Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423202792
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6423202792.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Márie Kubincovej PhD. členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej
veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F., právne zast. Mgr.
Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti
žalovanému: G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/X, XXX XX J. K. L., právne zast. Lion

Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/138/2023-245 zo dňa 23. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na zastavenie konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a na zastavenie
odvolacieho konania zamieta.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/138/2023-245 zo dňa 23. júla 2024 mení
tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým v prospech
žalobcu zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísanej v katastri
nehnuteľností pre okres Žiar nad Hronom, obec J. K. L., katastrálne územie J. K. L. na liste vlastníctva č.

XXXX, ako byt č. 14, 1. poschodie, vchod č. 9 bytového domu so súpisným č. 367 na parcele registra „C“,
parc. č. 445 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 549 m2, nachádzajúci sa na ulici H. I. X/XX spolu s
podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve
a spoluvlastníckom podiele k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený o veľkosti 9402/133036-in,
vo vlastníckom podiele 1/1 (ďalej aj „nehnuteľnosť“ alebo „byt č. 14“), na zabezpečenie pohľadávky o
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne zo sumy 19.702,58 Eur od 21.10.2019 do 21.10.2020.

2. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že dňa 20.10.2023 bola
voči pôvodne trom žalovaným, a to G. E., M. E. a N. E. podaná žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 0,5 % denne zo sumy 19.702,58 Eur od 21.10.2019 do 21.10.2020 (ďalej aj „pohľadávka“),
ako pohľadávky nebohom C. E., pričom žalovaní prichádzali do úvahy ako zákonní dedičia. Pretože v
priebehu konania v rámci dedičského konania manželka nebohého pôvodného dlžníka G. E. dedičstvo
neodmietla a deti poručiteľa M. E. a N. E. dedičstvo odmietli, žalobca vzal žalobu vo veci samej späť

voči M. E. a N. E., pôvodne označeným ako žalovaný 2/ a 3/. Žalobca uviedol, že žalovaná G. E.,
na základe dedičského konania po nebohom C. E., a to v zmysle uznesenia sp. zn. 26D 65/2018 zo
dňa 24.01.2024, nadobudla nehnuteľný majetok, okrem iného predmetnú nehnuteľnosť, t.j. byt č. 14.
Podľa žalobcu sú voči žalovanému vedené dlhodobo viaceré exekúcie, a to vo vzťahu k žalobcovi ako
veriteľovi, ako aj iným veriteľom, pričom z registra poverení na vykonanie exekúcie vyplýva, že sa jedná
o exekúcie trvajúce niekoľko rokov (vedené od roku 2019, 2021, 2022), z čoho vyplýva, že vymožiteľnosť

žalobcomuplatnenejpohľadávky,naprieknadobudnutémumajetkužalovaným,môžebyťohrozená.Vočižalovanému má žalobca ďalšie pohľadávky uplatnené v súvisiacom konaní sp. zn. 19C/64/2022, ako
aj v exekučných konaniach.
3. S poukazom na uplatnenú výšku pokuty a mieru zadlženosti žalovaného, ktorá spochybňuje úplné

uspokojenie jej záväzkov, označil uplatnený nárok za primeraný. Od uvedených skutočností žalobca
odvodzuje aj ohrozenie exekúcie ako aj potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením
záložného práva k nehnuteľnosti. Vo vzťahu k exekučnému záložnému právu zapísanému na liste
vlastníctva č. XXXX ako „Z-l898/2023 - Exekučné záložné právo 336EX 945/22 zo dňa 10.11.2023 od
Exekútorského úradu Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 979 01 Rimavská Sobota, súdny exekútor

JUDr Juraj Kovács v prospech oprávneného A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX F. na byt
č. 14, na 1. posch, vchod 9 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu č.súp.
367 a na CKN parc.č. 445 o veľkosti 9402/133036 - listina zapísaná dňa 10.11.2023 - pol. 1342/23"
žalobca uviedol, že v rámci konania boli uplatnené nároky na peňažné plnenie z pohľadávky v sume
5.000,- Eur a príslušenstva pohľadávky pozostávajúceho z úrokov z omeškania v sume 3.010,68 Eur
vypočítané ku dňu 03.11.2022, trov súdneho konania v sume 770,14 Eur, trov exekúcie v sume 16,50

Eur a úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 03.11.2022 do zaplatenia, ktoré
žalovaný plnil čiastočne v sume 1.415,79 Eur.
4. Vo vzťahu k exekučnému záložnému právu zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX ako „Z-456/2024
- Exekučné záložné právo 336EX 172/19 zo dňa 22.3.2024 od Exekútorského úradu Rimavská Sobota,
Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, súdny exekútor JUDr. Juraj Kovács v prospech: BENCONT

COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47967692 na byt č 14, na 1. posch,
vchod 9 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu č.súp. 367 a na CKN
parc. č. 445 o veľkosti 9402/138493 - listina zapísaná dňa 15.04.2024 - pol. 415/24" žalobca uviedol, že
mu nie je známa výška uplatňovaných nárokov, nakoľko žalobca nie je stranou konania 336EX 172/19.
5. Vo vzťahu k záložnému právu zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX ako „Z-461/2024 – Záložné

právo v prospech: A. B. C. D. (nar. XX.X.XXXX), E. XXX/XX, XXX XX F. na základe Uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva
63Cb/138/2023 zo dňa 11.3.2024 na byt č. 14, na 1. posch, vchod 9 a spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a zariadeniach domu č.súp. 367 a na CKN pare.č. 445 o veľkosti 9402/138493 - pol.
416/24" žalobca uviedol, že Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o nariadení zabezpečovacieho

opatrenia zriadením záložného práva zo dňa 11.03.2024, sp. zn. 63Cb/138/2023, bolo zrušené
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. júna 2024, sp. zn.: 43Cob/41/2024, a bude
z listu vlastníctva následne vymazané.
6. Vo vzťahu k záložnému právu zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX ako „Z-964/2024 – Záložné
právo v prospech: A. B. C. D. (nar. XX.X.XXXX), E. XXX/XX, XXX XX F. na základe Uznesenia

