Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 17, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202425
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824202425.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore navrhovateľky: A. B. (predtým C.), nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpenej JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou
so sídlom Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, IČO: 42 217 601, proti odporcovi: C. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpenému JUDr. Katarínou Kuricovou, advokátkou so sídlom

Dolný Val 213/11, 010 01 Žilina, IČO:
55 151 540, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo č. k. 12C/93/2024-45 zo dňa 8. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/93/2024-45 zo dňa 8. októbra 2024 v časti Ia. výroku
I. a vo výroku II. zrušuje a vec v tomto rozsahu vracia Okresnému súdu Námestovo na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

II. Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/93/2024-45 zo dňa 8. októbra 2024 v častiach Ib.
a Ic. výroku I. zostáva nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“) nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým zakázal odporcovi (v uznesení označenému ako žalovaný): vstupovať do rodinného

domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele KN-C č. 1840/2, katastrálne územie E., okres E. (časť
Ia. výroku I. uznesenia), úmyselne sa priblížiť k navrhovateľke (v uznesení označenej ako žalobkyňa) na
vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní,
trestnom konaní, priestupkovom konaní, alebo inom konaní pred orgánom verejnej moci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch (časť Ib. výroku I. uznesenia) a kontaktovať
navrhovateľku akýmkoľvek spôsobom (časť Ic. výroku I. uznesenia). Zároveň navrhovateľke priznal voči

odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II. uznesenia).
2. Na odôvodnenie uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.09.2024, domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal odporcovi (i) vstupovať do vyššie
označeného rodinného domu, (ii) úmyselne sa priblížiť k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako
15 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní,

priestupkovom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný, a to v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť
odporcu na týchto úkonoch, (iii) kontaktovať navrhovateľku písomne, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami. Navrhovateľka si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľka
návrh odôvodnila tým, že má z odporcu strach, pretrvávajú u nej pocity ohrozenia z dôvodu agresívneho
(verbálneho ako aj fyzického) a nepredvídateľného správania sa odporcu, ktorý naviac trpí psychickým
ochorením bipolárnou poruchou. V čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

prebiehalo na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn. 18Pc/28/2024 konanie o rozvod manželstva
strán, ktorý návrh podala a iniciovala ona. V označenej veci konaní došlo súdom dňa 19.09.2024k vyhláseniu rozsudku, ktorým bolo manželstvo strán rozvedené, avšak rozsudok nenadobudol
právoplatnosť. Dôvodom pre podanie návrhu
na rozvod zo strany navrhovateľ boli skutočnosti, že pociťuje z odporcu strach, bojí sa ho najmä z dôvodu

jeho nepredvídateľného a agresívneho správania a reakcií. Podať samotný návrh na rozvod manželstva
sa odhodlala až v čase, kedy bol odporca umiestnený v Ústave
na výkon väzby (v inej trestnej veci). Odporca ju dlhší čas fyzicky a psychicky týra. Sú rodičmi dvoch
plnoletých dcér. Kým žili v spoločnej domácnosti aj ich dve dnes už plnoleté dcéry, odporca sa správal
neprimerane a agresívne aj voči nim. Toho času už žije s odporcom sama, pričom jeho správanie začalo

vrcholiť od roku 2015 a pretrvávalo až do času, kým nebol zaistený orgánmi činnými v trestnom konaní
a vzatý do väzby. Nadmerne požíva alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých sa neovláda. Pod vplyvom
alkoholu sa jej vyhrážal, že ju zabije, že podpáli dom a vulgárne jej nadával. V noci, keď spala, tak ju budil
hlasnými nadávkami, pootváral okná, rozsvietil svetlá, alebo vyhodil ističe, zamykal ju, bral jej kľúče, aby
nikam nemohla odísť, zobral jej telefón, aby nikomu nemohla zavolať a nikoho kontaktovať. Keď bol pod
vplyvom alkoholu pravidelne v domácnosti vystrájal, vykrikoval

a keď boli prítomné ich deti, aj im, že si nič nevážia, rozbíjal im veci. Prvýkrát ju fyzicky napadol už v
roku 1999, kedy ju pri hádke zbil. V čase, kedy k hádke medzi nimi došlo, boli ich v tom čase maloleté
deti v škole a škôlke. Udieral ju päsťami, hodil ju na posteľ a udieral do celého tela. Pri jeho príchodoch
domov, keď nebol pod vplyvom alkoholu, komentoval jej existenciu a ich dvoch dcér slovami, že sa im
žije, že by chcel ich život, že im „ide karta“ to boli jeho slová, ktoré používal bežne a keď bol pod vplyvom

