Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Galanta

Judgement was issued by JUDr. Eva Detvaiová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 28Csp/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324201285
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2324201285.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v sporovej veci žalobcu:

Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.:
Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352 proti
žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., o zaplatenie 5.581,23 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

28Csp/30/2024-
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeného

tunajšiemu dňa 27.3.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť sumu
5.581,23 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, titulom porušenia záväzku zo zmluvy o pôžičke
č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 27.9.2016 medzi žalobcom a žalovanou, na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 9.000,- Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná
splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 125,49 Eur, a to až do celkovej
sumy pôžičky vo výške 15.058,80 Eur. Do dňa podania návrhu uhradila žalovaná sumu 7.616,46 Eur.
Podľa §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach,
môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšienasledujúcejsplátky.Vzhľadomnato,žežalovanáporušilasvojupovinnosťsplácaťposkytnutú
pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve,

žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 30.6.2021 – Predžalobná upomienka,
vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie viac
než 30 dní. Súčasne žalobca žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej
splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné
splátky neuhradila. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.8.2021
úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 22.8.2021- „Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“. K zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej

dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.
Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje
začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke
sa žalovaná dostala do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle §53 ods.9 Občianskeho zákonníka oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže k
zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca
počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo žalobcu

na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 9.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovanej ku
dňu podania návrhu predstavuje sumu 5.581,23 Eur. Žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z
omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko
oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. V zmysle
čl. 15.2 sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú

pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 856,86 Eur, si
žalobca neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 13.197,69 Eur,
ktorú tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení: počet splátok: 58,
výška splátky: 125,49 Eur, suma splátok (počet*výška): 7.278,42 Eur, suma po zosplatnení: 5.919,27
Eur, spolu istina: 13.197,69 Eur. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradil sumu 7.616,46 Eur,
ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi

istinou a vykonanými úhradami, t. j. 13.197,69 Eur – 7.616,46 Eur = 5.581,23 Eur.

2. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere
Quatro zo dňa 27.9.2016, informácie o finančnom sprostredkovaní, výpisy z účtu žalovanej, štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere, žiadosť o poskytnutie úveru, predžalobnú výzvu zo dňa

30.6.2021 s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.8.2021, prehľad
splátok a úhrad.

3. Tunajší súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu pod sp. zn.
28Csp/30/2024-43 zo dňa 6.5.2024. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla,

že poprosila žalobcu o splátkový kalendár, je ochotná dlh splácať ale dostala sa do tejt ituácie kvôli
nedostatku financií, nakoľko zostala doma s chorými rodičmi a dostávala 195,- Eur a banka ju posunula
na Intrum, čo aj splácala podľa dohody a predsa ju dali na súd.

4. Žalobca sa vo vyjadrení k odporu pridržal špecifikácie pohľadávky uvádzanej v žalobnom návrhu

ako aj skutočností v ňom uvádzaných. Zároveň uviedol, že po podaní žalobného návrhu nedošlo k
žiadnej zmene skutkových alebo právnych okolností, pričom žalovaná po podaní návrhu na žalovanej
pohľadávke nevykonala žiadnu čiastkovú úhradu a preto navrhol žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 17.10.2024 a 21.1.2025, na ktoré sa nedostavili žalobca a jeho
právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním a rozhodnutím v ich
neprítomnosti. Súd v súlade s § 180 CSP vec prejednal na pojednávaní v ich neprítomnosti. Žalovaná
na pojednávaní uviedla, že žalobca nebol oprávnený úver zosplatniť a poskytnutý úver je potrebné
považovaťzabezúročnýabezpoplatkovzdôvodu,žežalobcapriposkytovaníúveruneskúmaljejbonitu.