Okresného súdu Žiar nad Hronom 19C/64/2022 na zabezpečenie pohľadávky o zaplatenie zmluvnej
pokuty zo dňa 14.05.2024 na byt č. 14, na posch., vchod 9 a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a zariadeniach domu č. súp. 367 a na CKN parc.č. 445 o veľkosti 9402/138493 - pol. 690/2411
žalobca uviedol, že Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia zriadením záložného práva zo dňa 14.05.2024 sp. zn. 19C/64/2022, bude s vysokou

pravdepodobnosťouzrušenéanáslednezlistuvlastníctvavymazané,nakoľkobolovydanézatotožného
skutkového stavu ako Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia zriadením záložného práva zo dňa 11.03.2024, sp. zn.
63Cb/138/2023. Peňažná pohľadávka, ktorá je predmetom zabezpečenia je vo výške 35.957,21 Eur.
SpiskonaniaOkresnéhosúduŽiarnadHronomzodňa14.05.2024,sp.zn.19C/64/2022navrholžalobca

vykonať ako dôkaz v tomto konaní.
7. Podľa žalobcu má žalovaný záväzok aj voči A. O. P., čo vyplýva z Uznesenia Okresného súdu Žiar nad
Hronom zo dňa 24.01.2024. sp. zn. 26D/65/2018. V súvislosti s touto pohľadávkou žalobca poukázal na
to, že bezprostredne po zápise žalovaného ako výlučnej vlastníčke bytu č. 14 a príslušenstva, vedených
na liste vlastníctva č. XXXX, uzavrel žalovaný zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 08.02.2024

a bola účastníčkou konania o vklade záložného práva do katastra nehnuteľností (V 196/2024) čím
uprednostnila jedného zo svojich veriteľov na úkor ostatných. Napriek tomu, že k vkladu záložného
práva v konaní vedenom na Okresnom úrade Žiar nad Hronom, sp. zn. V 196/2024, nakoniec nedošlo,
úkony žalovaného svedčia o jeho snahe uprednostniť jedného zo svojich veriteľov na úkor ostatných
a znemožniť im tak uspokojenie ich pohľadávok.

8. Žalobca poukázal na znenie čl. I ods. 2, čl. II ods. 4, čl. IV ods. 1 a čl. VI. ods. 5 Záložnej zmluvy
zo dňa 08.02.2024, obsahu ktorých vyplýva, že dňa 08.08.2007 uzavrel B. C. E. ako dlžník s A. O. P.
ako veriteľom zmluvu o pôžičke na sumu 49.790,80 EUR (1.500.000,- Sk) a v roku 2010 tento dlžník
uznal dlh notárskou zápisnicou N186/2010, Nz 29184/2010, NCRIs 29638/2010, spísanou notárom Mgr.Andreou Galetovou, notársky úrad Nová Baňa. Výška zabezpečenej pohľadávky je 72.600,00 EUR a
hodnota zálohu, vrátane príslušenstva, predstavuje podľa ocenenia nehnuteľnosti v dedičskom konaní
sumu 90.000 Eur. Žalovaný ako záložný dlžník vyhlásil, že je oprávnený nakladať s predmetom zálohu

a že zabezpečovanú pohľadávku v dedičskom konaní riadne uznal a zaväzuje sa ju uhradiť do konca
roka 2024 s tým, že toto uznanie dlhu čo do jeho výšky, základu a pôvodu urobil na základe vlastnej a
slobodnej vôle bez tlaku tretích osôb uvedomujúc si, že sa jedná o dlh svojho právneho predchodcu,
ktorého je jediným dlžníkom, pričom nadobudol aj všetky aktíva.
9. Žalobca vyslovil podozrenie, že žalovaný uznal premlčaný dlh, ktorý sa následne snažil zabezpečiť

záložným právom. Takéto konanie žalobcu podľa žalovaného odôvodňuje relevantnosť obavy, že
exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená nakoľko uvedený úkon smeroval ku kvalitatívnym
dopadom na majetok žalovaného. Zrealizovaním uvedeného úkonu žalobcu by v prípade jeho
uskutočnenia malo za následok zmenu likvidity majetku žalovaného a v dôsledku toho aj zníženie a
sťaženie jeho speňažiteľnosti.
10. Žalobca uviedol, že z konania žalovaného je zrejmé, že napriek skutočnosti, že má vedomosť

o obmedzení svojho dispozičného práva so svojím majetkom z dôvodu vedenia niekoľkých exekúcií,
svojímkonanímzvýhodňujevybranéhoveriteľanaúkorostatnýcharealizujefaktickéaleboprávneúkony
smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.
11. Okresný súd s odkazom na ustanovenie § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), na §
151d ods. 1, 2, 4 a 5 OZ, na ustanovenie § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),

na ustanovenie § 343 ods. 2, 3 CSP, § 344 CSP, § 324 ods. 1 a 3 CSP, § 326 CSP a § 329 ods. 1 CSP
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.
12. Okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané výlučné vlastníctvo
žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej citoval bod 44 uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn.: 43Cob/41/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatné a vykonateľné dňa 01.07.2024, ktorým