alkoholu stupňoval to nadávkami na ich adresu, že sú kurvy skurvené a buď ich vyhadzoval z domu,
alebo naopak, bral jej kľúče od auta alebo domu, aby nikam nemohla ona a deti odísť, resp. utiecť.
Odporca bol prvýkrát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Ústrednej vojenskej nemocnici
v F. v roku 2013, kde jeho hospitalizácii predchádzali zvláštne udalosti, ktoré sa
v priebehu roku 2013 odohrali. Navrhovateľka v ďalšom opisovala spolužitie s odporcom

od roku 2013. Niekedy v roku 2020 odporca prišiel domov pod vplyvom alkoholických nápojov a žiadal
ju, aby ho niekam odviezla, pričom toto odmietla, na čo po nej vykrikoval, že je kurva, vyhrážal sa jej
zabitím a podpálením domu a dal jej facku. Dňa 24.06.2023 bola
s odporcom na oslave 60tky jeho sestry, pričom potom, ako odviezla z oslavy domov niekoľko hostí, pri
ceste smerom k ich rodinnému domu zbadala, že oproti nej ide v inom vozidle odporca, ktoré zastavilo

proti nej, na čo ona s vozidlom zastavila, odporca vystúpil
z vozidla a začal ju ťahať za vlasy z vozidla von, bil ju po hlave, čím jej spôsobil podliatiny po tvári.
Dňa 06.04.2024 v poobedňajších hodinách po tom, ako od nej požadoval, aby doviezla domov auto, jej
povedal, že ak ho nedovezie, tak aby vypadla z domu a ak sa vráti, tak on dom podpáli, rozbije ho a ju
spolu s dcérami zabije. Vzhľadom na tieto vyhrážky

zo strachu z odporcu z domu utiekla a schovala sa pred ním u susedy, kde pre ňu prišla jej sestra, u ktorej
bývala až do času, kým odporcu nezaistila polícia a bol vzatý do väzby. Potom, ako bol vzatý do väzby, sa
vrátiladorodinnéhodomu.Odporcatrpípsychickouporuchou,ktorávsúvislostisnadmernýmpožívaním
alkoholických nápojov z jeho strany, mení jeho správanie a stáva sa agresívnym a nevyspytateľným.
Od jeho príbuzných má vedomosť, že jeho psychický stav nie je dobrý, trpí sebapoškodzovacími

tendenciami, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu a dôvodom hospitalizácie mala byť údajne dekompenzácia
psychického stavu po suicidálnom pokuse. Odporcovi bola stanovená diagnóza bipolárna porucha,
na ktorú sa dlhodobo lieči a má nastavenú medikamentóznu liečbu v dôsledku svojho ochorenia a
je hospitalizovaný v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku. Požívanie alkoholických nápojov
má vždy za následok celkové zhoršenie jeho stavu. Počas manickej epizódy ochorenia, mala u neho

agresivita stúpajúcu tendenciu. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti a jeho psychický stav má obavy o svoj život. Všetky skutočnosti uviedla aj počas
výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Odhodlala sa podať trestné oznámenie na odporcu
(rovnako ako návrh na rozvod manželstva) až v čase, kedy bol zadržaný a obmedzený na osobnej
slobode. V čase podania návrhu na súd prvej inštancie bolo proti odporcovi vedené trestné stíhanie na

základe uznesenia o vznesení obvinenia ČVS: ORP -192/2-VY-DK-2024 zo dňa 04.07.2024 pre zločin
blízkej osoby a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona (t. j. po dlhší čas). Odporca bol v predmetnej
trestnej veci stíhaný väzobne, umiestnený v Ústave na výkon väzby v Žiline. Navrhovateľka uzavrela,
že pociťuje z osoby odporcu obavu a strach, a to aj napriek tomu, že je toho času stíhaný väzobne, má

obavu, ak by napríklad došlo k situácii, že bude z väzby prepustený na slobodu, resp. by mu bola väzba
nahradená inými inštitútmi upravenými v trestnom poriadku. Konaním odporcu je ohrozené jej zdravie,
život, duševná, telesná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť.3. Ďalej citujúc ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), f), g) a h), § 326 ods. 1 a 2, § 329
ods. 1 a 2 a § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd
prvej inštancie vo všeobecnosti uviedol, že neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom

naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu,
rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň
osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa
musíjaviťakonaliehavá.Tátonaliehavosťjepríčinou,žesúdmôžerozhodnúťlennazákladeosvedčenia
tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie,