V čase poskytnutia úveru jej príjem predstavoval cca 318,- Eur, pracovala v reštaurácii s úväzkom na 4
hodiny,nakoľkosastaralaosvojichchorýchrodičov.VsúčasnostijezamestnanávreštauráciiUErnesta,
v Jelke, s príjmom 700,- Eur netto. Žalovaná v konaní ďalej uviedla, že vykonala nasledovné úhrady: dňa
31.10.2024 uhradila sumu 200,- Eur, dňa 26.11.2024 sumu 200,- Eur a dňa 12.12.2024 sumu 200,- Eur.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 5.11.2024 k posúdeniu schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou pred uzatvorením zmluvy uviedol, že v danom prípade
bol vykonaný prepočet schopnosti splácať s ohľadom na údaje o osobnom stave, o úveroch, s ohľadom
na schválenú výšku úveru 9.000,- Eur, výšku splátky schváleného úveru 125,49 Eur, príjem 385,-
Eur, doklad preukazujúci príjem, výpis z účtu, výplatné pásky, životné minimum 198,09 Eur, životné

minimum nezaopatrených detí 0, mesačné splátky existujúcich úverov 35,- Eur, finančná rezerva (príjem
- výdavky) 151,91 Eur, porovnanie finančná rezerva vs. splátka schváleného úveru 26,42 Eur. Keďže
výsledkom porovnania príjmov a výdavkov je suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola
schválená. Žalobca taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaná žiadnym spôsobom neinformovala
žalobcu o zmene finančných pomerom, ktoré by jej znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru.

Rovnako tak zo strany žalovanej nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky,
ktorú by žalobca posúdil a so žalovanou dohodol nové podmienky splácania. Žalovaná je v spore
pasívna a doposiaľ nepredložila žiadne dôkazy a neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by žalobcov nárok
na zaplatenie žalovanej sumy spochybňovali. V tejto súvislosti poukazuje na § 151 CSP a taktiež naunesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.: 43CoCsp/40/2020 zo dňa 21.10.2020, z ktorého
vyplýva, že „Ani v prípade spotrebiteľských sporov nie je súd oprávnený popierať skutkové tvrdenia za
spotrebiteľa. Súd má byť nestranným rozhodcom v spore medzi dodávateľom a spotrebiteľom, nemôže

byť advokátom spotrebiteľa. Takýto postoj súdu narušuje princíp rovnosti zbraní, ktorý je upravený aj v
prípade spotrebiteľských sporov. Ust. § 151 CSP o popieraní skutkových tvrdení protistrany z aplikácie
v spotrebiteľských sporoch vylúčené nebolo.“

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámení s návrhom, vyjadreniami strán sporu, listinnými

dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav: dňa 27.9.2016 uzatvoril žalobca so žalovanou
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1620001853, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový
úver vo výške 9.000,- Eur. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 11,90%, výška
mesačnej splátky 125,49 Eur, RPMN 11,90%, celková čiastka 15.058,80 Eur, dátum prvej splátky
20.10.2016,splatnosťďalšíchsplátokdo20.dňavmesiaci.Predžalobnouupomienkouzodňa30.6.2021
vyzval žalobca žalovanú na bezodkladnú úhradu dlžných splátok v celkovej výške 376,47 Eur a zároveň

ju upozornil, že v prípade, ak do 5.8.2021 nedôjde k úhrade, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť.
Výzva bola žalovanej doručená dňa 12.7.2021. Listom zo dňa 22.8.2021 žalobca oznámil žalovanej
vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a vyzval žalovanú na úhradu celého úveru vo výške 6.422,06 Eur.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa; ....

11. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,
na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

12. Podľa § 7 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

13. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade

hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutiana údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

14. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd považoval právny vzťah medzi stranami
za spotrebiteľský, preto bolo potrebné na tento zmluvný vzťah právnu úpravu zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j.
vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Súd má za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa
úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť
potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Odbornou nie
je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo

vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú taktiež neodbornou starostlivosťou
potenciálne negatívne ohrozené. V prípade, ak veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon
sankcionuje takéto konanie v zmysle § 11 ods. 2 nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru a v prípade, ak dôjde k hrubému porušeniu § 7 ods. 1, v takom prípade
zákon sankcionuje takéto konanie veriteľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru.