bolo prvotné Uznesenie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sp. zn.: 63Cb/138/2023
– 75 zo dňa 11.03.2024 konajúceho súdu zmenené a bolo zamietnuté. S poukazom na ust. § 329
ods. 2 CSP konštatoval, že aj keď Krajský súd v Banskej Bystrici vychádzal z toho, že žalobca
už má postavenie záložného vzťahu k nehnuteľnosti žalovaného, je potrebné zohľadniť výšku už
zabezpečenej pohľadávky (5.000 Eur), výšku pohľadávky žalovaného v tomto konaní (36.154,23 Eur)

a hodnotu nehnuteľnosti (45.000,-Eur). Prihliadnuc aj na skutočnosť, že k nehnuteľnosti žalovaného je
zriadených viacero exekučných záložných práv a v poradí za prvým veriteľom je exekučné záložné právo
zriadené v prospech veriteľa BENCONT COLLECTION, a. s. – ktorého výšku pohľadávky súd nepozná
a prihliadnuc na to, že súd nezistil, že by žalovaný zdedil nejaké iné nehnuteľnosti, okresný súd vyvodil
záver, že predmetný byt je jedinou nehnuteľnosťou, u ktorej je zriadenie sudcovského záložného práva

možné. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade ponechania v prospech
žalobcu len v poradí prvého záložného práva (zabezpečujúceho výšku pohľadávky približne 5.000,- Eur)
a nezriadenia aj druhého sudcovského záložného práva v jeho prospech, nastane situácia, že žalobca
svoju pohľadávku v sume (36.154,23 Eur) nebude mať (napriek existencii už jedného exekučného
záložného práva), fakticky i právne zabezpečenú.

13. Súd prvej inštancie citoval komentár k CSP, podľa ktorého „v prípade rozhodovania o
zabezpečovacom opatrení jedným z kritérií je aj kritérium efektívnosti, tj. či sledovaný účel zabezpečenia
uplatnenej peňažnej pohľadávky je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V prípade existencie
záložných práv je kritériom aj poradie prípadného existujúceho záložného práva, pretože iné ako
prednostné záložné právo môže za určitých okolností predstavovať len formálnu súdnu ochranu, ktorej

reálny obsah bude z materiálneho hľadiska nepostačujúci“ (Stevček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová,
Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, C. H. Beck, rok 2016, strana 1089).
Vychádzajúc z uvedeného dospel okresný súd k záveru, že hoci v prospech žalobcu už sú zriadené
na nehnuteľnosti záložné práva, existencia iného záložného práva v prospech iného veriteľa ako
žalobcu a existencia ďalšieho exekučného konania žalovaného (kde doposiaľ nebolo zriadené exekučné

záložné právo), preukazujú existenciu obavy, že exekúcia pohľadávky žalobcu je ohrozená. Podporne
súd poukázal na to, že momentálne reálne hrozí, že v exekučnom konaní žalovaného (Poverenie
ECLI:SK:OSBB:2021:6121407105.1, oprávnený EOS KSI Slovensko, s.r.o.), v ktorom doposiaľ nebolo
zriadené exekučné záložné právo, a v ktorom sa uplatňujú pohľadávky, o ktorých výške nemá žalobca
vedomosť, dôjde k zriadeniu záložného práva, čím dôjde k ohrozeniu exekúcie pohľadávky, ktorá je

predmetom konania vo veci samej.
14. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov knesprávnymskutkovýmzisteniam arozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zamietne
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

15. Žalovaný v odvolaní namietol všetky skutkové okolnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia. Poukázal na to, že v konaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom sp.
zn. 19C/64/2022 uplatňuje žalobca proti nemu zmluvnú pokutu v celkovej sume 35.957,21 Eur (0,5 %
denne zo sumy 19.702,58 Eur od 26.09.2018 do 26.09.2019). Toto konanie bolo zastavené, pretože
žiadna zo strán nepodala v zákonnej 3-mesačnej lehote návrh na jeho pokračovanie a aktuálne prebieha

odvolacie konanie z dôvodu, že žalobca podal odvolanie vo veci samej a žalovaný proti výroku o náhrade
trov konania.
16. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca si v tomto konaní opätovne uplatňuje zmluvnú pokutu
v sume 36.055,72 Eur (0,5 % denne zo sumy 19.702,58 Eur od 21.10.2019 do 21.10.2020), pričom
žaloba mu nebola doručená. O podanej žalobe sa žalobca dozvedel až z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Poukázal na doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 19.02.2024 na vymoženie

sumy 19.702,58 Eur, na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 62/2006, NZ
7823/2006, NCRIs 7778/2006 zo dňa 01.03.2006 (ďalej aj „Notárska zápisnica“) a na to nadväzujúce
zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá exekúcia je vedená pod sp. zn. 336EX/114/2024. Aj vo vyššie
uvedených súdnych konaniach pred Okresným súdom Žiar nad Hronom a v predmetnej veci, v ktorej
bolo vydané zabezpečovacie opatrenie, je právnym základom uplatnených nárokov uvedená Notárska

zápisnica v spojení so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.02.2020, pričom žalovaný podal v
tejto exekučnej veci návrh na jej zastavenie. Spolu si v uvedených troch konaniach uplatňuje žalobca
voči žalovanému sumu 91.172,51 Eur.
17. Žalovaný poukázal na extrémny nepomer medzi odplatou za získanie postúpenej pohľadávky v
sume 300,- Eur a uplatňovanou výškou zmluvnej pokuty, vrátane istiny v sumu 91.712,51 Eur, čo