či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať
všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre stranu nariadením neodkladného opatrenia.
4. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Námestovo spis. zn. 12Pc/12/2024 zo dňa 19.09.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 01.10.2024. Uznesením ČVS: ORP-192/2-VYS-DK-2024
zo dňa 04.07.2024 vyšetrovateľ policajného zboru vzniesol obvinenie voči odporcovi

za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1 písm. a) a b), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona (t. j. po dlhší čas), pretože na
podklade zistených skutočností mal za dostatočne odôvodnený záver,
že odporca v presne nezistenom čase najmä vo večerných a nočných hodinách najmenej
od nezisteného dňa roku 2012, kedy im zhorela chata do 06.04.2024 v E., v mieste ich spoločného

bydliska pod vplyvom alkoholických nápojov opakovane viackrát do mesiaca psychicky ubližoval
navrhovateľke (svojej manželke), tým spôsobom, že po tom, ako sa vrátil domov z krčmy a ona spala,
tak rozsvietil svetlá v celom dome, pootváral okná a budil ju, nadával jej, že je kurva, ponižoval ju, kričal
po nej, že nič nemá, že môže ísť, odkiaľ prišla, nič nevlastní, že prišla s holou riťou a v prípade, ak
nespala, pozerala televízor, tak tento vypol, pozhasínal svetlá v dome, opakovane jej vykrikoval, že ona

a jej rodina podpálili chatu, vyhrážal sa že ju zabije, že ho podvádza, že deti nie sú jeho, nič si neváži,
predtým, ako mala ísť do práce, jej schovával kľúče od auta, pri hádkach rozbíjal rôzne predmety, pričom
- nezistený deň pravdepodobne dňa 13.07.2019 v skorých ranných hodinách po tom, ako odišla domov
zo G. H., ktorý sa konal v E., prišiel domov, zobudil ju, rozsvietil svetlá v celom dome, kričal po nej,
že ako si mohla dovoliť odtiaľ odísť, vyhrážal sa jej, že ju zabije, nadával jej, že je kurva, vytiahol ju z

postele, škrtil ju, bil ju a dal jej niekoľko faciek, z ktorých jej zaľahlo v uchu a prestala počuť, - v doposiaľ
nezistenom čase
a dni roku 2020 po tom, ako prišiel domov pod vplyvom alkoholických nápojov a žiadal ju, aby ho
niekam odviezla, toto odmietla, tak jej vykrikoval, že je kurva, vyhrážal sa jej zabitím a podpálením domu,
následne ju napadol fyzicky, tak, že jej dal facku, - v doposiaľ nezistený deň v roku 2023 v nočných

hodinách v meste Trstená po tom, ako išla odviesť hostí z oslavy 60-tky jeho sestry a s vozidlom sa
vracala k miestu trvalého pobytu, videla, že prichádza
na druhom osobnom motorovom vozidle, s vozidlom zastavila, odporca vystúpil z vozidla, otvoril dvere
na vozidle, na ktorom išla ona a ťahal ju za vlasy z vozidla von, rukami ju bil po hlave, následkom čoho
mala podliatiny po tvári, - dňa 06.04.2024 v poobedňajších hodinách po tom, ako od nej požadoval, aby

doviezla domov auto, jej povedal, že ak ho nedovezie, tak aby vypadla z domu a ak sa vráti, tak on
podpáli dom, rozbije ho a ju spolu s dcérami zabije, kde zo strachu z neho z domu utiekla, čím týmto
konaním u nej vyvolával pocity strachu a psychickej nepohody a spôsobil jej rôzne zranenia s doposiaľ
nezistenou dobou liečenia. Uvedené mal súd prvej inštancie osvedčené aj z výsluchu žalobkyne a dcér
strán v rámci vyšetrovania.

5. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za osvedčené, že odporca sa k navrhovateľke ako
jeho manželke žijúcej s ním v jednej domácnosti správal dlhodobo takým spôsobom, ktorý nielen že
odporuje dobrým mravom, ale má aj znaky sporadického no opakujúceho sa fyzického násilia, ale
najmä znaky permanentného dlhotrvajúceho psychického násilia. Nič na tom nemení ani deklarovaná
psychická porucha odporcu, keďže táto pravdepodobne vznikla v dôsledku úmyselného nadmerného

požívania alkoholu a prejavuje sa najmä po tom, čo odporca požije alkohol. Aj keď v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie bol odporca
vo väzbe, v dôsledku čoho nehrozil bezprostredný fyzický kontakt strán, bol súd prvej inštancie toho
názoru, že stav kedy je odporca vo väzbe nemožno automaticky vyhodnotiť ako neexistenciu potreby
naliehavej úpravy pomerov, keďže trestné konanie vedené voči odporcovi je nezávislým konaním a

odporca môže byť kedykoľvek z väzby prepustený alebo môže byť jeho väzba nahradená inými inštitútmi
trestného práva. Zároveň súd v civilnom sporovom konaní má na nariadenie neodkladného opatrenia,
akého sa navrhovateľka domáhala, lehotu 30 dní. Ak by došlo k prepusteniu odporcu na slobodu a ak
by neboli prijaté iné obmedzenia v rámci trestného konania, čo súd prvej inštancie nevedel predvídať,ocitla by sa navrhovateľka práve počas tejto doby bez akejkoľvek súdnej ochrany. Navyše súd prvej
inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka sa domáhala aj zákazu kontaktovania zo
strany odporcu, a to v situácii kedy zjavne dochádzalo dlhodobo k psychickému násiliu a psychického

násilia by sa mohol odporca voči nej dopúšťať aj
bez fyzického kontaktu, teda aj z väzby. Vzhľadom na doterajšie dlhodobé konanie odporcu ma súd prvej
inštancie za to, že rozsah obmedzení stanovený neodkladným opatrením je adekvátny doterajšiemu
konaniu žalovaného.
6. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že súd nie je v konaní viazaný doslovným znením návrhu, ako

by mal znieť výrok, ale jeho obsahom. Z uvedeného dôvodu upravil znenie výroku oproti návrhu. Pri
zákaze priblíženia sa vynechal slová „ na ktoré bude odporca predvolaný“, keďže takouto formuláciou
by mohlo dôjsť k zásahu do práva odporcu zúčastniť sa procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci.
Keďže išlo len o zmenu formulácie, o vynechaní týchto slov nerozhodoval výrokom o zamietnutí návrhu
v uvedenej časti.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie citujúc ust. § 262 ods. 1

a § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech navrhovateľky tak, že jej priznal proti odporcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie čo do časti Ia. výroku I. a výroku II. podal v zákonnej lehote
odvolanie odporca, pričom navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v časti Ia. výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Žalovaný v odvolaní argumentoval, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti
neprimerané a nezákonné z dôvodu jeho rozporu s ustanoveniami CSP. Jednou zo základných
podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia je jeho dočasný charakter. Dočasnosť neodkladných
opatrení je dôležitá, pretože zabezpečuje rýchlu a účinnú ochranu práv účastníkov sporu, súčasne
však rešpektuje práva druhej strany tým, že tieto opatrenia sú iba prechodné a nenahrádzajú konečné

rozhodnutie vo veci. Dočasnosť je tak základným princípom, ktorý zabezpečuje, že tieto zásahy nie
sú trvalé ani definitívne do času kým nie sú prešetrené aspekty jednotlivých prípadov. Ust. § 336 ods.
1 CSP upravuje postup súdu pri vydaní neodkladného opatrenia, v ktorom súd môže rozhodnúť, že
žalobca bude povinný podať žalobu alebo iný návrh na začatie konania v danej veci v určitej lehote.
Zmyslom tejto povinnosti je, že týmto spôsobom sa zaručí, že osoba, ktorá žiada neodkladné opatrenie

bude pokračovať v právnych krokoch a nevyužije toto opatrenie len na dočasnú výhodu bez zámeru
viesť konanie vo veci samej. Súčasne je týmto spôsobom zabezpečená aj ochrana práv druhej strany,
ktorá by inak mohla byť obmedzovaná neodkladným opatrením na neurčito, ak by sa vec neposunula
do hlavného konania. Súd pri rozhodnutí o vydaní neodkladného opatrenia nie je povinný uložiť lehotu
na podanie žaloby alebo iného návrhu na začatie konania ale iba v prípade, ak je predpoklad, že

neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Navrhovateľka sa
podaným návrhom domáhala vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze vstupu odporcu
do označeného rodinného domu, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len
„BSM“) strán v podiele 1/1. Manželstvo strán bolo právoplatne rozvedené dňa 01.10.2024, ku ktorému
dňu zaniklo aj ich BSM. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne okolnosti považoval žalovaný za

zrejmé, že nariadením neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2, písm. f) CSP nebolo možné
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ust.
§ 336 CSP, keď navrhovateľke neuložil povinnosť podať žalobu o vyporiadanie BSM v lehote, ktorej
nedodržanie by malo za následok zánik neodkladného opatrenia. Vydaním neodkladného opatrenia
podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP došlo k nezákonnému a neprimeranému zásahu do výkonu

jeho vlastníckeho práva. Napadnutým uznesením mu bol zakázaný vstup do predmetnej nehnuteľnosti
bez časového obmedzenia, čo má za následok úplne znemožnenie výkonu jeho vlastníckeho práva.
Vlastnícke právo je jedným zo základných práv garantovaných Ústavou SR, pričom akýkoľvek zásah
do vlastníckeho práva musí byť zákonný, nevyhnutný a primeraný. Neodkladné opatrenie je právny
nástroj s preventívnou funkciou, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje ochrana práv, záujmov do

času rozhodnutia vo veci samej, ak nie je vydaním neodkladného opatrenia úprava pomerov trvalá.
Ďalej odporca argumentoval, že ust. § 337 ods. 1 CSP zaväzuje súd v konaní o nariadení neodkladného
patrenia obligatórne poučiť osobu povinnú z neodkladného opatrenia o podaní žaloby vo veci samej a
súčasne o právnych následkoch s tým spojenými. Povinnosť súdu poučiť strany je dôležitou súčasťou
spravodlivého súdneho procesu. Poučenie zo strany súdu má zabezpečiť, aby strany rozumeli svojim

právam, povinnostiam a procesným možnostiam, ktoré im zákon umožňuje, čím sa zabezpečuje
spravodlivosť a transparentnosť súdneho konania. Súd prvej inštancie konal v rozpore s ust.§ 337 ods. 1 CSP pri vydaní uznesenia o neodkladnom opatrení, pretože toto neobsahuje poučenie o
právach spojených s podaním žaloby vo veci samej a s tým spojených právnych následkoch, čím došlo
k porušeniu poučovacej povinnosti voči odporcovi.

10. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu nepovažovala odvolanie za dôvodné, pričom
navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
K argumentácii odporcu obsiahnutej v odvolaní navrhovateľka uviedla,
že žalobu o vyporiadanie BSM môže podať na súd aj odporca, keďže nadobudnutím právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Námestovo spis. zn. 18Pc/12/2024 dňa 01.10.2024 zaniklo BSM strán

a podľa ust. § 149 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) je na podanie
takej žaloby oprávnený ktorýkoľvek z bývalých manželov. Navrhovateľka mala za to, že nariadené
neodkladné opatrenie je naďalej v celom jeho rozsahu dôvodné a nevyhnutné. Naďalej je osvedčená
potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, pretože na základe rozhodnutia prokurátorky
Okresnej prokuratúry Námestovo č. k. Pv XXX/XX/XXXX-46 zo dňa 18.10.2024 bolo trestné stíhanie
voči odporcovi ako obvinenému zastavené, a to z dôvodu podľa ust. § 215 ods. 1 písm. e) Trestného

poriadku, keďže obvinený odporca nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. V závere uznesenia
prokurátorka konštatovala, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, sa stal, je trestným činom,
spáchal ho obvinený, ale pre nepríčetnosť nie je trestne zodpovedný. Vzhľadom na uvedené bol odporca
prepustený z väzby. Zo záverov znaleckého posudku č. 124/2024, ktorý na osobu obvineného odporcu
vypracovala znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. H. I., H. vyplýva

záver, že odporca je nebezpečný pre spoločnosť, ale aj pre seba, bol umiestnený na psychiatrické
oddelenie. Preto trestné stíhanie voči odporcovi bolo vedené dôvodne, a toto bolo zastavené z dôvodu,
že ako obvinený nebol v čase spáchania skutkov pre nepríčetnosť zodpovedný. Naďalej sa odporcu
bojí, má strach
o svoj život a zdravie, a to aj po návrate odporcu z liečenia. Dôvodnosť obavy je osvedčená zo

