprávala zvýšeným hlasom a arogantným spôsobom, do jedného aj drgla. Manželka

žalobcu v 4. rade následne podala podnet na políciu. Následne sa dozvedel, že so žalovanou boli
v konflikte aj iní susedia z ulice, pričom pôvodcom bola stále žalovaná. Žalobca v 4. rade sa spolu
s manželkou boja aj o svoje deti a sú radšej, ak sa deti nehrajú na ulici pred domom, alebo maximálne
pod ich dozorom. V dôsledku správania sa žalovanej manželka žalobcu v 4. rade nesúhlasí, aby ich
staršie dieťa chodilo domov samé, a už vôbec nie s mladším bratom.

- LV č. XXXXX pre k.ú. J. A., z ktorého súd konštatuje, že tam identifikované nehnuteľnosti, a to pozemky
– parcely registra „C“ – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 422 m2 s parcelným č. XXXX/XXX
a stavby – rodinný dom so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX/XXX, sú vo výlučnom vlastníctve
žalobcu v 1. rade, a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1.
- LV č. XXXXX pre k.ú. J. A., z ktorého súd konštatuje, že tam identifikované nehnuteľnosti, a to pozemky

– parcely registra „C“ – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 190 m2 s parcelným č. XXXX/XXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 226 m2 s parcelným č. XXXX/XXX, a stavby – rodinný dom so
súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX/XXX, sú v podielovom spoluvlastníctve žalovanej a ďalších
dvoch osôb, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej je vo výške 1/6.
- LV č. XXXXX pre k.ú. J. A., z ktorého súd konštatuje, že tam identifikované nehnuteľnosti, a to pozemky

– parcely registra „C“ – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 253 m2 s parcelným č. XXXX/XXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 152 m2 s parcelným č. XXXX/XXX, sú vo výlučnom vlastníctve
žalobcu v 3. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1.
- LV č. XXXXX pre k.ú. J. A., z ktorého súd konštatuje, že tam identifikované nehnuteľnosti, a to pozemky
– parcely registra „C“ – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 322 m2 s parcelným č. XXXX/XXX,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 105 m2 s parcelným č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 87 m2 s parcelným č. XXXX, a stavby – rodinný dom so súpisným č. XXXX na parcele č. XXXX,
sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu v 4. rade a jeho manželky vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/1.
- LV č. XXXXX pre k.ú. J. A., z ktorého súd konštatuje, že tam identifikované nehnuteľnosti, a to pozemky

–zastavanáplochaanádvorieovýmere271m2sparcelnýmč.XXXX/XXX,zastavanáplochaanádvorie
o výmere 134 m2 s parcelným č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 114 m2 s parcelným
č. XXXX/XXX, a stavby – rodinný dom so súpisným č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, sú vo výlučnom
vlastníctve osoby identifikovanej ako: E. P., E. X, D., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1.- LV č. XXXXX pre k.ú. J. A., z ktorého súd konštatuje, že tam identifikované nehnuteľnosti, a to pozemky
– parcely registra „C“ – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 163 m2 s parcelným č. XXXX/XXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2 s parcelným č. XXXX, a stavba – rodinný dom so

súpisným č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve osôb identifikovaných
ako: K. Q. a B. Q., D. XXXX/XX, D., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1.
- trestné oznámenie od žalobcu v 1. rade zo dňa 16.09.2024, z ktorého súd konštatuje, že žalobca v 1.
rade podal na žalovanú trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie, nebezpečné prenasledovanie
a ochranu súkromia v obydlí. Tu opísal svoje strenutia so žalovanou od momentu, keď sa nasťahovala

k svojej matke na D. R. v Košiciach, približne v roku 2022. Napokon opísal aj incident, ktorý sa mal stať
11.09.2024, keď išiel nazbierať hrozno a žalovaná sa naňho vyrútila, až skoro preskočila plot. Opísal,
že žalovaná prakticky na každého kričí a vulgárne útočí, boja sa k nemu chodiť priatelia, vykrikuje aj na
záhradníka. Preto sa rozhodol podať na ňu trestné oznámenie.
- zápisnica o výsluchu osoby zo dňa 13.09.2024, z ktorého súd konštatuje, že na Okresnom riaditeľstve
PZ v Košiciach, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Košice Západ, bol vypočutý žalobca