vykazuje znaky úžery (306-násobok žalobcom investovanej sumy). Tiež načasovanie uplatňovaného
nároku žalobcom po prehratom súdnom spore v konaní 23C/5/2020 vykazuje znaky konania v rozpore
s dobrými mravmi.
18. Žalovaný vyslovil názor, že žalobca neosvedčil zákonnú podmienku ohrozenia exekúcie a aj
keď „formálne poučený“ rozhodnutím odvolacieho súdu o predchádzajúcom návrhu, podal opätovný

návrh bez osvedčenia potreby posilňovať jeho pozíciu ďalšími zabezpečovacími opatreniami, hoci na
obdobnom právnom posúdení bol zamietnutý paralelný návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v
konanísp.zn.19C/64/2022,atorozhodnutím13Co/76/2024zodňa02.08.2024(tvoríprílohuodvolania).
19. Podľa žalovaného musí byť pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia rešpektovaný
princíp primeranosti a dobrých mravov, pričom zriadením záložného práva nemá dôjsť k zásahu do

vlastníckych práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru a existencia dlhu sama o sebe nemôže byť
dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Skutočnosťami osvedčujúcimi tvrdenie o ohrození
výkonurozhodnutiamábyťtakékonanie,ktoréhovýsledkomjeznižovaniehodnotymajetku,ktorýmožno
postihnúť výkonom rozhodnutia alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho
majetkové pomery, pričom takéto konanie nebolo ani len v náznakoch osvedčené.

20. Žalobca vyslovil názor, že žalobca opätovne podaným návrhom základné predpoklady normované v
§ 343 CSP na vydanie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, osobitne neosvedčil obavu z ohrozenia
exekúcie, keď v konaní sp. zn. 336EX/114/2024 už je zriadené exekučné záložné právo v prospech
žalobcu na pohľadávku vo výške 19.702,58 Eur, pričom samotná pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto
konaní 63Cb/138/2023 je sporná, čo do základu aj výšky, ďalej v konaní 336EX/945/2022 už odo dňa

10.11.2023 bolo zriadené exekučné záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky
5.000,- Eur s príslušenstvom a hodnota zaťaženej nehnuteľnosti, a to bytu č. 14 podľa realitného
trhu vo výške 124.000,- Eur nezakladá hrozbu neúspešnej exekúcie v prospech žalobcu pre nepomer
medzi výškou spornej a nejudikovanej pohľadávky žalobcu, ako aj z dôvodu extrémneho rozporu so
zásadou dobrých mravov. Osvedčenie potreby zasiahnuť do vlastníckeho práva žalovaného je tak

vylúčené neprimeranosťou medzi hodnotou bytu a spornou výšku žalobcom vymáhaných pohľadávok.
Proporcionalita medzi dlžníkom a veriteľom je napadnutým rozhodnutím šikanózne, nespravodlivo,
jednostranne a nezákonne narušená, čím sa neprimerane obmedzuje vlastnícke právo žalovaného
k nehnuteľnému majetku. Žalovaný 20 rokov bojoval o vlastníctvo k predmetnému bytu, ktorého
posledným vlastníkom bol žalobca titulom dobrovoľnej dražby zo dňa 02.04.2015. Žalovaný uviedol, že

aj podľa ustálenej súdnej praxe, ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným právom, nebezpečenstvo
zmarenia výkonu rozhodnutia obvykle bezprostredne a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je
daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia (podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Obo/312/1994- R 41/95).21. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že nakoľko je jeho nehnuteľnosť už zaťažená viacerými záložnými
právami v prospech žalobcu, jeho práva a záujmy sú už chránené iným spôsobom, potom nemôže byť
splnená podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to obava z ohrozenia exekúcie. Za danej

situácieužpotomneprichádzadoúvahytakékonanie.Žalobcamápostaveniezabezpečenéhoveriteľaa
bez jeho súhlasu nemôže žalovaný realizovať scudzenie uvedenej nehnuteľnosti a vzhľadom na účinky
exekučného konania nemôže žalovaný bez súhlasu exekútora ani inak s touto nehnuteľnosťou nakladať.
Dôkazom toho je aj neodvkladovanie záložnej zmluvy v konaní V 196/2024. V čase rozhodovania súdu
prvej inštancie o uvedenom konaní (V 196/2024) nie je na LV č. XXXX uvedená žiadna zmienka, jedná

sa tak o okolnosť nepodstatnú pre vec aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.
22. K odvolaniu sa vyjadril žalobca a vyslovil nesúhlas s tvrdením žalovaného o vedomom zatajení
zásadných skutkových okolností. Žalobca je vlastníkom pohľadávok voči žalovanému ako právnemu
nástupcovi po nebohom B. C. E.. Žalobca je vlastníkom aj inej pohľadávky, vo vzťahu ku ktorej je
žalovaný originálnym dlžníkom. Žalobca pritom vedie voči žalovanému sériu exekučných konaní.
23. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného týkajúcich sa výšky odplaty za nadobudnutie pohľadávky

vyslovil nesúhlas s tvrdením o neadekvátnosti vo vzťahu k hodnote nadobudnutej pohľadávky, keď
poukázal na dlhodobo vedené exekučné konania, ktoré začal pôvodný veriteľ, ktorý podal v roku 2009
návrh na začatie exekučného konania vedeného pod sp. zn. 5Er/946/2009, pričom následne došlo k
zastaveniu tejto exekúcie na základe upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 17.02.2020,
ktoré žalobca k vyjadreniu pripojil. Za 11 rokov exekučného konania nebola vymožená žiadna suma.