záverov znaleckého posudku a jeho doplnenia č. 142/2024. Podľa záverov doplnenia znaleckého
posudku znalkyňou u odporcu je v súčasnosti pobyt na slobode nebezpečný nielen pre spoločnosť,
ale aj pre neho samotného, keďže jeho psychický stav je vážny. V súčasnosti vyžaduje v prvom rade
odbornú psychiatrickú starostlivosť. Znalkyňa navrhla exkulpáciu odporcu a odporučila nariadenie
ochrannej psychiatrickej liečby ústavnou formou. Znalkyňa sa doplnení znaleckého posudku vyjadrila aj

na možnosť obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony odporcu, k čomu uviedla, že k tejto otázke sa odporúča vyjadriť až
po realizácii ústavnej psychiatrickej liečby. Z dôvodov na strane odporcu, znalkyňa konštatovala u
odporcu prítomné riziko rozvoja možných organických následkov na centrálny nervový systém v
dôsledku hypoxie (nedokrvenia mozgu) s negatívnym dopadom na jeho kognitívnu a exekutívnu

výkonnosť. V tomto smere považovala prognózu za nejasnú,
a navyše môže byť skreslená prítomnou symptomatológiou ťažkej depresie. V súčasnosti znalkyňa
považovala za najdôležitejšiu ochrannú formu psychiatrickej liečby najprv ústavnou formou a po
stabilizácii stavu aj formou ambulantnou, ktorou sa má zabezpečiť liečba odporcu, zlepšenie a
stabilizácia jeho psychického stavu s následným eliminovaním chorobných dopadov patickej nálady na

jeho konanie. Navrhovateľka tak považovala nariadené neodkladné opatrenie súdom prvej inštancie za
vecne správne v celom rozsahu. Dôvody pre jeho nariadenie boli dostatočne riadne osvedčené a sú
dané, a tieto sa
po realizácii psychiatrických vyšetrení osoby odporcu a predloženými znaleckými posudkami ešte
zosilnili. Toho času je daná reálna obava jej ďalšej psychickej ako aj fyzickej ujmy

zo strany odporcu. Postup súdu prvej inštancie, ktorým jej súd prvej inštancie neuložil povinnosť podať
v určitej lehote žalobu o vypriadanie BSM nepovažovala navrhovateľka
za nesprávny. Aktuálne nariadeným neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi
sporovými stranami v požadovanej miere. Navyše nariadené neodkladné opatrenie môže byť, ak
odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, zrušené postupom v súlade s ust.

§ 334 CSP. Napokon navrhovateľka pre prípad, že by odvolací súd považoval odvolanie odporcu za
dôvodné z dôvodu chýbajúceho výroku o dočasnosti nariadeného neodkladného opatrenia, navrhla,
aby odvolací súd dočasnosť nariadeného neodkladného opatrenia v napadnutej časti Ia. výroku I. určil
lehotou do vyporiadania BSM strán.
11. Iné podania strán v odvolacom konaní neboli odvolaciemu súdu doručené.

12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie odporcu proti uzneseniu
súdu prvej inštancie v časti Ia. výroku I. a výroku II. bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP] a oprávneným subjektom (§ 359 CSP - odvolanie podal odporca, v neprospech ktoréhobolo napadnuté uznesenie vydané), preskúmal odvolaním odporcu napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v časti Ia. výroku I. a výroku II. a viazaný
odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 329

ods. 1 CSP) uznesenie súdu prvej inštancie v časti Ia. výroku I. a závislom výroku II. o nároku na náhradu
trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšnom odvolaním nenapadnutom rozsahu,
t. j. v častiach Ib. a Ic. výroku I. zostalo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknuté.

13. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2).
14. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa ust. § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.
16. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
17. Podľa ust. § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len
po určený čas.