v 1. rade, ktorý opísal incident, ktorý sa mal udiať 11.09.2024. V rámci popisu udalostí uviedol, že so
susedou pani S. L. (pozn. súdu: zrejme sa má jednať o matku žalovanej) nemal žiaden konflikt, nakoľko
ona len prišla von po tom, čo na neho vrieskala jej dcéra (žalovaná). Tá žalobcu v 1. rade slovne
napadla, keď pri plote zvieral hrozno. Útočil naňho agresívny pes, na ktorého zakričal „vypadni, padaj,
vypadni od toho plota“. Žalobca v 1.rade uviedol, že nemal u seba žiadnu zbraň, pričom na druhej strane

začala slovne útočiť žalovaná, ktorá skákala na plot a on mal dojem, že chce plot preskočiť. Vrieskala
a nadávala na žalobcu v 1. rade do starých plesnivých starcov, do zlodejov, do satanov s tým, že ona
je kresťanka a žalobca v 1. rade je satan. Urážala tiež priateľku žalobcu v 1. rade, že je „piča a kurva“.
S pani L. nemal nijaký konflikt, hoc je pravda, že sa jej nezdraví a pokúša sa jej vyhýbať odkedy ho
napáda žalovaná. Zdôraznil, že celé okolie má obavy zo žalovanej a pani L. len kryje svoju dcéru.

Uviedol tiež, že už skôr mali priestupkové konanie po tom, čo ho napadla, a skutok mal byť prejednaný
na okresnom úrade pre úradníkom, no žalovaná sa trikrát nedostavila na stanovené termíny, len zaslala
potvrdenia z psychiatrickej ambulancie. O jej psychickom stave vie aj ich okolie, pričom sú takí, ktorí
sa boja, aby náhodou neublížila niektorému dieťaťu. Žalovaná tiež v minulosti napadla nevestu jeho
priateľky a tiež sa viedlo priestupkové konanie, a vie tiež o niekoľkých prípadoch, keď žalovaná napadla

susedov. Príkladom môže byť napadnutie žalobcu v 2. rade, či iných susedov. Žalobca v 1. rade napokon
zdôraznil, že správanie pani L. a žalovanej je spoločensky nebezpečné a ohrozuje celé okolie.
- vyhlásenie žalobcu v 3. rade zo dňa 29.10.2024, z ktorého súd konštatuje, že on spolu so svojou
rodinou majú obavy o svoju bezpečnosť z dôvodu správania žalovanej, ktorá je ich susedka. Žalobca
v 3. rade so svojou rodinou doposiaľ nemali so žalovanou žiaden konflikt, ale boli svedkami niekoľkých,

ako napríklad incidentu s rodinou B.. Žalovaná tu hrubo a vulgárne napádala pani B. a schyľovalo sa
k fyzickému napadnutiu. A to všetko preto, lebo pani B. necháva svietiť svetlo v jednej izbe celú noc.
K tomuto incidentu bola privolaná aj polícia. Ďalší incident sa týkal fyzického napadnutia pána H.. Aj
z týchto dôvodov sa žalobca v 3. rade necíti komfortne, ale ohrozene, obáva sa o svoju bezpečnosť,
nakoľko v tejto lokalite je napätá situácia.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) a písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená, a aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe,

ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

9. Základným účelom neodkladného opatrenia je čo najrýchlejšia úprava právnych pomerov strán
sporu, pričom podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že žalobca preukáže ohrozenie
svojich záujmov (práva) a existenciu odôvodnenej potreby úpravy pomerov strán sporu. Tieto musia
byť splnené kumulatívne (§ 325 ods. 1 CSP), pričom absencia jednej z nich bude mať za následok

neúspech žalobcu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd pri skúmaní splnenia týchto
podmienok vychádza len z návrhu a aj vzhľadom na dikciu § 328 ods. 2 CSP skúma len najzákladnejšie
skutočnosti, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v konaní.
Súd nenariaďuje pojednávanie, rozhoduje bez výsluchu strán sporu, resp. bez vykonania riadneho
dokazovania, a to len na základe skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené.
Súd vždy rozhoduje uznesením, pričom toto konanie nie je viazané na konanie vo veci samej.

Nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd
nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe
listín predložených žalobcom. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch (§
329 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní

vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené.
Žalobca opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí
osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť
návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť navrhované neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Procesu

osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie (obdobne v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 3. 2022, sp. zn. 11Co/29/2022).