Podľa žalobcu disproporcia medzi nominálnou hodnotou postupovaných pohľadávok a odplatou za
jej postúpenie je dôsledkom likvidity postúpených pohľadávok, vzhľadom na dlhodobé, neúspešné
exekučné konanie, ktoré nakoniec bolo zastavené. K žiadnemu rozdielu medzi postavením postupcu
voči právnemu predchodcovi žalovaného a postavením žalobcu voči žalovanému nedošlo. Nedošlo teda
postúpením pohľadávok k zmene právneho postavenia právneho predchodcu žalovaného, ani právneho

postavenia žalovaného. Poukázal na pasivitu žalovaného aj jeho právneho predchodcu vo vzťahu k
snahe riešiť splatenie postúpených pohľadávok. Poukázal aj na konanie žalovaného voči jednému z
veriteľov, ktorého žalobca považuje za spriaznenú osobu žalovaného.
24. K námietke žalovaného o nesplnení zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia žalobca uviedol, že splnenie podmienok žalobca preukazuje skutočnosťami opísanými

v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v konaní
336EX/114/2024 je už zriadené exekučné záložné právo v prospech žalobcu na pohľadávku v sume
19.702,58 Eur, nakoľko exekučné konanie 336EX/114/2024 vedené na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 65Ek/2372/2022 bolo zastavené.
25. Podľa žalobcu exekučné záložné právo zriadené v jeho prospech v exekučnom konaní č.

336EX/945/2022 vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9Ek/2381/2022 s účinnosťou
od 10.11.2023 (Z-1898/2023) na zabezpečenie pohľadávky 5.000,- Eur s prísl. nepopiera existenciu
hrozby. Skutočnosť, že na nehnuteľnosti žalovaného už je zriadených viacero záložných práv a existuje
ďalšie exekučné konanie voči žalovanému, v rámci ktorého ešte nebolo zriadené exekučné záložné
právo, ako aj samotné konanie žalovaného smerujúce k zvýhodneniu jedného veriteľa, odôvodňuje

obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie na vymoženie jeho pohľadávky.
26. K otázke primeranosti uplatneného nároku k hodnote nehnuteľnosti žalobca uviedol, že k hodnote
nehnuteľnosti nemá kompetenciu reálne sa vyjadriť. Vo vzťahu k hodnotám záväzkov žalovaného
uviedol, že podľa žalobcu existuje reálna hrozba zriadenia exekučného záložného práva v prospech
veriteľa EOS KSI Slovensko s.r.o.. Rovnako tu existuje hrozba ďalšieho konania žalobcu v rozpore so

zákonom. Žalobca tiež vyslovil obavu z existencie ďalších záväzkov žalovaného, s plnením ktorých je
žalovaný v omeškaní a o ktorých nemá on žiadnu vedomosť.
27. V súvislosti s poukazom žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/312/1994
(R 41/95) žalobca uviedol, že ho nemožno na toto konanie aplikovať vzhľadom na účelové konanie
žalovaného, existenciu viacerých veriteľov, vedenie viacerých exekučných konaní a bez vedomosti

o výške reálne existujúcich záväzkov žalovaného.
28. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o dostatočnej ochrane žalobcu už zriadeným
exekučným právom žalobcu s ohľadom na skutočnosť, že exekučné právo sa vzťahuje len ku konkrétnej
pohľadávke, na zabezpečenie ktorej bolo zriadené.
29. V závere žalobca opätovne poukázal na obavu z ďalšieho protiprávneho konania žalovaného, ako

aj skutočnosť, že žalovaný nijak neprejavil snahu mimosúdneho usporiadania vzťahov k žalobcovi.
S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalovaného a jemu priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.30. Dňa 06.11.2024 bol odvolaciemu súdu doručený návrh žalovaného na zastavenie konania o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj konania o odvolaní žalovaného z dôvodu prekážky
rozsúdenej veci, nakoľko v prípade žalobcu ide v tomto konaní už o druhý návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia a odvolací súd už v tejto veci v odvolacom konaní sp. zn. 43Cob/41/2024
totožný návrh žalobcu zamietol.
31. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
32. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom

v odvolaní, pričom v zmysle § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP vychádzal zo stavu v čase vydania
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
33. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou vo veci samej, doručenou súdu dňa
20.10.2023 a vedenej pod sp. zn. 63Cb/138/2023, domáhal pôvodne od žalovaného a žalovaných 2/ a 3/
(M. E. a N. E.) zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne zo sumy 19.702,58 Eur od 21.10.2019
do 21.10.2020. Svoj nárok odôvodnil tým, že sa jedná o pohľadávku vyplývajúcu z Leasingovej zmluvy

č. 123621 zo dňa 28.02.2006, uzavretej pôvodne medzi B. C. E., toho času nebohým, ako leasingovým
nájomcom a leasingovým prenajímateľom BOF, a.s. Z dôvodu neuhradenia včas a riadne štyroch splátok
leasingu došlo k vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Uplatnený nárok bol Zmluvou o postúpení
pohľadávok pôvodným veriteľom postúpený na obchodnú spoločnosť BFS, a.s., ktorá následne Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2020 postúpila pohľadávku na žalobcu. Vzhľadom na ukončenie

dedičského konania voči pôvodnému dlžníkovi C. E., žalobca vzal žalobu vo veci samej späť voči
pôvodne označenej žalovanej 2/ a žalovanému 3/ (M. E. a N. E.).
34. Uznesením č.k. 63Cb/138/2023- 75 zo dňa 11.03.2024 prvoinštančný súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie, ktorým v prospech žalobcu zriadil záložné právo na Nehnuteľnosti žalovaného na
zabezpečenie pohľadávky o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne zo sumy 19.702,58 Eur

od 21.10.2019 do 21.10.2020 žalobcu voči žalovanému vyplývajúcej z Leasingovej zmluvy č. 123621
uzavretej dňa 28.02.2006.
35. Uznesením č.k. 43Cob/41/2024-184 zo dňa 21.06.2024 Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd
odvolací rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/138/2023 zo dňa 11.03.2024 zmenil
tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