18. Podľa ust. § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
19. Podľa ust. 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.
20. Podľa ust. 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.
21. Podľa ust. 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

22. Podľa ust. § 337 odsek 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
23. Podľa ust. § 337 odsek 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet

konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov
na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia.
24. Podľa ust. § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší
rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

25. Odporca nenamietal vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie, teda že súd návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, a preto sa odvolací súd ani nezaoberal prieskumom
úvah súdu prvej inštancie, ako aj jeho skutkových a právnych záverov.
Za dôvodnú však považoval odvolací súd námietku odporcu, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo
buď uložiť v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP navrhovateľke podať v určitej lehote žalobu vo veci samej,

pričom ak mal za to, že neodkladným opatrením bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami, mal poučiť odporcu podľa ust. § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu vo veci samej
a o právnych následkoch s tým spojených.
26. Z ust. § 337 ods. 1 CSP vyplýva obligatórny charakter poučovacej povinnosti súdu voči strane, ktorej
neodkladné opatrenie pred začatím konania ukladá povinnosť. Absencia poučenia podľa ust. § 337

CSPmázanásledokporušenierovnostisporovýchstránazmarenieprocesnýchoprávnenístranysporu,
ktorej sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, a to zmarenie jej možnosti podať žalobu vo veci
samej (vymedzenej súdom v zmysle ust. § 337 ods. 2 CSP) a domáhať sa tak prípadnej procesnej
ochrany, v dôsledku čoho ani nemôžu nastať prípadné právne následky spojené s podaním takejto
žaloby a s prípadným vyhovením tejto žalobe (§ 337 ods. 3 CSP). Takýmto postupom súdu dochádza

k porušeniu práva strany na spravodlivý proces podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (k tomu uznesenie
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo/135/2017 zo dňa 26.09.2018).
27. Súd prvej inštancie vo výroku napadnutého uznesenia neuložil navrhovateľke v zmysle ust.§ 336 ods. 1 a 2 CSP podľa v určenej lehote žalobu vo veci samej, pričom tento svoj postup nijako
nezdôvodnil. Zároveň však ani odporcu nepoučil podľa ust. § 337 ods. 1 a 2 CSP, pričom týmto
nesprávnym procesným postupom znemožnil (v zmysle už uvedeného) odporcovi, aby uskutočňoval

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva odporcu na spravodlivý proces
[§ 365 ods. 1 písm. b) CSP].
28. V nadväznosti na uvedené odvolací súd, konštatujúc dôvodnosť odvolania odporcu, uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti Ia. výroku I. a v závislom výroku II. o nároku
na náhradu trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
Vo zvyšnom odvolaním nenapadnutom rozsahu, t. j. v častiach Ib. a Ic. výroku I. zostalo napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
29. Odvolací súd považuje v ďalšom za potrebné uviesť, že z hľadiska rozhodnutia o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je relevantný (skutkový) stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Ust. § 329 ods. 2 CSP má osobitný význam

pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totižto aj pre odvolací súd relevantný
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z uvedeného vyplýva, že je vylúčené, aby odvolací
súd prihliadal a svoje rozhodnutie založil
na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na tieto

skutočnosti odvolací súd prihliadať nemôže. Avšak ak odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je pre nové rozhodnutie súdu prvej
inštancie opätovne rozhodujúci stav v čase vydania nového rozhodnutia súdu prvej inštancie, teda je
preňho rozhodujúci „nový“ stav.
30.Navrhovateľkavrámciodvolaciehokonania(vovyjadreníkodvolaniu)produkovalaskutkovétvrdenia

o skutočnostiach, ku ktorým došlo po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (trestné
stíhanieodporcuakoobvinenéhobolouznesenímprokurátorkyzodňa18.10.2024zastavenéaobvinený
mal byť prepustený následne z väzby). Na tieto nové skutočnosti [novoty podľa § 366 písm. d) CSP]
však odvolací súd v zmysle ust. § 329 ods. 2 CSP prihliadať nemohol.
31. V ďalšom konaní tak súd prvej inštancie opätovne posúdi dôvodnosť návrhu navrhovateľky na

nariadenie neodkladného opatrenia (v rozsahu povinnosti uloženej odporcovi v časti Ia. výroku I.
zrušeným uznesením súdu prvej inštancie) po vyhodnotení skutkových tvrdení navrhovateľky vo
vyjadrení k odvolaniu a s nimi spojených dôkazov a v prípade, že návrhu v dotknutej časti opätovne
vyhovieauložíodporcovipovinnosťvňomuvedenú,zvážipostuppodľaust.§336ods.1CSP.Vprípade,
že navrhovateľke povinnosť podľa tohto ustanovenia neuloží, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti aj

riadne odôvodní, bude striktne postupovať podľa ust. § 337 ods. 1 a 2 CSP.
32. Napokon v novom rozhodnutí súd prvej inštancie tiež opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov
konania (§ 262 ods. 1 CSP), vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].