16. Vzhľadom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. možno od žalobcu, ako veriteľa požadovať
preukázanie bonity klienta, teda v uvedenom prípade bolo na žalobcovi ako veriteľovi, aby preukázal,
že si svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov splnil, teda, že si v uvedenom prípade splnil
povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania

vyplýva, že žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď pred poskytnutím
úveru neoveril schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver s mesačnou splátkou vo výške 125,49 Eur
počas 120 mesiacov z mesačnej mzdy žalovanej 385,- Eur a neprihliadol na jej iné mesačné výdavky,
ktoré ani nezisťoval. Žalobca síce zistil, že žalovaná je zamestnaná u zamestnávateľa E. F. s čistým
mesačným príjmom 385,- Eur, zistil, že žalovaná má uzatvorenú jednu úverovú zmluvu so splátkou 35,-

Eur, avšak žiadne iné zisťovanie bonity klienta a iných záväzkov a životných nákladov nebolo zo strany
žalobcu preukázané. Žalobca medzi výdavky žalovanej zahrnul sumu životného minimu vo výške 198,09
Eur. Bolo povinnosťou žalobcu zisťovať schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na
jej príjem ako aj na ďalšie skutočnosti, najmä na iné, skutočné mesačné výdavky. Bez zisťovania ďalších
okolností, nie je možné konštatovať, že žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou.

Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalobca sa nezaujímal, aké má
žalovaná výdavky na živobytie a či jej teda zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru.

17. Súd má za to, že ak by aj vyššie uvedené konanie žalobcu bolo považované za skúmanie
bonity žalovanej, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou

starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovanej, ako
napr. mesačné výdavky, výdavky na bývanie, stravu, atď., nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej
situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Sumu životného minima
nemožno považovať za sumu zodpovedajúcu skutočným výdavkom žalovanej. Z uvedeného teda
možno vyvodiť záver o nesplnení si povinnosti žalobcu o preukázaní odbornej starostlivosti posúdenia

schopnosti žalovanej splácať úver. Pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. nie je rozhodujúce, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa,
ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
nebol v prvom rade oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru a v druhom rade uzatvorená spotrebiteľská zmluva je postihnutá sankciou bezúročnosti a
bezpoplatkovosti.

18. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru neznamená, že ostatné dojednania v zmluve sú neplatné,
resp. že ich nie je potrebné rešpektovať. Žalobca poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 9.000,- Eur. Tento úver bolo v zmysle zmluvy potrebné vrátiť do
20.9.2026 pri frekvencii splátok 1. - 120. vo výške 125,49 Eur mesačne odo dňa uzatvorenia zmluvy do
termínu konečnej splatnosti úveru. Súčasťou podanej žaloby a jej príloh bola dojednaná amortizačná
tabuľka, ktorá obsahuje rozpis výšky splátok na istinu a úrok. Podľa predloženej amortizačnej tabuľkysúd zistil, aká časť tej ktorej splátky sa započítava na istinu. Vzhľadom na to, že spotrebiteľský úver
je bezúročný a bez poplatkov, v čase rozhodovania súdu bolo splatných 100 splátok, teda istina vo
výške 6.722,31 Eur Keďže žalovaná do dňa rozhodovania súdu uhradila splátky vo výške 7.322,31 Eur

(7.616,46 Eur ku dňu podania návrhu + 600,- Eur (200,- Eur dňa 31.10.2024, 200,- Eur dňa 26.11.2024
a 200,- Eur 12.12.2024) pričom mala uhradiť splátky vo výške 6.722,31 Eur, súd žalobu zamietol,
nakoľko žalovaná uhradila v čase rozhodovania súdu vyššiu sumu splatnej istiny, aká bola splatná v čase
rozhodovania súdu v zmysle amortizačnej tabuľky.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1
CSP, t. j. podľa úspešnosti v spore. Keďže žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná vznikol
jej voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanej
preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o tom, že žalovanej nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

28Csp/30/2024-
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.