36. Dňa 07.07.2024 bol okresnému súdu doručený ďalší návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým sa domáhal zabezpečenia svojej pohľadávky uplatnenej žalobou vo veci samej
zriadením záložného práva na byt č. 14, vlastnícky patriaci žalovanému z dôvodu obavy z ohrozenia
exekúcie, vzhľadom na výšku dlhov žalovaného, existenciu viacerých exekučných konaní a absencie
akéhokoľvek majetku žalovaného spôsobilého na uspokojenie pohľadávky žalobcu, pričom takýto návrh

nepovažujezaneprimeranýzásahdopostaveniažalovaného,vzhľadomnavýškupohľadávkyahodnotu
predmetnej nehnuteľnosti.
37. Uznesením č.k. 63Cb/138/2023- 245 zo dňa 23.07.2024 prvoinštančný súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie, ktorým v prospech žalobcu zriadil záložné právo na Nehnuteľnosti žalovaného na
zabezpečenie pohľadávky o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne zo sumy 19.702,58 Eur

od 21.10.2019 do 21.10.2020.
38. Vzhľadom na skutočnosť, že v tom istom konaní podal žalobca už druhý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, podľa § 380 ods. 2 CSP odvolací súd sa v rámci skúmania procesných
podmienok konania primárne zaoberal otázkou, či nejde o prekážku rozhodnutej veci (res iudicata),
ktorej existencia (zistenie) vedie bez ďalšieho k zastaveniu konania podľa § 230 CSP.

39. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní
prejednaná tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo
stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, táto sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých
osôb (konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia
pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie).

40. Odvolací po preskúmaní veci zistil, že aj keď podstatná časť skutkových tvrdení žalobcu je
v prípade obidvoch návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rovnaká, a v nadväznosti na
to sú v podstatnej časti rovnaké aj odvolacie dôvody žalobcu, nemožno opätovný návrh označiť za
totožný. Z obsahu spisu, ako aj zo samotného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
43Cob/41/2024-184 zo dňa 21.06.2024 odvolací súd zistil, že v konaní o prvom návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia (č.l.60) sa prvoinštančný, ako ani odvolací súd v danej veci nezaoberal
listinami predloženými žalobcom spolu s vyjadrením k odvolaniu žalovaného podaného proti uzneseniu
č.k. 63Cb/138/2023- 75 zo dňa 11.03.2024 (viď bod 51 až 54 uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 43Cob/41/2024-184 zo dňa 21.06.2024). Je teda zrejmé, že odvolací súd sa v rámcikonania o prvom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezaoberal tvrdením žalobcu
o snahe žalovaného zaťažiť nehnuteľnosť záložným právom v prospech spriaznenej osoby a rovnako
neprihliadal ani na listiny preložené žalobcom spolu s vyjadrením k odvolaniu (č.l. 130-175). Na základe

uvedeného možno jednoznačne dospieť k záveru, že vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam ide o nový návrh
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto sa odvolací súd zaoberal otázkou, či nové
skutočnosti tvrdené žalobcom, ktoré neboli preskúmané v rámci konania o prvom návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, v nadväznosti na už preskúmaný skutkový stav osvedčujú splnenie
podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol aj

návrh žalovaného na zastavenie konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako aj
konania o odvolaní zo dňa 06.11.2024.
41. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
42. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

43. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
44. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
45. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
46. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
47. Okresný súd dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru, že boli splnené podmienky na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, keď mal osvedčenú existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
a to peňažnú pohľadávku uplatnenú v žalobe vo veci samej, ako aj potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov z dôvodu zabránenia nezvratného stavu a ohrozenia budúceho výkonu exekúcie. Odvolací
súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu o osvedčení splnenia podmienok na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenia ohrozenia exekúcie pri uspokojovaní pohľadávky žalobcu

uplatnenej v žalobe vo veci samej. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vyslovil názor,
že zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní je dôvodné vzhľadom k tomu, že
žalobca má zabezpečenú pohľadávku len v sume 5.000,- Eur, hodnota nehnuteľnosti je 45.000,-
Eur a pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní je 36.154,23 Eur, pričom zohľadnil skutočnosť, že na
Nehnuteľnosti sú zriadené aj ďalšie exekučné záložné práva a vedie sa ďalšie exekučné konanie, v

ktorom „hrozí“ zriadenie ďalšieho exekučného záložného práva.
48. Vo vzťahu k uvedenej argumentácii odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/41/2024-184 zo dňa 21.06.2024, ktorý sa otázkou poradia
a existencie viacerých záložných práv už zaoberal a podrobne vysporiadal. Ako vyplýva z opätovného
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, okresný súd sa s poukazom na citovanú časť komentára

nestotožnil s odôvodnením odvolacieho súdu, ktoré citoval v bode 16 napadnutého rozhodnutia. Výklad
citovanéhokomentáraokresnýmsúdom,žeužzriadenézáložnéprávovprospechžalobcu,dokoncaako
prvého v poradí, nie je postačujúce, pritom popiera zmysel citovaného doktrinálneho výkladu uvedeného
v komentári, ktorý poukázal práve na to, že iné ako prednostné záložné právo môže predstavovať iba
formálnu ochranu, aj to iba za určitých okolností.