10. V danom prípade žalobcovia žiadali o poskytnutie ochrany nariadením neodkladného opatrenia,

ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť nepriblížiť sa k nim na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov
a súčasne povinnosť zdržať sa akéhokoľvek osobného, telefonického, písomného alebo iného kontaktu,
a to na to základe tvrdení, že v prípade žalovanej sa má jednať o osobu agresívnu, nebezpečnú
a konfliktnú, ktorá ťažko vychádza s ľuďmi žijúcimi v jej okolí, konkrétne na D. R. v Košiciach. Tento
návrh je podľa obsahu návrhom podľa § 325 ods. 1 písm. g) a h) CSP. Tu je potrebné poukázať na

to, že obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia
čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom
uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,
duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie

akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana
(SEDLAČKO, F. § 325 Obsah neodkladného opatrenia. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1240). Okruh osôb, ktorým sa takáto ochrana poskytuje vyplýva

zformuláciejednotlivýchmožnostídanýchv§325ods.2CSPpreformuláciupetitunávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia, kde v časti pod písm. g), ako po písm. h) sa uvádza osoba, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená. Možno pre bližšiu špecifikáciu
okruhu osôb, ktorý sa táto ochrana môže poskytnúť, bude potrebné nahliadnuť do článku 3 bod 2.
nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní

ochranných opatrení v občianskych veciach, podľa ktorého „chránená osoba“ je fyzická osoba, ktorá je
predmetom ochrany poskytnutej na základe ochranného opatrenia.
V danom prípade na strane žalobcov vystupuje päť osôb, ktoré žijú, resp. sa často vyskytujú na
D. R. v Košiciach, kde žije aj žalovaná. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z
priložených príloh súdu vyplynulo, že priamy konflikt so žalovanou mal niekoľkokrát žalobca v 1. rade,

a to naposledy 11.09.2024, pričom sa zrejme bude jednať o priameho suseda žalovanej, ďalej žalobca
v 2. rade, ktorý na D. R. navštevuje svokrovcov, a napokon žalobcovia v 4. a 5. rade., ktorý so
žalovanou mali verbálny konflikt v presne neurčenom čase. V prípade žalobcu v 3. rade bolo zistené,
že on bol svedkom toho, ako mala žalovaná verbálne napadnúť žalobcu v 4. rade a jeho rodinu,resp. bol svedkom vyšetrovania polície v prípade iných konfliktov vyvolaných žalovanou. Napokon bolo
v návrhu uvedené, že dňa 22.10.2024 žalovaná bezdôvodne nadávala na žalobcov v 1. až 3. rade.
Návrh na nariadenia neodkladného opatrenia bol v predmetnej časti odôvodnený predovšetkým obavou

žalobcu v 3. rade o svoju bezpečnosť, ako aj o bezpečnosť svojej rodiny. Súd tu dospel k záveru,
že sa zjavne nebude jednať o osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita bola konaním
žalovanej ohrozená, nakoľko je zrejmé, že medzi ním a žalovanou neexistuje žiaden vzťah, resp. žiaden
nebol osvedčený, nedošlo ku konkrétnemu kontaktu až na tvrdené vulgárne nadávanie žalovanej dňa
22.10.2024, pričom aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v prípade žalobcu v 3. rade

formulovaný veľmi všeobecne. Je potrebné v tejto časti tiež podotknúť, že stranou sporu je len sám
žalobca v 3. rade, pričom v návrh uvádza aj obavu o bezpečnosť rodiny, ktorá identifikovaná ako strana
sporu nebola. Vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade preto súd považoval návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia za veľmi všeobecný, a preto jej v tejto často vyhovieť nemohol. Obdobne súd posúdil návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti týkajúcej sa žalobcov v 4. a 5. rade, ktorí sa však so
žalovanou mali dostať do verbálneho konfliktu. Tieto však časovo neboli vymedzené nijakým spôsobom

a nevyplývali ani z priložených písomností, resp. v prípade žalobcu v 4. rade sa konflikt mal stať
niekedy v roku 2022 (pozn. súdu: minimálne 2 roky pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia), ako sa uvádza v čestnom prehlásení žalobcu v 4. rade zo dňa 28.10.2024. Právne pomery
a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2
CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.

Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (SEDLAČKO,

F. § 325 Obsah neodkladného opatrenia. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1234). Na základe žalobcami v 4. a 5. rade predložených písomností
súd nemohol pristúpiť k riadnemu vyhodnoteniu podmienky bezodkladnosti úpravy pomerov, pričom
aj vzhľadom na charakter opísaných konfliktov mal súd pochybnosti o potrebe upraviť pomery medzi
dotknutými stranami. Súd na okraj uvádza, že v prípade žalobcu v 4. rade sa mal podľa opisu uvedeného

v predložených písomnostiach verbálny konflikt so žalovanou týkať aj manželky žalobcu v 4. rade, ktorá
však stranou sporu v konaní nie je, resp. žalobca v 4. rade má obavy o svoje deti, ktoré v konaní tiež nie
sú stranami sporu. Takto súd ani vo vzťahu k žalobcovi v 4. rade a žalobcovi v 5. rade nemohol návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Je pravdou, že žalobcovia v návrhu s poukazom na
relevantnú právnu teóriu dôvodili tým, že na nariadenie neodkladného opatrenia podľa písm. g) a h)

postačuje samotná hrozba ohrozenia telesnej a duševnej integrity, no súd takéto dôvodenie nepovažuje
sa úplne správne. Súd tu poukazuje na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Trenčíne,
sp.zn. 17Co/15/2021 zo dňa 21.04.2021, podľa ktorého: „reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne
upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe
odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí

vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv
a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí
zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu. V prejednávanom prípade je podľa odvolacieho súdu významné, že neodkladné opatrenie je
dôvodné nariadiť vtedy, ak jestvuje hrozba významného ohrozenia práv alebo záujmov navrhovateľa,

ktorú treba neodkladne upraviť. Túto hrozbu je však nutné tvrdiť a následne osvedčiť.“ V danom prípade
žalobcovia v 4. a 5. rade neprodukovali žiaden dôkaz, ktorým by boli osvedčili existenciu reálnej hrozby
vzniku, či rozširovania nejakej ujmy, alebo škody. Uviedli, že mali verbálny konflikt so žalovanou, no
nie je zrejmé kedy. Súd sa len domnieva, že sa tieto udiali už dlhšie obdobie pred podaním návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, resp. v prípade žalobcu v 4. rade minimálne 2 roky pred podaním

podaním návrhu. Takto súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania neexistuje reálna hrozba zo strany
žalovanej, a preto ani nie sú na teraz splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia vo
vzťahu k žalobcom v 4. a 5. rade.

11. V prípade žalobcov v 1. a 2. rade bola situácia odlišná, nakoľko žalobca v 1. rade osvedčil, že ku

konfliktu so žalovanou došlo 11.09.2024, resp. v prípade žalobcu v 2. rade došlo k fyzickému útoku zo
strany žalovanej 30.05.2024. V súvislosti so žalobcom v 1. rade súd zistil z predložených písomností,
že sa jedná 71 – ročného človeka, ktorý je po vážnej operácii, a ktorý žije spolu so svojou priateľkou
v priamom susedstve so žalovanou. V posledných rokoch mali medzi sebou niekoľko konfliktov, ktorémali pokračovanie v rôznych priestupkových konaniach, a napokon posledný dňa 11.09.2024, keď mala
žalovaná opäť slovne vulgárne útočiť na žalobcu v 1. rade, ktorý si šiel pooberať hrozno pri plote.
Žalovaná podľa žalobcu v 1. rade mu nadávala do starých plesnivých starcov, do zlodejov a satanov,

resp. jeho priateľke, že je „piča a kurva“. Celý konflikt malo podľa zápisnice o výsluchu osoby zo dňa
13.09.2024 vyvolať to, že na žalobcu útočil agresívny pes žalovanej a on ho odháňal. Súd má za to, že
vzhľadom na okolnosti prípadu, početné skoršie konflikty medzi stranami, vek a zdravotný stav žalobcu
v 1. rade, a v neposlednom rade zjavne neprimeranú reakciu žalovanej, došlo k naplneniu dôvodov na
nariadenie neodkladného opatrenia v navrhnutom znení vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade.