49. Uvedené konštatovanie v doktrinálnom výklade je v súlade s dlhodobou súdnou praxou, stelesnenou
už v rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo/312/94 zo dňa 27.10.1994, na ktoré žalovaný poukázal.
Rozhodovanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia má s konaním o nariadenie predbežného
opatrenia, ktorého sa citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR týka, spoločnú povinnosť súdu
preskúmať vzťah medzi nebezpečenstvom, že exekúcia bude zmarená a zriadením záložného práva.

Súdom nariadené zriadenie záložného práva je vždy zásahom do ústavne chránených práv vlastníka,
preto musí byť odôvodnené zásadnými okolnosťami osvedčujúcimi dôvodnosť a naliehavosť takéhoto
rozhodnutia. Ako Najvyšší súd uviedol, v prípade ak nárok žalobcu je zabezpečený záložným právom,
nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, preto nie je daný
dôvod na nariadenie zabezpečovacieho (vtedy predbežného) opatrenia. Uvedený záver nemá súvislosť

s motiváciou konania žalovaného, pluralitou veriteľov a exekučných konaní, ani s výškou záväzkov
žalovaného (ako uviedol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného). Vyjadruje stanovisko, že pokiaľ
už je raz postavenie veriteľa voči dlžníkovi zabezpečené zriadením záložného práva, táto skutočnosť
ho chráni pred bezprostrednou hrozbou zmarenia budúcej exekúcie. Osobitne to platí v situácii, kedydlžníkovedispozičnéprávokjehomajetkujeužterazobmedzenézdôvoduvedenianiekoľkýchexekúcií.
Na takomto závere potom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca sa domnieva, že žalovaný urobil úkon
smerujúci k zvýhodneniu iného veriteľa, nakoľko aj voči takémuto konaniu existujú účinné zákonné

inštitúty.
50. V tomto konaní súd považuje za potrebné poukázať na to, že ako argumentácia žalobcu, tak aj
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odôvodňuje existenciu hrozby exekúcie
s poukazom na ďalšie exekučné konanie vedené v prospech oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
o ktorom má žalobca vedomosť. Je nevyhnutné zdôrazniť, že účelom zabezpečovacieho opatrenia

nie je „predbehnúť“ exekučné záložné právo smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti už judikovanej/
vymožiteľnej pohľadávky iného veriteľa. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ust. § 343 ods. 3 CSP,
z ktorého je zrejmé, že v prípade zabezpečovacieho opatrenia ide vždy o dočasný inštitút viažuci sa na
existenciu meritórneho rozhodnutia. Z toho uhla pohľadu žalobcovi poskytuje v tomto štádiu konania vo
veci samej dostatočnú ochranu, teda preventívnu funkciu, už zriadené exekučné záložné právo zriadené
v jeho prospech, ktoré je zapísané ako prvé v poradí.

51. Relevantný nie je ani argument žalobcu, že bez zriadenia nového záložného práva nebude
mať (napriek existencii už jedného exekučného záložného práva) pohľadávku fakticky a právne
zabezpečenú. Odvolací súd pripomína, že veriteľ vo vzťahu k dlžníkovi vždy znáša riziko, že dlžník
nezaplatí. Zníženie miery tohto rizika môže veriteľ pri vzniku právneho vzťahu ovplyvniť zmluvne
dohodnutými spôsobmi zabezpečenia (záložné právo, ručenie). Ak však veriteľ vstúpi do už existujúceho

právneho vzťahu (napr. odkúpením pohľadávky), prijíma riziko nezaplatenia s tým, že už nemá možnosť
zmluvne ovplyvniť jeho mieru zmluvným dojednaním. Ide o vedomé rozhodnutie veriteľa, ktorý sa má
s rizikami pohľadávky oboznámiť pri jej nadobudnutí. Zo strany veriteľa potom nie je opodstatnené
požadovať od súdu, aby v jeho prospech pohľadávku preventívne fakticky a právne zabezpečil, a tým
znižoval mieru rizika nezaplatenia pohľadávky. Ak si záložné právo na zabezpečenie pohľadávky

nedohodli zmluvné strany, súd tak môže urobiť iba zo zákonných dôvodov a tým nie je všeobecné riziko
veriteľa, ale akútne nebezpečenstvo zníženia majetku dlžníka, v dôsledku ktorého exekúcia nebude
úspešná.
52. Žalobca pritom v návrhu netvrdil, že sa dlžník náhle zbavuje majetku. Poukázal na pohľadávku, ktorú
má dlžník voči A. O. P., čo vyplýva z Uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 24.01.2024.

sp. zn. 26D/65/2018. V súvislosti s touto pohľadávkou žalobca uviedol, že bezprostredne po zápise
žalovaného ako výlučného vlastníka bytu č. 14 a príslušenstva, vedených na liste vlastníctva č. XXXX,
uzavrel žalovaný zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 08.02.2024 a bol účastníkom konania o
vklade záložného práva do katastra nehnuteľností (V 196/2024) čím uprednostnil jedného zo svojich
veriteľov na úkor ostatných. Pohľadávku dlžníka voči A. P. vymedzil tak, že dňa 08.08.2007 uzavrel B. C.

E. ako dlžník s A. O. P. ako veriteľom zmluvu o pôžičke na sumu 49.790,80 Eur (1.500.000,- Sk) a v
roku 2010 tento dlžník uznal dlh notárskou zápisnicou N186/2010, Nz 29184/2010, NCRIs 29638/2010,
spísanou notárom Mgr. Andreou Galetovou, notársky úrad Nová Baňa. Výška zabezpečenej pohľadávky
je 72.600,00 Eur a hodnota zálohu, vrátane príslušenstva, predstavuje podľa ocenenia nehnuteľnosti
v dedičskom konaní sumu 90.000 Eur. Z uvedeného skutkového tvrdenia žalobcu vyplýva, že záväzok

dlžníka voči inému veriteľovi (A. P.) uznal právny predchodca v roku 2010, súčasný dlžník sa stal z neho
zaviazaným po dedičskom konaní v roku 2018, teda nejde o vytvorenie nového záväzku, ktorý by
dlžník účelovo prevzal v snahe vyhnúť sa prípadnej povinnosti uhradiť údajný dlh, ktorého existenciu
tvrdí žalobca v žalobe. Zabezpečenie existujúceho dlhu novým zmluvným záložným právom je vo
vzťahu k hodnote zálohu realizáciou práva vlastníka nehnuteľností. Žalobcom vyslovené podozrenie,

že žalovaný uznal premlčaný dlh, ktorý sa následne snažil zabezpečiť záložným právom, ostalo pritom
v rovine neosvedčenej domnienky.
53. Pokiaľ žalobca zdôrazňuje údajné nebezpečenstvo zmarenia exekúcie poukazom na iné záväzky
žalobcu, vyjadruje obavu z ďalšieho protiprávneho konania žalovaného a zdôrazňuje skutočnosť, že
žalovaný nijak neprejavil snahu mimosúdneho usporiadania vzťahov k žalobcovi, je nutné pripomenúť,

že nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáha vo vzťahu k pohľadávke, ktorá je sporná
a súd ešte o nároku uplatnenom žalobou nerozhodol. Samotná existencia údajnej pohľadávky, ani
existencia iných dlhov nie je dôvodom na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia,
je dôvodom na uplatnenie nároku v nachádzacom konaní a následne po získaní exekučného titulu
dôvodom na exekúciu. Dôvodom na zabezpečenie majetku dlžníka neodkladným / zabezpečovacím

opatrením by mohlo byť také konanie dlžníka, z ktorého je možné s vysokou pravdepodobnosťou
vyvodiť, že svojimi úkonmi dosiahne stav, kedy získanie exekučného titulu stratí pre veriteľa zmysel,
pretože exekúcia nebude môcť byť úspešná. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však
okrem domnienok neobsahoval opis nezvrátiteľného konania údajného dlžníka (napr. kroky smerujúcek scudzeniu majetku), obsahoval informáciu o iných záväzkoch dlžníka za stavu, kedy žalobcu už v čase
podania návrhu mal voči žalovanému na jeho nehnuteľnosť záložné právo zriadené.
54. Ako vyplýva z tvrdení žalobcu vyplývajúcich priamo z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, tak aj zo žalobcom predložených listín je zrejmé, že je dostatočne efektívne zabezpečená
ochrana majetku žalovaného tak, aby sa zabránilo scudzovaniu, či znehodnocovaniu majetku
žalovaného jeho konaním. Odvolací súd má za osvedčené, že exekučné záložné právo zriadené
v prospech žalobcu je spôsobilé zabrániť zaťaženiu majetku žalovaného inak, ako v súlade so zákonom,
alebo na základe zákona. Pri skúmaní podmienok pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací

súd posúdiac aj individuálne okolnosti tejto veci dospel k záveru, že zriadené záložné právo poskytuje
dostatočnú ochranu pohľadávky uplatnenej žalobcom voči žalovanému, ktorý momentálne nemôže
svojvoľne nakladať s Nehnuteľnosťou.
55. K efektivite zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť aj to, že ak
žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá bola od právneho predchodcu žalovaného vymáhaná neúspešne
11 rokov napriek tomu, že žalovaný nadobudol majetok, konkrétne predmetnú Nehnuteľnosť od

toho istého právneho predchodcu ako žalovanú pohľadávku, uvedené samé o sebe spochybňuje
nielen dôvodnosť, ale aj naliehavosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za účelom ochrany
exekúcie. Zásah do vlastníckeho práva žalovaného však musí mať nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu
nároku a zároveň musí byť odôvodnený akútnou potrebou takéhoto zásahu, a to s ohľadom na účel
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je účinná ochrana práv oprávnenej osoby.

56. K návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu spisom konania Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
14.05.2024,sp.zn.19C/64/2022(str.3návrhu)apripojenímspisu65Ek/2372/2022odvolacísúduvádza,
že súd v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádza z tvrdení a dôkazov
predložených žalobcom spolu s návrhom. V tomto konaní konkrétne okolnosti zásadne determinuje
navrhovateľ neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia opísaním rozhodujúcich

skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, prípadne odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, keď opísanie skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude
ohrozená a v prípade neodkladného opatrenia aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, je podľa § 326 ods. 1 v spojení s § 344 CSP aj osobitnou zákonnou náležitosťou návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

57. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo
neodkladného opatrenia rozhoduje súd v zmysle § 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP v zásade bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia je teda charakteristický zjednodušený
procesný postup, pri ktorom súd vychádza z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu

pripojenýchlistínapriktorompomernekrátkalehotanarozhodnutienevytvárapriestorpreplnohodnotné
dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať, a preto o návrhu rozhoduje na
základe osvedčenia podstatných skutočností uvedených navrhovateľom neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia v návrhu na ich nariadenie. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je práve žalobca, ktorý do vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie mal uviesť

a osvedčiť rozhodujúce skutočnosti umožňujúce prijať záver o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie z
dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
58. S ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd podľa §
388CSProzhodnutiesúduprvejinštanciezmeniltak,ženávrhžalobcunanariadeniezabezpečovacieho

opatrenia zamietol.
59. Vzhľadom na to, že zamietnutím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa v tejto veci
konanie nekončí, keďže vo veci samej bola zároveň podaná žaloba, o trovách konania o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
v rozhodnutí vo veci samej.

60. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).