V prípade žalobcu v 2. rade malo dôjsť k vážnemu konfliktu dňa 30.05.2024, ktorý sa síce udial
už s odstupom času, no vzhľadom na závažnosť konfliktu a skutočnosť, že doposiaľ nie sú známe
ani výsledky konania, v ktorom sa objasňujú okolnosti prípadu, má súd za to, že došlo k naplneniu
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade. Tento konflikt mal
byť vyvolaný tým, že žalobca v 2. rade parkoval na priestranstve v blízkosti obydlia žalovanej, čo sa
jej nepozdávalo, a preto vykrikovala a nadávala na žalobcu v 2. rade, resp. neskôr naňho aj fyzicky

zaútočila a spôsobila mu povrchové poranenie nosa, pomliaždenie. V predmetnej veci sa vedie konanie
o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Priebeh konfliktu žalobca v 2. rade osvedčil predloženými
písomnými dôkazmi, pričom vzhľadom na početné popisy správania žalovanej podané žalobcami a opäť
zjavne neprimeranú reakciu zo strany žalovanej, mal súd za to, že v predmetnej časti bol návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia dôvodne podaný.
Súd zdôrazňuje, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutne
potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Teda z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený. Neodkladné opatrenie
pritom nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana
(mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2007 sp. zn. 5 Obo 36/2008). Súd dodáva,
že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do

úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho
stavu konania. Žalobca preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia
žalobcu, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých

možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Súd má za to,
že v prípade žalobcov v 1. a 2. rade boli hodnoverne osvedčené ich tvrdenia o potrebe poskytnúť im
ochranu, a preto súd v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a to tak čo do
zákazu priblíženia, aj v časti týkajúcej sa zákazu kontaktovania vzhľadom na to, že zjavne pre každý
opísaný konflikt bolo rozhodujúce vulgárne nadávanie žalovanej a následný pokus o fyzické napadnutie,

resp. aj dokonané fyzické napadnutie v prípade žalobcu v 2. rade.

12. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhli aj uloženie povinnosti podať
žalobu vo veci samej na ochranu osobnosti a svojim návrhom limitovali existenciu neodkladného
opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny

názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 3Cob/36/2017 zo dňa 13.04.2017, podľa
ktorého „V prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pred začatím
konania nariadiť neodkladné opatrenie bez toho, aby súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť podať
v určitej lehote žalobu vo veci samej. Spravidla pôjde o prípady, keď samotné neodkladné opatrenie
bude postačovať na poskytnutie súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi

stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej.
V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov
osôb, proti ktorým takéto neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP povinný
poskytnúť im kvalifikované poučenie. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania,
ktorým súd navrhovateľovi neuloží žalobnú povinnosť súčasne osobitným výrokom poučí protistranu

o tom, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom úspešnej
žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP, o čom musí byť protistrana
rovnako poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. V rámci výroku tohto uznesenia súd
uvedie aj strany a predmet konania vo veci samej, aby sa mohla poučená osoba efektívne domáhaťprípadnej procesnej ochrany.“ Súd má za to, že v danom prípade samotné nariadené neodkladné
opatrenie konzumuje vec samú, nakoľko už aj súdom nariadenými povinnosťami, či zákazmi na strane
žalovanej, bude poskytnutá potrebná ochrana žalobcom v 1. a 2. rade a súd preto nevzhliadol potrebu

uložiť im povinnosť podať osobitnú žalobu o ochranu osobnosti. Tu je potrebné zdôrazniť, že takto
nariadené neodkladné opatrenie neobmedzí žalovanú v podstate v žiadnom rozsahu, a to predovšetkým
vzhľadom na skutkové okolnosti popísané vyššie. Žalovaná so žalobcami v 1. a 2. rade neprichádza
do kontaktu na dennej báze, napríklad z dôvodu pôsobenia na rovnakom pracovisku, a pod., pričom
zjavne boli vyššie uvedené konflikty vyvolané neprimeranými reakciami žalovanej. Súdom nariadené

neodkladnéopatreniejepretoproporcionálne,atobezohľadunato,ženedošlokčasovémuvymedzeniu
jeho trvania. Súd preto pristúpil k poučeniu žalovanej tak, ako je to uvedené aj v IV. výroku tohto
uznesenia.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Nakoľko úspech v konaní dosiahli len žalobcovia v 1. a 2. rade, súd im priznal plný nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej. V prípade žalobcov v 3. až 5. rade súd konštatuje neúspech a vzhľadom
na túto skutočnosť súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal. Neúspech žalobcov v 3. až 5. rade
bude predstavovať úspech žalovanej, no nakoľko na jej strane žiadne trovy konania nevznikli, súd jej
nárok na náhradu trov konania nepriznal tak, ako je to uvedené aj vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd
Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.